Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B5-39C/3/2022 1522200364 08. 10. 2025 Mgr. Radovan Ondreáš ECLI:SK:MSBA4:2025:1522200364.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Radovanom Ondreášom v spore žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, so sídlom Budatínska 1049/1, Bratislava, IČO: 00 169 765, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX.XXXXXXX XXXX/XX, E., o vypratanie družstevného bytu, takto rozhodol: I. Súd zamieta návrh žalovanej na prerušenie konania. II. Žalovaná je povinná na vlastné náklady vypratať byt č. 72 nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového domu na F. D. G. E., G. F. X, súpisné č. XXXX, postavený na pozemkoch parc. č. XXX, XXX, XXX (evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX), byt zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom H. I. E., okres E. G., obec E., katastrálne územie J., do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, bez nároku na bytovú náhradu. III. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.01.2022 sa žalobca domáhal voči žalovanej povinnosti vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na F. D. G. E., vchod F. X, súpisné č. XXXX, postavený na pozemkoch parc. č. XXX, XXX, XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom H. I. E. katastrálne územie J., od troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, bez nároku na bytovú náhradu. Svoj nárok odôvodnil tým, že je vlastníkom predmetného bytu, ktorý prenechal žalovanej do užívania na základe nájomnej zmluvy zo dňa 02.01.2023. Keďže však hrubo porušovala povinnosti nájomcu tým, že mu nezaplatila nájomné a úhrady za planenia spojené s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace, nájom bytu vypovedal (§ 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Výpoveď zo dňa 05.04.2018 bola doručená žalovanej dňa 18.05.2018, výpovedná doba začala plynúť 01.06.2018 a uplynula 31.08.2018. Poukázal, že žalovaná podala na Okresný súd Bratislava V aj žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorá však bola dňa 26.06.2021 právoplatne zamietnutá. Žalovaná užíva byt bez právneho dôvodu od 01.09.2018. Listami zo dňa 27.07.2021 - doručený dňa 18.08.2021; zo dňa 09.09.2021 – doručený dňa 05.10.2021; zo dňa 18.10.2021 – doručený dňa 10.11.2021, bola žalovaná opakovane vyzvaná na vypratanie predmetného bytu v ostatnom termíne do 09.11.2021, avšak bezvýsledne. K žalobe priložil listinné dôkazy: Nájomná zmluva zo dňa 02.01.2003; Výpis z Listu vlatsníctva, k. ú. J. K. XXXX; Výpoveď z nájmu bytu zo dňa 05.04.2018 s fotokópiou poštovej zásielky; Rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 24C/20/2019-84 zo dňa 20.01.2020 s doložkou právoplatnosti;; Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/78/2020-112 zo dňa 31.03.2021 s doložkou právoplatnosti; Výzva na vypratanie bytu zo dňa 27.07.2021 s fotokópiou poštovej zásielky; Výzva na vypratanie bytu zo dňa 09.09.2021 s fotokópiou poštovej zásielky a Výzva na vypratanie bytu zo dňa 18.10.2021 s fotokópiou poštovej zásielky.
2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 08.08.2022 uviedla, že žalobca napriek jej snahe nechce pristúpiť k dohode a preto podala žalobu o určenie, že nájomný vzťah trvá, tak ako to vo svojom rozsudku č.k. 4Co/78/2020-112 uvádza Krajský súd v Bratislave v bode 23 a poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/64/2012: „Aplikácia ustanovenia §711 ods.6 veta prvá OZ, podľa ktorého neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov od doručenia výpovede, predpokladá, že prenajímateľ tento svoj jednostranný, adresný hmotnoprávny úkon nájomcovi/ nájomcom doručil. V opačnom prípade, ak právny úkon nebol nájomcom vôbec doručený, aplikácia ustanovenia § 711 ods. 6 OZ do úvahy neprichádza. Nájomca nemôže logicky s úspechom uplatniť neplatnosť výpovede na súde, ak mu výpoveď nebola vôbec doručená (účinky výpovede nastávajú až dňom jej doručenia a deň doručenia výpovede je skutočnosťou rozhodujúcou pre začiatok plynutia zákonom stanovených lehôt, výpovednej i prekluzívnej). V takom prípade nie je možné riešiť otázku neplatnosti výpovede v zmysle § 711 ods. 6 OZ. V prípade, ak výpoveď z nájmu bytu nebola účinne doručená, možno sa domáhať len určenia, že nájomný vzťah trvá, ak je na tom naliehavý právny záujem (napr. aj v prípade ak výpoveď nebola doručená obom manželom spoločným nájomcom bytu).“ Na základe uvedeného má za to, že výpoveď nebola účinne doručená a teda nie je dôvod ani k vyprataniu bytu. Má za to, že je naliehavý právny záujem na určení, že nájomný vzťah trvá. Uviedla, že aj keď bol žalobca úspešný v konaní o neplatnosť, aj samotný Krajský súd uviedol, že nebola dodržaná zákonná lehota, avšak ak nebola výpoveď doručená, účinky výpovede nemohli nastať. Na základe podanej určovacej žaloby a právnej neistoty zároveň požiadala, aby súd v zmysle § 162 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) konanie o vypratanie bytu prerušil do času, kým nebude rozhodnuté o jej žalobe o určenia trvania nájomného vzťahu alebo aby žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Priložila kópiu jej žaloby zo dňa 08.08.2022 o určenie, že nájomný vzťah k bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, na ulici F. X G. E. aj naďalej trvá s prílohami. 3. V replike zo dňa 12.12.2022 žalobca poukázal na to, že otázku doručenia/nedoručenia výpovede z nájmu bytu žalovanej posudzoval Okresný súd Bratislava V v konaní sp. zn. 24C/20/2019 a Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. 4Co/78/2020. Citoval príslušný bod 22. odôvodnenia daného rozsudku krajského súdu zo dňa 31.03.2021. K bodu 23. odôvodnenia uviedol, že tento si žalobkyňa nesprávne vykladá tak, že jej zakladá možnosť podať žalobu o určenie že nájomný vzťah trvá. Odvolací súd sa však vyjadril v zmysle, že pokiaľ žalobcovia tvrdia, že výpoveď je neplatná, pretože nebola doručená, upozorňuje na to, že nedoručenie nie je dôvod neplatnosti a zakladal by možnosť podania len určovacej žaloby o určenie či tu právo je alebo nie je. Rovnako citoval aj bod 23. tohto odôvodnenia. Dal do pozornosti, že pokiaľ teda ide o posúdenie doručovania, dospeli súd prvého stupňa i odvolací súd k rovnakému záveru, a to, že výpoveď bola doručená dňom vrátenia neprevzatých zásielok odosielateľovi teda dňa 10.05.2018 a 18.05.2018. Doplnil že výpoveď doručil i L. L. C., bývalému manželovi žalovanej. Rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 24.06.2021. Od tohto času nenastali žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok vznik nájomného vzťahu, ktorý výpoveďou zanikol. Žalovaná užíva byt bez právneho titulu. L. L. C. sa písomne vyjadril, že byt neužíva (resp. si ho nikdy nenajímal), preto nie je nutné uložiť mu povinnosť byt vypratať. Poukázal, že k určovacej žalobe podanej žalovanou ako žalobkyňou 1/ a L. L. C. ako žalobcom 2/ sa riadne v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 42C/70/2022 vyjadril podaním zo dňa 06.12.2022. Priložil: Vyjadrenie k určovacej žalobe v konaní sp. zn. 42C/70/2022 zo dňa 06.12.2022 a Vyjadrenie L. L. C. zo dňa 27.09.2021. 4. Žalovaná reagovala v jej duplike zo dňa 20.03.2023. Nestotožnila sa v vyjadrením žalobu, že si zle vyložila ods. 23 poukazovaného rozhodnutia krajského súdu a vec o doručovaní je právoplatne rozhodnutá. Poukázala, že v predmetnom súdnom spore išlo o neplatnosť výpovede, kde súd tento návrh zamietol z dôvodu 3-mesačnej lehoty a nie z dôvodu posudzovania, či je možné nájomný vzťah považovať za ukončený. Ako je zrejmé z citácie krajského súd, ktorý odkazuje na citáciu najvyššieho súdu, nie je možné úkon doručovania považovať za doručený ak doručený nebol. Už niekoľkokrát avizovala, že jej nebola predmetná výpoveď doručená. Samotná snaha žalobcu dostať sa k nehnuteľnosti, kde dnes neexistujú žiadne dlhy a následne tento ponúknuť na odpredaj bez akéhokoľvek finančného vyrovnania voči nej, keďže ju okamžite vylúčili aj z družstva (a to neoprávnene) je nezákonné. Ďalší dôležitý fakt je skutočnosť, že žalobca aj naďalej prijíma platby od nej a ďalej zasiela aj vyúčtovania, čo navodzuje jasný dojem pokračovania v nájomnom vzťahu. Na okresnom súde Bratislava V prebieha aj konanie o neplatnosť vylúčenia člena družstva, kde došlo k zjavnému porušeniu práva a táto žaloba nie je skončená. Z dôvodu prebiehajúcich konaní na Okresnom súde Bratislava V, ktoré majú vplyv na rozhodovanie vo veci vypratania družstevného bytu, je zrejmé že táto podaná žaloba
je podaná predčasne a tvrdenie žalobcu, že vo veci sa rozhoduje duplicitne je neodborné posúdenie veci. Keďže ak sa súd nezapodieval inými skutočnosťami ako len lehotou a sám poukazoval na rozhodovanie najvyššieho súdu, ktoré jasne deklaruje, že pri podaní žaloby o neplatnosť výpovede sa skúma iba lehota tri mesiace, ale z hľadiska výpovede je nevyhnutné zaoberať sa tak otázkou riadneho doručovania ako aj otázkou či nájomný vzťah trvá alebo nie. 5. Na pojednávaní dňa 08.10.2025 žalobca nesúhlasil s návrhom žalovanej na prerušenie konania s tým, že otázku existencie nájomného vzťahu si môže určiť v tomto konaní. K poukazovaniu žalovanej na ďalšie konanie o určenie neplatnosti vylúčenia z členstva, žalobca uviedol, že žalovaná nie je nie je jeho členkou (E. M. J.). Jej vylúčenie bolo potvrdené Zhromaždením delegátov. Táto otázka a ani prebiehajúce súdne konanie nesúvisí s týmto konaním. Doplnil že podľa ich informácii žalovaná v predmetom byte nebýva. 5.1 Žalovaná na pojednávaní zotrvala na jej návrhu na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. B5-42C/70/2022, pričom vo veci ešte nebolo rozhodnuté. Poukázala, že žalobca o tomto konaní vie, ale aj napriek tomu pokračuje v nezákonnom vyprataní a zároveň. Doplnila, že ešte nebolo rozhodnuté ani o jej žalobe o neplatnosti výpovede z družstva. Uviedla, že je stále členom družstva a plní si aj všetky povinnosti, vypratanie nie je preto dôvodné a konanie žalobcu je účelové. Od roku 2003 chce byť odkúpiť a preto žalobca koná ako koná, len aby o byt neprišiel. Žiadala vystúpiť na zhromaždení delegátov vo veci vylúčenia z členstva a vysvetliť ich postoj, ale nebolo im to umožnené. Požiadala, aby súd v prípade vypratania bytu určil dlhšiu lehotu, keďže v byte má svoje veci. 6. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní (§ 177 ods. 1 C.s.p.), na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom súdneho spisu a ktoré boli stranám sporu doručené. Na základe nesporných skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: 7. Žalobca je vlastníkom bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu na F. D. G. E., vchod F. X, súpisné č. XXXX, postavený na pozemkoch parc. č. XXX, XXX, XXX (evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX), byt zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom H. I. E., okres E. G., obec E., katastrálne územie J.. Na základe nájomnej zmluvy zo dňa 02.01.2003 prenechal daný družstevný byt do užívania žalobkyni. 7.1 Výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 05.04.2018 žalobca ako prenajímateľ vypovedal nájom predmetného bytu z dôvodu hrubého porušovania povinností nájomcu neplatením nájomného a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu za čas dlhší akom tri mesiace, a to za mesiace január, február a marec 2018. Výpoveď bola žalovanej doručená dňom vrátenia poštovej zásielky neprevzatej v odbernej lehote na adrese D. XX.XXXXXXX XX, E. (adresa trvalého pobytu žalovanej). Zásielka sa vrátila dňa 18.05.2018. 7.2 Žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti danej výpovede z nájmu bytu zo dňa 17.04.2019, ktorá bola vedená na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/210/2019. Žaloba bola zamietnutá rozsudkom č.k. 24C/20/2019-84 zo dňa 20.01.2020, právoplatným dňa 24.06.2021 v spojední s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/78/2020-112 zo dňa 31.03.2021, ktorý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolací súd ustálil, že výpoveď bola doručená dňom vrátenia neprevzatej zásielky, čím sa stotožnil sa tým s názorom súdu prvej inštancie, ktorý považoval postup prenajímateľa (žalobcu) pri doručovaní výpovede za správny. 7.3 Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku č.k. 4Co/78/2020-112 zo dňa 31.03.2021 uviedol: „22. Z predložených listinných dôkazov je nesporné, že žalovaný doručoval žalobcom výpoveď z nájmu bytu na adresu F. X, E., z ktorej sa zásielky vrátili žalovanému z dôvodu neznámeho adresáta, následne doručoval výpoveď na adresu ul. XX XXXXXXX XX, E., z ktorej sa zásielky vrátili odosielateľovi ako neprevzaté v odbernej lehote, z čoho žalovaný správne vyvodil záver, že adresáti na uvedenej adrese bývajú, resp. zdržujú sa tam, avšak zásielku si v odbernej lehote pošty neprevzali. Na preukázanie svojho tvrdenia o správnosti doručovania výpovede z nájmu bytu žalobcom predložil žalovaný listinné dôkazy -listy vlastníctva, v ktorých je uvedená adresa žalobcov na D. XX. XXXXXXX XX, E., na ktorú adresu doručoval žalobcom aj výpoveď z nájmu bytu. Odvolací súd sa preto stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý postup žalovaného pri doručovaní výpovede z nájmu bytu žalobcov považoval
za správny a výpoveď mal za doručenú dňom vrátenia neprevzatých zásielok žalovanému. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcov, že si zásielku nemohli prevziať na adrese, na ktorú im bola doručovaná nakoľko sa na tejto adrese dlhodobo nezdržiavajú. Vychádzajúc z ust. § 111 ods. 3 CSP, ktoré sa použije pre doručenie výpovede a vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia v konaní nepreukázali ani netvrdili, že uviedli inú adresu na doručovanie je potrebné uviesť, že civilný sporový poriadok nereflektuje na skutočnosť, či sa adresát v mieste bydliska zdržuje alebo nie, nakoľko sa nastoľuje zásada, že každý adresát je zodpovedný za evidovanú adresu v príslušnom registri, ako aj za ochranu vlastných záujmov a je preto povinný zabezpečiť si prijímanie písomností na evidovanej adrese bez ohľadu na to, na akej adrese sa skutočne zdržuje. Nie je preto možné prisvedčiť žalobcom, že vzhľadom na spôsob, akým im bola žalovaným doručovaná výpoveď z nájmu bytu, nebolo v ich možnostiach sa s obsahom zásielok akýmkoľvek spôsobom oboznámiť, a tým došlo aj k márnemu uplynutiu lehoty na podanie žaloby o určenie neplatností výpovede z nájmu bytu. Žalovaný doručoval výpovede z nájmu bytu žalobcom na adresu ich bydliska ul. XX. XXXXXXX XX G. E., ktorú si uvádza aj samotná žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ nepreukázal, že v čase doručovania výpovede bola jeho adresa bydliska iná. Zásielky sa vrátili žalovanému dňa 10.5.2018 a dňa 18.5.2018 s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote”, výpovedná trojmesačná lehota začala plynúť 1.6.2018 a skončila 31.8.2018. Žaloba bola žalobcami na súd podaná 17.4.2019, teda nebola podaná na súde v zákonom stanovenej lehote podľa § 711 ods.6 OZ, preto správne súd prvej inštancie rozhodol, keď žalobu zamietol z dôvodu márneho uplynutia lehoty na podanie žaloby. 23. Aj keď sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi prvoinštančného rozhodnutia nad rámec poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 64/2012 uviedol, že: ,Aplikácia ustanovenia §711 ods.6 veta prvá OZ, podľa ktorého neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov od doručenia výpovede, predpokladá, že prenajímateľ tento svoj jednostranný, adresný hmotnoprávny úkon nájomcovi/nájomcom doručil. V opačnom prípade, ak právny úkon nebol nájomcom vôbec doručený, aplikácia ustanovenia § 711 ods. 6 OZ do úvahy neprichádza. Nájomca nemôže logicky s úspechom uplatniť neplatnosť výpovede na súde, ak mu výpoveď nebola vôbec doručená (účinky výpovede nastávajú až dňom jej doručenia a deň doručenia výpovede je skutočnosťou rozhodujúcou pre začiatok plynutia zákonom stanovených lehôt, výpovednej i prekluzívnej). V takom prípade nie je možné riešiť otázku neplatnosti výpovede v zmysle § 711 ods. 6 OZ. V prípade, ak výpoveď z nájmu bytu nebola účinne doručená, možno sa domáhať len určenia, že nájomný vzťah trvá, ak je na tom naliehavý právny záujem (napr. aj v prípade ak výpoveď nebola doručená obom manželom spoločným nájomcom bytu).“ 7.4 Žalobca žalovanú opakovane vyzýval na vypratanie bytu na základ písomných výziev zo dňa 27.07.2021, 09.09.2021 a 18.10.2021. 7.5 Z vyjadrenia bývalého manžela žalovanej L. L. C. zo dňa 27.09.2021 vyplýva, že predmetný byt neužíva. 7.6 Žalovaná v predmetnom byte toho času nebýva, má tam svoje veci. 8. Podľa čl. 20 ods. 1 veta prvá a druhá Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. 8.1 Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 8.2 Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 8.3 Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 8.4 Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
8.5 Podľa § 685 ods. 2 OZ, nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva. 8.6 Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. 8.7 Podľa § 685 ods. 2 OZ, ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú. 8.8 Podľa § 710 OZ, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. 8.9 Podľa § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 5a) 8.10 Poznámka 5a) v ustanovení § 710 ods. 3 OZ odkazuje na § 106 a 112 C.s.p. 8.11 Podľa § 106 ods. 1 C.s.p., ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri. 8.12 Podľa § 111 (Doručovanie písomností do vlastných rúk) ods. 3 C.s.p., ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 8.13 Podľa § 112 (Doručovanie písomností inak ako do vlastných rúk), ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk, na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 8.14 Podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. 8.15 Podľa § 711 ods. 2 OZ, dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. 8.16 Podľa § 711 ods. 6 OZ, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu. 8.17 Podľa § 711 ods. 1 OZ, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. 8.18 Podľa § 712a ods. 3 OZ, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
8.19 Podľa § 712a ods. 3 OZ, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvedených v odseku 3 nájomcovi, ktorý sa stará o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho domácnosti, a ak to pomery prenajímateľa umožňujú, poskytne sa mu namiesto náhradného ubytovania náhradný byt. Náhradný byt môže mať horšiu kvalitu a menšiu obytnú plochu, ako má byt, ktorý má nájomca vypratať. Náhradný byt mu možno poskytnúť aj mimo obce, v ktorej sa nachádza ním vypratávaný byt. Vzdialenosť náhradného bytu musí však umožniť dennú dochádzku do práce. 8.20 Podľa § 712c ods. 1 OZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu. 8.21 Podľa § 226 C.s.p., právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. 8.22 Podľa § 228 ods. 1 C.s.p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. 8.23 Podľa § 162 ods. 1 C.s.p., súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. 8.24 Podľa § 193 C.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 8.25 Podľa § 164 C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 9. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon. Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Ustanovenie § 126 OZ upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Vlastník je chránený aj inak (dovolená svojpomoc a ochrana poskytovaná orgánmi štátnej správy), avšak zavŕšením ochrany vlastníckeho práva je ochrana poskytovaná nezávislými súdmi. Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to a) žaloby na vydanie veci (actio reivindicatio), b) zapieracou žalobou (actio negatoria). Obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia obsah vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Každá z týchto žalôb poskytuje ochranu proti inému spôsobu porušovania oprávnení vlastníka. 10. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Nie je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového spoluvlastníka alebo podielového spoluvlastníka. Spoluvlastník sa môže domáhať súdnej ochrany bez toho, aby na to potreboval súhlas ďalšieho (iného) spoluvlastníka. Platí to aj pre bezpodielového spoluvlastníka. Vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u
seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Žaloba musí znieť na vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti tak, aby rozhodnutie súdu bolo možné vykonať. 11. Vlastnícka žaloba o vydanie veci (reivindikácia) môže mať úspech len vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo (táto žaloba je právnym prostriedkom ochrany vlastníka), a vtedy, ak preukáže, že mu vec žalovaný zadržiava neprávom. Ak výrok rozsudku súdu znie na vydanie nehnuteľnosti, je tu neistota, čo sa má vlastne pri výkone rozhodnutia vykonať. Preto by súdy formuláciu "vydať" nehnuteľnosť nemali vo svojich rozhodnutiach používať, ak majú na mysli vypratanie nehnuteľnosti. Výroky súdnych rozhodnutí v prípade, keď ide napríklad o vypratanie domu, majú znieť správne na vypratanie, a nie na vydanie nehnuteľnosti (R 53/1973, s. 186, ods. 5 a 187, ods. 1). Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (uznesenie NS ČR, sp. zn. 26 Cdo 446/2001). 12. Súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k jednoznačnému záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť. Žalobca ako vlastník predmetného bytu má aktívnu vecnú legitimáciu v spore proti žalovanej, ktorá byt užíva bez právneho dôvodu resp. akéhokoľvek trvajúceho titulu, ktorý by ju k tomu oprávňoval. Pokiaľ svoje právo odvodzuje od nájomnej zmluvy, na základe ktorej jej bol byt žalobcom prenechaný do užívania od 02.01.2003 ako členke bytového družstva, tento nájom platne skončil. Nájom zanikol výpoveďou zo dňa 05.04.2018 danou žalobcom v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) OZ, ktorá bola žalovanej platne doručená dňom vrátenia takejto neprevzatej zásielky (§ 111 ods. 3 a 112 C.s,p), a to 18.05.2018. Výpoveď bola žalovanej doručovaná na príslušnú adresu jej trvalého pobytu (§ 106 ods. 1 písm. a) C.s.p.), na ktorej sa zdržiavala a bývala. Následne začala plynúť výpovedná lehota od 01.06.2018 do 31.08.2018 a nájom bytu skončil jej uplynutím (§ 710 ods. 3 OZ). 13. Uvedené skutočnosti tiež priamo vyplývajú z právoplatných rozhodnutí vo veci vedenej medzi rovnakými stranami sporu – konanie pred Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 24C/20/2019 o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Medzi žalobcom (tam v postavení žalovaného) a žalovanou (ako žalobkyňou) bola záväzne vyriešená otázka platnosti výpovede z nájmu predmetného bytu. Rozsudky v danej veci (súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu; bližšie ods. 7.2 toho odôvodnenia) záväzne medzi stranami tohto sporu stanovili, že výpoveď daná žalovanej bola platná a nájom bytu skončil uplynutím výpovednej lehoty dňa 31.08.2018. Daná žaloba tak bola podaná oneskorene (dňa 17.04.2019) po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty (§ 711 ods. 6 OZ). Pokiaľ súd meritórne rozhodol vo veci platnosti výpovede, tento výrok rozsudku je pre strany sporu záväzným. 14. Ak teda mal súd v prejednávanej veci ako otázku predbežnú skúmať, či žalovanej svedčí titul užívania predmetnej nehnuteľnosti práve v podobe tvrdeného nájomného vzťahu, táto otázka bola už zhodne záväzne vyriešená v rámci uvedeného konania o určenie neplatnosti výpovede na základe rozhodnutí vo veci právoplatných dňom 24.06.2021. Možno v tomto ohľade poukázať na tzv. materiálnu stránku právoplatnosti (§ 226 C.s.p.), ktorá sa prejavuje ako záväznosť rozhodnutia pre rovnaký okruh subjektov a má svoje vyjadrenie priamo v § 228 ods. 1 C.s.p. – subjektívna záväznosť rozsudku. 15. Žalobkyňou poukazovaný nájom bytu, od ktorého odvodzovala svoje užívacie právo, teda zanikol v dôsledku doručenej výpovede z nájmu bytu, pričom jej osobitná žaloba podaná v príslušných okolnostiach (doručenej výpovede) bola právoplatne zamietnutá. Žalobkyňa v rámci svojej obrany odkazovala na časť odôvodnenia právoplatného potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu (rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/748/2020-112 zo dňa 31.03.2021) – ods. 23., ktorý poukázal na to, že v rozdielnom prípade, keď by výpoveď z nájmu bytu nebola vôbec doručená, je účinným súdnym prostriedkom podanie žaloby o určenie trvania nájomného vzťahu, ak je na tom naliehavý právny záujem, poukazujúc na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/64/2012. K tomu je však nutné uviesť, že odvolací súd predtým záväzne ustálil a vyriešil spornú otázku týkajúcu sa riadneho doručenia výpovede zhodne so súdom prvej inštancie a dospel k záveru , že výpoveď bola doručená dňom neprevzatej zásielky. Uvedené bližšie vysvetlil a podrobne zdôvodnil v ods. 22 odôvodnenia. Pokiaľ teda mimochodom (obiter dictum) ešte poukázal na záver týkajúci sa príslušnej formulácie žaloby všeobecne vo vzťahu k rozdielnemu skutkovému prípadu nedoručenia výpovede, ktorý tam bol tvrdený avšak nepreukázaný, možno to vnímať jedine doplňujúco alebo v zmysle ďalšieho dôvodu nedôvodnosti podanej žaloby, ktorej meritórne zamietnutie vo svojom výroku odvolací súd potvrdil. Odlišné výklady predkladané žalovanou aj v tomto spore súd považoval za nezodpovedajúce, nedôvodné a účelové.
16. Za taký súd považoval aj návrh na prerušenie konania, ktorý vychádzal z rovnakej - nenáležitej a nesprávnej argumentácie žalovanej o predčasnosti predmetnej žaloby a vedení iného príslušného konania o určení trvania nájomného vzťahu, ktorý súbežne uplatňuje práve v zmysle uvedeného odkazu odvolacieho súdu. Žalobkyňa žalobu zo dňa 08.08.2022 vo veci o určenie trvania nájomného vzťahu podala až v priebehu tohto konania (ako to súdu doložila spolu s vyjadrením k žalobe), pričom konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. B5-42C/70/2022. Okrem už uvedených skutočností o záväznosti právoplatného rozsudku vo veci platnosti výpovede so záverom o jej riadnom doručení, súd vo vzťahu k posúdeniu návrhu žalovanej na prerušenie konania poukazuje tiež na samotnú povahu prejednávanej veci. Predmetný spor o vypratanie bytu je totiž príslušným prostriedkom skôr podanej žaloby o plnenie (§ 137 písm. a) C.s.p.), v rámci ktorého je súd priamo rieši predbežnú otázku trvania nájomného vzťahu. Súd tak aj učinil (aj s odkazom na pre strany záväzné závery predchádzajúceho konania). Neskôr podaná žaloba a prebiehajúce konanie o predbežnej posúdenej (a vyriešenej) otázke nie je relevantným dôvodom na prerušenie tohto konania, pre nadbytočnosť a nehospodárnosť. Súd mal teda za to, že konanie vedené pred tunajším súdom sp. zn. B5-42C/70/2022 nie je dôvodom na fakultatívne prerušenie konania v zmysle § 164 C.s.p. (v prípade ak sa rieši otázka významná pre rozhodnutie) a už vôbec nie na prerušenie podľa žalobkyňou uvádzaného § 162 C.s.p ako tzv. obligatórneho prerušenia konania. V prípade odkazovaného konania sa totiž zjavne nejedná o žiaden z vymenovaných prípadov § 162 C.s.p, kedy by súd musel konanie prerušiť. Ako bolo uvedené, neplatí, že by rozhodnutie v tejto veci záviselo od otázky, ktorú súd nie je v tomto konaní oprávnený riešiť (§ 193 C.s.p.), naopak, trvanie nájomného vzťahu či iného užívacieho titulu žalovanej k bytu je priamo otázkou predbežnou vo veci vypratania. Súd preto návrh žalovanej na prerušenie tohto konania do skočenia konania vedeného pred Mestským súdom Bratislava V pod sp. zn. B5-42C/70/2022 ako nedôvodný zamietol (I. výrok rozsudku). Súd dodáva, že význam v predmetnej veci nemá ani ďalšie žalobkyňou poukazované konanie o určenie neplatnosti vylúčenia z členstva v družstve, ani súvisiace tvrdenia o trvaní jej členstva či plnení si jej členských povinností. 17. Žalobkyňa teda nemá užívacie právo k predmetnému bytu z poukazovaného nájomného vzťahu, ktorý skončil v minulosti platnou výpoveďou, ani na základe iného užívacieho titulu, ktorý ani nebol tvrdený. Žalobkyňa tak dlhodobo neoprávnene užíva danú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu, ktorú odmieta vypratať a odovzdať mu napriek jeho opakovaným výzvam, ktorých doručenie bolo preukázané aj nesporné, a to i v rámci tohto konania (žaloba a jej prílohy). Ako vyplýva z nesporných (nepopretých) skutkových tvrdení, žalobkyňa v byte nebýva, ale má tam svoje veci. Súd preto rozhodol tak, že žalovaná je povinná byt na vlastné náklady vypratať. Lehotu na plnenie (tzv. paričnú lehotu) súd primerane predĺžil z navrhovanej základnej navrhovanej lehoty 3 dni (§ 232 ods. 3 C.s.p.) na 15 dní, ktorú považoval v danom prípade za dostatočnú na vypratanie v byte uložených vecí žalovanej. Žalovanej v danom prípade nevznikol nárok na bytovú náhradu (§ 712 ods. 1, § 712c ods. 1 OZ), keď neboli splnené podmienky v zmysle § 712a ods. 3 a 4 OZ a žalovaná ma vlastné iné bydlisko. Súd preto žalobe ako dôvodne podanej vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku rozsudku. 18. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 C.s.p.) rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, písomne, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. /§359 C.s.p./ V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). /§ 363 C.s.p./ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. /§ 364 C.s.p./
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. /§ 365 C.s.p./ Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. /§ 366 C.s.p./ Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. /§ 373 ods. 4 C.s.p./ V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučného poriadku.