Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B1-18Csp/65/2022 1122212241 28. 10. 2024 Mgr. Jakub Sládek ECLI:SK:MSBA4:2024:1122212241.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Jakubom Sládekom, v spore žalobcu: Q. Q., K.. XX. X. XXXX, I. O. Z. XXX, F., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1.010,21 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.010,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 1.010,21 eur od 17. 12. 2022 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 1.010,21 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobou uplatnený nárok odôvodnil nasledovne. Dňa 24. 2. 2012 uzatvoril so žalobcom zmluvu o úvere, na základe ktorej mu žalovaný poskytoval spotrebiteľský úver vo výške 500 eur. Odplata bola určená na sumu 334 eur. Žalobca mal spolu s istinou poskytnutého úveru vrátiť žalovanému úver v pravidelných 6 mesačných splátkach po 139 eur, t.j. mal uhradiť 834 eur. Úver použil výlučne na osobné potreby. Na základe zmluvy žalovanému poukázal plnenie minimálne vo výške 1.510,21 eur. V rozsahu sumy 1.010,21 eur tak došlo k plneniu nad rámec istiny úveru. Preto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný nemal nárok na žiadne plnenie nad rámec istiny poskytnutého úveru. Išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Tá je neplatná preto, že ju žalovaný uzatváral prostredníctvom svojho mandatára, pričom táto osoba nebola v čase uzatvorenia zmluvy štatutárnym orgánom žalovaného. Ak úverovú zmluvu uzatváral za žalovaného mandatár a nie jeho štatutárny orgán, konajúci mandatár mal k tejto zmluve na preukázanie svojho oprávnenia konať pripojiť aj dohodu o plnomocenstve. Takáto dohoda však nebola súčasťou zmluvnej dokumentácie, na základe čoho úverovú zmluvu nie je možné považovať za platné uzavretú, resp. za podpísanú oprávnenou osobou. Tieto závery potvrdzuje aj súdna prax. Ďalej namietal, že zmluva neobsahuje ustanovenie o odplate, ale o poplatku, ktorý však v skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnutý úver. Zmluva bližšie nekonkretizuje, čo predmetný poplatok má kryť, a preto je zrejmé, že je zároveň odplatou za poskytnutý úver. Vzhľadom na to, že zmluva neobsahuje obligatórny údaj o ročnej percentuálnej miera nákladov („RPMN“), na základe interaktívnej kalkulačky po zadaní údajov zo zmluvy výška RPMN dosahuje hodnotu 202,98 %. Z prehľadu priemerných odplát za poskytnutie obdobných úverov vyplýva, že v čase uzavretia úverovej zmluvy - február 2012 - priemerná výška RPMN na finančnom trhu ako indikátor posúdenia výšky odplaty za obdobne úverové produkty dosahovala mieru 17,21 % ročne a ročná úroková sadzba dosahovala
v danom období hodnotu 14,10 %. Pritom platí, že celková výška odplaty (RPMN) za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevyšovať dvojnásobok priemernej hodnoty RPNN na finančnom trhu za obdobne úverové produkty. Je teda zrejmé, že odplatu za poskytnutie úveru v miere 202,98 % ročne je potrebné považovať za dohodu výrazne odporujúcu zákonu, ako aj dobrým mravom. Na základe toho tak dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru je neplatná. V dôsledku toho žalovaný nemal nárok na akékoľvek plnenie v rozsahu odplaty za poskytnutie úveru. Ani napriek výzvy žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Žalobou si uplatnil žalobca aj úroky z omeškania odo dňa 17. 12. 2022, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dobrovoľné vrátenie bezdôvodného obohatenia. 2. K žalobe sa žalovaný vyjadril nasledovne. V zmluve sa dohodli, že všetkých právne vzťahy sa budú správať Obchodným zákonníkom. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah so žalobcom, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Namietal, že právny poriadok poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Súčasne poplatok nie je neprimerane vysoký, vzhľadom na skutočnosť, že je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady, sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú výšku poplatku, žalobca ho v čase uzatvorenia zmluvy nespochybnil, keďže voči jeho výške nenamietal. Zmluvu uzatvoril a peňažné prostriedky prevzal. Bolo teda na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka, či na podmienky zmluvy pristúpi, alebo nie. Výška poplatku je v zmluve jasne uvedená. Žalobca mal možnosť od zmluvy odstúpiť, no uvedené nevyužil. Dohodnutá výška nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, resp. dobrými mravmi, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru a aj s ohľadom na jeho ďalšie obchodné riziko. Súčasne ide o cenové dojednanie, pri ktorom je vylúčené, aby súd preskúmaval jeho primeranosť. Upozornil, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú ustanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platnej uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorá nikdy nebola právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol a majetkový prospech získaný žalovaný z poctivých zdrojov. Žaloba tak je nedôvodná, preto ju žiadal zamietnuť a priznať plnú náhradu trov konania. 3. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. Súd zistil zo Zmluvy o úvere, že žalobca a žalovaní podpísali dňa 24. 2. 2012 zmluvu o úvere, pričom žalobca v pozícií dlžníka bol v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, trvalým a prechodným pobytom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Z tejto zmluvy súd zistil, že predmetom zmluvy bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi úver 500 eur a žalobca sa zaviazal vrátiť žalovanému túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 334 eur, t. j. celkovo čiastku 834 eur. A to v šiestich splátkach po 139 eur, počnúc dňom 26. 3. 2012. Dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na iný účel, než na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd súčasne zistil, že údaj o RPMN nie je vyplnený a zmluva neobsahuje žiadny údaj o úrokovej sadzbe. Sporné nebolo, že žalobca uhradil žalovanému titulom úveru 1.510,21 eur. Sporné nebolo, že žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.010,21 eur najneskôr v lehote do 16. 12. 2022. 4. Súd posúdil Zmluvu o úvere zo dňa 24. 2. 2012 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom ako platne uzatvorenú zmluvu o úvere. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu o neplatnosti zmluvy, pretože je zrejmé, že v pozícií veriteľa vystupoval žalovaný. Súčasne súd túto zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože žalovaný vystupoval ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 5. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto dohoda totiž zo zmluvy o úvere neplynie, pričom žalovaný ani nekonkretizoval, v ktorej časti zmluvy sa táto dohoda nachádza. Žalovaný tak túto dohodu nepreukázal. Avšak, ak by aj táto dohoda bola žalovaným preukázaná, beztak by súd dospel k potrebe
aplikácie noriem chrániacich spotrebiteľa. Priamo zo zmluvy totiž plynie, že žalobca vystupoval v pozícií spotrebiteľa, nie podnikateľa, čomu zodpovedá aj jeho označenie, ktoré koreluje s jeho vyhlásením, že úver mu nie je poskytovaný na účel podnikania, zamestnania alebo povolania. Dôkazné bremeno na preukázanie, že žalobca nevystupoval v pozícií spotrebiteľa, ležalo na žalovanom. A dôkazné bremeno žalovaný ohľadom uvedeného neuniesol. 6. Predmetom tejto zmluvy bolo dočasné poskytnutie finančných prostriedkov žalovaným žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto súd posúdil tento úver ako spotrebiteľský podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch („zákon o spotrebiteľských úveroch“). 7. Preto súd prioritne skúmal, či zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré sú ustanovené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ich absencia totiž vedie k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Relevantné sú preto tieto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (účinného k času uzatvorenia zmluvy o úvere; relevantné časti zvýraznil súd - pozn. súdu). Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. 8. Súd, preskúmajúc zmluvu o úvere, dospel k záveru, že neobsahuje minimálne dva obligatórne údaje vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. A to údaj o RPMN a údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru. Tieto údaje v zmluve celkom absentujú. Preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný tak nemal právo na žiadne plnenie, ktoré by presahovalo istinu úveru. Plnenie nad rámec istiny predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré je upravené v § 451 Občianskeho zákonníka. Konkrétne ide o plnenie bez právneho dôvodu. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 9. Vzhľadom na to, že istina úveru v tomto prípade bola 500 eur a žalobca uhradil žalovanému 1.510,21 eur, tak bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného na úkor žalobcu je vo výške 1.010,21 eur. Toto obohatenie musí žalovaný žalobcovi vydať podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto súd žalovaného k tejto povinnosti zaviazal. 10. Súčasne súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 1.011,21 eur od 17. 12. 2022 do zaplatenia. Na úroky z omeškania má žalobca nárok podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný je v omeškaní s bezdôvodného obohatenia. Žalobca si úroky uplatnil od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na dobrovoľné vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd súhlasí, že od tohto času je žalovaný v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia žalobcovi.
11. Nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. Na tomto základe súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok ustanovenia § 366 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).