{"guid": "c9c0cff8-2f26-434c-afd8-b39ce9f032d8:fc4abc67-4f72-48f4-afdd-2d1629a35463", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:6126273477.2", "spisova_znacka": "62Cb/61/2026", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 62Cb/61/2026 z 15. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava III z 15. septembra 2026, sp. zn. 62Cb/61/2026, ECLI:SK:MSBA3:2026:6126273477.2", "identifikacne_cislo": "6126273477", "sud": {"guid": "sud_104", "nazov": "Mestský súd Bratislava III", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iii"}, "sudca": "JUDr. Milan Krajči", "sudca_id": 1262, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-krajci-1262", "datum_vydania": "2026-09-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-571", "nazov": "§ 571 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-571", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-571"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-566.odsek-1", "nazov": "§ 566 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-566.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-566"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-567.odsek-2", "nazov": "§ 567 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-567.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-567"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-571", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-566", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-567"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc4abc67-4f72-48f4-afdd-2d1629a35463", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:6126273477.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2026:6126273477.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2026:6126273477.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava III\n62Cb/61/2026\n6126273477\n15. 09. 2026\nJUDr. Milan Krajči\nECLI:SK:MSBA3:2026:6126273477.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n62Cb/61/2026\n\nMestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: Mooni s. r. o., so sídlom\nZáporožská 7, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 51 218 399, zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou Melničák a Semančíková, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava – mestská\nčasť Staré Mesto, IČO: 36 860 891, proti žalovanému: PROXENTA Support s. r. o., so sídlom Mýtna 50,\n811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 016 170, zastúpenému Advokátskou kanceláriou\nHPP s. r. o., so sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, IČO: 36 867 489, o zaplatenie 20.910,-- eur\ns príslušenstvom, takto\nrozhodol:\n62Cb/61/2026\nI. Žalobu zamieta.\nII. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou z 2. apríla 2026 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu\n20.910,-- eur s príslušenstvom.\n2. Žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že medzi ním a žalovaným boli dňa 31. októbra 2024 uzavreté\nmandátne zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytoval žalovanému služby súvisiace s podporou\nmarketingovej propagácie za mesačnú odmenu vo výške 6.000,-- eur bez DPH a služby súvisiace\ns podporou PR a komunikácie za mesačnú odmenu vo výške 2.500,-- eur bez DPH. K zániku obidvoch\nmandátnych zmlúv došlo na základe dohody z 11. marca 2025 k 31. máju 2025. Žalobca vystavil\nžalovanému faktúry č. 2025009 na sumu 7.380,-- eur za služby súvisiace s podporou marketingovej\npropagácie za apríl 2025, č. 2025010 na sumu 3.075,-- eur za služby súvisiace s podporou PR\na komunikácie za apríl 2025, č. 2025011 na sumu 7.380,-- eur za služby súvisiace s podporou\nmarketingovej propagácie za máj 2025 a č. 2025012 na sumu 3.075,-- eur za služby súvisiace\ns podporou PR a komunikácie za máj 2025, ktoré žalovaný ani čiastočne neuhradil.\n2.1. K žalobe žalobca pripojil mandátne zmluvy z 31. októbra 2024 a dohody o ich ukončení z 11. marca\n2025 faktúry č. 2025009, 2025010, 2025011 a 2025012 a predžalobnú výzvu z 20. októbra 2025.\n\n3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo 17. apríla 2026,\nsp. zn. 3Up/487/2026 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.\n3.1. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobcovi nevznikol automaticky nárok na zaplatenie odplatu za\nkaždý mesiac trvania zmluvy, ale takýto nárok mu mohol vzniknúť za riadny a žalovaným odsúhlasený\nvýkon činností, ktoré boli predmetom príslušnej zmluvy. Takéto nastavenie odmeny podľa žalovaného\nzodpovedá aj ustanoveniu § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka. V mesiacoch apríl a máj 2025 žalobca\nnevykonal pre žalovaného žiadnu činnosť, ktorá by spadala pod niektorú z uzavretých mandátnych\nzmlúv, a preto žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na požadovanú mesačnú odmenu.\n4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný nesprávne interpretuje obsah zmluvného vzťahu a aj charakter\ndohodnutej mesačnej odmeny, pričom opomína tú skutočnosť, že zmluvný vzťah medzi stranami\ntrval až do 31. mája 2025, pričom žalobca si počas celého predmetného obdobia riadne plnil svoje\nzmluvné povinnosti, vrátane zabezpečenia súčinnosti a odovzdania agendy v súvislosti s ukončením\nzmluvného vzťahu. Žalobca doplnil, že počas výpovednej doby bol povinný byť žalovanému k dispozícii\na vykonávať dohodnuté činnosti, pričom žalovaný nemôže jednostranne vytvoriť stav, že činnosť\nnebude zadávať a následne sa bude dovolávať neexistencie nároku na odmenu. Žalobca mal svoju\nkapacitu vyhradenú výlučne na plnenie záväzkov voči žalovanému. Predmetom zmlúv pritom nebolo\nvykonanie jednorazovo určenej úlohy alebo dodanie konkrétneho výsledku, ale dlhodobé a priebežné\nzabezpečovanie marketingových, komunikačných a poradenských činností pre žalovaného, čo vyplýva\na obsahu jednotlivých zmlúv, keď žalobca bol povinný najmä nastavovať marketingové plány a stratégie,\nvykonávať manažment a dohľad nad ich plnením, aktívne riadiť a odborne usmerňovať pracovníkov\nmarketingového oddelenia žalovaného, organizovať strategické stretnutia, sledovať nové trendy v oblasti\nmarketingu, komunikovať s dodávateľmi marketingových služieb a poskytovať PR a komunikačnú\npodporu. Ide o činnosti, ktorých rozsah a intenzita záviseli aj od aktuálnych potrieb žalovaného. Žalovaný\npreto nemôže úspešne argumentovať tým, že žalobcovi nevznikol nárok na odmenu len preto, že\nv určitom období nevyžadoval od žalobcu rovnaký rozsah ako v predchádzajúcich mesiacoch. Žalobca\nmá za to, že z obsahu zmlúv vyplýva, že nie všetky zmluvne dohodnuté činnosti mali byť vykonávané\nkaždý mesiac. Rozsah činností sa prirodzene menil v závislosti od aktuálnych potrieb žalovaného, pričom\ntáto skutočnosť bola zohľadnená aj v zmluvne dohodnutej mesačnej odmene. Žalobca pritom fakticky\nvykonával zmluvou predpokladané činnosti počas mesiaca apríl 2025, najmä v podobe odovzdávania\nagendy, poskytovania súčinnosti pri prechode agendy a činnosti bol pripravený vykonávať aj v máji 2025.\n5. Žalovaný v duplike uviedol, že podľa žiadnej z mandátnych zmlúv nevznikol žalobcovi nárok na\nodmenu bez toho, aby riadne a včas splnil svoje záväzky voči žalovanému. Žalovaný nemal žiadnu\npovinnosť zadávať žalobcovi akékoľvek činnosti a prípadná pripravenosť žalobcu plniť povinnosti podľa\nmandátnych zmlúv je sama o sebe pre prípadný vznik nároku na odplatu irelevantná. Zo žiadneho\nzmluvného ustanovenia nevyplýva pre žalobcu akákoľvek garancia, že by mu mal nárok na odplatu\nvzniknúť počas každého jedného mesiaca trvania príslušnej zmluvy. V mesiacoch apríl a máj 2025\nžalobca nevykonal pre žalovaného žiadne činnosti, ktoré boli predmetom uzavretých mandátnych zmlúv.\n6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na termín dňa 15. septembra 2026 o 10:30 hod., na\nktoré sa dostavili žalobca a právni zástupcovia strán sporu.\n7. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola\ndňa 31. októbra 2024 mandátna zmluva, na základe ktorej mal žalobca vykonávať pre žalovaného\nporadenské marketingové činnosti súvisiace s podporou marketingovej propagácie podľa pokynov\nžalovaného v rozsahu, ktorým ho na výkon činnosti poverí žalovaný, za mesačnú odmenu 6.000,-eur bez DPH za riadny a odsúhlasený výkon činností. Marketingové činnosti vykonávané žalobcom\nboli uvedené v bode 1.4. zmluvy. Dňa 11. marca 2025 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá\ndohoda o ukončení mandátnej zmluvy k 31. máju 2025. Faktúrou č. 2025009 fakturoval žalobca\nžalovanému odmenu za služby súvisiace s podporou marketingovej propagácie za mesiac apríl 2025\nvo výške 7.380,-- eur a faktúrou č. 2025011 fakturoval žalobca žalovanému odmenu za služby súvisiace\ns podporou marketingovej propagácie za mesiac máj 2025 vo výške 7.380,-- eur. Medzi žalobcom\na žalovaným bola dňa 31. októbra 2024 mandátna zmluva, na základe ktorej mal žalobca vykonávať pre\nžalovaného poradenské marketingové činnosti súvisiace s podporou PR a komunikácie podľa pokynov\nžalovaného v rozsahu, ktorým ho na výkon činnosti poverí žalovaný, za mesačnú odmenu 2.500,-- eur\nbez DPH za riadny a odsúhlasený výkon činností. Činnosti súvisiace s podporou PR a komunikácie\nvykonávané žalobcom boli uvedené v bode 1.4. zmluvy. Dňa 11. marca 2025 bola medzi žalobcom\n\na žalovaným uzavretá dohoda o ukončení mandátnej zmluvy k 31. máju 2025. Faktúrou č. 2025010\nfakturoval žalobca žalovanému odmenu za služby súvisiace s podporou PR a komunikácie za mesiac\napríl 2025 vo výške 3.075,-- eur a faktúrou č. 2025012 fakturoval žalobca žalovanému odmenu za služby\nsúvisiace s podporou PR a komunikácie za mesiac máj 2025 vo výške 3.075,-- eur. Výzvou z 20. októbra\n2025 vyzval žalobca žalovaného na úhradu sumy 21.892,24 eur do 10 dní od doručenia výzvy.\n8. Podľa ustanovenia § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje,\nže pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych\núkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to\nodplatu.\n8.1. Podľa ustanovenia § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka, činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal,\nje povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná\nalebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní\nzáležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.\n8.2. Podľa ustanovenia § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak výška odplaty nie je určená v zmluve,\nje mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť\nobdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.\n8.3. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná\nčinnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak\nmožno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže\nmandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok (ods. 2).\n9. V súvislosti s rozhodnutím vo veci súd uvádza, že pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu\nje podstatné vyhodnotiť, aký typ odmeny bol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý v jednotlivých\nmandátnych zmluvách, keďže žalobca na nariadenom pojednávaní argumentoval tým, že sa jedná\no paušálnu odmenu a naopak žalovaný namietal, že sa jedná o fixnú odmenu. Tomu, že žalobca\npovažoval dohodnutú odmenu za paušálnu, nasvedčuje aj argumentácia žalobcu v konaní, ktorý svoj\nnárok na odmenu odvodzoval predovšetkým zo skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu\ntrval aj v mesiacoch apríl a máj 2025 a že v týchto mesiacoch bol pripravený poskytovať žalobcovi\nzmluvne dohodnuté činnosti.\n9.1. V bode 4.1. mandátnej zmluvy z 31. októbra 2024, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonávať\nporadenské marketingové činnosti súvisiace s podporou marketingovej propagácie podľa pokynov\nmandanta v rozsahu, ktorým ho na výkon takýchto činností poverí mandant, bolo dohodnuté, že\nžalobcovi bude vyplácaná mesačná odplata vo výške 6.000,-- eur bez DPH za riadny a odsúhlasený\nvýkon činností. V bode 4.1. mandátnej zmluvy z 31. októbra 2024, predmetom ktorej bol záväzok\nžalobcu vykonávať poradenské marketingové činnosti súvisiace s podporou PR a komunikácie podľa\npokynov mandanta v rozsahu, ktorým ho na výkon takýchto činností poverí mandant, bolo dohodnuté,\nže žalobcovi bude vyplácaná mesačná odplata vo výške 2.500,-- eur bez DPH za riadny a odsúhlasený\nvýkon činností.\n10. Pokiaľ ide o vyhodnotenie charakteru odmeny, ktorá bola dojednaná v bode 4.1. jednotlivých\nmandátnych zmlúv, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte\nlen „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 27. januára 2026, sp. zn. 5Obdo/28/2024, ktorý bol\npublikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2026\nako judikát pod R 20/2026 s právnou vetou v znení: Nárok na odplatu podľa § 571 ods. 2 Obchodného\nzákonníka mandatárovi nevzniká za obdobie faktickej nečinnosti ani v prípade, že jeho nečinnosť bola\nvyvolaná okolnosťami na strane mandanta, pokiaľ zmluva nezakladá paušálnu odplatu za disponibilitu\nalebo iný režim odmeňovania nezávislý od reálneho výkonu činnosti mandatára.\n10.1. V rámci odôvodnenia predmetného rozhodnutia najvyšší súd uviedol, že nárok žalobcu na fixnú\nodmenu v zmysle zmluvy 1/ a zmluvy 2/ bol koncipovaný ako protiplnenie za riadny výkon činnosti,\npričom tento nárok bol viazaný na vykonávanie činností špecifikovaných v mandátnych zmluvách.\nSúčasne, obe zmluvy ukladali žalobcovi povinnosť vykonávať činnosti s cieľom dosiahnuť vopred\ndefinovaný a očakávaný výsledok, presne v zmluvách vymedzený. Odmena v režime mandátu (a\nanalogicky v režimoch naň nadväzujúcich) sa zásadne nespája s výsledkom, pokiaľ si to strany\nvýslovne nedohodli, avšak vždy predpokladá riadne plnenie činnostného záväzku posudzované cez\noptiku odbornej starostlivosti a zmluvne nastavených pravidiel, čo je kompatibilné so záverom, že pri\nmesačnom odmeňovaní bez tzv. paušálu za dostupnosť, musí byť predmetom dokazovania (a tým aj\n\npodmienkou nároku) preukázateľná realizácia zmluvne dohodnutej činnosti v príslušnom období, nie iba\nexistencia trvania zmluvy samotnej.\nAk mandatár od určitého mesiaca zmluvne špecifikované činnosti nevykonával, absentuje zákonný\npredpoklad vzniku nároku na odplatu, a to bez ohľadu na to, či príčinou nečinnosti boli okolnosti na\nstrane mandanta, keďže zákon (pri „odmene za činnosť“) neviaže vznik nároku na samotné trvanie\nzmluvy, ale na riadny výkon dohodnutej činnosti, pričom prípadné porušenie povinností mandanta (napr.\nneposkytnutie súčinnosti) môže - podľa okolností - zakladať iné právne následky, nie však automatickú\ntransformáciu režimu § 571 ods. 2 ObZ na „odplatu za nečinnosť“. Dovolací súd tu podotýka, že\ntomto kontexte korektív poctivého obchodného styku (§ 265 ObZ) vystupuje ako výnimočný nástroj\n„ultima ratio“ pre extrémne situácie, nie ako prostriedok na nahradenie absentujúceho zákonného či\nzmluvného základu nároku na odplatu; preto ani argumentácia prekážkami na strane mandanta nemôže\nbez ďalšieho preklenúť absenciu riadne vykonanej činnosti, ak zmluva neustanovuje paušálnu odmenu a\nmandatár z titulu odplaty uplatňuje nárok za obdobie faktickej nečinnosti. Na skutkový stav, v ktorom bola\nvýška fixnej odmeny zmluvne určená, avšak súčasne bola viazaná na výkon konkrétne špecifikovaných\nčinností, ktoré mandatár od júna 2021 fakticky nevykonával, preto nadväzuje presvedčivý a zákonne\nkonzistentný záver súdov nižšej inštancie, že nejde o paušálnu odmenu splatnú bez ohľadu na výkon,\nale o odplatu za činnosť. V období absencie výkonu nevzniká mandatárovi právo na odplatu podľa § 571\nods. 2 ObZ, pričom otázka, či mandant nečinnosť spôsobil, môže byť právne relevantná len z hľadiska\niných nárokov (najmä nákladových či zodpovednostných), nie však pre samotný vznik nároku na „fixnú“\nodmenu, ktorá je obsahovo viazaná na výkon dohodnutej činnosti.\nRelevantnou vo veci bola i polemika vedená vo vzťahu k výkladu pojmu použitého v zmluve („fixná\nodmena“), kedy rozlišovanie medzi „fixnou“ a „paušálnou“ odmenou je v danom spore určujúce,\npretože výsledok subsumpcie pod § 571 ods. 2 ObZ závisí od toho, či si zmluvné strany dohodli\nodmenu ako protiplnenie za preukázateľný výkon dohodnutej činnosti, alebo ako paušál za disponibilitu\n(pripravenosť) mandatára nezávislý od toho, či sa v konkrétnom období činnosť fakticky vykonala.\nPojem „fixná odmena“ má v právno-ekonomickom aj lexikologickom zmysle primárne význam označenia\njej nemennosti (predurčenosti) z hľadiska výšky, t.j. ide o odmenu pevne určenú sumou alebo\njednoznačným výpočtovým pravidlom, ktorá sa nemení podľa rozsahu či úspešnosti výsledku. „Fixná“ tak\ntvorí prirodzený protipól k odmene „variabilnej“, ktorej výška je viazaná na splnenie alebo mieru splnenia\nurčitého parametra výsledku (typicky dosiahnutie definovaného ekonomického alebo právneho efektu,\nprípadne jeho percentuálne naplnenie), a práve preto sa v praxi často kombinuje fixná zložka (za výkon\nčinností) a variabilná zložka (za úspech), čo bolo zjavné aj zo skutkového stavu vo veci prejednávanej.\nNaproti tomu pojem „paušálna odmena“ (paušál) je v tomto kontexte kvalitatívne odlišný: nejde len o\nnemennosť výšky, ale predovšetkým o osobitný režim odplaty, pri ktorom je odmena konštruovaná ako\nplatba za určitý rozsah záväzku mandatára v časovom období, typicky za disponibilitu, pripravenosť,\nexkluzivitu určitej agendy, pričom nie je podmienkou, aby sa v každom jednotlivom mesiaci realizoval\nidentifikovateľný súbor úkonov; rozhodujúci je stav pripravenosti plniť a priebežné pokrytie dohodnutej\nagendy v rámci trvania zmluvy, ak je takto nastavený predmet záväzku. Paušál je preto konceptuálne\nspojený s prevzatím rizika nerovnomernej potreby výkonu: v niektorých obdobiach môže byť výkon\nintenzívny, v iných minimálny, avšak zmluvná logika paušálu spočíva v tom, že mandant platí stabilnú\nprotihodnotu za to, že mandatár je v zmluvnom režime pripravenosti a kapacitne viazaný pre mandanta.\nPráve preto doktrína a judikatúra zdôrazňuje, že ak nie je dohodnuté inak, samotné trvanie mandátnej\nzmluvy bez riadne vykonanej činnosti nárok na odplatu nezakladá, pričom odlišný záver je možný len\nvtedy, ak „zo zmluvy vyplýva niečo iné“, teda ak zmluva založí paušálny režim alebo iný osobitný\nmechanizmus viazaný na čas, nie na preukázateľný výkon.\nZ hľadiska interpretácie zmluvy je preto potrebné dôsledne oddeliť dve roviny: (i) „fixná“ ako pevne\nurčená výška odmeny a (ii) „paušálna“ ako odmena splatná z titulu časového režimu (disponibility),\nktorá môže byť rovnako fixná, no jej nároková báza nie je viazaná na preukázaný výkon v každom\nobdobí. Inak povedané, paušálna odmena môže byť fixná, avšak fixná odmena nie je automaticky\npaušálna; paušálnosť je kvalitatívny znak odplatového režimu, kým fixnosť je kvantitatívny znak výšky. Z\ntohto dôvodu samotné označenie odmeny ako „fixnej“ ešte neimplikuje, že ide o paušál za dostupnosť,\na rovnako ani mesačná periodicita platieb ešte nevytvára bez ďalšieho paušálny režim; mesačná\nperiodicita môže predstavovať iba technické určenie splatnosti odmeny; samotná skutočnosť, že\nodmena je splatná mesačne, ešte neznamená, že ide o paušálnu odmenu za trvanie zmluvného vzťahu,\nkeďže odmena môže zostať viazaná na výkon činnosti definovanej v zmluve v príslušnom období,\npokiaľ zo zmluvy alebo z účelu dojednania nevyplýva, že strany chceli odmeňovať najmä disponibilitu a\npripravenosť mandatára bez väzby na konkrétne mesačné plnenie (porov. cit. komentár A. a kol.).\n\nZ uvedeného vyplýva, že pre posúdenie nároku nie je správne pýtať sa, či bola dohodnutá „fixná“\nodmena, ale či bola dohodnutá „fixná mesačná odmena za výkon“ alebo „paušálna mesačná odmena\nza dostupnosť“. Keďže v posudzovanej veci zmluvné dojednania (fixná zložka za vykonanú činnosť\nvs. variabilná zložka) a mechanizmus preukazovania činnosti (potvrdenia/výkazy) objektivizujú, že\nfixná odmena bola určená ako pevne stanovené protiplnenie za vykonávanie zmluvne špecifikovaných\nčinností v každom mesiaci trvania vzťahu, potom neexistuje priestor na extenzívny výklad, podľa ktorého\nby „fixná“ mala znamenať „paušálna“. V dôsledku toho je právne správne vychádzať z režimu § 571\nods. 2 ObZ - ak mandatár v určitých mesiacoch zmluvne špecifikované činnosti fakticky nevykonával\na zmluva nezakladala paušálnu odmenu za disponibilitu, nevzniká mu za tieto mesiace nárok na fixnú\nodmenu (rozumej na odmenu vo fixnej výške), pričom prípadné prekážky na strane mandanta môžu byť\nrelevantné len pre iné nároky (v danom konaní relevantne neuplatnené), nie pre samotný vznik nároku\nna odplatu za činnosť. Ústavná sťažnosť proti predmetnému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá\nako zjavne neopodstatnená uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. septembra 2026, sp.\nzn. I. ÚS 478/2026.\n10.2. Závery z citovaného judikátu najvyššieho súdu sú podľa názoru konajúceho súdu plne\naplikovateľné v rozhodovanej veci, preto na ne v podrobnostiach odkazuje.\n11. Súd uvádza, že dojednanie o odmene obsiahnuté v bode 4.1. jednotlivých mandátnych zmlúv\nuzavretých medzi žalobcom a žalovaným predstavuje dojednanie o fixnej odmene pre žalobcu ako\nmandatára. Z predmetného zmluvného dojednania vyplýva, že odmena mandatára v konkrétnom\nmesiaci je viazaná na riadny a odsúhlasený výkon činností predpokladaných v bodoch 1.2., 1.3. a 1.4.\njednotlivých mandátnych zmlúv. Fixnosť dojednania o odmene žalobcu ako mandatára znamená, že\nbez ohľadu na rozsah vykonanej činnosti predpokladanej zmluvou, ktorú zároveň odsúhlasí žalovaný\nako mandant, mandant vyplatí mandatárovi mesačnú odmenu vo výške predpokladanej zmluvou, t.\nj. neprichádza do úvahy jej zvýšenie alebo zníženie. Podstatné je len to, že mandatár v konkrétnom\nmesiaci činnosť predpokladanú tou-ktorou zmluvou, ktorú zároveň odsúhlasí mandant, vykoná.\n11.1. Uvedené znamená, že pre vznik nároku žalobcu ako mandatára nepostačuje existencia zmluvného\nvzťahu medzi mandantom a mandatárom a ani pripravenosť mandatára vykonávať činnosť podľa zmluvy.\nDojednanie o odmene mandatára nepredstavuje dohodu o mesačnom paušále mandatára, ktorú by bol\nmandant povinný vyplatiť mandatárovi aj v mesiaci, v ktorom mandatár žiadnu činnosť podľa zmluvy pre\nmandanta nevykonal, a to práve preto, že odmena mandatára ja viazaná na riadny a odsúhlasený výkon\nčinností predpokladaných tou-ktorou mandátnou zmluvou. Vzhľadom na skutočnosť, že súd vyhodnotil\ndojednanie o odmene obsiahnuté v bode 4.1. mandátnych zmlúv ako dojednanie o fixnej odmene (tu\naj s odkazom na judikát R 20/2026 – pozn.), nemohol vychádzať zo žalobcom označeného rozsudku\nNajvyššieho súdu Českej republiky z 25. januára 2006, sp. zn. 32Odo/303/2005, ktorý posudzoval nárok\nmandatára na paušálnu odmenu, teda na iný typ odmeny, než aký bol medzi stranami sporu zmluvne\ndohodnutý. Žalobcom označený rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky nie je z tohto dôvodu\naplikovateľný na rozhodovaný spor.\n11.2. Pre úspech žalobcu v spore tak bolo nevyhnutné, aby preukázal, že vykonal pre žalovaného\nv mesiacoch apríl 2025 a máj 2025 činnosti predpokladané jednotlivými mandátnymi zmluvami, čo sa\nžalobcovi v konaní nepodarilo, čo znamená, že žalobca nepreukázal vznik jeho nároku na vyplatenie\nfixnej odmeny. V tomto smere je nepodstatné, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu založený\njednotlivými mandátnymi zmluvami zanikol až k 31. máju 2025, keďže dojednanie o odmene mandatára\nobsiahnuté v bode 4.1. jednotlivých mandátnych zmlúv nepredstavuje dojednanie o paušálnej odmene.\n12. Ak žalobca v konaní argumentoval tým, že počas apríla 2025 fakticky vykonával činnosti\nv podobe odovzdávania agendy, súčinnosti pri prechode agendy na ďalšie osoby a zabezpečenie\nkontinuity marketingových a PR aktivít, resp. že vykonával činnosti súvisiace s riadnym ukončením\nspolupráce a poskytnutím potrebnej súčinnosti osobám určeným žalovaným a zabezpečením kontinuity\nmarketingových a komunikačných aktivít po skončení zmluvného vzťahu, súd poukazuje na to, že\ntakto opísané činnosti nezodpovedajú predmetu činnosti žalobcu ako mandatára podľa bodov 1.2., 1.3.\na 1.4. jednotlivých mandátnych zmlúv, čiže sa nejedná o činnosti predpokladané zmluvou, za ktoré patrí\nžalobcovi zmluvná odmena. Navyše obidve mandátne zmluvy v bode 4.1. viazali odmenu žalobcu na\nriadny a odsúhlasený výkon činností, pričom žalobca nepreukázal a ani len netvrdil, že by žalovaný\ntakéto činnosti odsúhlasil. Vo vzťahu k e-mailovej komunikácii predloženej žalobcom v replike súd\nuvádza, že v správe z 8. apríla 2025 žalovaný (A. B.) požiadal žalobcu o odovzdanie všetkej agendy za\nroky spolupráce a o odovzdanie auta, pričom odovzdanie agendy nie je vykonávanie marketingových\na PR aktivít podľa mandátnych zmlúv. Zároveň žalovaný (Martin Kubalík) v správe z 9. apríla 2025\n\noznámil žalobcovi, aby nepokračoval v neschválených aktivitách, pričom upozornil žalobcu na to, že\nnebude akceptovať nič, čo nebude konkrétnymi, v správe označenými, osobami vopred schválené.\nPredmetné upozornenie zo strany žalovaného je potrebné vnímať kontexte dojednania o odmene\nviazaného na žalovaným odsúhlasený výkon činnosti, z ktorého muselo byť žalobcovi zrejmé, že\nakúkoľvek činnosť v danom období, z ktorej by mu mohol vzniknúť nárok na odmenu, musí žalovaný\nvopred odsúhlasiť s tým, že to, čo nebude odsúhlasené, nebude žalovaný akceptovať. Navyše, pokiaľ\nide o listiny nachádzajúce sa na č. l. 34 – 36 spisu, ktoré mali podľa žalobcu predstavovať prílohu jeho\ne-mailu zo 16. apríla 2025, súd uvádza, že z nich nie je zrejmé, akého obdobia sa tieto listiny (najmä č. l.\n34 spisu a prvá strana č. l. 35 spisu) týkajú, keďže nie sú tam uvedené žiadne dátumy (s uvedením roku),\npričom žalovaný výslovne namietal, že sú tam uvedené mená osôb, ktoré v rozhodnom čase už neboli\nzamestnané u žalovaného, a teda nie je možné ustáliť, že tieto činnosti mal žalobca realizovať v zmysle\nmandátnych zmlúv pre žalovaného v mesiaci apríl 2025. Okrem toho absentuje základná podmienka\npredpokladaná mandátnymi zmluvami v podobe odsúhlasenia činnosti žalovaným, na ktorú bol žalobca\nvýslovne upozornený v správe z 9. apríla 2025. Vo vzťahu k nasledovnej tabuľke (druhá strana č. l. 35\nspisu a č. l. 36 spisu) súd poukazuje na to, že priamo v nej je rukou dopísaný rok 2024, z čoho je zrejmé,\nže ide o činnosti, ktoré žalobca pre žalovaného vykonával pre žalovaného v roku 2024, a teda nejde\no činnosti vykonávané v mesiaci apríl 2025, za ktoré by žalobcovi patril nárok na odmenu za mesiac\napríl 2025.\n12.1. Pokiaľ ide o mesiac máj 2025, v replike žalobca sám implicitne potvrdil, že činnosti v danom mesiaci\nnevykonával, keďže výslovne uviedol, že bol pripravený vykonávať činnosti aj v máji 2025. Pripravenosť\npre vykonávanie činnosti nie je vykonávaním činnosti, za ktorú by žalobcovi vznikol nárok na fixnú\nodmenu v zmysle jednotlivých mandátnych zmlúv.\n13. Žalobca na pojednávaní predložil čestné vyhlásenia C. B. a D. E. z 8. septembra 2026, v zmysle\nktorých mal žalobca vykonávať mediálne prezentácie a PR aktivity v prospech skupiny PROXENTA\nv TA3 a v denníku Pravda v mesiacoch apríl a máj 2025, pre F. v dňoch 8. apríla 2025, 10. apríla 2025\na 7. mája 2025, pre Pravdu v dňoch 14. mája 2025 a 29. mája 2025. Tieto čestné vyhlásenia však podľa\nnázoru súdu uplatnený nárok žalobcu žiadnym spôsobom nepreukazujú.\n13.1. Vo vzťahu k tvrdeným rozhovorom pre Pravdu v mesiaci máj 2025 a pre TA3 dňa 7. mája 2025\nsúd dáva do pozornosti text e-mailu A. B., konateľa žalovaného, z 8. apríla 2025, z ktorého je zrejmé,\nže posledný „pracovný deň“ žalobcu u žalovaného bude 18. apríla 2025, čo vylučuje, aby žalobca\nmohol pre žalovaného vykonávať akúkoľvek zmluvou predpokladanú činnosť po tomto dátume, pritom\nje nepodstatné, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu formálne zanikol až k 31. máju 2025, podstatné\nje to, že k 18. aprílu 2025 mal v zmysle výslovného pokynu žalovaného žalobca prestať vykonávať pre\nžalovaného akúkoľvek činnosť. Z tohto dôvodu má súd za to, že akékoľvek údajné rozhovory, ktoré mal\nžalobca poskytovať v mesiaci máj 2025, nemôžu byť plnením poskytovaným žalobcom pre žalovaného\nv zmysle mandátnych zmlúv. Navyše súd poukazuje na to, že podľa bodu 4.1. mandátnych zmlúv\nsa vyžaduje odsúhlasenie výkonu činností žalobcu žalovaným, pričom žalovaný e-mailom z 9. apríla\n2025 výslovne upozornil na to, že čo vopred nebude odsúhlasené, nebude žalovaným akceptované.\nŽalobca pritom v konaní nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že žalovaný tieto rozhovory\nodsúhlasil, a že by mu nárok na fixnú odmenu v súlade so zmluvnými dojednaniami vznikol. Žalobca tak\nv predmetnom rozsahu nepreukázal existenciu nároku na fixnú odmenu za mesiace apríl 2025 a máj\n2025.\n13.2. K tvrdeným rozhovorom pre TA3 v dňoch 8. apríla 2025 a 10. apríla 2025 súd dáva do pozornosti\nustanovenie bodu 4.1. mandátnych zmlúv, ktoré viazalo nárok žalobcu na odmenu na odsúhlasený výkon\nčinností, pričom žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný tieto rozhovory odsúhlasil, čo znamená, že\nžalobca nepreukázal vznik nároku na fixnú odmenu za mesiac apríl 2025 v súlade s textom jednotlivých\nmandátnych zmlúv. Aj z tohto dôvodu súd nemohol žalobcovi priznať uplatnený nárok na fixnú odmenu\nza mesiac apríl 2025.\n14. Pri posúdení nároku žalobcu na odmenu je podľa názoru súd irelevantné poukazovanie žalobcu na\nto, že predmetom plnenia záväzku žalobcu nemali byť jednorazové úkony, ale priebežné a dlhodobé\nposkytovanie marketingových a PR služieb. Samotný žalobca (jeho právny zástupca) na pojednávaní\nuviedol, že činnosti boli vykonávané vždy podľa potrieb a pokynov žalovaného, z čoho možno usúdiť,\nže samotný žalobca si bol vedomý toho, že činnosť mal vykonávať podľa potrieb a pokynov žalovaného,\nčo znamená, že musel počítať s tým, že ak v určitý mesiac nebude činnosť vykonávať (napr. z dôvodu,\nže mu k tomu nedá žalovaný pokyn, alebo to žalovaný nebude potrebovať), mu nárok na odmenu\nnevznikne. Taktiež je nepodstatné, že väčšina činností žalobcu mala mať pre žalovaného dlhodobý\n\na strategický charakter, keďže odmena žalobcu v mandátnych zmluvách nebola dohodnutá jednorazovo,\nale mesačne, a to s prihliadnutím na žalobcom vykonanú a žalovaných schválenú činnosť.\n14.1. Súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že v bode 2.6. mandátnych zmlúv mala byť dohodnutá\ndisponibilita žalobcu pre potreby skupiny žalovaného a obmedzenie žalobcu pre vykonávanie činnosti\npre ďalšie subjekty, zjavne s cieľom vyvolať zdanie, že dohodnutá odmena mala byť paušálnou\nodmenou. V bode 2.6. mandátnych zmlúv bolo medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté, že mandatár je\npovinný zdržať sa vstupovania do akýchkoľvek záväzkových vzťahov so zmluvnými partnermi mandanta\na vykonávania akýchkoľvek iných obdobných aktivít, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na riadne\nplnenie jeho záväzkov voči mandantovi. Z obsahu predmetného zmluvného ustanovenia podľa názoru\nsúdu nevyplýva, že by medzi stranami sporu bola dohodnutá disponibilita žalobcu, ako to v konaní\nprezentoval, a že by mal byť vždy pripravený poskytovať žalovanému služby, čo by malo zakladať\njeho nárok na paušálnu odmenu, ktorá navyše v zmluvách dohodnutá nebola. Rovnako tak predmetné\nzmluvné ustanovenie en bloc neobmedzovalo žalobcu v jeho podnikateľskej činnosti, žalobca bol\nv zmysle jeho obsahu povinný zdržať sa zmluvnej spolupráce so zmluvnými partnermi žalovaného,\nnavyše v zmluve nebola dojednaná žiadna sankcia pre prípad porušenia tejto povinnosti žalobcom,\nnapr. v podobe dojednania o zmluvnej pokute. Táto skutočnosť podľa názoru súdu vylučuje aplikáciu\nodkazu žalobcu na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, ktorý konanie žalovaného v rozpore so\nzásadou poctivého obchodného styku videl v tom, že podľa žalovaného nemá mať nárok na odmenu\npodľa zmluvy v situácii, keď zmluva mala obmedzovať žalobcu v činnosti pre iné subjekty. Tu je potrebné\nsi uvedomiť, že dojednanie odmeny, jej typu a podmienok pre vznik nároku na odmenu je v zmysle\nObchodného zákonníka plne v dispozícii zmluvných strán a dohody medzi nimi. Ak si raz zmluvné strany\nv rámci zmluvnej voľnosti dohodnú nárok na mesačnú odmenu mandatára v nadväznosti na mandantom\nodsúhlasenú činnosť mandatára, ktorá v konkrétny mesiac nebola vykonaná, prípadne jej vykonanie\nnebolo mandatárom preukázané, nemôže byť v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ak sa\nmandant v súdnom konaní bráni tým, že mandatár v konkrétnom mesiaci zmluvne dohodnutú činnosť\nnevykonal, alebo jej vykonanie v súdnom konaní nepreukázal.\n14.2. Zároveň pre rozhodnutie o podanej žalobe sú nepodstatné dôvody, pre ktoré žalobca v rozhodnom\nobdobí nemal pre žalovaného vykonávať činnosť predpokladanú mandátnymi zmluvami, a pre ktoré mu\nv konkrétnych mesiacoch nárok na fixnú odmenu nevznikol. Nemôže byť v rozpore so zásadou poctivého\nobchodného styku, ak mandant (žalovaný) v konkrétnom mesiaci nepotrebuje činnosť mandatára\n(žalobcu) a v danom mesiaci mu nezadá činnosti, v dôsledku čoho mandatárovi nárok na fixnú odmenu\nnevznikne. Nie je možné nútiť mandanta, aby využil činnosť mandatára na zariadenie obchodnej\nzáležitosti, ak si subjektívne vyhodnotil, že túto činnosť od mandatára nepotrebuje, len preto, aby\nmandatárovi mohol vzniknúť nárok na fixnú odmenu. Taktiež považuje súd za nevyhnutné v nadväznosti\nna argumentáciu žalobcu o konaní žalovaného v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku\npoukázať na to, že ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka možno vnímať ako výnimočný nástroj, pre\nktorý nemusí súd určité právo (resp. určitý nárok) priznať, ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka\nvšak nemôže žiadny nárok konštituovať. To znamená, že ak žalobcovi nárok na fixnú odmenu za mesiace\napríl a máj 2025 nevznikol pre nevykonanie odsúhlasených činností predpokladaných mandátnymi\nzmluvami, nemôže súd žalobcovi tento nárok priznať len s odkazom na ustanovenie § 265 Obchodného\nzákonníka, a to ani v prípade, ak by konanie žalovaného nebolo v zmluvnom vzťahu so žalobcom celkom\npoctivé (k čomu však súd v rámci svojho rozhodovania nedospel – pozn.).\n14.3. Pre rozhodnutie o podanej žalobe nemá žiadnu relevanciu tvrdenie žalobcu, že mal mať nárok\nna mimoriadnu odmenu, ktorého sa mal vzdať s poukazom na prísľub žalovaného o úhrade faktúr za\nmesiace apríl a máj 2025. Mimoriadna odmena žalobcu nie je predmetom tohto konania a zároveň\nžalobca v konaní nepreukázal existenciu takejto dohody medzi stranami sporu a jej obsah, preto táto\nargumentácia žalobcu nebola spôsobilá privodiť mu priaznivé rozhodnutie vo veci.\n14.4. Súd nemohol vyhodnotiť nárok žalobcu ako dôvodný ani s odkazom na SMS komunikáciu medzi\nstranami pred podaním žaloby, síce v decembri 2025 mal žalovaný prisľúbiť poskytnutie peňažných\nprostriedkov budúci rok, avšak z nej nie je zrejmé, či sa týka úhrady práve žalobou uplatneného\nnároku. Čo je podstatnejšie, z takejto komunikácie nemožno vyvodiť zámer (vôľu) žalovaného uznať svoj\nzáväzok voči žalobcovi, pričom aj v prípade, ak v rámci predsúdnej komunikácie prejaví dlžník svoju vôľu\nposkytnúť určité plnenie veriteľovi, v súdnom konaní musí veriteľ preukázať hodnoverným spôsobom\nžalobou uplatnený nárok a jeho existenciu, čo sa však žalobcovi v rozhodovanom spore nepodarilo.\n15. S poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 20.910,-- eur ako\nnedôvodný.\n\n16. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (výrok I.).\n17. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením §\n262 ods. 1 C.s.p., tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu\ntrov konania vo výške 100 % (výrok II.).\n17.1. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie\nsamostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na\nMestskom súde Bratislava III.\nOdvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti\nktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje\nza nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na/ neboli splnené procesné podmienky,\nb/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1\nC. s. p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}