Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 11C/80/2024 5124208362 30. 10. 2024 JUDr. Oxana Kovalová Báreková ECLI:SK:MSBA4:2024:5124208362.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: Obchodný dom Bratislava, s.r.o., IČO: 50 061 020, so sídlom Framborská 12, Žilina, zast. Advokátska kancelára JUDr. Michal Krnáč, s.r.o., IČO: 52 791 777, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/1, Žilina, proti žalovanému: AMS Investment Gropu, s.r.o., IČO: 35 874 503, so sídlom Blagoevova 28, Bratislava o návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, takto rozhodol: I. Súd návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí z a m i e t a . II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Návrhom zo dňa 06.02.2023 sa žalobca domáha vydania uznesenia, ktorým súd udelí poverenie a vykonanie súpisu hnuteľných vecí, ktorých vlastníkom je žalovaný a ktoré sa nachádzajú v nebytovom priestore č. A.XX.XXB. o výmere 165 m2, situovaný na prízemí budovy obchodného centra na C. D. X – v budove Obchodný dom so súpis. č. XXXX nachádzajúceho sa na pozemku parcely reg. „C“ č. XXXX/ X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3835 m2, k. ú. E. F., zapísané na LV č. XXX, vedeným A. G. B., katastrálny odbor, pre kat. úz. E. F., obec B., A. B.. 2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako výlučný vlastník nebytového priestoru č. A.XX.XXB. o výmere 165 m2 situovaný na prízemí budovy obchodného centra na C. D. X – v budove Obchodný dom so súpis. č. XXXX nachádzajúceho sa na pozemku parcely reg. „C“ č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3835 m2, k. ú. E. F., zapísané na LV č. XXX, vedeným A. G. B., katastrálny odbor, pre kat. úz. E. F., obec B., okres B. (ďalej len „nebytový priestor“) uzavrel dňa 03.02.2019 so žalovaným nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalobca žalovanému prenajal nebytový priestor. Žalovaný sa mal dlhodobo dopúšťať porušovania svojich zmluvných ako aj zákonných povinností a záväzkov voči žalobcovi, najmä pokiaľ ide o omeškanie s platením nájomného, na čo bol zo strany žalobcu niekoľkokrát upozornený a vyzývaný na zjednanie nápravy. Dlh žalovaného titulom splatného, no neuhradeného nájomného a iných platieb spojených s nájmom má predstavovať sumu viac ako 60.000,eur. V dôsledku týchto skutočností žalobca dňa 22.11.2022 odstúpil do nájomnej zmluvy. Toto odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 09.12.2022. Žalovaný nebytový priestor odmieta vypratať a vrátiť žalobcovi. Dokonca sa v tomto priestore majú nachádzať aj zamestnanci žalovaného, ktoré odmietajú žalobcovi umožniť vstup do nebytového priestoru. Poukázal na uznesenie vtedajšieho Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.01.2023, č. k. 33Cb/105/2022-119, ktorým súd zamietol návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovaný domáhal aby súd žalobcovi uložil povinnosť strpieť užívanie nebytového priestoru žalovaným a umožniť mu jeho ďalšie užívanie. Dňa 18.01.2023 podal žalobca na príslušnom OR PZ žiadosť o poskytnutie policajnej asistencie pri uplatnení nároku na vrátenie predmetného nebytového priestoru a pri vyprataní žalovaného ako jeho neoprávneného užívateľa. Zo strany žalovaného nedošlo k dobrovoľnému uhradeniu dlhu voči žalobcovi, pričom ku dňu podania návrh predstavovala pohľadávka žalobcu voči žalovanému (po zohľadnení vzájomného zápočtu) sumu 31.328,54 eur. V predmetnom nebytovom priestore sa nachádzajú veci a iné vybavenie
žalovaného, ktorý preukázateľne začal s odstraňovaním týchto vecí. Žalobca sa dňa 06.02.2023 pokúsil svojpomocne vykonať súpis hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v nebytovom priestore a uplatnil si voči nim zádržné právo. Vo vykonaní súpisu mu však bolo osobami konajúcimi v prospech žalovanému fyzicky bránené. Z uvedeného dôvodu žalobca nainštaloval pred nebytový priestor zábranu, ktorá má zamedziť žalovanému, aby pokračoval v odstraňovaní hnuteľných vecí, ktoré sa tam nachádzajú. 3. Na preukázanie svojich tvrdení k návrhu priložil: výpis z listu vlastníctva č. XXX, Zmluva o nájme nebytových priestorov č. A.XX.XXB. zo dňa 30.12.2019, Dodatok č. 2 k Zmluve o nájme nebytových priestorov č. A.XX.XXB. zo dňa 01.082021, odstúpenie od Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. A.XX.XXB. zo dňa 22.11.2022, saldokonto žalovaného k 19.12.2022 a k 06.02.2023, uznesenie bývalého Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.01.2023, č. k.33Cb/105/2022-119, žiadosť o poskytnutie policajnej asistencie pri vyprataní nehnuteľnosti zo dňa 18.01.2023, fotografia umiestnenia zábrany pred nebytový priestor, notárska zápisnica sp. zn. D., D. spísaná dňa 06.02.2023. 4. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu zo dňa 09.02.2023 žiadal tento ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že neboli splnené podmienky potrebné pre podanie takéhoto návrhu. Žalovaný sa z prenajatého nebytového priestoru nesťahoval a ani neodstraňoval veci, ktoré sa v ňom nachádzajú a žalobca tieto veci nezadržal. Spochybnil relevanciu žalobcom predloženej notárskej zápisnice keď uviedol, že z jej obsahu vyplýva len to, že osoby poverené žalobcom násilne vnikli do nebytového priestoru a vyniesli z neho pár hnuteľných vecí, ktoré uzamkli vo vedľajších priestoroch, ktoré nie sú predmetom nájmu. Žalobca sa však domáha len vykonania súpisu hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzajú v nebytovom priestore a nie vecí, ktoré z tohto priestoru vyniesol uzamkol ich v inom priestore, ktorý nie je predmetom nájmu. Má za to, že žalobcovi momentom vynesenia hnuteľných vecí z nebytového priestoru zaniklo jeho záložné právo, pretože tieto veci boli odstránené skôr ako boli spísané osobou poverenou súdom. Pokiaľ by žalobca chcel za zadržanie hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v nebytovom priestore považovať umiestnenie dvoch kusov betónu pred vchod do nebytového priestoru, toto konanie zadržaním nie je. Taktiež nie je splnená ďalšia podmienka, podľa ktorej sa musí nájomca z predmetu nájmu sťahovať alebo odstraňovať veci, pričom nájomca sa z kaviarne nesťahoval a ani neodstraňoval veci, ktoré sa v nej nachádzajú. 5. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia. 6. Podľa § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor. 7. Podľa § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú. 8. Podľa § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch. 9. Prenajímateľovi nehnuteľnosti vzniká na zabezpečenie nájomného záložné právo k hnuteľným veciam za podmienok, že tieto hnuteľné veci sa nachádzajú na prenajatej nehnuteľnosti a patria buď nájomcovi alebo aj osobám, ktoré s nim žijú v spoločnej domácnosti v zmysle § 115 Občianskeho zákonníka. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Záložné právo zásadne vzniká okamihom vnesenia hnuteľných vecí na prenajatú nehnuteľnosť a zaniká odnesením tejto veci z prenajatej nehnuteľnosti. Predmetom záložného práva sa nestávajú iba tie hnuteľné veci, ktoré sú vylúčené z exekúcie v zmysle § 114 Exekučného poriadku. Zabezpečenou pohľadávkou je pohľadávka nájomného a záložné právo vzniká aj na zabezpečenie nájomného, ktorej sa stane splatným neskôr. Zabezpečenie záložným právom sa vzťahuje len na nájomné, nie na úhrady za plnenie spojené s nájomným. Záložné právo na hnuteľných veciach nezaniká zánikom nájmu. Záložný veriteľ môže preto svoje oprávnenie realizovať i potom, čo
nájomný vzťah skončil. Zaniknúť môže záložné právo odstránením veci z predmetu nájmu, avšak len ak dôjde k ich odstráneniu do vykonania súpisu osobou poverenou súdom. Záložné právo nezanikne, ak dôjde k odstráneniu hnuteľných vecí až po tom, čo boli spísané súdom poverenou osobu. 10. Z pripojených listinných dôkazov má súd za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. A.XX.XXB. o výmere 165 m2 situovaný na prízemí budovy obchodného centra na C. D. X – v budove Obchodný dom so súpis. č. XXXX nachádzajúceho sa na pozemku parcely reg. „C“ č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3835 m2, k. ú. E. F., zapísané na LV č. XXX, vedeným A. G. B., katastrálny odbor, pre kat. úz. E. F., obec B., A. B.. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 03.12.2019 uzatvorená Nájomná zmluva v znení jej dodatkov, na základe ktorej prenechal žalobca žalovanému do dočasného užívania nebytový priestor č. A.XX.XXB., pričom žalovaný ako nájomca bol povinný žalobcovi za užívanie nebytového priestoru uhrádzať zmluvne dojednané nájomné. Nakoľko žalovaný si túto zmluvnú povinnosť neplnil, vznikol mu dlh na nájomnom vo výške 31.328,54 eur. Existenciu dlhu v žalobcom tvrdenej výške pokladá súd za preukázanú, nakoľko žalovaný vo svojom vyjadrení nijak nerozporoval či už samotnú existenciu dlhu alebo jeho konkrétnu výšku. Z notárskej zápisnice sp. zn. D., D. má súd za preukázané, že z nebytového priestoru boli vynesené v zápisnici špecifikované hnuteľné veci, ktoré boli uložené vo vedľajšom zabezpečenom priestore. Žalovaný rozporoval tvrdenie o tom, že sa z nebytového priestoru sťahoval, prípadne inak odstraňoval hnuteľné veci nachádzajúce sa v nebytovom priestore a namietal, že žalobca zadržané veci z nebytové priestoru vyniesol, v dôsledku čoho má za to, že nie sú splnené predpoklady na vyhovenie návrhu. 11. Zákonné zádržné právo je nutné vnímať ako zabezpečovací prostriedok slúžiaci na ochranu nároku prenajímateľa za účelom uspokojenia jeho pohľadávky na nájme voči nájomcovi v prípade, že sa nájomca sťahuje alebo odstraňuje z predmetu nájmu veci napriek tomu, že nemá zaplatené nájomné. Z vyššie uvedeného ustanovenia § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že prenajímateľ môže žiadať o súpis hnuteľných vecí osobou poverenou súdom za predpokladu existencie nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a za kumulatívneho splnenia ďalších podmienok, a to: 1. nájomca sa sťahuje alebo sa odstraňujú veci, 2. nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, 3. prenajímateľ už zadržal veci na vlastné nebezpečenstvo, 4. prenajímateľ požiadal o súpis osobou poverenou súdom. Pokiaľ tieto podmienky prenajímateľ nedodrží, platí, že tieto veci musí nájomcovi vydať, v dôsledku čoho mu záložné právo nadobudnuté na základe ustanovenia § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka k hnuteľným veciam zanikne. Bremeno preukazovania spočíva výlučne na žalobcovi, ktorý navrhuje vykonať súpis hnuteľných vecí. Preukázanie skutočností odôvodňujúcich vykonať súpis hnuteľných vecí posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín, pričom ak nedôjde k preukázaniu splnenia čo i len jedného z vyššie uvedených zákonných predpokladov, nie je možné návrhu vyhovieť. 12. Na základe predložených listinných dôkazov súd konštatuje, že síce má preukázanú podmienku existencie nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, existenciu dlhu žalovaného voči žalobcovi z titulu nezaplateného nájomného ako aj zadržanie hnuteľných vecí žalobcom, avšak z návrhu žalobcu nevyplýva preukázanie ďalšej zo základných podmienok aplikácie ustanovenia § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to že nájomca sa sťahuje alebo že sa odstraňujú veci napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, pričom z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že na aplikáciu ustanovenia § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné, aby nájomca už v čase zadržania vecí vykonal objektívne úkony smerujúce k sťahovaniu, resp. k odstraňovaniu hnuteľných vecí z predmetu nájmu. Z podstaty veci vyplýva, že stačí, ak žalovaný vykonáva čo i len prípravné úkony. Tieto skutočnosti žalobca v návrhu nielenže nepreukázal, naviac na viacerých miestach návrhu poukazoval na to, že žalovaný na jeho výzvu priestor bezdôvodne odmietol vypratať a tento ďalej bez právneho titulu užíva. Len okrajovo v návrhu spomenul, že žalovaný preukázateľne začal s odstraňovaním vecí nachádzajúcich sa v nebytovom priestore, čo je jednak v rozpore s jeho predchádzajúcimi tvrdeniami o tom, že žalovaný odmieta vypratať nebytový priestor a zároveň tieto tvrdenia nijak súdu nepreukázal. Súd poukazuje na to, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Žalobca svoje tvrdenie o tom, že žalovaný začal s odstraňovaním vecí súdu nijak dôkazne nepreukázal, pričom toto tvrdenie nepreukazuje ani obsah predloženej notárskej zápisnice. K uplatneniu zádržného práva môže dôjsť len v situácii, ak nájomca odstraňuje veci alebo sa sťahuje. Samotné tvrdenia žalobcu o existencii nájomného vzťahu a nezaplatenom nájomnom nie sú v kontexte vyššie uvedeného dostatočným dôvodom podania návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí.
13. Základom pre vyhovenie návrhu žalobcu by bolo nielen tvrdenie, ale aj preukázanie toho, že žalovaný pristúpil k odstraňovaniu hnuteľných vecí z nebytového priestoru a došlo k uplatneniu zádržného práva (§ 672 ods. 2 veta druhá CSP). Na základe posúdenia obsahu návrhu dospel súd k presvedčeniu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto jeho návrh zamietol. 14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko návrh bol zamietnutý, v konaní mal plný úspech žalovaný. Vzhľadom k tomu, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd v záujme rozumného a spravodlivého usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 CSP) rozhodol tak, že sa žalovanému náhrada trov konania nepriznáva. 15. Súd zároveň prihliadol aj na hospodárnosť konania, pretože na základe § 262 ods. 2 CSP by bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a nakoľko žalovanému nebol priznaný nárok na náhradu trov konania, nebolo by mu možné titulom ich náhrady žiadnu sumu priznať. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.