Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 84Cb/71/2024 z 14. 5. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava III 84Cb/71/2024 6124350140 14. 05. 2026 JUDr. Ildikó Kohoutová ECLI:SK:MSBA3:2026:6124350140.8

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III v Bratislave sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: BT BAU, s. r. o., so sídlom Zádubnie 175, 010 03 Žilina, IČO: 48 170 836, právne zastúpeného: JUDr. Erik Štepánek, advokát, Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: AlmaCare s.r.o., so sídlom Podunajská 18, 821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 51 016 486, o zaplatenie 4.237,- EUR s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.088,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy 1.381,- EUR od 17.04.2024 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.707,- EUR od 06.08.2024 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,EUR, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta. III. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,88 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, postúpeným tunajšiemu súdu na ďalšie konanie dňa 11.10.2024 v súlade s ust. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.237,- EUR s príslušenstvom. 2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že v súlade s e-mailovou komunikáciou zo dňa 25.02.2024 vznikol medzi žalobcom a žalovaným právny vzťah podľa ustanovenia § 535 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) v súlade s ktorým platí, že : „Poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne poukazník proti poukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma.“ Na základe darčekových poukážok vystavovaných žalovaným ako poukazcom, boli jednotlivý zákazníci, ktorí si zakúpili darčekové poukážky ako poukazníci oprávnení vybrať si u žalobcu ako poukázanca plnenie, služby kozmetického salóna. Vychádzajúc z právnej teórie pritom platí, že poukážka je zloženým právnym úkonom, keď poukazca vydá dve plnomocenstvá rôzneho obsahu pre dve rôzne osoby. Poukázanca splnomocní na poskytnutie plnenia poukazníkovi a zároveň poukazníka splnomocní na prijatie plnenia od poukázanca, pričom poukázanec aj poukazník im adresované splnomocnenia prijmú. Vzťah z poukážky je pritom tvorený tromi relatívne samostatnými vzťahmi a to vzťahom valutovým, úhradovým a platobným. Rozhodujúci je v tomto prípade vzťah úhradový, ktorý vzniká medzi splnomocnením poukázanca zo strany poukazcu, aby na jeho účet plnil poukazníkovi. Od skutočnosti, či poukázanec už je z existujúceho (predpoukážkového) právneho vzťahu niečo dlžný poukazcovi

závisí, či je povinný splnomocnenie prijať. Ak áno, k vzniku úhradového vzťahu stačí jednostranný adresovaný právny úkon poukazcu; v opačnom prípade tento vzťah musí vzniknúť dohodou. V zmysle mailovej komunikácie zo dňa 25.02.2024, ale aj 14.03.2024 neexistoval medzi žalobcom a žalovaným predchádzajúci predpoukážkový právny vzťah a tento vzťah vznikol na základe ústnej dohody potvrdenej písomne elektronickou poštou o poskytovaní služieb poukazníkom, zákazníkom, ktorí si zakúpili darčekovú poukážku od žalovaného a následnom preplácaní uvedených poukážok v rozsahu 100 % z vystavenej sumy darčekovej poukážky vrátane DPH. Žalovaný prostredníctvom mailu zo dňa 14.03.2024 odvolal poukážky a súčasne oznámil žalobcovi, že za doposiaľ prijaté poukážky mu uhradí inú sumu, než bolo pôvodne dohodnuté a to vo výške 85 % z pôvodne dohodnutej sumy. Hoci odvolanie poukážky je právom poukazcu nemožno akceptovať jednostranné zníženie kompenzácie za poskytnuté služby na 85 % zo sumy darčekovej poukážky zo strany žalovaného, nakoľko výšky odplaty žalobcu za poskytovanie kozmetických služieb namiesto žalovaného vyplýva z dohody oboch strán a nemožno ju jednostranne meniť. Súčasne poukázal na ustanovenie § 538 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v súlade s ktorými platí, že : „Dokiaľ poukázanec ešte neprijal poukážku voči poukazníkovi, môže ju poukazca odvolať. Ak medzi poukazcom a poukázancom nie je iný právny dôvod, platia o právnom vzťahu medzi oboma ustanovenia o príkaznej zmluve; ale poukážka nezanikne smrťou poukazcu alebo poukázanca. Či a pokiaľ zrušenie poukážky pôsobí aj proti poukazníkovi, spravuje sa právnym vzťahom medzi ním a poukazcom.“ Okamih prijatia poukážky je pritom potrebné odlišovať od okamihu poskytnutia plnenia na ktoré je poukazník (zákazník) oprávnený. Obdobne v prípade, ak by predmetom poukážky bolo peňažné plnenie, nedochádza k prijatiu poukážky okamihom uhradenia (pripísania peňazí na účet poukazníka), ale okamihom faktického prijatia poukážky poukázancom. Žalobcovi preto vznikol nárok na preplatenie poukážok prijatých na plnenie pred odvolaním poukážok dňa 14.03.2024. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca dňa 02.04.2024 vystavil faktúru číslo 20240007 na sumu 4.717,00 EUR s DPH za služby poskytnuté zákazníkom ako poukazníkom na základe darčekových poukážok vystavených žalovaným ako poukazcom a prijatých žalobcom ako poukázancom do 14.03.2024. Poukazníkov (zákazníkov), ktorí sa na žalobcu obrátili so žiadosťou o plnenie a predložili poukážku po dátume 14.03.2024 v súlade s odvolaním poukážky zo dňa 14.03.2024 žalobca neobslúžil a služby im na základe poukážky neposkytol. Súčasne bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená aj Zmluva o poskytovaní služieb (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb e-shopu, webonline rezervačného systému a elektronických služieb pod užívateľským rozhraním žalovaného za odplatu vo výške 400,00 EUR bez DPH, pričom zmluva o poskytovaní služieb bola uzatvorená na dobu určitú do 31.03.2024. Na základe uvedenej Zmluvy vystavil žalovaný faktúru za poskytované služby za mesiac marec 2024 číslo faktúry 24003 na sumu 480,00 EUR vrátane DPH s lehotou splatnosti 10-04-2024 vystavená dňa 03.04.2024. Listom zo dňa 17.06.2024 si žalobca v súlade s ustanovením § 358 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka jednostranne započítal svoju pohľadávku voči žalovanému na zaplatenie 4.717,00 EUR s DPH splatnú dňa 16.04.2024 podľa faktúry číslo 20240007 oproti pohľadávke žalovaného na zaplatenie 480,00 EUR s DPH splatnej podľa faktúry číslo 24003 dňa 10.04.2024 (podľa Zmluvy dňa 20.04.2024) v rozsahu v akom sa kryjú, t.j. v rozsahu 480,00 EUR s DPH. Doposiaľ neuhradený nárok žalobcu z dohody o plnení poukážok vystavených žalovaným prijatých do 14.03.2024 v súlade s faktúrou číslo 20240007 tak predstavuje sumu vo výške 4.237,00 EUR s DPH. Nakoľko sa žalovaný dostal s úhradou dlžnej sumy do omeškania, platí, že žalobca má v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Nakoľko výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, má žalobca v súlade s ustanovením § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške určenej podľa Nariadenia vlády SR číslo 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Súčasne žalobcovi v súlade s ustanovením § 369c Obchodného zákonníka patrí aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. 3. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 05.08.2024, sp.zn. 31Up/890/2024, voči ktorému podal žalovaný včas odpor, v rámci ktorého uviedol, že žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu ohľadom vzniku právneho inštitútu - poukážky v zmysle ustanovení § 535 a súv. Občianskeho zákonníka. Zo strany žalovaného sa jednalo o spolupodieľanie sa na nákladoch za niektoré služby poskytnuté žalobcom pre bývalých zákazníkov žalovaného. Zo strany žalovaného nedošlo u žalobcu k objednaniu si žiadnych služieb pre bývalých zákazníkov, avšak v záujme ústretového prístupu k bývalým zákazníkom, prejavil žalovaný záujem znášať časť nákladov žalobcu, ktoré mu vznikli v súvislosti s poskytnutím služieb, pričom žalovaný informoval žalobcu o skutočnosti, že sa žiadnym spôsobom nebude podieľať na takýchto nákladoch, ktoré vzniknú po 14.03.2024. Žalobca napriek tomu vystavil faktúru, ktorou sa

dožadoval uhradenia sumy 4.717,- EUR s DPH, pričom nie je zrejmé, aké služby, akým zákazníkom a v akých termínoch boli zo strany žalobcu poskytnuté. Rovnako tak žalobca nepreukázal tieto skutočnosti v rámci svojej žaloby, pričom sa obmedzil iba na zaslanie faktúry, bez bližšej špecifikácie konkrétnych služieb pre konkrétnych zákazníkov, aby bolo zo strany žalovaného možné posúdiť oprávnenosť nárokov žalobcu. Žalovaný preto navrhol, aby súd platobný rozkaz z 05.08.2024 zrušil. 4. Žalobca sa k podanému odporu žalovaného vyjadril tak, že žalovaný v odpore nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu a neuviedol ani vlastné skutkové tvrdenia týkajúce sa okolností vzniku alebo obsahu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. V súlade s ustanovením § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku je tak okolnosti vzniku a obsahu právneho vzťahu potrebné považovať za nesporné. Sporná je medzi stranami právna kvalifikácia právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Je teda podľa žalobcu nesporné, že žalovaný vystavil poukážky na kozmetické služby, ktoré následne za odplatu previedol na svojich zákazníkov. Žalovaný písomne (prostredníctvom mailu) požiadal žalobcu, aby tento namiesto žalovaného poskytol kozmetické služby tým zákazníkom žalovaného, ktorí mali zakúpené poukážky a požiadajú o poskytnutie kozmetických služieb v bývalej prevádzke žalovaného v Považskej Bystrici a nakoľko žalobca nebol povinný takéto služby namiesto žalovaného poskytnúť, dohodli sa žalobca a žalovaný na odplate za takto poskytnuté služby (mail zo dňa 25.02.2024). Žalobca poskytoval kozmetické služby zákazníkom žalovaného a prijímal za ich poskytnutie poukážky na kozmetické služby vystavené žalovaným. Dňa 15.03.2024 (mailom zo dňa 14.03.2024 o 21:04 hod.) oznámil žalovaný žalobcovi, že odvoláva vzájomnú dohodu zo dňa 25.02.2024. Vyššie uvedený právny vzťah podľa právneho zástupcu zodpovedá poukážke podľa ustanovenia § 535 a nasl. Občianskeho zákonníka pričom žalovaný má postavenie poukazcu, zákazník postavenie poukazníka a žalobca postavenie poukázanca. Pokiaľ žalovaný uvádza, že si u žalobcu neobjednal žiadne služby je potrebné uviesť, že uvedené nezodpovedá obsahu e-mailu zo dňa 25.02.2024, pričom žalobca nebol žalovanému ničím povinný, je preto prirodzené, že za služby, ktoré mal žalobca poskytovať osobám, ktorým žalovaný predal darčekové poukážky, patrí žalobcovi odplata. Plnil totiž namiesto žalovaného to, čo bol z darčekovej poukážky povinný plniť žalovaný. Nie je preto zrejmé, z čoho vyvodzuje žalovaný dohodu o spolupodieľaní sa na nákladoch žalobcu, ktoré mu vznikli v súvislosti s poskytovaním služieb. V žiadnom prípade nešlo o náklady žalobcu. Nebyť dohody medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 25.02.2024 bolo by plným právom žalobcu oznámiť osobám s darčekovými poukážkami, že tieto boli vystavené žalovaným a platia na služby poskytované žalovaným a z tohto dôvodu ich nebude žalobca prijímať a nebude na ich základe poskytovať žiadne služby. Žalobca nepopiera skutočnosť, že žalovaný mailom zo dňa 14.03.2024 o 21:04 hod. doručený žalobcovi dňa 15.03.2024 odvolal poukážku, ani právo žalovaného tak urobiť, ako uvádza žalovaný v odpore („žalovaný informoval žalobcu o skutočnosti, že sa žiadnym spôsobom nebude podieľať na takýchto nákladoch, ktoré vzniknú po 14.03.2024“) avšak žalobca si voči žalovanému uplatnil výlučne nárok na zaplatenie odplaty za služby poskytované namiesto žalovaného, vo vzťahu ku ktorým prijal poukážku na plnenie do 15.03.2024 tak, ako to predpokladá ustanovenie 538 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v súlade s ktorým možno poukážku odvolať len do času, kým nebola prijatá na plnenie. Žalobca pritom uvádza, že do 15.03.2024 na plnenie prijal poukážky, na základe ktorých poskytol po 15.03.2024 služby v celkovej hodnote 1.990,- EUR, ktoré zosumarizoval v ním priloženej tabuľke. Uvedenú skutočnosť preukazuje žalobca výpisom z evidenčného systému žalovaného, v ktorom bolo zaznamenané prijatie jednotlivých poukážok aj s dátumom ich prijatia na plnenie (dátum vytvorenia rezervácie) a číslom poukážky. Žalobca pritom využíval evidenčný systém žalovaného na základe samostatnej zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Pre úplnosť žalobca poukazuje na skutočnosť, že navrhol žalovanému uzatvorenie zmluvy o predaji podniku, ktorá by upravovala všetky vzájomné vzťahy, vrátane prechodu práv a povinností (aj z darčekových poukážok vystavených žalovaným), ako aj využívanie evidenčného systému žalobcu, uzatvorenie uvedenej zmluvy však žalovaný odmietol. Poukážky prijaté žalobcom pred 15.03.2024, na základe ktorých žalobca poskytoval služby osobám, ktoré si u žalovaného zakúpili darčekové poukážky namiesto žalovaného pred 15.03.2024 žalobca po prijatí zaslal žalovanému na dvojtýždennej báze. Prijatie uvedených poukážok preukazuje žalobca fotodokumentáciou prijatých poukážok, kde je na jednej strane uvedená pečiatka žalovaného, číslo darčekovej poukážky a na druhej strane hodnota darčekovej poukážky alebo konkrétna služba a ku ktorým je pripnutý pokladničný doklad žalobcu s uvedením sumy na plnenie 0,00 EUR. Celková suma prijatých poukážok pritom predstavuje sumu vo výške 4.700,00 EUR. Žalovaný tak mal (a stále má) prístup k údajom o tom akým zákazníkom, v akom čase a aké služby boli poskytnuté. Súčasne upomínacie konanie ako osobitný typ skráteného konania predpokladá výlučne predloženie faktúry. Pokiaľ žalovaný v odpore poukazuje na skutočnosť, že žalobca nepreukázal aké služby, akým zákazníkom a v akých termínoch boli zo strany žalobcu poskytnuté, nie

je uvedené možné považovať za popretie nároku žalobcu a to s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Je pritom nepochybné, že žalovaný ako správca a prevádzkovateľ evidenčného systému využívaného žalobcom v čase vzniku nároku na zaplatenie vnímal skutkové okolnosti vzniku nároku žalobcu, teda aké služby, akým zákazníkom a v akých termínoch boli zo strany žalobcu poskytnuté a v odpore neuviedol žiadne vlastné tvrdenia o týchto skutkových okolnostiach. S poukazom na uvedené žiadal, aby súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. 5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril. 6. Na pojednávaní konanom dňa 02.12.2025 súd konal za prítomnosti štatutárneho zástupcu žalobcu, jeho právneho zástupcu, ako aj štatutárneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu sa pridržal skutočností uvádzaných v písomných podaniach. Uviedol, že vznik právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súvisel so skutočnosťou, že žalobca vstúpil do nájomného vzťahu v priestoroch a odkúpil od žalovaného hnuteľné veci, ktoré tvorili zariadenie kozmetického salónu dovtedy prevádzkovaného žalovaným. Žalovaný vystavil svojim zákazníkom darčekové poukážky, ktoré následne žalovaný prijímal od zákazníkov a poskytoval im za ne služby a uplatňoval si od žalovaného nárok na zaplatenie odplaty vo výške, ktorá bola medzi stranami dohodnutá. Po doručení e-mailu zo strany žalovaného, ktorým oznámil žalobcovi, že sa nebude ďalej podieľať na tomto poskytovaní služieb a nebude ďalej preplácať tieto poukážky, žalobca prestal tieto služby poskytovať. Vo vzťahu k tým zákazníkom, ktorí mu už poukážku predložili a rezervovali si u neho termín na poskytnutie služieb, konal žalovaný v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a tieto služby poskytol, keďže poukážky už na plnenie predložené boli. Zopakoval, že pokiaľ žalovaný rozporuje existenciu poukážkového vzťahu medzi stranami, žalovaný sa nemohol spolupodieľať na nákladoch za niektoré služby poskytnuté žalobcom pre bývalých zákazníkov žalovaného, keďže žalobcovi nemali aké náklady vznikať v súvislosti s poukážkami, ktoré vystavil žalovaný. Žalobca bol oprávnený odmietnuť zákazníkov žalovaného, ktorí by si u neho uplatnili darčekové poukážky vystavené im žalovaným, a odkázať ich na uplatnenie týchto nárokov u žalovaného, či už vo forme poskytnutia služieb alebo prípadne uplatnenia nároku na vrátenie poskytnutého plnenia. Žalobca poskytoval tieto služby zákazníkom žalovaného len z dôvodu, že medzi stranami bola dohoda o preplácaní nákladov, ktoré takto vynaloží a aj keby nešlo o právny vzťah z poukážky, je to len otázka právnej kvalifikácie a podľa názoru žalobcu by to spadalo pod bezdôvodné obohatenie ako plnenie poskytnuté za iného, keďže žalovaný bol povinný poskytnúť služby osobám, ktorým predal darčekové poukážky. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že došlo k transakcii, ktorej predmetom bol predaj hnuteľného majetku, k čomu došlo na konci februára. Uvedenému predchádzalo asi dvojmesačné obvolávanie klientov zamestnancami žalovaného, aby si vyčerpali darčekové poukážky, nakoľko ďalej už žalovaný neplánoval poskytovať služby v Považskej Bystrici. Tým, ktorí mohli a boli ochotní, poskytli im služby v priebehu januára a februára a tým, ktorí po 14.03.2024 nemali poukážky vyčerpané a boli platné, s tými komunikovali, resp. ak tam zostali nejaké poukážky, pre problémy s komunikáciou, toto viedli v rámci účtovníctva ako ich záväzok. Zmluvou o poskytovaní služieb sa zabezpečoval plynulý prechod z jedného prevádzkovateľa na druhého, v rámci čoho žalovaný bezplatne ponúkal žalobcovi služby rezervačného systému a iných záležitostí. Spolu s predajom hnuteľného majetku sa predával aj nehmotný majetok, ako boli profily na sociálnych sieťach a pod. Dňa 14.03.2024 odstúpili od zmluvy so žalobcom, keďže mali nejaké finančné problémy, zároveň niektorých klientov obslúžili v iných prevádzkach, resp. vysporiadali svoje záväzky formou ponuky tovaru. Zámerom dohody žalovaného so žalobcom bolo, aby keď sa v priebehu určitého prechodného obdobia dostaví zákazník žalovaného fyzicky do pobočky, aby nebol žalobcom odmietnutý a neobslúžený, čo by malo určitý reputačný dopad. Žalovaný má za to, že žiadané poukážky presahujú aj toto obdobie aj rozsah, na ktorom sa dohodli so žalobcom. Právny zástupca žalobcu v reakcii uviedol, že obsah dohody je nesporný, sporný je nárok na preplatenie poukážok pri službách poskytnutých po 14.03.2024, ale prijatých na plnenie pred týmto dátumom. Z listinných dôkazov predložených súdu je zrejmé, kedy bola ktorá poukážka prijatá na plnenie. Žalovaný vedel na priebežnej báze, ako boli poukážky uplatňované, keďže tieto boli uplatňované cez jeho rezervačný systém. Zdôraznil, že žalovaný nezaplatil žalobcovi žiadnu čiastku, ani za tie poukážky, za ktoré boli služby poskytnuté do 14.03.2024 a poukázal na neúčinnú obranu žalovaného. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že síce poskytovali žalobcovi služby rezervačného systému, avšak nespracovávali žiadne dáta. Nespochybnil poukážky uplatnené a služby na základe nich poskytnuté medzi 01.03.2024 a 14.03.2024, vrátane. Právny zástupca žalobcu doplnil, že má za to, že je relevantné v danom prípade rozlišovať, kedy došlo k prijatiu darčekovej poukážky a nie je relevantné samotné poskytnutie služby, keďže poskytnutie služby je len dôsledkom prijatia darčekovej poukážky. Poukážka bola prijatá okamihom, kedy si ju niekto uplatnil

a prijal rezerváciu, nie okamihom poskytnutia služby. Preto nastávali situácie, kedy si zákazník vytvoril rezerváciu ešte u žalovaného, napr. 16.02.2024, ale samotnú službu už poskytoval žalobca na svoje náklady. Zástupca žalovaného uviedol, že keď je poukážka na sumu 50,- EUR s DPH má v sebe maržu a iné náklady a dohoda, ktorú strany mali, že sa žalovaný bude podieľať na časti nákladov, ktoré vzniknú žalobcovi, nebola o tom, že žalovaný odovzdá zákazníkov a teraz všetko je ich a žalovaný to bude platiť. Žalovaný z toho v prvom rade nijak neprofitoval, ale žalobca, pretože to boli potenciálne budúci alebo pokračujúci zákazníci žalobcu, keďže žalovaný už žiadnu činnosť v danom meste nevykonával. Čiže dohoda smerovala k tomu, aby sa pokrývali ich náklady, ale aby sa nepokrývala ich marža, to bola dohoda, ktorú si ústne uzatvorili. Rezervácia v systéme je podľa jeho názoru veľmi variabilná vec, to si robí zákazník, alebo niekto, mení sa to aj 24 hodín predtým a z účtovného hľadiska je poukážka prijatá vtedy, keď je dodaná služba a nie keď je urobená rezervácia, keďže rezervácia je len nejaká pomôcka s tým, že sa to nepíše do zošita, ale do rezervačného systému. Právny zástupca žalobcu, v reakcii na popretie dohody ohľadne preplácania nákladov žalovaným žalobcovi, poukázal na e-mailovú komunikáciu medzi stranami predloženú do spisu, z ktorej jednoznačne vyplýva spôsob preplácania. Jednostranné vyhlásenie žalovaného o preplácaní poukážok v rozsahu 85 % nie je dohoda. Žalovaný svojím zákazníkom predával darčekové poukážky, za ktoré zaplatili žalovanému sumu darčekovej poukážky, preto je nepochopiteľné tvrdenie žalovaného o tom, že z toho, že zinkasoval peniaze, služby za neho poskytol žalobca, za ktoré mu nezaplatil, nemal žalovaný žiadny prospech. Žalovaný mal predsa prospech v rozsahu 100% plnenia, ktoré zinkasoval za predané poukážky, na základe ktorých za neho plnil niekto iný. Zástupca žalovaného doplnil, že dohoda bola na náklady, pričom je logické, že asi žalovaný netransferuje tú maržu. Časť nákladov, ktorá vznikla na predaj poukážky a na dodávku tých služieb a to všetko za tým, bola v čase pred tým, keď sa poukážka predala. Preto dohoda bola na náklady, napr. na mzdu, nájom a všetky tieto veci, ale žalovaný je obchodná spoločnosť podnikajúca za účelom zisku, nie za účelom odovzdania zisku ďalej. 7. Na pojednávaní dňa 29.01.2026 právny zástupca žalobcu uviedol, že tabuľka uvedená v žiadosti o pokračovanie v konaní sa týka poukážok, ktoré boli prijaté pred 15.03.2024, na základe ktorých bolo plnené až po 15.03.2024. Rezervácie boli vytvorené pred tým, ako žalovaný odvolal poukážky, plnilo sa až po tomto dátume. Súdu bolo predložených 116 ks poukážok s konkrétnymi sumami, pričom sa nejavil medzi stranami byť sporný nárok na zaplatenie poukážok, ktoré boli prijaté do 15.03.2024. Poukázal na skutkové tvrdenie žalobcu zo žiadosti o pokračovanie v konaní, že súdu sa predkladá 116 ks poukážok v sume 4.700,- EUR. Zástupca žalovaného súdu potvrdil, že vystavil vo svojom mene pre svojich zákazníkov darčekové poukážky s tým, že si ich majú uplatniť u žalovaného, nedošlo k vystaveniu darčekových poukážok s tým, že si ich majú zákazníci uplatniť u žalobcu. Keďže sa nepodarilo obvolať všetkých zákazníkov s predanými darčekovými poukážkami, dohodol sa žalovaný so žalobcom, že týmto zákazníkom žalobca poskytne služby, aby zákazníci neboli odmietnutí, ktoré sa v dohodnutých časových intervaloch reportovali žalobcom u žalovaného. Na základe uvedeného malo dôjsť k následnému preplateniu sumy poukážok v dohodnutom rozsahu zo strany žalovaného na základe vystavenej faktúry. Dohoda nebola časovo limitová, neboli tvrdené špecifické dojednania vo vzťahu k ukončeniu spolupráce. Na otázku súdu, či bola medzi stranami dohoda ohľadne poukážok, pri ktorých rezervácia vznikla pred 01.03.2024, zástupca žalovaného uviedol, že nebola konkrétna dohoda ohľadne takýchto poukážok. Pre žalovaného nie je relevantné, kedy bola vystavená rezervácia, ak bola rezervácia vytvorená pred 01.03.2024 a služba poskytnutá do 15.03.2024, k takej poukážke sa žalovaný hlási. Dohoda bola o obsluhovaní zákazníkov, ktorí prídu s darčekovou poukážkou žalovaného, nie že ich bude žalobca proaktívne oslovovať, tak žalobca bude takéto služby poskytovať a žalovaný mu to bude kompenzovať. Od tej dohody žalovaný ustúpil a žalobca mal všetky prostriedky – čas, aj technické prostriedky, aj kontakt, na to, aby povedal zákazníkom, boli to jeho zákazníci, ich rezervácie, že tá služba sa nemôže realizovať na základe poukážky žalovaného a zákazníka by riešil žalovaný. Do rezervačného systému mal prístup do 01.03.2024 len žalovaný a od 01.03.2024 už len žalobca. Právny zástupca žalobcu následne doplnil a upresnil skutkové tvrdenia z podanej žaloby a žiadosti o pokračovanie v konaní ohľadne špecifikácie žalobného nároku. Zástupca žalovaného v reakcii na prednes právneho zástupcu žalobcu uviedol, že si nemyslí, že je pravdivý údaj žalobcu o tom, že v 100 % poukážok, ktorých bolo uplatnených, bola poskytnutá služba presne v hodnote, v akej bola poukážka, pretože je to podľa jeho názoru nemožné. Vzhľadom na množstvo poukážok uplatnených 14.03.2024 a 15.03.2024 pri kapacite tohto salónu, pri skúsenostiach, ktoré má, ak by žalobca servisoval len klientov, ktorí boli poukážkoví, by došlo k tomu, že to nie je v súlade s dohodou, ktorú mali a ktorá mala byť reaktívna. Dňa 14.03.2024 informoval žalovaný žalobcu v zmysle predloženého e-mailu a 15.03.2024 mal žalobca všetky možnosti neobsluhovať každého klienta v režime dohody, od ktorej žalovaný odstúpil.

Pokiaľ nebolo rozporované odstúpenie od dohody, nerozumie, prečo si žalobca uplatňoval poukážky po 14.03.2024, resp. 15.03.2024. 8. Dňa 12.02.2026 bolo súdu predložené podanie žalobcu, obsahom ktorého bola tabuľka predstavujúca súhrn žalobcom prijatých darčekových poukážok vystavených žalovaným pre zákazníkov žalovaného. Uvedené podanie bolo zároveň doručované cestou súdu aj protistrane. 9. Na pojednávaní dňa 14.04.2026 súd dopytoval právneho zástupcu žalobcu vo vzťahu k nezrovnalostiam v predložených poukážkach a skutkových tvrdeniach žalobcu ohľadne poskytnutých služieb na základe konkrétnych poukážok. Vo vzťahu k uplatneniu poukážky č. 23185, keďže mala byť uplatnená dvakrát, uviedol, že táto bola s najväčšou pravdepodobnosťou uplatnená omylom duplicitne. Vo vzťahu k poukážke č. 23482 súd konštatoval, že na právnym zástupcom žalobcu predloženej poukážke nie je jednoznačné číslo poukážky, túto preto nebolo možné stotožniť a rovnako tak, aj vo vzťahu k poukážke č. 5570. Vo vzťahu k poukážke č. A346-a právny zástupca žalobcu uviedol, že sa jedná o poukážku, ktorá sa nachádza na č.l. 123, avšak z nej nevyplýva suma, v ktorej mali byť žalobcom poskytnuté služby. Poukážka č.6264a sa nachádza na č.l. 113 a 113rub, je na sumu 25,EUR a služba bola poskytnutá 21.03.2024. Poukážka č. 23683 je na sumu 50,- EUR a služby boli poskytnuté 08.03.2024 a 26.03.2024, nachádza sa na č.l. 175 a 175rub. Poukážku A -534-a právny zástupca žalobcu nedohľadal. Súd uviedol existenciu nezrovnalostí pri viacerých poukážkach v tom smere, že v rámci skutkových tvrdení žalobcu je uvedený len jeden z dátumov poskytnutia služieb, hoci z poukážok vyplýva, že bolo poskytnutých niekoľko služieb v rôznych termínoch. Príkladom je poukážka č. 23170, ktorá sa nachádza na č.l. 172. Súd má zároveň za to, že sú nesporné dátumy a skutočnosti ohľadne poskytnutia služieb napísané rukou na daných poukážkach, keďže uvedené žalovaný relevantným spôsobom nerozporoval. Právny zástupcu žalobcu súdu uviedol, že podľa jeho názoru došlo ku chybe v prepise v prípadoch, kedy sa namiesto dvoch dátumov uviedol len jeden. Zástupca žalovaného uviedol, že ho ani nenapadlo, že by si žalobca nárokoval na sumu za službu, ktorá bola zákazníkom odobratá pred tým, než začal žalobca prevádzkovať salón. Nie je v jeho silách prejsť niekoľko sto poukážok a až teraz si uvedomil, že sa to asi naozaj od neho očakávalo, že si tých sto strán prejde a bude hľadať prípadné podvodné konanie žalobcu, rovnako ako vystavovanie pokladničných dokladov zo strany žalobcu a teda to, či to sedí s údajmi rukou dopísanými na jednotlivých poukážkach. Súd doplnil predbežné právne posúdenie súdu, v nadväznosti na ktoré právny zástupca žalobcu uviedol, že výška peňažnej náhrady je vo výške hodnoty poskytnutých služieb, teda v zmysle súm uvedených na jednotlivých poukážkach. Zástupca žalovaného zopakoval, že žalobca mal všetky možnosti informovať zákazníkov o tom, že im po 14.03.2024 neposkytne služby z darčekových poukážok vystavených žalovaným, nevie, prečo ich jednostranným rozhodnutím o pokračovaní v plnení napriek odstúpeniu žalovaného od zmluvy je žalovaný v pozícii, že sa nedovolene obohatil. Strany nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. 10. Súd sa v zmysle § 204 CSP oboznámil s obsahom spisu a skonštatoval, že listiny boli stranám doručené, ich obsah nebol stranami spochybnený, zároveň prítomné strany súdu oznámili, že im je obsah spisu známy a nenavrhli vykonať žiadny z listinných dôkazov jeho prečítaním a ustálil skutkový stav. 11. Strany sporu neurobili spornou skutočnosť, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu ústnej dohody, potvrdenej písomne elektronickou poštou, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb žalobcom zákazníkom žalovaného namiesto žalovaného s tým, že za takto poskytnuté služby bude patriť žalobcovi odplata v dohodnutej výške. Nebolo sporné ukončenie tohto zmluvného vzťahu medzi stranami emailovým oznámením (zo 14.03.2024) žalovaného žalobcovi, že odstupuje od tejto dohody a preplatí poukážky, ktoré boli do 14.03.2024 (vrátane) u žalobcu uplatnené. Ukončenie zmluvného vzťahu medzi stranami uvedeným spôsobom nebolo medzi stranami sporné. Nesporným bolo, že žalobca neobslúžil zákazníkov, ktorí si u neho uplatnili darčekové poukážky od žalovaného po 14.03.2024 a týchto odkázal priamo na žalovaného. Nesporným je nárok žalobcu v časti, v ktorej si ho uplatňuje na základe darčekových poukážok, za ktoré poskytol služby zákazníkom do 14.03.2024 vrátane a to bez ohľadu na to, kedy bola vytvorená rezervácia v rezervačnom systéme. Sporným bolo, či je žalovaný povinný kompenzovať žalobcovi hodnotu poukážky vo výške 85% tak, ako to uviedol žalovaný v e-maili zo dňa 14.03.2024 alebo vo výške 100% tak, ako to vyplýva z e-mailu žalovaného zo dňa 25.02.2024, v ktorom bolo uvedené, že „faktúra za poukážku vrátane DPH, napr. na 50,- EUR poukážku je faktúra 41,67 EUR bez DPH.“ Sporným bolo, či má žalobca nárok na odmenu za poskytnutie služieb zákazníkom

žalovaného aj po 14.03.2024, keď žalobca má za to, že vytvorením rezervácie do 14.03.2024 (vrátane) na termín poskytnutia služby na základe darčekovej poukážky aj po 14.03.2024, resp. 15.03.2024 došlo k faktickému prijatiu poukážky (v zmysle § 535 a nasl. OZ), v dôsledku čoho mu vznikol nárok na preplatenie poskytnutých služieb aj za tieto darčekové poukážky. Žalovaný má za to, že po jeho platnom odstúpení od vzájomnej dohody už nebol viac žalobca oprávnený vôbec plniť zákazníkom žalovaného a preto mu za takéto plnenie nepatrí akákoľvek odmena, či náhrada. 12. Pri právnom posúdení veci súd vychádzal z nasledujúcich ustanovení. 13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „OBZ“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 14. Podľa § 1 ods. 2 OBZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 15. Podľa § 261 ods. 1 OBZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 16. Podľa § 269 ods. 2 OBZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 17. Podľa § 332 ods. 1 OBZ, ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil. 18. Podľa § 332 ods. 2 OBZ, ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou nevyplýva niečo iné, vstupuje tretia osoba splnením dlžníkovho záväzku do práv veriteľa, ktorý je povinný jej vydať a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky. 19. Podľa § 365 OBZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 20. Podľa § 369 ods. 1 a 2 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 21. Podľa § 369c OBZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 22. Podľa § 566 ods. 1 OBZ mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. 23. Podľa § 566 ods. 2 OBZ, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá. 24. Podľa § 571 ods. 1 OBZ, ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

25. Podľa § 571 ods. 2 OBZ, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok. 26. Podľa § 574 ods. 1 OBZ mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať. 27. Podľa § 574 ods. 2 OBZ, ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť. 28. Podľa § 574 ods. 3 OBZ od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti. 29. Podľa § 574 ods. 4 OBZ za činnosť riadne uskutočnenú do účinnosti výpovede má mandatár nárok na úhradu nákladov vynaložených podľa § 572 a na primeranú časť odplaty. 30. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. 31. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 32. Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. 33. Podľa § 491 ods. 2 OZ na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. 34. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 35. Podľa § 535 OZ poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne poukazník proti poukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma. 36. Podľa § 536 ods. 1 OZ pokiaľ je poukázanec to, čo má plniť, už poukazcovi dlžný, je voči nemu povinný poukážke vyhovieť. Jeho záväzok zanikne, ak nie je inak dohodnuté, iba tým, že splní podľa poukážky poukazníkovi. Ak sa má poukážkou splniť dlh poukazcu u poukazníka, ktorý s tým súhlasil, je poukazník povinný poukázanca vyzvať, aby plnil. 37. Podľa § 538 ods. 1 OZ dokiaľ poukázanec ešte neprijal poukážku voči poukazníkovi, môže ju poukazca odvolať. 38. Podľa § 538 ods. 2 OZ, ak medzi poukazcom a poukázancom nie je iný právny dôvod, platia o právnom vzťahu medzi oboma ustanovenia o príkaznej zmluve; ale poukážka nezanikne smrťou poukazcu alebo poukázanca. Či a pokiaľ zrušenie poukážky pôsobí aj proti poukazníkovi, spravuje sa právnym vzťahom medzi ním a poukazcom. 39. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 40. Podľa § 1 ods 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. (ďalej aj ako ,,nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z. z.“), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania

v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. 41. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 42. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 43. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 44. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 45. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 46. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 47. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 48. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. 49. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. 50. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 52. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 53. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 54. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 55. Vo vzťahu k samotnému zmluvnému vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, súd uvádza, že medzi stranami bol sporný obsah ústne uzatvorenej zmluvy v tom smere, či došlo medzi stranami k dohode o úhrade odmeny v rozsahu 100 % alebo 85 % za poskytnuté služby. V tomto smere súd uvádza, že z písomného potvrdenia o uzatvorení ústnej dohody, realizovanom práve žalovaným, vyplýva rozsah preplatenia v rozsahu 100 % hodnoty poukážky. Následné zníženie tohto rozsahu na 85 % vyplýva len z jednostranného právneho úkonu žalovaného – e-mailu zo dňa 14.03.2024. Súd v tomto smere

uvádza, že žalobca neakceptoval jednostranné zníženie kompenzácie za poskytnuté služby na 85 % zo sumy darčekovej poukážky zo strany žalovaného, nakoľko výšky odplaty žalobcu za poskytovanie kozmetických služieb namiesto žalovaného vyplývala z dohody oboch strán a nemožno ju jednostranne meniť. Je preto zrejmé, že dohoda strán pri vzniku záväzkového vzťahu bola realizovaná tak, ako to potvrdil samotný žalovaný v maily zo dňa 25.02.2024, teda so záväzkom žalovaného na úhradu 100 % hodnoty poukážky. Žalovaný síce produkoval aj skutkové tvrdenie o tom, že dohoda smerovala k tomu, aby sa pokrývali len náklady žalobcu, teda aby sa nepokrývala jeho marža, toto skutkové tvrdenie je však v rozpore s uvedeným e-mailom samotného žalovaného, preto ho súd vyhodnotil ako účelové a nepreukázané. 56. Strany sporu nesporovali predmet svojich záväzkov. Súd má za to, že medzi žalovaným a žalobcom došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť klientom žalovaného, ktorí sa preukážu platnou darčekovou poukážkou, nimi vybrané služby v sume uvedenej na darčekovej poukážke, prípadne poskytnutie služby na nej uvedenej a to za žalovaného, čomu zodpovedal záväzok žalovaného, po realizácii vyúčtovania týchto poukážok na základe predloženej faktúry, uhradiť žalobcovi odplatu v rozsahu 100 % jej hodnoty (už vrátane DPH). Tento obsah dohody vyplýva z jej písomného potvrdenia samotným žalovaným e-mailom zo dňa 25.02.2024, ktorý bol priložený už k podanej žalobe a ktorého obsah žalobca nikdy nerozporoval. 57. Je zrejmé, že zmluva o spolupráci, ktorú si medzi sebou strany ústne uzatvorili, týkajúca sa poskytovania služieb žalobcom za žalovaného v súvislosti s poukážkami vydanými žalovaným jeho zákazníkom, nie je zmluvným typom, ktorý by bol upravený v Obchodnom, či Občianskom zákonníku. Na nepomenované zmluvy sa uplatní právna úprava všeobecnej časti záväzkového práva, ak by však mala znak určitej typovej zmluvy, resp. bola podobná práve tejto zmluve, použijú sa analogicky pravidlá upravujúce túto podobnú zmluvu (analogia legis). Pri analógii legis (§ 491 ods. 2 OZ) platí, že na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak, pričom ak určitá otázka nie je v zmluve upravená, prednostne sa použije Obchodný zákonník a len ak takúto úpravu nemá, použijú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka. 58. S poukazom na uvedené má súd za to, že v danom prípade si strany medzi sebou uzatvorili inominátnu zmluvu, ktorá má v sebe prvky mandátnej zmluvy, keďže práve na základe mandátnej zmluvy dochádza k poskytovaniu služby pre mandanta, v jeho mene a na jeho účet, a to za odplatu, ktorá je vymedzená činnosťou a nie výsledkom a je uzatvorená medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti. 59. Žalobca si svoj nárok voči žalovanému uplatňuje v celom rozsahu ako nárok zmluvný, teda za zmluvný nárok považuje aj nárok na odmenu za služby poskytnuté zákazníkom žalovaného po 14.03.2024, resp. 15.03.2024, pričom však súd dodáva, že nie je zrejmé, prečo žalobca tvrdí, že aj pri službách poskytnutých 15.03.2024 má ísť o plnenie na základe zmluvy pred jej vypovedaním žalovaným, keď v samotnej žalobe uvádza, že zákazníci, ktorí sa obrátili na žalobcu s darčekovou poukážkou po 14.03.2024 už neboli obslúžení. Z výpovede žalovaného je zrejmý dátum ukončenia zmluvného vzťahu k 14.03.2024 vrátane, pričom predmetný e-mail sa dostal do sféry dispozície žalobcu už 14.03.2024 vo večerných hodinách doručením do e-mailovej schránky. Súd preto vychádzal aj z tvrdení žalobcu v podanej žalobe a ustálil ako posledný deň trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným dátum 14.03.2024, kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami, pričom platnosť a účinnosť tohto ukončenia zmluvy nebola medzi stranami sporná. Súd dodáva, že aj pri analogickej aplikácii ustanovenia § 574 ods. 1 OBZ bol žalovaný oprávnený vypovedať zmluvu kedykoľvek a aj bez uvedenia dôvodu, pričom vo výpovedi môže určiť jej účinnosť, ktorá nemôže nastať skôr, ako sa o nej druhá zmluvná strana dozvie alebo môže dozvedieť. 60. Povahu žalovaného nároku, ako nároku v celom rozsahu zmluvného, žalobca odvodzuje od skutočnosti, že podľa § 538 ods. 1 OZ platí, že dokiaľ poukázanec (žalobca) ešte neprijal poukážku voči poukazníkovi (zákazník), môže ju poukazca (žalovaný) odvolať, pričom je podľa jeho názoru potrebné rozlišovať okamih prijatia poukážky, od okamihu poskytnutia plnenia, na ktoré je poukazník (zákazník) oprávnený, pričom podstatné je faktické prijatie poukážky poukázancom, ktorú stotožňuje s vytvorením rezervácie v rezervačnom systéme a nie so samotným poskytnutím služby na základe darčekovej poukážky.

61. V tomto smere súd poukazuje na to, že poukážka (asignácia) je zmluva, ktorou jedna osoba – poukazca (asignant) splnomocňuje druhú osobu - poukazníka (asignatára), aby vybrala určité plnenie od tretej osoby - poukázanca (asignáta), a súčasne ktorou poukazca splnomocňuje poukázanca, ktorý splnomocnenie prijíma, aby na účet poukazcu plnil poukazníkovi. Právny vzťah z poukážky vznikne tým, že poukazca vydá dve splnomocnenia rôzneho obsahu a na dve rôzne osoby, pričom tieto osoby splnomocnenie im adresované prijmú. Pokiaľ by splnomocnenie prijala len jedna z týchto strán, poukážka nie je úplná a právny vzťah vznikne len medzi poukazcom a tou stranou, ktorá splnomocnenie prijala. Z poukážky môžu vzniknúť tri právne vzťahy: Medzi poukazcom a poukazníkom vznikne len vtedy, keď poukazník prijme splnomocnenie poukazcu. Dôvodom tohto splnomocnenia môže byť úmysel poukazcu darovať poukázané plnenie poukazníkovi, alebo dať mu ho s cieľom splnenia dlhu, alebo môže ísť o inkasovanie tohto plnenia od poukázanca poukazníkom pre poukazcu a pod. Medzi poukazcom a poukázancom vznikne tento vzťah len vtedy, keď poukázanec prijme splnomocnenie poukazcu. Poukázanec totiž nie je povinný prijať takéto splnomocnenie. Medzi poukazníkom a poukázancom vznikne poukážkový právny vzťah len vtedy, keď obaja splnomocnenie poukazcu prijmú. Obsah tohto právneho vzťahu zodpovedá obsahu pôvodného právneho vzťahu, ktorý je medzi poukazcom a poukázancom, s tým rozdielom, že poukázanec nemôže proti poukazníkovi uplatniť námietky, ktoré by mal proti poukazcovi, ale môže uplatniť len také námietky, ktoré mu patria priamo proti poukazníkovi, alebo ktoré vyplývajú zo samej poukážky. Poukázanec je voči poukazcovi povinný vyhovieť poukážke, ak je poukazcovi dlžný to, čo sa poukazuje poukazníkovi, pretože ide o dispozíciu veriteľa (poukazcu) pohľadávkou, ktorú má voči svojmu dlžníkovi (poukázancovi). Ak poukázanec zaplatí poukazníkovi, týmto zaplatením splní svoj dlh, ktorý má voči poukazcovi. Poukážka slúži predovšetkým na vyrovnanie dlhov. Pritom ňou možno vyrovnať súčasne dlh poukazcu voči poukazníkovi, aj dlh poukázanca voči poukazcovi. Predmetom poukážky môže byť zásadne akékoľvek plnenie, poukážka však najčastejšie znie na peňažné plnenie. Jej predmetom však môžu byť aj cenné papiere alebo zastupiteľné plnenie. Ak poukázanec prijal od poukazcu poukážku (ktorú by inak prijať nemusel) a podľa nej aj plnil, vznikol medzi nimi právny vzťah (tzv. úhradový). Ustanovenie § 536 ods. 1 ukladá poukázancovi priamo povinnosť vyhovieť poukážke, ak to, čo má podľa nej plniť, poukazcovi už dlhuje, t. j. je v postavení dlžníka voči veriteľovi. Záleží na postupcovi, koho určí na prevzatie plnenia, pretože ide o oprávnenie veriteľa disponovať svojou pohľadávkou voči dlžníkovi (poukázancovi). V opačnom prípade by totiž túto povinnosť nemal, lebo poukážku nemusí akceptovať, a teda podľa nej poukazníkovi plniť. Ak nie je dohodnuté inak, jeho záväzok zanikne iba tak, že poukazníkovi splní podľa poukážky, keďže nemá na výber. V tretej vete odseku 1 je upravený vzťah poukázanca a poukazníka (tzv. valutový vzťah), v ktorom poukazca je dlžníkom poukazníka, a aby splnil svoj dlh, vystavil mu na to poukážku. Poukazník, ktorý má postavenie veriteľa, však nie je povinný prijať poukážku svojho dlžníka, podľa ktorej mu má splniť dlh. Je však povinný bez zbytočného odkladu to oznámiť poukazcovi. V prípade, keď poukazník poukážku prijal, musí poukázanca vyzvať, aby mu plnil podľa poukážky. Priamy nárok na plnenie mu voči poukázancovi vznikne až vtedy, keď dostane jeho prejav, že poukážku prijíma (§ 535). Právny vzťah z poukážky vznikne tým, že poukazca vydá dve splnomocnenia rôzneho obsahu a na dve rôzne osoby, pričom tieto osoby splnomocnenie im adresované prijmú (viď aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.06.2017, sp.zn. 4Cob/101/2015). 62. K účinnosti poukážky vo vzťahu ku všetkým jej účastníkom sa teda vyžadujú celkom tri právne úkony. Prvým vzťahom je dohoda medzi poukazcom a poukazníkom, teda valutový pomer, pričom právny vzťah medzi nimi vzniká momentom prijatia splnomocnenia poukazcu poukazníkom, teda súhlasom poukazníka s tým, že si vyberie (resp. prijme) plnenie od poukázaného. Z tohto pomeru vyplýva dôvod (kauza), prečo poukazca vystavil poukážku (napr. splnenie dlhu, darovanie, poskytnutie pôžičky a pod.) a prečo poskytuje poukazníkovi určitú hodnotu (valutu), spočívajúcu v plnení od poukázanca. 63. V danom prípade, však žalovaný, ako poukazca, nevystavil darčekovú poukážku, pričom tento pojem nie je možné stotožňovať s pojmom „poukážka“ tak, ako ju má na mysli práve ustanovenie § 535 a nasl. OZ, svojim klientom (poukazníkom) s tým, aby si ňou vybrali plnenie práve u žalobcu a títo túto darčekovú poukážku (pri jej zakúpení od žalovaného) neprijali s tým, že si plnenie vyberú od tretej osoby (žalobcu) a nie od žalovaného. Súd v tomto smere dopĺňa, že z nesporovaných skutkových tvrdení štatutárneho zástupcu žalovaného vyplýva, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol práve z dôvodu, že zo strany žalovaného sa nepodarilo do momentu ukončenia poskytovania služieb kozmetického salónu v prevádzke v A. B. kontaktovať všetkých svojich zákazníkov, ktorým boli vydané darčekové poukážky zo strany žalovaného a oznámiť im, že si majú tieto poukážky uplatniť do konca

februára 2024 u žalovaného. Z uvedeného preto vyplýva, že zákazníci žalovaného neboli zo strany žalovaného kontaktovaní s tým, že si majú vybrať plnenie práve u žalobcu namiesto poskytnutia plnenia žalovaným. Práve naopak, štatutárny zástupca žalovaného po celý čas v konaní tvrdil, že tým klientom, ktorých sa podarilo skontaktovať žalovaným, boli buď poskytnuté služby priamo žalovaným v Považskej Bystrici (do konca februára 2024) alebo v inej pobočke, alebo im boli vrátené peniaze alebo ponúknutý tovar v hodnote vystavenej darčekovej poukážky. V tomto prípade preto nemožno konštatovať prijatie splnomocnenia poukazníkom od poukazcu na výber plnenia od poukázaného a teda ani existenciu valutového pomeru. Pokiaľ neexistujú tri právne úkony, nemožno hovoriť o účinnosti poukážky, ako právneho inštitútu, ktorý je založený na zmene subjektu záväzku a ktorého cieľom je od samotného počiatku existencie daných samostatných právnych vzťahov plnenie prostredníctvom tretej osoby, čo vyplýva aj zo systematického zaradenia tohto inštitútu v Občianskom zákonníku do oddielu označeného ako zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka. Pokiaľ teda žalovaný nevystavil darčekové poukážky svojim klientom s tým, že zákazníci si po ich zakúpení majú služby vybrať priamo u žalobcu a zákazníci by s tým súhlasili, nemožno hovoriť v danej situácii o vzťahu z poukážky podľa § 535 a nasl. OZ. 64. Je teda zrejmé, že existoval právny vzťah medzi žalovaným a jeho klientmi, no bez potrebných parametrov na to, aby ho bolo možné považovať za valutový pomer tak, ako to predpokladá právny inštitút poukážky. Je potom irelevantné, či sa následne žalovaný so žalobcom dohodli, že žalobca bude plniť zákazníkom žalovaného za žalovaného a na jeho účet a či prípadne existoval krycí, teda úhradový pomer a tiež, či prijal žalobca predložené darčekové poukážky od zákazníkov žalovaného, keďže neboli splnené podmienky pre účinnosť poukážky. 65. Pokiaľ medzi žalovaným, žalobcom a zákazníkmi žalovaného nemožno hovoriť o vzťahu z poukážky podľa § 535 a nasl. OZ, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 538 OZ, v zmysle ktorého včasnosť odvolania poukážky (v zmysle splnomocnenia žalovaného udeleného žalobcovi na plnenie za neho a na jeho účet zákazníkom preukazujúcim sa darčekovou poukážkou od žalovaného) má za následok, že nevznikne nárok poukazníka (zákazníka) proti poukázancovi. Zároveň preto nemôže ani platiť, že prijatím poukážky žalobcom, v danom prípade teda podľa názoru žalobcu zaevidovaním termínu poskytnutia služby na základe darčekovej poukážky v rezervačnom systéme, by vznikla povinnosť žalobcu plniť zákazníkom aj po 14.03.2024 a to z titulu poukážkového vzťahu podľa § 535 a nasl. OZ, tak, ako to tvrdí žalobca. 66. Pri nemožnosti aplikácie právnej úpravy poukážky podľa § 535 a nasl. OZ sa vzťah medzi žalobcom a žalovaným bude riadiť ich vzájomne dohodnutými právami a povinnosťami. Pokiaľ mal žalobca vykonávať (svoju podnikateľskú) činnosť – poskytovať kozmetické služby – v mene a na účet žalovaného pre klientov žalovaného, ktorí sa preukázali darčekovými poukážkami, a žalovaný sa za to zaviazal zaplatiť mu odplatu, na takto vymedzený záväzkový vzťah je možné analogicky aplikovať ustanovenia mandátnej zmluvy, ako zmluvného typu najbližšieho právnemu vzťahu dohodnutého medzi žalobcom a žalovaným. 67. Pokiaľ teda žalovaný ukončil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným účinným doručením výpovede (analogicky aj § 574 ods. 1 OBZ) je zrejmé, že odo dňa nasledujúceho (15.03.2024) nebol žalobca oprávnený plniť v mene a na účet žalovaného tretím osobám na zmluvnom základe, keďže tento zanikol. 68. Pri posúdení toho, či za plnenie žalobcu po 14.03.2024 v mene žalovaného patrí žalobcovi odmena a prípadne aká, súd zohľadnil nasledovné skutočnosti. 69. Žalovaný bol dlžníkom vo vzťahu k svojim klientom, ktorým vydal darčekové poukážky a ktorí mu za ne zaplatili konkrétnu sumu uvedenú na poukážke. Žalobca tým, že poskytol za žalovaného služby zákazníkom žalovaného, plnil za iného to, čo mal podľa práva plniť sám, s následkom zániku dlhu žalovaného vo vzťahu k jeho klientom s predmetnými darčekovými poukážkami. Nie je sporné, že žalobca v zmysle pokynu žalovaného neobslúžil tých zákazníkov, ktorí si chceli uplatniť darčekové poukážky po 14.03.2024. Obslúžil však aj po 14.03.2024 tých zákazníkov, ktorí mali pred 15.03.2024 vyhotovenú rezerváciu na poskytnutie služby na základe darčekových poukážok vystavených žalovaným, pretože vychádzal z toho, že darčeková poukážka je uplatnená vtedy, keď je vyhotovená rezervácia na základe uplatnenia takejto darčekovej poukážky, pretože vtedy bola prijatá žalobcom na plnenie. Súd už len dodáva, že samotný žalobca uviedol, že boli aj prípady, kedy rezerváciu

na základe uplatnenej poukážky realizoval ešte žalovaný, no služby poskytoval už žalobca, pričom na preukázanie skutočnosti o vytvorení rezervácii vo vzťahu k jednotlivým poukážkam predložil súdu listinné dôkazy – screenshoty z rezervačného systému, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval. 70. Zároveň súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo 17.10.2023, sp.zn. 28Cdo 1214/2023, v rámci ktorého sa zaoberal tým, či je možné plniť dlh dlžníka treťou osobou aj bez súhlasu dlžníka, resp. v prípade jeho nesúhlasu, keďže v danom prípade sa jedná o situáciu, kedy plnením poskytnutým žalobcom došlo k zániku dlhu žalovaného. Najvyšší súd Českej republiky sa v predmetnom rozhodnutí zaoberá otázkou, či môže tretia osoba, ktorá za záväzok dlžníka neručí ani nijak inak ho nezaisťuje, splniť dlh aj bez jeho súhlasu, pričom skonštatoval názorovú nejednotnosť v rámci odbornej literatúry na oprávnenie plniť proti výslovnej vyjadrenej nevôli dlžníka. Následne východiská k zodpovedaniu nastolenej otázky nachádza najmä pri skúmaní hodnotového založenia zákonodarcu a zamýšľaných účinkov súvisiacich právnych noriem, pričom poukazuje na inštitút pristúpenia k záväzku (obdobne u nás § 533 a nasl. OZ), či postúpenia pohľadávky (obdobne u nás § 524 a nasl. OZ), kde ani pri jednom prípade sa nepredpokladá súhlas dlžníka, dokonca k postúpeniu pohľadávky môže dôjsť vyslovene aj bez súhlasu dlžníka, teda aj proti jeho vôli. Preto vyhodnotil situáciu, kedy tretia osoba plní namiesto dlžníka veriteľovi, ako podobnú tej, kedy tretia osoba (postupník) zaplatí veriteľovi (postupcovi) odplatu a vstupuje tak na miesto veriteľa s stáva sa osobou aktívne legitimovanou k vymáhaniu pohľadávky voči dlžníkovi. Pri porovnávaní následkov v komparácii s právnou úpravou postúpenia pohľadávky a zohľadnenia zákazu postúpenia pohľadávky v prípade takejto dohody veriteľa s dlžníkom (obdobne náš § 525 ods. 2 OZ), tak dospel k záveru, že dlžníkov nesúhlas by mal byť rešpektovaný vtedy, pokiaľ je výslovný a bol zriadený v dohode s veriteľom, obdobne ako zákaz postúpenia pohľadávky (obdobne náš § 525 ods. 2 OZ). Vo vzťahu k plneniu tretej osoby za dlžníka tak Najvyšší súd Českej republiky potvrdil tú názorovú líniu, ktorá vychádza z toho, že dlžník nemá vo svojej podstate právo na svoj dlh a „svojho veriteľa“. Keďže predmetom právneho posúdenia bola riešená otázka bezdôvodného obohatenia v prípade plnenia za iného (u nás § 454 OZ), dospel zároveň Najvyšší súd Českej republiky aj k záveru, že tretia osoba môže plniť veriteľovi za dlžníka s následkami zániku dlhu a vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia pri plnení treťou osobu za dlžníka aj bez dlžníkovho súhlasu. 71. Vo veci konajúci súd sa stotožňuje s výkladom, ktorý poskytol v predmetnej veci Najvyšší súd Českej republiky, ako aj s prijatým záverom, pričom konštatuje, že podstata právnej úpravy, ktorej výklad realizoval, sa zhoduje s podstatou právnej úpravy, ktorú zohľadňuje vo veci konajúci súd a preto je inšpiratívnym zdrojom pre zhodný výklad právnych noriem aj v prejednávanej veci. Pokiaľ teda žalobca plnil za žalovaného, v dôsledku čoho došlo k zániku pohľadávok žalovaného voči jeho zákazníkom, je irelevantné, či sa tak dialo bez súhlasu žalovaného ako dlžníka vo vzťahu k jeho veriteľom (zákazníkom), či dokonca aj priamo proti jeho vôli. V tomto smere súd dopĺňa, že bolo nesporné, že v rámci záväzkového vzťahu žalovaného vo vzťahu k jeho klientom, ktorým predal darčekové poukážky v určitej hodnote, čomu zodpovedala povinnosť poskytnúť klientom služby v hodnote darčekovej poukážky, neexistovala dohoda o tom, že by bolo plnenie viazané výslovne iba na osobu žalovaného, či prípadne, že by jeho súčasťou bola dohoda o zákaze postúpenia pohľadávok. Uvedené potvrdzuje aj samotná vôľa žalovaného, aby poskytoval dané služby za neho žalobca, prejavená v uzatvorení zmluvy so žalobcom a tiež vôľa zákazníkov prijať plnenie ponúkané žalobcom za žalovaného. 72. V danom prípade tak je možné hovoriť o tom, že takýmto plnením žalobcu sa žalovaný obohatil, pričom pre naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ je relevantné, aby medzi dotknutými osobami bolo zrejmé, že sa plní za iného. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by zákazníci žalovaného nevedeli, že im služby poskytuje tretia osoba - žalobca. Rovnako tak bolo zrejmé, že žalobca nemal voči zákazníkom žalovaného žiaden záväzok, na základe ktorého by bol priamo on povinný im poskytnúť služby, za ktoré mu zákazníci nezaplatili. Zároveň súd konštatuje, že nebolo medzi stranami sporné, že právna povinnosť dlžníka (teda žalovaného) vo vzťahu k veriteľom (zákazníkom) existovala v dobe poskytnutia plnenia treťou osobou (žalobcom). Dlžník (žalovaný) tak bol zbavený svojej povinnosti voči veriteľom (zákazníkom), avšak ochudobnený, teda tretia osoba, ktorá plnila, hoci k tomu nebola povinná (žalobca), keďže po 14.03.2024 už neexistoval právny rámec na poskytovanie služieb žalobcom na základe zmluvy so žalovaným, má právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k dlžníkovi (žalovanému) a nie vo vzťahu k veriteľom (zákazníkom), ktorým plnil. Účelom tejto úpravy je teda umožniť regres tretej osoby (žalobcu, ako osoby, ktorá plnila) voči dlžníkovi. Ďalšou podmienkou v zmysle § 454 OZ je, aby plnenie poskytnuté treťou osobu skutočne

spôsobilo zánik dlhu dlžníka, pretože práve tým dochádza k obohateniu dlžníka v podobe zániku jeho dlhu. Aplikáciu danej skutkovej podstaty je nutné realizovať s ohľadom na všeobecné ustanovenia upravujúce zánik záväzku splnením dlhu treťou osobou, čo je v danom prípade najmä už uvedené ustanovenie § 332 ods. 1, 2 OBZ, pričom, ako už bolo uvedené, s ohľadom na komplexné posúdenie hodnotových rozhodnutí zákonodarcu, ustanovenia ako Obchodného, tak i Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 2 OBZ) pripúšťajú, aby tretia osoba splnila dlh za dlžníka s účinkom zániku dlhu a vzniku regresného nároku voči dlžníkovi. 73. Medzi subjektmi záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia došlo k majetkovej nerovnováhe, ktorá musí byť napravená formou osobitnej reštitučnej povinnosti povinného subjektu. To, čo sa z majetkovej sféry postihnutého v dôsledku bezdôvodného obohatenia odčerpalo, musí sa mu vrátiť, aby bol opätovne nastolený rovnovážny majetkový stav. To je zmyslom i funkciou ustanovenia § 456 OZ (ŠTEVČEK, M. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1740). 74. Predmetom bezdôvodného obohatenia toho, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám, je vzhľadom k tomu, že žalobca plnil za žalovaného formou poskytnutia služieb zákazníkom žalovaného, to, o čo sa neznížil majetok žalovaného, čo žalovaný ušetril, a to vo forme peňažnej náhrady. 75. Vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia súd uvádza, že žalobca má za to, že výška peňažnej náhrady je vo výške hodnoty poskytnutých služieb, teda v zmysle súm uvedených na jednotlivých poukážkach. Uviedol, že toto je suma, v rozsahu ktorej žalobca zbavil povinnosti žalovaného plniť tretím osobám, je pritom bez významu skutočnosť, či ceny poskytovaných služieb boli totožné u žalobcu a žalovaného, pretože sú to ceny, ktoré koncový zákazník akceptoval. Je irelevantné, či za sumu na poukážke by zákazník dostal rozsah služieb taký, ako mu ponúkol žalobca alebo taký, ako by mu ponúkol žalovaný, možno aj väčší, ak koncový zákazník toto akceptoval a považoval poskytnuté služby za postačujúce na to, aby tým bol uspokojený jeho nárok z konkrétnej darčekovej poukážky, tak potom to, čo žalovaný ušetril má hodnotu sumy konkrétnej poukážky. 76. Žalovaný sa ku skutkovému tvrdeniu žalobcu o tom, že výška ním ušetrených nákladov je totožná s hodnotou tej-ktorej uplatnenej poukážky, nevyjadril. Vo vzťahu k tomu, v čom spočíva bezdôvodné obohatenie žalovaného, súd dodáva, že hlavným účelom bezdôvodného obohatenia je odčerpanie majetkového prospechu obohatenému a jeho vydanie ukrátenému (kompenzačná, teda uhradzovacia funkcia), keďže je prejavom zásady zákazu obohacovania sa na úkor iného. V danom prípade súd vzal do úvahy skutočnosť, že samotný žalovaný uvádzal, že v prípadoch, v ktorých sa mu podarilo skontaktovať sa so zákazníkmi s darčekovými poukážkami, ktorým neposkytol svoje služby, urovnal svoje záväzky voči klientom spôsobom, že buď im vrátil zaplatenú sumu poukážky alebo im v cene poukážky ponúkol tovar zo salónu. V takom prípade, tým, že žalobca plnil za žalovaného s následkom zániku záväzku žalovaného, suma, v rozsahu ktorej žalobca poskytol služby za žalovaného je sumou, v rozsahu ktorej žalobca zbavil povinnosti žalovaného plniť tretím osobám (napríklad tým, že vráti peňažnú sumu zodpovedajúcu hodnote poukážky, prípadne v tejto hodnote poskytne tovar) a teda zodpovedá tomu, čo žalovaný ušetril tým, že mu takýto záväzok voči jeho zákazníkom zanikol. To, čo žalovaný ušetril má teda hodnotu sumy konkrétnej poukážky, či hodnotu poskytnutej služby žalobcom. Súd už len dopĺňa, že odlišný rozsah ušetrených nákladov nebol zo strany žalovaného ani tvrdený a následne ani preukázaný. 77. Súd naviac dodáva, že námietku štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý uviedol, že si nemyslí, že je pravdivý údaj žalobcu o tom, že v 100 % poukážok, ktorých bolo uplatnených, bola poskytnutá služba presne v hodnote, v akej bola poukážka, pretože je to podľa jeho názoru nemožné, vyhodnotil ako nepreukázané skutkové tvrdenie, navyše uvedené tvrdenie bez ďalšieho a bez samotného spochybnenia darčekových poukážok predložených žalobcom a údajov z nich vyplývajúcich je aj bez relevantnosti vo vzťahu k posúdeniu merita veci. Rovnako tak vyhodnotil za irelevantnú aj námietku žalovaného spočívajúcu v tom, že vzhľadom na množstvo poukážok uplatnených 14.03.2024 a 15.03.2024 pri kapacite tohto salónu, pri skúsenostiach, ktoré štatutárny zástupca žalovaného má, ak by žalobca servisoval len klientov, ktorí boli poukážkoví, by došlo k tomu, že to nie je v súlade s dohodou, ktorú mali a ktorá mala byť reaktívna, keďže takýto obsah dohody nevyplýva z písomného potvrdenia jej obsahu (e-mail z 25.02.2024), preto sa jedná o nepreukázané skutkové tvrdenie žalovaného. Súd

dopĺňa, že v prípade, ak by tomu tak skutočne aj bolo, táto námietka nesmeruje k spochybneniu nároku žalobcu a jeho výšky, ale k prípadnému porušeniu žalovaným tvrdeného obsahu dohody medzi stranami, avšak bez uvedenia akýchkoľvek skutkových tvrdení zo strany žalovaného smerujúcich k tomu, aký prípadný následok si mali strany medzi sebou dohodnúť pre prípad porušenia takejto dohody. 78. Súd preto pristúpil k vyhodnoteniu nároku žalobcu, pričom konštatuje, že z listinných dôkazov má za preukázané, že žalobca vykonal za žalovaného nasledovné služby, v sume vyplývajúcej z listinných dôkazov – darčekových poukážok. Súd dodáva, že v nasledovnom texte tučným písmom zvýraznil tie sumy, ktoré sa vzťahujú na služby poskytnuté od 15.03.2024 (vrátane) a neskôr. Číslo poukážky Dátum poskytnutia služby Poskytnutá služba Čerpaná suma poukážky v EUR 233393 (č.l. 136) 5.3.2024 Kompletné ošetrenie pleti 50,00 € 6249 (č.l. 134, 134 rub) 5.3.2024 Relaxačná masáž celotelová 25,00 € 23106 (č.l. 133 rub) 7.3.2024 Ošetrenie pleti 30,00 € 23486 (č.l. 132 rub) 5.3.2024 Kompletné ošetrenie pleti 45,00 € A482-a (č.l. 132) 7.3.2024 Kompletné ošetrenie pleti s doplatkom 4,00 EUR 50,00 € 23572 (č.l. 131) 6.3.2024 Maderoterapia 25,00 € 23332 (č.l. 129 rub) 5.3.2024 Relaxačná masáž 25,00 € 6216 (č.l. 127 rub) 5.3.2024 Kompletné ošetrenie pleti 40,00 € 23341 (č.l. 127) 2.3.2024 Relaxačná masáž 25,00 € A444-a (č.l. 126 rub) 2.3.2024 Relaxačná masáž (chrbát, hlava, šija) za 21,00 EUR a ošetrenie pleti 19,00 EUR 40,00 € A372-a (č.l. 126) 5.3.2024 Hĺbkové ošetrenie pleti a úprava obočia 40,00 €

A228-a (č.l. 125) 4.3.2024 Relaxačná masáž 25,00 € 23146 (č.l. 124) 12.3.2024 Pedikúra 30,00 € A330-a (č.l. 122 rub) 11.3.2024 Ošetrenie pleti 25,00 € 23179 (č.l. 122) 1.3.2024 a 8.3.2024 Relaxačná masáž a farbenie obočia 30,00 € 23390 (č.l. 121) 8.3.2024 Kompletné ošetrenie pleti 20,00 € 23185 (č.l. 120 rub) 12.3.2024 Relaxačná masáž celotelová 30,00 € 6218b (č.l. 119 rub) 11.3.2024 Hĺbkové ošetrenie pleti, masáž tváre úprava a farbenie obočia 50,00 € A-284a (č.l. 118 rub) 15.3.2024 wellness pedikúra 40,00 € 5132 (č.l. 117 rub) 16.3.2024 Maderoterapia 20,00 € 23133 (č.l. 116 rub) 16.3.2024 Maderoterapia 30,00 € 23478 (č.l. 114 rub) 20.3.2024 relaxačná masáž (chrbát, hlava, šija) 21,00 € 6264a (č.l. 113 rub) 21.3.2024 relaxačná masáž 25,00 € 23192 (č.l. 112 rub) 21.3.2024 Relaxačná masáž celotelová 30,00 € A263-a (č.l. 111 rub) 26.3.2024 Relaxačná masáž celotelová 30,00 € A464-a (č.l. 110 rub) 28.3.2024

Hĺbkové ošetrenie pleti, masáž tváre úprava a farbenie obočia 41,00 € 23687 (č.l. 110) 28.3.2024 Wellness pedikúra a tamponáda 50,00 € 23410 (č.l. 109 rub) 22.3.2024 Maderoterapia 50,00 € A539-a 1.3.2024 a 28.3.2024 Maderoterapia 25,00 € a 15 € 23681 (č.l. 108) 28.3.2024 Kombinovaná pedikúra a suchá medicinálna pedikúra 50,00 € 23326 (č.l. 107 rub) 12.3.2024 a 27.03.2024 Úprava a farbenie obočia 9,00 € a 16 € 23399 (č.l. 107) 4.3.2024 a 28.3.2024 Wellness pedikúra a tamponáda 30,00 € a 20 € 23693 (č.l. 139) 25.3.2024, 26.3.2024 a 27.3.2024 Parafínový zábal (nohy, ruky) 10 € a 22 € a 18 € A387-a (č.l. 138) 21.3.2024 a 27.3.2024 Kombinovaná pedikúra a relaxačná masáž s doplatkom 11,00 EUR 30 € a 10 € A244-a (č.l. 137) 5.3.2024 a 27.3.2024 Parafínový zábal (nohy, ruky) 26 € a 24 € 23580 (č.l. 162 rub, 163) 27.3.2024 Kompletné ošetrenie pleti 40,00 € 23143 (č.l. 161 rub) 27.3.2024 Hĺbkové ošetrenie pleti 30,00 € 23030 (č.l. 160 rub) 27.3.2024 relaxačná masáž 20,00 € A465-a (č.l. 158) 28.3.2024 Kompletné ošetrenie pleti 50,00 € A-384a (č.l. 156) 27.3.2024 ultrazvuk tváre 25,00 €

A-370a (č.l. 155 rub) 28.3.2024 relaxačná masáž chrbta v sede a relaxačná masáž chrbát, hlava, šija 40,00 € 23056 (č.l. 155) 28.3.2024 relaxačná masáž (chrbát, hlava, šija) 20,00 € 23121 (č.l. 154) 28.3.2024 relaxačná masáž, úprava a farbenie obočia 30,00 € 6012 (č.l. 153 rub) 4.3.2024, 11.3.2024 a 25.3.2024 relaxačná masáž 2 x a úprava a farbenie obočia 21 € a 21 € a 9 € 23162 (č.l. 152 rub) 25.3.2024 kombinovaná pedikúra 30,00 € 23412 (č.l. 151 rub) 25.3.2024 Maderoterapia 50,00 € 23411 (č.l. 150 rub) 27.3.2024 Maderoterapia 50,00 € A-365a ( č.l. 149 rub) 19.3.2024 a 27.3.2024 Parafínový zábal (nohy, ruky) 20,00 € a 20 € A-373a (č.l. 149) 27.3.2024 relaxačná masáž 40,00 € 23647 (č.l. 147) 15.3.2024 a 25.3.2024 Parafínový zábal (nohy, ruky) 26 € a 24 € A-462a (č.l. 146 a 146 rub) 22.3.2024 Kombinovaná pedikúra a parafínový zábal 50,00 € 6009 (č.l. 145 rub) 22.3.2024 Kombinovaná pedikúra 30,00 € 23475 (č.l. 144) 19.3.2024 relaxačná masáž 21,00 € 23193 ( č.l. 143 rub) 22.3.2024 Relaxačná masáž celotelová 30,00 € 23577 (č.l. 142 rub) 14.3.2024 a 22.3.2024

relaxačná masáž 17,00 € a 23 € 6225 (č.l. 141 rub) 22.3.2024 Kompletné ošetrenie pleti 50,00 € 23031 (č.l. 140 rub) 22.3.2024 Kombinovaná pedikúra 20,00 € A-280a (č.l. 140) 21.3.2024 reflexná masáž a parafínový zábal 40,00 € A361a (č.l. 170) 20.3.2024 Maderoterapia 40,00 € 23684 (č.l. 168 rub, 169) 19.3.2024 kompletné ošetrenie pleti 50,00 € 23052 (č.l. 167 rub, 168) 19.3.2024 relaxačná masáž 20,00 € 23392 ( č.l. 165 rub, 166) 22.3.2024 Maderoterapia 50,00 € A383-a (č.l. 164) 13.3.2024 a 19.3.2024 relaxačná masáž celotelová 30 € a 10 € A-239a (č.l. 163 rub) 19.3.2024 kozmetika 20,00 € A-525a (č.l. 185 rub) 19.3.2024 Kompletné ošetrenie pleti 50,00 € 23335 (č.l. 187,187 rub) 18.3.2024 relaxačná masáž 25,00 € 23479 (č.l. 188) 18.3.2024 relaxačná masáž (chrbát, hlava, šija) 21,00 € 23489 (č.l. 189 rub) 18.3.2024 relaxačná masáž (chrbát, hlava, šija) 21,00 € 23396 (č.l. 190) 15.3.2024 kompletné ošetrenie pleti 50,00 €

A-388a (č.l. 191) 18.3.2024 Masáž lávovými kameňmi a parafínový zábal 40,00 € 6162 (č.l. 192 a 192 rub) 15.3.2024 kompletné ošetrenie pleti 50,00 € 23165 (č.l. 193 rub) 15.3.2024 kombinovaná pedikúra 30,00 € A-229a (č.l. 196 rub) 6.3.2024 Relaxačná masáž celotelová 30,00 € 23129 (č.l. 197 a 197 rub) 20.3.2024 Hĺbkové ošetrenie pleti 30,00 € A-450a (č.l. 198) 16.3.2024 a 21.3.2024 Hĺbkové ošetrenie pleti a relaxačná masáž 30,00 € a 20 € 23345 (č.l. 174 rub) 1.3.2024 relaxačná masáž 25,00 € A-500a (č.l. 199 rub) 12.3.2024 kompletné ošetrenie pleti 50,00 € 23416 (č.l. 200 rub) 11.3.2024 a 14.3.2024 relaxačná masáž 21,00 € a 29 € 23174 (č.l. 200) 14.3.2024 kozmetika 30,00 € 23039 (č.l. 201 rub) 13.3.2024 relaxačná masáž 20,00 € 23187 (č.l. 202) 13.3.2024 Relaxačná masáž celotelová 30,00 € 6244b (č.l. 203 rub) 13.3.2024 relaxačná masáž (chrbát, hlava, šija) 40,00 € 23167 (č.l. 204 rub) 13.3.2024 Mikrodermabrázia tváre 30,00 € 23477 (č.l. 205 rub) 13.3.2024

Pedikúra 35,00 € 5120 (č.l. 207 rub) 12.3.2024 Hĺbkové ošetrenie pleti 25,00 € 23013 (č.l. 208, 208 rub) 12.3.2024 Kombinovaná pedikúra 20,00 € 6238 (č.l. 209, 209 rub) 12.3.2024 Hĺbkové ošetrenie pleti 40,00 € A-264a (č.l. 210 a 210 rub) 11.3.2024 relaxačná masáž 20,00 € 23161 (č.l. 211, 211 rub) 11.3.2024 Hĺbkové ošetrenie pleti 30,00 € 23682 (č.l. 212 rub) 8.3.2024 Maderoterapia 25,00 € A-325a (č.l. 213 rub) 26.3.2024 Pedikúra 25,00 € 23678 (č.l. 213) 26.3.2024 Chemický píling tváre, krku, dekoltu 50,00 € 6251-2 (č.l. 179 rub, 180) 26.3.2024 Kombinovaná pedikúra 25,00 € 6251-1 (č.l. 180 rub, 181) 26.3.2024 Kombinovaná pedikúra 25,00 € 23695 (č.l. 181 rub) 25.3.2024 Kombinovaná pedikúra 25,00 € 23344 (č.l. 178 rub) 25.3.2024 Hĺbkové ošetrenie pleti 25,00 € 23394 (č.l. 183 rub) 14.3.2024 a 21.3.2024 a 25.3.2024 Relaxačná masáž a pedikúra 23,00 € a 21 € a 6 € 79. Súd zistil pri viacerých skutkových tvrdeniach uvedených žalobcom, že v celom rozsahu nekorešpondujú s tým, čo vyplýva z predložených darčekových poukážok. V takomto prípade, keďže právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 14.04.2026 uviedol, že sa musí jednať o chybu v písaní,

pokiaľ bolo z darčekovej poukážky čerpané pred 01.03.2024 a vyplýva to z predloženého listinného dôkazu, takéto čerpanie súd žalobcovi samozrejme nepriznal, priznal mu ho iba za služby poskytnuté od 01.03.2024 a v sume, ktorá vyplýva z konkrétnej darčekovej poukážky. Súd preto priznal iba čiastočne plnenie z nasledovných poukážok: A-499a (č.l. 159 rub) 29.1.2024 a 28.3.2024 Maderoterapia 39 € a 11 € 23398 (č.l. 157) 13.2.2024 a 27.3.2024 Kompletné ošetrenie pleti, úprava a farbenie obočia s doplatkom 3,00 EUR 35,00 € a 15 € 23148 (č.l. 154 rub) 4.1.2024 a 28.3.2024 relaxačná masáž, úprava a farbenie obočia 21,00 € a 9 € 23649 (č.l. 148) 16.2.2024 a 25.3.2024 relaxačná masáž 21 € a 29 € A-516a (č.l. 184 rub) 23.2.2024 a 19.3.2024 relaxačná masáž 26 € a 24 € 23395 (č.l. 194 rub) 20.2.2024 a 29.2.2024 a 14.3.2024 Relaxačná masáž celotelová 30 € a 12 € a 7 € A-201a (č.l. 172 rub) 16.1.2024 a 6.3.2024 Hĺbkové ošetrenie pleti 17,00 € a 8 € 23180 (č.l. 173) 16.2.2024 a 1.3.2024 Hĺbkové ošetrenie pleti 17,00 € a 13,00 € A-473a (č.l. 202 rub) 7.2.2024 a 13.3.2024 wellness pedikúra 35,00 € a 15 € 23688 (č.l. 206 rub) 5.1.2024 a 13.3.2024 Kozmetika 19,00 € a 31 € 80. Žalobca tak súdu preukázal listinnými dôkazmi existenciu nároku vo výške 3.568,- EUR s tým, že žalobca mal listom zo dňa 17.04.2024 započítať voči pohľadávke z darčekových poukážok sumu 480,EUR s DPH, čo zohľadnil už v rámci poníženej žalovanej sumy. Nárok žalobcu z darčekových poukážok, znížený o sumu 480,- EUR je vo výške 3.088,- EUR, v ktorej časti súd podanej žalobe vyhovel (výrok I.). 81. Zvyšok nároku spolu s požadovaným príslušenstvom súd zamietol (výrok II.), keď z predložených listinných dôkazov nebolo možné preukázať žalobcom uvedené skutkové tvrdenia o poskytnutí služieb v ním uvedenom rozsahu. Uvedené platí v prípadoch, ak z predložených darčekových poukážok vyplynul nárok v nižšej, ako žalobcom požadovanej sume, teda súd zamietol žalobcov nárok v prevyšujúcej časti. Rovnako tak nebolo možné preukázať žalobcom uvedené skutkové tvrdenia o poskytnutí služieb v ním uvedenom rozsahu na základe darčekovej poukážky č. 233397, keďže z nej nevyplýva suma darčekovej poukážky, ani vyčerpaná suma. Darčekovú poukážku č. 23482 medzi predloženými listinnými dôkazmi

súd nenašiel, rovnako tak ani poukážku č. A-534a, resp. tieto nestotožnil s konkrétnymi listinnými dôkazmi. Z darčekovej poukážky A346-a (č.l. 123) nevyplýva, aká služba a v akej hodnote mala byť poskytnutá. Poukážka č. 23185 v sume 30,- EUR mala byť (podľa samotného právneho zástupcu žalobcu) uplatnená duplicitne. Z predloženej darčekovej poukážky č. 23686 (č.l. 162) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe mala byť dňa 27.03.2024 poskytnutá kombinovaná pedikúra v sume 50,- EUR, keďže z nej vyplýva, že bola čerpaná na dvakrát (bez možnosti zistenia konkrétnych dátumov) a to na sumu 30,- a 20,- EUR. Z predloženej darčekovej poukážky č. A-456a (č.l. 144 rub) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe mala byť dňa 22.03.2024 poskytnutá myofasciálna masáž v hodnote 50,- EUR, keďže z nej vyplýva, že bola čerpaná na dvakrát (bez možnosti zistenia konkrétnych dátumov) a to na sumu 25,- a 25,- EUR. Z darčekovej poukážky č. A-548a (č.l. 170 rub, 171) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe malo byť dňa 21.03.2024 poskytnuté hĺbkové ošetrenie pleti v hodnote 40,- EUR, keďže z nej nie je zrejmý dátum čerpania, ani suma čerpania a z predloženého pokladničného dokladu vyplýva, že mali byť poskytnuté až dve služby. Z darčekovej poukážky 6212a (č.l. 166 rub) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe mala byť dňa 19.03.2024 poskytnutá relaxačná masáž v hodnote 20,EUR, keďže z nej nie je zrejmá suma darčekovej poukážky, ani suma poskytnutej služby. Z darčekovej poukážky č. 23482 (č.l. 165) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe mala byť dňa 20.03.2024 poskytnutá relaxačná masáž a tejpovanie v hodnote 46,- EUR, keďže z nej nie je zrejmý dátum čerpania, ani hodnota poukážky, ani suma čerpania, ani aká služba sa mala poskytnúť a ani kedy. Z darčekovej poukážky 23334 (č.l. 186,186 rub) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe mala byť dňa 19.03.2024 poskytnutá relaxačná masáž v hodnote 25,- EUR, keďže z priloženého pokladničného dokladu vyplýva, že nejaká relaxačná masáž mala byť poskytnutá, ale dňa 18.03.2024. Z darčekovej poukážky 5148 (č.l. 195) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe mala byť dňa 14.03.2024 poskytnutá relaxačná masáž celotelová v hodnote 30,- EUR, keďže z nej nie je zrejmá hodnota poukážky, ani aká služba sa mala poskytnúť, je na nej uvedený iba dátum 14.3.2024 a suma 50,- EUR, teda nepreukazuje tvrdenia žalobcu. Z darčekovej poukážky č. 5570 (č.l. 177) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe mala byť dňa 14.03.2024 poskytnutá prístrojová mezoterapia na tvár v hodnote 50,- EUR, keďže z priloženého pokladničného dokladu vyplýva odlišný dátum čerpania (20.03.2024), aj odlišný názov poskytnutej služby, nie je z nej zrejmá ani hodnota poukážky, ani suma čerpania. Z darčekovej poukážky 23170 (č.l. 172) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe mala byť dňa 01.03.2024 poskytnutá relaxačná masáž v hodnote 25,EUR, keďže z nej je zrejmá hodnota poukážky vo výške 25,- EUR, avšak z priloženého pokladničného dokladu vyplýva, že mala byť poskytnutá služba hĺbkové ošetrenie pleti, s odlišným dátumom poskytnutia služby, pričom z nej vyplýva, že bola v hodnote 25,- EUR čerpaná už dňa 22.02.2024 (predtým, ako žalobca začal poskytovať služby zákazníkom žalovaného) a 01.03.2024 mala byť čerpaná suma už len 5,- EUR, teda absolútne nepreukazuje tvrdenia žalobcu. Z darčekovej poukážky č. A-319a (č.l. 173 rub) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe malo byť dňa 06.03.2024 poskytnuté kompletné ošetrenie pleti v hodnote 50,- EUR, keďže z nej nie je zrejmý dátum čerpania, ani hodnota poukážky, ani suma čerpania, ani aká služba sa mala poskytnúť a ani kedy. Z darčekovej poukážky č. 6250 (č.l. 176) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe mala byť dňa 12.03.2024 poskytnutá relaxačná masáž v hodnote 40,- EUR, keďže z nej nie je zrejmý dátum čerpania, ani hodnota poukážky, ani suma čerpania, ani aká služba sa mala poskytnúť a ani kedy. Z darčekovej poukážky č. 6210 (č.l. 212) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe malo byť dňa 11.03.2024 poskytnuté kompletné ošetrenie pleti úprava a farbenie obočia s doplatkom 4,00 EUR v hodnote 40,- EUR, keďže z nej nie je zrejmá hodnota poukážky, ani suma čerpania práve vo výške 40,- EUR. Z darčekovej poukážky 23683 (č.l. 175 rub) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe mala byť dňa 26.03.2024 poskytnutá kombinovaná pedikúra a parafínový zábal v hodnote 50,- EUR, keďže z nej nie je zrejmá hodnota poukážky a ani suma čerpania práve vo výške 50,- EUR. Z darčekovej poukážky 6313 (č.l. 182, 182 rub) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe malo byť dňa 08.03.2024 poskytnuté Anti-aging ošetrenie v hodnote 40,- EUR, keďže z priloženého pokladničného dokladu vyplýva, že nejaké anti-aging ošetrenie malo byť poskytnuté, ale dňa 26.03.2024. Z darčekovej poukážky A-550a (č.l. 183) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe malo byť dňa 25.03.2024 poskytnuté hĺbkové ošetrenie pleti v hodnote 25,- EUR, keďže z nej nie je zrejmá hodnota poukážky a ani suma čerpania práve vo výške 25,- EUR. 82. V tomto smere súd pripomína, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu, pričom v uznesení z 21. januára 2015 sp. zn. II. ÚS 38/2015 Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že v rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno

ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o tú stranu sporu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí. 83. Vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky, konkrétne úroku z omeškania, súd uvádza, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou sumy 1.381,- EUR, ktorá predstavuje nárok žalobcu na zmluvné plnenie poskytnuté žalobcom zákazníkom žalovaného od 01.03.2024 do 14.03.2024 (vrátane), ktorého rozsah žalovaný v priebehu sporu ani nesporoval, deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. 20240007, t.j. 17.04.2024. Súd zároveň uvádza, že splatnosť záväzku vyplývajúca z predmetnej faktúry nebola žalovaným žiadnym spôsobom sporovaná, preto ju súd považuje za nespornú (§ 151 ods. 1 CSP). Veriteľ môže požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.). Preto súd priznal žalobcovi okrem uplatnenej istiny aj úrok z omeškania vo výške 13,50 % zo sumy 1.381,- EUR od 17.04.2024 do zaplatenia (výrok I.). 84. Zároveň platí, že vo vzťahu k zvyšnej časti nároku žalobcu, ktorú súd nevyhodnotil ako zmluvný nárok, ale ako nárok z bezdôvodného obohatenia, a to vo výške 1.707,- EUR, takýto právny vzťah z bezdôvodného obohatenia predstavujúci osobitný záväzkový právny vzťah, nie je možné subsumovať pod normy obchodného práva v zmysle § 1 ods. 2 OBZ v spojení s § 261 a § 262 OBZ, hoci sú žalobca i žalovaný právnickými osobami. Strany v tomto prípade nemajú medzi sebou uzatvorenú zmluvu, z ktorej by vyplývali vzájomné práva a povinnosti, teda odplatný podnikateľský vzťah dodávateľ, odberateľ, a preto vzniká bezdôvodné obohatenie, pri ktorom nie je rozhodujúce aké postavenie majú tieto subjekty práva, či sú alebo nie sú podnikateľmi, ale rozhodujúce je, či v niektorom z nich nevzniká majetkový prospech na úkor druhého subjektu. Nedochádza tak k porušeniu povinností uložených Obchodným zákonníkom, ale naplnenie zodpovednosti treba posudzovať podľa všeobecnej úpravy bezdôvodného obohatenia. Zároveň súd dodáva, že nakoľko poskytnutím plnenia za iného dochádza následne de facto k zmene v osobe veriteľa, keď plnením poskytnutým treťou osobou (žalobcom) veriteľom žalovaného (zákazníkom) pôvodný vzťah medzi veriteľom (zákazníkom) a dlžníkom (žalovaným) zaniká jeho splnením, no s následným vznikom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia tretej osoby (stáva sa v tomto záväzkovom vzťahu veriteľom), ktorá plnila (žalobca), a to od pôvodného dlžníka (žalovaného), uvedené má vplyv na povahu nároku z bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením za iného. Túto povahu je potrebné odvodzovať od povahy nároku, ktorý plnením treťou osobou za iného zanikol, teda od vzťahu medzi podnikateľom (žalovaným) a fyzickou osobou – zákazníkom - ktorý nemá parametre obchodno-záväzkového vzťahu. 85. V tomto smere súd podporne poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „najvyšší súd“) sp.zn. 5Ndc/18/2024 zo 25.09.2024, kde najvyšší súd konštatuje, že to, či spor možno definovať ako obchodnoprávny, závisí predovšetkým od právnej povahy právneho štatútu strán a ich vzťahu, z ktorého spor vznikol. Určujúcim je v tomto prípade ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka obsahujúce vymedzenie obchodných záväzkových vzťahov. Z dikcie ustanovenia § 261 ods. 1 OBZ je však zrejmé, že na to, aby sa určitý záväzkový vzťah mohol kvalifikovať ako obchodnoprávny, musí byť okrem požiadavky kladenej na povahu subjektov daného vzťahu splnená aj požiadavka povahy záväzku. Z hľadiska obchodného záväzkového vzťahu by muselo ísť na strane podnikateľa o výkony podnikateľskej činnosti. Uvedená požiadavka musí byť splnená pri vzniku záväzkového vzťahu, v opačnom prípade o obchodnoprávny vzťah nepôjde. Z ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka vyplýva, že záväzky vznikajú z právnych úkonov najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Najvyšší súd je preto toho názoru, že v danej veci prejednávaný záväzkový vzťah strán síce spĺňa predpoklady pre vznik obchodnoprávneho vzťahu z hľadiska účastníkov tohto vzťahu, avšak nespĺňa predpoklady pre vznik obchodnoprávneho vzťahu vzhľadom na jeho predmet, ktorým je vydanie bezdôvodného obohatenia. Na predmetný právny vzťah nemožno aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, predmet daného sporu nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 ods. 6 a § 262 Obchodného zákonníka. 86. Vo vzťahu k príslušenstvu uvedené znamená, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho záväzku, ktorý vznikol titulom bezdôvodného obohatenia a preto žalobcovi patrí aj úrok z omeškania

podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, teda podľa § 517 ods. 1, 2 OZ a to vo výške stanovenej osobitným predpisom. 87. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 563 OZ predpokladá situáciu, keď čas splnenia dlhu nie je daný vôbec, teda nevyplýva z dohody účastníkov, z právneho predpisu a nie je určený ani súdnym rozhodnutím. Vo vzťahu k splniteľnosti takéhoto dlhu je potrebné vychádzať z predpokladu, že primárnym záujmom veriteľa je to, aby bola jeho pohľadávka uspokojená čo najskôr. Dlžníkovi súčasne nemožno odoprieť právo zbaviť sa svojho dlhu riadnym plnením iba z toho dôvodu, že z obsahu záväzkového vzťahu nevyplýva splatnosť dlhu. V tejto súvislosti možno uzavrieť, že za daných okolností a pri absencii iného dojednania je dlh splniteľný od svojho vzniku a splatným sa stáva v deň nasledujúci po žiadosti veriteľa o plnenie. Žiadosť o plnenie je jednostranným adresovaným právnym úkonom veriteľa, ktorým je záväzne determinovaná splatnosť dlhu. Dlžník je povinný tejto žiadosti vyhovieť a v prípade nesplnenia záväzku v deň nasledujúci po jej doručení sa dostáva do omeškania (§ 517 OZ). Žiadosť veriteľa o plnenie je neformálnym právnym úkonom, avšak z hľadiska právnej istoty veriteľa možno rozhodne odporučiť zachovanie písomnej formy a preukázateľného spôsobu doručenia. Voči jej adresátovi, ktorým je vždy dlžník, pôsobí výzva od okamihu, keď mu dôjde (pozri komentár k § 45 ods. 1 OZ). Zákon nevyžaduje výslovný prejav vôle a žiadosť o plnenie môže mať aj konkludentný charakter (napr. doručenie faktúry). Za žiadosť veriteľa o plnenie je nevyhnutné považovať aj doručenie žaloby dlžníkovi zo strany súdu, pokiaľ veriteľ uplatnil právo na plnenie žalobou predtým, ako dlžníka riadne na plnenie vyzval. Tieto účinky však nemá samotné začatie konania doručením žaloby súdu (SEDLAČKO, F. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2122–2123). 88. S poukazom na uvedené má súd za to, že príslušenstvo pohľadávky vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúce v úroku z omeškania, žalobcovi patrí až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, teda od 06.08.2024 a to vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.707,- EUR do zaplatenia (výrok I.) a vo zvyšnej časti súd nárok na úrok z omeškania zamietol (výrok II.). 89. Čo sa týka nároku na paušálnu náhradu nákladov v zmysle § 369c OBZ súd uvádza, že vznik nároku na túto náhradu je spojený so vznikom omeškania dlžníka (ex lege). Súd preto žalobcovi priznal aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR, ktorá bola uplatnená v súlade s ustanovením § 369c ods. 1 OBZ v spojení s ustanovením § 2 nariadenia a to po zohľadnení skutočnosti, že v časti priznaného nároku ide o vzťah medzi podnikateľskými subjektami, t.j. vzťah spadajúci pod režim Obchodného zákonníka a žalovaný sa dostal s úhradou sumy 1.381,- EUR (ako zmluvného záväzku) do omeškania (výrok I). 90. Súd zároveň poukazuje na to, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovanej judikátom R 34/2005 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2004, sp. zn. 1MCdo/1/2004) platí, že procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky nemožno v odôvodnených prípadoch považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., ale za čiastočný úspech v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 255 ods. 2 CSP – pozn. súdu). Predmetný judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebol prekonaný neskorším judikátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prípadne stanoviskom príslušného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo rozhodnutím veľkého senátu príslušného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, preto je tento judikát najvyššieho súdu s celou svojou autoritou ipso facto naďalej záväzný. Aktuálnosť predmetného judikátu potvrdil Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení z 27. júla 2023, sp. zn. 3Obdo/54/2022, ktorý sa k judikátu R 34/2005 prihlásil a zvýraznil, že procesný neúspech v príslušenstve pohľadávky má vplyv na pomer úspechu strany vo veci, a teda aj od rozhodnutia o príslušenstve pohľadávky závisí výrok o nároku na náhradu trov konania. 91. Uvedené zároveň zohľadnil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp.zn. 2Cob/53/2024 zo dňa 30.09.2025, keď uviedol, že pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03.09.2015 vo veci II.ÚS 535/2015, v zmysle ktorého úroky z omeškania žiadané za určité obdobie sú z hmotnoprávneho hľadiska predmetom konania a nie je možné na ne neprihliadať z pohľadu úspechu a neúspechu strán sporu ako pohľadu rozhodujúceho pre otázku náhrady trov konania.

92. Totožný právny záver zastáva nielen judikatúra, ale aj právna doktrína, pričom súd odkazuje na komentár k Civilnému sporovému poriadku, v zmysle ktorého procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu (k tomu viď aj BARICOVÁ, J., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 925 - 926). 93. O nároku na náhradu trov konania súd preto rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Pôvodný žalobcov nárok spočíval v uplatnenej istine vo výške 4.237,- EUR spolu s úrokmi z omeškania vyčíslenými ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 1.187,86 EUR a paušálnou náhradou nákladov vo výške 40,- EUR, teda spolu vo výške 5.464,86 EUR. Žalobca mal vo veci úspech v časti žalovanej istiny vo výške 3.088,- EUR, úroku z omeškania vo výške 13,50 % zo sumy 1.381,- EUR od 17.04.2024 do 14.05.2025 (vyhlásenie rozsudku), teda vo výške 387,17 EUR a výške 9,25 % ročne zo sumy 1.707,- EUR od 06.08.2024 do 14.05.2025 (vyhlásenie rozsudku), teda vo výške 279,88 EUR a paušálnej náhrade nákladov vo výške 40,- EUR, čo je spolu suma 3.795,05 EUR. Uvedené predstavuje 69,44 % žalovaného nároku. Neúspech žalobcu bol v časti sumy 1.669,81 EUR. Tento pozostáva zo zamietnutej istiny vo výške 1.149,- EUR a uplatneného príslušenstva spočívajúcom v žalobcom uplatnenom úroku z omeškania vo výške presahujúcej priznané úroky z omeškania do dňa vyhlásenia rozsudku, čo je suma 520,81 EUR. Uvedené sumárne predstavuje 30,56 % žalovaného nároku, v ktorej časti vznikla povinnosť žalobcu nahradiť trovy konania žalovanému. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi podľa § 255 ods. 2 CSP priznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.) v rozsahu 38,88 % (69,44 % úspech žalobcu – 30,56 % neúspech žalobcu, resp. úspech žalovaného = 38,88 % celkový úspech žalobcu). O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V prípade, ak nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).