Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III 74Cb/55/2025 6125230004 22. 04. 2026 Mgr. Maroš Fekete ECLI:SK:MSBA3:2026:6125230004.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: FALCO GROUP, s.r.o., Záhradnícka 72, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 688 509, zastúpeného JUDr. Jozefom Kóšom, advokátom, Mostná 29, Nitra, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Mlynské nivy 7816/16, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 585 441, zastúpeného JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 17 229,08 eura s príslušenstvo, takto rozhodol: I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobou zo dňa 12. 02. 2025 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 17 229,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 27. 02. 2024 až do zaplatenia, čo odôvodnil tým, že žalobca v postavení poistníka uzatvoril so žalovaným v postavení poisťovateľa poistnú zmluvu č. 6621217568/5519001156 zo dňa 30. 03. 2016, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie súboru motorových vozidiel (ďalej ako „poistná zmluva“). Poistenie sa v zmysle poistnej zmluvy vzťahovalo na poškodenie alebo zničenie motorových vozidiel alebo jeho obvyklej výbavy náhodnou poistnou udalosťou s výnimkou krádeže alebo lúpeže motorového vozidla a výluk výslovne uvedených v príslušných všeobecných poistných podmienkach (ďalej ako aj „VPP“) alebo v predmetnej poistnej zmluve. Do poistenia bolo zahrnuté okrem iného motorové vozidlo MERCEDES-BENZ E400 4MATIC, VIN: R. s EČV I.. Dňa 02. 12. 2023 došlo s predmetom poistenia - osobným motorovým vozidlom MERCEDES-BENZ E400 4MATIC, VIN: R. s EČV I. k poistnej udalosti evidovanej u žalovaného pod č. 9572169144. Žalovaný listom zo dňa 05. 01. 2024 a následne dňa 09. 01. 2024 oznámil žalobcovi, že poisťovňa posúdila škodu na predmetnom motorovom vozidle ako totálnu škodu s neekonomickou opravou a stanovila všeobecnú hodnotou vozidla v sume 36 212,42 eura s DPH a hodnotou predajných zvyškov vozidla v sume 17 069,- eura s DPH. Listom zo dňa 12. 02. 2024 bolo následne žalobcovi zo strany žalovaného oznámené, že dňa 12. 02. 2024 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti zo strany žalovaného, kde žalovaný škodu likviduje ako totálnu škodu a v zmysle čl. IV bod 5 Všeobecných poistných podmienok č. 900 si žalovaný uplatňuje zníženie poistného plnenia o 90% za „dodatočné nahlásenie dopravnej nehody policajným orgánom“. Žalobcovi tak bolo poukázané na účet poistné plnenie v sume 1 748,37 eura. Žalobca s takýmto postupom žalovaného pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti vyjadril nesúhlas a listom zo dňa 10. 09. 2024 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu plnej výšky poistného plnenia vo výške 17 229,08 eura
(všeobecná hodnota vozidla určená žalovaným na sumu 36 212,42 eura - hodnota predajných zvyškov 17 069,- eura - časť vyplateného poistného plnenia 1 748,37 eura - spoluúčasť 165,97 eura = 17 229,08 eura). Žalovaný napriek tomu zotrval na svojom stanovisku a poistné plnenie žalobcovi neuhradil. Z protokolu o dopravnej nehode Polície Českej republiky evidovanej pod č. KRPA-397677-9/ PŘ-2023-000006 jednoznačne vyplýva, že dopravná nehoda, ku ktorej došlo dňa 02. 12. 2023 o 00:35 hod. bola oznámená policajnému orgánu toho istého dňa, t. j. 02. 12. 2023 o 00.37 hod., teda bezprostredne po danej udalosti. Je teda spoľahlivo listinným dôkazom preukázané, že predmetná dopravná nehoda policajnému orgánu oznámená bola a že bola aj riadne zadokumentovaná. Zároveň je v tejto súvislosti potrebné poukázať aj na čl. IV bod 4 poistnej zmluvy, z ktorého vyplýva povinnosť poisteného (žalovaného) ohlásiť každú dopravnú nehodu, pri ktorej škoda na poistenom vozidle prevyšuje 10-násobok minimálnej mzdy (za rok 2023 predstavovala sumu 7 000,- eura), pričom škoda na vozidle podľa policajného orgánu Českej republiky, tak ako vyplýva z citovaného protokolu o dopravnej nehode, predstavovala sumu 150 000,- Kč (5 980,50 eura). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný krátil poistné plnenie za údajné porušenie povinnosti nahlásiť dopravnú nehodu policajným orgánom, pričom vo vzťahu k danej konkrétnej poistnej udalosti takáto povinnosť žalovanému ani nevyplývala. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný ku kráteniu poistného plnenia v rozsahu 90% pristúpil neopodstatnene, bez opory v poistnej zmluve, všeobecných poistných podmienkach, a tiež v rozpore s ust. § 799 Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Keďže žalovaný žalobcovi poistné plnenie neuhradil, dostal sa do omeškania so splnením svojho záväzku. Žalovaný v zmysle listu zo dňa 12. 02. 2024 oznámil žalobcovi, že dňa 12. 02. 2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia bolo poistné plnenie splatné do 15 dní len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, teda dňa 27. 02. 2024. Vzhľadom na uvedené žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania odo dňa 27. 02. 2024. 2. Súd vo veci vydal dňa 19. 02. 2025 platobný rozkaz č.k. 23Up/169/2025, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že žalovaný postupoval v súlade s ustanoveniami poistnej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel č. 900 (ďalej len „VPP č. 900“). Žalobca procesnú zodpovednosť spočívajúcu v dôkaznom bremene preukázať tvrdené skutočnosti neuniesol. Síce predložil Protokol o nehodě v silničním provozu s projednaním (ďalej len „protokol“), ktorý má údajne preukazovať, že predmetná nehoda bola riadne oznámená a riadne zadokumentovaná. Z predmetného protokolu vyplýva, že k nehode došlo tak, že J. J. (ďalej ako „vinník“ alebo „vodič“) neprispôsobil rýchlosť vozidla stavu a povahe komunikácie, svojim schopnostiam a vlastnostiam vozidla. Následne vodič narazil do listnatého stromu, zvislého dopravného značenia označujúceho vyhradené parkovisko a do zaparkovaného vozidla značky AUDI. Ďalej protokol síce uvádza, že nehoda bola nahlásená dňa 02. 12. 2023 o 00:37 hod., t.j. v sobotu v noci, nie je v ňom však uvedené kto toto hlásenie realizoval. Vodič sa na mieste nehody nenachádzal a tak mu nemohla byť vykonaná dychová skúška a neboli realizované ani ďalšie potrebné úkony. Z uvedeného dôvodu musel byť vinník dopravnej nehody dňa 06. 12. 2023 predvolaný na Krajské riaditeľstvo polície hl. mesta Prahy, aby k nehode podal vysvetlenie. Z tohto dôvodu bol aj predmetný protokol vystavený až dňa 06. 12. 2023. Z uvedených skutočností vyplýva, že nie je preukázané, že vodič vozidla havarijne poisteného u žalovaného nahlásil dopravnú nehodu, ani že vodič tohto vozidla zotrval na mieste nehody, pretože orgán PZ nemohol došetriť príčiny nehody bezprostredne po jej vzniku a musel vinníka (vodiča) predvolať na vysvetlenie a tiež že orgán PZ nemohol zistiť prítomnosť alkoholu v dychu vinníka (vodiča) bezprostredne po nehode. Dodávame, že vinník nehody ani nemohol privolať orgán PZ, k nehode došlo o 00:35 hod. a k oznámeniu došlo o 00:37 hod.. Vinník však sám v e-maile adresovanom likvidátorovi žalovaného uvádza, že „Při prudkém nárazu došlo k aktivaci air bagu, pričemž po střetu jsem zůstal silně dezorientovaný. Poté, co jsem se dostal z vozidla, jsem neměl klíče ani telefon a rozhodl jsem se jít hledat pomoc. Dezorientován a v šoku jsem bloudil několik hodin, než jsem se dostal domů.“. Žalovaný likvidoval poistnú udalosť na základe poistnej zmluvy č. 6621217568/5519001156 (ďalej len „poistná zmluva“) a VPP č. 900. Z vyššie uvedenej zmluvy žalobcovi, resp. osobe, ktorá viedla motorové vozidlo s jeho súhlasom (ak bol tento súhlas platný) vznikla povinnosť nahlásiť dopravnú nehodu. V zmysle čl. IV. ods. 4 poistnej zmluvy: „Poistený je povinný nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda na poistenom MV (vrátane doplnkovej výbavy) prevyšujúca 10 - násobok minimálnej mzdy. Rovnako je poistený povinný nahlásiť polícii každú poistnú udalosť na poistenom MV, ktorá je krytá poistením podľa tejto poistnej zmluvy a
ktoré majú orgány polície povinnosť prešetriť, t. j. krádež MV, lúpež MV, poškodenie alebo zničenie MV inak ako pri dopravnej nehode. Uvedené platí aj pre obvyklú alebo nadštandardnú výbavu MV a batožinu v ňom prepravovanú.“. Z fotodokumentácie poškodeného vozidla vyplýva, že jeho poškodenia prevyšujú desaťnásobok minimálnej mzdy v roku 2023. Okrem bočných poškodení plechu a laku došlo ku kompletnému zničeniu predného nárazníka, kapoty aj motora. Okrem toho vinník vo vyššie citovanom e-maile uvádza, že v interiéry vozidla vystrelili airbagy, čím nepochybne došlo aj k poškodeniu interiéru vozidla. Zároveň z vyššie uvedenej e-mailovej komunikácie vyplýva, že vinník nehody, ktorý mal vozidlo v údajnej držbe, neobhliadol vozidlo bezprostredne po nehode za účelom zistenia rozsahu poškodení a ani neprivolal orgán PZ, ergo ušiel z miesta činu. Žalovaný vozidlo po dopravnej nehode obhliadol a skonštatoval, že sa jedná o totálnu škodu, t.j. že poškodenie vozidla je tak rozsiahle, že jeho oprava nie je rentabilná, pričom všeobecná hodnota vozidla pred dopravnou nehodu predstavovala sumu 36 212,42 eura a hodnota odpredajných zvykov vozidla po nehode predstavuje sumu 17 069,- eura. V predmetnej veci je úplne irelevantné v akom rozsahu odhadoval škodu orgán PZ, nakoľko nemal možnosť skúmať napr. tú skutočnosť, či je vozidlo pojazdné alebo nie. Ostatne citované ustanovenie VPP č. 900 ani nepojednáva o „odhadovanej škode“. Vinník mal zotrvať na mieste nehody, privolať orgán PZ a byť súčinný pri dokumentovaní a kvantifikácii spôsobenej škody, pričom ani jeden z vymenovaných úkonov neurobil. Na základe uvádzaných skutočností je spôsob, ktorým žalovaný likvidoval predmetnú udalosť správny a súladný so zákonom, ako aj s poistnou zmluvou a VPP č. 900. Žalovaný aplikoval čl. IV bod 5. VPP č. 900 dôvodne, keď krátil poskytnuté poistné plnenie. 3. Žalobca sa k veci vyjadril ešte tak, že poukázal na VPP, ktoré vypracoval žalovaný, kde je v čl. IV bod 5 uvedené: „Ak bolo preukázané, že poistené MV v okamihu dopravnej nehody viedla osoba, ktorá bola pod vplyvom alkoholu resp. návykovej látky, resp. osoba, ktorá sa odmietla podrobiť skúške na alkohol v krvi, alebo nahlásila dopravnú nehodu policajným orgánom dodatočne, poisťovňa uplatní svoje právo na primerané zníženie plnenie z poistnej zmluvy podľa § 809 ods. 2 Obchodného zákonníka.“. Otázka teda nestojí tak, ako sa ju snaží navodiť v odpore žalovaný, a teda že nie je preukázané kto nahlásil dopravnú nehodu, podmienkou krátenia poistného plnenia je preukázanie, že (osoba, ktorá viedla MV v okamihu dopravnej nehody) nahlásila dopravnú nehodu policajným orgánom dodatočne. Z predlženého protokolu o nehode jednoznačne vyplýva, že nehoda bola nahlásená bezprostredne po nej. Ak si dal žalovaný ako podmienku krátenia poistného plnenia kritérium, že má byť preukázané, že k nahláseniu dopravnej nehody došlo zo strany vodiča policajnému orgánu dodatočne, je potrebné, aby takéto svoje tvrdenie preukázal. Tak predložený e-mail a ani duplicitne predložený protokol o nehode, ktorý predkladal už žalobca v podanej žalobe, takúto skutočnosť nepreukazujú. Zjednodušene povedané je na žalovanom, aby predložil dôkaz ktorým preukáže, že osoba, ktorá viedla MV v okamihu dopravnej nehody nahlásila dopravnú nehodu policajnému organu dodatočne. Argument žalovaného o tom, že na predmetnom protokole nie je uvedené, kto nahlasoval dopravnú nehodu je v tomto prípade právne bezvýznamný, pretože podmienkou krátenia poistného plnenia nie je nenahlásenie dopravnej nehody policajnému orgánu vodičom, keďže z tejto povinnosti existuje výnimka v zmysle poistnej zmluvy, konkrétne čl. IV bod 4 poistnej zmluvy, z ktorého vyplýva povinnosť poisteného ohlásiť iba takú dopravnú nehodu, pri ktorej škoda na poistenom vozidle prevyšuje 10-násobok minimálnej mzdy VPP, ale jej dodatočné nahlásenie. Podmienkou krátenia je preukázanie, že osoba, ktorá viedla MV v okamihu dopravnej nehody nahlásila dopravnú nehodu policajným orgánom dodatočne, čo však nie je prejedávaný prípad. Žiadne ustanovenie poistnej zmluvy a ani VPP neukladá vodičovi obhliadnuť vozidlo bezprostredne po nehode za účelom zistenia rozsahu poškodení. Výška odhadovanej škody bola v tomto prípade stanovená bezprostredne po nehode policajným orgánom v zmysle predmetného protokolu, pričom poistený si v tomto smere splnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu ukladala poistná zmluva aj VPP. Žalovaný síce uvádzal, že „vinník mal zotrvať na mieste nehody, privolať PZ a byť súčinný pri dokumentovaní a kvantifikácii spôsobenej škody, pričom ani jeden z vymenovaných úkonov neurobil“, neuviedol však už z ktorých ustanovení poistnej zmluvy a VPP tieto povinnosti vodičovi, resp. vinníkovi vyplývajú. Žalovaný neuviedol z akého dôvodu pristúpil ku kráteniu poistného plnenia až v rozsahu 90% a ktorú z povinností uvedenú v ust. § 809 Občianskeho zákonníka, ktoré priznáva poistiteľovi právo na zníženie poistného plnenia mal žalovaný v tomto smere porušiť. 4. Žalovaný k veci ešte uviedol, že policajný záznam síce obsahuje údaj o čase oznámenia udalosti, avšak nepreukazuje, kto oznámenie vykonal. Nie je teda známe, či vznik nehody nahlásil vodič poisteného motorového vozidla alebo poistený, resp. iný subjekt bez akejkoľvek väzby na žalobcu. Žalobca pritom z existencie časového údaja automaticky vyvodzuje, že oznámenie vykonal vodič/ poistený, čo však dosiaľ v konaní nemá oporu a ide iba o nepodloženú domnienku, a preto tento úkon
nemožno pričítať vodičovi poisteného vozidla. Zároveň zo skutkového priebehu vyplýva, že vodič sa na mieste udalosti nenachádzal, resp. miesto opustil, pričom policajné úkony smerujúce k objasneniu nehody (najmä stavu vodiča) prebiehali až s časovým odstupom. Vodič bol na podanie vysvetlenia predvolaný až dňa 06. 12. 2023 a záznam o jeho vysvetlení vzniku dopravnej nehody bol spísaný rovnako až v tento deň. Z dosiaľ zisteného skutkového stavu je zrejmé, že aj keby tretia osoba udalosť oznámila telefonicky krátko po vzniku, rozhodujúce je, že nehoda nebola riadne procesne zachytená a bezprostredne prešetrená takým spôsobom, ktorý predpokladajú VPP. Práve nemožnosť bezprostredného objasnenia okolností a vykonania úkonov, vrátane overenia okolností relevantných pre poistné posúdenie (napr. vykonanie dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu u vodiča) je situáciou, ktorú VPP a rovnako aj Občiansky zákonník sankcionujú právom žalovaného na primerané zníženie plnenia. Keďže vodič objasnil okolnosti nehody s časovým odstupom, policajné orgány už nemohli vykonať úkony, ktorými by prešetrili, či vodič svojim konaním dbal na to, aby poistná udalosť nenastala. Všeobecné poistné podmienky výslovne počítajú s právom žalovaného na primerané zníženie v prípade, ak osoba, ktorá viedla vozidlo, nahlásila dopravnú nehodu policajnému orgánu až dodatočne. Žalobca zároveň nepreukázal, že vodič/poistený splnil povinnosť súčinnosti tak, aby žalovaný mal možnosť bezprostredne preveriť rozhodujúce okolnosti poistnej udalosti. Naopak k prevereniu okolností došlo až následne, pričom vodič sám uvádzal, že po nehode sa nachádzal v dezorientovanom stave a „blúdil niekoľko hodín“, čo korešponduje s absenciou jeho prítomnosti na mieste nehody. Okrem toho, stav vodiča okrem iného vylučuje aj domnienku, že o bol osobou, ktorá nahlásila nehodu už dňa 02. 12. 2023. Relevantná povinnosť podľa poistnej zmluvy sa viaže na výšku škody na poistenom motorovom vozidle (vrátane jeho výbavy), a nie na orientačný policajný odhad uvedený v zázname bez väzby na poistnotechnické hodnotenie škody. Poistná zmluva v čl. IV bode 4 upravuje povinnosť oznámenia polícii práve pri škode presahujúcej 10× minimálnej mzdy. Z poistného šetrenia jednoznačne vyplýva, že u predmetnej udalosti poistiteľ vyhodnotil škodu ako totálnu škodu, pričom všeobecná hodnota vozidla bola určená na 36 212,42 eura a hodnota odpredajných zvyškov na 17 069,- eura. Už samotná výška všeobecnej hodnoty vozidla a rozsah poškodenia zdokumentovaný na fotografiách predložených k odporu vylučuje, aby šlo o škodu pohybujúcu sa pod limitom, na ktorý žalobca poukazuje. Z uvedeného vyplýva, že ak žalobca založil svoju obranu na orientačnom policajnom údaji, ide o účelovú argumentáciu ignorujúcu objektívne zistenia o rozsahu poškodenia a poistno-technické posúdenie poistiteľa, ktoré sú pre spor relevantné. Poistený je povinný plniť povinnosti dohodnuté v poistnej zmluve a vo všeobecných poistných podmienkach a zároveň poskytnúť žalovanému ako poistiteľovi súčinnosť potrebnú na riadne zistenie rozsahu a okolností poistnej udalosti. V predmetnej veci pritom nejde o formálnu sankciu, ale o materiálny dôsledok konania vodiča/poisteného: absencia bezprostredného prešetrenia na mieste objektívne spôsobila zhoršenie možnosti verifikácie rozhodujúcich okolností, vrátane zistenia stavu vodiča a priebehu udalosti. Všeobecné poistné podmienky výslovne predpokladajú, že v určitých situáciách je poistiteľ oprávnený poistné plnenie primerane znížiť, a to vrátane prípadu dodatočného nahlásenia udalosti policajnému orgánu. V kontexte skutkových okolností, ktorými sú najmä a) neprítomnosť vodiča na mieste nehody; b) preverovanie až po uplynutí niekoľkých dní; c) spísanie vysvetlenia dňa 06. 12. 2023 je zrejmé, že práve tento typ situácie poistné podmienky upravujú. Občiansky zákonník v ust. § 809 ods. 1 ustanovuje tzv. špeciálnu prevenčnú povinnosť, v zmysle ktorej má poistený, resp. vodič, povinnosť dodržiavať určitý štandard starostlivosti a od poisteného by sa malo vyžadovať, aby zachovával taký stupeň pozornosti, starostlivosti a ostražitosti, ktorý je primeraný a očakávateľný vzhľadom na konkrétne podmienky v danom čase a na danom mieste. Poistený, resp. vodič útekom z miesta nehody a neprivolaním polície bezprostredne po nehode znemožnil žalovanému preskúmať, či vodič postupoval v súlade so špeciálnou prevenčnou povinnosťou, preto žalovaný dôvodne krátil poskytnuté poistné plnenie vo výške 90 %. Krátenie poistného plnenia v predmetnej výške je navyše postup, ktorý aprobovala aj súdna prax, napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1 Cob 143/2007 z 24. apríla 2008. Primeranosť zníženia sa posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu, najmä podľa toho, do akej miery porušenie povinností sťažilo alebo znemožnilo riadne zistenie okolností poistnej udalosti a preverenie skutočností rozhodujúcich pre vznik a rozsah poistného plnenia. V predmetnej veci konanie vodiča/poisteného viedlo k tomu, že nehoda nebola prešetrená bezprostredne za prítomnosti vodiča, v dôsledku čoho došlo k odloženiu a fragmentácii dokazovania, pretože k podaniu vysvetlenia zo strany vodiča došlo až štyri dni po dopravnej nehode. Žalovaný bol pri šetrení poistnej udalosti odkázaný iba na tvrdenia o príčinách, mechanizme a následkoch udalosti od žalobcu, pričom tieto nie je možné verifikovať. 5. Právny zástupca žalobcu titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že žalobca krátil poistne plnenie o 90 % z dôvodu dodatočného nahlásenia dopravnej nehody, pričom toto svoje tvrdenie nepreukázal,
čím neuniesol dôkazné bremeno, pretože aj z policajného protokolu vyplývalo, že dopravná nehoda bola nahlásená bezprostredne. 6. Právny zástupca žalovaného titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že je dôležité, kto nahlásil dopravnú nehodu, pričom zo spisového materiálu vyplýva, že políciu bezprostredne po dopravnej nehode nekontaktoval vodič, takže tak musela urobiť tretia osoba. Rovnako bolo polícii znemožnené prešetrenie stavu vodiča po dopravnej nehode, pretože tento z miesta nehody odišiel, pričom jeho povinnosťou tam bolo zotrvať do príchodu polície, pretože nepoškodil len motorové vozidlo, ale aj verejnoprospešné zariadenie. Na základe uvedeného bol postup žalovaného správny a dôvodne s odkazom na čl. IV. bod 5. VPP krátil poistné plnenie. 7. Na pojednávaní dňa 08. 04. 2026 vyhlásil súd po vykonaní dokazovania podľa ust. § 204 C.s.p. v jeho závere uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 182 C.s.p. a za účelom vyhlásenia rozsudku pojednávanie odročil podľa ust. § 219 ods. 2 C.s.p. na deň 22. 04. 2026, kedy vo veci vyhlásil rozsudok vo veci samej. 8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: poistnou zmluvou č. 6621217568/5519001156, Všeobecnými poistnými podmienkami pre havarijné poistenie motorových vozidiel č. 900, kópiou technického preukazu motorového vozidla, Protokolom o dopravnej nehode zo dňa 02. 12. 2023, Oznámením žalovaného zo dňa 05. 01. 2024, Oznámením žalovaného zo dňa 09. 01. 2024, Oznámením o totálnej škode zo dňa 08. 01. 2024, Oznámením o poistnom plnení zo dňa 12. 02. 2024, výzvou zo dňa 10. 09. 2024, odpoveďou žalovaného na výzvu, Úradným záznamom o podanom vysvetlení zo dňa 06. 12. 2023, e-mailovou komunikáciou - popisom nehody a fotodokumentáciou, čím vykonal dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu. 9. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 10. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 11. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri. 12. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 13. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. 14. Podľa ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. 15. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. 16. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 17. Podľa ust. § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).
18. Podľa ust. § 790 písm. c/ Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu). 19. Podľa ust. § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 20. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 21. Podľa ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 22. Podľa ust. § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. 23. Podľa ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. 24. Podľa ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. 25. Podľa ust. § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. 26. Podľa ust. § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti. 27. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 28. Podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. 29. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 30. Podľa ust. § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 31. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
32. Podľa ust. § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 33. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu, a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona), vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov. Na základe takto vykonaného dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim záverom. 34. Dôkazná povinnosť strán sporu, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia v zmysle ust. § 149 Civilného sporového poriadku znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, pričom tento záver výslovne duplikujú ustanovenia §185 a § 186 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. 35. Súd mal na základe zisteného skutkového stavu za to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol uzavretím poistnej zmluvy č. 6621217568/5519001156 zo dňa 30. 03. 2016 obchodný záväzkový vzťah podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže v čase uzavretia tejto zmluvy obe zmluvné strany vystupovali ako podnikatelia (v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka ako obchodné spoločnosti) a s prihliadnutím na všetky okolnosti (predmety ich podnikateľskej činnosti) bolo zrejmé, že sa tento ich záväzkový vzťah týkal podnikateľskej činnosti. Preto sa na tento ich zmluvný vzťah použil právny režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonník neupravuje a na ktorých úpravu sa prostredníctvom ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka (ustanovenia o poistnej zmluve ako zmluvnom type) použil právny režim Občianskeho zákonníka. 36. Žalobca ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poisťovacej činnosti a žalovaný ako právnická osoba - podnikateľ uzatvoril v písomnej forme poistnú zmluvu č. 6621217568/5519001156 dňa 30. 03. 2016 o havarijnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou súboru motorových vozidiel. Poistenie sa v zmysle poistnej zmluvy vzťahovalo na poškodenie alebo zničenie motorových vozidiel alebo jeho obvyklej výbavy náhodnou poistnou udalosťou s výnimkou krádeže alebo lúpeže motorového vozidla a výluk výslovne uvedených v príslušných všeobecných poistných podmienkach alebo v predmetnej poistnej zmluve. Do poistenia bolo zahrnuté okrem iného motorové vozidlo MERCEDES-BENZ E400 4MATIC, VIN: R. s EČV I.. Dňa 02. 12. 2023 došlo s predmetom poistenia - osobným motorovým vozidlom MERCEDES-BENZ E400 4MATIC, VIN: R. s EČV I. k poistnej udalosti evidovanej u žalovaného pod č. 9572169144. Žalovaný listom zo dňa 05. 01. 2024 a následne dňa 09. 01. 2024 oznámil žalobcovi, že posúdil škodu na predmetnom motorovom vozidle ako totálnu škodu s neekonomickou opravou a stanovila všeobecnú hodnotou vozidla v sume 36 212,42 eura s DPH a hodnotou predajných zvyškov vozidla v sume 17 069,- eura s DPH. Listom zo dňa 12. 02. 2024 bolo následne žalobcovi zo strany žalovaného oznámené, že dňa 12. 02. 2024 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti zo strany žalovaného, kde žalovaný škodu likviduje ako totálnu škodu a v zmysle čl. IV bod 5 Všeobecných poistných podmienok č. 900 si žalovaný uplatňuje zníženie poistného plnenia o
90% za „dodatočné nahlásenie dopravnej nehody policajným orgánom“. Žalobcovi tak bolo poukázané na účet poistné plnenie v sume 1 748,37 eura. Žalobca s takýmto postupom žalovaného pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti vyjadril nesúhlas a listom zo dňa 10. 09. 2024 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu plnej výšky poistného plnenia vo výške 17 229,08 eura, pričom žalovaný zotrval na svojom stanovisku a poistné plnenie žalobcovi neuhradil. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané zo znenia listinných dôkazov predložených súdu a zhodných tvrdení strán sporu podľa ust. § 149 a § 151 C.s.p., pretože strany sporu tieto súdom konštatované skutočnosti nerozporovali. 37. V konaní však bola spornou otázka okamihu nahlásenia dopravnej nehody polícii (teda či bola nahlásená bezprostredne po nej alebo dodatočne) a či v tej súvislosti nebola porušená poistná zmluva alebo všeobecné poistné podmienky žalovaného. 38. Pri riešení uvedenej otázky súd vychádzal okrem iného aj z protokolu o dopravnej nehode Polície Českej republiky evidovanej pod č. KRPA-397677-9/PŘ-2023-000006 vyplývalo, že dopravná nehoda, ku ktorej došlo dňa 02. 12. 2023 o 00:35 hod. bola oznámená policajnému orgánu toho istého dňa, t. j. 02. 12. 2023 o 00.37 hod., čo bolo bezprostredne po danej udalosti. Vodič predmetného motorového vozidla však sám vo svojom e-maile adresovanom likvidátorovi žalovaného uviedol, že „Při prudkém nárazu došlo k aktivaci air bagu, pričemž po střetu jsem zůstal silně dezorientovaný. Poté, co jsem se dostal z vozidla, jsem neměl klíče ani telefon a rozhodl jsem se jít hledat pomoc. Dezorientován a v šoku jsem bloudil několik hodin, než jsem se dostal domů.“, čo je v priamom rozpore so záznamom polície, podľa ktorého malo prísť k nahláseniu dopravnej nehody 2 minúty po jej vzniku, resp. toto priznanie vodiča svedčí o tom, že nielen nepočkal na mieste nehody na príchod polície, ale že túto dopravnú nehodu polícii nenahlasoval on (mohol tak urobiť, a zjavne aj urobil, nejaký neznámy okoloidúci vodič). Navyše uvedeným záverom súdu nasvedčuje aj skutočnosť, že vodič sa na mieste nehody nenachádzal a tak mu nemohla byť vykonaná dychová skúška a neboli realizované ani ďalšie potrebné úkony, z dôvodu čoho musel byť vodič predmetného motorového vozidla ako vinník dopravnej nehody dňa 06. 12. 2023 predvolaný na Krajské riaditeľstvo polície hl. mesta Prahy, aby k nehode podal vysvetlenie a z tohto dôvodu bol aj predmetný protokol vystavený až dňa 06. 12. 2023. 39. Vodič predmetného motorového vozidla J. J. bol v Protokole o nehodě v silničním provozu s projednaním označený ako vinník dopravnej nehody z dôvodu, že k nehode došlo tak, že vodič J. J. neprispôsobil rýchlosť vozidla stavu a povahe komunikácie, svojim schopnostiam a vlastnostiam vozidla a následne narazil do listnatého stromu, zvislého dopravného značenia označujúceho vyhradené parkovisko a do zaparkovaného vozidla značky AUDI. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že dopravnú nehodu ako poistnú udalosť zavinil vodič J. J. „neprispôsobením rýchlosti vozidla stavu a povahe komunikácie, svojim schopnostiam a vlastnostiam vozidla“, čím v zmysle ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda bola táto dopravná nehoda spôsobená žalobcom (právnickou osobou), pretože bola spôsobená týmto vodičom. 40. Súd preto na základe uvedeného ustálil, že nebolo žalobcom jednoznačne preukázané, že konkrétne vodič predmetného motorového vozidla nahlásil dopravnú nehodu polícii, ale naopak zo samotného písomného vyjadrenia vodiča ako vinníka dopravnej nehody vyplynulo, že tento nezotrval na mieste nehody do príchodu polície, takže polícia nemohla došetriť príčiny dopravnej nehody bezprostredne po jej vzniku a musela vinníka (vodiča) predvolať na vysvetlenie a tiež že nemohla zistiť prítomnosť alkoholu v dychu vinníka (vodiča) bezprostredne po dopravnej nehode. V zmysle čl. IV. ods. 4 poistnej zmluvy „Poistený je povinný nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda na poistenom MV (vrátane doplnkovej výbavy) prevyšujúca 10 - násobok minimálnej mzdy. Rovnako je poistený povinný nahlásiť polícii každú poistnú udalosť na poistenom motorovom vozidle, ktorá je krytá poistením podľa tejto poistnej zmluvy a ktoré majú orgány polície povinnosť prešetriť, t. j. krádež motorového vozidla, lúpež motorového vozidla, poškodenie alebo zničenie motorového vozidla inak ako pri dopravnej nehode. Uvedené platí aj pre obvyklú alebo nadštandardnú výbavu motorového vozidla a batožinu v ňom prepravovanú.“. V zmysle čl. IV bod 5 Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel č. 900 „Ak bolo preukázané, že poistené motorové vozidlo v okamihu dopravnej nehody viedla osoba, ktorá bola pod vplyvom alkoholu resp. návykovej látky, resp. osoba, ktorá sa odmietla podrobiť skúške na alkohol v krvi, alebo nahlásila dopravnú nehodu policajným orgánom dodatočne, poisťovňa uplatní svoje právo na primerané zníženie plnenie z poistnej zmluvy podľa § 809 ods. 2 Obchodného zákonníka.“.
41. A tu sú prichádza k porušeniu povinnosti žalobcu, ktorá je uvádzaná v citovaných článkoch poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienkach. Žalobca mal povinnosť, samozrejme prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú použil na riadenie svojho motorového vozidla, teda konkrétne vodiča J. J., zotrvať na mieste dopravnej nehody do príchodu polície a s ňou spolupracovať, najmä zabezpečiť zistenie, či v čase dopravnej nehody nebol vodič pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej alebo omamnej látky. Nakoľko toto zo strany žalobcu vykonané nebolo, prišlo k porušeniu nielen citovaných zmluvných ustanovení, ale aj ust. § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa takéto použitie omamných látok vylúčiť v krvi vodiča v čase dopravnej nehody nedalo. Z uvedeného dôvodu, keďže prišlo k porušeniu uvedenej povinnosti, vzniklo žalovanému podľa názoru súdu jednoznačne právo na zníženie plnenia z poistnej zmluvy. 42. Žalovaný uviedol, že z fotodokumentácie poškodeného vozidla vyplýva, že jeho poškodenia prevyšujú desaťnásobok minimálnej mzdy v roku 2023, pretože okrem bočných poškodení plechu a laku došlo ku kompletnému zničeniu predného nárazníka, kapoty aj motora. Zároveň vodič ako vinník dopravnej nehody vinník vo svojom e-maile likvidátorovi žalovaného uvádzal, že v interiéry vozidla vystrelili airbagy, čím podľa žalovaného nepochybne došlo aj k poškodeniu interiéru vozidla. Zároveň z e-mailovej komunikácie vyplývalo, že vodič ako vinník dopravnej nehody, ktorý predmetné motorové vozidlo neobhliadol bezprostredne po dopravnej nehode za účelom zistenia rozsahu poškodení ani neprivolal políciu, okrem iného aj za účelom zistenia rozsahu škody na tomto motorovom vozidle, ako bolo už vyššie uvedené. Súd sa na základe predložených listinných dôkazov priklonil k tvrdeniu žalovaného, že išlo o totálnu škodu, t.j. že poškodenie motorového vozidla bolo tak rozsiahle, že jeho oprava nebola rentabilná. 43. Všeobecná hodnota motorového vozidla pred dopravnou nehodu predstavovala sumu 36 212,42 eura a hodnota odpredajných zvykov vozidla po nehode predstavovala sumu 17 069,- eura, na čom sa zhodli strany sporu. V predmetnej veci nebolo dôležité, v akom rozsahu odhadovala poškodenie predmetného vozidla polícia. Žalovaný poukázal žalobcovi na účet poistné plnenie v sume 1 748,37 eura a vo zvyšku po odpočítaní spoluúčasti žalobcu vo výške 165,97 eura podľa názoru súdu dôvodne s odvolaním sa na čl. IV. ods. 4 poistnej zmluvy, čl. IV bod 5 Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel č. 900 a ust. § 809 ods. 2 Obchodného zákonníka žalobcovi titulom krátenia poistného plnenia nevyplatil. Poistený, resp. vodič predmetného motorového vozidla nezotrvaním na mieste nehody a neprivolaním polície bezprostredne po nehode znemožnil žalovanému preskúmať, či vodič postupoval v súlade so špeciálnou prevenčnou povinnosťou, preto žalovaný podľa názoru súdu dôvodne krátil poskytnuté poistné plnenie vo výške 90 %. V predmetnej veci konanie uvedené vodiča viedlo k tomu, že nehoda nebola prešetrená bezprostredne za prítomnosti vodiča, v dôsledku čoho došlo k odloženiu a fragmentácii dokazovania, pretože k podaniu vysvetlenia zo strany vodiča došlo až štyri dni po dopravnej nehode, čím bol žalovaný bol pri šetrení poistnej udalosti odkázaný iba na tvrdenia o príčinách, mechanizme a následkoch udalosti od žalobcu, pričom tieto nebolo možné overiť. 44. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny za nedôvodný, takže žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 45. Žalobca v konaní navrhoval, aby súd do konania pripojil vyšetrovací spis Policie Českej republiky, č.k.: KRPA-397677-9/PŘ-2023-000006. Urobil tak dňa 09. 03. 2026 (teda mesiac pred pojednávaním vytýčenom na deň 08. 04. 2026, ale najmä viac ako pol roka po doručení výzvy súdu zo dňa 28. 07. 2025 na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu). 46. Podľa ust. § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 47. Podľa ust. § 153 ods. 2 C.s.p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
48. Podľa ust. § 153 ods. 3 C.s.p. ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 49. Podľa ust. § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 50. Súd nevykonal uvedené dôkazy navrhnuté žalovaným (podľa ust. § 185 ods. 1 C.s.p.), pretože jednak neboli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu o samotnom základe sporu, a zároveň ich žalovanýa nepredložil včas s odkazom na ust. § 153 C.s.p. 51. Uvedený postup súdu pri zachovaní princípu hospodárnosti konania podporuje aj právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 46/2011 zo dňa 14. 04. 2011, podľa ktorého účastníci sú v sporovom konaní povinní opísať všetky rozhodujúce skutočnosti a na ich preukázanie označiť dôkazné prostriedky, súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať. 52. K tomuto postupu súd pristúpil aj vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.X..1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, ), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp.zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 04.05.2010 alebo sp.zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.06.2008), v zmysle ktorých nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. 53. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca navrhol súdu zabezpečiť uvedený listinné dôkaz po viac ako pol roka po doručení výzvy súdu zo dňa 28. 07. 2025 na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, pričom o ňom mal vedomosť už v čase svojho prvého písomného vyjadrenia (podanie odporu proti platobnému rozkazu), takže bolo zrejmé, že ich neuplatnil včas, pretože ho mal a súdu mohol navrhnúť vykonať v dostatočnej časovej lehote, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania v zmysle ust. § 153 ods. 1 C.s.p. Z uvedeného dôvodu súd s odkazom na ust. § 153 ods. 2 C.s.p. na takéto prostriedky procesnej obrany (nový dôkaz navrhnutý žalovaným) pri svojom rozhodovaní neprihliadal. Navyše ďalším dôvodom na neprihliadnutie na tento navrhovaný dôkaz bol fakt, že nebol spôsobilý privodiť zmenu rozhodnutia súdu vo veci samej. 54. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 55. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 56. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 57. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania v plnej výške priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.