{"guid": "52c882be-f3dd-4ab0-9a4b-efa3552911ab:bec590fc-553b-4641-9fec-5c894b4086c7", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1423206433.2", "spisova_znacka": "51Cpr/3/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 51Cpr/3/2023 z 10. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 10. apríla 2025, sp. zn. 51Cpr/3/2023, ECLI:SK:MSBA4:2025:1423206433.2", "identifikacne_cislo": "1423206433", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "JUDr. Oľga Nižňanská", "sudca_id": 1331, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-olga-niznanska-1331", "datum_vydania": "2025-04-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-59.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 59 ods. 1 písm. a) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-59.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-1", "nazov": "§ 60 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-2", "nazov": "§ 60 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-3", "nazov": "§ 60 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-76.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 76 ods. 2 písm. e) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-76.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-76.odsek-7", "nazov": "§ 76 ods. 7 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-76.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-59", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-60", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-76", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bec590fc-553b-4641-9fec-5c894b4086c7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1423206433.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1423206433.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1423206433.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\n51Cpr/3/2023\n1423206433\n10. 04. 2025\nJUDr. Oľga Nižňanská\nECLI:SK:MSBA4:2025:1423206433.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej\nveci žalobcu : A. B., nar. X.X.XXXX, C. XX , D., zastúpený : JUDr. František Komka, AK hlavná 27,\nPrešov, proti žalovanému : J.J.Darboven, s.r.o., Na vrátkach 16, Bratislava, IČO : 35 699 388, zastúpený :\nLexante, s.r.o., Slávičie údolie 106, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou,\ntakto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu zamieta.\nII.\n\nŽalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n\n1.\nŽalobca sa žalobou podanou na súd dňa 5.10.2023 domáhal , aby súd určil, že skončenie\npracovného pomeru žalobcu u žalovaného dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 08.08.2023\nje neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Ďalej žiadal , aby súd zaviazal\nžalovaného na náhradu mzdy mesačne X XXX Eur netto počnúc mesiacom september 2023 do budúcna\ns 5% úrokom z omeškania za ten ktorý mesiac za obdobie od splatnosti mzdy -15. dňa v mesiaci do\nzaplatenia ako aj na náhradu trov konania.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.06.2003 uzavrel pracovný pomer so zamestnávateľom E.- F. G. G.\na to na základe písomnej pracovnej zmluvy s dohodnutým dňom nástupu do práce 02.06.2003 a druhom\npráce regionálny predajca s miestom výkonu práce Prešovský a Košický kraj.\n3.\nK pôvodnej pracovnej zmluve zo dňa 02.06.2003 počas trvania pracovného pomeru bol uzavretý\nDodatok č. 1 - A/2006 a Dodatok č. 2 - A/2023. Týmito dodatkami nedošlo k podstatným zmenám\npracovnej zmluvy, ale iba k zmene štylizácie funkčnej náplne práce. Na základe doručenej pozvánky zo\nstrany žalovaného sa žalobca dňa 07.08.2023 služobným motorovým vozidlom dostavil do Bratislavy,\ndo sídla žalovaného s tým, že nasledujúceho dňa 08.08.2023 sa malo uskutočniť pracovné stretnutie\nzamestnancov žalovaného. Dňa 08.08.2023 pred otvorením a začatím plánovaného pracovného\nstretnutia bol žalobca predvolaný do kancelárie ku konateľovi spoločnosti p. H. G., kde okrem sa\nnachádzala aj ďalšia osoba, ktorú mu konateľ predstavil ako „právnika spoločnosti“. Po tom ako konateľ\nžalobcu vyzval k tomu, aby sa posadil, krátko na to otvoril diskusiu, v ktorej uvádzal, že zákazník Cafe\nde France má voči našej spoločnosti dlh vo výške 30 000 Eur, čo mu vyčítal a zdôrazňoval, že nakoľko\nmu je z obratu pre tohto zákazníka vyplácaná provízia (0,5% z predaja) , takýmto spôsobom sa žalobca\nobohacuje a spoločnosť má vysoké dlhy. Na túto skutočnosť žalobca reagoval tak, že nenesie žiadnu\nvinu na výške pohľadávky tohto zákazníka, že tomuto zákazníkovi nevystavuje žiadne doklady a že\npracuje ako servisný technik. Ďalej mu bolo vytýkané, že zákazníci nie sú spokojní s jeho službami a keď\nsa znova ohradil, aby mu konkretizoval, o akých zákazníkov sa jedná, konateľ nenašiel žiadnu odpoveď\n\na následne mu podal do rúk písomný papier formátu A4 so slovami „Podpíšte to tu, inak sa budeme\nnaťahovať, a v prípade, ak nepodpíšete, tak ste nadbytočný!“. Takémuto nátlaku žalobca psychicky\npodľahol a z nepripravenosti, strachu, nátlaku a bez okuliarov a prečítania dokumentu, ktorý už bol\ndruhou stranou podpísaný, ho žalobca taktiež podpísal. Po tomto podpísaní sa dostavila administratívna\npracovníčka žalovaného I. J., ktorá na diktát konateľa napísala odovzdávací protokol zo dňa 08.08.2023\nso špecifikáciou odovzdaných vecí, ktorý taktiež podpísal. Po odovzdaní týchto vecí žalobca odišiel\na vlakom odcestoval do miesta svojho trvalého bydliska. Až po príchode domov, večer , si písomnosť,\nktorú podpísal aj prečítal a s prekvapením a hrôzou zistil, že v skutočnosti išlo o „Dohodu o skončení\npracovného pomeru dňom 08.08.2023 bez nároku na vyplatenie odstupného“.\n4.\nŽalobca u žalovaného odpracoval viac ako 20 rokov pričom počas trvania pracovného pomeru\nmu počas výkonu práce zo strany zamestnávateľa nikdy neboli vyčítané žiadne nedostatky, nedopustil\nsa žiadneho porušenia pracovnej disciplíny, za ktoré by bol postihnutý a preto správanie sa a postup\nžalovaného ako zamestnávateľa je pre žalobcu nepochopiteľný, neakceptovateľný, vysoko prekvapujúci.\n5.\nŽalobca považuje dohodu o skončení pracovného pomeru so žalovaným od samého počiatku\nza neplatnú a preto písomne vyzval žalovaného, aby mu naďalej prideľoval prácu na základe\npracovnej zmluvy a pravidelne mu vyplácal náhradu mzdy za vykonanú prácu. Žalobca dohodu\no skončení pracovného pomeru považuje za ničotný právny úkon, za právny úkon, ktorý obchádza zákon\na porušuje dobré mravy s tým, že táto neplatná dohoda bola vypracovaná samotným žalovaným bez\nakéhokoľvek prejednania so zamestnancom, bez oznámenia dôvodov skončenia pracovného pomeru\na ich predchádzajúceho prerokovania so zamestnancom. Dohoda bola podpísaná pod nátlakom za\nprítomnosti konateľa žalovaného a jeho právnika, teda akt podpísania dohody ako právny úkon trpí\nnedostatkom slobody a vážnosti vôle, účastník konal pod nedovoleným nátlakom druhého účastníka,\no čom tento účastník vedel a aj nátlak a tieseň u žalobcu využil. Bezprávnou vyhrážkou si žalovaný\nvynucoval niečo, čo ňou nesmie byť vynucované. Taktiež nemožno opomenúť, že vopred vypracovaná\npísomná dohoda o skončení pracovného pomeru datovaná dňom 08.08.2023 je zároveň aj dňom\nskončenia pracovného pomeru, čo je ojedinelé a neobvyklé a čo len nasvedčuje, že konanie žalovaného\nnie je možné nazvať inak ako nedovolený nátlak – bezprávnu vyhrážku - psychické donútenie. Za ďalší\nnedovolený nátlak je potrebné považovať následný postup žalovaného po podpísaní dohody spočívajúci\nv tom, že si vynútil u žalobcu proti jeho vôli ďalší podpis na odovzdávacom protokole z 08.08.2023, ktorý\nbezprostredne po podpise dohody vyhotovil v kancelárii konateľa, kde došlo k podpisu dohody, využil\ntento nátlak a tieseň žalobcu, odňal mu všetky uvedené veci v odovzdávacom protokole vrátane kľúčov a\ndokladov služobného motorového vozidla, v dôsledku čoho žalobca bol nútený do miesta svojho trvalého\npobytu do Prešova sa dopraviť vlakom. Hneď na druhý deň pracovník žalovaného menom Daxner sa\ndostavil a pricestoval do Prešova a majúc kľúče od dielne, vnikol do tejto dielne patriacej žalobcovi bez\ntoho, aby si bol vyžiadal nejaký súhlas. Všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti, za ktorých došlo ku\nskončeniu pracovného pomeru dohodou sú dôvodom, aby súd po zistení týchto skutkových okolností\ndospel k záveru, že žalovaný pri prepúšťaní postupoval svojvoľne, neobjektívne, iracionálne a preto je\ndaná právomoc súdu, aby vyhovením žalobe\nkonkrétnymi krokmi dorovnal nerovnosť procesných strán, postavenie žalobcu ako procesne slabšej\nstrany, ktorej má byť zo strany súdu poskytnutá ochrana v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl.\n6 Dohovoru. Žalobca v posledných troch mesiacoch pred neplatným skončením pracovného pomeru\ndosahoval u žalovaného mesačnú mzdu cca 1 400 netto. Žalobca sa preto podaním tejto žaloby na súde\ndomáha voči žalovanému z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru aj náhrady mzdy počnúc\nmesiacom september 2023 do budúcna.\n6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu 14.12.2023 okrem zdĺhavého\nopisu a výkladu na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov uviedol, že okolnosti opísané v žalobe sú\nvymyslené a priebeh uzatvárania dohody o skončení pracovného pomeru značne účelovo prispôsobený\nv prospech žalobcu . Žalovaný žalobu odmietol ako nezaloženú na skutočnom stave, ale opise\nvyfabulovaných udalostí, a preto ju navrhol zamietnuť. Žalovaný vecne aj formálne odmietol akýkoľvek\nnátlak vyvíjaný na žalobcu a žalobu vníma ako snahu získať z už platne a účinne skončeného\npracovného pomeru náhradu príjmu alebo pomstu z jemu známych dôvodov.\n7. Žalovaný odmietol žalobcove tvrdenia o nátlaku, neplatnosti právneho úkonu a neplatnosti skončenia\npracovného pomeru, pretože sa jednoducho nezakladajú na pravde a ich cieľom je hypotézu právnej\nnormy úmyselne a cielene našiť na skutkové okolnosti, rozporné s tými, na ktoré by táto hypotéza právnej\n\nnormy mala byť aplikovaná a v neposlednom rade zneužiť postavenie žalobcu ako slabšej strany v\npracovnoprávnom spore . Žalovaný zdôraznil, že v prejednávanej veci nedošlo k žiadnemu nátlaku a\ncelkovo nebola naplnená žiadna z podmienok potrebných na konštatovanie neplatnosti právneho úkonu\na teda aj neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou, ktorého sa žalobca domáha. Žalovaný\nnavrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako neodôvodnenú a priznať žalovanému nárok na náhradu\ntrov v rozsahu 100 %.\n8.\nŽalobca v replike doručenej súdu 22.2.2024 poukázal na § 181 ods. 1 CSP, ktorý oprávňuje\nžalovaného vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Žalovaný má právo, nie povinnosť vyjadriť sa k žalobe\nna výzvu súdu. Žalovaný je vo vlastnom záujme povinný substancovať svoje skutkové tvrdenia\na formulovať ich vyčerpávajúco a s náležitou mierou určitosti. Náležité substancovanie skutkových\ntvrdení predpokladá ich zrozumiteľnú konkretizáciu a individualizáciu do takej miery, aby mohli\nbyť plnohodnotným predmetom relevantného dokazovania. Iba na základe riadne substancovaného\nskutkového tvrdenia, v zmysle jeho úplnosti, určitosti a presnosti, môže súd v konaní preskúmať a\nposúdiť či uplatňované subjektívne právo skutočne vzniklo a trvá. Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia\nstrán sporu neumožňujú súdu ich vecné preskúmavanie a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania.\nPokiaľ sú popierané skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú konania toho ktorého účastníka ,musia byť v\nrámci kontradiktórnosti konania z druhej strany súčasne uvedené vlastné tvrdenia o sporných skutkových\nokolnostiach, inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné a zároveň platí, že skutkové tvrdenia žalobcu,\nktoré žalovaný výslovne nepoprel sa považujú za nesporné . Žalobca považuje svoju žalobu za dôvodnú.\n9. Žalovaný v duplike zo dňa 9.5.2024 tiež uviedol, že ani žalobca žiadnym spôsobom nesubstancoval\nsvoje tvrdenia, z ktorých vychádzal v žalobe tak, aby mohli byť predmetom relevantného dokazovania.\nŽalobca nepredložil súdu jediný písomný relevantný dôkaz neplatnosti dohody o skončení pracovného\npomeru, naopak, on sám predložil originál dohody o skončení pracovného pomeru, na základe ktorej\nsa tento skončil dňa 08.08.2023 a preto dohoda spĺňa všetky zákonné náležitosti. Žalobca nepreukázal,\nže dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal pod nátlakom zo strany žalovaného. Dohoda o\nskončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce obsahuje vzájomný súhlasný prejav vôle\núčastníkov skončiť pracovný pomer a deň jeho skončenia, k jej uzavretiu došlo v okamihu, keď sa\nprejavy vôle oboch účastníkov písomne stretli. Žalobca v žalobe argumentoval, že podpísal dohodu\n„bez okuliarov a prečítania dokumentu a „ po príchode domov zistil, že išlo o dohodu o skončení\npracovného pomeru bez nároku na vyplatenie odstupného“. V uvedenej argumentácii žalobcu absentuje\npríčinná súvislosť a logickosť. Ak má žalobca poškodený zrak natoľko, že nevidí, čo podpisuje,\nnedáva zmysel fakt, že podpíše akýkoľvek dokument bez toho, aby vedel, čo je jeho obsahom. Čo\nsa týka samotného podpisu, skutočnosť, že ide o jeho podpis na dohode o ukončení pracovného\npomeru, žiadnym spôsobom nevyvrátil, tým pádom ide v zmluve o súhlasný prejav vôle. V prípade,\nak má žalobca poškodený zrak natoľko, aby bránil platnosti a účinnosti právnych úkonov, je potrebné\nmať túto skutočnosť uvedenú v osobitných záznamoch v občianskom preukaze, ako napríklad stav\npraktickej slepoty. Pokiaľ uvedené žalobca zistil až po príchode domov tak, ako uvádza v žalobe, na\ndruhý deň by danú situáciu riešil. Naopak, k dohode neboli na nasledujúci deň žiadne pripomienky,\nžiadnym spôsobom ju žalobca nerozporoval, navyše, za mesiac august bola žalobcovi na základe\nukončenia pracovného pomeru preplatená dovolenka a túto platbu prijal a nakladal s ňou. O uvedenom\nnapokon sám doložil výplatnú pásku, ktorá je prílohou žaloby. Okrem toho, čo sa týka argumentácie\nžalobcu ohľadom nároku na vyplatenie odstupného, z vyššie spomínanej citovanej argumentácie\nžalobcu vyplýva špekulácia, nakoľko, povinnosť vyplatenia odstupného zamestnávateľom nevyplýva\nautomaticky z každého skončenia pracovného pomeru. Odstupné sa vypláca iba v špecifických\nprípadoch v súlade s § 76 Zákonníka práce, ak ide o výpoveď z dôvodu, že sa zamestnávateľ zrušuje\nalebo premiestňuje, alebo ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho\nposudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Existuje tu teda podozrenie, že žalobca\nnamieta platnosť podpísanej dohody z dôvodu jeho predpokladu finančného plnenia od zamestnávateľa\nz titulu podľa neho spomínaného „odstupného“. Uvedené potvrdzuje aj fakt, že podpis dohody žalobca\nnamietal až dva mesiace od jeho podpisu a dovtedy o týchto skutočnostiach zamestnávateľa žiadnym\nspôsobom neinformoval. O neplatnosti zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle strán spočívajúcej v\nsimulácii možno uvažovať len v prípade, že vôľu uzavrieť zmluvu nemá ani jedna zmluvná strana. Pokiaľ\njedna strana chce zmluvu uzavrieť a byť jej obsahom viazaná, zatiaľ čo druhá strana koná „naoko“\nbez toho, aby to druhej strane muselo byť zrejmé, ide u strany konajúcej „nevážne“ len o mentálnu\nrezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu. Takisto slobodu vôle konajúceho\n\nvylučuje predovšetkým násilie (tzv. fyzické donútenie, vis absoluta), ktoré spočíva v takom nátlaku\nna vôľu konajúceho, ktorý vylučuje, aby sa jeho vôľa akokoľvek uplatnila, a teda namiesto jeho vôle\nsa dosadzuje vôľa donucujúceho. Násilie musí mať takú povahu a intenzitu, aby sa uplatnenie vôle\ndonucovaného celkom vylúčilo a aby sa nahradila vôľou donucujúceho; pritom nezáleží, či násilie\nvychádza od druhého účastníka alebo od inej osoby, ani na tom, či v poslednom prípade druhý účastník\no ňom vie alebo nie. Násilie musí byť ďalej protiprávne. Napokon medzi násilím a urobeným prejavom\nmusí byť príčinná súvislosť, t. j. urobený prejav musí byť výsledkom násilia. Za týchto podmienok je\nprávny úkon absolútne neplatný (neexistentný). Uvedené znaky v tomto prípade absentujú. Pri uzavretí\ntohto právneho úkonu existovala jednota vôle a jej prejavu. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť\nvôle, znáša žalobca, tento však dôkazné bremeno tvrdenia zatiaľ v jeho vyjadreniach neuniesol. Na\nzáklade vyššie uvedených skutočností Žalovaný opäť navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú .\n10.\nSúd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu a ich PZ, oboznámil sa s obsahom\nspisového materiálu najmä Pracovnej zmluvy z 2.6.2023 vrátane jej dodatkov, Dohody o skončení\npracovného pomeru z 8.8.2023, Odovzdávacieho protokolu z 8.8.2023, Výzvy na prideľovanie práce\nz 2.10.2023, Mzdového listu a Výplatných pások, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci.\n11.\nŽalobca pracoval u žalovaného na základe Pracovnej zmluvy od 2.6.2003 najskôr na pozícii\nregionálna predajca , v zmysle Dodatku č.1 k Pracovnej zmluve od 1.5.2007 ako oblastný manažér pre\nvýchodné Slovensko a v zmysle Dodatku č. 2 od 1.6.1023 ako technik pre oblasť Východné Slovensko.\n12.\nDňa 8.8.2023 podpísal žalobca so žalovaným Dohodu o skončení pracovného pomeru bez\nvyplatenia odstupného , žalobca súčasne podpísal aj Odovzdávací protokol.\n13. Listom zo dňa 2.10.2023 oznámil žalobca žalovanému, že Dohodu o skončení pracovného pomeru\ndohodou zo dňa 8.8.2023 považuje za neplatnú a žiada, aby ho žalovaný naďalej zamestnával.\n14.\nŽalobca pri výsluchu uviedol, že mal dobré vzťahy s vedením, mal aj dobré výsledky v práci.\nToto sa zmenilo až 8.8.2023, keď prišiel do Bratislavy na poradu s vedením. Ešte pred touto poradou\nbol zavolaný do kancelárie ku konateľovi. Bol tam okrem neho ďalší pán ,o ktorom sa dozvedel neskôr,\nže to bol právnik. Právnik na neho zvýšeným hlasom vyskočil, že sa obohacoval, zastavil ho , keď\nniečo chcel povedať. Žalobca nechápal o čo ide, bránil sa tým, že faktúry nevystavuje, že to robí\núčtovníčka. Celé to bolo veľmi rýchle. Bolo mu povedané, že od nich odchádzajú zákazníci a potom,\nže sú na neho sťažnosti. Chcel vedieť od koho, ale nedostal odpoveď. V tom čase už 2 mesiace\npracoval ako servisný technik, zariaďoval dielňu, nakupoval materiál a chodil neskoro domov. Konateľ\ns právnikom mu podhodili papier , že buď to podpíše, alebo sa budú naťahovať. Papier zobral, videl ,\nže tam je Dohoda o skončení pracovného pomeru, zobral pero a podpísal to. Následne na to bol\nvyzvaný, aby odovzdal auto, tlačiareň, mobil, všetko čo mal so sebou. Ešteže mal so sebou vlastný\nmobil, mohol si zavolať taxík a ísť naspäť vlakom do Prešova. Večer si Dohodu prečítal a zistil , že\nsa v nej vzdal aj nároku na odstupné. Nemal tým pádom nárok ani na iné benefity, napr.na odkúpenie\nslužobného vozidla, ktoré mal k dispozícií. Tiež sa dozvedel, že na druhý deň bola vykonaná inventúra\nv jeho sklade. Žalobca uviedol, , že by bol ochotný zorať žalobu späť za podmienky, že by mu bola\ndoplatená nejaká časť náhrady mzdy a 5 mesačné odstupné.\n15.\nPZ žalobcu sa pridržal písomne podanej žaloby v celom rozsahu. Doplnil, že žalobca ako\nzamestnanec počas trvania pracovného pomeru vykonával práce v prospech zamestnávateľa vždy\nzodpovedne a to počas 20 ročného trvania pracovného pomeru . V rámci výkonu práce mu zo\nstrany zamestnávateľa ani písomne, ani ústne neboli vytýkané žiadne nedostatky, ktoré by bolo možné\npovažovať za porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca aj ako servisný technik dosahoval najlepšie\npracovné výsledky . Dňa 7.8.2023 žalobcovi zo strany žalovaného bola doručená písomná pozvánka\nna uskutočnenie pracovného stretnutia všetkých jeho zamestnancov. Do Bratislavy sa žalobca na toto\nstretnutie dopravil 7.8.2023 osobným motorovým vozidlom. V mieste stretnutia sa ubytoval a nasledujúci\ndeň 8.8.2023 pred termínom začatia stretnutia 8.00 hod. bol zavolaný do kancelárie konateľa kde sa\naj dostavil, pričom v miestnosti boli prítomné dve osoby a to konateľ a ako neskôr zistil aj právnik\nspoločnosti. Zo strany konateľa mu bolo vytýkané, že má dlh voči spoločnosti vo výške 30 000 €, ktorý\nvznikol neuhradením faktúry zo strany odberateľa s dôrazom, že takýmto spôsobom sa obohacuje,\npretože je mu vyplácaná provízia 0,5% z predaja. Na túto argumentáciu reagoval žalobca negatívne\ns tým, že nenesie žiadnu vinu ani zodpovednosť na vzniknutej pohľadávke. Ďalej mu bolo vyčítané,\n\nže zo strany zákazníkov je vznášaná nespokojnosť s ním poskytnutými službami, aj na to reagoval\nnegatívne so žiadosťou, aby mu boli menovaní konkrétni zákazníci. Nič také sa nestalo. Následne na\nto mu konateľ predložil do rúk písomný papier formátu A4 a vyzval ho , aby to podpísal s komentárom,\nže pokiaľ tak neurobí a nepodpíše, „budeme sa naťahovať“ a bude pre spoločnosť nadbytočný“ .\nŽalobca podľahol takémuto nátlaku, nebol pripravený na takýto postup a jednanie žalovaného a preto\npod psychickým nátlakom, v tiesni, bez toho, aby sa oboznámil s obsahom uvedenej písomnosti, papier\nbezprostredne a bez prečítania podpísal. Následne na to bola privolaná do miestnosti pracovníčka\nžalovaného p. I. J., ktorá na diktát konateľa napísala odovzdávací protokol, ktorý žalobca tiež podpísal\na po výzve odovzdal kľúče od osobného služobného motorového vozidla, s ktorým pricestoval do\nBratislavy a v dôsledku čoho bol nútený odcestovať späť do miesta svojho bydliska vlakom. Právny\nzástupca. žalobcu poukázal na nezákonný a nedôvodný postup žalovaného v tom, že tento sám mu\n„podstrčil“ k podpisu vopred vypracovanú dohodu o skončení prac, pomeru, ktorá už z jeho strany bola\npodpísaná, o čom svedčí aj vizuálna farba podpisového pera. Žalovaný so žalobcom pred uzavretím\ndohody, tak , ako to vyžaduje samotný zákon, vopred neprorokoval dôvody skončenia pracovného\npomeru so zamestnancom, neumožnil mu žiaden prejav a požiadavky, ktoré súvisia s takýmto spôsobom\nskončenia pracovného pomeru. Za vrcholný a nezákonný postup žalovaného, ktorý robí takúto dohodu\no skončení prac, pomeru absolútne neplatnou, je článok 3 bod 1 dohody, ktorý upravuje, že účastníci\ndohody sa dohodli, že zamestnávateľ po skončení prac, pomeru dohodou nevyplatí zamestnancovi\nodstupné. Takéto dojednanie k dohode je jednostranné, je odporovateľným právnym úkonom a v zmysle\n§ 17 ods. 1 ZP takýto právny úkon je neplatný, pretože zamestnanec sa nemôže vopred vzdať svojich\npráv. Je logické, pravdivé a prijateľné, že žalobca po viac ako 20 ročnom trvaní pracovného pomeru by\nsa takejto nerozvážnosti nedopustil. Žalobca dohodu podpísal pod nátlakom a v strese. Prečítal si ju až\nv Prešove. Vzhľadom na individualizáciu prípadu a okolnosti uzavretia dohody, dôležitou okolnosťou je\naj neštandardný postup zamestnávateľa v tom, že takéto skončenie pracovného pomeru dohodou riešil\njednostranným vypracovaním dohody dňa 8.8.2023 s podpisom obidvoch účastníkov tým istým dňom,\npričom podľa tejto dohody ku skončeniu pracovného pomeru malo nastať tým istým dňom a to 8.8.2023.\n16. Právny zástupca žalovaného mal za to, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by nejakým\nspôsobom podporil priebeh uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru, alebo dôkaz, že\nnásledne nebol schopný pochopiť, aký právny úkon vlastne urobil, hoci je plne spôsobilý na právne\núkony. Žalobca argumentoval, že podpísal dohodu bez prečítania a bez okuliarov, čo ale nie je pravdivé.\nŽalobcovi bolo riadne vysvetlené, že tým, že porušil svoje povinnosti z pracovného pomeru, umožnil\nvznik dlhu svojmu zamestnávateľovi. Na stretnutí nebolo spomenuté nič o jeho nadbytočnosti. Mohol\nbez problémov odmietnuť podpísať dohodu o skončení prac, pomeru, mohol odísť a pripojiť sa k porade\nsvojich kolegov. Žalobca si dohodu prečítal, ale nežiadal žiadny ďalší čas ani priestor na prečítanie\ntohto dokumentu a nehovoril nič o okuliaroch. Je štandardom, že zamestnávateľ vypracováva dohodu o\nskončení prac, pomeru. Takže tento spôsob, ktorý žalovaný použil, nie je nezvyčajný. Ak žalobca tvrdí,\nže bol pod psychickým tlakom a v strese, i tak mu nič nebránilo pred tým žiadať viac času na poradu\ns právnikom , prípadne mohol kontaktovať OČTK, aby im oznámil nátlak. Nič z toho žalobca neurobil.\nPrávny zástupca žalovaného poukázal na to, že výzva adresovaná zamestnávateľovi zo strany žalobcu\nv tom, aby ho naďalej zamestnával, a že považuje dohodu o skončení prac, pomeru za neplatnú, je až\nz 2.10.2023, čiže takmer dva mesiace po predmetnej udalosti. Žalobca celý ten čas neprišiel do práce\na zamestnávania sa nedožadoval.\n17.\nKonateľ žalovaného na pojednávaní vypovedal, že bol prítomný pri dohode o skončení\npracovného pomeru so žalobcom dňa 8.8.2023. Bol tam aj jeho právny zástupca. K osobe žalobcu\nuviedol, že od r. 2007 bol na funkcii oblastného manažéra pre región východné Slovensko. Mal\npodpísanú náplň práce, v ktorej boli uvedené jeho povinnosti, okrem iného mal povinnosť sledovať\nzákazníkov a ich úhrady za tovar. Ak tovar nebol uhradený, bolo jeho povinnosťou informovať\nzákaznícke centrum, ktoré by zastavilo predaj na faktúru takémuto neplatiacemu zákazníkovi. Ďalší\npredaj takémuto zákazníkovi už mohol byť len v hotovosti pri prevzatí tovaru. Oblastný manažér mal\npovinnosť informovať o tejto skutočnosti aj svojho nadriadeného a konateľa, v tomto prípade to bola\njedna osoba. So žalobcom aj s ostatnými manažérmi sa stretávali raz za mesiac na poradách. Na\nnich sa bavili o ich činnosti o tom ,ako ide predaj, kto platí a kto nie a ďalšie veci. Okrem toho sa\ncez videokonferenciu stretávali každý utorok. Ak zákazník nezaplatil faktúru za tovar, riešil to manažér\nokamžite s účtovníkom. V tomto prípade ani žalobca ,ani účtovníčka ho od júla 2022 do júla 2023\nneinformovali o vznikajúcom dlhu spoločnosti Cafe de France, ktorá od nich odoberala kávu a dlh\nnarástol až na cca 35 000 €. Spoločnosť Café de France bol ich najväčší objednávateľ na východnom\n\nSlovensku. Tak žalobca ,ako aj účtovníčka , mu každý mesiac predávali kávu na faktúru, ale bez jej\nzaplatenia. Aj s účtovníčkou sa dohodli na skončení pracovného pomeru pre tento prípad. Žalobca\ndostával provízie z predanej ceny kávy vo výške 1,6%. Toto trvalo od júla 2022 do mája 2023 , keď\ndostával žalobca bezdôvodne provízie. Tieto provízie boli cca 500 € plus. V apríli 2023 ho žalobca\npožiadal o preradenie z funkcie oblastného manažéra, pretože chcel byť technik. Bez problémov mu\nbolo vyhovené, dokonca mu bol ponechaný aj plat. O tom , čo sa stalo s tým dlhom, sa konateľ\ndozvedel až v júli 2023. K samotnému skutku konateľ uviedol, že dňa 8.8.2023 žalobcu ešte pred\nporadou zavolal a vysvetlil mu čo sa stalo, a že ho neinformoval o problémoch s Cafe de France,\nktorá má u nich vysoký dlh a tiež, že poberal nezákonne provízie. Dal mu na výber z dvoch možností .\nAlebo dostane upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny s tým, že spoločnosti vráti neoprávnene\npoberanú províziu a bude naďalej pracovať vo firme, alebo skončia pracovný pomer dohodou. Bol to\nžalobca, ktorý si vybral druhú možnosť. Konateľ bol z celej situácie nešťastný, snažil sa byť ku všetkým\nzamestnancom férový, so žalobcom sa vždy bavil v dobrom, preberali rôzne veci, svoje záľuby, bavili\nsa o psoch, o krajinách a podobne. Na otázky právneho zástupcu žalobcu konateľ odpovedal, že nedal\npred skončením pracovného pomeru žalobcovi upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Dohodu\no skončení pracovného pomeru vypracoval on s právnikom asi dva dni pred tým. Nemienil mu dať\nvýpoveď, pretože mali predtým spolu dobré vzťahy. Na vyjadrenie k dohode mu dal priestor v kancelárii.\nDo dohody zakotvili , že mu nebude poskytnuté odstupné preto, aby bolo zrejmé, že ide o skončenie\npracovného pomeru dohodou bez nároku na odstupné. Pracovný pomer bol skončený dohodou aj s\núčtovníčkou, ktorá umožnila vznik dlhu. Jej ale bolo vyplatené aj odstupné. Aj jej bola daná možnosť\nzostať vo firme s tým, že dostane upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny.\n18.\nŽalobca na ďalšom pojednávaní namietal, že bol na neho vyvíjaný psychický nátlak, aby\npodpísal dohodu o skončení pracovného pomeru , nemal so sebou ani okuliare, nebol na takúto situáciu\npripravený ,bol mu podhodený papier na podpis dohody, žiadna iná možnosť s nejakou výtkou a\npokračovaním v práci mu nebola ponúknutá. Vedel iba, že podpisuje dohodu o skončení pracovného\npomeru, keď ho tam nechceli, nič iné nemohol urobiť. Nepožiadal o možnosť vyjadriť sa k tomu neskôr.\nNásledne ochorel a až neskôr si našiel právnika , lebo bolo leto a prázdniny. Nevedel pochopiť, prečo\nmu konateľ už skôr nepovedal o neuhradených faktúrach.\n19. Konateľ žalovaného zase namietol, že žalobca nehovorí pravdu. Nebol mu bol podhodený papier\ns dohodou. Boli mu predostreté dve možnosti - buď dostane pokarhanie ( výtku ) a budú spolu\npokračovať, alebo sa pracovný pomer skončí dohodou. Rozhodol sa pre druhú možnosť. Konateľ\nopätovne zopakoval a zdôraznil, že žalobca ako oblastný manažér mu mal rozhodne povedať, bola\nto jeho povinnosť, o tom, kto neplatí faktúry. Nepovedal mu to napriek tomu, že spolu pravidelne\nkomunikovali a sa stretávali, a nepovedala mu to ani účtovníčka, s ktorou taktiež rozviazali pracovný\npomer dohodou. Jej vyplatili odstupné, ale s podmienkou, že riadne odovzdá svoju agendu ďalším\nľuďom, ktorí ju po nej prevzali. Toto splnila a odstupné dostala. To, že sa robila inventúra v sklade, je\nbežný postup po odchode zamestnanca zodpovedného za tento sklad, ktorý nie je jeho skladom, ale\nskladom spoločnosti.\n20.\nPZ žalobcu mal po výsluchoch za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dohoda\no skončení pracovného pomeru bola jednostranne zo strany žalovaného napísaná 2 dni predtým, než\nprišlo k jej podpisu. Obsah tejto dohody bol vytvorený bez akejkoľvek vedomosti a spolupráce zo strany\nžalobcu. V dohode je uvedené, že sa nevyplatí odstupné. Tento úkon je neplatný, pretože je v rozpore s\n§ 17 ods. 1 ZP. Dohoda o skončení pracovného pomeru trpí nedostatkom vôle zo strany žalobcu skončiť\npracovný pomer dohodou. Podpisu dohody predchádzala bezprávna vyhrážka spočívajúca v tom, že ak\nnepodpíše dohodu, tak sa budú naťahovať.\n21.\nPrávny zástupca žalovaného, uviedol, že žalobca nepredložil súdu žiadny dôkaz o nátlaku pri\npodpise dohody. Išlo o prejav vôle oboch strán. Žalobca dohodu nemusel podpísať. Podpísal ju sám,\nslobodne a bez toho, že by mu bola daná nejaká vyhrážka. Bolo mu iba povedané , že škoda, ktorá\nžalovanému vznikla, sa bude môcť od neho vymáhať. Nie je pravdou, že by žalobcovi nebolo umožnené\noboznámiť sa s touto dohodou pred jej podpisom ,alebo že by mu bolo bránené v jej nepodpísaní. Podpis\ndohody bol výsledkom dialógu na stretnutí 08.08.2023.\n22.\nV záverečnej reči právny zástupca žalobcu poukázal na doterajšiu ustálenú súdnu prax\nvšeobecných súdov pri prejednávaní a rozhodovaní zamestnanca ako slabšej strany v spore o\n\nneplatnosť skončenia pracovného pomeru. Touto témou sa zaoberal aj samotný ÚS SR , ktorý v náleze\nIII.US 86/2020 prijal záver a zaoberal sa zisťovaním procesnej pravdy v súvislosti so zásadou voľného\nhodnotenia dôkazov pri svedeckých výpovediach, ktoré boli vo vzájomnom rozpore. ÚS SR konštatoval,\nže jeden z možných spôsobov skončenia pracovného pomeru je dohoda o skončení pracovného pomeru\nuzavretá medzi zamestnancom a zamestnávateľom ako dvojstranný právny úkon, ktorý vyžaduje k\nsvojmu vzniku zhodný prejav vôle zmluvných strán. Platnosť takejto dohody je okrem iného podmienená\ntým, že netrpí vadami vôle, čo značí, že je urobená slobodne a vážne. Naopak , právny úkon trpí\nnedostatkom slobody vôle ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka\na ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Bezprávna vyhrážka je psychickým donútením. O\nbezprávnu vyhrážku ide vtedy, ak ňou je vynucované niečo, čo ňou nesmie byť vynucované. Vadou\nabsolútnej neplatnosti právneho úkonu je skutočnosť, ktorou sa zamestnanec vopred vzdáva svojich\npráv. Z rozhodnutia NS SR sp.zn. 2Cdo/102/97 vyplýva, že v prípade odstupného sa zamestnanec\nmôže vzdať svojho práva na odstupné poskytované pri skončení pracovného pomeru podľa ZP , len\nak v čase vzdania sa práva , právo na odstupné existovalo. Je nesporné, že jednostranne vypracovaný\nobsah a znenie dohody v čl.3 bod. 1 je konštatované, že účastníci dohody sa dohodli, že zamestnancovi\nnebude vyplatené odstupné , pričom toto dojednanie je absolútne neplatné, pretože k žiadnej dohode\nna takomto skončení pracovného pomeru, ku konkrétnemu dňu 8.8.2023 a nevyplatenia odstupného\nnedošlo a žalobca voči zamestnávateľovi nikdy takýto prejav vôle neurobil. Z tohto dôvodu je napadnutá\ndohoda o skončení pracovného pomeru absolútne neplatný právny úkon. Z tohto dôvodu žaloba podaná\nžalobcom je opodstatnená, dôvodná a tejto žalobca navrhuje vyhovieť. Čo sa týka výroku II. žaloby,\ntento nárok navrhujeme, aby súd vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o náhrade\ntrov konania.\n23. PZ žalovaného navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Pridržal sa všetkých svojich vyjadrení.\nMal za to, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by nejakým spôsobom podporil jeho tvrdenia\nohľadom priebehu a záverov stretnutia, na ktorom bola uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru.\nŽalobca nepreukázal, že by nebol schopný pochopiť, aký právny úkon urobil, pričom je plne spôsobilý\nna právne úkony. V reakcií na tvrdenia o bezprávnej vyhrážke , uviedol, že žalovaný žalobcovi na\nstretnutí vysvetlil situáciu ohľadom spôsobenej ujmy a s cieľom vyjsť mu v ústrety po vzájomnom\ndialógu došlo medzi stranami konania k vzájomnému stretu súhlasných prejavov vôle oboch účastníkov\nprávneho vzťahu. Zo strany žalovaného bola žalobcovi doručená oferta a žalobca vyjadril akceptáciu,\nčo je potvrdené vlastnoručným podpisom oboch účastníkov. Žalobu žalobca vníma ako účelovú, čo\npotvrdzuje aj absencia riešenia údajného protiprávneho konania žalovaného počas stretnutia, alebo po\nstretnutí, kedy bola dohoda o skončení pracovného pomeru uzavretá.\nPodľa § 59 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť dohodou.\nPodľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení\npracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.\nPodľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ\na zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného\npomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov\nuvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f).\nPodľa § 60 ods. 3 Zákonníka práce jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá\nzamestnávateľ zamestnancovi.\nPodľa § 76 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru\ndohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec\nstratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať\ndoterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku , ak\npracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.\nPodľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných\nprípadoch ako podľa odsekov 1 a 2.\n\nPodľa § 17 ods. 1 Zákonníka práce právny úkon ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv,\nje neplatný.\n24.\nDohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranným právnym úkonom, ktorým na základe\nzhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru\nk určitému dňu. Proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru treba posudzovať podľa\nustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Návrh na uzatvorenie dohody o skončení\npracovného pomeru má smerovať ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Obsah dohody\no skončení pracovného pomeru nemusí, ale aj môže byť na tej istej listine. Dojednaným dňom skončenia\npracovného pomeru môže byť deň podpisu dohody o skončení pracovného pomeru alebo niektorý z dní\nnasledujúcich po uzatvorení dohody, nie však deň predchádzajúci podpisu dohody.\n25.\nDokazovaním bolo preukázané, žalobca a žalovaný skončili pracovný pomer dohodou bez\nuvedenia dôvodu . V článku III tejto dohody sa uvádza, že po skončení pracovného pomeru sa\nzamestnancovi nevyplatí odstupné. Súd po preskúmaní obsahu spisu a výsluchoch strán sporu a ich\nprávnych zástupcov dospel k názoru, že išlo o platne uzatvorenú dohodu o skončení pracovného\npomeru. Súd nezistil nátlak vo forme bezprávnej vyhrážky zo strany žalovaného na žalobcu . Žalobca\nnepreukázal, že žalovaný na neho vyvíjal nátlak, tvrdil , že nátlak , spočíval v tom, že mu žalovaný\npovedal, že ak nepodpíše dohodu o skončení pracovného pomeru, „ budú sa naťahovať“, čo je však\nv rozpore s tvrdením žalovaného ,že dal žalobcovi na výber dohodu o skončení pracovného pomeru,\nalebo možnosť pokračovania v práci s udelením tzv. „výtky“, čo je forma pokarhania , či disciplinárneho\nopatrenia a povinnosť vrátiť provízie. Tento rozpor nebol v konaní odstránený , teda išlo o tvrdenie\nproti tvrdeniu. Motívom, pre ktorý zamestnávateľ pristúpil k návrhu na ukončenie pracovného pomeru\ndohodou so žalobcom, bola strata dôvery, keď žalobca neoprávnene poberal provízie za predaj kávy\nzákazníkovi, ktorý neplatil faktúry a túto okolnosť žalobca svojmu zamestnávateľovi neoznámil, hoci\nbol k tomu povinný. Tieto skutočnosti žalobca nepoprel, bránil sa len tým, že on faktúry nevystavoval,\nčo bola účelová obrana. Žalobca dohodu o skončení pracovného pomeru dobrovoľne podpísal. Hoci\njeho právny zástupca tvrdil, že zo strany zamestnávateľa išlo o bezprávnu vyhrážku, v konaní nebol\nkonkrétnym dôkazom preukázaný akýkoľvek nátlak , či bezprávna vyhrážka. O bezprávnu vyhrážku ide\nvtedy, ak je nejaká osoba pod psychickým nátlakom vyvolaným protiprávnym konaním. Ak by aj bolo\npravdou, že žalobcovi zamestnávateľ povedal , že ak nepodpíše dohodu o skončení pracovného pomeru\n„ budú sa naťahovať“, nemožno z toho dedukovať nič rozporné so zákonom a nič konkrétne, čo by mohlo\nvzbudzovať u žalobcu strach, alebo vážne obavy o seba, alebo o svojich blízkych, alebo tieseň takej\nintenzity, že by nebol schopný ani len rozumne posúdiť, či má dohodu podpísať , alebo si má vyžiadať\nčas na vyjadrenie, respektíve na poradu s právnikom o to viac, keď údajne pre chýbajúce okuliare\nani nevedel čo podpisuje, ale neprečítal si to ani po ceste vlakom domov. Jeho následná pasivita\nv rozsahu temer dvoch mesiacov tiež svedčí o tom, že súhlasil s dohodou o rozviazaní pracovného\npomeru, podpísal ju dobrovoľne aj bez porady a až oveľa neskôr si to rozmyslel, nakoľko nedostal\nodstupné, čo bolo aj jeho motívom podania žaloby, keďže v rámci pokusu o zmier ešte pred otvorením\npojednávania prejavil ochotu žalobu zobrať späť, ak mu žalovaný toto 5-mesačné odstupné dobrovoľne\nvyplatí. Pri dohode o skončení pracovného pomeru bez udania dôvodu však nie je zamestnávateľ zo\nzákona povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné. Preto je bez právneho významu poukaz právneho\nzástupcu žalobcu na § 17 ods. 1 Zákonníka práce, pretože žalobca sa vopred nemohol vzdať práva na\nodstupné, na ktoré nemal zákonný nárok, čo vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Zákonníka práce\naplikovaných na prejednávanú vec.\n26.\nNa základe vyššie uvedených skutočností, citovaných ustanovení zákona , vykonaného\ndokazovania a jeho vyhodnotenia súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú. Vzhľadom k jej\nzamietnutiu, nebol daný ani právny základ na náhradu mzdy, preto sa súd nezaoberal ani procesným\nnávrhom na vylúčenie žaloby v časti náhrady mzdy na samostatné konanie, nakoľko by to bolo\nnehospodárne.\n27. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v konaní úspešný,\npreto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajší súd,\npísomne, v potrebnom počte rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a ďalšie pre ostatné\nsporové strany. V opačnom prípade súd vyhotoví rovnopisy na trovy odvolateľa.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ\nrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na/ neboli splnené procesné podmienky,\nb/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "838ddbda-dd41-414e-a309-7b17e4a6518d:cfe0dd2c-a24b-4ccd-a332-8bbd74e882e2", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5123235766.1", "spisova_znacka": "11CoPr/2/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoPr/2/2025 z 24. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5123235766.1"}]}