Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 69C/32/2024 1424211531 21. 11. 2025 Mgr. Filip Müller ECLI:SK:MSBA4:2025:1424211531.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 69Csp/15/2024
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Filipom Müllerom v sporovej veci žalobcu: Union poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322 051, právne zastúpený JUDr. Ľudmila Jurčová, advokátka, so sídlom Hodžovo námestie 2A, Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava – Staré Mesto, IČO: 00 585 441, zast. A. B. C., advokát, Vajnorská 55, Bratislava, IČO: 42174856, o zaplatenie 269,22 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: -269Csp/15/2024
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 269,22 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,25% ročne zo sumy 269,22 Eur od 14.09.2024 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a. III. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 69Csp/15/2024
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.12.2024 sa domáhal zaplatenia 269,22 Eur, a to titulom vyplateného poistenia. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca a A. D. uzavreli dňa 07.03.2012 návrh poistnej zmluvy č. 70161079 pre poistenie motorového a prípojného vozidla. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné poistné podmienky povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla VPP PZP/1111. Vlastníkom a držiteľom motorového vozidla, na ktorom prišlo ku škodovej udalosti, bol v zmysle poistnej zmluvy poistník. Poistnou zmluvou bola poistená zodpovednosť za škodu spôsobenú na motorovom vozidle zn. E. F., EČV: G.. Dňa 11.03.2024 v čase o 16:43 bola motorovým vozidlom poisteným u žalovaného značky H. F., EČV: I. vedené v tom čase J. E., spôsobená škodová udalosť na aute, vedenom vtedy K. L. ku ktorej došlo na Trnavskej ceste, resp. Mesačnej ceste v Bratislave, a pri ktorej došlo k poškodeniu auta. K uvedenej škodovej udalosti prišlo tak, že vinník ktorý viedol motorové vozidlo u žalovaného sa pri pohýbaní a odbáčaním vpravo nedal prednosť v jazde vtedy s ním súbežne idúcemu autu vedenom vodičom, následkom čoho prišlo ku škodovej udalosti. Po skončení likvidácie poistnej udalosti, právny predchodca žalobcu uhradil na účet opravovne poistníka ako poškodeného z poistnej udalosti poistné plnenie z titulu poistnej zmluvy v celkovej výške 2.188,91 Eur, a to poukázaním úhrady zo dňa 23.04.2024 vo výške 2.188,91 Eur. Poistná udalosť bola zlikvidovaná na základe faktúry č. 24236, resp. kalkulácie opravy č. 1303-2024. 2.1. Žalobca vyzval žalovaného ako poisťovateľa vinníka zo škodovej udalosti na zaplatenie vyplateného poistného plnenia vo výške 2.188,91 Eur žiadosťou zo dňa 03.05.2024. Dňa 15.08.2024 žalovaný poukázal v súvislosti s nárokom žalovaného uplatneného žiadosťou žalovanému sumu 1.919,69 Eur. Žalovaný v oznámení o ukončení likvidácie krátil poistné plnenie o amortizáciu motorového vozidla. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 269,22 Eur. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2013, sp. zn. 2Obdo 48/2012. Uplatňuje si úroky z omeškania v sume 9,50 % ročne zo sumy 2.188,91 Eur od 18.05.2024 do 15.08.2024 a 9,50% ročne zo sumy 269,22 Eur od 14.09.2024 do zaplatenia. 3. Súd v danej veci vydal platobný rozkaz zo dňa 20.02.2025, č. k. 69C/32/2024-51, ktorým uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 269,22 Eur s príslušenstvom v lehote 15 dní alebo podať v tej istej lehote odpor. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že neuznáva nárok žalobcu a považuje za neodôvodnený a nepreukázaný. Žalobca si u žalovaného dňa 03.05.2024 uplatnil žiadosťou refundáciu škody vo výške 2.188,91 Eur, ktorú uhradil svojmu poistenému. Žalovaný po prešetrení poistnej udalosti pristúpil dňa 14.08.2024 k poskytnutému poistnému plneniu v výške 1.919,69 Eur, ktorú krátil o sumu 269,22 Eur z dôvodu odpočtu za zhodnotenie vozidla. Postup žalovaného pri šetrení poistnej udalosti a poskytnutí poistného plnenia bol správny, v súlade s platnými právnymi predpismi ako aj s poistnými podmienkami, nakoľko žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi iba účelne vynaložené náklady na opravu poškodeného motorového vozidla. Zdôrazňuje teda tú skutočnosť, že výška náhrady škody nie je daná sumou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale len vo výške sumy, ktorá bola vynaložená účelne. Účelnosť vynaložených nákladov na opravu poškodeného vozidla preukázať a nie iba odkázať na faktúru, ktorá bola servisu uhradená, nakoľko ani vystavená faktúra nepredstavuje ekvivalent skutočnej škody vzniknutej na motorovom vozidle. Žalovaný sa mohol dostať do omeškania až dňa 14.08.2024 a nie dňa 18.05.2024. Zároveň sa uvádza, že sa do omeškania nemohol dostať z dôvodu, že uhradil poistné plnenie. 4. K podanému odporu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že postup žalovaného nebol správny, nakoľko neuhradil celú sumu za vynaložené náklady na opravu poškodeného motorového vozidla. Žalovaný sa nijakým spôsobom nevysporiadal s nákladmi poškodeného vynaloženými na prinavrátenie veci do pôvodného stavu, resp. pred škodovou udalosťou. Odpočítanie amortizácie by znevýhodnilo poškodeného, ktorý by musel doplácať na odstránenie škody zavinenej škodcom. Oprava motorového vozidla v danom prípad musí byť chápaná ako forma navrátenia veci do pôvodného stavu, resp. funkčného stavu, čo možno považovať aj za sledovaný cieľ náhrady škody ako takej, t. j. dosiahnutie stavu, aký pretváral pred poškodením veci. Poukazuje na judikát R 55/1971, na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. 2221/07, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2013, sp. zn. 2Obdo 48/2012, rozsudok Krajského súdu Košice, sp. zn. 3Cob/45/2018. Lehota podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP platí vo vzťahu medzi poisteným žalovaného a žalovaným, teda ide o lehotu na prešetrenie škodovej udalosti, ktorú mal nahlásiť škodca. 5. V duplike žalobca uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach. Žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti. Žalobca všeobecne odôvodňuje opodstatnenosť svojho nároku poukazom na skutočnosť, že došlo k poškodeniu motorového vozidla pri dopravnej nehode, že škodca je poistencom žalovaného. Zo strany žalovaného bolo prihliadané na celý komplex procesu likvidácie poistnej udalosti vo vzťahu k daným konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, a to kalkuláciu opravy č. 1303-2024, kde náklady opravy sú v sume 2.435,04 Eur s DPH (č.
l. 8), oznámenie o škodovej udalosti poisťovni Uniqa (č. l. 10), správa o nehode (č. l. 12), faktúra č. 24236 vystavenú AUTOLAK HRIŇ, s.r.o. pre A. D. na sumu opravy v sume 2.188,91 Eur splatnú 25.04.2024 (č. l. 13), faktúra č. 24310245 Autokomplex, spol. s r.o. vystavenú na AUTOLAK HRIŇ, s.r.o na sumu 505,91 Eur (č. l.14), fotokópie bločkov (č. l. 13 rub), oznámenie o poistnom plnení zo dňa 14.08.2024 žalovaným žalobcovi v sume 1.919,69 Eur s odpočítaním amortizácie v sume 269,22 Eur (č. l. 16), poistná zmluva č. 70161079 (č. l. 17), potvrdenie o transakcii pre AUTOLAK HRIN v sume 2.188,91 Eur (č. l. 21), informácie o spôsobe likvidácie škodovej udalosti zo dňa 05.04.2024 (č. l. 24), likvidácia škodovej udalosti – oznámenie o úhrade plnenia v sume 2.188,91 Eur (č. l. 25), žiadosť žalobcu žalovanému o refundáciu škody zo dňa 03.05.2024 v sume 2.188,91 Eur (č. l. 26), predžalobná výzva zo dňa 21.08.2024 (č. l. 27), všeobecná poistné podmienky povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla PZP/1111 (č. l. 29). 7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca mal s A. D. poistnú zmluvu č. 70161079 pre poistenie motorového vozidla a prípojného vozidla, havarijné poistenie. Dňa 11.03.2024 v čase o 16:43 bola motorovým vozidlom H. F., EČV: I. vedeným J. E. spôsobená škodová udalosť na aute poistenom u žalobcu, ktoré bolo v čase nehody vedené K. L.. K nehode prišlo na Trnavskej, resp. Mesačnej ceste v Bratislave. Vozidlo havarijne poistené u žalobcu bolo poškodené. Vozidlo škodcu bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Sporná medzi stranami bola výška škody. Poškodený si sal svoje motorové vozidlo opraviť v opravovni AUTOLAK HRIŇ s.r.o. Za vykonanú opravu vystavila opravovňa poškodenému faktúru č. 24236 na sumu 2.188,91 Eur. Žalobca pristúpil k likvidácii škodovej udalosti tak, že poškodenému uhradil náklady za vykonanú opravu v sume 2.188,91 Eur. Žalovaný pri uplatnení nároku zo strany žalobcu neuznal sumu 269,22 Eur z titulu amortizácie vozidla. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 14.08.2024 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1.919,69 Eur. 8. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase dopravnej nehody (ďalej len „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 8.1. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 8.2. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 8.3. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 8.4. Podľa § 13 zákona o PZP, ak má poistený proti poškodenému alebo inej osobe právo na vrátenie vyplatenej sumy, na jej zníženie alebo na zastavenie jej výplaty, prechádza toto právo na poisťovateľa, ak za poisteného túto sumu zaplatil alebo ju za neho vypláca. 8.5. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi2 a je povinný tento nárok preukázať.
8.6. Podľa § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. 8.7. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 8.8. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 8.9. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 9. Súd má z vykonaného dokazovania, po posúdení skutkovej stránky veci a právnom posúdení veci za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. V konaní bolo preukázané, že vozidlo povinne zmluvne poistené u žalovaného spôsobilo dopravnú nehodu a spôsobilo škodu na vozidle, ktoré malo uzavreté havarijné poistenie u žalobcu. Tým, že žalobca pristúpil k likvidácii poistnej udalosti a vyplatil poškodenému ako poistenému sumu 2.188,91 Eur, prešlo v zmysle § 813 ods. 1 OZ na žalobcu ako poisťovateľa právo na náhradu škody, ktorú mal poškodený voči žalovanému, a to do výšky poskytnutého plnenia. Žalovaný ako poisťovateľ škodcu mal povinnosť zaplatiť poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením motorového vozidla. 9.1. Žalovaný nepriznal žalobcovi sumu 269,22 Eur a to z titulu amortizácie motorového vozila. Súd má za to, že postup žalovaného bol nesprávny. Je všeobecne známe, že cena havarovaného vozidla bude vždy nižšia než cena rovnako vybaveného vozidla, ktoré doposiaľ havarované nebolo. Rozsah náhrady škody musí tak zohľadniť všetky prostriedky, ktoré bol poškodený povinný vynaložiť k obnoveniu pôvodného stavu vozidla. Pokiaľ znehodnotenie vozidla je v celom rozsahu dôsledkom poškodenia spôsobeného žalovaným a oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je dôvod znížiť plnenie v dôsledku amortizácie tak, ako sa domáha žalovaný. K vynaloženiu nákladov na opravu bol žalobca donútený škodovou udalosťou. Musí mu byť kompenzovaná ujma, ktorá mu titulom škodovej udalosti vznikla. Uplatnenie amortizácie by bolo porušením zásady neminem laedere nikoho nepoškodzovať ( rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19Co/169/2019). Škoda, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej opravy poškodeného vozidla, predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou), a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, Nebolo nepreukázané, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j., že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere – nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho konania, je taký postup, aby sa poškodenému – žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Obdo/48/2012). Súd teda uvádza, že v zmysle rozhodovacej praxe má žalobca nárok na náhradu amortizácie vozidla a nemôže mu byť zo strany žalovaného odopretá. Žalovaný v konaní nepreukázal, žaby poškodený vykonal na motorovom vozidle takú opravu, ktorá by vozidlo reálne zhodnotila. Súd má za to, že vykonanou opravou išlo o vykonanie opravy, ktorá mala za následok uvedenie motorového vozidla do prevádzkovateľného stavu. Súd uvádza, že z kalkulácie opravy vyplýva, že cena opravy bola v hodnote 2.435,04 Eur, teda vyplatená suma je nižšia ako bola
stanovená kalkuláciou. Postup žalovaného teda nemá oporu v zákone, a preto je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 269,22 Eur. 10. Nakoľko žalovaný do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil, dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania a teda je žalobcovi povinný uhradiť okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 269,22 Eur od 14.09.2024 do zaplatenia s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení ku dňu splatnosti dlhu. Súd v tejto časti priznal úrok z omeškania od dátumu tak ako si ho uplatnil žalobca, nakoľko v omeškaní bol žalovaný po uplynutí 15 dní na poskytnutie plnenia po skočení šetrenia. Šetrenie žalovaným bolo ukončené dňa 14.08.2024 a lehota žalovanému uplynula dňa 29.08.2024, t. j. v omeškaní bol odo dňa 30.08.2024. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne, avšak ku dňu omeškania bola výška úrokov z omeškania stanovená len 9,25% ročne, preto v prevyšujúcom rozsahu zamietol. 10.1. Súd nepriznal uplatnený úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 2.188,91 odo dňa 18.05.2024 do 15.08.2024, a to z dôvodu, že ako bolo uvedené na žalobcu prešiel nárok z poškodeného podľa § 813 ods. 1 OZ. Žalobca si voči žalovanému namiesto poškodeného uplatnil nárok z povinného zmluvného poistenia. Žalovaný mal svoju povinnosť uhradiť náhradu škody podľa zákona o PZP, a preto mal v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP lehotu na prešetrenie 3 mesiace odo dňa oznámenia poškodeného, v tomto prípade žalobcu. Preto v tejto dobe nemohol byť žalovaný v omeškaní a žalobcovi nepatrí nárok na náhradu úrokov z omeškania. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol. 11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 11.1. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 11.2. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že nakoľko bol žalobca v konaní úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z dôvodu, že neúspešný bol len v nepatrnej časti úrokov z omeškania. Poučenie: -269Csp/15/2024 Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.