Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B2-7Csp/86/2022 1222203367 28. 05. 2025 Mgr. Peter Králik ECLI:SK:MSBA4:2025:1222203367.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, C., zast.: WEBBER LEGAL, s.r.o., Duchnovičovo námestie 1, Prešov, o zaplatenie 3.115,17 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.757,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 2.757,80 Eur od 22.07.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Ž a l o b c a má nárok na náhradu trov konania vo výške 77,02 %. III. Ž a l o v a n ý má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.06.2022 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 3.115,17 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.08.2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (Tatra banka, a.s.) a žalovaným uzavretá zmluva č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy boli žalovanému poskytnuté zo strany žalobcu peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť zo zmluvy. Žalovaná suma predstavuje neuhradenú istinu úveru. 2. Dňa 26.07.2022 bol vo veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému včas podal odpor žalovaný. V odpore poprel, že by jeho dlh predstavoval 3.115,17 Eur s príslušenstvom. Poukázal na to, že podľa bodov 5.7 a 7.1 zmluvy o postúpení pohľadávok je účinnosť tejto zmluvy naviazaná na zaplatenie odplaty postupníkom postupcovi. Žalobca neuniesol ani len bremeno tvrdenia, nie to ešte dôkazné bremeno, že by uhradil postupcovi odplatu podľa zmluvy, a teda, že na neho pohľadávka, ktorú uplatňuje v tomto konaní, vôbec účinne prešla. Navyše za deň postúpenia pohľadávky žalobca v žalobe uviedol deň 21.07.2021, čo je iba deň podpisu zmluvy o postúpení pohľadávok. Namietal tiež platnú inkorporáciu všeobecných obchodných podmienok do zmluvného vzťahu. Žalovaný sa po prvýkrát s nimi oboznámil až v priebehu tohto súdneho konania. Pred podpisom zmluvy ani v čase podpisu zmluvy s nimi nebol zo strany pôvodného veriteľa oboznámený a nikdy s nimi neprejavil súhlas. Na základe uvedeného navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že na základe čl. V zmluvy o bežnom účte poskytol žalovanému povolené prečerpanie vo výške 200 Eur alebo vo výške určenej bankou. Výška úrokovej sadzby bola 18,90 %, súčasťou zmluvy sú aj OP, VOP a Sadzobník poplatkov. Zmluvné strany si dohodli poplatok za balík produktov a služieb vo výške 7 Eur a ďalšie poplatky. Ďalej uviedol, že povolené prečerpanie je
možnosť prečerpať finančné prostriedky na vlastnom účte. Všetky pohyby, ktoré po vyčerpaní vlastných prostriedkov na účte uskutoční, sa stávajú predmetom úveru. Povolené prečerpanie na účte sa môže opakovať. Uviedol tiež, že žalovaná suma vo výške 3.115,17 Eur predstavuje rozdiel medzi debetnými operáciami na účte žalovaného vo výške -293.607,57 Eur a kreditnými operáciami vo výške 290.492,40 Eur. Čo sa týka zmluvy o postúpení pohľadávok uviedol, že nadobudla platnosť dňa 21.07.2021, dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami. Predložil tiež potvrdenie o úhrade odplaty a mal za to, že zmluva je účinná. V súvislosti s námietkou, že žalovaný nebol oboznámený so všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu uviedol, že žalovaný svojim podpisom potvrdil, že sa oboznámil s OP a VOP Tatra banky a Sadzobníkom poplatkov a zároveň svojim podpisom potvrdil aj ich prevzatie. Žalovaný teda mal pri podpise zmluvy možnosť sa s ich obsahom oboznámiť a v prípade, že s ich obsahom nesúhlasil, zmluvu nepodpísať. Podotkol tiež, že žiadna norma spotrebiteľského práva nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument. 4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu s poukazom na judikatúru SD EÚ uviedol, že len samotná skutočnosť, že žalovaný v čl. VII svojim podpisom potvrdil, že sa oboznámil s uvedenými OP, ako aj VOP, nesvedčí tvrdeniu, že sa s nimi žalovaný ako dlžník aj skutočne oboznámil. Samotné ustanovenie zmluvy o úvere treba vnímať vopred predpripravené a predformulované pôvodným veriteľom, bez možnosti žalovaného vplývať na jeho obsah, platnosť a pravdivosť ktorého sú súdy povinné skúmať, a preto nemôže byť dôkazom platnej inkorporácie OP a VOP. Poukázal aj na o, že žalobca nijako nepreukázal, že žalovaný mal možnosť oboznámiť sa so všetkými podkladmi a vyjadriť s nimi súhlas, nakoľko nie je povinný rozumieť všetkým ustanoveniam a dojednaniam v zmluve. Za neprijateľnú a teda neplatnú spotrebiteľskú podmienku podľa ust. § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka považuje predmetné ustanovenie zmluvy, nakoľko zbavuje veriteľa a dodávateľa niesť dôkazné bremeno, že VOP boli spotrebiteľovi skutočne, riadne a zrozumiteľne vysvetlené a skutočne odovzdané a teda, že boli do zmluvného vzťahu inkorporované platne. 5. Rozsudkom č. k. B2-7Csp/86/2022-228 zo dňa 16.02.2024 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.757,80 Eur s príslušenstvom, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 7CoCsp/18/2024-258 zo dňa 30.09.2024 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd uložil prvoinštančnému súdu zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie otázky aktívnej legitimácie žalobcu v spore (posúdiť splnenie zákonných predpokladov pre postúpenie žalovanej bankovej pohľadávky na žalobcu), vec riadne prejednať, právne posúdiť, vyhodnotiť argumentáciu strán sporu a vo veci opätovne rozhodnúť. 6. Súd vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to najmä Zmluvou o postúpení pohľadávok, Zmluvou o bežnom účte fyzickej osoby, výzvou pred mimoriadnou splatnosťou, výpisom z úveru. 7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav: Právny predchodca žalobcu (Tatra banka, a.s.) uzatvoril dňa 29.08.2012 so žalovaným Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby, číslo účtu XXXXXXXXXX. Z jej bodu V. vyplýva, že zmluvné strany uzatvorili aj Zmluvu o poskytnutí úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte. Výška voliteľného prečerpania je uvedená suma „200 Eur alebo výška určená bankou v súlade s Obchodnými podmienkami balíkov služieb Tatry banky a.s.“. Úroková sadzba pre produkt voliteľné prečerpanie bola vo výške 18,9 % ročne. Zo špecifikácie úveru predloženej žalobcom dňa 04.01.2024 vyplýva, že žalovaný z poskytnutého úverového rámca vyčerpal počas existencie povoleného prečerpania sumu 24.654,33 Eur a uhradil sumu 21.896,53 Eur, ktorá bola v plnom rozsahu započítaná na vyčerpané finančné prostriedky. Žalovanému boli vyúčtované poplatky vo výške 15 Eur a úroky v celkovej výške 342,37 Eur. Istina, predstavujúca výbery z účtu, je vo výške 2.757,80 Eur. Výzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 04.01.2020 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu pohľadávok uvedených vo výzve, okrem iných aj z titulu nepovoleného prečerpania na účte, identifikačný údaj XXXXXXXXXX, suma v omeškaní 3.171,05 Eur. Z výpisu zo sledovania zásielok vyplýva, že táto výzva bola dňa 07.01.2020 podaná na pošte a dňa 31.01.2020 bola vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 21.07.2021 medzi spoločnosťou Tatra banka, a.s., ako postupcom a spoločnosťou žalobcu, ako postupníkom bola pohľadávka vymáhaná v tomto konaní
postúpená na spoločnosť žalobcu. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že 26.07.2021 bola uhradená odplata podľa zmluvy o postúpení pohľadávok. 8. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 9. Podľa § 504 ObchZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. 10. Podľa § 506 ObchZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. 11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy úvere (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 12. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 13. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 14. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 15. Podľa § 10 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i) a w), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť. 16. Podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i) a w) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu.
17. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. 18. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 19. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere podľa osobitného predpisu, pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 21. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 22. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 23. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 24. Súd sa v zmysle záverov odvolacieho súdu v prvom rade venoval posúdeniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu osobu. Vyžaduje sa preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Žalobca, ktorému bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená pohľadávka bankou, je povinný preukázať, že banka klienta písomne vyzvala na splnenie záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splnením svojho záväzku minimálne 90 dní. Postupca (Tatra banka, a.s.) tak bol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu len za splnenia zákonných podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o
bankách v spojení v spojení s § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch. Preukázanie splnenia zákonných podmienok pre postúpenie žalovanej pohľadávky je predpokladom pre vyvodenie záveru, či žalobca je alebo nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. 25. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Tatra banka, a.s., listom zo dňa 04.01.2020, Výzva pred mimoriadnou splatnosťou, vyzval žalovaného na úhradu, okrem iných, sumy v omeškaní vo výške 3.171,05 Eur s identifikačným údajom XXXXXXXXXX, s označeným typom produktu „Nepovolené prečerpanie na účte“. Čo sa týka identifikácie samotnej pohľadávky súd konštatuje, že požadovaná suma v omeškaní je identická so sumou uplatnenou v tomto konaní, identifikačný údaj je číslo účtu, čo vyplýva aj zo Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby. K údaju „Typ produktu“ je potrebné poukázať na ustanovenie čl. 2.5. Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky a.s., z ktorého je zrejmé, že nepovoleným prečerpaním je pohľadávka banky voči klientovi, ktorú je banka oprávnená zúčtovať na ťarchu jeho účtu, a to aj v prípade ak na účte nie je dostatok finančných prostriedkov. V danom prípade tak došlo k zúčtovaniu pohľadávky banky voči dlžníkovi, ktorá vznikla čerpaním finančných prostriedkov z povoleného prečerpania. Z dôvodu, že na predmetnom účte nebol dostatok finančných prostriedkov, účet sa dostal do nepovoleného prečerpania v zmysle čl. 2.5. všeobecných obchodných podmienok. Predmetná výzva bola žalovanému doručovaná na adresu A. X, C., ktorá je uvedená aj na Zmluve o bežnom účte fyzickej osoby. Zo sledovania zásielky podľa podacieho čísla vyplýva, že zásielka bola vrátená odosielateľovi ako neprevzatá v odbernej lehote. Súd ju teda považuje za riadne zaslanú, a preto je možné konštatovať, že banka klienta písomne vyzvala na splnenie záväzku. Zo špecifikácie úveru vyplýva tiež dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní, keď k postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo zmluvou zo dňa 21.07.2021, a prvá kreditná operácia označená ako „Úhrada pohľadávky banky“ vo výške 20 Eur bola vykonaná dňa 02.12.2020. 26. Zároveň je možné konštatovať splnenie podmienky podľa ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ. Z obsahu spisu a dojednaní Zmluvy (čl. V – Konečná splatnosť voliteľného prečerpania, č. l. 65) vyplýva, že konečná splatnosť voliteľného prečerpania (úveru) je viazaná na deň podania žiadosti o zrušenie bežného účtu, alebo deň podania žiadosti o zrušenie balíka služieb k bežnému účtu, ktorý obsahuje produkt voliteľné prečerpanie, alebo deň podania odstúpenia od úverovej zmluvy alebo deň poskytnutia iného typu kontokorentného úveru na bežný účet alebo deň, kedy banka požiada o splatenie tohto úveru. S poukazom na druh úveru „voliteľné prečerpanie splatné na požiadanie“ (čl. V Zmluvy), možno podľa názoru súdu výzvu pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 04.01.2020 považovať za úkon, ktorým banka požiadala o splatenie tohto úveru, čím nastala končená splatnosť voliteľného prečerpania. 27. Čo sa týka namietanej účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok súd má za to, že Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 21.07.2021 medzi spoločnosťou Tatra banka, a.s., ako postupcom a spoločnosťou žalobcu, ako postupníkom bola pohľadávka vymáhaná v tomto konaní postúpená na spoločnosť žalobcu. Súd síce nie je oprávnený skúmať, či bola uhradená odplata, nakoľko to by mohlo byť predmetom iného sporového konania v nezaplatenia tejto odplaty. Z výpisu z účtu žalobcu však vyplýva, že 26.07.2021 bola uhradená odplata podľa zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd preto považuje zmluvu o postúpení pohľadávok za platnú a účinnú. Zároveň konštatuje, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní. 28. Súd konštatuje, že predmetom sporu je nárok žalobcu vyplývajúci zo Zmluvy o poskytnutí úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte, ktorá bola súčasťou (bod V.) Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby. V tomto prípade možno žalovaného s určitosťou považovať za spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalobcu možno považovať za dodávateľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vyššie uvedeného dôvodu je teda potrebné pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu medzi žalovaným a žalobcom brať na zreteľ všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku a najmä ustanovenia týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, úprava ktorých je obsiahnutá v ust. § 53 OZ a ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa, ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. 29. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba čiastočne. Z celkovej uplatnenej sumy 3.115,17 Eur za dôvodný súd považuje nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 2.757,80 Eur a tiež úroku z omeškania vo výške 8,00 %
ročne zo sumy 2.757,80 Eur od 22.07.2021 do zaplatenia. Vychádzal pritom zo špecifikácie predloženej žalobcom dňa 14.01.2024, z ktorej vyplýva, že žalovaný z poskytnutého úverového rámca vyčerpal počas existencie povoleného prečerpania sumu 24.654,33 Eur a uhradil sumu 21.896,53 Eur, ktorá bola v plnom rozsahu započítaná na vyčerpané finančné prostriedky. Žalovanému boli vyúčtované poplatky vo výške 15 Eur a úroky v celkovej výške 342,37 Eur (3.115,17 – 15 – 342,37 = 2.757,80). 30. Vo zvyšnej časti súd zotrval na závere, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd preskúmaním Zmluvy o poskytnutí úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte dospel k záveru, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania v zmysle citovaného ustanovenia § 10 ZoSÚ. Zároveň zistil, že v zmluve absentuje podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, a to celková výška a konkrétna mena spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. V samotnej zmluve je uvedená výška voliteľného prečerpania 200 Eur, alebo výška určená bankou v súlade Obchodnými podmienkami balíkov služieb Tatra banky, a.s. Súd má za to, že práve výška voliteľného prečerpania predstavujem výšku úveru, teda finančné prostriedky poskytnuté bankou v prípade vlastných prostriedkov na účte. Zmluva okrem sumy 200 Eur obsahuje aj odkaz na Obchodné podmienky Tatra banky, a.s.. Z časti IV. Obchodné podmienky jednotlivých produktov a služieb poskytovaných k bežnému účtu v EUR v rámci balíkov služieb bod 1. 1. obchodných podmienok vyplýva, že voliteľné prečerpanie má banka právo poskytnúť k bežným účtom v EUR v rámci balíka služieb Tatra Personal až do výšky 3.500 Eur na základe zmluvy o poskytnutí voliteľného prečerpania. Nie je teda bližšie určená presná výška povoleného prečerpania. Zo špecifikácie predloženej žalobcom však vyplýva, že žalovanému bolo poskytované povolené prečerpanie aj vo vyšších sumách. Sám žalobca v špecifikácii uviedol, že žalovaný sa do povoleného prečerpania dostal obratom zo dňa 13.03.2019, kedy realizoval platbu platobnou kartou vo výške 2.999 Eur. Zostatok na účte po vykonaní obratu predstavoval sumu -995,6 Eur. Výška poskytnutého povoleného prečerpania teda nezodpovedná sume 200 Eur podľa zmluvy, a zároveň zo žiadnej inej listiny predloženej žalobcom. Výška povoleného prečerpania nevyplýva ani z obchodných podmienok, kde je stanovená len maximálna výška. 31. Nakoľko predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, žalobcom poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak nemá nárok na úroky a poplatky. Žalobca má teda nárok len na poskytnutú sumu úveru po odpočítaní toho, čo žalovaný plnil tak, ako bolo uvedené vyššie. 32. Čo sa týka uplatneného nároku žalovaného na priznanie náhrady separátnych trov konania, súd uvádza, že dôvodom odročenia pojednávania dňa 15.12.2023 bola potreba bližšej špecifikácie uplatnenej pohľadávky, čo si vyžaduje aj matematické operácie, ktoré nie je povinný vykonať konkrétny zástupca žalobcu na pojednávaní. 33. K námietke platnosti inkorporácie všeobecných obchodných podmienok do zmluvného vzťahu, keď žalovaný tvrdil, že s týmito sa oboznámil až v priebehu tohto súdneho konania, a pred podpisom zmluvy ani v čase jej podpisu s nimi nebol zo strany pôvodného veriteľa oboznámený a nikdy s nimi neprejavil súhlas, súd uvádza, že z čl. VII. „Záverečné ustanovenia“ ods. 2 Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby vyplýva, prehlásenie majiteľa účtu o tom, že sa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa, Tatra banka, a.s., a tieto prevzal pri podpise predmetnej zmluvy. Ak teda žalovaný tvrdí, že napriek tomu sa so všeobecnými obchodnými podmienkami pred podpisom zmluvy neoboznámil, musel by uviesť aj relevantný dôvod, pre ktorý tak neurobil, resp. nemohol urobiť, napr. že v čase podpisu zmluvy nevedel alebo nemohol čítať. Toto však žalovaný netvrdil. Čo sa týka prejavenia súhlasu so znením všeobecných obchodných podmienok, v prípade nesúhlasu ich žalovaný nemusel akceptovať, zmluvu nemusel podpísať. Podľa čl. VII ods. 2 zmluvy zároveň platí, že všeobecné obchodné podmienky, okrem iných dokumentov, žalovaný prevzal pri podpise zmluvy. Len samotné tvrdenie, že mu neboli odovzdané, súd nepovažuje za dostatočné. Čl. VII ods. 5 zmluvy obsahuje vyhlásenie majiteľa účtu, že pri uzatvorení obchodu bol informovaný o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa podmienok obchodu, čo potvrdil svojim podpisom na zmluve, pričom žalovaný nijako nepreukázal opak. 34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Celková výška uplatneného nároku bola 3.115,17 Eur. Žalobca bol úspešný v časti 2.757,80/ Eur, čo predstavuje 88,51 %. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol rozsudkom č. k. B2-7C/86/2022-228 zo dňa 16.02.2024, pričom jeho výrok II. nebol napadnutý odvolaním, čo predstavuje úspech žalovaného v časti 11,49 %. Celkový
úspech žalobcu tak predstavuje 77,02 % (88,51 – 11,49). O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa § 365 CSP (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.