Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 51Cpr/3/2023 1423206433 10. 04. 2025 JUDr. Oľga Nižňanská ECLI:SK:MSBA4:2025:1423206433.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci žalobcu : A. B., nar. X.X.XXXX, C. XX , D., zastúpený : JUDr. František Komka, AK hlavná 27, Prešov, proti žalovanému : J.J.Darboven, s.r.o., Na vrátkach 16, Bratislava, IČO : 35 699 388, zastúpený : Lexante, s.r.o., Slávičie údolie 106, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou, takto rozhodol: I. Súd žalobu zamieta. II.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 5.10.2023 domáhal , aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 08.08.2023 je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Ďalej žiadal , aby súd zaviazal žalovaného na náhradu mzdy mesačne X XXX Eur netto počnúc mesiacom september 2023 do budúcna s 5% úrokom z omeškania za ten ktorý mesiac za obdobie od splatnosti mzdy -15. dňa v mesiaci do zaplatenia ako aj na náhradu trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.06.2003 uzavrel pracovný pomer so zamestnávateľom E.- F. G. G. a to na základe písomnej pracovnej zmluvy s dohodnutým dňom nástupu do práce 02.06.2003 a druhom práce regionálny predajca s miestom výkonu práce Prešovský a Košický kraj. 3. K pôvodnej pracovnej zmluve zo dňa 02.06.2003 počas trvania pracovného pomeru bol uzavretý Dodatok č. 1 - A/2006 a Dodatok č. 2 - A/2023. Týmito dodatkami nedošlo k podstatným zmenám pracovnej zmluvy, ale iba k zmene štylizácie funkčnej náplne práce. Na základe doručenej pozvánky zo strany žalovaného sa žalobca dňa 07.08.2023 služobným motorovým vozidlom dostavil do Bratislavy, do sídla žalovaného s tým, že nasledujúceho dňa 08.08.2023 sa malo uskutočniť pracovné stretnutie zamestnancov žalovaného. Dňa 08.08.2023 pred otvorením a začatím plánovaného pracovného stretnutia bol žalobca predvolaný do kancelárie ku konateľovi spoločnosti p. H. G., kde okrem sa nachádzala aj ďalšia osoba, ktorú mu konateľ predstavil ako „právnika spoločnosti“. Po tom ako konateľ žalobcu vyzval k tomu, aby sa posadil, krátko na to otvoril diskusiu, v ktorej uvádzal, že zákazník Cafe de France má voči našej spoločnosti dlh vo výške 30 000 Eur, čo mu vyčítal a zdôrazňoval, že nakoľko mu je z obratu pre tohto zákazníka vyplácaná provízia (0,5% z predaja) , takýmto spôsobom sa žalobca obohacuje a spoločnosť má vysoké dlhy. Na túto skutočnosť žalobca reagoval tak, že nenesie žiadnu vinu na výške pohľadávky tohto zákazníka, že tomuto zákazníkovi nevystavuje žiadne doklady a že pracuje ako servisný technik. Ďalej mu bolo vytýkané, že zákazníci nie sú spokojní s jeho službami a keď sa znova ohradil, aby mu konkretizoval, o akých zákazníkov sa jedná, konateľ nenašiel žiadnu odpoveď
a následne mu podal do rúk písomný papier formátu A4 so slovami „Podpíšte to tu, inak sa budeme naťahovať, a v prípade, ak nepodpíšete, tak ste nadbytočný!“. Takémuto nátlaku žalobca psychicky podľahol a z nepripravenosti, strachu, nátlaku a bez okuliarov a prečítania dokumentu, ktorý už bol druhou stranou podpísaný, ho žalobca taktiež podpísal. Po tomto podpísaní sa dostavila administratívna pracovníčka žalovaného I. J., ktorá na diktát konateľa napísala odovzdávací protokol zo dňa 08.08.2023 so špecifikáciou odovzdaných vecí, ktorý taktiež podpísal. Po odovzdaní týchto vecí žalobca odišiel a vlakom odcestoval do miesta svojho trvalého bydliska. Až po príchode domov, večer , si písomnosť, ktorú podpísal aj prečítal a s prekvapením a hrôzou zistil, že v skutočnosti išlo o „Dohodu o skončení pracovného pomeru dňom 08.08.2023 bez nároku na vyplatenie odstupného“. 4. Žalobca u žalovaného odpracoval viac ako 20 rokov pričom počas trvania pracovného pomeru mu počas výkonu práce zo strany zamestnávateľa nikdy neboli vyčítané žiadne nedostatky, nedopustil sa žiadneho porušenia pracovnej disciplíny, za ktoré by bol postihnutý a preto správanie sa a postup žalovaného ako zamestnávateľa je pre žalobcu nepochopiteľný, neakceptovateľný, vysoko prekvapujúci. 5. Žalobca považuje dohodu o skončení pracovného pomeru so žalovaným od samého počiatku za neplatnú a preto písomne vyzval žalovaného, aby mu naďalej prideľoval prácu na základe pracovnej zmluvy a pravidelne mu vyplácal náhradu mzdy za vykonanú prácu. Žalobca dohodu o skončení pracovného pomeru považuje za ničotný právny úkon, za právny úkon, ktorý obchádza zákon a porušuje dobré mravy s tým, že táto neplatná dohoda bola vypracovaná samotným žalovaným bez akéhokoľvek prejednania so zamestnancom, bez oznámenia dôvodov skončenia pracovného pomeru a ich predchádzajúceho prerokovania so zamestnancom. Dohoda bola podpísaná pod nátlakom za prítomnosti konateľa žalovaného a jeho právnika, teda akt podpísania dohody ako právny úkon trpí nedostatkom slobody a vážnosti vôle, účastník konal pod nedovoleným nátlakom druhého účastníka, o čom tento účastník vedel a aj nátlak a tieseň u žalobcu využil. Bezprávnou vyhrážkou si žalovaný vynucoval niečo, čo ňou nesmie byť vynucované. Taktiež nemožno opomenúť, že vopred vypracovaná písomná dohoda o skončení pracovného pomeru datovaná dňom 08.08.2023 je zároveň aj dňom skončenia pracovného pomeru, čo je ojedinelé a neobvyklé a čo len nasvedčuje, že konanie žalovaného nie je možné nazvať inak ako nedovolený nátlak – bezprávnu vyhrážku - psychické donútenie. Za ďalší nedovolený nátlak je potrebné považovať následný postup žalovaného po podpísaní dohody spočívajúci v tom, že si vynútil u žalobcu proti jeho vôli ďalší podpis na odovzdávacom protokole z 08.08.2023, ktorý bezprostredne po podpise dohody vyhotovil v kancelárii konateľa, kde došlo k podpisu dohody, využil tento nátlak a tieseň žalobcu, odňal mu všetky uvedené veci v odovzdávacom protokole vrátane kľúčov a dokladov služobného motorového vozidla, v dôsledku čoho žalobca bol nútený do miesta svojho trvalého pobytu do Prešova sa dopraviť vlakom. Hneď na druhý deň pracovník žalovaného menom Daxner sa dostavil a pricestoval do Prešova a majúc kľúče od dielne, vnikol do tejto dielne patriacej žalobcovi bez toho, aby si bol vyžiadal nejaký súhlas. Všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti, za ktorých došlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou sú dôvodom, aby súd po zistení týchto skutkových okolností dospel k záveru, že žalovaný pri prepúšťaní postupoval svojvoľne, neobjektívne, iracionálne a preto je daná právomoc súdu, aby vyhovením žalobe konkrétnymi krokmi dorovnal nerovnosť procesných strán, postavenie žalobcu ako procesne slabšej strany, ktorej má byť zo strany súdu poskytnutá ochrana v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru. Žalobca v posledných troch mesiacoch pred neplatným skončením pracovného pomeru dosahoval u žalovaného mesačnú mzdu cca 1 400 netto. Žalobca sa preto podaním tejto žaloby na súde domáha voči žalovanému z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru aj náhrady mzdy počnúc mesiacom september 2023 do budúcna. 6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu 14.12.2023 okrem zdĺhavého opisu a výkladu na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov uviedol, že okolnosti opísané v žalobe sú vymyslené a priebeh uzatvárania dohody o skončení pracovného pomeru značne účelovo prispôsobený v prospech žalobcu . Žalovaný žalobu odmietol ako nezaloženú na skutočnom stave, ale opise vyfabulovaných udalostí, a preto ju navrhol zamietnuť. Žalovaný vecne aj formálne odmietol akýkoľvek nátlak vyvíjaný na žalobcu a žalobu vníma ako snahu získať z už platne a účinne skončeného pracovného pomeru náhradu príjmu alebo pomstu z jemu známych dôvodov. 7. Žalovaný odmietol žalobcove tvrdenia o nátlaku, neplatnosti právneho úkonu a neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pretože sa jednoducho nezakladajú na pravde a ich cieľom je hypotézu právnej normy úmyselne a cielene našiť na skutkové okolnosti, rozporné s tými, na ktoré by táto hypotéza právnej
normy mala byť aplikovaná a v neposlednom rade zneužiť postavenie žalobcu ako slabšej strany v pracovnoprávnom spore . Žalovaný zdôraznil, že v prejednávanej veci nedošlo k žiadnemu nátlaku a celkovo nebola naplnená žiadna z podmienok potrebných na konštatovanie neplatnosti právneho úkonu a teda aj neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou, ktorého sa žalobca domáha. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako neodôvodnenú a priznať žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. 8. Žalobca v replike doručenej súdu 22.2.2024 poukázal na § 181 ods. 1 CSP, ktorý oprávňuje žalovaného vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Žalovaný má právo, nie povinnosť vyjadriť sa k žalobe na výzvu súdu. Žalovaný je vo vlastnom záujme povinný substancovať svoje skutkové tvrdenia a formulovať ich vyčerpávajúco a s náležitou mierou určitosti. Náležité substancovanie skutkových tvrdení predpokladá ich zrozumiteľnú konkretizáciu a individualizáciu do takej miery, aby mohli byť plnohodnotným predmetom relevantného dokazovania. Iba na základe riadne substancovaného skutkového tvrdenia, v zmysle jeho úplnosti, určitosti a presnosti, môže súd v konaní preskúmať a posúdiť či uplatňované subjektívne právo skutočne vzniklo a trvá. Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia strán sporu neumožňujú súdu ich vecné preskúmavanie a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Pokiaľ sú popierané skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú konania toho ktorého účastníka ,musia byť v rámci kontradiktórnosti konania z druhej strany súčasne uvedené vlastné tvrdenia o sporných skutkových okolnostiach, inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné a zároveň platí, že skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný výslovne nepoprel sa považujú za nesporné . Žalobca považuje svoju žalobu za dôvodnú. 9. Žalovaný v duplike zo dňa 9.5.2024 tiež uviedol, že ani žalobca žiadnym spôsobom nesubstancoval svoje tvrdenia, z ktorých vychádzal v žalobe tak, aby mohli byť predmetom relevantného dokazovania. Žalobca nepredložil súdu jediný písomný relevantný dôkaz neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, naopak, on sám predložil originál dohody o skončení pracovného pomeru, na základe ktorej sa tento skončil dňa 08.08.2023 a preto dohoda spĺňa všetky zákonné náležitosti. Žalobca nepreukázal, že dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal pod nátlakom zo strany žalovaného. Dohoda o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce obsahuje vzájomný súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť pracovný pomer a deň jeho skončenia, k jej uzavretiu došlo v okamihu, keď sa prejavy vôle oboch účastníkov písomne stretli. Žalobca v žalobe argumentoval, že podpísal dohodu „bez okuliarov a prečítania dokumentu a „ po príchode domov zistil, že išlo o dohodu o skončení pracovného pomeru bez nároku na vyplatenie odstupného“. V uvedenej argumentácii žalobcu absentuje príčinná súvislosť a logickosť. Ak má žalobca poškodený zrak natoľko, že nevidí, čo podpisuje, nedáva zmysel fakt, že podpíše akýkoľvek dokument bez toho, aby vedel, čo je jeho obsahom. Čo sa týka samotného podpisu, skutočnosť, že ide o jeho podpis na dohode o ukončení pracovného pomeru, žiadnym spôsobom nevyvrátil, tým pádom ide v zmluve o súhlasný prejav vôle. V prípade, ak má žalobca poškodený zrak natoľko, aby bránil platnosti a účinnosti právnych úkonov, je potrebné mať túto skutočnosť uvedenú v osobitných záznamoch v občianskom preukaze, ako napríklad stav praktickej slepoty. Pokiaľ uvedené žalobca zistil až po príchode domov tak, ako uvádza v žalobe, na druhý deň by danú situáciu riešil. Naopak, k dohode neboli na nasledujúci deň žiadne pripomienky, žiadnym spôsobom ju žalobca nerozporoval, navyše, za mesiac august bola žalobcovi na základe ukončenia pracovného pomeru preplatená dovolenka a túto platbu prijal a nakladal s ňou. O uvedenom napokon sám doložil výplatnú pásku, ktorá je prílohou žaloby. Okrem toho, čo sa týka argumentácie žalobcu ohľadom nároku na vyplatenie odstupného, z vyššie spomínanej citovanej argumentácie žalobcu vyplýva špekulácia, nakoľko, povinnosť vyplatenia odstupného zamestnávateľom nevyplýva automaticky z každého skončenia pracovného pomeru. Odstupné sa vypláca iba v špecifických prípadoch v súlade s § 76 Zákonníka práce, ak ide o výpoveď z dôvodu, že sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje, alebo ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Existuje tu teda podozrenie, že žalobca namieta platnosť podpísanej dohody z dôvodu jeho predpokladu finančného plnenia od zamestnávateľa z titulu podľa neho spomínaného „odstupného“. Uvedené potvrdzuje aj fakt, že podpis dohody žalobca namietal až dva mesiace od jeho podpisu a dovtedy o týchto skutočnostiach zamestnávateľa žiadnym spôsobom neinformoval. O neplatnosti zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle strán spočívajúcej v simulácii možno uvažovať len v prípade, že vôľu uzavrieť zmluvu nemá ani jedna zmluvná strana. Pokiaľ jedna strana chce zmluvu uzavrieť a byť jej obsahom viazaná, zatiaľ čo druhá strana koná „naoko“ bez toho, aby to druhej strane muselo byť zrejmé, ide u strany konajúcej „nevážne“ len o mentálnu rezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu. Takisto slobodu vôle konajúceho
vylučuje predovšetkým násilie (tzv. fyzické donútenie, vis absoluta), ktoré spočíva v takom nátlaku na vôľu konajúceho, ktorý vylučuje, aby sa jeho vôľa akokoľvek uplatnila, a teda namiesto jeho vôle sa dosadzuje vôľa donucujúceho. Násilie musí mať takú povahu a intenzitu, aby sa uplatnenie vôle donucovaného celkom vylúčilo a aby sa nahradila vôľou donucujúceho; pritom nezáleží, či násilie vychádza od druhého účastníka alebo od inej osoby, ani na tom, či v poslednom prípade druhý účastník o ňom vie alebo nie. Násilie musí byť ďalej protiprávne. Napokon medzi násilím a urobeným prejavom musí byť príčinná súvislosť, t. j. urobený prejav musí byť výsledkom násilia. Za týchto podmienok je právny úkon absolútne neplatný (neexistentný). Uvedené znaky v tomto prípade absentujú. Pri uzavretí tohto právneho úkonu existovala jednota vôle a jej prejavu. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť vôle, znáša žalobca, tento však dôkazné bremeno tvrdenia zatiaľ v jeho vyjadreniach neuniesol. Na základe vyššie uvedených skutočností Žalovaný opäť navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú . 10. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu a ich PZ, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu najmä Pracovnej zmluvy z 2.6.2023 vrátane jej dodatkov, Dohody o skončení pracovného pomeru z 8.8.2023, Odovzdávacieho protokolu z 8.8.2023, Výzvy na prideľovanie práce z 2.10.2023, Mzdového listu a Výplatných pások, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci. 11. Žalobca pracoval u žalovaného na základe Pracovnej zmluvy od 2.6.2003 najskôr na pozícii regionálna predajca , v zmysle Dodatku č.1 k Pracovnej zmluve od 1.5.2007 ako oblastný manažér pre východné Slovensko a v zmysle Dodatku č. 2 od 1.6.1023 ako technik pre oblasť Východné Slovensko. 12. Dňa 8.8.2023 podpísal žalobca so žalovaným Dohodu o skončení pracovného pomeru bez vyplatenia odstupného , žalobca súčasne podpísal aj Odovzdávací protokol. 13. Listom zo dňa 2.10.2023 oznámil žalobca žalovanému, že Dohodu o skončení pracovného pomeru dohodou zo dňa 8.8.2023 považuje za neplatnú a žiada, aby ho žalovaný naďalej zamestnával. 14. Žalobca pri výsluchu uviedol, že mal dobré vzťahy s vedením, mal aj dobré výsledky v práci. Toto sa zmenilo až 8.8.2023, keď prišiel do Bratislavy na poradu s vedením. Ešte pred touto poradou bol zavolaný do kancelárie ku konateľovi. Bol tam okrem neho ďalší pán ,o ktorom sa dozvedel neskôr, že to bol právnik. Právnik na neho zvýšeným hlasom vyskočil, že sa obohacoval, zastavil ho , keď niečo chcel povedať. Žalobca nechápal o čo ide, bránil sa tým, že faktúry nevystavuje, že to robí účtovníčka. Celé to bolo veľmi rýchle. Bolo mu povedané, že od nich odchádzajú zákazníci a potom, že sú na neho sťažnosti. Chcel vedieť od koho, ale nedostal odpoveď. V tom čase už 2 mesiace pracoval ako servisný technik, zariaďoval dielňu, nakupoval materiál a chodil neskoro domov. Konateľ s právnikom mu podhodili papier , že buď to podpíše, alebo sa budú naťahovať. Papier zobral, videl , že tam je Dohoda o skončení pracovného pomeru, zobral pero a podpísal to. Následne na to bol vyzvaný, aby odovzdal auto, tlačiareň, mobil, všetko čo mal so sebou. Ešteže mal so sebou vlastný mobil, mohol si zavolať taxík a ísť naspäť vlakom do Prešova. Večer si Dohodu prečítal a zistil , že sa v nej vzdal aj nároku na odstupné. Nemal tým pádom nárok ani na iné benefity, napr.na odkúpenie služobného vozidla, ktoré mal k dispozícií. Tiež sa dozvedel, že na druhý deň bola vykonaná inventúra v jeho sklade. Žalobca uviedol, , že by bol ochotný zorať žalobu späť za podmienky, že by mu bola doplatená nejaká časť náhrady mzdy a 5 mesačné odstupné. 15. PZ žalobcu sa pridržal písomne podanej žaloby v celom rozsahu. Doplnil, že žalobca ako zamestnanec počas trvania pracovného pomeru vykonával práce v prospech zamestnávateľa vždy zodpovedne a to počas 20 ročného trvania pracovného pomeru . V rámci výkonu práce mu zo strany zamestnávateľa ani písomne, ani ústne neboli vytýkané žiadne nedostatky, ktoré by bolo možné považovať za porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca aj ako servisný technik dosahoval najlepšie pracovné výsledky . Dňa 7.8.2023 žalobcovi zo strany žalovaného bola doručená písomná pozvánka na uskutočnenie pracovného stretnutia všetkých jeho zamestnancov. Do Bratislavy sa žalobca na toto stretnutie dopravil 7.8.2023 osobným motorovým vozidlom. V mieste stretnutia sa ubytoval a nasledujúci deň 8.8.2023 pred termínom začatia stretnutia 8.00 hod. bol zavolaný do kancelárie konateľa kde sa aj dostavil, pričom v miestnosti boli prítomné dve osoby a to konateľ a ako neskôr zistil aj právnik spoločnosti. Zo strany konateľa mu bolo vytýkané, že má dlh voči spoločnosti vo výške 30 000 €, ktorý vznikol neuhradením faktúry zo strany odberateľa s dôrazom, že takýmto spôsobom sa obohacuje, pretože je mu vyplácaná provízia 0,5% z predaja. Na túto argumentáciu reagoval žalobca negatívne s tým, že nenesie žiadnu vinu ani zodpovednosť na vzniknutej pohľadávke. Ďalej mu bolo vyčítané,
že zo strany zákazníkov je vznášaná nespokojnosť s ním poskytnutými službami, aj na to reagoval negatívne so žiadosťou, aby mu boli menovaní konkrétni zákazníci. Nič také sa nestalo. Následne na to mu konateľ predložil do rúk písomný papier formátu A4 a vyzval ho , aby to podpísal s komentárom, že pokiaľ tak neurobí a nepodpíše, „budeme sa naťahovať“ a bude pre spoločnosť nadbytočný“ . Žalobca podľahol takémuto nátlaku, nebol pripravený na takýto postup a jednanie žalovaného a preto pod psychickým nátlakom, v tiesni, bez toho, aby sa oboznámil s obsahom uvedenej písomnosti, papier bezprostredne a bez prečítania podpísal. Následne na to bola privolaná do miestnosti pracovníčka žalovaného p. I. J., ktorá na diktát konateľa napísala odovzdávací protokol, ktorý žalobca tiež podpísal a po výzve odovzdal kľúče od osobného služobného motorového vozidla, s ktorým pricestoval do Bratislavy a v dôsledku čoho bol nútený odcestovať späť do miesta svojho bydliska vlakom. Právny zástupca. žalobcu poukázal na nezákonný a nedôvodný postup žalovaného v tom, že tento sám mu „podstrčil“ k podpisu vopred vypracovanú dohodu o skončení prac, pomeru, ktorá už z jeho strany bola podpísaná, o čom svedčí aj vizuálna farba podpisového pera. Žalovaný so žalobcom pred uzavretím dohody, tak , ako to vyžaduje samotný zákon, vopred neprorokoval dôvody skončenia pracovného pomeru so zamestnancom, neumožnil mu žiaden prejav a požiadavky, ktoré súvisia s takýmto spôsobom skončenia pracovného pomeru. Za vrcholný a nezákonný postup žalovaného, ktorý robí takúto dohodu o skončení prac, pomeru absolútne neplatnou, je článok 3 bod 1 dohody, ktorý upravuje, že účastníci dohody sa dohodli, že zamestnávateľ po skončení prac, pomeru dohodou nevyplatí zamestnancovi odstupné. Takéto dojednanie k dohode je jednostranné, je odporovateľným právnym úkonom a v zmysle § 17 ods. 1 ZP takýto právny úkon je neplatný, pretože zamestnanec sa nemôže vopred vzdať svojich práv. Je logické, pravdivé a prijateľné, že žalobca po viac ako 20 ročnom trvaní pracovného pomeru by sa takejto nerozvážnosti nedopustil. Žalobca dohodu podpísal pod nátlakom a v strese. Prečítal si ju až v Prešove. Vzhľadom na individualizáciu prípadu a okolnosti uzavretia dohody, dôležitou okolnosťou je aj neštandardný postup zamestnávateľa v tom, že takéto skončenie pracovného pomeru dohodou riešil jednostranným vypracovaním dohody dňa 8.8.2023 s podpisom obidvoch účastníkov tým istým dňom, pričom podľa tejto dohody ku skončeniu pracovného pomeru malo nastať tým istým dňom a to 8.8.2023. 16. Právny zástupca žalovaného mal za to, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by nejakým spôsobom podporil priebeh uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru, alebo dôkaz, že následne nebol schopný pochopiť, aký právny úkon vlastne urobil, hoci je plne spôsobilý na právne úkony. Žalobca argumentoval, že podpísal dohodu bez prečítania a bez okuliarov, čo ale nie je pravdivé. Žalobcovi bolo riadne vysvetlené, že tým, že porušil svoje povinnosti z pracovného pomeru, umožnil vznik dlhu svojmu zamestnávateľovi. Na stretnutí nebolo spomenuté nič o jeho nadbytočnosti. Mohol bez problémov odmietnuť podpísať dohodu o skončení prac, pomeru, mohol odísť a pripojiť sa k porade svojich kolegov. Žalobca si dohodu prečítal, ale nežiadal žiadny ďalší čas ani priestor na prečítanie tohto dokumentu a nehovoril nič o okuliaroch. Je štandardom, že zamestnávateľ vypracováva dohodu o skončení prac, pomeru. Takže tento spôsob, ktorý žalovaný použil, nie je nezvyčajný. Ak žalobca tvrdí, že bol pod psychickým tlakom a v strese, i tak mu nič nebránilo pred tým žiadať viac času na poradu s právnikom , prípadne mohol kontaktovať OČTK, aby im oznámil nátlak. Nič z toho žalobca neurobil. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že výzva adresovaná zamestnávateľovi zo strany žalobcu v tom, aby ho naďalej zamestnával, a že považuje dohodu o skončení prac, pomeru za neplatnú, je až z 2.10.2023, čiže takmer dva mesiace po predmetnej udalosti. Žalobca celý ten čas neprišiel do práce a zamestnávania sa nedožadoval. 17. Konateľ žalovaného na pojednávaní vypovedal, že bol prítomný pri dohode o skončení pracovného pomeru so žalobcom dňa 8.8.2023. Bol tam aj jeho právny zástupca. K osobe žalobcu uviedol, že od r. 2007 bol na funkcii oblastného manažéra pre región východné Slovensko. Mal podpísanú náplň práce, v ktorej boli uvedené jeho povinnosti, okrem iného mal povinnosť sledovať zákazníkov a ich úhrady za tovar. Ak tovar nebol uhradený, bolo jeho povinnosťou informovať zákaznícke centrum, ktoré by zastavilo predaj na faktúru takémuto neplatiacemu zákazníkovi. Ďalší predaj takémuto zákazníkovi už mohol byť len v hotovosti pri prevzatí tovaru. Oblastný manažér mal povinnosť informovať o tejto skutočnosti aj svojho nadriadeného a konateľa, v tomto prípade to bola jedna osoba. So žalobcom aj s ostatnými manažérmi sa stretávali raz za mesiac na poradách. Na nich sa bavili o ich činnosti o tom ,ako ide predaj, kto platí a kto nie a ďalšie veci. Okrem toho sa cez videokonferenciu stretávali každý utorok. Ak zákazník nezaplatil faktúru za tovar, riešil to manažér okamžite s účtovníkom. V tomto prípade ani žalobca ,ani účtovníčka ho od júla 2022 do júla 2023 neinformovali o vznikajúcom dlhu spoločnosti Cafe de France, ktorá od nich odoberala kávu a dlh narástol až na cca 35 000 €. Spoločnosť Café de France bol ich najväčší objednávateľ na východnom
Slovensku. Tak žalobca ,ako aj účtovníčka , mu každý mesiac predávali kávu na faktúru, ale bez jej zaplatenia. Aj s účtovníčkou sa dohodli na skončení pracovného pomeru pre tento prípad. Žalobca dostával provízie z predanej ceny kávy vo výške 1,6%. Toto trvalo od júla 2022 do mája 2023 , keď dostával žalobca bezdôvodne provízie. Tieto provízie boli cca 500 € plus. V apríli 2023 ho žalobca požiadal o preradenie z funkcie oblastného manažéra, pretože chcel byť technik. Bez problémov mu bolo vyhovené, dokonca mu bol ponechaný aj plat. O tom , čo sa stalo s tým dlhom, sa konateľ dozvedel až v júli 2023. K samotnému skutku konateľ uviedol, že dňa 8.8.2023 žalobcu ešte pred poradou zavolal a vysvetlil mu čo sa stalo, a že ho neinformoval o problémoch s Cafe de France, ktorá má u nich vysoký dlh a tiež, že poberal nezákonne provízie. Dal mu na výber z dvoch možností . Alebo dostane upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny s tým, že spoločnosti vráti neoprávnene poberanú províziu a bude naďalej pracovať vo firme, alebo skončia pracovný pomer dohodou. Bol to žalobca, ktorý si vybral druhú možnosť. Konateľ bol z celej situácie nešťastný, snažil sa byť ku všetkým zamestnancom férový, so žalobcom sa vždy bavil v dobrom, preberali rôzne veci, svoje záľuby, bavili sa o psoch, o krajinách a podobne. Na otázky právneho zástupcu žalobcu konateľ odpovedal, že nedal pred skončením pracovného pomeru žalobcovi upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Dohodu o skončení pracovného pomeru vypracoval on s právnikom asi dva dni pred tým. Nemienil mu dať výpoveď, pretože mali predtým spolu dobré vzťahy. Na vyjadrenie k dohode mu dal priestor v kancelárii. Do dohody zakotvili , že mu nebude poskytnuté odstupné preto, aby bolo zrejmé, že ide o skončenie pracovného pomeru dohodou bez nároku na odstupné. Pracovný pomer bol skončený dohodou aj s účtovníčkou, ktorá umožnila vznik dlhu. Jej ale bolo vyplatené aj odstupné. Aj jej bola daná možnosť zostať vo firme s tým, že dostane upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. 18. Žalobca na ďalšom pojednávaní namietal, že bol na neho vyvíjaný psychický nátlak, aby podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru , nemal so sebou ani okuliare, nebol na takúto situáciu pripravený ,bol mu podhodený papier na podpis dohody, žiadna iná možnosť s nejakou výtkou a pokračovaním v práci mu nebola ponúknutá. Vedel iba, že podpisuje dohodu o skončení pracovného pomeru, keď ho tam nechceli, nič iné nemohol urobiť. Nepožiadal o možnosť vyjadriť sa k tomu neskôr. Následne ochorel a až neskôr si našiel právnika , lebo bolo leto a prázdniny. Nevedel pochopiť, prečo mu konateľ už skôr nepovedal o neuhradených faktúrach. 19. Konateľ žalovaného zase namietol, že žalobca nehovorí pravdu. Nebol mu bol podhodený papier s dohodou. Boli mu predostreté dve možnosti - buď dostane pokarhanie ( výtku ) a budú spolu pokračovať, alebo sa pracovný pomer skončí dohodou. Rozhodol sa pre druhú možnosť. Konateľ opätovne zopakoval a zdôraznil, že žalobca ako oblastný manažér mu mal rozhodne povedať, bola to jeho povinnosť, o tom, kto neplatí faktúry. Nepovedal mu to napriek tomu, že spolu pravidelne komunikovali a sa stretávali, a nepovedala mu to ani účtovníčka, s ktorou taktiež rozviazali pracovný pomer dohodou. Jej vyplatili odstupné, ale s podmienkou, že riadne odovzdá svoju agendu ďalším ľuďom, ktorí ju po nej prevzali. Toto splnila a odstupné dostala. To, že sa robila inventúra v sklade, je bežný postup po odchode zamestnanca zodpovedného za tento sklad, ktorý nie je jeho skladom, ale skladom spoločnosti. 20. PZ žalobcu mal po výsluchoch za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dohoda o skončení pracovného pomeru bola jednostranne zo strany žalovaného napísaná 2 dni predtým, než prišlo k jej podpisu. Obsah tejto dohody bol vytvorený bez akejkoľvek vedomosti a spolupráce zo strany žalobcu. V dohode je uvedené, že sa nevyplatí odstupné. Tento úkon je neplatný, pretože je v rozpore s § 17 ods. 1 ZP. Dohoda o skončení pracovného pomeru trpí nedostatkom vôle zo strany žalobcu skončiť pracovný pomer dohodou. Podpisu dohody predchádzala bezprávna vyhrážka spočívajúca v tom, že ak nepodpíše dohodu, tak sa budú naťahovať. 21. Právny zástupca žalovaného, uviedol, že žalobca nepredložil súdu žiadny dôkaz o nátlaku pri podpise dohody. Išlo o prejav vôle oboch strán. Žalobca dohodu nemusel podpísať. Podpísal ju sám, slobodne a bez toho, že by mu bola daná nejaká vyhrážka. Bolo mu iba povedané , že škoda, ktorá žalovanému vznikla, sa bude môcť od neho vymáhať. Nie je pravdou, že by žalobcovi nebolo umožnené oboznámiť sa s touto dohodou pred jej podpisom ,alebo že by mu bolo bránené v jej nepodpísaní. Podpis dohody bol výsledkom dialógu na stretnutí 08.08.2023. 22. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu poukázal na doterajšiu ustálenú súdnu prax všeobecných súdov pri prejednávaní a rozhodovaní zamestnanca ako slabšej strany v spore o
neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Touto témou sa zaoberal aj samotný ÚS SR , ktorý v náleze III.US 86/2020 prijal záver a zaoberal sa zisťovaním procesnej pravdy v súvislosti so zásadou voľného hodnotenia dôkazov pri svedeckých výpovediach, ktoré boli vo vzájomnom rozpore. ÚS SR konštatoval, že jeden z možných spôsobov skončenia pracovného pomeru je dohoda o skončení pracovného pomeru uzavretá medzi zamestnancom a zamestnávateľom ako dvojstranný právny úkon, ktorý vyžaduje k svojmu vzniku zhodný prejav vôle zmluvných strán. Platnosť takejto dohody je okrem iného podmienená tým, že netrpí vadami vôle, čo značí, že je urobená slobodne a vážne. Naopak , právny úkon trpí nedostatkom slobody vôle ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka a ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Bezprávna vyhrážka je psychickým donútením. O bezprávnu vyhrážku ide vtedy, ak ňou je vynucované niečo, čo ňou nesmie byť vynucované. Vadou absolútnej neplatnosti právneho úkonu je skutočnosť, ktorou sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv. Z rozhodnutia NS SR sp.zn. 2Cdo/102/97 vyplýva, že v prípade odstupného sa zamestnanec môže vzdať svojho práva na odstupné poskytované pri skončení pracovného pomeru podľa ZP , len ak v čase vzdania sa práva , právo na odstupné existovalo. Je nesporné, že jednostranne vypracovaný obsah a znenie dohody v čl.3 bod. 1 je konštatované, že účastníci dohody sa dohodli, že zamestnancovi nebude vyplatené odstupné , pričom toto dojednanie je absolútne neplatné, pretože k žiadnej dohode na takomto skončení pracovného pomeru, ku konkrétnemu dňu 8.8.2023 a nevyplatenia odstupného nedošlo a žalobca voči zamestnávateľovi nikdy takýto prejav vôle neurobil. Z tohto dôvodu je napadnutá dohoda o skončení pracovného pomeru absolútne neplatný právny úkon. Z tohto dôvodu žaloba podaná žalobcom je opodstatnená, dôvodná a tejto žalobca navrhuje vyhovieť. Čo sa týka výroku II. žaloby, tento nárok navrhujeme, aby súd vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o náhrade trov konania. 23. PZ žalovaného navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Pridržal sa všetkých svojich vyjadrení. Mal za to, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by nejakým spôsobom podporil jeho tvrdenia ohľadom priebehu a záverov stretnutia, na ktorom bola uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru. Žalobca nepreukázal, že by nebol schopný pochopiť, aký právny úkon urobil, pričom je plne spôsobilý na právne úkony. V reakcií na tvrdenia o bezprávnej vyhrážke , uviedol, že žalovaný žalobcovi na stretnutí vysvetlil situáciu ohľadom spôsobenej ujmy a s cieľom vyjsť mu v ústrety po vzájomnom dialógu došlo medzi stranami konania k vzájomnému stretu súhlasných prejavov vôle oboch účastníkov právneho vzťahu. Zo strany žalovaného bola žalobcovi doručená oferta a žalobca vyjadril akceptáciu, čo je potvrdené vlastnoručným podpisom oboch účastníkov. Žalobu žalobca vníma ako účelovú, čo potvrdzuje aj absencia riešenia údajného protiprávneho konania žalovaného počas stretnutia, alebo po stretnutí, kedy bola dohoda o skončení pracovného pomeru uzavretá. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť dohodou. Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f). Podľa § 60 ods. 3 Zákonníka práce jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi. Podľa § 76 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku , ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov. Podľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 2.
Podľa § 17 ods. 1 Zákonníka práce právny úkon ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. 24. Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranným právnym úkonom, ktorým na základe zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru treba posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Návrh na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru má smerovať ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Obsah dohody o skončení pracovného pomeru nemusí, ale aj môže byť na tej istej listine. Dojednaným dňom skončenia pracovného pomeru môže byť deň podpisu dohody o skončení pracovného pomeru alebo niektorý z dní nasledujúcich po uzatvorení dohody, nie však deň predchádzajúci podpisu dohody. 25. Dokazovaním bolo preukázané, žalobca a žalovaný skončili pracovný pomer dohodou bez uvedenia dôvodu . V článku III tejto dohody sa uvádza, že po skončení pracovného pomeru sa zamestnancovi nevyplatí odstupné. Súd po preskúmaní obsahu spisu a výsluchoch strán sporu a ich právnych zástupcov dospel k názoru, že išlo o platne uzatvorenú dohodu o skončení pracovného pomeru. Súd nezistil nátlak vo forme bezprávnej vyhrážky zo strany žalovaného na žalobcu . Žalobca nepreukázal, že žalovaný na neho vyvíjal nátlak, tvrdil , že nátlak , spočíval v tom, že mu žalovaný povedal, že ak nepodpíše dohodu o skončení pracovného pomeru, „ budú sa naťahovať“, čo je však v rozpore s tvrdením žalovaného ,že dal žalobcovi na výber dohodu o skončení pracovného pomeru, alebo možnosť pokračovania v práci s udelením tzv. „výtky“, čo je forma pokarhania , či disciplinárneho opatrenia a povinnosť vrátiť provízie. Tento rozpor nebol v konaní odstránený , teda išlo o tvrdenie proti tvrdeniu. Motívom, pre ktorý zamestnávateľ pristúpil k návrhu na ukončenie pracovného pomeru dohodou so žalobcom, bola strata dôvery, keď žalobca neoprávnene poberal provízie za predaj kávy zákazníkovi, ktorý neplatil faktúry a túto okolnosť žalobca svojmu zamestnávateľovi neoznámil, hoci bol k tomu povinný. Tieto skutočnosti žalobca nepoprel, bránil sa len tým, že on faktúry nevystavoval, čo bola účelová obrana. Žalobca dohodu o skončení pracovného pomeru dobrovoľne podpísal. Hoci jeho právny zástupca tvrdil, že zo strany zamestnávateľa išlo o bezprávnu vyhrážku, v konaní nebol konkrétnym dôkazom preukázaný akýkoľvek nátlak , či bezprávna vyhrážka. O bezprávnu vyhrážku ide vtedy, ak je nejaká osoba pod psychickým nátlakom vyvolaným protiprávnym konaním. Ak by aj bolo pravdou, že žalobcovi zamestnávateľ povedal , že ak nepodpíše dohodu o skončení pracovného pomeru „ budú sa naťahovať“, nemožno z toho dedukovať nič rozporné so zákonom a nič konkrétne, čo by mohlo vzbudzovať u žalobcu strach, alebo vážne obavy o seba, alebo o svojich blízkych, alebo tieseň takej intenzity, že by nebol schopný ani len rozumne posúdiť, či má dohodu podpísať , alebo si má vyžiadať čas na vyjadrenie, respektíve na poradu s právnikom o to viac, keď údajne pre chýbajúce okuliare ani nevedel čo podpisuje, ale neprečítal si to ani po ceste vlakom domov. Jeho následná pasivita v rozsahu temer dvoch mesiacov tiež svedčí o tom, že súhlasil s dohodou o rozviazaní pracovného pomeru, podpísal ju dobrovoľne aj bez porady a až oveľa neskôr si to rozmyslel, nakoľko nedostal odstupné, čo bolo aj jeho motívom podania žaloby, keďže v rámci pokusu o zmier ešte pred otvorením pojednávania prejavil ochotu žalobu zobrať späť, ak mu žalovaný toto 5-mesačné odstupné dobrovoľne vyplatí. Pri dohode o skončení pracovného pomeru bez udania dôvodu však nie je zamestnávateľ zo zákona povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné. Preto je bez právneho významu poukaz právneho zástupcu žalobcu na § 17 ods. 1 Zákonníka práce, pretože žalobca sa vopred nemohol vzdať práva na odstupné, na ktoré nemal zákonný nárok, čo vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Zákonníka práce aplikovaných na prejednávanú vec. 26. Na základe vyššie uvedených skutočností, citovaných ustanovení zákona , vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú. Vzhľadom k jej zamietnutiu, nebol daný ani právny základ na náhradu mzdy, preto sa súd nezaoberal ani procesným návrhom na vylúčenie žaloby v časti náhrady mzdy na samostatné konanie, nakoľko by to bolo nehospodárne. 27. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajší súd, písomne, v potrebnom počte rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a ďalšie pre ostatné sporové strany. V opačnom prípade súd vyhotoví rovnopisy na trovy odvolateľa. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.