Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III 62Cb/61/2026 6126273477 15. 09. 2026 JUDr. Milan Krajči ECLI:SK:MSBA3:2026:6126273477.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 62Cb/61/2026
Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: Mooni s. r. o., so sídlom Záporožská 7, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 51 218 399, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Melničák a Semančíková, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 891, proti žalovanému: PROXENTA Support s. r. o., so sídlom Mýtna 50, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 016 170, zastúpenému Advokátskou kanceláriou HPP s. r. o., so sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, IČO: 36 867 489, o zaplatenie 20.910,-- eur s príslušenstvom, takto rozhodol: 62Cb/61/2026 I. Žalobu zamieta. II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou z 2. apríla 2026 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 20.910,-- eur s príslušenstvom. 2. Žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že medzi ním a žalovaným boli dňa 31. októbra 2024 uzavreté mandátne zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytoval žalovanému služby súvisiace s podporou marketingovej propagácie za mesačnú odmenu vo výške 6.000,-- eur bez DPH a služby súvisiace s podporou PR a komunikácie za mesačnú odmenu vo výške 2.500,-- eur bez DPH. K zániku obidvoch mandátnych zmlúv došlo na základe dohody z 11. marca 2025 k 31. máju 2025. Žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 2025009 na sumu 7.380,-- eur za služby súvisiace s podporou marketingovej propagácie za apríl 2025, č. 2025010 na sumu 3.075,-- eur za služby súvisiace s podporou PR a komunikácie za apríl 2025, č. 2025011 na sumu 7.380,-- eur za služby súvisiace s podporou marketingovej propagácie za máj 2025 a č. 2025012 na sumu 3.075,-- eur za služby súvisiace s podporou PR a komunikácie za máj 2025, ktoré žalovaný ani čiastočne neuhradil. 2.1. K žalobe žalobca pripojil mandátne zmluvy z 31. októbra 2024 a dohody o ich ukončení z 11. marca 2025 faktúry č. 2025009, 2025010, 2025011 a 2025012 a predžalobnú výzvu z 20. októbra 2025.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo 17. apríla 2026, sp. zn. 3Up/487/2026 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. 3.1. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobcovi nevznikol automaticky nárok na zaplatenie odplatu za každý mesiac trvania zmluvy, ale takýto nárok mu mohol vzniknúť za riadny a žalovaným odsúhlasený výkon činností, ktoré boli predmetom príslušnej zmluvy. Takéto nastavenie odmeny podľa žalovaného zodpovedá aj ustanoveniu § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka. V mesiacoch apríl a máj 2025 žalobca nevykonal pre žalovaného žiadnu činnosť, ktorá by spadala pod niektorú z uzavretých mandátnych zmlúv, a preto žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na požadovanú mesačnú odmenu. 4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný nesprávne interpretuje obsah zmluvného vzťahu a aj charakter dohodnutej mesačnej odmeny, pričom opomína tú skutočnosť, že zmluvný vzťah medzi stranami trval až do 31. mája 2025, pričom žalobca si počas celého predmetného obdobia riadne plnil svoje zmluvné povinnosti, vrátane zabezpečenia súčinnosti a odovzdania agendy v súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu. Žalobca doplnil, že počas výpovednej doby bol povinný byť žalovanému k dispozícii a vykonávať dohodnuté činnosti, pričom žalovaný nemôže jednostranne vytvoriť stav, že činnosť nebude zadávať a následne sa bude dovolávať neexistencie nároku na odmenu. Žalobca mal svoju kapacitu vyhradenú výlučne na plnenie záväzkov voči žalovanému. Predmetom zmlúv pritom nebolo vykonanie jednorazovo určenej úlohy alebo dodanie konkrétneho výsledku, ale dlhodobé a priebežné zabezpečovanie marketingových, komunikačných a poradenských činností pre žalovaného, čo vyplýva a obsahu jednotlivých zmlúv, keď žalobca bol povinný najmä nastavovať marketingové plány a stratégie, vykonávať manažment a dohľad nad ich plnením, aktívne riadiť a odborne usmerňovať pracovníkov marketingového oddelenia žalovaného, organizovať strategické stretnutia, sledovať nové trendy v oblasti marketingu, komunikovať s dodávateľmi marketingových služieb a poskytovať PR a komunikačnú podporu. Ide o činnosti, ktorých rozsah a intenzita záviseli aj od aktuálnych potrieb žalovaného. Žalovaný preto nemôže úspešne argumentovať tým, že žalobcovi nevznikol nárok na odmenu len preto, že v určitom období nevyžadoval od žalobcu rovnaký rozsah ako v predchádzajúcich mesiacoch. Žalobca má za to, že z obsahu zmlúv vyplýva, že nie všetky zmluvne dohodnuté činnosti mali byť vykonávané každý mesiac. Rozsah činností sa prirodzene menil v závislosti od aktuálnych potrieb žalovaného, pričom táto skutočnosť bola zohľadnená aj v zmluvne dohodnutej mesačnej odmene. Žalobca pritom fakticky vykonával zmluvou predpokladané činnosti počas mesiaca apríl 2025, najmä v podobe odovzdávania agendy, poskytovania súčinnosti pri prechode agendy a činnosti bol pripravený vykonávať aj v máji 2025. 5. Žalovaný v duplike uviedol, že podľa žiadnej z mandátnych zmlúv nevznikol žalobcovi nárok na odmenu bez toho, aby riadne a včas splnil svoje záväzky voči žalovanému. Žalovaný nemal žiadnu povinnosť zadávať žalobcovi akékoľvek činnosti a prípadná pripravenosť žalobcu plniť povinnosti podľa mandátnych zmlúv je sama o sebe pre prípadný vznik nároku na odplatu irelevantná. Zo žiadneho zmluvného ustanovenia nevyplýva pre žalobcu akákoľvek garancia, že by mu mal nárok na odplatu vzniknúť počas každého jedného mesiaca trvania príslušnej zmluvy. V mesiacoch apríl a máj 2025 žalobca nevykonal pre žalovaného žiadne činnosti, ktoré boli predmetom uzavretých mandátnych zmlúv. 6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na termín dňa 15. septembra 2026 o 10:30 hod., na ktoré sa dostavili žalobca a právni zástupcovia strán sporu. 7. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 31. októbra 2024 mandátna zmluva, na základe ktorej mal žalobca vykonávať pre žalovaného poradenské marketingové činnosti súvisiace s podporou marketingovej propagácie podľa pokynov žalovaného v rozsahu, ktorým ho na výkon činnosti poverí žalovaný, za mesačnú odmenu 6.000,-eur bez DPH za riadny a odsúhlasený výkon činností. Marketingové činnosti vykonávané žalobcom boli uvedené v bode 1.4. zmluvy. Dňa 11. marca 2025 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá dohoda o ukončení mandátnej zmluvy k 31. máju 2025. Faktúrou č. 2025009 fakturoval žalobca žalovanému odmenu za služby súvisiace s podporou marketingovej propagácie za mesiac apríl 2025 vo výške 7.380,-- eur a faktúrou č. 2025011 fakturoval žalobca žalovanému odmenu za služby súvisiace s podporou marketingovej propagácie za mesiac máj 2025 vo výške 7.380,-- eur. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 31. októbra 2024 mandátna zmluva, na základe ktorej mal žalobca vykonávať pre žalovaného poradenské marketingové činnosti súvisiace s podporou PR a komunikácie podľa pokynov žalovaného v rozsahu, ktorým ho na výkon činnosti poverí žalovaný, za mesačnú odmenu 2.500,-- eur bez DPH za riadny a odsúhlasený výkon činností. Činnosti súvisiace s podporou PR a komunikácie vykonávané žalobcom boli uvedené v bode 1.4. zmluvy. Dňa 11. marca 2025 bola medzi žalobcom
a žalovaným uzavretá dohoda o ukončení mandátnej zmluvy k 31. máju 2025. Faktúrou č. 2025010 fakturoval žalobca žalovanému odmenu za služby súvisiace s podporou PR a komunikácie za mesiac apríl 2025 vo výške 3.075,-- eur a faktúrou č. 2025012 fakturoval žalobca žalovanému odmenu za služby súvisiace s podporou PR a komunikácie za mesiac máj 2025 vo výške 3.075,-- eur. Výzvou z 20. októbra 2025 vyzval žalobca žalovaného na úhradu sumy 21.892,24 eur do 10 dní od doručenia výzvy. 8. Podľa ustanovenia § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. 8.1. Podľa ustanovenia § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka, činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. 8.2. Podľa ustanovenia § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti. 8.3. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok (ods. 2). 9. V súvislosti s rozhodnutím vo veci súd uvádza, že pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu je podstatné vyhodnotiť, aký typ odmeny bol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý v jednotlivých mandátnych zmluvách, keďže žalobca na nariadenom pojednávaní argumentoval tým, že sa jedná o paušálnu odmenu a naopak žalovaný namietal, že sa jedná o fixnú odmenu. Tomu, že žalobca považoval dohodnutú odmenu za paušálnu, nasvedčuje aj argumentácia žalobcu v konaní, ktorý svoj nárok na odmenu odvodzoval predovšetkým zo skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu trval aj v mesiacoch apríl a máj 2025 a že v týchto mesiacoch bol pripravený poskytovať žalobcovi zmluvne dohodnuté činnosti. 9.1. V bode 4.1. mandátnej zmluvy z 31. októbra 2024, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonávať poradenské marketingové činnosti súvisiace s podporou marketingovej propagácie podľa pokynov mandanta v rozsahu, ktorým ho na výkon takýchto činností poverí mandant, bolo dohodnuté, že žalobcovi bude vyplácaná mesačná odplata vo výške 6.000,-- eur bez DPH za riadny a odsúhlasený výkon činností. V bode 4.1. mandátnej zmluvy z 31. októbra 2024, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonávať poradenské marketingové činnosti súvisiace s podporou PR a komunikácie podľa pokynov mandanta v rozsahu, ktorým ho na výkon takýchto činností poverí mandant, bolo dohodnuté, že žalobcovi bude vyplácaná mesačná odplata vo výške 2.500,-- eur bez DPH za riadny a odsúhlasený výkon činností. 10. Pokiaľ ide o vyhodnotenie charakteru odmeny, ktorá bola dojednaná v bode 4.1. jednotlivých mandátnych zmlúv, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 27. januára 2026, sp. zn. 5Obdo/28/2024, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2026 ako judikát pod R 20/2026 s právnou vetou v znení: Nárok na odplatu podľa § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka mandatárovi nevzniká za obdobie faktickej nečinnosti ani v prípade, že jeho nečinnosť bola vyvolaná okolnosťami na strane mandanta, pokiaľ zmluva nezakladá paušálnu odplatu za disponibilitu alebo iný režim odmeňovania nezávislý od reálneho výkonu činnosti mandatára. 10.1. V rámci odôvodnenia predmetného rozhodnutia najvyšší súd uviedol, že nárok žalobcu na fixnú odmenu v zmysle zmluvy 1/ a zmluvy 2/ bol koncipovaný ako protiplnenie za riadny výkon činnosti, pričom tento nárok bol viazaný na vykonávanie činností špecifikovaných v mandátnych zmluvách. Súčasne, obe zmluvy ukladali žalobcovi povinnosť vykonávať činnosti s cieľom dosiahnuť vopred definovaný a očakávaný výsledok, presne v zmluvách vymedzený. Odmena v režime mandátu (a analogicky v režimoch naň nadväzujúcich) sa zásadne nespája s výsledkom, pokiaľ si to strany výslovne nedohodli, avšak vždy predpokladá riadne plnenie činnostného záväzku posudzované cez optiku odbornej starostlivosti a zmluvne nastavených pravidiel, čo je kompatibilné so záverom, že pri mesačnom odmeňovaní bez tzv. paušálu za dostupnosť, musí byť predmetom dokazovania (a tým aj
podmienkou nároku) preukázateľná realizácia zmluvne dohodnutej činnosti v príslušnom období, nie iba existencia trvania zmluvy samotnej. Ak mandatár od určitého mesiaca zmluvne špecifikované činnosti nevykonával, absentuje zákonný predpoklad vzniku nároku na odplatu, a to bez ohľadu na to, či príčinou nečinnosti boli okolnosti na strane mandanta, keďže zákon (pri „odmene za činnosť“) neviaže vznik nároku na samotné trvanie zmluvy, ale na riadny výkon dohodnutej činnosti, pričom prípadné porušenie povinností mandanta (napr. neposkytnutie súčinnosti) môže - podľa okolností - zakladať iné právne následky, nie však automatickú transformáciu režimu § 571 ods. 2 ObZ na „odplatu za nečinnosť“. Dovolací súd tu podotýka, že tomto kontexte korektív poctivého obchodného styku (§ 265 ObZ) vystupuje ako výnimočný nástroj „ultima ratio“ pre extrémne situácie, nie ako prostriedok na nahradenie absentujúceho zákonného či zmluvného základu nároku na odplatu; preto ani argumentácia prekážkami na strane mandanta nemôže bez ďalšieho preklenúť absenciu riadne vykonanej činnosti, ak zmluva neustanovuje paušálnu odmenu a mandatár z titulu odplaty uplatňuje nárok za obdobie faktickej nečinnosti. Na skutkový stav, v ktorom bola výška fixnej odmeny zmluvne určená, avšak súčasne bola viazaná na výkon konkrétne špecifikovaných činností, ktoré mandatár od júna 2021 fakticky nevykonával, preto nadväzuje presvedčivý a zákonne konzistentný záver súdov nižšej inštancie, že nejde o paušálnu odmenu splatnú bez ohľadu na výkon, ale o odplatu za činnosť. V období absencie výkonu nevzniká mandatárovi právo na odplatu podľa § 571 ods. 2 ObZ, pričom otázka, či mandant nečinnosť spôsobil, môže byť právne relevantná len z hľadiska iných nárokov (najmä nákladových či zodpovednostných), nie však pre samotný vznik nároku na „fixnú“ odmenu, ktorá je obsahovo viazaná na výkon dohodnutej činnosti. Relevantnou vo veci bola i polemika vedená vo vzťahu k výkladu pojmu použitého v zmluve („fixná odmena“), kedy rozlišovanie medzi „fixnou“ a „paušálnou“ odmenou je v danom spore určujúce, pretože výsledok subsumpcie pod § 571 ods. 2 ObZ závisí od toho, či si zmluvné strany dohodli odmenu ako protiplnenie za preukázateľný výkon dohodnutej činnosti, alebo ako paušál za disponibilitu (pripravenosť) mandatára nezávislý od toho, či sa v konkrétnom období činnosť fakticky vykonala. Pojem „fixná odmena“ má v právno-ekonomickom aj lexikologickom zmysle primárne význam označenia jej nemennosti (predurčenosti) z hľadiska výšky, t.j. ide o odmenu pevne určenú sumou alebo jednoznačným výpočtovým pravidlom, ktorá sa nemení podľa rozsahu či úspešnosti výsledku. „Fixná“ tak tvorí prirodzený protipól k odmene „variabilnej“, ktorej výška je viazaná na splnenie alebo mieru splnenia určitého parametra výsledku (typicky dosiahnutie definovaného ekonomického alebo právneho efektu, prípadne jeho percentuálne naplnenie), a práve preto sa v praxi často kombinuje fixná zložka (za výkon činností) a variabilná zložka (za úspech), čo bolo zjavné aj zo skutkového stavu vo veci prejednávanej. Naproti tomu pojem „paušálna odmena“ (paušál) je v tomto kontexte kvalitatívne odlišný: nejde len o nemennosť výšky, ale predovšetkým o osobitný režim odplaty, pri ktorom je odmena konštruovaná ako platba za určitý rozsah záväzku mandatára v časovom období, typicky za disponibilitu, pripravenosť, exkluzivitu určitej agendy, pričom nie je podmienkou, aby sa v každom jednotlivom mesiaci realizoval identifikovateľný súbor úkonov; rozhodujúci je stav pripravenosti plniť a priebežné pokrytie dohodnutej agendy v rámci trvania zmluvy, ak je takto nastavený predmet záväzku. Paušál je preto konceptuálne spojený s prevzatím rizika nerovnomernej potreby výkonu: v niektorých obdobiach môže byť výkon intenzívny, v iných minimálny, avšak zmluvná logika paušálu spočíva v tom, že mandant platí stabilnú protihodnotu za to, že mandatár je v zmluvnom režime pripravenosti a kapacitne viazaný pre mandanta. Práve preto doktrína a judikatúra zdôrazňuje, že ak nie je dohodnuté inak, samotné trvanie mandátnej zmluvy bez riadne vykonanej činnosti nárok na odplatu nezakladá, pričom odlišný záver je možný len vtedy, ak „zo zmluvy vyplýva niečo iné“, teda ak zmluva založí paušálny režim alebo iný osobitný mechanizmus viazaný na čas, nie na preukázateľný výkon. Z hľadiska interpretácie zmluvy je preto potrebné dôsledne oddeliť dve roviny: (i) „fixná“ ako pevne určená výška odmeny a (ii) „paušálna“ ako odmena splatná z titulu časového režimu (disponibility), ktorá môže byť rovnako fixná, no jej nároková báza nie je viazaná na preukázaný výkon v každom období. Inak povedané, paušálna odmena môže byť fixná, avšak fixná odmena nie je automaticky paušálna; paušálnosť je kvalitatívny znak odplatového režimu, kým fixnosť je kvantitatívny znak výšky. Z tohto dôvodu samotné označenie odmeny ako „fixnej“ ešte neimplikuje, že ide o paušál za dostupnosť, a rovnako ani mesačná periodicita platieb ešte nevytvára bez ďalšieho paušálny režim; mesačná periodicita môže predstavovať iba technické určenie splatnosti odmeny; samotná skutočnosť, že odmena je splatná mesačne, ešte neznamená, že ide o paušálnu odmenu za trvanie zmluvného vzťahu, keďže odmena môže zostať viazaná na výkon činnosti definovanej v zmluve v príslušnom období, pokiaľ zo zmluvy alebo z účelu dojednania nevyplýva, že strany chceli odmeňovať najmä disponibilitu a pripravenosť mandatára bez väzby na konkrétne mesačné plnenie (porov. cit. komentár A. a kol.).
Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie nároku nie je správne pýtať sa, či bola dohodnutá „fixná“ odmena, ale či bola dohodnutá „fixná mesačná odmena za výkon“ alebo „paušálna mesačná odmena za dostupnosť“. Keďže v posudzovanej veci zmluvné dojednania (fixná zložka za vykonanú činnosť vs. variabilná zložka) a mechanizmus preukazovania činnosti (potvrdenia/výkazy) objektivizujú, že fixná odmena bola určená ako pevne stanovené protiplnenie za vykonávanie zmluvne špecifikovaných činností v každom mesiaci trvania vzťahu, potom neexistuje priestor na extenzívny výklad, podľa ktorého by „fixná“ mala znamenať „paušálna“. V dôsledku toho je právne správne vychádzať z režimu § 571 ods. 2 ObZ - ak mandatár v určitých mesiacoch zmluvne špecifikované činnosti fakticky nevykonával a zmluva nezakladala paušálnu odmenu za disponibilitu, nevzniká mu za tieto mesiace nárok na fixnú odmenu (rozumej na odmenu vo fixnej výške), pričom prípadné prekážky na strane mandanta môžu byť relevantné len pre iné nároky (v danom konaní relevantne neuplatnené), nie pre samotný vznik nároku na odplatu za činnosť. Ústavná sťažnosť proti predmetnému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. septembra 2026, sp. zn. I. ÚS 478/2026. 10.2. Závery z citovaného judikátu najvyššieho súdu sú podľa názoru konajúceho súdu plne aplikovateľné v rozhodovanej veci, preto na ne v podrobnostiach odkazuje. 11. Súd uvádza, že dojednanie o odmene obsiahnuté v bode 4.1. jednotlivých mandátnych zmlúv uzavretých medzi žalobcom a žalovaným predstavuje dojednanie o fixnej odmene pre žalobcu ako mandatára. Z predmetného zmluvného dojednania vyplýva, že odmena mandatára v konkrétnom mesiaci je viazaná na riadny a odsúhlasený výkon činností predpokladaných v bodoch 1.2., 1.3. a 1.4. jednotlivých mandátnych zmlúv. Fixnosť dojednania o odmene žalobcu ako mandatára znamená, že bez ohľadu na rozsah vykonanej činnosti predpokladanej zmluvou, ktorú zároveň odsúhlasí žalovaný ako mandant, mandant vyplatí mandatárovi mesačnú odmenu vo výške predpokladanej zmluvou, t. j. neprichádza do úvahy jej zvýšenie alebo zníženie. Podstatné je len to, že mandatár v konkrétnom mesiaci činnosť predpokladanú tou-ktorou zmluvou, ktorú zároveň odsúhlasí mandant, vykoná. 11.1. Uvedené znamená, že pre vznik nároku žalobcu ako mandatára nepostačuje existencia zmluvného vzťahu medzi mandantom a mandatárom a ani pripravenosť mandatára vykonávať činnosť podľa zmluvy. Dojednanie o odmene mandatára nepredstavuje dohodu o mesačnom paušále mandatára, ktorú by bol mandant povinný vyplatiť mandatárovi aj v mesiaci, v ktorom mandatár žiadnu činnosť podľa zmluvy pre mandanta nevykonal, a to práve preto, že odmena mandatára ja viazaná na riadny a odsúhlasený výkon činností predpokladaných tou-ktorou mandátnou zmluvou. Vzhľadom na skutočnosť, že súd vyhodnotil dojednanie o odmene obsiahnuté v bode 4.1. mandátnych zmlúv ako dojednanie o fixnej odmene (tu aj s odkazom na judikát R 20/2026 – pozn.), nemohol vychádzať zo žalobcom označeného rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. januára 2006, sp. zn. 32Odo/303/2005, ktorý posudzoval nárok mandatára na paušálnu odmenu, teda na iný typ odmeny, než aký bol medzi stranami sporu zmluvne dohodnutý. Žalobcom označený rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky nie je z tohto dôvodu aplikovateľný na rozhodovaný spor. 11.2. Pre úspech žalobcu v spore tak bolo nevyhnutné, aby preukázal, že vykonal pre žalovaného v mesiacoch apríl 2025 a máj 2025 činnosti predpokladané jednotlivými mandátnymi zmluvami, čo sa žalobcovi v konaní nepodarilo, čo znamená, že žalobca nepreukázal vznik jeho nároku na vyplatenie fixnej odmeny. V tomto smere je nepodstatné, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu založený jednotlivými mandátnymi zmluvami zanikol až k 31. máju 2025, keďže dojednanie o odmene mandatára obsiahnuté v bode 4.1. jednotlivých mandátnych zmlúv nepredstavuje dojednanie o paušálnej odmene. 12. Ak žalobca v konaní argumentoval tým, že počas apríla 2025 fakticky vykonával činnosti v podobe odovzdávania agendy, súčinnosti pri prechode agendy na ďalšie osoby a zabezpečenie kontinuity marketingových a PR aktivít, resp. že vykonával činnosti súvisiace s riadnym ukončením spolupráce a poskytnutím potrebnej súčinnosti osobám určeným žalovaným a zabezpečením kontinuity marketingových a komunikačných aktivít po skončení zmluvného vzťahu, súd poukazuje na to, že takto opísané činnosti nezodpovedajú predmetu činnosti žalobcu ako mandatára podľa bodov 1.2., 1.3. a 1.4. jednotlivých mandátnych zmlúv, čiže sa nejedná o činnosti predpokladané zmluvou, za ktoré patrí žalobcovi zmluvná odmena. Navyše obidve mandátne zmluvy v bode 4.1. viazali odmenu žalobcu na riadny a odsúhlasený výkon činností, pričom žalobca nepreukázal a ani len netvrdil, že by žalovaný takéto činnosti odsúhlasil. Vo vzťahu k e-mailovej komunikácii predloženej žalobcom v replike súd uvádza, že v správe z 8. apríla 2025 žalovaný (A. B.) požiadal žalobcu o odovzdanie všetkej agendy za roky spolupráce a o odovzdanie auta, pričom odovzdanie agendy nie je vykonávanie marketingových a PR aktivít podľa mandátnych zmlúv. Zároveň žalovaný (Martin Kubalík) v správe z 9. apríla 2025
oznámil žalobcovi, aby nepokračoval v neschválených aktivitách, pričom upozornil žalobcu na to, že nebude akceptovať nič, čo nebude konkrétnymi, v správe označenými, osobami vopred schválené. Predmetné upozornenie zo strany žalovaného je potrebné vnímať kontexte dojednania o odmene viazaného na žalovaným odsúhlasený výkon činnosti, z ktorého muselo byť žalobcovi zrejmé, že akúkoľvek činnosť v danom období, z ktorej by mu mohol vzniknúť nárok na odmenu, musí žalovaný vopred odsúhlasiť s tým, že to, čo nebude odsúhlasené, nebude žalovaný akceptovať. Navyše, pokiaľ ide o listiny nachádzajúce sa na č. l. 34 – 36 spisu, ktoré mali podľa žalobcu predstavovať prílohu jeho e-mailu zo 16. apríla 2025, súd uvádza, že z nich nie je zrejmé, akého obdobia sa tieto listiny (najmä č. l. 34 spisu a prvá strana č. l. 35 spisu) týkajú, keďže nie sú tam uvedené žiadne dátumy (s uvedením roku), pričom žalovaný výslovne namietal, že sú tam uvedené mená osôb, ktoré v rozhodnom čase už neboli zamestnané u žalovaného, a teda nie je možné ustáliť, že tieto činnosti mal žalobca realizovať v zmysle mandátnych zmlúv pre žalovaného v mesiaci apríl 2025. Okrem toho absentuje základná podmienka predpokladaná mandátnymi zmluvami v podobe odsúhlasenia činnosti žalovaným, na ktorú bol žalobca výslovne upozornený v správe z 9. apríla 2025. Vo vzťahu k nasledovnej tabuľke (druhá strana č. l. 35 spisu a č. l. 36 spisu) súd poukazuje na to, že priamo v nej je rukou dopísaný rok 2024, z čoho je zrejmé, že ide o činnosti, ktoré žalobca pre žalovaného vykonával pre žalovaného v roku 2024, a teda nejde o činnosti vykonávané v mesiaci apríl 2025, za ktoré by žalobcovi patril nárok na odmenu za mesiac apríl 2025. 12.1. Pokiaľ ide o mesiac máj 2025, v replike žalobca sám implicitne potvrdil, že činnosti v danom mesiaci nevykonával, keďže výslovne uviedol, že bol pripravený vykonávať činnosti aj v máji 2025. Pripravenosť pre vykonávanie činnosti nie je vykonávaním činnosti, za ktorú by žalobcovi vznikol nárok na fixnú odmenu v zmysle jednotlivých mandátnych zmlúv. 13. Žalobca na pojednávaní predložil čestné vyhlásenia C. B. a D. E. z 8. septembra 2026, v zmysle ktorých mal žalobca vykonávať mediálne prezentácie a PR aktivity v prospech skupiny PROXENTA v TA3 a v denníku Pravda v mesiacoch apríl a máj 2025, pre F. v dňoch 8. apríla 2025, 10. apríla 2025 a 7. mája 2025, pre Pravdu v dňoch 14. mája 2025 a 29. mája 2025. Tieto čestné vyhlásenia však podľa názoru súdu uplatnený nárok žalobcu žiadnym spôsobom nepreukazujú. 13.1. Vo vzťahu k tvrdeným rozhovorom pre Pravdu v mesiaci máj 2025 a pre TA3 dňa 7. mája 2025 súd dáva do pozornosti text e-mailu A. B., konateľa žalovaného, z 8. apríla 2025, z ktorého je zrejmé, že posledný „pracovný deň“ žalobcu u žalovaného bude 18. apríla 2025, čo vylučuje, aby žalobca mohol pre žalovaného vykonávať akúkoľvek zmluvou predpokladanú činnosť po tomto dátume, pritom je nepodstatné, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu formálne zanikol až k 31. máju 2025, podstatné je to, že k 18. aprílu 2025 mal v zmysle výslovného pokynu žalovaného žalobca prestať vykonávať pre žalovaného akúkoľvek činnosť. Z tohto dôvodu má súd za to, že akékoľvek údajné rozhovory, ktoré mal žalobca poskytovať v mesiaci máj 2025, nemôžu byť plnením poskytovaným žalobcom pre žalovaného v zmysle mandátnych zmlúv. Navyše súd poukazuje na to, že podľa bodu 4.1. mandátnych zmlúv sa vyžaduje odsúhlasenie výkonu činností žalobcu žalovaným, pričom žalovaný e-mailom z 9. apríla 2025 výslovne upozornil na to, že čo vopred nebude odsúhlasené, nebude žalovaným akceptované. Žalobca pritom v konaní nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že žalovaný tieto rozhovory odsúhlasil, a že by mu nárok na fixnú odmenu v súlade so zmluvnými dojednaniami vznikol. Žalobca tak v predmetnom rozsahu nepreukázal existenciu nároku na fixnú odmenu za mesiace apríl 2025 a máj 2025. 13.2. K tvrdeným rozhovorom pre TA3 v dňoch 8. apríla 2025 a 10. apríla 2025 súd dáva do pozornosti ustanovenie bodu 4.1. mandátnych zmlúv, ktoré viazalo nárok žalobcu na odmenu na odsúhlasený výkon činností, pričom žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný tieto rozhovory odsúhlasil, čo znamená, že žalobca nepreukázal vznik nároku na fixnú odmenu za mesiac apríl 2025 v súlade s textom jednotlivých mandátnych zmlúv. Aj z tohto dôvodu súd nemohol žalobcovi priznať uplatnený nárok na fixnú odmenu za mesiac apríl 2025. 14. Pri posúdení nároku žalobcu na odmenu je podľa názoru súd irelevantné poukazovanie žalobcu na to, že predmetom plnenia záväzku žalobcu nemali byť jednorazové úkony, ale priebežné a dlhodobé poskytovanie marketingových a PR služieb. Samotný žalobca (jeho právny zástupca) na pojednávaní uviedol, že činnosti boli vykonávané vždy podľa potrieb a pokynov žalovaného, z čoho možno usúdiť, že samotný žalobca si bol vedomý toho, že činnosť mal vykonávať podľa potrieb a pokynov žalovaného, čo znamená, že musel počítať s tým, že ak v určitý mesiac nebude činnosť vykonávať (napr. z dôvodu, že mu k tomu nedá žalovaný pokyn, alebo to žalovaný nebude potrebovať), mu nárok na odmenu nevznikne. Taktiež je nepodstatné, že väčšina činností žalobcu mala mať pre žalovaného dlhodobý
a strategický charakter, keďže odmena žalobcu v mandátnych zmluvách nebola dohodnutá jednorazovo, ale mesačne, a to s prihliadnutím na žalobcom vykonanú a žalovaných schválenú činnosť. 14.1. Súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že v bode 2.6. mandátnych zmlúv mala byť dohodnutá disponibilita žalobcu pre potreby skupiny žalovaného a obmedzenie žalobcu pre vykonávanie činnosti pre ďalšie subjekty, zjavne s cieľom vyvolať zdanie, že dohodnutá odmena mala byť paušálnou odmenou. V bode 2.6. mandátnych zmlúv bolo medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté, že mandatár je povinný zdržať sa vstupovania do akýchkoľvek záväzkových vzťahov so zmluvnými partnermi mandanta a vykonávania akýchkoľvek iných obdobných aktivít, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na riadne plnenie jeho záväzkov voči mandantovi. Z obsahu predmetného zmluvného ustanovenia podľa názoru súdu nevyplýva, že by medzi stranami sporu bola dohodnutá disponibilita žalobcu, ako to v konaní prezentoval, a že by mal byť vždy pripravený poskytovať žalovanému služby, čo by malo zakladať jeho nárok na paušálnu odmenu, ktorá navyše v zmluvách dohodnutá nebola. Rovnako tak predmetné zmluvné ustanovenie en bloc neobmedzovalo žalobcu v jeho podnikateľskej činnosti, žalobca bol v zmysle jeho obsahu povinný zdržať sa zmluvnej spolupráce so zmluvnými partnermi žalovaného, navyše v zmluve nebola dojednaná žiadna sankcia pre prípad porušenia tejto povinnosti žalobcom, napr. v podobe dojednania o zmluvnej pokute. Táto skutočnosť podľa názoru súdu vylučuje aplikáciu odkazu žalobcu na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, ktorý konanie žalovaného v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku videl v tom, že podľa žalovaného nemá mať nárok na odmenu podľa zmluvy v situácii, keď zmluva mala obmedzovať žalobcu v činnosti pre iné subjekty. Tu je potrebné si uvedomiť, že dojednanie odmeny, jej typu a podmienok pre vznik nároku na odmenu je v zmysle Obchodného zákonníka plne v dispozícii zmluvných strán a dohody medzi nimi. Ak si raz zmluvné strany v rámci zmluvnej voľnosti dohodnú nárok na mesačnú odmenu mandatára v nadväznosti na mandantom odsúhlasenú činnosť mandatára, ktorá v konkrétny mesiac nebola vykonaná, prípadne jej vykonanie nebolo mandatárom preukázané, nemôže byť v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ak sa mandant v súdnom konaní bráni tým, že mandatár v konkrétnom mesiaci zmluvne dohodnutú činnosť nevykonal, alebo jej vykonanie v súdnom konaní nepreukázal. 14.2. Zároveň pre rozhodnutie o podanej žalobe sú nepodstatné dôvody, pre ktoré žalobca v rozhodnom období nemal pre žalovaného vykonávať činnosť predpokladanú mandátnymi zmluvami, a pre ktoré mu v konkrétnych mesiacoch nárok na fixnú odmenu nevznikol. Nemôže byť v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ak mandant (žalovaný) v konkrétnom mesiaci nepotrebuje činnosť mandatára (žalobcu) a v danom mesiaci mu nezadá činnosti, v dôsledku čoho mandatárovi nárok na fixnú odmenu nevznikne. Nie je možné nútiť mandanta, aby využil činnosť mandatára na zariadenie obchodnej záležitosti, ak si subjektívne vyhodnotil, že túto činnosť od mandatára nepotrebuje, len preto, aby mandatárovi mohol vzniknúť nárok na fixnú odmenu. Taktiež považuje súd za nevyhnutné v nadväznosti na argumentáciu žalobcu o konaní žalovaného v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku poukázať na to, že ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka možno vnímať ako výnimočný nástroj, pre ktorý nemusí súd určité právo (resp. určitý nárok) priznať, ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka však nemôže žiadny nárok konštituovať. To znamená, že ak žalobcovi nárok na fixnú odmenu za mesiace apríl a máj 2025 nevznikol pre nevykonanie odsúhlasených činností predpokladaných mandátnymi zmluvami, nemôže súd žalobcovi tento nárok priznať len s odkazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, a to ani v prípade, ak by konanie žalovaného nebolo v zmluvnom vzťahu so žalobcom celkom poctivé (k čomu však súd v rámci svojho rozhodovania nedospel – pozn.). 14.3. Pre rozhodnutie o podanej žalobe nemá žiadnu relevanciu tvrdenie žalobcu, že mal mať nárok na mimoriadnu odmenu, ktorého sa mal vzdať s poukazom na prísľub žalovaného o úhrade faktúr za mesiace apríl a máj 2025. Mimoriadna odmena žalobcu nie je predmetom tohto konania a zároveň žalobca v konaní nepreukázal existenciu takejto dohody medzi stranami sporu a jej obsah, preto táto argumentácia žalobcu nebola spôsobilá privodiť mu priaznivé rozhodnutie vo veci. 14.4. Súd nemohol vyhodnotiť nárok žalobcu ako dôvodný ani s odkazom na SMS komunikáciu medzi stranami pred podaním žaloby, síce v decembri 2025 mal žalovaný prisľúbiť poskytnutie peňažných prostriedkov budúci rok, avšak z nej nie je zrejmé, či sa týka úhrady práve žalobou uplatneného nároku. Čo je podstatnejšie, z takejto komunikácie nemožno vyvodiť zámer (vôľu) žalovaného uznať svoj záväzok voči žalobcovi, pričom aj v prípade, ak v rámci predsúdnej komunikácie prejaví dlžník svoju vôľu poskytnúť určité plnenie veriteľovi, v súdnom konaní musí veriteľ preukázať hodnoverným spôsobom žalobou uplatnený nárok a jeho existenciu, čo sa však žalobcovi v rozhodovanom spore nepodarilo. 15. S poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 20.910,-- eur ako nedôvodný.
16. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (výrok I.). 17. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.). 17.1. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.]. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).