Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 42C/17/2025 1425202633 12. 08. 2025 JUDr. Oxana Kovalová Báreková ECLI:SK:MSBA4:2025:1425202633.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. X, XXX XX D., narodená neuvedené, bytom C. X, D., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Dňa 17.03.2025 bolo súdu doručené podanie žalobkyne, označené ako ,, Sťažnosť – zákon 757/2024 §62 ods.1“, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou vo veci samej, ktoré však neobsahovalo obligatórne náležitosti žaloby. 2. Na základe vyššie uvedeného súd vyzval žalobkyňu uznesením č.k. 42C/172025 -45 zo dňa 14.04.2025, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia odstránila vady podania, najmä, aby označila strany sporu na strane žalobcov i žalovaných v zmysle § 133 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ; aby uviedla žalobný návrh tak, aby bol jasný, určitý, zrozumiteľný a pre prípad súdneho výkonu rozhodnutia vykonateľný; aby doplnila žalobu o pravdivé a zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností s uvedením konkrétnych faktov a všetkých skutočností, na základe ktorých má súd vo veci rozhodnúť; aby doložila, resp. označila listinné dôkazy na preukázanie všetkých ňou tvrdených skutočností, na ktoré sa odvoláva okrem tých, ktorých predloženie je spojené s nepomernými ťažkosťami. Zároveň súd žalobkyňu poučil, že ak v stanovenej lehote svoje podanie nedoplní, resp. neopraví, súd jej podanie v zmysle § 129 ods. 3 CSP odmietne. 3. Žalobkyňa v stanovenej lehote odstránila vytýkané nedostatky, ktoré bránili riadnemu pokračovaniu v konaní, keď jednoznačne individualizovala žalovaný subjekt, označila skutkové okolnosti, o ktoré opiera žalovaný nárok a uviedla určitý, zrozumiteľný a vykonateľný žalobný petit. Na základe žaloby doručenej Mestskému súdu Bratislava IV dňa 17.03.2025 doplnenej podaním doručeným súdu dňa 12.03.2025 sa žalobkyňa domáha voči žalovanému zaplatenia odškodného vo výške 400.000,- eur ( ako aj nemajetkovej ujmy). Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, rozsudkom zo dňa 11. 12. 1997, súd zamietol návrh jej matky- E. F., uplatnený voči G. H. o určenie neplatnosti rovnopisu notárskej zápisnice „kúpnej zmluvy“ zo dňa 14.12. 1955. Žalobkyňa tvrdí, že jej matka bola obeťou podvodu, ktorého sa dopustil zomrelý G. H., (čo tvrdila jej matka aj počas celého konania o určenie neplatnosti). Súdy sa nesprávne vysporiadali s otázkou absolútnej neplatnosti uzavretej zmluvy týkajúcej sa prevodu majetku v nadväznosti na rozpor s dobrými mravmi, čo žalobkyňa v konaní riadne preukázala. Predmetnými rozhodnutiami bola žalobkyňa a jej matka poškodené pre nejudikovanie absolútnej neplatnosti právnych úkonov, následkom čoho sa žalobkyňa domáha náhrady škody.
4. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 5. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 6. Podľa § 227 ods. 1 CSP, doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. 7. Podľa § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. 8. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 9. Povinnosť súdu v každom jednotlivom prípade z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať procesné podmienky konania (§ 161 CSP) vzniká okamihom začatia konania a s výnimkou skúmania miestnej príslušnosti trvá až do jeho právoplatného skončenia. V prípade zistenia neodstrániteľnej podmienky konania je súd povinný bez meritórneho rozhodnutia o veci konanie zastaviť. Jednou z neodstrániteľných prekážok konania, ktorá bráni súdu zaoberať sa vecou samou a vedie k zastaveniu konania, je prekážka právoplatne rozhodnutej veci, t. j. res iudicata upravená v ustanovení § 230 CSP, a ktorá je výrazom negatívnej stránky materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia prejavujúcej sa ako jeho nezmeniteľnosť. Vychádza pritom zo zásady ne bis in idem (nie dvakrát o tej istej veci), ktorá má zabrániť dvojitému prejednávaniu a rozhodovaniu tej istej veci, t. j. veci s rovnakým predmetom konania a medzi tými istými účastníkmi (totožnosť subjektov a totožnosť skutku), čo vedie k zachovaniu právnej istoty. Procesné postavenie osôb (žalobca a žalovaný) je právne bezvýznamné pre konštatovanie tejto prekážky. Pokiaľ sa týka totožnosti predmetu konania, tento je nerozlučne spojený so skutkovým odôvodnením žaloby (obdobne viď uznesenie NS SR zo dňa 25. 11. 2020, sp. zn. 7Cdo/268/2019, v ktorom dovolací súd zdôraznil potrebu individualizácie predmetu konania vychádzajúcu nielen z vymedzenia žalobného petitu, ale aj opisu skutkového deja). Musí sa jednať o totožný nárok vyplývajúci z totožného skutkového základu medzi totožnými subjektmi. O prekážku res iudicata sa jedná aj vtedy, ak skutok vymedzený žalobou bol súdom posúdený inak, nesprávne, či neúplne. Rozhodujúce je práve skutkové vymedzenie žaloby, nie jeho právneho posúdenie. 10. V predmetnej veci súd pri skúmaní podmienok konania z úradnej činnosti zistil, že na tunajšom súde bolo vedené konanie pod sp. zn. 22C/26/2010, medzi A. B., a I. J. ako žalobkyňami a Slovenskou republikou v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR ako žalovanou. Predmetom konania bol nárok na zaplatenie škody vo výške 3.000.000 Sk a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 12.000.000 Sk titulom nezákonného rozhodnutia- rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11. 12. 1997, č. k. 6C/473/1996-83 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 09. 1998, č. k. 15Co/172/1998-98. Nemajetková ujma mala byť spôsobená žalobkyni A. B. v dôsledku označeného nezákonného rozhodnutia, ktorým bola zamietnutá žaloba jej matky o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Žaloba vo veci sp. zn. 22C/26/2010 bola odôvodnená rovnakými skutkovými okolnosťami, ktorými žalobkyňa vymedzila predmet konania a odôvodňovala žalovaný nárok. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18. 03. 2013, č. k. 22C/26/2010-103 nadobudol právoplatnosť dňa 25. 06. 20114 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. 03. 2014, č. k. 3Co/326/2013-121. Súd konštatoval premlčanie žalovaného nároku a nad rámec doplnil, že vo veci nebola splnená podmienka nezákonnosti rozhodnutia a rovnako ani podmienka aktívnej vecnej legitimácie, keď žalobkyňa nebola účastníčkou konania, v ktorom malo byť nezákonné rozhodnutie vydané. 11. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o právny vzťah medzi identickými stranami sporu opierajúci sa o rovnaké skutkové okolnosti. Irelevantný je v tejto súvislosti subjektívny názor či presvedčenie žalobkyne, že vo veci boli splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Z obsahu žaloby vyplýva, že predpokladom pre opätovné uplatnenie škodového nároku nie sú žiadne nové skutkové okolnosti, ale len žalobkyňou dlhodobo pociťovaná nespokojnosť s právnym posúdením súdu. Bolo by v rozpore s princípom právnej istoty ako jedného z fundamentálnych princípov právneho štátu, ak by súd žalobkyňou navrhovaným spôsobom opätovne (pozn. súdu s odstupom niekoľkých rokov) preskúmaval nárok, o ktorom už bolo súdom právoplatne rozhodnuté dôvodiac tým, že žalobkyňa má za to, že vo veci neboli dôvody na jeho zamietnutie. Žalobkyňa sa rovnako ako v konaní
sp. zn. 22C/26/2010 domáha nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 400.000 eur titulom toho istého nezákonného rozhodnutia súdu (rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11. 12. 1997, č. k. 6C/473/96-83) voči tomu istému žalovanému subjektu- štátu. Irelevantné pre posúdenie prekážky res iudicata je, že v konaní sp. zn. 22C/26/2010 vstupovala ako žalobkyňa aj I. J., a že predmetom konania bol aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom (pozn. súdu nemajetková ujma v požadovanej výške mala byť spôsobená len A. B.), keď všetky podmienky res iudicata sú vo vzťahu k žalobkyni splnené. Nakoľko súdom bolo o totožnom predmete konania medzi tými istými sporovými stranami už právoplatne rozhodnuté, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18. 02. 2013, č. k. 22C/26/2010-103 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. 03. 2014, sp. zn. 3Co/326/2013-121, prejednaniu tejto veci bráni neodstrániteľná prekážka res iudicata, ktorá je bez ďalšieho obligatórnym dôvodom pre zastavenie konania. 12. Záverom súd poukazuje na to, že z úradnej činnosti mu je rovnako známe, že žalobkyňa (spolu so I. J.) si opakovane náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnenú tými istými skutkovými okolnosťami, t. j. na rovnakom skutkovom a právnom základe uplatňovala aj v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 17C/374/2018, ktoré bolo uznesením zo dňa 03. 07. 2020 zastavené pre identickú prekážku res iudicata vyhodnotenú vo vzťahu ku konaniu vedenému na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 22C/26/2010. Žalobkyňa si preto musí byť vedomá, že nárok uplatnený podanou žalobou si uplatňuje nerešpektujúc predchádzajúci záver súdu o neprípustnosti opakovaného prejednávania tej istej veci, a teda svojvoľne a zrejme bezúspešne. 13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. V zmysle uvedeného ustanovenia súd pri rozhodovaní o trovách konania skúmal procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách. Súd má za to, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa, ktorá si žalobou uplatnila nárok, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Súd preto konanie zastavil pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Žalovanáý má preto v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania, avšak súd o náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.