Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 50C/68/2024 1424208614 17. 09. 2025 Mgr. Lívia Piervolová ECLI:SK:MSBA4:2025:1424208614.2
Rozsudok pre zmeškanie Mestský súd Bratislava IV sudkyňou Mgr. Líviou Piervolovou v právnej veci žalobcu: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, tr. bytom: D. E. X, XXX XX F. o zaplatenie 862.057,82 EUR s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 862.057,82 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 862.057,82 EUR od 26.11.2024 do zaplatenia, a to do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi nepriznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 9.9.2024 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 862.057,82 EUR s príslušenstvom, a to titulom regresnej náhrady podľa § 22 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). Žalobca si nárok uplatnil na základe toho, že na Okresnom súde Bratislava I prebiehalo konanie pod sp. zn. 22C/53/2009, v ktorom si obchodná spoločnosť VINACO HOLDINGS LIMITED, Kyriakou Matsi 16, EAGLE HOUSE, 10th floor Agioi Omologites, P.C. 1082, Nicosia, Cyprus (ďalej len „poškodený“), ako žalobca uplatňoval proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ako žalovanej nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Poškodený svoj nárok na náhradu škody v predmetnom konaní odvodzoval od nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora Mgr. Róberta Gogu, sídlo exekútorského úradu: Jakubovo námestie 13, 811 09 Bratislava, v konaní vedenom pod sp. zn. EX 25/04, v ktorom poškodený vystupoval ako oprávnený. Poškodený tvrdil, že súdny exekútor ani po uplynutí lehoty v zmysle § 165 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov nepoukázal na účet oprávneného exekučne vymožené finančné prostriedky v podobe výťažku z dražby vykonanej v rámci exekúcie. Tým bolo zmarené uspokojenie pohľadávky oprávneného, ktorému vznikla majetková škoda v podobe nepoukázanej sumy. Po vykonanom dokazovaní bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.2.2020 č.k. 22C/53/2009-774, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.6.2023 č.k. 5Co/76/2023-901, v znení opravného uznesenia zo dňa 12.10.2023 č.k. 5Co/76/2023-932 konštatované, že poškodenému vznikla v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora majetková škoda. Žalovaná Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky bola s poukazom na zodpovednosť štátu za takto spôsobenú škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zaviazaná na zaplatenie sumy vo výške 435.107,44 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 453.030,50 EUR od 5.12.2008 do 12.8.2015, zo sumy 441.998,37 EUR od 13.8.2015 do 28.10.2018 a zo sumy 435.107,44 EUR od 29.10.2018 až do zaplatenia, a na náhradu trov právneho zastúpenia. K úhrade súdmi priznanej
náhrady škody v celkovej výške spolu 862.057,82 EUR žalobca pristúpil v dvoch častiach, a to dňa 11.9.2023 a 8.11.2023. 2. Uznesením zo dňa 23.9.2024 č.k. 50C/68/2024-36 súd uložil žalovanému povinnosť v lehote 30 dní od doručenia uznesenia písomne sa vyjadriť k podanej žalobe, uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V uznesení bol žalovaný poučený, že ak túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, môže súd aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie podľa § 273 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Uznesenie spolu so žalobou a prílohami boli žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 25.11.2024. Žalovaný sa k žalobe v lehote určenej súdom a ani do času rozhodnutia vo veci samej nevyjadril. 3. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne: 4. Podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 514/2003 Z.z.: „Ak štát uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, požaduje regresnú náhradu v celej výške od fyzickej osoby, ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone verejnej moci, ktorá jej bola zverená zákonom.“. 5. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.: „Štát upustí od vymáhania regresnej náhrady alebo jej časti od osoby alebo orgánu uvedeného v odseku 1, len ak škoda nebola spôsobená svojvoľným rozhodnutím, ktoré zjavne nemá oporu v právnom poriadku alebo ak regresnú náhradu nie je možné vymôcť.“. 6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 278/1993 Z.z.“): „Na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky.“. 7. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z.: „Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.“. 8. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“): „Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“. 9. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“. 10. Podľa § 232 ods. 3 CSP: „Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“. 11. Podľa § 137 písm. a) CSP: „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.“. 12. Podľa § 273 CSP: „Súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.“.
13. Podľa § 275 CSP: „Odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.“. 14. Podľa § 262 ods. 1 CSP: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“. 15. Podľa § 255 ods. 1 CSP: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“. 16. Súd uložil žalovanému povinnosť vyjadriť sa k podanej žalobe, uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný na výzvu súdu (vo forme uznesenia) doručenú mu do vlastných rúk dňa 25.11.2024 nereagoval a ostal v konaní pasívny. 17. Keďže boli splnené zákonné predpoklady podľa § 273 CSP, súd rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Z uvedeného dôvodu žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu spolu so zákonným úrokom z omeškania, ktorý žalobca žiadal priznať odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 25.11.2024, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy od 26.11.2024, ku ktorému predstavovala úroková sadzba 8,40 % ročne (t.j. o päť percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania), do zaplatenia. Keďže žalobca žiadal o zaplatenie uplatnenej sumy v lehote pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku, súd zaviazal žalovaného na plnenie v požadovanej paričnej lehote (§ 232 ods. 3 CSP). 18. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku súd podľa § 219 ods. 3 CSP zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 25.8.2025. 19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný procesný úspech, preto by mal mať proti neúspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Keďže však žalobcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd v záujme rozumného a spravodlivého usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 CSP) a s prihliadnutím na hospodárnosť konania rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018 (R 72/2018): „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje [§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 356 písm. b) CSP; § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. m) CSP; § 362 ods. 1 CSP]. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP]. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Odvolanie v časti výroku I. možno podať iba z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie [§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 356 písm. b) CSP]. Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať (§ 277 ods. 1 CSP). Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí (§ 277 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).