Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III 83Cb/53/2025 6124398712 09. 06. 2026 JUDr. Lucia Hatalová ECLI:SK:MSBA3:2026:6124398712.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Luciou Hatalovou v spore žalobcu: LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325 proti žalovanému: Marketing SZĽH, spol. s r.o., so sídlom Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 819 499, zastúpenému: MF advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Dlhá 4646/30B, 903 01 Senec, IČO: 55 883 796, o zaplatenie 1.229,44 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14.10.2024 a postúpeným Mestskému súdu Bratislava III z upomínacieho konania dňa 13.6.2025, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.229,44 Eur z titulu podielovej odmeny za právne služby advokáta, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.229,44 Eur od 23.12.2020 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- Eur a trovy konania. 2. Žalobca návrh odôvodnil tým, že žalovaný mal rezervovaný hotel MODERN TIMES HOTEL, Chemin du Genévrier 20, Case postale 139 (ďalej len „hotel“), nakoľko vo Švajčiarsku sa mali konať Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020 (ďalej len „MS 2020“). Žalovaný za rezerváciu izieb v hoteli zaplatil 11.424,- CHF, t. j. 10.245,33 Eur (ďalej len „záloha“). Potom, ako sa MS 2020 zrušili z dôvodu pandémie Covid-19, hotel odmietol žalovanému vrátiť zálohu, a to napriek jeho opakovaným žiadostiam. Následne žalovaný oslovil žalobcu za účelom poskytnutia právnych služieb a vymáhania zálohy. Žalobca pripravil plnomocenstvo na zastupovanie a toto zaslal na podpis žalovanému. Po podpise plnomocenstva žalobca vykonal úkony smerujúce k vymoženiu zálohy od hotela. Po prevzatí zastupovania, právnom rozbore veci a vypracovaní argumentácie žalobca zaslal hotelu kvalifikovanú predžalobnú výzvu. Na základe úkonov žalobcu hotel vrátil zálohu na účet žalobcu ako právneho zástupcu žalovaného. Následne žalobca zaslal zálohu v celom rozsahu 10.245,33 Eur na účet žalovaného. Žalobca fakturoval za poskytnuté služby podielovú odmenu 10 % vo výške 1.229,44 Eur s DPH z dôvodu úspešného vymoženia pohľadávky. To, že faktúra bola doručená žalovanému, potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný deň pred splatnosťou faktúry zaslal žalobcovi žiadosť z 21.12.2020, v ktorej na faktúru odkazoval a odmietol jej úhradu. Žalovaný požiadal o dobropis faktúry listom z 21.12.2020, pretože nebolo preukázané, že vymožená záloha bola na účet žalobcu poukázaná z účtu hotela a dohoda o odmene nebola zachytená v požadovanej písomnej forme, avšak žalovaný bol ochotný k odmene uzatvoriť osobitnú písomnú dohodu tak, aby nedošlo k pochybeniam o titule platby odmeny. V čase vymáhania zálohy bol konateľom a riaditeľom žalovaného S.. R. Q., s ktorým bola odmena dohodnutá; po zmene
vedenia žalovaného bol S.. Q. odvolaný z funkcie konateľa. Žalovaný odmietol plniť, hoci záloha bola v celom rozsahu vymožená a právne služby poskytnuté. Odmena bola dohodnutá vo výške 10 % z vymoženej sumy, ktorá bola bežnou praxou v prechádzajúcich prípadoch, v ktorých žalobca zastupoval žalovaného. Vzhľadom na uvedené žalobca zaslal 9.8.2024 žalovanému predžalobnú výzvu na zaplatenie, v ktorej opätovne požiadal žalobcu o splnenie odmeny. Žalovaný odpoveďou z 3.9.2024 opätovne odmietol uhradiť odmenu s argumentáciou, že nie je uzatvorená výslovná písomná dohoda na 10 % z vymoženej sumy. Žalobca sa listom z 18.9.2024 vyjadril k odpovedi žalovaného z 3.9.2024, v ktorej uviedol, že išlo o sporovú agendu (boli vykonané úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - príprava a prevzatie právneho zastupovania, vypracovanie a zaslanie predžalobnej výzvy) a k vymoženiu pohľadávky došlo na základe týchto úkonov. V spore s hotelom žalobca dosiahol 100 % úspešnosť a žalovanému riadne zaslal vymožené plnenie. Žalovaný schválil dohodu vo výške 10 %, čo je polovica z maximálnej možnej podielovej odmeny podľa vyhlášky 655/2004 Z. z., avšak z dôvodu zmeny vedenia spoločnosti nové vedenie odmietlo plniť. Odmena vo výške 10 % z vymoženej sumy je bežnou praxou žalobcu, čo vyplýva aj z ostatných sporových konaní, v ktorých žalobca zastupoval žalovaného a bola mu vyplatená 10 % podielová odmena. Išlo teda o obvyklú odmenu podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka. 3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci 25.10.2024 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. Žalovaný neuznal uplatnený nárok ako neoprávnený. Uviedol, že za poskytnuté právne služby žalobcovi už zaplatil, keď si žalobca voči nemu vyúčtoval odmenu za poskytnutie právnych služieb vo veci vrátenia zálohy 11.424,- CHF od hotela nasledovne (i) faktúrou č. XXXXXXX vystavenou 6.8.2020, splatnou 21.8.2020, ktorou žalobca fakturoval tarifnú odmenu vo výške 337,39 Eur s DPH za prevzatie, prípravu a prvé rokovanie s klientom 14.7.2020 v právnej veci vrátenia zálohy hotelom a ktorú žalovaný uhradil 24.08.2020; (ii) faktúrou č. XXXXXXX vystavenou 7.10.2020, splatnou 22.10.2020, ktorou žalobca fakturoval tarifnú odmenu vo výške 337,39 Eur s DPH za vypracovanie predžalobnej výzvy 23.9.2020 v právnej veci vrátenia zálohy hotelom a ktorú žalovaný uhradil 13.10.2020; (iii) faktúrou č. XXXXXXX vystavenou 5.11.2020, splatnou 20.11.2020, ktorou žalobca fakturoval odmenu za 2 hodiny, t. j. 120,- Eur s DPH za prevzatie stanoviska protistrany a následné rokovanie s klientom vo veci vrátenia depozitu po zrušení bookingu 7.10.2020 a za podanie odpovede hotelu ohľadom náhrady depozitu 22.10.2020 a ktorú žalovaný uhradil 13.10.2020. Žalobca teda za poskytnuté právne služby vo veci vyúčtoval voči žalovanému tarifnú odmenu, a to faktúrami č. XXXXXXX a XXXXXXX, a faktúrou č. XXXXXXX vyúčtoval hodinovú odmenu, ktoré mu žalovaný uhradil. Žalovaný tiež tvrdil, že sa so žalobcom nikdy na podielovej odmene nedohodol. Žalovaný poprel, že žalobca sa na nároku na podielovú odmenu dohodol s konateľom žalovaného R. Q.. To preto, že žalobcom predložená plná moc zo 14.7.2020 nebola podpísaná a ak by aj podpísaná bola, nie je dôkazom o dohode strán o podielovej odmene. Naviac, R. Q. bol konateľom žalovaného od 4.10.2019 do 23.6.2020, a teda nebol konateľom žalovaného 14.7.2020, kedy sa mal údajne dohodnúť so žalobcom. Žalobca o tejto skutočnosti vedel, pretože v tom čase zabezpečoval pre žalovaného právne služby. Žalovaný ďalej argumentoval, že uplatňovaný nárok na podielovú odmenu je v rozpore s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. To preto, že žalobca a žalovaný uzatvorili 1.2.2017 zmluvu o poskytovaní všeobecných právnych služieb (ďalej len „zmluva“), ktorá v celom rozsahu zanikla 31.10.2020 na základe výpovede žalovaného. Hotel vrátil zálohu 11.424,CHF, t. j. 10.245,33 Eur až 26.11.2020, a teda k vybaveniu veci došlo až po ukončení zmluvy. Po skončení zmluvy sa strany sporu na podielovej odmene nedohodli, čo potvrdzuje aj vyjadrenie žalobcu v žalobe, ktorý sa mal dohodnúť s R. Q. 14.7.2020. Žalobca mal preto podľa § 8 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. nárok iba na tarifnú odmenu, a nie na podielovú odmenu. Žalovaný ďalej namietol nedodržanie písomnej formy dohody o podielovej odmene s poukazom na čl. II body 2. a 3., čl. III bod 3. zmluvy. V čase do 31.10.2020 si zmluvné strany mohli dohodnúť za poskytovanie právnych služieb podielovú odmenu na základe osobitnej dohody, o výške v tej ktorej veci v prípade sporovej agendy alebo poskytovanie právnych služieb súdnou cestou. Podielová odmena nebola medzi zmluvnými stranami dohodnutá a zmluvné strany sa na nej mohli podľa zmluvy dohodnúť iba osobitnou dohodou a prípadná taká dohoda mala byť vyhotovená písomne. Žalobca síce tvrdil, že sa dohodol na podielovej odmene vo výške 10 %, ale žiadny dôkaz o tom nedoložil. Navyše, aj prípadná osobitná dohoda by zánikom zmluvy tiež zanikla. 4. Podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 11.6.2025 sa žalobca vyjadril k odporu žalovaného. Žalobca nespochybnil tvrdenie, že žalovaný riadne uhradil faktúry č. XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX, avšak tieto nie sú predmetom tohto sporu. Žalobca mal naopak za to, že medzi žalovaným a hotelom išlo o prípad sporovej agendy, na ktorú mal žalobca nepochybne mandát od žalovaného. K vymoženiu pohľadávky došlo až po tom, ako žalobca zaslal hotelu predžalobnú výzvu na zaplatenie
pohľadávky, žalobca následne aktívne vyvíjal činnosť vo veci a aktívne komunikoval s hotelom za účelom vymoženia pohľadávky ešte počas trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný mal úspech vo veci, keď mu hotel zaplatenú zálohu vrátil. Žalobca zdôraznil, že žalovaný ho oslovil v tejto veci ešte 30.6.2020. Podielová odmena 10 % bola dohodnutá s vtedajším konateľom spoločnosti S.. R. Q., ktorý bol stále zapísaný v obchodnom registri ako konateľ oprávnený konať v mene žalovaného samostatne. K zápisu odvolania konateľa došlo až k 18.8.2020 s dátumom skončenia funkcie 23.6.2020, pričom žalobca nevedel o tom, že S.. Q. bol odvolaný z funkcie konateľa k 23.6.2020 s poukazom na prezumpciu správnosti údajov zapísaných v obchodnom registri. V tejto súvislosti žalobca navrhol vypočuť ako svedka S.. R. Q.. Pokiaľ by aj k uzavretiu samostatnej dohody o výške podielovej odmeny medzi stranami nedošlo, žalobcovi nárok na primeranú podielovú odmenu aj tak vznikol, pričom uplatňovaná výška 10 % z hodnoty úspechu predstavuje aritmetický priemer medzi dovolenou výškou podielovej odmeny (0 % - 20 %). Žalobca nepovažoval za dôvodný ani argument, že podielová odmena je v rozpore s vyhláškou č. 655/2004 Z. z., pretože právnu službu preukázateľne poskytol, hotel potvrdil ešte za trvania zmluvy, že pohľadávku v celom rozsahu uhradí. Skutočnosť, že k pripísaniu prostriedkov došlo až po ukončení zmluvy, bola preto irelevantná. Naviac, ustanovenie § 8 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. sa na tento prípad ani nevzťahuje. Žalobca tiež argumentoval, že dohoda o podielovej odmene bola písomne dohodnutá v článku II bode 3. zmluvy. Toto ustanovenie upravovalo, že výška podielovej odmeny bude predmetom samostatnej dohody, nebolo ale uvedené, že musí ísť o písomnú dohodu. Žalobca sa nestotožnil ani s názorom žalovaného, že podielová odmena bola dohodnutá iba pre prípad súdneho vymáhania pohľadávok, ale vzťahovala sa na sporovú agendu. To, že nárok uplatňovaný žalobcom je v celom rozsahu odôvodnený, preukazovala aj skutočnosť, že žalovaný si faktúru za podielovú odmenu dal do svojho účtovníctva, uviedol ju do kontrolného výkazu a nenamietal ju. Tvrdenie o údajnej nemožnosti opravy kontrolného výkazu pre údajnú daňovú kontrolu žalovaného bolo podľa žalobcu nepreukázané a účelové. 5. K vyjadreniu žalobcu k odporu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu 29.7.2025. Žalovaný zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii a zdôraznil, že zaplatil požadovanú tarifnú odmenu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za právnu službu vo veci, no žalobca navyše požaduje aj podielovú odmenu, ktorá je v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. zmluvnou odmenou. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/21/2022 z 20.10.2022, podľa ktorého z vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vyplýva, že nie je možné kombinovať zmluvnú odmenu s odmenou tarifnou a zákon umožňuje kombináciu len odmien vyplývajúcich z § 2 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Podľa žalovaného bolo vylúčené, aby mal advokát nárok na tarifnú odmenu podľa vyhlášky a súčasne za tú istú právnu službu aj nárok na podielovú odmenu, ktorá je zmluvnou odmenou podľa § 2 ods. 2 vyhlášky. Zmluva v čl. II bode 3. umožňovala dohodnúť podielovú odmenu, ale iba na základe samostatnej dohody v tej ktorej veci sporovej agendy a/alebo poskytovania právnej služby súdnou cestou uplatňovaním si nároku alebo bránením sa nároku iného súdnou cestou. Ďalej zmluva v čl. II bode 5. druhej odrážke ustanovovala, že v prípade podielovej odmeny podľa čl. II bodu 3. bude táto fakturovaná v kalendárnom mesiaci, v ktorom nadobudlo právoplatnosť súdne rozhodnutie, ktorým bol priznaný klientovi úspech vo veci. Z uvedeného bolo zrejmé, že zmluva pripúšťala podielovú odmenu iba v prípade súdneho sporu alebo akékoľvek sporu, v ktorom je vydané právoplatné súdne rozhodnutie. Žalobca mal v súlade s tým preukázať súdne rozhodnutie vo veci, ktoré ho oprávňuje k fakturácií podielovej odmeny. Podľa žalovaného nebolo pravdou, že medzi ním a hotelom došlo k sporu o zaplatenie, pretože hotel vrátil zálohu bez toho, aby sa vo veci začalo akékoľvek konanie. Žalovaný považoval tvrdenie žalobcu o tom, že nemohol vedieť, že R. Q. už nie je konateľom žalovaného, za nedôveryhodné, pretože v tom čase žalobca poskytoval žalovanému právne služby a vedel, že spoločnosť žalovaného začal riadiť Y. J., pretože žalobca s Y. J. o právnych službách komunikoval a rokoval. Okrem toho, ak advokát vymáha finančné plnenie, vec je vybavená až zaplatením, nie mailovým sľubom dlžníka, že dlh zaplatí. Hotel ako dlžník zaplatil svoj dlh dňa 26.11.2020, teda po skončení zmluvy. Navyše žalobca faktúru na podielovú odmenu vystavil až 7.12.2020 a vo faktúre uviedol dátum dodania 30.11.2020. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 407/08 z 30.6.2010, v zmysle ktorého v prípade platne uzavretej zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, v ktorej si strany dohodli podielovú odmenu advokátky, ak došlo k ukončeniu právneho zastupovania z dôvodov na strane sťažovateľa, táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu advokátky, ktorá nemôže byť zbavená práva na odmenu za reálne poskytnuté právne služby do doby ukončenia zastupovania; v takom prípade neprichádza do úvahy priznanie podielovej odmeny. V tomto prípade bola žalovanému zaplatená tarifná a hodinová odmena, podielová odmena mu však nepatrí. Pokiaľ išlo o písomnú formu dohody o podielovej odmene, žalovaný odkázal aj na § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak písomne uzavretá zmluva obsahuje
ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. Z dôvodu absencie dohody o podielovej odmene nemohol žalobca ani tvrdiť, že mu vznikol nárok na podielovú odmenu vo výške 10 %. Na výške podielovej odmeny sa strany musia dohodnúť, a preto bola argumentácia o podielovej odmene vo výške aritmetického priemeru bezpredmetná, keďže žalobca nemal právo určiť výšku podielovej odmeny jednostranne. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 16 ods. 9 Daňového poriadku, ktoré mu neumožňovalo podať dodatočné daňové priznanie, pretože u žalovaného začala daňová kontrola týkajúca sa daňového obdobia od januára 2019 až do marca 2021, vykonávaná Daňovým úradom Nitra, ktorá v čase podania vyjadrenia nebola právoplatne skončená rozhodnutím vo vyrubovacom konaní. 6.1. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 9.6.2026, na ktorom spor prejednal za účasti strán sporu. Strany sporu na nariadenom pojednávaní zotrvali na svojich písomných podaniach a argumentoch v nich uvedených. 6.2. Žalobca zotrval na tom, že išlo o sporovú agendu medzi žalovaným a hotelom o vrátenie zálohy, kedy hotel na výzvy žalovaného zálohu nechcel vrátiť a urobil tak až na výzvu žalobcu ako právneho zástupcu žalovaného. Podielová odmena bola podľa žalobcu nesporne dohodnutá v zmluve o poskytovaní právnych služieb v prípadoch sporovej agendy. V danej veci bol dosiahnutý úspech. Ak by aj výška podielovej odmeny nebola dohodnutá, uplatnili by sa ustanovenia o mandátnej zmluve, podľa ktorých ak si zmluvné strany nedohodli odmenu, patrí mandatárovi odmena obvyklá. Všetky odmeny v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. sú zmluvné a možno ich kombinovať s poukazom na § 2 ods. 3. Zmluva o právnych službách síce skončila k 31.10.2020, avšak žalobca stále zastupoval žalovaného a plnomocenstvo mu nebolo odvolané. Nezaplatenie odmeny žalobca považoval za rozporné s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. V zmluve nebolo uvedené, že dohoda o výške podielovej odmeny musí byť písomná; takáto dohoda nepredstavuje zmenu ani dodatok k zmluve o poskytovaní právnych služieb. V prípade spornosti výšky dohodnutej podielovej odmeny žalobca navrhol vypočuť J.. O., ktorý bol v čase uzatvorenia dohody o podielovej odmene konateľom žalobcu a zotrval na skoršom návrhu na výsluch R. Q.. 6.3. Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že by pohľadávku od hotela vymáhal. Podstatné bolo to, že v čase zrušenia MS 2020 nikto nevedel, aká bude situácia počas pandémie Covid-19, či sa MS uskutočnia a kedy sa uskutočnia, či budú na rovnakom mieste, a preto bolo pochopiteľné, že hotel spočiatku odmietol zálohu vrátiť. Až v lete bolo rozhodnuté o presunutí majstrovstiev sveta na rok 2021. Žalobca ako odborne spôsobilá osoba mal vedieť, že výška podielovej odmeny má byť dohodnutá písomným dodatkom. Žalobca so žalovaným bežne komunikoval, a preto mal vedomosť aj o odvolaní R. Q. z funkcie konateľa, keďže komunikoval s iným marketingovým riaditeľom. O sporovú agendu podľa žalovaného ide, ak má spor rozhodnúť tretí subjekt. Zmluva o poskytovaní právnych služieb bola ukončená k 31.10.2020, pričom žalobca sa so žalovaným dohodol na pokračovaní v zastupovaní len v troch nekalosúťažných konaniach. Žalovaný považoval postup žalobcu ako advokátskej kancelárie za rozporný s dobrými mravmi. 7. Na pojednávaní 9.6.2026 po poučení podľa § 154 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu zhodne uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, tak v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. 8. Súd sa oboznámil s návrhom na vydanie platobného rozkazu a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to najmä emailovou komunikáciou predloženou do konania, faktúrou č. XXXXXXX zo 7.12.2020 s prílohou, listom žalovaného z 3.9.2024 - Odpoveďou na predžalobnú výzvu na zaplatenie, plnomocenstvom zo 14.7.2020, listom žalobcu z 18.9.2024 - Vyjadrením k odpovedi na predžalobnú výzvu na zaplatenie z 3.9.2024 s doručenkou, históriou transakcií z 26.11.2020 a 30.11.2020, predžalobnou výzvou na zaplatenie z 9.8.2024 s doručenku, zmluvou o poskytovaní všeobecných právnych služieb z 1.2.2017, listom žalovaného z 21.1.2020 - Dobropisovaním vystavenej faktúry č. XXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXX zo 6.8.2020 s
prílohou, faktúrou č. XXXXXXX zo 7.10.2020 s prílohou, faktúrou č. XXXXXXX z 5.11.2020 s prílohou, potvrdeniami o zrealizovaní transakcie z 24.8.2020, 13.10.2020 a 13.11.2020, informatívnym výpisom z obchodného registra žalovaného, výpoveďou zmluvy o poskytovaní všeobecných právnych služieb z 31.8.2020, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. 9. Súd spor právne posúdil nasledovne: 9.1. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 9.2. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. 9.3. Podľa § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá. 9.4. Podľa § 571 ods. 2 prvej vety Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevypláva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. 9.5. Podľa § 574 ods. 1 Obchodného zákonníka mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať. 9.6. Podľa § 574 ods. 4 Obchodného zákonníka za činnosť riadne uskutočnenú do účinnosti výpovede má mandatár nárok na úhradu nákladov vynaložených podľa § 572 a na primeranú časť odplaty. 9.7. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. 9.8. Podľa § 24 ods. 3 zákona o advokácii odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena. 9.9. Podľa § 83 zákona o advokácii podrobnosti o výške odmeny advokátov a spôsobe jej určenia, o podmienkach na poskytnutie právnych služieb v mimosúdnom konaní za zníženú odmenu alebo bezplatne, o podmienkach na určenie náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). 9.10. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14). 9.11. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. 9.12. Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2023 zmluvná odmena sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena), b) paušálnou sumou (paušálna odmena), c) podielom na hodnote veci (podielová odmena), d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny. 9.13. Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. spôsoby určenia zmluvnej odmeny podľa odseku 2 môžu byť kombinované.
9.14. Podľa § 7 ods. 1, 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2023 podielová odmena sa môže dohodnúť vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok tohto konania podľa okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil. Maximálna výška dohodnutej podielovej odmeny nesmie presiahnuť 20 % z hodnoty veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom. 9.15. Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. advokát má právo na dohodnutú podielovú odmenu len za predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mal plný úspech vo veci. 9.16. Podľa § 20d vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za úkon právnej služby, ktorý bol vykonaný do 31. decembra 2023, patrí advokátovi odmena podľa tejto vyhlášky v znení účinnom do 31. decembra 2023. 10. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.229,44 Eur s príslušenstvom z titulu podielovej odmeny za právne služby poskytnuté žalovanému v súvislosti s vymáhaním zálohy, zaplatenej žalovaným hotelu vo Švajčiarsku, po zrušení rezervácie z dôvodu zrušenia MS 2020. Žalobca tvrdil, že na zaplatení podielovej odmeny sa dohodol v júli 2020 s konateľom žalovaného R. Q., pričom na základe ním vykonaných právnych krokov hotel vrátil zálohu za ubytovanie v celom rozsahu, a teda žalovaný dosiahol v spore o vrátenie zálohy s hotelom úplný úspech. 11. Žalovaný sa v konaní bránil najmä tým, že zaplatil za poskytnuté právne služby žalobcovi vyúčtovanú tarifnú odmenu a hodinovú odmenu. Okrem toho, podielová odmena, vrátane jej výšky nebola dohodnutá písomne, pričom R. Q. už v júli 2020 nebol konateľom žalovaného. Žalovaný namietal aj to, že v tomto prípade nešlo o spor, ktorý by bol riešený tretím subjektom. Zmluva o poskytovaní právnych služieb bola ukončená k 31.10.2020 výpoveďou žalovaného, pričom k vráteniu zálohy došlo až v novembri 2020, teda po skončení zmluvného vzťahu, predmetom ktorého bolo poskytovanie právnych služieb žalobcom pre žalovaného. 12. V konaní nebolo sporné, že žalovaný mal rezervované ubytovanie v hoteli MODERN TIMES HOTEL, Chemin du Genévrier 20, keďže vo Švajčiarsku sa mali konať MS v ľadovom hokeji 2020. Žalovaný za rezerváciu izieb v hoteli zaplatil zálohu 11.424,- CHF, t.j. 10.245,33 Eur. MS 2020 boli zrušené z dôvodu pandémie Covid-19, avšak hotel odmietol žalovanému vrátiť zálohu za ubytovanie. Strany nesporovali, že žalobca a žalovaný uzatvorili 1.2.2017 zmluvu o poskytovaní všeobecných právnych služieb, ktorá zanikla 31.10.2020 na základe výpovede žalovaného. Žalovaný oslovil 30.6.2020 žalobcu za účelom poskytnutia právnych služieb vo veci vymáhania zálohy. Hotel vrátil zálohu na účet žalobcu ako právneho zástupcu žalovaného, na základe čoho žalobca poukázal vrátenú zálohu 10.245,33 Eur na účet žalovaného. Nesporné bolo, že žalobca si voči žalovanému vyúčtoval odmenu za poskytnutie právnych služieb vo veci vrátenia zálohy od hotela (i) faktúrou č. XXXXXXX vystavenou 6.8.2020, splatnou 21.8.2020, ako tarifnú odmenu vo výške 337,39 Eur s DPH, ktorou žalobca fakturoval prevzatie, prípravu a prvé rokovanie s klientom 14.7.2020 a ktorú žalovaný uhradil 24.08.2020; (ii) faktúrou č. XXXXXXX vystavenou 7.10.2020, splatnou 22.10.2020, ako tarifnú odmenu vo výške 337,39 Eur s DPH, ktorou žalobca fakturoval vypracovanie predžalobnej výzvy 23.9.2020 a ktorú žalovaný uhradil 13.10.2020; (iii) faktúrou č. XXXXXXX vystavenou 5.11.2020, splatnou 20.11.2020, ako hodinovú odmenu za dve hodiny, t. j. 120,- Eur s DPH, ktorou žalobca fakturoval prevzatie stanoviska protistrany a následné rokovanie s klientom vo veci vrátenia depozitu po zrušení bookingu 7.10.2020 a podanie odpovede hotelu ohľadom náhrady depozitu 22.10.2020, ktorú žalovaný uhradil 13.10.2020. Okrem toho žalobca fakturoval žalovanému za poskytnuté služby podielovú odmenu 10 % vo výške 1.229,44 Eur s DPH z dôvodu úspešného vymoženia pohľadávky. Nesporné bolo, že žalovaný požiadal o dobropis faktúry týkajúcej sa podielovej odmeny listom z 21.12.2020, pretože nebolo preukázané, že vymožená záloha bola na účet žalobcu poukázaná z účtu hotela a dohoda o odmene nebola uzatvorená v požadovanej písomne forme, avšak žalovaný bol ochotný k odmene uzatvoriť osobitnú písomnú dohodu tak, aby nedošlo k pochybnostiam o titule. Nesporné bolo, že R. Q. bol konateľom žalovaného od 4.10.2019 do 23.6.2020, k zápisu zániku funkcie konateľa R. Q. došlo v Obchodnom registri 18.8.2020. Žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu na zaplatenie dňa 9.8.2024, na ktorú reagoval žalovaný odpoveďou z 3.9.2024 tak, že opätovne odmietol uhradiť odmenu s argumentáciou, že nebola uzatvorená výslovná písomná dohoda na 10 % z vymoženej sumy. Žalobca sa listom z 18.9.2024 vyjadril k odpovedi žalovaného z 3.9.2024 tak, že išlo o sporovú agendu, žalobca vykonal úkony právnej služby podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to prípravu a prevzatie právneho zastupovania, vypracovanie a zaslanie predžalobnej výzvy, pričom k vymoženiu pohľadávky došlo na základe týchto úkonov. 13. Sporným v konaní bol nárok žalobcu na zaplatenie podielovej odmeny. Sporné bolo, či sa žalobca a žalovaný dohodli na zaplatení podielovej odmeny v súvislosti s právnymi službami týkajúcimi sa vymáhania zálohy od hotela, ako aj prípadná dohoda o výške podielovej odmeny a či žalovaný k 13.7.2020 vedel, že R. Q. už nie je konateľom žalovaného. Sporné bolo aj to, či zastupovanie žalovaného žalobcom vo veci vrátenia zálohy bolo ukončené k 31.10.2020 alebo trvalo aj po tomto dátume. 14. Zo zmluvy o poskytovaní všeobecných právnych služieb z 1.2.2017 súd zistil, že žalobca ako advokátska kancelária a žalovaný ako klient sa dohodli, že advokátska kancelária bude poskytovať klientovi právnu pomoc prostredníctvom právnych služieb (čl. I bod 1). Právna služba mala byť podľa zmluvy plnená najmä, nie však výlučne, zastupovaním klienta pred tretími právnickými alebo fyzickými osobami, vypracovávaním právnych listín, dokumentov, rozborov, analýz, poskytovaním konzultácií a porád, rokovaním s klientom, s protistranou, s tretími osobami (čl. I bod 2.). O právnu službu bol oprávnený požiadať klient advokátsku kanceláriu osobne, zadaním doručeným poštovou prepravou, prípadne prostredníctvom zadania zaslaného na dohodnuté emaily (čl. I bod 4.). Klient a advokátska kancelária sa dohodli, že za právnu pomoc v tej ktorej právnej službe patrí advokátovi odmena vo výške dohodnutej pre ten ktorý prípad osobitnou dohodou v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách trov advokátov za poskytovanie právnych služieb (čl. II bod 1.). Pre prípad sporovej agendy a/alebo poskytovanie právnej služby súdnou cestou uplatňovaním si nároku alebo bránením sa nároku iného formou súdneho sporu bol dohodnutý nárok advokátskej kancelárie na podielovú odmenu z úspechu, a to vo výške, ktorá bude medzi zmluvnými stranami predmetom samostatnej dohody v tej, ktorej veci (čl. II bod 3.). Odmeny dojednané zmluvou sa klient zaviazal uhrádzať na základe faktúr vystavených advokátskou kanceláriou, pričom odmeny podľa čl. II bodu 1. a 2. sa advokátska kancelária zaviazala fakturovať mesačne spätne za predchádzajúci kalendárny mesiac; odmenu podľa čl. II bodu 3. sa advokátska kancelária zaviazala fakturovať v kalendárnom mesiaci, v ktorom nadobudlo právoplatnosť súdne rozhodnutie, ktorým bol klientovi priznaný úspech vo veci (čl. II bod 5.). Prípadné zmeny alebo dodatky k tejto zmluve bolo možné uskutočniť len v písomnej forme, po vzájomnej dohode a so vzájomným súhlasom obidvoch zmluvných strán potvrdený vlastnoručným podpisom oboch zmluvných strán (čl. III bod 3). 15. Súd posúdil zmluvu o poskytovaní všeobecných právnych služieb z 1.2.2017, uzatvorenú medzi žalobcom ako advokátskou kanceláriou a žalovaným ako klientom, ako rámcovú zmluvu o poskytovaní právnych služieb, v ktorej si zmluvné strany dojednali základný rámec svojich vzájomných práv a povinností pri poskytovaní právnych služieb advokátskou kanceláriou klientovi. Na jej základe následne žalovaný ako klient zadával žalobcovi ako advokátskej kancelárii objednávky na poskytovanie právnych služieb v konkrétnych prípadoch, v dôsledku čoho boli uzatvorené samostatné dohody o poskytovaní právnych služieb na konkrétne právne služby, ktoré sa riadili jednak ustanoveniami dohodnutými v (rámcovej) zmluve, ako aj osobitnými dojednaniami týkajúcimi sa tej ktorej veci (napr. ohľadom odmeny za poskytnuté právne služby). K zadaniu požiadavky na poskytnutie právnej služby mohlo dôjsť osobne, poštou alebo emailom. Pokiaľ išlo o odmenu za právne služby v (rámcovej) zmluve bolo dojednané, že v prípade právnych služieb v tej ktorej veci patrí advokátovi odmena vo výške dohodnutej pre ten ktorý prípad osobitnou dohodou. V prípade poskytovania právnych služieb týkajúcich sa súdnych sporov si strany sporu v (rámcovej) zmluve dohodli, že advokátska kancelária má nárok na podielovú odmenu z úspechu, pričom výška podielu mala byť dohodnutá v samostatnej dohode. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že dohoda o odmene v prípade poskytovania právnych služieb mala byť predmetom dojednania týkajúceho sa toho ktorého prípadu (dohody o poskytnutí konkrétnej právnej služby). Pokiaľ nebola osobitná dohoda o odmene v tej ktorej právnej veci uzatvorená, patrila advokátskej kancelárii tarifná odmena podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v súlade s § 24 ods. 3 zákona o advokácii. V prípade sporových vecí v konaní pred súdom nárok na podielovú odmenu vyplýval priamo z (rámcovej) zmluvy a predmetom osobitnej dohody o poskytovaní konkrétnej právnej služby mala byť len výška podielu z úspechu. Možno teda uzavrieť, že zmluva o poskytovaní všeobecných právnych služieb slúžila ako právny základ pre neskoršie objednanie jednotlivých právnych služieb s tým, že v jednotlivom prípade poskytovania právnej služby mala byť aj osobitne dojednaná odmena advokátskej kancelárie, resp. v prípade sporovej agendy výška podielu z úspechu.
16. V tomto konaní bolo nesporné, že žalovaný požiadal žalobcu o poskytnutie právnych služieb vo veci vymáhania zálohy od hotela, ktorý zálohu nechcel vrátiť na výzvy žalovaného. Žalobca si nesporne vyúčtoval tarifnú odmenu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za prevzatie, prípravu a prvé rokovanie s klientom 14.7.2020, ako aj za vypracovane predžalobnej výzvy z 23.9.2020 a hodinovú odmenu za prevzatie stanoviska protistrany, rokovanie s klientom 7.10.2020 a podanie odpovede hotelu 22.10.2020, ktoré mu žalovaný uhradil. Žalovaný síce v konaní namietal, že žalobca vykonanie týchto úkonov nepreukázal, avšak túto námietku súd nepovažoval za dôvodnú, pretože žalovaný zaplatil žalobcovi tarifnú odmenu a hodinovú odmenu za predmetné úkony právnej služby, pričom skutočností týkajúcich sa vyúčtovania tarifnej a hodinovej odmeny, ako aj ich úhrady v konaní tvrdil práve žalovaný. Zaplatením tarifnej odmeny a hodinovej odmeny žalovaný vykonanie vyššie uvedených úkonov právnej služby, ako aj nárok na tarifnú a hodinovú odmenu žalobcu za poskytnuté právne služby uznal. 17. Pokiaľ ide o spornú podielovú odmenu súd uvádza, že právne služby, v súvislosti s ktorými si žalobca uplatnil nárok na podielovú odmenu, boli vykonané v roku 2020, a preto súd uplatnený nárok posudzoval v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2023. Dohodnutie podielovej odmeny v rozhodnom čase bolo možné len za podmienok, že (i) išlo o právne služby vo veci, ktorá bola predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, teda išlo o procesnú vec, (ii) výsledok konania bol neistý, a (iii) advokát o tom klienta poučil. Podielová odmena predstavuje zmluvnú odmenu v podobe percentuálneho podielu na hodnote veci, ktorý však nesmie presiahnuť 20 % z hodnoty veci vyjadrenej v peniazoch. Podmienkou nároku na podielovú odmenu v dohodnutom rozsahu je plný úspech vo veci, ktorý bol dosiahnutý pri poskytovaní právnych služieb. V rámci sporovej agendy určuje mieru úspechu výrok právoplatného rozhodnutia, ktorým sa končí súdne alebo rozhodcovské konanie. Ustanovenie § 7 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. kumulatívne určovalo podmienky, za ktorých bolo možné dohodnúť podielovú odmenu, ako aj maximálnu výšku podielovej odmeny, ktorú bolo možné dohodnúť. To znamená, že v rozhodnom čase vykonania úkonov právnej služby žalobcom nebolo možné podielovú odmenu dohodnúť bez splnenia týchto podmienok. 18. V tomto prípade žalobca zastával názor, že vymáhanie zálohy od hotela bolo sporovou vecou medzi žalovaným a hotelom. Naopak, žalovaný bol toho názoru, že sporovou vecou je len taká vec, ktorú rozhoduje tretí subjekt. Súd sa v danej veci priklonil k záveru, že za sporovú vec možno považovať vec, ktorá je predmetom rozhodovania pred súdom, prípadne iným príslušným orgánom, napr. rozhodcovským súdom. Skutočnosť, že za spor možno považovať len vec, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným príslušným orgánom vyplývala z ustanovenia § 7 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a toto ustanovenie rešpektovalo aj dojednanie zmluvných strán v čl. II bode 3. v spojení s bodom 5. druhej odrážky (rámcovej) zmluvy, keď advokátska kancelária mala nárok na podielovú odmenu z úspechu v prípade sporovej veci, resp. poskytovania právnej služby súdnou cestou uplatňovaním si nároku alebo bránením sa nároku iného formou súdneho sporu, pričom podielová odmena mala byť fakturovaná v kalendárnom mesiaci, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bol klientovi priznaný úspech vo veci. V prípade sporovej agendy mal teda žalobca z (rámcovej) zmluvy nárok na podielovú odmenu, pričom predmetom osobitnej dohody mala byť len výška podielovej odmeny, ktorá mala byť samostatne dojednaná v tej ktorej sporovej veci. To znamená, že súčasťou dohody o poskytovaní právnej služby v konkrétnej sporovej veci mala byť aj dohoda medzi stranami sporu o výške podielovej odmeny. I z vyššie uvedených ustanovení zmluvy vyplýva, že strany sporu pri uzatváraní (rámcovej) zmluvy počítali s podielovou odmenou len v procesnej veci, v ktorej bol dosiahnutý úspech vyplývajúci z právoplatného súdneho rozhodnutia. V tomto prípade bolo nepochybné, že k vybaveniu veci došlo tak, že hotel vrátil žalovanému zálohu v celom rozsahu prostredníctvom žalobcu ako jeho právneho zástupcu bez toho, aby bolo o nároku žalovaného rozhodované súdom alebo iným príslušným orgánom (napr. rozhodcovským súdom). Predsúdne vymáhanie pohľadávky od dlžníka za spor považovať nemožno a táto vec by sa sporom stala až v momente, keď by žalovaný podal žalobu (návrh) voči hotelu na súd alebo iný príslušný orgán, v ktorom by si uplatnil nárok na vrátenie zálohy za ubytovanie. 19. Súd s ohľadom na vyššie uvedené závery považoval za nadbytočné vykonávať dokazovanie výsluchmi svedkov S.. R. Q., bývalého konateľa žalovaného a J.. I. O., konateľa žalobcu, za účelom preukázania dohody o podielovej odmene a jej výške, keďže v tomto prípade sa nejednalo o sporovú vec, v ktorej by žalobcovi v zmysle (rámcovej) zmluvy, prípadne osobitnej dohody medzi zmluvnými stranami, mohol vzniknúť nárok na podielovú odmenu. Takýto nárok by žalobcovi patril, resp. by ho bolo možné dojednať len, ak by boli splnené podmienky ustanovené § 7 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. V tomto
prípade nepochybne nebola splnená už prvá podmienka, keďže nešlo o procesnú (sporovú) vec, ktorá by bola v prospech žalovaného vyriešená v súdnom alebo inom obdobnom konaní. Z toho istého dôvodu sa súd nezaoberal ani spornou otázkou momentu zániku zastupovania žalovaného pri vymáhaní zálohy od hotela žalobcom a ani tým, či žalobca vedel, že S.. R. Q. v júli 2020 už nebol konateľom žalovaného, keďže na výsledok sporu by vyriešenie týchto sporných otázok nemalo žiadny vplyv. 20. Nad rámec vyššie uvedeného ešte súd dopĺňa, že čo sa týka výšky podielovej odmeny, táto mohla byť podľa názoru súdu dojednaná nie len písomne, ale aj ústne, keďže dojednanie o písomnej zmene a doplnení (rámcovej) zmluvy v zmysle čl. III bodu 3. (§ 272 Obchodného zákonníka) sa týkalo len tejto (rámcovej) zmluvy. V zmluve však nebolo dojednané, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje aj na osobitné dohody týkajúce sa poskytovania právnych služieb v tej ktorej veci a s tým súvisiacich zmluvných podmienok. Súd je toho názoru, že jednotlivé dohody o poskytovaní právnych služieb neboli dodatkami, resp. dojednaniami o zmene a doplnení (rámcovej) zmluvy, ale boli samostatnými zmluvami o poskytovaní právnych služieb a tieto mohli byť dojednané aj inak ako písomne, keďže dohoda o písomnej forme dojednaná v čl. III bode 3. zmluvy výslovne neupravovala, že sa týka i osobitných dohôd. Uvedený záver však nič nemení na absencii nároku žalobcu na podielovú odmenu v tomto konkrétnom prípade. 21. Súd záverom uvádza, že z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že súd nemusí reagovať na všetky námietky strán sporu a dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. 22. Sumarizujúc vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovi nepatrí nárok na podielovú odmenu za právne služby poskytované žalovanému vo veci vymáhania zálohy za ubytovanie od hotela, keďže v tomto prípade sa nejednalo o sporovú vec, ktorá by bola predmetom konania na súde alebo inom orgáne, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Žalovaný bol v predmetnom sporovom konaní úspešný v celom rozsahu, keďže súd zamietol žalobu v celom rozsahu žalovanej pohľadávky. S poukazom na uvedené súd priznal žalovanému voči žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).