Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B5-12Csp/221/2020 1520206740 09. 11. 2023 Mgr. Vladimír Herich ECLI:SK:MSBA4:2023:1520206740.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D. X, C. E., proti žalovanému: International Investment Platform, o.c.p., a.s., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 771 801 zastúpeným CLS Čavojský & Partners, s.r.o., so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, zaplatenie 50.000 CZK s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2020, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 50.000 CZK s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnil tým, že v roku 2017 sa žalobca zoznámil s bankovým maklérom F. G. H., ktorý bol od 21.10.2005 až doposiaľ zamestnancom firmy Cornhill Management s.r.o., so sídlom Nad Ondřejovem 989/24, 140 00 Praha 4 (ďalej len „Cornhill CZ“), do 31.12.2018 registrovaný v Českej národnej banke ako investiční sprostredkovateľ. Táto osoba ponúkla žalobcovi zhodnotenie finančných prostriedkov vkladom do údajne spoľahlivej, perspektívnej a dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti WIOF India Performance Fund – Class A. Dňa 24.01.2018 podpísal žalobca uvedenému investičnému maklérovi „Návrh na uzatvorenie mandátnej zmluvy“ s vloženou čiastkou 50.000 CZK v troch vyhotoveniach. Rovnopisy s hlavičkou firmy Cornhill Management o.c.p., a.s. Einsteinova 24, Bratislava. Po podpise zmlúv žalobcovi F. H. uviedol, že jeden exemplár po zaplatení obdrží potvrdený späť. Žalobca financie uhradil, ale od doby podpisu žiadnu potvrdenú ani nepotvrdenú zmluvu nedostal. Od žalovaného nedostal žiadnu inú písomnosť vrátane obchodných podmienok, výpisu z účtu, či vyrozumenie týkajúce sa sľubovaného zhodnotenia vložených 50.000 CZK. F. H. vždy telefonicky ukľudňoval žalobcu, že investícia sa zhodnocuje. Za celé obdobie rokov 2018-2020 bolo žalobcovi zaslané iba „Oznámenie o vykonaní pokynu“ z 29.01.2018, „Výpis z majetkového účtu“ z 03.12.2019 a „Potvrdenie o predaji akcii“ z 11.12.2018. Tieto písomnosti ale zaslala žalobcovi iná spoločnosť, ktorá s transakciami údajne nemala nič spoločné. Touto spoločnosťou bola Cornhill CZ. Táto prekvapivá skutočnosť bola žalobcovi uvedená až potom, čo po tejto spoločnosti požadoval poukázanie čistej výšky investície po spätnom odpredaji akcii fondu WIOF, údajne vykonaným dňa 06.12.2019. Bol však so svojim problémom odkázaný na žalovaného, prípadne Luxemburského regulátora CSSF. Žalobca sa s uzatvorenou zmluvou oboznámil až po odpovedi Národnej banky Slovenska a zistil, že zmluva je neplatná od počiatku. Zmluva bola uzatvorená podľa § 36 zákona o Cenných papieroch, český zákon bol ale zrušený k 01.01.2014. Najzávažnejším nedostatkom je však to, že zmluva nie je podpísaná
jednou zo zmluvných strán a osoba klienta nie je overená finančným poradcom. Cornhill CZ hrubo zanedbala zákonnú povinnosť zaistiť a skontrolovať, či má zmluva všetky náležitosti a riadne vyplnenú ju doručiť druhej zmluvnej strane. Jej postup však svedčí o zámere zastrieť pravú identitu zmluvného partnera aj neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný nebol za tejto situácie oprávnený vykonávať akékoľvek transakcie či inak nakladať s financiami klienta. Jej povinnosťou by malo byť vrátiť celú čiastku žalobcovi. Pokiaľ žalovaný zmluvu nepotvrdil a neposlal späť žalobcovi, zmluva nevznikla a bolo jeho povinnosťou vydať celú čiastku z titulu bezdôvodného obohatenia na účet žalovaného, čo doposiaľ neučinil, hoci ho žalobca vyzval. Žalobca má za to, že by sa zmluva mala spravovať českým právnym poriadkom a požaduje okrem sumy 50.000 CZK uhradiť aj zákonné úroky z omeškania a náklady konania podľa vyhlášky č. 254/2015 Sb. 2. Dňa 07.06.2021 doručil súdu k podanej žalobe svoje vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že rozhodným právom v danom prípade by malo byť právo SR a to s poukazom na čl. 3 ods. 1 nariadenia č. 593/2008. Z návrhu zmluvy vyplýva, že odkazovala na tzv. Obchodný zákonník, pričom v Českej republike bol zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zrušený k 31.12.2013. Je tak zrejmé, že návrh zmluvy neodkazuje na právnu úpravu v ČR ale v SR. V návrhu zmluvy je ďalej odkaz na zákon č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, pričom v ČR v tom čase platil zákon č. 101/2000 Sb. V návrhu zmluvy je niekoľko odkazov na zákon o cenných papieroch, pričom samotný český zákon č. 591/1992 Sb., ustanovenia §73h a 73g neobsahoval. Návrh zmluvy bol vyhotovený slovenským subjektom a mal český jazyk pre jednoduchšiu zrozumiteľnosť klientov z ČR. Návrh zmluvy odkazuje na obchodné podmienky, ktoré sú verejne dostupné, pričom v samotnom návrhu zmluvy je aj odkaz, na akých miestach sú obchodné podmienky dostupné. V podmienkach je vykonaná aj voľba rozhodného práva a to práva SR (bod 19.4.). Z návrhu vyplýva, že žalobca bol s obchodnými podmienkami oboznámený a túto skutočnosť nepoprel. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Žalobca tvrdí, že sa žalovaný na jeho úkor obohatil na základe neplatnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené je potrebné aplikovať § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka o premlčaní pri bezdôvodnom obohatení. Oznámenie o vykonaní pokynu bolo žalobcovi doručené najneskôr vo februári 2018, pričom subjektívna premlčacia doba uplynula vo februári 2020. Žaloba bola doručená súdu až 18.12.2020. K neplatnosti zmluvy uvádza, že z návrhu vyplýva, že tento nemusí byť podpísaný za prítomnosti finančného poradcu a len v prípade ak je klient identifikovaný finančných poradcom, sú vypĺňané časti týkajúce sa finančného poradcu. V dotknutom čase 24.01.2018 žalobcom uvádzaná osoba F. H. nepôsobil ako investičný sprostredkovateľ vo vzťahu k žalovanému. Ak by aj bol F. H. prítomný pri podpise návrhu zmluvy, uvedené nemá vplyv na proces podpisu návrhu zmluvy a samotný kontrakčný proces. Zároveň H. keďže nebol finančný poradca žalovaného, nemohol vyplniť údaje k finančnému poradcovi ani vypĺňať súvisiace časti zmluvy. Z návrhu zmluvy vyplýva, že v nej nie je uvedená podpisová časť pre žalovaného (obchodníka). Čl. IV zmluvy viaže okamih platnosti a účinnosti zmluvy na doručenie súvisiaceho oznámenie. Je tak zrejmé, že žaloba nemal dôvod jedno vyhotovenie zmluvy si neponechať. Žalovaný dňa 29.01.2018 potvrdil žalobcovi vykonanie pokynu, čím došlo k akceptácii návrhu zmluvy, informovaniu žalobcu o tejto skutočnosti a tým došlo k dovŕšeniu zmluvu ako dvojstranného právneho úkonu. Z návrhu zmluvy vyplýva, kto je zmluvný partner, zároveň z oznámenia o vykonaní pokynu vyplýva, že pokyn bol vykonaný mandatárom – žalovaným , pričom v oboch dokumentoch je žalovaný označený nielen obchodným menom ale aj sídlom, vrátane označenia sídla v SR. Žalovaný nepopiera, že pre účely výkonu administratívnych činností (ako je doručovanie) využíval aj činnosť Cornhill CZ, avšak táto spoločnosť nie je obchodníkom s cennými papiermi, a teda nemôže vykonávať činnosti spadajúce pod činnosť obchodníka s cennými papiermi. Žalovaný má vedomosť, že žalobca sa obrátil na Cornhill CZ, avšak táto spoločnosť nemá žiadny právny vzťah so žalobcom a ani nie je obchodníkom s cennými papiermi, t.j. nemá súvis s predmetným právnym vzťahom. Žalovaný neposkytoval žalobcovi služby vedenia investičného účtu ani mu neposkytoval investičnú službu držiteľskej správy. Návrh zmluvy odkazuje na § 36 Zákona o cenných papieroch, t.j. mandátnu zmluvu o obstaraní kúpy alebo predaja cenných papierov a nie na iný typ zmluvy. Žalovaný má za to, že zmluva bola uzatvorená riadne v súlade s právom SR. Ak by aj súd dospel k záveru, že zmluva je neplatná, neboli naplnené podmienky bezdôvodného obohatenia. Pre vznik bezdôvodného obohatenia je podstatné, že musí existovať majetkový prírastok, ktorý sa musí prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Žalovaný má za to, že nie je subjektom, v ktorého majetkovej sfére sa odzrkadlilo žalobcom uvádzané bezdôvodné obohatenie. Žalovaný poukazuje na ustanovenie § 71h ods. 1 zákona o cenných papieroch a uvádza, že žalovaný dňa 29.01.2018 realizoval pokyn, na základe ktorého sa žalobca stal priamym akcionárom/podielnikom vo
WIOF India Performance Fund – Class A, v hodnote akcii 49.999,97 CZK. Žalovaný tento úkon pritom realizoval bez nárok na odplatu zo strany žalobcu, čo vyplýva aj z návrhu zmluvy. Jedine sumu odplaty by bolo možné považovať za bezdôvodné obohatenie. Samotný žalobca následne sám, bez akejkoľvek súčinnosti zo strany žalovaného realizoval spätný odkup akcií, čo vyplýva z listín ním predložených. Žalobca má v súčasnosti pohľadávku voči WIOF, ktorý je jediným subjektom, ktorý sa mohol na úkor žalobcu obohatiť. Žalovaný preto namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Žalobca má vedomosť, že má pohľadávku 32.000 CZK voči inej osobe ako žalovanému a žalobca sa obrátil aj na regulátora v Luxembursku. Žalovaný poukazuje na ustanovenie § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka a má za to, že ak je zmluva v danom prípade neplatná pre nedostatok písomnej formy, je potrebné prihliadnuť na dané ustanovenie zákona. Ak by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy žalobcovi, potom aj žalobca by bol povinný podľa § 457 Občianskeho zákonníka zaplatiť žalovanému 49.999,97 CZK. Podanú žalobu žalobcu navrhuje zamietnuť v celom rozsahu. 3. K vyjadreniu žalovaného doručil súdu svoje vyjadrenie dňa 21.07.2021 žalobca. Odmieta, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená zmluva. Neboli splnené podmienky čl. IV návrhu zmluvy. G. H. predložil žalobcovi na podpis zmluvy, pričom vôbec žalobcu neidentifikoval podľa občianskeho preukazu, čo potvrdil tým, že v zmluve zostala nevyplnená časť „finančný poradca“. Všetky tri rovnopisy si poradca zobral so sebou, s tím, že žalobcovi bude jeden zaslaný po podpise druhej zmluvnej strany. To je bežná prax v obchodnom styku a žalobca v tom nevidel nič podozrivé. Zmluvu prvýkrát videl keď tvorila prílohu listu Národnej banky Slovenska. Oznámenie o vykonaní pokynu z 29.01.2018 nemôže nahradiť oznámenie o prijatí zmluvy. Žalobca poukazuje na ustanovenia obchodných podmienok, ktoré boli zo strany žalovaného porušené. Uvádza, že zmluvné strany si nezvolili akým právnym poriadkom sa bude zmluva riadiť. Voľba nebola uskutočnená výslovne a jasne. Okolnosti prípadu hovoria jednoznačne pre aplikáciu českého právneho poriadku. F. H. dňa 24.01.2018 žalobcovi nepredal žiadne obchodné podmienky. Ak by žalovaný nebol s F. H. v žiadnom pracovno-právnom vzťahu, žalovaný nedokázal objasniť ako sa k nemu dostali žalobcom podpísané rovnopisy návrhu. Mach je zamestnanec Cornhill CZ a do 31.12.2018 bol registrovaný v Českej národnej banke ako investičný sprostredkovateľ bez uvedenia obmedzenia. Právo ČR je rozhodné s ohľadom na to, že žiadna zo strán nenavrhla akým právom sa transakcie budú riadiť, nie to ešte aby bola voľba výslovne učinená výslovne v zmluve alebo okolnosťami prípadu. Žalobca až do roku 2020 žil v presvedčení, že spoločnosť, ktorá zaisťovala transakcie je česká. Žalovaný nikdy neobdržal žiadnu písomnosť zo Slovenska o tom, že uzavrel zmluvu s iným subjektom ako Cornhill CZ. Obchodné podmienky boli žalobcovi zaslané až súdom. Odkaz na tzv. Obchodný zákonník je identifikovaný zmätočne a nedostatočne. Žiadny Obchodný zákonník bez bližšej špecifikácie na Slovensku neexistuje a takto nazvaný zákon odkazuje na právny poriadok Českej republiky. Ďalej zákon č. 122/2013 ani č. 591/1992 Sb., nikdy neexistovali. Ak je v návrhu uvedené, že zmluva je v súlade s § 36 zákona o cenných papieroch, ide podľa názvu bez ďalšieho určenia o zákon vydaný v Českej republike. Ak by išlo o slovenský zákon, musel by byť označený ako zákon č. 566/2001 Z.z., o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca namieta tiež, že by bol jeho nárok premlčaný. Podozrenie z bezdôvodného obohatenia bolo žalobcovi evidentné až v marci 2020 po doručení listu F. I.. Žalobca od nikoho nedostal od januára 2020, kedy bol údajný fond WIOF India rozkradnutý, žiadnu informáciu o finančných prostriedkoch. Žalovaný ako aj Cornhill CZ sú prepojené subjekty. Cornhill CZ odporučil žalobcovi aby sa v prípade podozrenia z neregulérnosti transakcie obrátil na Luxemburského regulátora CSSF. Tento orgán žalobca považuje za parazitujúcu inštitúciu a preto sa naň po predchádzajúcej skúsenosti už neobrátil. Skutok bezdôvodného obohatenia nie je v tomto prípade premlčaný keďže zmluva nebola uzatvorená a teda nevznikla. Nejde o žiadny nedostatok formy. Aj keby súd posúdil, že sa vec má spravovať slovenským právnym poriadkom, mal by dospieť k záveru, že zmluva nebola uzatvorená. 4. Žalovaný v doručenej duplike zo dňa 18.08.2021 súdu uviedol, že naďalej zotrváva na námietke premlčania. Žalobca od počiatku, najneskôr od doručenia oznámenia o vykonaní pokynu vedel, komu zaslal prostriedky na realizovanie pokynu, ktorý bol uskutočnený 29.01.2018. Na dvoch samostatných dokumentoch bolo uvedené, že zmluvnou stranou je žalovaný. Žalobca už v čase doručenia oznámenia mohol vyhodnotiť neplatnosť právneho úkonu. V akceptácii návrhu zmluvy je uvedené, že pokyn bol realizovaný mandatárom, žalovaným. V akceptácii je obsiahnutá informácia, že jeho zmluvnou stranou bol žalovaný a žiadny iný subjekt. Žalobca nespochybnil tvrdenia žalovaného, že prípadné bezdôvodné obohatenie sa neodzrkadlilo v majetkovej sfére žalovaného a nespochybnil žalovaným uplatnenú námietku pasívnej vecnej legitimácie, keď je jasné, že žalobca eviduje pohľadávku voči tretej
osobe. Ešte úvodom roka si žalobca uplatňoval vyplatenie 32.198,15 CZK od Cornhill CZ a až pred podaním žaloby sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia napriek tomu, že bol informovaný, že žalovaný nevykonáva ním požadovanú výplatu hodnoty odpredaných akcií. Žalovaný dopĺňa informácie získané od súdneho likvidátora dotknutého fondu týkajúce sa postupu, ktorý sa vyžaduje od akcionárov ako aj komuniké určené pre akcionárov od riaditeľov predmetného fondu, z ktorého je zrejmé, že vo vzťahu ku ktorému má žalobca možnosť uplatniť si svoje práva. Žalobca má dostatočné možnosti uplatňovať si svoje práva voči subjektu, voči ktorému má pohľadávku. Ak by aj súd dospel k záveru, že zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom pre nedostatok písomnej formy, žalovaný má za to, že v posudzovanom prípade nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie, nakoľko je naplnené negatívne vymedzenie bezdôvodného obohatenia, a teda žalobcovi nevznikol nárok na jeho vydanie v kontexte § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný považuje za účelové tvrdenia žalobcu, že nevie s kým uzatvoril zmluvu. Strana bola v návrhu zmluvy identifikovaná. Voľba práva bola realizovaná s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, najmä všetky ustanovenia v zmluve. Označenie Obchodného zákonníka ako predpisu je dostatočné, keďže ide o jeden zo základných predpisov účinných na území SR viac ako 30 rokov. Žalovaný poukazuje, že vzhľadom na skutočnosť, že v ČR sa vytráca znalosť slovenského jazyka, je pre dostatočné porozumenie návrhu zmluvy a platnosť právneho úkonu nevyhnutné, aby zmluva uzatváraná s občanmi ČR nebola v slovenskom jazyku, ale v českom. Elementárnou povinnosťou zmluvnej strany bolo nahliadnuť do zmluvy. Pre zistenie zmluvnej strany bolo postačujúce prezrieť si záhlavie. Nie z dôvodov na strane žalovaného nemal žalobca k dispozícii návrh zmluvy. Tento mu bol poskytnutý, podpísal ho a jedno vyhotovenie si mal ponechať. Z návrhu bolo zrejmé, že nebude podpisovaný zo strany žalovaného. Žalobca nemal dôvod si zmluvu neponechať. Akceptácia návrhu zmluvy bola inkorporovaná do oznámenia o vykonaní pokynu. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, nebola ukončená a žalobca mohol v zmysle zmluvy žalovanému udeľovať pokyny. Samotný predaj akcii ale realizoval priamo s WPP. K osobe H. uvádza, že nebol v pracovnoprávnom ani zmluvnom vzťahu so žalovaným a nepôsobil ako finančný poradca žalovaného. V zmluve nemusí byť klient overený finančným poradcom a H. ho overiť ani nemohol. Absencia overenia však nemá vplyv na samotnú platnosť uzatvorenia zmluvy. Ak by sa súd stotožnil s vyjadrením žalobcu, že sa pri podpise zmluvy nemal možnosť oboznámiť s obchodnými podmienkami, poukazuje na § 41 Občianskeho zákonníka a má za to, že návrh zmluvy s akceptáciou je dostatočne zrozumiteľným a jednoznačným právnym úkonom. K predloženým dôkazom z pred roka 2018 žalovaný uvádza, že vtedy medzi žalobcom a žalovaným neexistoval zmluvný vzťah. Pokyn predaja akcii žalovaný pre žalobcu nevykonal (nebol mu udelený). Z predmetnej listiny vyplýva, že pokyn bol vykonaný zo strany WPP (World Performance Portfolios), nakoľko je uvedený na jeho hlavičkovom papieri. Žalovaný poukazuje, že spoločnosť Cornhill CZ vykonáva činnosti aj pre tretie subjekty, a to aj pre WPP a teda nie je vylúčené aj iné subjekty túto spoločnosť využívajú ako korešpondenčnú adresu pre doručovanie písomností. Žalovaný navyše nie je vo vzťahu ku Cornhill CZ vo vlastníckom vzťahu a nemá možnosť z tejto pozície ovplyvňovať jej aktivity. Vzťah žalovaného s Cornhill CZ je vyslovene v rozsahu predloženej zmluvy o spolupráci. Aj Česká národná banka uviedla žalobcovi, že Cornhill CZ nie je obchodníkom s cennými papiermi, ale len investičným sprostredkovateľom. Do zmluvného vzťahu však vstupoval žalobca s obchodníkom s cennými papiermi – žalovaným. Keďže Cornhill CZ je v ČR istou formou kontaktného miesta, potom je zrejmé, akým spôsobom boli zo strany žalovaného získané návrhy zmlúv podpísané žalobcom. Žalobca ani nepoprel, že by spätný odkup akcii realizoval bez súčinnosti zo strany žalovaného. Žalobca preukázal, že už v roku 2017 mu bol potvrdený predaj akcii na hlavičkovom papieri WPP, z čoho je zrejmé, že žalobca mal vedomosť s kým komunikovať o spätnom odkupe akcii, ak nadobudol akcie toho istého subjektu. K odmietnutiu zo strany žalobcu kontaktovať CSSF žalovaný uvádza, že rozhodnutie žalobcu neuplatňovať svoje práva v iných konaniach alebo pred inými orgánmi nemôže byť kladené žalovanému na ťarchu. Žalobca tiež nijako nepreukázal, že by konanie žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi. 5. Dňa 31.10.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu. Zdôraznil, že medzi ním a žalovaným nebola uzatvorená žiadna zmluva. Vstúpil so žalovaným do deliktívneho vzťahu, pretože žalovaný porušil ustanovenia viacerých zákonov Slovenskej republiky aj vlastné pravidlá, ktoré sám stanovil. Žalobca požaduje náhradu škody vrátane príslušenstva. Žalovaný bez akéhokoľvek právneho titulu nakladal so žalobcovými finančnými prostriedkami, ktoré sú v dôsledku scudzenia nedostupné. Absencia zodpovednosti, porušenie zákonných povinností a následný vznik škody majú evidentne príčinnú súvislosť (kauzálny nexus). Došlo k ničotnému úkonu s následkom poškodenia spotrebiteľa. Žalovaný
neposkytol spotrebiteľovi ako nepoučenej strane nevyhnutné relevantné informácie o transakcii a neupozornil ho na rizika s tým spojené. Žalovaný nekonal s povinnosťou starostlivého hospodára. 6. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 09.11.2023, na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalobca pred začatím pojednávania predstúpil pred súd a vyhlásil, že slovenskému jazyku rozumie avšak pri svojich prednesoch bude používať materinský český jazyk. Následne na pojednávaní žalobca uviedol, že do fondu investoval na základe konania F. H., voči ktorému v tom čase prechovával veľkú dôveru. Poukázal na klamstvá H. I. v jeho liste. Má za to, že Cornhill CZ mohol vykonávať transakcie, o čom svedčí aj to, že prostredníctvom tejto spoločnosti investoval už skôr. Obdobne F. H. bol vedený v evidencii ČNB a bol zamestnancom tejto spoločnosti. F. H. žalobcovi predložil návrhy zmlúv na podpis a následne tieto zobral do Bratislavy. Žalovaný aj Cornhill CZ sú jedným podnikom, o čom svedčí aj to, že Cornhill CZ zasielal žalobcovi listiny, na ktorých bol označený aj žalovaný. Až 2 roky po podpise zmlúv sa dozvedel, že F. H. nemal oprávnenie na takéto konanie. So zmluvou sa oboznámil až 29.09.2020 od Národnej banky Slovenska, keďže všetkými rovnopismi disponoval Mach. Až dovtedy nemal tušenie, že existuje Cornhill aj na Slovensku. V zmluve žalovaný odkazuje na obchodné podmienky, ktoré mu neboli predložené a dostal ich až 07.06.2021 od súdu. Žalobca poukazuje na viacero článkov obchodných podmienok, ktoré žalovaný nedodržal, tiež na to, že zmluva by mala mať 3 strany, pričom tá tretia chýba a nebola mu ani poskytnutá a zmluva nebola platne uzatvorená. Uvádza, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Právnu kvalifikáciu ponecháva na súde, súhlasí, aby sa vec spravovala slovenským právnym poriadkom. Je presvedčený, že financie skončili buď u Cornhill CZ alebo u žalovaného. Žalobcovi bola spôsobená ujma a žalovaný by mal nahradiť prostriedky, ktorými disponoval bez právneho titulu. Dňa 03.12.2019 sa z výpisu Cornhill CZ dozvedel, že jeho investícia nebola výnosná. Následne poslal Cornhill CZ listiny na spätný odkup akcií a prišlo mu aj potvrdenie, že pokyn bol realizovaný. Pokiaľ ide o fond v Luxembursku, obrátil sa aj na jeho likvidátora mailom, ktorý nijako nereagoval. Podotýka, že zmluva nebola uzatvorená vôbec, nie že nebola uzatvorená platne. Žalobca sa obrátil na korešpondenčnú adresu v Prahe, čo bol subjekt v rámci skupiny. Spätný odkup akcii realizoval, lebo sa dozvedel, že fond pôjde do likvidácie a nie preto, že jeho investícia sa nezdarila. Keby disponoval obchodnými podmienkami, zmluvu by neuzatvoril. Žalovaný disponoval s peňažnými prostriedkami žalobcu bez právneho dôvodu. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca vyjadrením z 27.10.2023 zmenil podanú žalobu. Zotrváva na doterajších písomných vyjadreniach. Žalobca musel mať vedomosť s kým uzatváral zmluvu. Nárok, ktorého sa v tomto konaní domáha je premlčaný a zmluva bola platne uzatvorená. Ak by súd dospel k záveru, že išlo o bezdôvodné obohatenie, uvádza, že žalobca obdržal cenné papiere, teda jeho pokyn bol realizovaný. Žalobca má pohľadávku priamo voči fondu a nie voči žalovanému. Z dôkazov, ktoré žalobca predložil nemožno určiť výšku škody a námietku premlčania vznáša aj vo vzťahu k náhrade škody. Žalovaný má za to, že svoje povinnosti ako mandatár neporušil a navrhuje žalobu zamietnuť. 7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 02.01.2018 uzatvoril žalovaný so spoločnosťou Cornhill CZ Zmluvu o spolupráci. Podľa čl. I bod 1 zmluvy, účelom zmluvy je určenie podmienok spolupráce medzi žalovaným a Cornhill CZ pri zabezpečovaní administratívnej podpory produktu zo strany Cornhill CZ pre klientov, ktorým žalovaný poskytuje produkt. Podľa čl. II bod 2 posledná veta, Zmluvné strany berú na vedomie, že Cornhill CZ nie je oprávnená postúpiť pokyn klientov žalovaného ako zahraničnej osobe ani sprostredkovať uzavretie zmluvy medzi klientom a žalovaným ako zahraničnou osobou a budú toto obmedzenie bez výnimky dodržiavať. Dňa 24.01.2018 podpísal žalobca listinu označenú ako „Návrh na uzavření Rámcové mandátní smlouvy.“ V záhlaví zmluvy bolo uvedené, že sa uzatvára v súlade s § 36 Zákona o cenných papieroch, ktorý žalovaný (v tom čase pod obchodným menom Cornhill Management, o.c.p., a.s., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 771 801, predkladá klientovi.
Podľa čl. II zmluvy, predmetom zmluvy je záväzok obchodníka menom klienta ako mandanta a na účet klienta kupovať alebo predávať cenné papiere podľa pokynu klienta, alebo uskutočňovať činnosť na dosiahnutie tohto výsledku. Klient sa zaväzuje obchodníkovi zaplatiť odplatu a poskytnúť mu všetku potrebnú súčinnosť. Podľa čl. III ods. 1 a 4 zmluvy, klient na základe zmluvy môže podať obchodníkovi pokyn na nákup cenných papierov určených zverejnením. Klient môže na základe zmluvy podať obchodníkovi pokyn na predaj cenných papierov, ktoré získal prostredníctvom obchodníka na základe zmluvy. Pokyn na predaj podáva klient na formulári určenom obchodníkom, pričom musí spĺňať náležitosti podľa obchodných podmienok. Podľa čl. IV zmluvy, zmluva nadobúda platnosť a účinnosť doručením oznámenia o prijatí návrhu na uzatvorenie zmluvy zo strany obchodníka. Obchodník doručí klientovi oznámenie o prijatí návrhu po overení náležitosti zmluvy. Obchodník je oprávnený odmietnuť návrh zmluvy. Ak nie je dohodnuté inak, tak zmluva nahradzuje v plnom rozsahu všetky mandátne zmluvy uzatvorené medzi obchodníkom a klientom pred momentom uzatvorenia zmluvy. Podľa čl. V písm. c) a d) zmluvy, klient potvrdzuje, že súhlasí, aby sa všetky právne vzťahy medzi zmluvnými stranami vyslovene neupravené zmluvou, riadili príslušnými ustanoveniami Obchodných podmienok, zákonom o cenných papieroch, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Súhlasí, aby sa vzájomné právny vzťahy s obchodníkom podľa § 262 Obchodného zákonníka upravovali podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. V uvedenej zmluve je identifikované, že žalobca udelil žalovanému pokyn na nákup cenných papierov, a to akcii v WIOF India Performance Fund – Class A, ISIN: J., v hodnote 50.000 CZK.V zmluve bolo označené číslo účtu žalovaného XXXXXXXXXX/XXXX. Variabilným symbolom bolo rodné číslo žalobcu. V závere zmluvy je uvedené, že podpisom tejto zmluvy klient potvrdzuje, že mu boli odovzdané Obchodné podmienky v písomnej forme, osobne ich prevzal a zoznámil sa s ich znením, s ktorými súhlasí a zároveň berie na vedomie, že Obchodné podmienky tvoria súčasť zmluvného vzťahu. Aktuálne znenie obchodných podmienok je dostupné na internetovej stránke K. a v sídle obchodníka. Žalobca zmluvu podpísal. V zmluve nie je vyplnený žiadny finančný poradca a absentuje aj podpis finančného poradcu. Z výpisu z účtu žalobcu z L. M., N., ku dňu 20.02.2018 vyplýva, že žalobca dňa 24.01.2018 odoslal na číslo účtu žalovaného (ktoré bolo identifikované v zmluve) peňažné prostriedky v sume 50.000 CZK. Ako variabilný symbol bolo uvedené rodné číslo žalobcu. Z oznámenia o provedení (vykonaní) pokynu adresovaného žalobcovi od žalovaného vyplýva, že žalovaný ako mandatár realioval v prospech žalobcu nákup akcii vo fonde WIOF India Performance Fund A class vo výške 49.999,97 CZK, a to dňa 29.01.2018. Žalobca nadobudol 265,348 ks akcii. V oznámení je vyslovene uvedené, že protistranou obchodu nebol mandatár, iná osoba zo skupiny mandatára alebo iný klient mandatára. V oznámení bola tiež uvedená kontaktná adresa na spoločnosť Cornhill CZ. Z výpisu majetkového účtu zo dňa 03.12.2019 vyplýva, že žalobca k uvedenému dňu disponoval s 265,348ks akcii vo fonde WIOF, v celkovej hodnote 32.407,85 CZK. Z výpisu transakcii vyplýva, že jediná vykonaná transakcia bola dňa 29.01.2018, kedy sa v prospech žalobcu realizoval úpis akcii v hodnote 49.999,97 CZK. Dňa 04.12.2019 spoločnosť Cornhill CZ zaslala žalobcovi na základe telefonickej dohody formulár na spätný odkup akcii fondu WIOF a pokyny pre jeho vyplnenie. Spoločnosť žalobcovi uviedla, aby vyplnené formuláre zaslal poštou na adresu Cornhill CZ. Dňa 11.12.2019 bol žalobca informovaný, že jeho akcie 265,348ks v hodnote 32.198,15 CZK, vedené vo fonde WIOF boli predané. Informácia mu bola doručená na liste, na ktorej záhlaví nebol označený žalovaný ale subjekty WIOF, WPP a WSP, s registračnou adresou uvedenou v Luxemburgu. Korešpondenčná adresa bola uvedená v spoločnosti Cornhill CZ. Z informácie predstavenstva spoločnosti WIOF, zo dňa 14.01.2020 vyplýva, že komisia CSSF dňa 09.01.2020 oznámila, že WIOF bol vyradení z oficiálneho zoznamu nástrojov kolektívneho investovania. To znamená, že WIOF pôjde do likvidácie. Od 06.01.2020 pôsobí CSSF ako dozorujúci komisár WIOF
a schvaľuje všetky platby a rozhodnutia týkajúce sa WIOF. Zatiaľ bol výpočet čistej hodnoty aktív všetkých podfondov WIOF a spracovanie všetkých pokynov k zápisu, prevodu a spätnému odkupu pozastavený v súlade so stanovami SICAV a Luxemburského zákona. Predžalobnou výzvou zo dňa 20.02.2020 vyzval žalobca spoločnosť Cornhill CZ na vyplatenie sumy 32.198,15 CZK. Dňa 02.03.2020 adresoval WIOF odpoveď vtedajšej právnej zástupkyni žalobcu JUDr. Svatave Míčkovej, v ktorej jej uviedol, že odkazuje na vydané prehlásenie predstavenstva. Riaditelia fondu vykonali mnoho žiadostí na Luxemburský finančný regulátor CSSF, aby sa uvoľnili aktíva v portfóliu fondu WIOF a vyplatili sa dlžné platby veriteľom, tiež odkupy akcionárom a fond vstúpil do dobrovoľnej likvidácie, ale zatiaľ nedostali zo strany CSSF žiadnu odpoveď. Bohužiaľ správcovská spoločnosť Casa4Funds aj administrátor fondu WIOF SICAV, ktorí ukončili zmluvy s fondom s účinnosťou od 31.12.2019 nevykonali príslušné platby akcionárom, ktorí mali realizovaní a potvrdení predaj akcii v posledných pár týždňoch pred ukončením ich mandátu. Riaditelia fondu WIOF vynakladajú maximálne úsilie v súlade s Luxemburskými právnymi predpismi a regulačným rámcom aby zaistili, že akcionári a veritelia budú vyplatení. Listom zo dňa 04.03.2020 spoločnosť Cornhill CZ prostredníctvom svojho právneho zástupcu Mgr. Šnajdera žalobcovi uviedla, že nakúpené akcie fondu boli evidované na investičnom účte vedenom fondom a nie obchodníkom, nie to ešte spoločnosťou Cornhill CZ. Obchodník (teda žalovaný) ani Cornhill CZ nemali ani nemajú k akciám žalobcu akýkoľvek prístup. Žalobca nikdy nebol ani nie je klientom Cornhill CZ. Žiadosť o spätný odkup akcii fondu WIOF žalobca podal prostredníctvom formulára tohto fondu s úradne overeným podpisom dňa 06.12.2019. Žalobcovi bolo zaslané potvrdenie o predaji akcii. Ani obchodník ani Cornhill CZ nezaisťujú výplatu peňažných prostriedkov investorom v súvislosti so spätným odkupom ich akcii. Peňažné prostriedky zo spätných odkupov zasiela investorom na ich bankové účty priamo fond, resp. jeho administrátor. Dňa 29.03.2020 sa žalobca obrátil listom na Národnú banku Slovenska, ktorá mu dňa 29.09.2020 uviedla svoje stanovisko, že po odpovedi žalovaného, na ktorého sa obrátila zistila, že žalobcovi neboli poskytnuté Obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje. NBS uviedla, že uvedené je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a poukazovala na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. NBS uviedla, že o tom, že žalobcovi konaním spoločnosti vznikla škoda je oprávnený rozhodnúť jedine súd. Dňa 19.05.2020 Česká národná banka adresovala žalobcovi list, v ktorom uviedla, že F. H. bol do 31.12.2018 investičný sprostredkovateľ. Toto povolenie mu k uvedenému dňu zaniklo v dôsledku neuhradenia obnovovacieho poplatku. Výzvou zo dňa 02.12.2020 vyzval žalobca žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 50.000 CZK. Žalovaný predložil do konania Obchodné podmienky účinné od 01.03.2017. Sprostredkovateľom sa v zmysle Obchodných podmienok rozumie: fyzická alebo právnická osoba, ktorá je na základe zmluvy s obchodníkom oprávnená postupovať pokyny klientov na ich vykonanie obchodníkovi. Sprostredkovateľ má na základe povolenia príslušného orgánu oprávnenia najmä sprostredkovať nákup alebo predaj finančných nástrojov a poskytovanie investičného poradenstva. Právny status sprostredkovateľa musí byť samostatný finančný agent alebo finančná inštitúcia. Sprostredkovateľ koná voči klientovi prostredníctvom svojich poradcov. Sprostredkovateľ je nezávislou osobou a obchodník nenesie zodpovednosť za investičné služby, ktoré klientovi poskytuje sprostredkovateľ. Podľa čl. 19.14 OP, ak nie je medzi obchodníkom a klientom dohodnuté inak, tak sa všetky zmluvné vzťahy riadia právom Slovenskej republiky. Z evidenčného listu dôchodkového poistenia zo dňa 21.01.2020, ktorý predložil žalobca vyplýva, že F. G. H. bol v roku 2019 zamestnancom spoločnosti Cornhill CZ.
Poštovou zásielkou ako aj emailom, oba datované k 04.10.2020, odoslal žalobca osobe označenej ako O. M. – likvidátor fondu WIOF v Luxemburgu, správu v anglickom jazyku, v ktorom adresátovi uviedol, že je akcionárom vo fonde WIOF, ktorému naspäť odpredal 11.12.2019 akcie. Žalobca sa dotazoval, kedy mu budú jeho finančné prostriedky vyplatené, nakoľko predaj sa uskutočnil skôr, ako fond vstúpil do likvidácie. Dňa 11.06.2021 zverejnil O. M., likvidátor fondu WIOF informáciu pre akcionárov, v ktorej špecifikoval informácie, ktoré sú potrebné pre získanie peňažných prostriedkov z likvidácie fondu. Uviedol aj kontaktnú adresu na zaslanie informácii. 8. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov ako to navrhoval žalovaný, nakoľko na pojednávaní dňa 09.11.2023 žalovaný uviedol, že na uvedenom návrhu na vykonanie dokazovania naďalej netrval. Súd tiež nevykonal dokazovanie listom SFM Group zo dňa 13.03.2009 adresovaným žalobcovi, nakoľko uvedená písomnosť nesúvisela s predmetným konaním, ďalej tiež s listom Cornhill CZ, adresovaného žalobcovi zo dňa 05.12.2017, nakoľko uvedená komunikácia nemala žiadny súvis s prejednávanou vecou, keďže zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol až 24.01.2018. Obdobne z rovnakého dôvodu sa súd nezaoberal potvrdením o predaji akcii z 19.12.2017, nakoľko sa navyše jednalo aj o iný fond ako v prejednávanom prípade. Súd taktiež nevykonal dokazovanie písomnou komunikáciou medzi žalobcom a regulátorom CSSF zo dňa 20.12.2017, nakoľko sa netýkala prejednávanej veci. Súd taktiež nevykonal dokazovanie listinami v anglickom jazyku, ktoré predložil žalovaný súdu ako prílohu jeho vyjadrenia zo dňa 18.08.2021, nakoľko žalovaný nepredložil súdu preklad do Slovenského jazyka. 9. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne: Podľa čl. 18 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo – bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka – na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu voliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Podľa čl. 6 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia, bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny. Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Podľa § 272 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Podľa § 8a ods. 1 zák. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, klientom obchodníka s cennými papiermi sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej obchodník s cennými papiermi poskytuje investičnú službu alebo vedľajšiu službu. Podľa § 9 ods. 2 a 3 citovaného zákona, na cenné papiere sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o hnuteľných veciach, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Právne vzťahy vzniknuté pri uplatňovaní práv spojených s cennými papiermi, ktoré sa môžu uplatňovať len voči emitentovi alebo voči inej zákonom určenej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka o záväzkových právnych vzťahoch, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 36 ods. 1 a 2 citovaného zákona, mandátnou zmluvou o obstaraní kúpy alebo predaja cenných papierov sa zaväzuje mandatár, že v mene mandanta a na jeho účet kúpi alebo predá cenný papier podľa pokynov mandanta alebo že uskutoční činnosť na dosiahnutie tohto výsledku, a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu. Na povinnosti a práva mandatára sa vzťahujú ustanovenia § 33 o povinnostiach a právach komisionára. Mandátna zmluva o obstaraní kúpy alebo predaja cenných papierov sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak. Mandátna zmluva o obstaraní kúpy alebo predaja cenných papierov musí mať písomnú formu. Podľa § 1810 zákona č 89/2012 Sb., Občanský zákonník, ustanovení tohoto dílu se použijí na smlouvy, které se spotřebitelem uzavírá podnikatel (dále jen „spotřebitelské smlouvy“) a na závazky z nich vzniklé. Podľa § 1811 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb., veškerá sdělení vůči spotřebiteli musí podnikatel učinit jasně a srozumitelně v jazyce, ve kterém se uzavírá smlouva.
Podľa § 1813 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb., zneužívající jsou ujednání, která zakládají v rozporu s požadavkem poctivosti významnou nerovnováhu práv nebo povinností stran v neprospěch spotřebitele. To neplatí pro ujednání o hlavním předmětu závazku ani pro posouzení přiměřenosti vzájemného plnění, pokud jsou spotřebiteli poskytnuty jasným a srozumitelným způsobem. Podľa § 1815 zákona č. 89/2012 Sb., ke zneužívajícímu ujednání se nepřihlíží, ledaže se jej spotřebitel dovolá. Podľa § 2910 zákona č. 89/2012 Sb., škůdce, který vlastním zaviněním poruší povinnost stanovenou zákonem a zasáhne tak do absolutního práva poškozeného, nahradí poškozenému, co tím způsobil. Povinnost k náhradě vznikne i škůdci, který zasáhne do jiného práva poškozeného zaviněným porušením zákonné povinnosti stanovené na ochranu takového práva. Podľa § 2991 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb., kdo se na úkor jiného bez spravedlivého důvodu obohatí, musí ochuzenému vydat, oč se obohatil. Podľa § 2997 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb., dlužník, který plnil dluh nežalovatelný nebo promlčený nebo takový, který je neplatný pro nedostatek formy, nemá právo na vrácení toho, co plnil. Právo na vrácení nemá ani ten, kdo jiného obohatil s vědomím, že k tomu není povinen, ledaže plnil z právního důvodu, který později nenastal nebo odpadl. 10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto je potrebné ju zamietnuť. 11. V predmetnej veci mal súd za ustálené, že hoci sa jednalo o sporové konanie s cudzím prvkom, keď žalobca pochádzal z Českej republiky a navyše bol v postavení spotrebiteľa, boli v danom prípade splnené predpoklady právomoci slovenských súdov, keďže nariadenie č. 1215/2012 dáva spotrebiteľovi na výber možnosť žalovať účastníka zo spotrebiteľského záväzku buď na súde v členskom štáte, v ktorom má bydlisko žalovaný účastník alebo na súde členského štátu, v ktorom má bydlisko spotrebiteľ. Keďže sa žalobca rozhodol podať žalobu na všeobecnom súde Slovenskej republiky, bol predpoklad daný uvedeným nariadením splnený a právomoc tunajších súdov bola daná. 12. Pokiaľ ide o otázku rozhodného práva. Žalobca v konaní najskôr požadoval, aby sa vec spravovala právnym poriadkom Českej republiky, vo svojom vyjadrení na pojednávaní pred tunajším súdom následne vyhlásil, že súhlasí aby sa vec spravovala právom Slovenskej republiky. Bez ohľadu na uvedené vyhlásenia žalobcu dospel súd k záveru, že sú v danom prípadne splnené predpoklady čl. 3 ods. 1 v spojení s čl. 6 ods. 2 nariadenia č. 593/2008, aby sa predmetná sporová vec spravovala právnym poriadkom Slovenskej republiky. Ustanovenie čl. 3 ods. 1 nariadenia definuje, že voľba rozhodného práva záväzkového vzťahu medzi účastníkmi musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. V danom prípade má súd za to, že priamo v ustanoveniach zmluvy bolo viacero odkazov na ustanovenia zákonov platných v Slovenskej republike. Hneď v záhlaví predmetnej zmluvy je odkaz na § 36 zákona o cenných papieroch, pričom práve tento zákon účinný na území Slovenskej republiky a zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 566/2001 Z.z., upravuje v uvedenom ustanovení Mandátnu zmluvu na kúpu cenných papierov, ktorú strany v uvedenom prípade aj uzatvorili. Obdobne zmluva na viacerých miestach odkazuje na Obchodný zákonník, pričom v čase uzatvorenia tejto zmluvy v Českej republike takto označený zákon neexistoval (napr. čl. V písm. c) d) zmluvy), ako aj na zákon o Ochrane osobných údajov č. 122/2013 Z.z., ktorý obdobne platil pod daným označením len na území Slovenskej republiky. Súd preto vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že priamo ustanovenia zmluvy odkazovali na právne predpisy platné v Slovenskej republike, čím bola splnená požiadavka pre voľbu rozhodného práva ako ju predpokladá čl. 3 ods. 1 nariadenia. Nie je možné však opomínať, že žalobca vystupoval v uvedenom záväzkovom vzťahu v postavení spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené je okrem čl. 3 ods. 1 nariadenia potrebné aplikovať aj čl. 6 ods.2, v zmysle ktorého nemožno zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným. Súd preto musel v prejednávanej veci prihliadnuť aj na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa ako ju predpokladá právna úprava v Českej republike.
13. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovi bol na podpis predložený Návrh Rámcovej mandátnej zmluvy v Českom jazyku, ktorú podpísal dňa 24.01.2018. Sporné tiež nebolo, že žalobcovi ju na podpis predložil F. G. H.. Obdobne medzi stranami nebolo sporné, že žalobca vykonal dňa 24.01.2018 v prospech bankového účtu žalovaného platbu v sume 50.000 CZK ako ani to, že za uvedenú finančnú čiastku nadobudol 265,348ks akcií vo fonde WIOF India Performance Fund A class v Luxembursku, o čom bol informovaný oznámením žalovaného o provedení pokynu, dňa 29.01.2018. Sporné medzi stranami nebolo tiež, že Česká spoločnosť Cornhill CZ zaslala žalobcovi dňa 03.12.2019 výpis z majetkového účtu, z ktorého žalobca zistil, že k uvedenému dátumu malo jeho 265,348ks akcií vo fonde WIOF hodnotu už len 32.407,85 CZK. 14. Sporné medzi stranami zostalo či Rámcová mandátna zmluva bola medzi stranami uzatvorená platne, ako aj to, či v dôsledku konania žalovaného došlo na jeho strane na úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalobca realizoval spätný odkup akcii dňa 06.12.2019, a hoci disponoval potvrdením o predaji akcii, peňažnú čiastku 32.198,15 CZK, nezískal. Sporné tiež bolo, či žalovaný zanedbal svoje povinnosti, v dôsledku čoho mohla žalobcovi vzniknúť škoda. 15. Žalobcovi bola predložená na podpis Rámcová Mandátna zmluva, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného, že menom žalobcu a na základe jeho pokynov bude kupovať alebo predávať cenné papiere. Právna úprava uvedenej mandátnej zmluvy sa nachádza v § 36 zákona o cenných papieroch, na ktorý uvedená zmluva priamo odkazuje. Uvedené zákonné ustanovenie zákona o cenných papieroch priamo ukladá, že takýto zmluvný typ musí mať písomnú formu. Návrh zmluvy, ktorý bol žalobcovi predložený na podpis predpokladal naplnenie písomnej formy zmluvy tým, že žalobca mal vlastnoručne podpísať priamo predmetný návrh na uzatvorenie zmluvy a žalovaný v súlade s čl. IV zmluvy, bol svoj písomný prejav vôle uzatvoriť zmluvu so žalovaným povinný splniť tým, že žalobcovi doručí oznámenie o prijatí návrhu na uzavretie zmluvy zo strany obchodníka. Obchodník, teda žalovaný mal aj overiť náležitosti zmluvy. O všetkom uvedenom mal žalovaný písomne vyrozumieť žalobcu. Žalovaný v konaní argumentoval, že svoju povinnosť písomne prejaviť vôľu splnil tým, že žalobcovi zaslal oznámenie o provedení (vykonaní) pokynu, z ktorého je zrejmé, že návrh zmluvy akceptoval a v zmysle pokynu udeleného v zmluve aj konal. Podľa názoru súdu uvedené nebolo splnením dojednanej zmluvnej povinnosti. Oznámenie o prijatí návrhu na uzatvorenie zmluvy je zásadne odlišná listina ako oznámenie o vykonaní pokynu klienta. Oznámenie o zrealizovaní pokynu je síce prejavom vôle, že zmluvu akceptoval, nie je však takým prejavom vôle ako ho predpokladala zmluva. Je tak zrejmé, že v danom prípade nebola zmluva uzatvorená platne, keď síce návrh zmluvy bol v písomnej forme, jeho prijatie však predpísanú a dohodnutú písomnú formu nemalo a došlo k prijatiu len v nepísomnej forme, keď žalovaný konal ako keby bol zmluvu so žalobcom riadne uzatvoril a zrealizoval žalobcov pokyn na nákup cenných papierov. Hoci sa zmluvné strany uvedenou zmluvou následne riadili, čo nepochybne vyplýva aj z toho, že pokyn žalobcu na nákup akcii bol zo strany žalovaného realizovaný, možno konštatovať, že zmluva bola neplatná pre nedostatok formy. Neobstojí argumentácia žalobcu o tom, že nemal vedomosť, že jeho zmluvným partnerom je žalovaný ako slovenská obchodná spoločnosť. Od každého subjektu aj od spotrebiteľa je možno rozumné požadovať, aby si zmluvu aspoň prečítal, aby vedel s kým zmluvu uzatvára. V záhlaví zmluvy bolo pritom jasne uvedené, že Obchodníkom je žalovaný so sídlom v Slovenskej republike. 16. Žalobca poukazoval, že zmluva nebola uzatvorená vôbec a nie že bola len neplatná. Súd v tejto súvislosti poučuje žalobcu, že pokiaľ súd konštatuje neplatnosť zmluvy (hoci aj len pre nedostatok formy), na takúto zmluvu sa ako na právny úkon hľadí ako keby nikdy nebola vznikla a je neplatná od počiatku „ex tunc“. Aj z uvedeného dôvodu Občiansky zákonník v ustanovení § 457 upravuje reštitučnú povinnosť zmluvných strán ohľadne vzájomne prijatého plnenia z neplatnej zmluvy. Jedinou výnimkou v danom prípade je práve situácia ako v prejednávanom prípade, ak je zmluva neplatná len pre nedostatok formy. V takom prípade strany nie sú povinné vzájomne si vrátiť prijaté plnenia, pretože zákon preferuje platnosť úkonov, ktoré strany zo zmluvy neplatnej len pre nedostatok formy vykonali. 17. Obdobne tomu bolo aj v tomto prípade. Súd síce konštatoval, že zmluva nebola platne uzatvorená, keď nebola dodržaná predpísaná písomná forma tejto zmluvy, z takto neplatnej zmluvy pre nedostatok formy však strany konali a jasne prejavili vôľu sa uvedenou zmluvou riadiť, keď žalobca dňa 24.01.2018 vyplatil na bankový účet žalovaného čiastku 50.000 CZK za účelom nákupu akcií vo fonde WIOF
a žalovaný takýto pokyn žalobcu aj vykonal, keď tieto akcie v prospech žalobcu nakúpil, čím sa žalobca stal priamo podielnikom v uvedenom fonde. Žalobca v súvislosti s procesom uzatvárania zmluvy poukazoval na osobu G. H.. Uviedol, že táto osoba mu zmluvy predložila na podpis a následne si všetky tri rovnopisy zobrala so sebou. V konaní bolo jasne preukázané, že G. H. nebol zamestnancom žalovaného ale bol zamestnancom spoločnosti Cornhill CZ, kde pôsobil ako investičný sprostredkovateľ. Spoločnosť Cornhill CZ zase pôsobila ako korešpondenčná adresa a spolupracujúca spoločnosť so žalovaným, ktorá v zmysle predloženej zmluvy o spolupráci zabezpečovala aj komunikáciu medzi žalovaným a klientmi v Českej republike. Z uvedeného je tak zrejmé, akým spôsobom sa podpísané zmluvy dostali až k žalovanému a uvedené takisto vysvetľuje, prečo G. H. nemohol podpísať za žalovaného zmluvu ako finančný poradca, keďže nebol zamestnancom žalovaného. Žalobca však nepostupoval správne, ak odovzdal všetky tri rovnopisy zmlúv F. H.. Ako už bolo konštatované vyššie, zmluva mala nadobudnúť platnosť a účinnosť po tom, ako žalovaný doručí žalobcovi písomné oznámenie o prijatí návrhu zmluvy. Žalovaný teda nemal predmetný návrh zmluvy podpísať. Ak preto G. H. žalobcovi uviedol, že zmluvy musí odovzdať žalovanému na podpis, konal v priamom rozpore so zmluvou. Podľa názoru súdu však G. H. konal aj v rozpore so Zmluvou o spolupráci, ktorú uzatvoril žalovaný so spoločnosťou Cornhill CZ. Ako vyplýva z čl. II bod 2 tejto zmluvy, spoločnosť Cornhill CZ nebola oprávnená sprostredkovať uzatvorenie zmluvy medzi klientom a žalovaným ako zahraničnou osobou. Ak však žalovaný napriek uvedenému podpísaný návrh zmluvy zo strany žalobcu akceptoval (hoci nedodržal písomnú formu akceptácie zmluvy), a v zmysle takejto zmluvy aj konal, uvedený postup G. H. nemal žiadny vplyv na záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným a preto ďalšia argumentácia žalobcu ohľadne tejto osoby nebola pre posúdenie veci relevantná. 18. Žalobca požadoval od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať v tom, že žalovaný prijal od žalobcu sumu 50.000 CZK bez právneho dôvodu, nakoľko zmluva nebola platne uzatvorená. Ako súd konštatoval vyššie, v danom prípade nebola zmluva platne uzatvorená pre nedostatok písomnej formy. Zo správania sa zmluvných strán je však zrejmé, že sa rámcovou zmluvou spravovali a obe strany prejavili vôľu predmetnú zmluvu rešpektovať. Rámcová mandátna zmluva bola uzatvorená podľa § 36 Zákona o cenných papieroch, ktorý upravuje Mandátnu zmluvu o obstaraní kúpy alebo predaja cenných papierov. Zákon stanovuje, že sa zmluva spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka o Mandátnej zmluve. Na právny vzťah medzi stranami je tak potrebné použiť ustanovenia Obchodného zákonníka. Keďže je však žalobcom osoba spotrebiteľa, súd zároveň musí použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľa a takisto ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú bezdôvodného obohatenia, keďže Obchodný zákonník otázku bezdôvodného obohatenia neupravuje. Keďže je navyše žalobca občanom Českej republiky, prináleží mu aj ochrana spotrebiteľa podľa právnych predpisov platných v Českej republike. 19. Podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy (obdobne aj § 2997 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb). Ako súd uviedol vyššie, Rámcová mandátna zmluva bola neplatná len pre nedostatok písomnej formy, takže z uvedeného jasne vyplýva, že prijatie financií na nákup akcii fondu zo strany žalovaného nemožno posúdiť ako bezdôvodné obohatenie. Žalovaný navyše konal podľa pokynu žalobcu, peňažné prostriedky si neponechal a nakúpil za ne akcie vo fonde v prospech žalobcu, čo bolo v konaní nesporné. Podľa predmetného návrhu zmluvy mal žalovaný ako obchodník s cennými papiermi kupovať alebo predávať cenné papiere podľa pokynov klienta. Žalobca ako klient však žalovanému žiadny ďalší pokyn nedal, a teda mu nedal ani pokyn na spätný odkup cenných papierov. Naopak, obrátil sa s touto žiadosťou na spoločnosť Cornhill CZ, keď jej dňa 06.12.2019 zaslal vyplnené formuláre na odkup cenných papierov, čo žalobca preukázal poštovým podacím lístkom. Spoločnosť Cornhill CZ túto žiadosť žalobcu následne priamo adresovala fondu WIOF, pre ktorý takisto slúžila ako korešpondenčná adresa ako vyplýva z potvrdenia o predaji akcii z 11.12.2019. Spoločnosť Cornhill CZ tak nevyužila pre vykonanie spätného odkupu akcii žalovaného, keďže žiadosť žalobcu nebola pokynom pre zmluvného partnera žalobcu – žalovaného, ale bola žiadosťou na vyplnenom formulári, ktorá bola adresovaná priamo fondu. Žalovaný v konaní uvádzal, že rozsah jeho spolupráce so spoločnosťou Cornhill CZ je viazaný výhradne na predloženú Zmluvu o spolupráci. Spoločnosť Cornhill CZ však nevykonáva svoju činnosť investičného sprostredkovateľa, výhradne a exkluzívne len v prospech žalovaného, čo vyslovene uviedol súdu samotný žalovaný. Aj z uvedeného dôvodu preto ak žalobca vyplnil formulár o spätnom odkupe akcií
a zasielal ho spoločnosti Cornhill CZ, uvedené automaticky neznamená, že sa jednalo o pokyn pre žalovaného na vykonanie spätného odkupu akcií. Navyše je potrebné uviesť, že táto žiadosť bola od spoločnosti Cornhill CZ prijatá priamo fondom WIOF a bola aj zrealizovaná. Z potvrdenia o predaji akcii predloženého žalobcom vyplýva, že fond vykonal spätný odkup akcií dňa 11.12.2019 v sume 32.198,15 CZK. Peňažné prostriedky však zo strany fondu neboli žalobcovi poukázané na jeho účet. 20. Dôvody, prečo k zaslaniu peňažných prostriedkov na účet žalobcu nedošlo boli žalobcovi priamo vysvetlené v liste zo dňa 02.03.2020 adresovaného priamo fondom WIOF vtedajšej právnej zástupkyni žalobcu JUDr. Svatave Míčkovej. Fond konštatoval, že správcovská spoločnosť Casa4Funds aj administrátor fondu WIOF SICAV, ktorí ukončili zmluvy s fondom s účinnosťou od 31.12.2019 nevykonali príslušné platby akcionárom, ktorí mali realizovaní a potvrdení predaj akcii v posledných pár týždňoch pred ukončením ich mandátu. Z uvedeného jasne vyplýva, že žiadosť žalobcu hoci bola riadne prijatá zo strany fondu, nebola zrealizovaná, aj keď bolo jej vykonanie potvrdené, čo priznal priamo samotný fond. 21. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalovaný nie je subjektom, ktorý by sa bol na úkor žalobcu obohatil a nie je ani subjektom, ktorý by zadržiaval žalobcovi finančné prostriedky. Tieto zadržiava žalobcovi naďalej fond WIOF, ktorý hoci aj keď potvrdil žalobcovi, že vykonal predaj akcii, tak platba, ktorá mala byť žalobcovi zaslaná na jeho účet nebola vykonaná. Z uvedeného je zrejmé, že nemohla vzniknúť ani zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá takýmto spôsobom žalobcovi vznikla. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Je síce pravdou, že žalovaný v danom prípade právnu povinnosť porušil tým, že nedodržal písomnú formu mandátnej zmluvy. Ako však vyplýva z vyššie uvedeného, týmto konaním žalovaného nevznikla žalobcovi škoda. Naopak, žalobca mal z konania žalovaného v rozhodnom čase prospech, keď investoval do fondu a získal akcie fondu WIOF podľa vlastného pokynu a vlastnej vôle investovať. Škoda žalobcovi začala vznikať až keď sa jeho investícia začala znehodnocovať, prípadne vtedy, keď fond nevykonal platbu za spätný odkup akcii na účet žalobcu, hoci tak bol povinný vykonať. To, že k takejto pre žalobcu nepriaznivej situácii došlo však nie je zodpovednosťou žalovaného, ktorý nákup cenných papierov pre žalobcu len sprostredkoval. Tiež je potrebné uviesť, že žalobca riadne nevyčíslil výšku škody, ktorá mu mala konaním žalovaného vzniknúť. Za škodu nemožno považovať sumu 50.000 CZK, keďže za tieto peniaze žalobca nadobudol adekvátnu protihodnotu a to akcie v investičnom fonde. V konaní tiež nebola preukázaná kauzálna (priama a vzájomná) súvislosť medzi vznikom škody a zavinením žalovaného. Uvedená zmluva bola navyše bezodplatná, teda žalovaný realizoval jediný pokyn žalobcu a to bezodplatne, čo bolo medzi stranami nesporné. 22. Súd síce dal za pravdu žalobcovi, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, ale z uvedenej zmluvy neplatnej len pre nedostatok formy, nebolo možné vyvodiť ani vznik bezdôvodného obohatenia ani zodpovednosť za škodu zo strany žalovaného. Žalobca sa rozhodol investovať svoje financie do cenných papierov. Obchodovanie s cennými papiermi je mimoriadne riziková a negarantovaná forma investície. Jej úspech sa odvíja od mnohých ekonomických, sociálnych či burzových ukazovateľov a pri vstupovaní na trh s cennými papiermi si investor musí zvážiť a byť si vedomý rizík, ktoré takáto forma investície so sebou prináša. Ak žalobca nakúpil akcie v podielovom fonde v Luxemburgu, ktorý sa následne výnosovo prepadol a vstúpil do likvidácie, čím žalobca stratil svoju investíciu, nemožno jeho investičný neúspech pripisovať na zodpovednosť žalovanému ako subjektu, ktorý mu investičný nákup iba sprostredkoval. Ak ani spätný odkup akcii nerealizoval žalobca prostredníctvom žalovaného, s ktorým mal uzatvorenú mandátnu zmluvu a ktorý mal konať v prospech žalobcu na základe jeho pokynov a teda aj realizovať prípadný pokyn o spätný odkup akcii, nemožno žalovaného považovať za subjekt zodpovedný z pochybenia súvisiaceho s nevyplatením hodnoty spätného odkupu na účet žalobcu. Z vykonaného dokazovania skôr vyplýva, že žalobcovi mohli vzniknúť nároky zo spôsobenej škody, prípadne z bezdôvodného obohatenia priamo voči WIOF India Perfomance Fund – Class A. To vyplýva aj z listín fondu, ktoré boli do konania predložené, a na ktoré súd už odkazoval vyššie, v ktorých predstavenstvo fondu uvádza aj to, že vykonali mnoho žiadostí na Luxemburský finančný regulátor aby sa vyplatili dlžné platby veriteľom a akcionárom, ale nedostali žiadnu odpoveď zo strany regulátora. Je tak zrejmé, že priamo investičný fond si je vedomý, že môže byť dlžníkom žalobcu. Nie je to však žalovaný, ktorý aj napriek tomu, že pri uzatváraní zmluvy so žalobcom pochybil, nebol subjektom, ktorý by žalobcovi škodu spôsobil, alebo ktorý by sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
23. Žalobca tiež uvádzal, že zo strany žalovaného mu nikdy neboli predložené Obchodné podmienky, na ktoré odkazuje zmluva. Súd dal aj v tejto súvislosti za pravdu žalobcovi. Žalovaný v priebehu súdneho konania nijakým spôsobom nepreukázal, že by obchodné podmienky boli skutočne žalobcovi predložené a že by mal možnosť sa s nimi pred uzatvorením zmluvy oboznámiť. Uvedený záver však nemá žiadny vplyv na právne posúdenie veci zo strany súdu. Predmetná zmluva bola už neplatne uzatvorená, keď nebola dodržaná predpísaná forma právneho úkonu. Ak nebola zmluva platne uzatvorená už od počiatku, nemá vplyv na jej platnosť to, či žalobcovi boli poskytnuté obchodné podmienky. Keby však aj zmluva platne uzatvorená bola, to, že žalobcovi neboli poskytnuté Obchodné podmienky by spôsobovalo neplatnosť zmluvy len v tých častiach, na ktoré zmluva vyslovene odkazuje a nespôsobovalo by to neplatnosť zmluvy ako takej (§ 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu). Je pravdou, že v Obchodných podmienkach bolo vyslovene upravené, že zmluva sa spravuje Slovenským právnym poriadkom, ako však súd konštatoval vyššie, z ustanovení zmluvy a okolností prípadu bolo takisto možné presvedčivo konštatovať voľbu rozhodného Slovenského práva, a to bez ohľadu na to, či Obchodné podmienky boli platne do zmluvy inkorporované. 24. Keďže uvedené skutočnosti boli dostatočným predpokladom pre zamietnutie žaloby žalobcu, súd sa bližšie nezaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného, nakoľko už samotný nárok v jeho podstate bol nedôvodný. Žalobca na pojednávaní dňa 09.11.2023 tiež poukazoval na nepriaznivé zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd však neprijateľné zmluvné podmienky v návrhu Rámcovej zmluvy nevzhliadol. V tejto súvislosti však súd dáva do pozornosti aj § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak by sa v zmluve nachádzala nepriaznivá zmluvná podmienka, uvedené spôsobuje neplatnosť konkrétnej podmienky a nie neplatnosť celej zmluvy. Uvedené preto nemalo žiadny vplyv na právne posúdenie veci zo strany súdu (pozri aj § 1815 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník). 25. Žalobcovi ako spotrebiteľovi a zároveň občanovi Českej republiky zároveň v konaní prislúchala právna ochrana spotrebiteľa, ako ju upravuje Český právny poriadok. Podľa názoru súdu však ani vychádzajúc z právnej úpravy Českej republiky nebolo možné vzhliadnuť žalobu žalobcu ako dôvodnú. Bez ohľadu na rozhodujúci právny poriadok v konaní nebolo preukázané, že by bol žalovaný tým subjektom, ktorý by spôsobil žalobcovi škodu, prípadne ktorý by sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Uvedený záver platí bez ohľadu na rozhodujúcu právnu úpravu. Pokiaľ navyše ide o predpoklad bezdôvodného obohatenia, obdobne slovenský ani český právny poriadok nepovažuje za bezdôvodné obohatenie prijatie dlhu neplatného len pre nedostatok formy (porovnaj § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 2997 ods. 1 Občanského zákonníka). Súd sa navyše bližšie nezaoberal vznesenou námietkou premlčania, preto na túto otázku nebolo potrebné prihliadať skrz právnu úpravu premlčania platnú v Českej republike. 26. Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu žalobcu zamietol. Súd tiež upozorňuje, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003 „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočný objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania, preto odôvodnenie všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ 27. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, o nároku na ich náhradu rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).