{"guid": "64746131-d5d9-44f3-8fb5-68b3b3824a88:0ce3ec66-8898-4496-bb69-10a3a6d37053", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:6124350140.8", "spisova_znacka": "84Cb/71/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 84Cb/71/2024 z 14. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava III z 14. mája 2026, sp. zn. 84Cb/71/2024, ECLI:SK:MSBA3:2026:6124350140.8", "identifikacne_cislo": "6124350140", "sud": {"guid": "sud_104", "nazov": "Mestský súd Bratislava III", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iii"}, "sudca": "JUDr. Ildikó Kohoutová", "sudca_id": 1257, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ildiko-kohoutova-1257", "datum_vydania": "2026-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ce3ec66-8898-4496-bb69-10a3a6d37053", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:6124350140.8", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2026:6124350140.8", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2026:6124350140.8/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava III\n84Cb/71/2024\n6124350140\n14. 05. 2026\nJUDr. Ildikó Kohoutová\nECLI:SK:MSBA3:2026:6124350140.8\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava III v Bratislave sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: BT BAU, s. r.\no., so sídlom Zádubnie 175, 010 03 Žilina, IČO: 48 170 836, právne zastúpeného: JUDr. Erik Štepánek,\nadvokát, Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: AlmaCare s.r.o., so\nsídlom Podunajská 18, 821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 51 016 486, o\nzaplatenie 4.237,- EUR s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.088,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške\n13,50 % ročne zo sumy 1.381,- EUR od 17.04.2024 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25\n% ročne zo sumy 1.707,- EUR od 06.08.2024 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,EUR, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.\nIII. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,88 %.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, postúpeným tunajšiemu\nsúdu na ďalšie konanie dňa 11.10.2024 v súlade s ust. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o\nupomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.237,- EUR s príslušenstvom.\n2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že v súlade s e-mailovou komunikáciou zo dňa 25.02.2024\nvznikol medzi žalobcom a žalovaným právny vzťah podľa ustanovenia § 535 zákona číslo 40/1964\nZb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“)\nv súlade s ktorým platí, že : „Poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a\npoukázanec sa splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne\npoukazník proti poukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma.“ Na\nzáklade darčekových poukážok vystavovaných žalovaným ako poukazcom, boli jednotlivý zákazníci,\nktorí si zakúpili darčekové poukážky ako poukazníci oprávnení vybrať si u žalobcu ako poukázanca\nplnenie, služby kozmetického salóna. Vychádzajúc z právnej teórie pritom platí, že poukážka je\nzloženým právnym úkonom, keď poukazca vydá dve plnomocenstvá rôzneho obsahu pre dve rôzne\nosoby. Poukázanca splnomocní na poskytnutie plnenia poukazníkovi a zároveň poukazníka splnomocní\nna prijatie plnenia od poukázanca, pričom poukázanec aj poukazník im adresované splnomocnenia\nprijmú. Vzťah z poukážky je pritom tvorený tromi relatívne samostatnými vzťahmi a to vzťahom\nvalutovým, úhradovým a platobným. Rozhodujúci je v tomto prípade vzťah úhradový, ktorý vzniká medzi\nsplnomocnením poukázanca zo strany poukazcu, aby na jeho účet plnil poukazníkovi. Od skutočnosti,\nči poukázanec už je z existujúceho (predpoukážkového) právneho vzťahu niečo dlžný poukazcovi\n\nzávisí, či je povinný splnomocnenie prijať. Ak áno, k vzniku úhradového vzťahu stačí jednostranný\nadresovaný právny úkon poukazcu; v opačnom prípade tento vzťah musí vzniknúť dohodou. V zmysle\nmailovej komunikácie zo dňa 25.02.2024, ale aj 14.03.2024 neexistoval medzi žalobcom a žalovaným\npredchádzajúci predpoukážkový právny vzťah a tento vzťah vznikol na základe ústnej dohody potvrdenej\npísomne elektronickou poštou o poskytovaní služieb poukazníkom, zákazníkom, ktorí si zakúpili\ndarčekovú poukážku od žalovaného a následnom preplácaní uvedených poukážok v rozsahu 100 % z\nvystavenej sumy darčekovej poukážky vrátane DPH. Žalovaný prostredníctvom mailu zo dňa 14.03.2024\nodvolal poukážky a súčasne oznámil žalobcovi, že za doposiaľ prijaté poukážky mu uhradí inú sumu, než\nbolo pôvodne dohodnuté a to vo výške 85 % z pôvodne dohodnutej sumy. Hoci odvolanie poukážky je\nprávom poukazcu nemožno akceptovať jednostranné zníženie kompenzácie za poskytnuté služby na 85\n% zo sumy darčekovej poukážky zo strany žalovaného, nakoľko výšky odplaty žalobcu za poskytovanie\nkozmetických služieb namiesto žalovaného vyplýva z dohody oboch strán a nemožno ju jednostranne\nmeniť. Súčasne poukázal na ustanovenie § 538 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v súlade s ktorými\nplatí, že : „Dokiaľ poukázanec ešte neprijal poukážku voči poukazníkovi, môže ju poukazca odvolať.\nAk medzi poukazcom a poukázancom nie je iný právny dôvod, platia o právnom vzťahu medzi oboma\nustanovenia o príkaznej zmluve; ale poukážka nezanikne smrťou poukazcu alebo poukázanca. Či a\npokiaľ zrušenie poukážky pôsobí aj proti poukazníkovi, spravuje sa právnym vzťahom medzi ním a\npoukazcom.“ Okamih prijatia poukážky je pritom potrebné odlišovať od okamihu poskytnutia plnenia na\nktoré je poukazník (zákazník) oprávnený. Obdobne v prípade, ak by predmetom poukážky bolo peňažné\nplnenie, nedochádza k prijatiu poukážky okamihom uhradenia (pripísania peňazí na účet poukazníka),\nale okamihom faktického prijatia poukážky poukázancom. Žalobcovi preto vznikol nárok na preplatenie\npoukážok prijatých na plnenie pred odvolaním poukážok dňa 14.03.2024. Vzhľadom na vyššie uvedené\nskutočnosti žalobca dňa 02.04.2024 vystavil faktúru číslo 20240007 na sumu 4.717,00 EUR s DPH\nza služby poskytnuté zákazníkom ako poukazníkom na základe darčekových poukážok vystavených\nžalovaným ako poukazcom a prijatých žalobcom ako poukázancom do 14.03.2024. Poukazníkov\n(zákazníkov), ktorí sa na žalobcu obrátili so žiadosťou o plnenie a predložili poukážku po dátume\n14.03.2024 v súlade s odvolaním poukážky zo dňa 14.03.2024 žalobca neobslúžil a služby im na\nzáklade poukážky neposkytol. Súčasne bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená aj Zmluva o\nposkytovaní služieb (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb e-shopu, webonline rezervačného systému a elektronických služieb pod užívateľským rozhraním žalovaného za\nodplatu vo výške 400,00 EUR bez DPH, pričom zmluva o poskytovaní služieb bola uzatvorená na\ndobu určitú do 31.03.2024. Na základe uvedenej Zmluvy vystavil žalovaný faktúru za poskytované\nslužby za mesiac marec 2024 číslo faktúry 24003 na sumu 480,00 EUR vrátane DPH s lehotou\nsplatnosti 10-04-2024 vystavená dňa 03.04.2024. Listom zo dňa 17.06.2024 si žalobca v súlade s\nustanovením § 358 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v\nspojení s ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka jednostranne započítal svoju pohľadávku voči\nžalovanému na zaplatenie 4.717,00 EUR s DPH splatnú dňa 16.04.2024 podľa faktúry číslo 20240007\noproti pohľadávke žalovaného na zaplatenie 480,00 EUR s DPH splatnej podľa faktúry číslo 24003\ndňa 10.04.2024 (podľa Zmluvy dňa 20.04.2024) v rozsahu v akom sa kryjú, t.j. v rozsahu 480,00\nEUR s DPH. Doposiaľ neuhradený nárok žalobcu z dohody o plnení poukážok vystavených žalovaným\nprijatých do 14.03.2024 v súlade s faktúrou číslo 20240007 tak predstavuje sumu vo výške 4.237,00\nEUR s DPH. Nakoľko sa žalovaný dostal s úhradou dlžnej sumy do omeškania, platí, že žalobca má v\nsúlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.\nNakoľko výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, má žalobca v súlade s ustanovením § 369 ods.\n2 Obchodného zákonníka nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške určenej podľa Nariadenia\nvlády SR číslo 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení\nneskorších predpisov. Súčasne žalobcovi v súlade s ustanovením § 369c Obchodného zákonníka patrí\naj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.\n3. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 05.08.2024, sp.zn. 31Up/890/2024, voči\nktorému podal žalovaný včas odpor, v rámci ktorého uviedol, že žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu\nohľadom vzniku právneho inštitútu - poukážky v zmysle ustanovení § 535 a súv. Občianskeho zákonníka.\nZo strany žalovaného sa jednalo o spolupodieľanie sa na nákladoch za niektoré služby poskytnuté\nžalobcom pre bývalých zákazníkov žalovaného. Zo strany žalovaného nedošlo u žalobcu k objednaniu si\nžiadnych služieb pre bývalých zákazníkov, avšak v záujme ústretového prístupu k bývalým zákazníkom,\nprejavil žalovaný záujem znášať časť nákladov žalobcu, ktoré mu vznikli v súvislosti s poskytnutím\nslužieb, pričom žalovaný informoval žalobcu o skutočnosti, že sa žiadnym spôsobom nebude podieľať\nna takýchto nákladoch, ktoré vzniknú po 14.03.2024. Žalobca napriek tomu vystavil faktúru, ktorou sa\n\ndožadoval uhradenia sumy 4.717,- EUR s DPH, pričom nie je zrejmé, aké služby, akým zákazníkom a v\nakých termínoch boli zo strany žalobcu poskytnuté. Rovnako tak žalobca nepreukázal tieto skutočnosti\nv rámci svojej žaloby, pričom sa obmedzil iba na zaslanie faktúry, bez bližšej špecifikácie konkrétnych\nslužieb pre konkrétnych zákazníkov, aby bolo zo strany žalovaného možné posúdiť oprávnenosť nárokov\nžalobcu. Žalovaný preto navrhol, aby súd platobný rozkaz z 05.08.2024 zrušil.\n4. Žalobca sa k podanému odporu žalovaného vyjadril tak, že žalovaný v odpore nepoprel skutkové\ntvrdenia žalobcu a neuviedol ani vlastné skutkové tvrdenia týkajúce sa okolností vzniku alebo obsahu\nprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. V súlade s ustanovením § 151 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku je tak okolnosti vzniku a obsahu právneho vzťahu potrebné považovať za nesporné.\nSporná je medzi stranami právna kvalifikácia právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Je teda\npodľa žalobcu nesporné, že žalovaný vystavil poukážky na kozmetické služby, ktoré následne za odplatu\npreviedol na svojich zákazníkov. Žalovaný písomne (prostredníctvom mailu) požiadal žalobcu, aby tento\nnamiesto žalovaného poskytol kozmetické služby tým zákazníkom žalovaného, ktorí mali zakúpené\npoukážky a požiadajú o poskytnutie kozmetických služieb v bývalej prevádzke žalovaného v Považskej\nBystrici a nakoľko žalobca nebol povinný takéto služby namiesto žalovaného poskytnúť, dohodli sa\nžalobca a žalovaný na odplate za takto poskytnuté služby (mail zo dňa 25.02.2024). Žalobca poskytoval\nkozmetické služby zákazníkom žalovaného a prijímal za ich poskytnutie poukážky na kozmetické služby\nvystavené žalovaným. Dňa 15.03.2024 (mailom zo dňa 14.03.2024 o 21:04 hod.) oznámil žalovaný\nžalobcovi, že odvoláva vzájomnú dohodu zo dňa 25.02.2024. Vyššie uvedený právny vzťah podľa\nprávneho zástupcu zodpovedá poukážke podľa ustanovenia § 535 a nasl. Občianskeho zákonníka\npričom žalovaný má postavenie poukazcu, zákazník postavenie poukazníka a žalobca postavenie\npoukázanca. Pokiaľ žalovaný uvádza, že si u žalobcu neobjednal žiadne služby je potrebné uviesť, že\nuvedené nezodpovedá obsahu e-mailu zo dňa 25.02.2024, pričom žalobca nebol žalovanému ničím\npovinný, je preto prirodzené, že za služby, ktoré mal žalobca poskytovať osobám, ktorým žalovaný\npredal darčekové poukážky, patrí žalobcovi odplata. Plnil totiž namiesto žalovaného to, čo bol z\ndarčekovej poukážky povinný plniť žalovaný. Nie je preto zrejmé, z čoho vyvodzuje žalovaný dohodu o\nspolupodieľaní sa na nákladoch žalobcu, ktoré mu vznikli v súvislosti s poskytovaním služieb. V žiadnom\nprípade nešlo o náklady žalobcu. Nebyť dohody medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 25.02.2024 bolo by\nplným právom žalobcu oznámiť osobám s darčekovými poukážkami, že tieto boli vystavené žalovaným\na platia na služby poskytované žalovaným a z tohto dôvodu ich nebude žalobca prijímať a nebude\nna ich základe poskytovať žiadne služby. Žalobca nepopiera skutočnosť, že žalovaný mailom zo dňa\n14.03.2024 o 21:04 hod. doručený žalobcovi dňa 15.03.2024 odvolal poukážku, ani právo žalovaného\ntak urobiť, ako uvádza žalovaný v odpore („žalovaný informoval žalobcu o skutočnosti, že sa žiadnym\nspôsobom nebude podieľať na takýchto nákladoch, ktoré vzniknú po 14.03.2024“) avšak žalobca si voči\nžalovanému uplatnil výlučne nárok na zaplatenie odplaty za služby poskytované namiesto žalovaného,\nvo vzťahu ku ktorým prijal poukážku na plnenie do 15.03.2024 tak, ako to predpokladá ustanovenie\n538 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v súlade s ktorým možno poukážku odvolať len do času, kým\nnebola prijatá na plnenie. Žalobca pritom uvádza, že do 15.03.2024 na plnenie prijal poukážky, na\nzáklade ktorých poskytol po 15.03.2024 služby v celkovej hodnote 1.990,- EUR, ktoré zosumarizoval\nv ním priloženej tabuľke. Uvedenú skutočnosť preukazuje žalobca výpisom z evidenčného systému\nžalovaného, v ktorom bolo zaznamenané prijatie jednotlivých poukážok aj s dátumom ich prijatia na\nplnenie (dátum vytvorenia rezervácie) a číslom poukážky. Žalobca pritom využíval evidenčný systém\nžalovaného na základe samostatnej zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi žalobcom a\nžalovaným. Pre úplnosť žalobca poukazuje na skutočnosť, že navrhol žalovanému uzatvorenie zmluvy\no predaji podniku, ktorá by upravovala všetky vzájomné vzťahy, vrátane prechodu práv a povinností\n(aj z darčekových poukážok vystavených žalovaným), ako aj využívanie evidenčného systému žalobcu,\nuzatvorenie uvedenej zmluvy však žalovaný odmietol. Poukážky prijaté žalobcom pred 15.03.2024, na\nzáklade ktorých žalobca poskytoval služby osobám, ktoré si u žalovaného zakúpili darčekové poukážky\nnamiesto žalovaného pred 15.03.2024 žalobca po prijatí zaslal žalovanému na dvojtýždennej báze.\nPrijatie uvedených poukážok preukazuje žalobca fotodokumentáciou prijatých poukážok, kde je na\njednej strane uvedená pečiatka žalovaného, číslo darčekovej poukážky a na druhej strane hodnota\ndarčekovej poukážky alebo konkrétna služba a ku ktorým je pripnutý pokladničný doklad žalobcu s\nuvedením sumy na plnenie 0,00 EUR. Celková suma prijatých poukážok pritom predstavuje sumu vo\nvýške 4.700,00 EUR. Žalovaný tak mal (a stále má) prístup k údajom o tom akým zákazníkom, v akom\nčase a aké služby boli poskytnuté. Súčasne upomínacie konanie ako osobitný typ skráteného konania\npredpokladá výlučne predloženie faktúry. Pokiaľ žalovaný v odpore poukazuje na skutočnosť, že žalobca\nnepreukázal aké služby, akým zákazníkom a v akých termínoch boli zo strany žalobcu poskytnuté, nie\n\nje uvedené možné považovať za popretie nároku žalobcu a to s poukazom na ustanovenie § 151 ods.\n2 Civilného sporového poriadku. Je pritom nepochybné, že žalovaný ako správca a prevádzkovateľ\nevidenčného systému využívaného žalobcom v čase vzniku nároku na zaplatenie vnímal skutkové\nokolnosti vzniku nároku žalobcu, teda aké služby, akým zákazníkom a v akých termínoch boli zo strany\nžalobcu poskytnuté a v odpore neuviedol žiadne vlastné tvrdenia o týchto skutkových okolnostiach.\nS poukazom na uvedené žiadal, aby súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.\n5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.\n6. Na pojednávaní konanom dňa 02.12.2025 súd konal za prítomnosti štatutárneho zástupcu žalobcu,\njeho právneho zástupcu, ako aj štatutárneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu sa pridržal\nskutočností uvádzaných v písomných podaniach. Uviedol, že vznik právneho vzťahu medzi žalobcom\na žalovaným súvisel so skutočnosťou, že žalobca vstúpil do nájomného vzťahu v priestoroch a odkúpil\nod žalovaného hnuteľné veci, ktoré tvorili zariadenie kozmetického salónu dovtedy prevádzkovaného\nžalovaným. Žalovaný vystavil svojim zákazníkom darčekové poukážky, ktoré následne žalovaný prijímal\nod zákazníkov a poskytoval im za ne služby a uplatňoval si od žalovaného nárok na zaplatenie\nodplaty vo výške, ktorá bola medzi stranami dohodnutá. Po doručení e-mailu zo strany žalovaného,\nktorým oznámil žalobcovi, že sa nebude ďalej podieľať na tomto poskytovaní služieb a nebude ďalej\npreplácať tieto poukážky, žalobca prestal tieto služby poskytovať. Vo vzťahu k tým zákazníkom, ktorí\nmu už poukážku predložili a rezervovali si u neho termín na poskytnutie služieb, konal žalovaný\nv súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a tieto služby poskytol, keďže poukážky už na\nplnenie predložené boli. Zopakoval, že pokiaľ žalovaný rozporuje existenciu poukážkového vzťahu\nmedzi stranami, žalovaný sa nemohol spolupodieľať na nákladoch za niektoré služby poskytnuté\nžalobcom pre bývalých zákazníkov žalovaného, keďže žalobcovi nemali aké náklady vznikať v súvislosti\ns poukážkami, ktoré vystavil žalovaný. Žalobca bol oprávnený odmietnuť zákazníkov žalovaného, ktorí\nby si u neho uplatnili darčekové poukážky vystavené im žalovaným, a odkázať ich na uplatnenie\ntýchto nárokov u žalovaného, či už vo forme poskytnutia služieb alebo prípadne uplatnenia nároku na\nvrátenie poskytnutého plnenia. Žalobca poskytoval tieto služby zákazníkom žalovaného len z dôvodu,\nže medzi stranami bola dohoda o preplácaní nákladov, ktoré takto vynaloží a aj keby nešlo o právny\nvzťah z poukážky, je to len otázka právnej kvalifikácie a podľa názoru žalobcu by to spadalo pod\nbezdôvodné obohatenie ako plnenie poskytnuté za iného, keďže žalovaný bol povinný poskytnúť\nslužby osobám, ktorým predal darčekové poukážky. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že došlo\nk transakcii, ktorej predmetom bol predaj hnuteľného majetku, k čomu došlo na konci februára.\nUvedenému predchádzalo asi dvojmesačné obvolávanie klientov zamestnancami žalovaného, aby si\nvyčerpali darčekové poukážky, nakoľko ďalej už žalovaný neplánoval poskytovať služby v Považskej\nBystrici. Tým, ktorí mohli a boli ochotní, poskytli im služby v priebehu januára a februára a tým, ktorí\npo 14.03.2024 nemali poukážky vyčerpané a boli platné, s tými komunikovali, resp. ak tam zostali\nnejaké poukážky, pre problémy s komunikáciou, toto viedli v rámci účtovníctva ako ich záväzok. Zmluvou\no poskytovaní služieb sa zabezpečoval plynulý prechod z jedného prevádzkovateľa na druhého, v rámci\nčoho žalovaný bezplatne ponúkal žalobcovi služby rezervačného systému a iných záležitostí. Spolu\ns predajom hnuteľného majetku sa predával aj nehmotný majetok, ako boli profily na sociálnych sieťach\na pod. Dňa 14.03.2024 odstúpili od zmluvy so žalobcom, keďže mali nejaké finančné problémy, zároveň\nniektorých klientov obslúžili v iných prevádzkach, resp. vysporiadali svoje záväzky formou ponuky tovaru.\nZámerom dohody žalovaného so žalobcom bolo, aby keď sa v priebehu určitého prechodného obdobia\ndostaví zákazník žalovaného fyzicky do pobočky, aby nebol žalobcom odmietnutý a neobslúžený, čo\nby malo určitý reputačný dopad. Žalovaný má za to, že žiadané poukážky presahujú aj toto obdobie aj\nrozsah, na ktorom sa dohodli so žalobcom. Právny zástupca žalobcu v reakcii uviedol, že obsah dohody\nje nesporný, sporný je nárok na preplatenie poukážok pri službách poskytnutých po 14.03.2024, ale\nprijatých na plnenie pred týmto dátumom. Z listinných dôkazov predložených súdu je zrejmé, kedy bola\nktorá poukážka prijatá na plnenie. Žalovaný vedel na priebežnej báze, ako boli poukážky uplatňované,\nkeďže tieto boli uplatňované cez jeho rezervačný systém. Zdôraznil, že žalovaný nezaplatil žalobcovi\nžiadnu čiastku, ani za tie poukážky, za ktoré boli služby poskytnuté do 14.03.2024 a poukázal na\nneúčinnú obranu žalovaného. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že síce poskytovali žalobcovi\nslužby rezervačného systému, avšak nespracovávali žiadne dáta. Nespochybnil poukážky uplatnené\na služby na základe nich poskytnuté medzi 01.03.2024 a 14.03.2024, vrátane. Právny zástupca\nžalobcu doplnil, že má za to, že je relevantné v danom prípade rozlišovať, kedy došlo k prijatiu\ndarčekovej poukážky a nie je relevantné samotné poskytnutie služby, keďže poskytnutie služby je len\ndôsledkom prijatia darčekovej poukážky. Poukážka bola prijatá okamihom, kedy si ju niekto uplatnil\n\na prijal rezerváciu, nie okamihom poskytnutia služby. Preto nastávali situácie, kedy si zákazník vytvoril\nrezerváciu ešte u žalovaného, napr. 16.02.2024, ale samotnú službu už poskytoval žalobca na svoje\nnáklady. Zástupca žalovaného uviedol, že keď je poukážka na sumu 50,- EUR s DPH má v sebe maržu\na iné náklady a dohoda, ktorú strany mali, že sa žalovaný bude podieľať na časti nákladov, ktoré vzniknú\nžalobcovi, nebola o tom, že žalovaný odovzdá zákazníkov a teraz všetko je ich a žalovaný to bude\nplatiť. Žalovaný z toho v prvom rade nijak neprofitoval, ale žalobca, pretože to boli potenciálne budúci\nalebo pokračujúci zákazníci žalobcu, keďže žalovaný už žiadnu činnosť v danom meste nevykonával.\nČiže dohoda smerovala k tomu, aby sa pokrývali ich náklady, ale aby sa nepokrývala ich marža, to\nbola dohoda, ktorú si ústne uzatvorili. Rezervácia v systéme je podľa jeho názoru veľmi variabilná vec,\nto si robí zákazník, alebo niekto, mení sa to aj 24 hodín predtým a z účtovného hľadiska je poukážka\nprijatá vtedy, keď je dodaná služba a nie keď je urobená rezervácia, keďže rezervácia je len nejaká\npomôcka s tým, že sa to nepíše do zošita, ale do rezervačného systému. Právny zástupca žalobcu,\nv reakcii na popretie dohody ohľadne preplácania nákladov žalovaným žalobcovi, poukázal na e-mailovú\nkomunikáciu medzi stranami predloženú do spisu, z ktorej jednoznačne vyplýva spôsob preplácania.\nJednostranné vyhlásenie žalovaného o preplácaní poukážok v rozsahu 85 % nie je dohoda. Žalovaný\nsvojím zákazníkom predával darčekové poukážky, za ktoré zaplatili žalovanému sumu darčekovej\npoukážky, preto je nepochopiteľné tvrdenie žalovaného o tom, že z toho, že zinkasoval peniaze, služby\nza neho poskytol žalobca, za ktoré mu nezaplatil, nemal žalovaný žiadny prospech. Žalovaný mal predsa\nprospech v rozsahu 100% plnenia, ktoré zinkasoval za predané poukážky, na základe ktorých za neho\nplnil niekto iný. Zástupca žalovaného doplnil, že dohoda bola na náklady, pričom je logické, že asi\nžalovaný netransferuje tú maržu. Časť nákladov, ktorá vznikla na predaj poukážky a na dodávku tých\nslužieb a to všetko za tým, bola v čase pred tým, keď sa poukážka predala. Preto dohoda bola na\nnáklady, napr. na mzdu, nájom a všetky tieto veci, ale žalovaný je obchodná spoločnosť podnikajúca za\núčelom zisku, nie za účelom odovzdania zisku ďalej.\n7. Na pojednávaní dňa 29.01.2026 právny zástupca žalobcu uviedol, že tabuľka uvedená v žiadosti\no pokračovanie v konaní sa týka poukážok, ktoré boli prijaté pred 15.03.2024, na základe ktorých bolo\nplnené až po 15.03.2024. Rezervácie boli vytvorené pred tým, ako žalovaný odvolal poukážky, plnilo\nsa až po tomto dátume. Súdu bolo predložených 116 ks poukážok s konkrétnymi sumami, pričom\nsa nejavil medzi stranami byť sporný nárok na zaplatenie poukážok, ktoré boli prijaté do 15.03.2024.\nPoukázal na skutkové tvrdenie žalobcu zo žiadosti o pokračovanie v konaní, že súdu sa predkladá\n116 ks poukážok v sume 4.700,- EUR. Zástupca žalovaného súdu potvrdil, že vystavil vo svojom\nmene pre svojich zákazníkov darčekové poukážky s tým, že si ich majú uplatniť u žalovaného, nedošlo\nk vystaveniu darčekových poukážok s tým, že si ich majú zákazníci uplatniť u žalobcu. Keďže sa\nnepodarilo obvolať všetkých zákazníkov s predanými darčekovými poukážkami, dohodol sa žalovaný\nso žalobcom, že týmto zákazníkom žalobca poskytne služby, aby zákazníci neboli odmietnutí, ktoré\nsa v dohodnutých časových intervaloch reportovali žalobcom u žalovaného. Na základe uvedeného\nmalo dôjsť k následnému preplateniu sumy poukážok v dohodnutom rozsahu zo strany žalovaného na\nzáklade vystavenej faktúry. Dohoda nebola časovo limitová, neboli tvrdené špecifické dojednania vo\nvzťahu k ukončeniu spolupráce. Na otázku súdu, či bola medzi stranami dohoda ohľadne poukážok, pri\nktorých rezervácia vznikla pred 01.03.2024, zástupca žalovaného uviedol, že nebola konkrétna dohoda\nohľadne takýchto poukážok. Pre žalovaného nie je relevantné, kedy bola vystavená rezervácia, ak\nbola rezervácia vytvorená pred 01.03.2024 a služba poskytnutá do 15.03.2024, k takej poukážke sa\nžalovaný hlási. Dohoda bola o obsluhovaní zákazníkov, ktorí prídu s darčekovou poukážkou žalovaného,\nnie že ich bude žalobca proaktívne oslovovať, tak žalobca bude takéto služby poskytovať a žalovaný\nmu to bude kompenzovať. Od tej dohody žalovaný ustúpil a žalobca mal všetky prostriedky – čas, aj\ntechnické prostriedky, aj kontakt, na to, aby povedal zákazníkom, boli to jeho zákazníci, ich rezervácie,\nže tá služba sa nemôže realizovať na základe poukážky žalovaného a zákazníka by riešil žalovaný.\nDo rezervačného systému mal prístup do 01.03.2024 len žalovaný a od 01.03.2024 už len žalobca.\nPrávny zástupca žalobcu následne doplnil a upresnil skutkové tvrdenia z podanej žaloby a žiadosti\no pokračovanie v konaní ohľadne špecifikácie žalobného nároku. Zástupca žalovaného v reakcii na\nprednes právneho zástupcu žalobcu uviedol, že si nemyslí, že je pravdivý údaj žalobcu o tom, že v 100\n% poukážok, ktorých bolo uplatnených, bola poskytnutá služba presne v hodnote, v akej bola poukážka,\npretože je to podľa jeho názoru nemožné. Vzhľadom na množstvo poukážok uplatnených 14.03.2024\na 15.03.2024 pri kapacite tohto salónu, pri skúsenostiach, ktoré má, ak by žalobca servisoval len klientov,\nktorí boli poukážkoví, by došlo k tomu, že to nie je v súlade s dohodou, ktorú mali a ktorá mala byť\nreaktívna. Dňa 14.03.2024 informoval žalovaný žalobcu v zmysle predloženého e-mailu a 15.03.2024\nmal žalobca všetky možnosti neobsluhovať každého klienta v režime dohody, od ktorej žalovaný odstúpil.\n\nPokiaľ nebolo rozporované odstúpenie od dohody, nerozumie, prečo si žalobca uplatňoval poukážky po\n14.03.2024, resp. 15.03.2024.\n8. Dňa 12.02.2026 bolo súdu predložené podanie žalobcu, obsahom ktorého bola tabuľka predstavujúca\nsúhrn žalobcom prijatých darčekových poukážok vystavených žalovaným pre zákazníkov žalovaného.\nUvedené podanie bolo zároveň doručované cestou súdu aj protistrane.\n9. Na pojednávaní dňa 14.04.2026 súd dopytoval právneho zástupcu žalobcu vo vzťahu k\nnezrovnalostiam v predložených poukážkach a skutkových tvrdeniach žalobcu ohľadne poskytnutých\nslužieb na základe konkrétnych poukážok. Vo vzťahu k uplatneniu poukážky č. 23185, keďže mala byť\nuplatnená dvakrát, uviedol, že táto bola s najväčšou pravdepodobnosťou uplatnená omylom duplicitne.\nVo vzťahu k poukážke č. 23482 súd konštatoval, že na právnym zástupcom žalobcu predloženej\npoukážke nie je jednoznačné číslo poukážky, túto preto nebolo možné stotožniť a rovnako tak, aj vo\nvzťahu k poukážke č. 5570. Vo vzťahu k poukážke č. A346-a právny zástupca žalobcu uviedol, že\nsa jedná o poukážku, ktorá sa nachádza na č.l. 123, avšak z nej nevyplýva suma, v ktorej mali byť\nžalobcom poskytnuté služby. Poukážka č.6264a sa nachádza na č.l. 113 a 113rub, je na sumu 25,EUR a služba bola poskytnutá 21.03.2024. Poukážka č. 23683 je na sumu 50,- EUR a služby boli\nposkytnuté 08.03.2024 a 26.03.2024, nachádza sa na č.l. 175 a 175rub. Poukážku A -534-a právny\nzástupca žalobcu nedohľadal. Súd uviedol existenciu nezrovnalostí pri viacerých poukážkach v tom\nsmere, že v rámci skutkových tvrdení žalobcu je uvedený len jeden z dátumov poskytnutia služieb,\nhoci z poukážok vyplýva, že bolo poskytnutých niekoľko služieb v rôznych termínoch. Príkladom je\npoukážka č. 23170, ktorá sa nachádza na č.l. 172. Súd má zároveň za to, že sú nesporné dátumy\na skutočnosti ohľadne poskytnutia služieb napísané rukou na daných poukážkach, keďže uvedené\nžalovaný relevantným spôsobom nerozporoval. Právny zástupcu žalobcu súdu uviedol, že podľa jeho\nnázoru došlo ku chybe v prepise v prípadoch, kedy sa namiesto dvoch dátumov uviedol len jeden.\nZástupca žalovaného uviedol, že ho ani nenapadlo, že by si žalobca nárokoval na sumu za službu,\nktorá bola zákazníkom odobratá pred tým, než začal žalobca prevádzkovať salón. Nie je v jeho silách\nprejsť niekoľko sto poukážok a až teraz si uvedomil, že sa to asi naozaj od neho očakávalo, že si\ntých sto strán prejde a bude hľadať prípadné podvodné konanie žalobcu, rovnako ako vystavovanie\npokladničných dokladov zo strany žalobcu a teda to, či to sedí s údajmi rukou dopísanými na jednotlivých\npoukážkach. Súd doplnil predbežné právne posúdenie súdu, v nadväznosti na ktoré právny zástupca\nžalobcu uviedol, že výška peňažnej náhrady je vo výške hodnoty poskytnutých služieb, teda v zmysle\nsúm uvedených na jednotlivých poukážkach. Zástupca žalovaného zopakoval, že žalobca mal všetky\nmožnosti informovať zákazníkov o tom, že im po 14.03.2024 neposkytne služby z darčekových poukážok\nvystavených žalovaným, nevie, prečo ich jednostranným rozhodnutím o pokračovaní v plnení napriek\nodstúpeniu žalovaného od zmluvy je žalovaný v pozícii, že sa nedovolene obohatil. Strany nemali ďalšie\nnávrhy na doplnenie dokazovania.\n10. Súd sa v zmysle § 204 CSP oboznámil s obsahom spisu a skonštatoval, že listiny boli stranám\ndoručené, ich obsah nebol stranami spochybnený, zároveň prítomné strany súdu oznámili, že im je\nobsah spisu známy a nenavrhli vykonať žiadny z listinných dôkazov jeho prečítaním a ustálil skutkový\nstav.\n11. Strany sporu neurobili spornou skutočnosť, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu ústnej dohody,\npotvrdenej písomne elektronickou poštou, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb žalobcom\nzákazníkom žalovaného namiesto žalovaného s tým, že za takto poskytnuté služby bude patriť žalobcovi\nodplata v dohodnutej výške. Nebolo sporné ukončenie tohto zmluvného vzťahu medzi stranami emailovým oznámením (zo 14.03.2024) žalovaného žalobcovi, že odstupuje od tejto dohody a preplatí\npoukážky, ktoré boli do 14.03.2024 (vrátane) u žalobcu uplatnené. Ukončenie zmluvného vzťahu medzi\nstranami uvedeným spôsobom nebolo medzi stranami sporné. Nesporným bolo, že žalobca neobslúžil\nzákazníkov, ktorí si u neho uplatnili darčekové poukážky od žalovaného po 14.03.2024 a týchto odkázal\npriamo na žalovaného. Nesporným je nárok žalobcu v časti, v ktorej si ho uplatňuje na základe\ndarčekových poukážok, za ktoré poskytol služby zákazníkom do 14.03.2024 vrátane a to bez ohľadu\nna to, kedy bola vytvorená rezervácia v rezervačnom systéme. Sporným bolo, či je žalovaný povinný\nkompenzovať žalobcovi hodnotu poukážky vo výške 85% tak, ako to uviedol žalovaný v e-maili zo dňa\n14.03.2024 alebo vo výške 100% tak, ako to vyplýva z e-mailu žalovaného zo dňa 25.02.2024, v ktorom\nbolo uvedené, že „faktúra za poukážku vrátane DPH, napr. na 50,- EUR poukážku je faktúra 41,67\nEUR bez DPH.“ Sporným bolo, či má žalobca nárok na odmenu za poskytnutie služieb zákazníkom\n\nžalovaného aj po 14.03.2024, keď žalobca má za to, že vytvorením rezervácie do 14.03.2024 (vrátane)\nna termín poskytnutia služby na základe darčekovej poukážky aj po 14.03.2024, resp. 15.03.2024 došlo\nk faktickému prijatiu poukážky (v zmysle § 535 a nasl. OZ), v dôsledku čoho mu vznikol nárok na\npreplatenie poskytnutých služieb aj za tieto darčekové poukážky. Žalovaný má za to, že po jeho platnom\nodstúpení od vzájomnej dohody už nebol viac žalobca oprávnený vôbec plniť zákazníkom žalovaného\na preto mu za takéto plnenie nepatrí akákoľvek odmena, či náhrada.\n12. Pri právnom posúdení veci súd vychádzal z nasledujúcich ustanovení.\n13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj len „OBZ“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj\nniektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.\n14. Podľa § 1 ods. 2 OBZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak\nniektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.\nAk ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,\npodľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.\n15. Podľa § 261 ods. 1 OBZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich\nvzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.\n16. Podľa § 269 ods. 2 OBZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ\nzmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.\n17. Podľa § 332 ods. 1 OBZ, ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, je veriteľ\npovinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas dlžníka\nnie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a\ndlžník svoj záväzok porušil.\n18. Podľa § 332 ods. 2 OBZ, ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou nevyplýva niečo\niné, vstupuje tretia osoba splnením dlžníkovho záväzku do práv veriteľa, ktorý je povinný jej vydať a na\nňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky.\n19. Podľa § 365 OBZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby\nposkytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.\n20. Podľa § 369 ods. 1 a 2 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo\njeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z\nnezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného\nupozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania\nv sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.\n21. Podľa § 369c OBZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj\nprávo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného\nupozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda\nSlovenskej republiky nariadením.\n22. Podľa § 566 ods. 1 OBZ mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet\nzariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo\nuskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.\n23. Podľa § 566 ods. 2 OBZ, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára,\npredpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.\n24. Podľa § 571 ods. 1 OBZ, ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť\nmandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú\nmandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.\n\n25. Podľa § 571 ods. 2 OBZ, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu,\nkeď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok\nalebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné\nnáklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.\n26. Podľa § 574 ods. 1 OBZ mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu\nvypovedať.\n27. Podľa § 574 ods. 2 OBZ, ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť dňom, keď\nsa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť.\n28. Podľa § 574 ods. 3 OBZ od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú\nsa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo\nvzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním\nzáležitosti.\n29. Podľa § 574 ods. 4 OBZ za činnosť riadne uskutočnenú do účinnosti výpovede má mandatár nárok\nna úhradu nákladov vynaložených podľa § 572 a na primeranú časť odplaty.\n30. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.\n31. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.\nAk toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.\n32. Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu\nvšak vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky\nrôznych zmlúv.\n33. Podľa § 491 ods. 2 OZ na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť\nustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.\n34. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od\ndlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;\nvýšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.\n35. Podľa § 535 OZ poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec\nsa splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne poukazník proti\npoukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma.\n36. Podľa § 536 ods. 1 OZ pokiaľ je poukázanec to, čo má plniť, už poukazcovi dlžný, je voči nemu\npovinný poukážke vyhovieť. Jeho záväzok zanikne, ak nie je inak dohodnuté, iba tým, že splní podľa\npoukážky poukazníkovi. Ak sa má poukážkou splniť dlh poukazcu u poukazníka, ktorý s tým súhlasil, je\npoukazník povinný poukázanca vyzvať, aby plnil.\n37. Podľa § 538 ods. 1 OZ dokiaľ poukázanec ešte neprijal poukážku voči poukazníkovi, môže ju\npoukazca odvolať.\n38. Podľa § 538 ods. 2 OZ, ak medzi poukazcom a poukázancom nie je iný právny dôvod, platia\no právnom vzťahu medzi oboma ustanovenia o príkaznej zmluve; ale poukážka nezanikne smrťou\npoukazcu alebo poukázanca. Či a pokiaľ zrušenie poukážky pôsobí aj proti poukazníkovi, spravuje sa\nprávnym vzťahom medzi ním a poukazcom.\n39. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v\nrozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.\n40. Podľa § 1 ods 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. (ďalej aj ako ,,nariadenie vlády\nSR č. 21/2013 Z. z.“), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto\núrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania\n\nv sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu\nomeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas\ncelej doby omeškania.\n41. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná\núroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.\n42. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,\npravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný\nnávrh.\n43. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na\noznačené dôkazy.\n44. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,\nktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.\n45. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n46. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce\nskutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.\n47. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa\npovažujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,\nuvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n48. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť\no ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.\n49. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu\nveci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä\nvýsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie\nje spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.\n50. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n52. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n53. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n54. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do\n60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n55. Vo vzťahu k samotnému zmluvnému vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, súd uvádza, že medzi\nstranami bol sporný obsah ústne uzatvorenej zmluvy v tom smere, či došlo medzi stranami k dohode\no úhrade odmeny v rozsahu 100 % alebo 85 % za poskytnuté služby. V tomto smere súd uvádza, že\nz písomného potvrdenia o uzatvorení ústnej dohody, realizovanom práve žalovaným, vyplýva rozsah\npreplatenia v rozsahu 100 % hodnoty poukážky. Následné zníženie tohto rozsahu na 85 % vyplýva\nlen z jednostranného právneho úkonu žalovaného – e-mailu zo dňa 14.03.2024. Súd v tomto smere\n\nuvádza, že žalobca neakceptoval jednostranné zníženie kompenzácie za poskytnuté služby na 85 %\nzo sumy darčekovej poukážky zo strany žalovaného, nakoľko výšky odplaty žalobcu za poskytovanie\nkozmetických služieb namiesto žalovaného vyplývala z dohody oboch strán a nemožno ju jednostranne\nmeniť. Je preto zrejmé, že dohoda strán pri vzniku záväzkového vzťahu bola realizovaná tak, ako to\npotvrdil samotný žalovaný v maily zo dňa 25.02.2024, teda so záväzkom žalovaného na úhradu 100 %\nhodnoty poukážky. Žalovaný síce produkoval aj skutkové tvrdenie o tom, že dohoda smerovala k tomu,\naby sa pokrývali len náklady žalobcu, teda aby sa nepokrývala jeho marža, toto skutkové tvrdenie je\nvšak v rozpore s uvedeným e-mailom samotného žalovaného, preto ho súd vyhodnotil ako účelové\na nepreukázané.\n56. Strany sporu nesporovali predmet svojich záväzkov. Súd má za to, že medzi žalovaným a žalobcom\ndošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť klientom\nžalovaného, ktorí sa preukážu platnou darčekovou poukážkou, nimi vybrané služby v sume uvedenej\nna darčekovej poukážke, prípadne poskytnutie služby na nej uvedenej a to za žalovaného, čomu\nzodpovedal záväzok žalovaného, po realizácii vyúčtovania týchto poukážok na základe predloženej\nfaktúry, uhradiť žalobcovi odplatu v rozsahu 100 % jej hodnoty (už vrátane DPH). Tento obsah dohody\nvyplýva z jej písomného potvrdenia samotným žalovaným e-mailom zo dňa 25.02.2024, ktorý bol\npriložený už k podanej žalobe a ktorého obsah žalobca nikdy nerozporoval.\n57. Je zrejmé, že zmluva o spolupráci, ktorú si medzi sebou strany ústne uzatvorili, týkajúca sa\nposkytovania služieb žalobcom za žalovaného v súvislosti s poukážkami vydanými žalovaným jeho\nzákazníkom, nie je zmluvným typom, ktorý by bol upravený v Obchodnom, či Občianskom zákonníku.\nNa nepomenované zmluvy sa uplatní právna úprava všeobecnej časti záväzkového práva, ak by však\nmala znak určitej typovej zmluvy, resp. bola podobná práve tejto zmluve, použijú sa analogicky pravidlá\nupravujúce túto podobnú zmluvu (analogia legis). Pri analógii legis (§ 491 ods. 2 OZ) platí, že na záväzky\nvznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky\nim najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak, pričom ak určitá otázka nie je v zmluve upravená,\nprednostne sa použije Obchodný zákonník a len ak takúto úpravu nemá, použijú sa ustanovenia\nObčianskeho zákonníka.\n58. S poukazom na uvedené má súd za to, že v danom prípade si strany medzi sebou uzatvorili\ninominátnu zmluvu, ktorá má v sebe prvky mandátnej zmluvy, keďže práve na základe mandátnej zmluvy\ndochádza k poskytovaniu služby pre mandanta, v jeho mene a na jeho účet, a to za odplatu, ktorá je\nvymedzená činnosťou a nie výsledkom a je uzatvorená medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej\nčinnosti.\n59. Žalobca si svoj nárok voči žalovanému uplatňuje v celom rozsahu ako nárok zmluvný, teda\nza zmluvný nárok považuje aj nárok na odmenu za služby poskytnuté zákazníkom žalovaného po\n14.03.2024, resp. 15.03.2024, pričom však súd dodáva, že nie je zrejmé, prečo žalobca tvrdí, že\naj pri službách poskytnutých 15.03.2024 má ísť o plnenie na základe zmluvy pred jej vypovedaním\nžalovaným, keď v samotnej žalobe uvádza, že zákazníci, ktorí sa obrátili na žalobcu s darčekovou\npoukážkou po 14.03.2024 už neboli obslúžení. Z výpovede žalovaného je zrejmý dátum ukončenia\nzmluvného vzťahu k 14.03.2024 vrátane, pričom predmetný e-mail sa dostal do sféry dispozície žalobcu\nuž 14.03.2024 vo večerných hodinách doručením do e-mailovej schránky. Súd preto vychádzal aj\nz tvrdení žalobcu v podanej žalobe a ustálil ako posledný deň trvania zmluvného vzťahu medzi\nžalobcom a žalovaným dátum 14.03.2024, kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami,\npričom platnosť a účinnosť tohto ukončenia zmluvy nebola medzi stranami sporná. Súd dodáva, že\naj pri analogickej aplikácii ustanovenia § 574 ods. 1 OBZ bol žalovaný oprávnený vypovedať zmluvu\nkedykoľvek a aj bez uvedenia dôvodu, pričom vo výpovedi môže určiť jej účinnosť, ktorá nemôže nastať\nskôr, ako sa o nej druhá zmluvná strana dozvie alebo môže dozvedieť.\n60. Povahu žalovaného nároku, ako nároku v celom rozsahu zmluvného, žalobca odvodzuje od\nskutočnosti, že podľa § 538 ods. 1 OZ platí, že dokiaľ poukázanec (žalobca) ešte neprijal poukážku voči\npoukazníkovi (zákazník), môže ju poukazca (žalovaný) odvolať, pričom je podľa jeho názoru potrebné\nrozlišovať okamih prijatia poukážky, od okamihu poskytnutia plnenia, na ktoré je poukazník (zákazník)\noprávnený, pričom podstatné je faktické prijatie poukážky poukázancom, ktorú stotožňuje s vytvorením\nrezervácie v rezervačnom systéme a nie so samotným poskytnutím služby na základe darčekovej\npoukážky.\n\n61. V tomto smere súd poukazuje na to, že poukážka (asignácia) je zmluva, ktorou jedna osoba –\npoukazca (asignant) splnomocňuje druhú osobu - poukazníka (asignatára), aby vybrala určité plnenie\nod tretej osoby - poukázanca (asignáta), a súčasne ktorou poukazca splnomocňuje poukázanca, ktorý\nsplnomocnenie prijíma, aby na účet poukazcu plnil poukazníkovi. Právny vzťah z poukážky vznikne\ntým, že poukazca vydá dve splnomocnenia rôzneho obsahu a na dve rôzne osoby, pričom tieto\nosoby splnomocnenie im adresované prijmú. Pokiaľ by splnomocnenie prijala len jedna z týchto strán,\npoukážka nie je úplná a právny vzťah vznikne len medzi poukazcom a tou stranou, ktorá splnomocnenie\nprijala. Z poukážky môžu vzniknúť tri právne vzťahy: Medzi poukazcom a poukazníkom vznikne len\nvtedy, keď poukazník prijme splnomocnenie poukazcu. Dôvodom tohto splnomocnenia môže byť úmysel\npoukazcu darovať poukázané plnenie poukazníkovi, alebo dať mu ho s cieľom splnenia dlhu, alebo môže\nísť o inkasovanie tohto plnenia od poukázanca poukazníkom pre poukazcu a pod. Medzi poukazcom\na poukázancom vznikne tento vzťah len vtedy, keď poukázanec prijme splnomocnenie poukazcu.\nPoukázanec totiž nie je povinný prijať takéto splnomocnenie. Medzi poukazníkom a poukázancom\nvznikne poukážkový právny vzťah len vtedy, keď obaja splnomocnenie poukazcu prijmú. Obsah\ntohto právneho vzťahu zodpovedá obsahu pôvodného právneho vzťahu, ktorý je medzi poukazcom a\npoukázancom, s tým rozdielom, že poukázanec nemôže proti poukazníkovi uplatniť námietky, ktoré by\nmal proti poukazcovi, ale môže uplatniť len také námietky, ktoré mu patria priamo proti poukazníkovi,\nalebo ktoré vyplývajú zo samej poukážky. Poukázanec je voči poukazcovi povinný vyhovieť poukážke,\nak je poukazcovi dlžný to, čo sa poukazuje poukazníkovi, pretože ide o dispozíciu veriteľa (poukazcu)\npohľadávkou, ktorú má voči svojmu dlžníkovi (poukázancovi). Ak poukázanec zaplatí poukazníkovi,\ntýmto zaplatením splní svoj dlh, ktorý má voči poukazcovi. Poukážka slúži predovšetkým na vyrovnanie\ndlhov. Pritom ňou možno vyrovnať súčasne dlh poukazcu voči poukazníkovi, aj dlh poukázanca voči\npoukazcovi. Predmetom poukážky môže byť zásadne akékoľvek plnenie, poukážka však najčastejšie\nznie na peňažné plnenie. Jej predmetom však môžu byť aj cenné papiere alebo zastupiteľné plnenie.\nAk poukázanec prijal od poukazcu poukážku (ktorú by inak prijať nemusel) a podľa nej aj plnil, vznikol\nmedzi nimi právny vzťah (tzv. úhradový). Ustanovenie § 536 ods. 1 ukladá poukázancovi priamo\npovinnosť vyhovieť poukážke, ak to, čo má podľa nej plniť, poukazcovi už dlhuje, t. j. je v postavení\ndlžníka voči veriteľovi. Záleží na postupcovi, koho určí na prevzatie plnenia, pretože ide o oprávnenie\nveriteľa disponovať svojou pohľadávkou voči dlžníkovi (poukázancovi). V opačnom prípade by totiž túto\npovinnosť nemal, lebo poukážku nemusí akceptovať, a teda podľa nej poukazníkovi plniť. Ak nie je\ndohodnuté inak, jeho záväzok zanikne iba tak, že poukazníkovi splní podľa poukážky, keďže nemá\nna výber. V tretej vete odseku 1 je upravený vzťah poukázanca a poukazníka (tzv. valutový vzťah), v\nktorom poukazca je dlžníkom poukazníka, a aby splnil svoj dlh, vystavil mu na to poukážku. Poukazník,\nktorý má postavenie veriteľa, však nie je povinný prijať poukážku svojho dlžníka, podľa ktorej mu má\nsplniť dlh. Je však povinný bez zbytočného odkladu to oznámiť poukazcovi. V prípade, keď poukazník\npoukážku prijal, musí poukázanca vyzvať, aby mu plnil podľa poukážky. Priamy nárok na plnenie mu\nvoči poukázancovi vznikne až vtedy, keď dostane jeho prejav, že poukážku prijíma (§ 535). Právny vzťah\nz poukážky vznikne tým, že poukazca vydá dve splnomocnenia rôzneho obsahu a na dve rôzne osoby,\npričom tieto osoby splnomocnenie im adresované prijmú (viď aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nzo dňa 15.06.2017, sp.zn. 4Cob/101/2015).\n62. K účinnosti poukážky vo vzťahu ku všetkým jej účastníkom sa teda vyžadujú celkom tri právne\núkony. Prvým vzťahom je dohoda medzi poukazcom a poukazníkom, teda valutový pomer, pričom právny\nvzťah medzi nimi vzniká momentom prijatia splnomocnenia poukazcu poukazníkom, teda súhlasom\npoukazníka s tým, že si vyberie (resp. prijme) plnenie od poukázaného. Z tohto pomeru vyplýva dôvod\n(kauza), prečo poukazca vystavil poukážku (napr. splnenie dlhu, darovanie, poskytnutie pôžičky a pod.)\na prečo poskytuje poukazníkovi určitú hodnotu (valutu), spočívajúcu v plnení od poukázanca.\n63. V danom prípade, však žalovaný, ako poukazca, nevystavil darčekovú poukážku, pričom tento\npojem nie je možné stotožňovať s pojmom „poukážka“ tak, ako ju má na mysli práve ustanovenie §\n535 a nasl. OZ, svojim klientom (poukazníkom) s tým, aby si ňou vybrali plnenie práve u žalobcu a títo\ntúto darčekovú poukážku (pri jej zakúpení od žalovaného) neprijali s tým, že si plnenie vyberú od tretej\nosoby (žalobcu) a nie od žalovaného. Súd v tomto smere dopĺňa, že z nesporovaných skutkových tvrdení\nštatutárneho zástupcu žalovaného vyplýva, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol\npráve z dôvodu, že zo strany žalovaného sa nepodarilo do momentu ukončenia poskytovania služieb\nkozmetického salónu v prevádzke v A. B. kontaktovať všetkých svojich zákazníkov, ktorým boli vydané\ndarčekové poukážky zo strany žalovaného a oznámiť im, že si majú tieto poukážky uplatniť do konca\n\nfebruára 2024 u žalovaného. Z uvedeného preto vyplýva, že zákazníci žalovaného neboli zo strany\nžalovaného kontaktovaní s tým, že si majú vybrať plnenie práve u žalobcu namiesto poskytnutia plnenia\nžalovaným. Práve naopak, štatutárny zástupca žalovaného po celý čas v konaní tvrdil, že tým klientom,\nktorých sa podarilo skontaktovať žalovaným, boli buď poskytnuté služby priamo žalovaným v Považskej\nBystrici (do konca februára 2024) alebo v inej pobočke, alebo im boli vrátené peniaze alebo ponúknutý\ntovar v hodnote vystavenej darčekovej poukážky. V tomto prípade preto nemožno konštatovať prijatie\nsplnomocnenia poukazníkom od poukazcu na výber plnenia od poukázaného a teda ani existenciu\nvalutového pomeru. Pokiaľ neexistujú tri právne úkony, nemožno hovoriť o účinnosti poukážky, ako\nprávneho inštitútu, ktorý je založený na zmene subjektu záväzku a ktorého cieľom je od samotného\npočiatku existencie daných samostatných právnych vzťahov plnenie prostredníctvom tretej osoby, čo\nvyplýva aj zo systematického zaradenia tohto inštitútu v Občianskom zákonníku do oddielu označeného\nako zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka. Pokiaľ teda žalovaný nevystavil darčekové poukážky svojim\nklientom s tým, že zákazníci si po ich zakúpení majú služby vybrať priamo u žalobcu a zákazníci by\ns tým súhlasili, nemožno hovoriť v danej situácii o vzťahu z poukážky podľa § 535 a nasl. OZ.\n64. Je teda zrejmé, že existoval právny vzťah medzi žalovaným a jeho klientmi, no bez potrebných\nparametrov na to, aby ho bolo možné považovať za valutový pomer tak, ako to predpokladá právny\ninštitút poukážky. Je potom irelevantné, či sa následne žalovaný so žalobcom dohodli, že žalobca bude\nplniť zákazníkom žalovaného za žalovaného a na jeho účet a či prípadne existoval krycí, teda úhradový\npomer a tiež, či prijal žalobca predložené darčekové poukážky od zákazníkov žalovaného, keďže neboli\nsplnené podmienky pre účinnosť poukážky.\n65. Pokiaľ medzi žalovaným, žalobcom a zákazníkmi žalovaného nemožno hovoriť o vzťahu z poukážky\npodľa § 535 a nasl. OZ, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 538 OZ, v zmysle\nktorého včasnosť odvolania poukážky (v zmysle splnomocnenia žalovaného udeleného žalobcovi na\nplnenie za neho a na jeho účet zákazníkom preukazujúcim sa darčekovou poukážkou od žalovaného)\nmá za následok, že nevznikne nárok poukazníka (zákazníka) proti poukázancovi. Zároveň preto nemôže\nani platiť, že prijatím poukážky žalobcom, v danom prípade teda podľa názoru žalobcu zaevidovaním\ntermínu poskytnutia služby na základe darčekovej poukážky v rezervačnom systéme, by vznikla\npovinnosť žalobcu plniť zákazníkom aj po 14.03.2024 a to z titulu poukážkového vzťahu podľa § 535\na nasl. OZ, tak, ako to tvrdí žalobca.\n66. Pri nemožnosti aplikácie právnej úpravy poukážky podľa § 535 a nasl. OZ sa vzťah medzi žalobcom\na žalovaným bude riadiť ich vzájomne dohodnutými právami a povinnosťami. Pokiaľ mal žalobca\nvykonávať (svoju podnikateľskú) činnosť – poskytovať kozmetické služby – v mene a na účet žalovaného\npre klientov žalovaného, ktorí sa preukázali darčekovými poukážkami, a žalovaný sa za to zaviazal\nzaplatiť mu odplatu, na takto vymedzený záväzkový vzťah je možné analogicky aplikovať ustanovenia\nmandátnej zmluvy, ako zmluvného typu najbližšieho právnemu vzťahu dohodnutého medzi žalobcom\na žalovaným.\n67. Pokiaľ teda žalovaný ukončil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným účinným doručením\nvýpovede (analogicky aj § 574 ods. 1 OBZ) je zrejmé, že odo dňa nasledujúceho (15.03.2024) nebol\nžalobca oprávnený plniť v mene a na účet žalovaného tretím osobám na zmluvnom základe, keďže\ntento zanikol.\n68. Pri posúdení toho, či za plnenie žalobcu po 14.03.2024 v mene žalovaného patrí žalobcovi odmena\na prípadne aká, súd zohľadnil nasledovné skutočnosti.\n69. Žalovaný bol dlžníkom vo vzťahu k svojim klientom, ktorým vydal darčekové poukážky a ktorí\nmu za ne zaplatili konkrétnu sumu uvedenú na poukážke. Žalobca tým, že poskytol za žalovaného\nslužby zákazníkom žalovaného, plnil za iného to, čo mal podľa práva plniť sám, s následkom\nzániku dlhu žalovaného vo vzťahu k jeho klientom s predmetnými darčekovými poukážkami. Nie je\nsporné, že žalobca v zmysle pokynu žalovaného neobslúžil tých zákazníkov, ktorí si chceli uplatniť\ndarčekové poukážky po 14.03.2024. Obslúžil však aj po 14.03.2024 tých zákazníkov, ktorí mali\npred 15.03.2024 vyhotovenú rezerváciu na poskytnutie služby na základe darčekových poukážok\nvystavených žalovaným, pretože vychádzal z toho, že darčeková poukážka je uplatnená vtedy, keď je\nvyhotovená rezervácia na základe uplatnenia takejto darčekovej poukážky, pretože vtedy bola prijatá\nžalobcom na plnenie. Súd už len dodáva, že samotný žalobca uviedol, že boli aj prípady, kedy rezerváciu\n\nna základe uplatnenej poukážky realizoval ešte žalovaný, no služby poskytoval už žalobca, pričom na\npreukázanie skutočnosti o vytvorení rezervácii vo vzťahu k jednotlivým poukážkam predložil súdu listinné\ndôkazy – screenshoty z rezervačného systému, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval.\n70. Zároveň súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo 17.10.2023, sp.zn.\n28Cdo 1214/2023, v rámci ktorého sa zaoberal tým, či je možné plniť dlh dlžníka treťou osobou aj\nbez súhlasu dlžníka, resp. v prípade jeho nesúhlasu, keďže v danom prípade sa jedná o situáciu,\nkedy plnením poskytnutým žalobcom došlo k zániku dlhu žalovaného. Najvyšší súd Českej republiky\nsa v predmetnom rozhodnutí zaoberá otázkou, či môže tretia osoba, ktorá za záväzok dlžníka\nneručí ani nijak inak ho nezaisťuje, splniť dlh aj bez jeho súhlasu, pričom skonštatoval názorovú\nnejednotnosť v rámci odbornej literatúry na oprávnenie plniť proti výslovnej vyjadrenej nevôli dlžníka.\nNásledne východiská k zodpovedaniu nastolenej otázky nachádza najmä pri skúmaní hodnotového\nzaloženia zákonodarcu a zamýšľaných účinkov súvisiacich právnych noriem, pričom poukazuje na\ninštitút pristúpenia k záväzku (obdobne u nás § 533 a nasl. OZ), či postúpenia pohľadávky (obdobne\nu nás § 524 a nasl. OZ), kde ani pri jednom prípade sa nepredpokladá súhlas dlžníka, dokonca\nk postúpeniu pohľadávky môže dôjsť vyslovene aj bez súhlasu dlžníka, teda aj proti jeho vôli. Preto\nvyhodnotil situáciu, kedy tretia osoba plní namiesto dlžníka veriteľovi, ako podobnú tej, kedy tretia osoba\n(postupník) zaplatí veriteľovi (postupcovi) odplatu a vstupuje tak na miesto veriteľa s stáva sa osobou\naktívne legitimovanou k vymáhaniu pohľadávky voči dlžníkovi. Pri porovnávaní následkov v komparácii\ns právnou úpravou postúpenia pohľadávky a zohľadnenia zákazu postúpenia pohľadávky v prípade\ntakejto dohody veriteľa s dlžníkom (obdobne náš § 525 ods. 2 OZ), tak dospel k záveru, že dlžníkov\nnesúhlas by mal byť rešpektovaný vtedy, pokiaľ je výslovný a bol zriadený v dohode s veriteľom, obdobne\nako zákaz postúpenia pohľadávky (obdobne náš § 525 ods. 2 OZ). Vo vzťahu k plneniu tretej osoby za\ndlžníka tak Najvyšší súd Českej republiky potvrdil tú názorovú líniu, ktorá vychádza z toho, že dlžník\nnemá vo svojej podstate právo na svoj dlh a „svojho veriteľa“. Keďže predmetom právneho posúdenia\nbola riešená otázka bezdôvodného obohatenia v prípade plnenia za iného (u nás § 454 OZ), dospel\nzároveň Najvyšší súd Českej republiky aj k záveru, že tretia osoba môže plniť veriteľovi za dlžníka\ns následkami zániku dlhu a vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia pri plnení treťou osobu\nza dlžníka aj bez dlžníkovho súhlasu.\n71. Vo veci konajúci súd sa stotožňuje s výkladom, ktorý poskytol v predmetnej veci Najvyšší súd\nČeskej republiky, ako aj s prijatým záverom, pričom konštatuje, že podstata právnej úpravy, ktorej výklad\nrealizoval, sa zhoduje s podstatou právnej úpravy, ktorú zohľadňuje vo veci konajúci súd a preto je\ninšpiratívnym zdrojom pre zhodný výklad právnych noriem aj v prejednávanej veci. Pokiaľ teda žalobca\nplnil za žalovaného, v dôsledku čoho došlo k zániku pohľadávok žalovaného voči jeho zákazníkom, je\nirelevantné, či sa tak dialo bez súhlasu žalovaného ako dlžníka vo vzťahu k jeho veriteľom (zákazníkom),\nči dokonca aj priamo proti jeho vôli. V tomto smere súd dopĺňa, že bolo nesporné, že v rámci záväzkového\nvzťahu žalovaného vo vzťahu k jeho klientom, ktorým predal darčekové poukážky v určitej hodnote,\nčomu zodpovedala povinnosť poskytnúť klientom služby v hodnote darčekovej poukážky, neexistovala\ndohoda o tom, že by bolo plnenie viazané výslovne iba na osobu žalovaného, či prípadne, že by\njeho súčasťou bola dohoda o zákaze postúpenia pohľadávok. Uvedené potvrdzuje aj samotná vôľa\nžalovaného, aby poskytoval dané služby za neho žalobca, prejavená v uzatvorení zmluvy so žalobcom\na tiež vôľa zákazníkov prijať plnenie ponúkané žalobcom za žalovaného.\n72. V danom prípade tak je možné hovoriť o tom, že takýmto plnením žalobcu sa žalovaný obohatil,\npričom pre naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ je relevantné, aby\nmedzi dotknutými osobami bolo zrejmé, že sa plní za iného. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo,\nže by zákazníci žalovaného nevedeli, že im služby poskytuje tretia osoba - žalobca. Rovnako tak bolo\nzrejmé, že žalobca nemal voči zákazníkom žalovaného žiaden záväzok, na základe ktorého by bol\npriamo on povinný im poskytnúť služby, za ktoré mu zákazníci nezaplatili. Zároveň súd konštatuje, že\nnebolo medzi stranami sporné, že právna povinnosť dlžníka (teda žalovaného) vo vzťahu k veriteľom\n(zákazníkom) existovala v dobe poskytnutia plnenia treťou osobou (žalobcom). Dlžník (žalovaný) tak\nbol zbavený svojej povinnosti voči veriteľom (zákazníkom), avšak ochudobnený, teda tretia osoba,\nktorá plnila, hoci k tomu nebola povinná (žalobca), keďže po 14.03.2024 už neexistoval právny rámec\nna poskytovanie služieb žalobcom na základe zmluvy so žalovaným, má právo domáhať sa vydania\nbezdôvodného obohatenia vo vzťahu k dlžníkovi (žalovanému) a nie vo vzťahu k veriteľom (zákazníkom),\nktorým plnil. Účelom tejto úpravy je teda umožniť regres tretej osoby (žalobcu, ako osoby, ktorá plnila)\nvoči dlžníkovi. Ďalšou podmienkou v zmysle § 454 OZ je, aby plnenie poskytnuté treťou osobu skutočne\n\nspôsobilo zánik dlhu dlžníka, pretože práve tým dochádza k obohateniu dlžníka v podobe zániku jeho\ndlhu. Aplikáciu danej skutkovej podstaty je nutné realizovať s ohľadom na všeobecné ustanovenia\nupravujúce zánik záväzku splnením dlhu treťou osobou, čo je v danom prípade najmä už uvedené\nustanovenie § 332 ods. 1, 2 OBZ, pričom, ako už bolo uvedené, s ohľadom na komplexné posúdenie\nhodnotových rozhodnutí zákonodarcu, ustanovenia ako Obchodného, tak i Občianskeho zákonníka (§ 1\nods. 2 OBZ) pripúšťajú, aby tretia osoba splnila dlh za dlžníka s účinkom zániku dlhu a vzniku regresného\nnároku voči dlžníkovi.\n73. Medzi subjektmi záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia došlo k majetkovej\nnerovnováhe, ktorá musí byť napravená formou osobitnej reštitučnej povinnosti povinného subjektu. To,\nčo sa z majetkovej sféry postihnutého v dôsledku bezdôvodného obohatenia odčerpalo, musí sa mu\nvrátiť, aby bol opätovne nastolený rovnovážny majetkový stav. To je zmyslom i funkciou ustanovenia\n§ 456 OZ (ŠTEVČEK, M. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián,\nSEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck,\n2019, s. 1740).\n74. Predmetom bezdôvodného obohatenia toho, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám, je\nvzhľadom k tomu, že žalobca plnil za žalovaného formou poskytnutia služieb zákazníkom žalovaného,\nto, o čo sa neznížil majetok žalovaného, čo žalovaný ušetril, a to vo forme peňažnej náhrady.\n75. Vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia súd uvádza, že žalobca má za to, že výška peňažnej\nnáhrady je vo výške hodnoty poskytnutých služieb, teda v zmysle súm uvedených na jednotlivých\npoukážkach. Uviedol, že toto je suma, v rozsahu ktorej žalobca zbavil povinnosti žalovaného plniť tretím\nosobám, je pritom bez významu skutočnosť, či ceny poskytovaných služieb boli totožné u žalobcu\na žalovaného, pretože sú to ceny, ktoré koncový zákazník akceptoval. Je irelevantné, či za sumu na\npoukážke by zákazník dostal rozsah služieb taký, ako mu ponúkol žalobca alebo taký, ako by mu\nponúkol žalovaný, možno aj väčší, ak koncový zákazník toto akceptoval a považoval poskytnuté služby\nza postačujúce na to, aby tým bol uspokojený jeho nárok z konkrétnej darčekovej poukážky, tak potom\nto, čo žalovaný ušetril má hodnotu sumy konkrétnej poukážky.\n76. Žalovaný sa ku skutkovému tvrdeniu žalobcu o tom, že výška ním ušetrených nákladov je totožná\ns hodnotou tej-ktorej uplatnenej poukážky, nevyjadril. Vo vzťahu k tomu, v čom spočíva bezdôvodné\nobohatenie žalovaného, súd dodáva, že hlavným účelom bezdôvodného obohatenia je odčerpanie\nmajetkového prospechu obohatenému a jeho vydanie ukrátenému (kompenzačná, teda uhradzovacia\nfunkcia), keďže je prejavom zásady zákazu obohacovania sa na úkor iného. V danom prípade súd\nvzal do úvahy skutočnosť, že samotný žalovaný uvádzal, že v prípadoch, v ktorých sa mu podarilo\nskontaktovať sa so zákazníkmi s darčekovými poukážkami, ktorým neposkytol svoje služby, urovnal\nsvoje záväzky voči klientom spôsobom, že buď im vrátil zaplatenú sumu poukážky alebo im v cene\npoukážky ponúkol tovar zo salónu. V takom prípade, tým, že žalobca plnil za žalovaného s následkom\nzániku záväzku žalovaného, suma, v rozsahu ktorej žalobca poskytol služby za žalovaného je sumou,\nv rozsahu ktorej žalobca zbavil povinnosti žalovaného plniť tretím osobám (napríklad tým, že vráti\npeňažnú sumu zodpovedajúcu hodnote poukážky, prípadne v tejto hodnote poskytne tovar) a teda\nzodpovedá tomu, čo žalovaný ušetril tým, že mu takýto záväzok voči jeho zákazníkom zanikol. To, čo\nžalovaný ušetril má teda hodnotu sumy konkrétnej poukážky, či hodnotu poskytnutej služby žalobcom.\nSúd už len dopĺňa, že odlišný rozsah ušetrených nákladov nebol zo strany žalovaného ani tvrdený\na následne ani preukázaný.\n77. Súd naviac dodáva, že námietku štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý uviedol, že si nemyslí,\nže je pravdivý údaj žalobcu o tom, že v 100 % poukážok, ktorých bolo uplatnených, bola poskytnutá\nslužba presne v hodnote, v akej bola poukážka, pretože je to podľa jeho názoru nemožné, vyhodnotil\nako nepreukázané skutkové tvrdenie, navyše uvedené tvrdenie bez ďalšieho a bez samotného\nspochybnenia darčekových poukážok predložených žalobcom a údajov z nich vyplývajúcich je aj\nbez relevantnosti vo vzťahu k posúdeniu merita veci. Rovnako tak vyhodnotil za irelevantnú aj\nnámietku žalovaného spočívajúcu v tom, že vzhľadom na množstvo poukážok uplatnených 14.03.2024\na 15.03.2024 pri kapacite tohto salónu, pri skúsenostiach, ktoré štatutárny zástupca žalovaného má, ak\nby žalobca servisoval len klientov, ktorí boli poukážkoví, by došlo k tomu, že to nie je v súlade s dohodou,\nktorú mali a ktorá mala byť reaktívna, keďže takýto obsah dohody nevyplýva z písomného potvrdenia\njej obsahu (e-mail z 25.02.2024), preto sa jedná o nepreukázané skutkové tvrdenie žalovaného. Súd\n\ndopĺňa, že v prípade, ak by tomu tak skutočne aj bolo, táto námietka nesmeruje k spochybneniu nároku\nžalobcu a jeho výšky, ale k prípadnému porušeniu žalovaným tvrdeného obsahu dohody medzi stranami,\navšak bez uvedenia akýchkoľvek skutkových tvrdení zo strany žalovaného smerujúcich k tomu, aký\nprípadný následok si mali strany medzi sebou dohodnúť pre prípad porušenia takejto dohody.\n78. Súd preto pristúpil k vyhodnoteniu nároku žalobcu, pričom konštatuje, že z listinných dôkazov má\nza preukázané, že žalobca vykonal za žalovaného nasledovné služby, v sume vyplývajúcej z listinných\ndôkazov – darčekových poukážok. Súd dodáva, že v nasledovnom texte tučným písmom zvýraznil tie\nsumy, ktoré sa vzťahujú na služby poskytnuté od 15.03.2024 (vrátane) a neskôr.\nČíslo poukážky\nDátum poskytnutia služby\nPoskytnutá služba\nČerpaná suma poukážky v EUR\n233393 (č.l. 136)\n5.3.2024\nKompletné ošetrenie pleti\n50,00 €\n6249 (č.l. 134, 134 rub)\n5.3.2024\nRelaxačná masáž celotelová\n25,00 €\n23106 (č.l. 133 rub)\n7.3.2024\nOšetrenie pleti\n30,00 €\n23486 (č.l. 132 rub)\n5.3.2024\nKompletné ošetrenie pleti\n45,00 €\nA482-a (č.l. 132)\n7.3.2024\nKompletné ošetrenie pleti s doplatkom 4,00 EUR\n50,00 €\n23572 (č.l. 131)\n6.3.2024\nMaderoterapia\n25,00 €\n23332 (č.l. 129 rub)\n5.3.2024\nRelaxačná masáž\n25,00 €\n6216 (č.l. 127 rub)\n5.3.2024\nKompletné ošetrenie pleti\n40,00 €\n23341 (č.l. 127)\n2.3.2024\nRelaxačná masáž\n25,00 €\nA444-a (č.l. 126 rub)\n2.3.2024\nRelaxačná masáž (chrbát, hlava, šija) za 21,00 EUR a ošetrenie pleti 19,00 EUR\n40,00 €\nA372-a (č.l. 126)\n5.3.2024\nHĺbkové ošetrenie pleti a úprava obočia\n40,00 €\n\nA228-a (č.l. 125)\n4.3.2024\nRelaxačná masáž\n25,00 €\n23146 (č.l. 124)\n12.3.2024\nPedikúra\n30,00 €\nA330-a (č.l. 122 rub)\n11.3.2024\nOšetrenie pleti\n25,00 €\n23179 (č.l. 122)\n1.3.2024 a 8.3.2024\nRelaxačná masáž a farbenie obočia\n30,00 €\n23390 (č.l. 121)\n8.3.2024\nKompletné ošetrenie pleti\n20,00 €\n23185 (č.l. 120 rub)\n12.3.2024\nRelaxačná masáž celotelová\n30,00 €\n6218b (č.l. 119 rub)\n11.3.2024\nHĺbkové ošetrenie pleti, masáž tváre úprava a farbenie obočia\n50,00 €\nA-284a (č.l. 118 rub)\n15.3.2024\nwellness pedikúra\n40,00 €\n5132 (č.l. 117 rub)\n16.3.2024\nMaderoterapia\n20,00 €\n23133 (č.l. 116 rub)\n16.3.2024\nMaderoterapia\n30,00 €\n23478 (č.l. 114 rub)\n20.3.2024\nrelaxačná masáž (chrbát, hlava, šija)\n21,00 €\n6264a (č.l. 113 rub)\n21.3.2024\nrelaxačná masáž\n25,00 €\n23192 (č.l. 112 rub)\n21.3.2024\nRelaxačná masáž celotelová\n30,00 €\nA263-a (č.l. 111 rub)\n26.3.2024\nRelaxačná masáž celotelová\n30,00 €\nA464-a (č.l. 110 rub)\n28.3.2024\n\nHĺbkové ošetrenie pleti, masáž tváre úprava a farbenie obočia\n41,00 €\n23687 (č.l. 110)\n28.3.2024\nWellness pedikúra a tamponáda\n50,00 €\n23410 (č.l. 109 rub)\n22.3.2024\nMaderoterapia\n50,00 €\nA539-a\n1.3.2024 a 28.3.2024\nMaderoterapia\n25,00 € a 15 €\n23681 (č.l. 108)\n28.3.2024\nKombinovaná pedikúra a suchá medicinálna pedikúra\n50,00 €\n23326 (č.l. 107 rub)\n12.3.2024 a 27.03.2024\nÚprava a farbenie obočia\n9,00 € a 16 €\n23399 (č.l. 107)\n4.3.2024 a 28.3.2024\nWellness pedikúra a tamponáda\n30,00 € a 20 €\n23693 (č.l. 139)\n25.3.2024, 26.3.2024 a 27.3.2024\nParafínový zábal (nohy, ruky)\n10 € a 22 € a 18 €\nA387-a (č.l. 138)\n21.3.2024 a 27.3.2024\nKombinovaná pedikúra a relaxačná masáž s doplatkom 11,00 EUR\n30 € a 10 €\nA244-a (č.l. 137)\n5.3.2024 a 27.3.2024\nParafínový zábal (nohy, ruky)\n26 € a 24 €\n23580 (č.l. 162 rub, 163)\n27.3.2024\nKompletné ošetrenie pleti\n40,00 €\n23143 (č.l. 161 rub)\n27.3.2024\nHĺbkové ošetrenie pleti\n30,00 €\n23030 (č.l. 160 rub)\n27.3.2024\nrelaxačná masáž\n20,00 €\nA465-a (č.l. 158)\n28.3.2024\nKompletné ošetrenie pleti\n50,00 €\nA-384a (č.l. 156)\n27.3.2024\nultrazvuk tváre\n25,00 €\n\nA-370a (č.l. 155 rub)\n28.3.2024\nrelaxačná masáž chrbta v sede a relaxačná masáž chrbát, hlava, šija\n40,00 €\n23056 (č.l. 155)\n28.3.2024\nrelaxačná masáž (chrbát, hlava, šija)\n20,00 €\n23121 (č.l. 154)\n28.3.2024\nrelaxačná masáž, úprava a farbenie obočia\n30,00 €\n6012 (č.l. 153 rub)\n4.3.2024, 11.3.2024 a 25.3.2024\nrelaxačná masáž 2 x a úprava a farbenie obočia\n21 € a 21 € a 9 €\n23162 (č.l. 152 rub)\n25.3.2024\nkombinovaná pedikúra\n30,00 €\n23412 (č.l. 151 rub)\n25.3.2024\nMaderoterapia\n50,00 €\n23411 (č.l. 150 rub)\n27.3.2024\nMaderoterapia\n50,00 €\nA-365a ( č.l. 149 rub)\n19.3.2024 a 27.3.2024\nParafínový zábal (nohy, ruky)\n20,00 € a 20 €\nA-373a (č.l. 149)\n27.3.2024\nrelaxačná masáž\n40,00 €\n23647 (č.l. 147)\n15.3.2024 a 25.3.2024\nParafínový zábal (nohy, ruky)\n26 € a 24 €\nA-462a (č.l. 146 a 146 rub)\n22.3.2024\nKombinovaná pedikúra a parafínový zábal\n50,00 €\n6009 (č.l. 145 rub)\n22.3.2024\nKombinovaná pedikúra\n30,00 €\n23475 (č.l. 144)\n19.3.2024\nrelaxačná masáž\n21,00 €\n23193 ( č.l. 143 rub)\n22.3.2024\nRelaxačná masáž celotelová\n30,00 €\n23577 (č.l. 142 rub)\n14.3.2024 a 22.3.2024\n\nrelaxačná masáž\n17,00 € a 23 €\n6225 (č.l. 141 rub)\n22.3.2024\nKompletné ošetrenie pleti\n50,00 €\n23031 (č.l. 140 rub)\n22.3.2024\nKombinovaná pedikúra\n20,00 €\nA-280a (č.l. 140)\n21.3.2024\nreflexná masáž a parafínový zábal\n40,00 €\nA361a (č.l. 170)\n20.3.2024\nMaderoterapia\n40,00 €\n23684 (č.l. 168 rub, 169)\n19.3.2024\nkompletné ošetrenie pleti\n50,00 €\n23052 (č.l. 167 rub, 168)\n19.3.2024\nrelaxačná masáž\n20,00 €\n23392 ( č.l. 165 rub, 166)\n22.3.2024\nMaderoterapia\n50,00 €\nA383-a (č.l. 164)\n13.3.2024 a 19.3.2024\nrelaxačná masáž celotelová\n30 € a 10 €\nA-239a (č.l. 163 rub)\n19.3.2024\nkozmetika\n20,00 €\nA-525a (č.l. 185 rub)\n19.3.2024\nKompletné ošetrenie pleti\n50,00 €\n23335 (č.l. 187,187 rub)\n18.3.2024\nrelaxačná masáž\n25,00 €\n23479 (č.l. 188)\n18.3.2024\nrelaxačná masáž (chrbát, hlava, šija)\n21,00 €\n23489 (č.l. 189 rub)\n18.3.2024\nrelaxačná masáž (chrbát, hlava, šija)\n21,00 €\n23396 (č.l. 190)\n15.3.2024\nkompletné ošetrenie pleti\n50,00 €\n\nA-388a (č.l. 191)\n18.3.2024\nMasáž lávovými kameňmi a parafínový zábal\n40,00 €\n6162 (č.l. 192 a 192 rub)\n15.3.2024\nkompletné ošetrenie pleti\n50,00 €\n23165 (č.l. 193 rub)\n15.3.2024\nkombinovaná pedikúra\n30,00 €\nA-229a (č.l. 196 rub)\n6.3.2024\nRelaxačná masáž celotelová\n30,00 €\n23129 (č.l. 197 a 197 rub)\n20.3.2024\nHĺbkové ošetrenie pleti\n30,00 €\nA-450a (č.l. 198)\n16.3.2024 a 21.3.2024\nHĺbkové ošetrenie pleti a relaxačná masáž\n30,00 € a 20 €\n23345 (č.l. 174 rub)\n1.3.2024\nrelaxačná masáž\n25,00 €\nA-500a (č.l. 199 rub)\n12.3.2024\nkompletné ošetrenie pleti\n50,00 €\n23416 (č.l. 200 rub)\n11.3.2024 a 14.3.2024\nrelaxačná masáž\n21,00 € a 29 €\n23174 (č.l. 200)\n14.3.2024\nkozmetika\n30,00 €\n23039 (č.l. 201 rub)\n13.3.2024\nrelaxačná masáž\n20,00 €\n23187 (č.l. 202)\n13.3.2024\nRelaxačná masáž celotelová\n30,00 €\n6244b (č.l. 203 rub)\n13.3.2024\nrelaxačná masáž (chrbát, hlava, šija)\n40,00 €\n23167 (č.l. 204 rub)\n13.3.2024\nMikrodermabrázia tváre\n30,00 €\n23477 (č.l. 205 rub)\n13.3.2024\n\nPedikúra\n35,00 €\n5120 (č.l. 207 rub)\n12.3.2024\nHĺbkové ošetrenie pleti\n25,00 €\n23013 (č.l. 208, 208 rub)\n12.3.2024\nKombinovaná pedikúra\n20,00 €\n6238 (č.l. 209, 209 rub)\n12.3.2024\nHĺbkové ošetrenie pleti\n40,00 €\nA-264a (č.l. 210 a 210 rub)\n11.3.2024\nrelaxačná masáž\n20,00 €\n23161 (č.l. 211, 211 rub)\n11.3.2024\nHĺbkové ošetrenie pleti\n30,00 €\n23682 (č.l. 212 rub)\n8.3.2024\nMaderoterapia\n25,00 €\nA-325a (č.l. 213 rub)\n26.3.2024\nPedikúra\n25,00 €\n23678 (č.l. 213)\n26.3.2024\nChemický píling tváre, krku, dekoltu\n50,00 €\n6251-2 (č.l. 179 rub, 180)\n26.3.2024\nKombinovaná pedikúra\n25,00 €\n6251-1 (č.l. 180 rub, 181)\n26.3.2024\nKombinovaná pedikúra\n25,00 €\n23695 (č.l. 181 rub)\n25.3.2024\nKombinovaná pedikúra\n25,00 €\n23344 (č.l. 178 rub)\n25.3.2024\nHĺbkové ošetrenie pleti\n25,00 €\n23394 (č.l. 183 rub)\n14.3.2024 a 21.3.2024 a 25.3.2024\nRelaxačná masáž a pedikúra\n23,00 € a 21 € a 6 €\n79. Súd zistil pri viacerých skutkových tvrdeniach uvedených žalobcom, že v celom rozsahu\nnekorešpondujú s tým, čo vyplýva z predložených darčekových poukážok. V takomto prípade, keďže\nprávny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 14.04.2026 uviedol, že sa musí jednať o chybu v písaní,\n\npokiaľ bolo z darčekovej poukážky čerpané pred 01.03.2024 a vyplýva to z predloženého listinného\ndôkazu, takéto čerpanie súd žalobcovi samozrejme nepriznal, priznal mu ho iba za služby poskytnuté od\n01.03.2024 a v sume, ktorá vyplýva z konkrétnej darčekovej poukážky. Súd preto priznal iba čiastočne\nplnenie z nasledovných poukážok:\nA-499a (č.l. 159 rub)\n29.1.2024 a 28.3.2024\nMaderoterapia\n39 € a 11 €\n23398 (č.l. 157)\n13.2.2024 a 27.3.2024\nKompletné ošetrenie pleti, úprava a farbenie obočia s doplatkom 3,00 EUR\n35,00 € a 15 €\n23148 (č.l. 154 rub)\n4.1.2024 a 28.3.2024\nrelaxačná masáž, úprava a farbenie obočia\n21,00 € a 9 €\n23649 (č.l. 148)\n16.2.2024 a 25.3.2024\nrelaxačná masáž\n21 € a 29 €\nA-516a (č.l. 184 rub)\n23.2.2024 a 19.3.2024\nrelaxačná masáž\n26 € a 24 €\n23395 (č.l. 194 rub)\n20.2.2024 a 29.2.2024 a 14.3.2024\nRelaxačná masáž celotelová\n30 € a 12 € a 7 €\nA-201a (č.l. 172 rub)\n16.1.2024 a 6.3.2024\nHĺbkové ošetrenie pleti\n17,00 € a 8 €\n23180 (č.l. 173)\n16.2.2024 a 1.3.2024\nHĺbkové ošetrenie pleti\n17,00 € a 13,00 €\nA-473a (č.l. 202 rub)\n7.2.2024 a 13.3.2024\nwellness pedikúra\n35,00 € a 15 €\n23688 (č.l. 206 rub)\n5.1.2024 a 13.3.2024\nKozmetika\n19,00 € a 31 €\n80. Žalobca tak súdu preukázal listinnými dôkazmi existenciu nároku vo výške 3.568,- EUR s tým, že\nžalobca mal listom zo dňa 17.04.2024 započítať voči pohľadávke z darčekových poukážok sumu 480,EUR s DPH, čo zohľadnil už v rámci poníženej žalovanej sumy. Nárok žalobcu z darčekových poukážok,\nznížený o sumu 480,- EUR je vo výške 3.088,- EUR, v ktorej časti súd podanej žalobe vyhovel (výrok I.).\n81. Zvyšok nároku spolu s požadovaným príslušenstvom súd zamietol (výrok II.), keď z predložených\nlistinných dôkazov nebolo možné preukázať žalobcom uvedené skutkové tvrdenia o poskytnutí služieb\nv ním uvedenom rozsahu. Uvedené platí v prípadoch, ak z predložených darčekových poukážok vyplynul\nnárok v nižšej, ako žalobcom požadovanej sume, teda súd zamietol žalobcov nárok v prevyšujúcej časti.\nRovnako tak nebolo možné preukázať žalobcom uvedené skutkové tvrdenia o poskytnutí služieb v ním\nuvedenom rozsahu na základe darčekovej poukážky č. 233397, keďže z nej nevyplýva suma darčekovej\npoukážky, ani vyčerpaná suma. Darčekovú poukážku č. 23482 medzi predloženými listinnými dôkazmi\n\nsúd nenašiel, rovnako tak ani poukážku č. A-534a, resp. tieto nestotožnil s konkrétnymi listinnými\ndôkazmi. Z darčekovej poukážky A346-a (č.l. 123) nevyplýva, aká služba a v akej hodnote mala byť\nposkytnutá. Poukážka č. 23185 v sume 30,- EUR mala byť (podľa samotného právneho zástupcu\nžalobcu) uplatnená duplicitne. Z predloženej darčekovej poukážky č. 23686 (č.l. 162) nevyplývajú\nskutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe mala byť dňa 27.03.2024 poskytnutá kombinovaná\npedikúra v sume 50,- EUR, keďže z nej vyplýva, že bola čerpaná na dvakrát (bez možnosti zistenia\nkonkrétnych dátumov) a to na sumu 30,- a 20,- EUR. Z predloženej darčekovej poukážky č. A-456a\n(č.l. 144 rub) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe mala byť dňa 22.03.2024\nposkytnutá myofasciálna masáž v hodnote 50,- EUR, keďže z nej vyplýva, že bola čerpaná na dvakrát\n(bez možnosti zistenia konkrétnych dátumov) a to na sumu 25,- a 25,- EUR. Z darčekovej poukážky\nč. A-548a (č.l. 170 rub, 171) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe malo\nbyť dňa 21.03.2024 poskytnuté hĺbkové ošetrenie pleti v hodnote 40,- EUR, keďže z nej nie je zrejmý\ndátum čerpania, ani suma čerpania a z predloženého pokladničného dokladu vyplýva, že mali byť\nposkytnuté až dve služby. Z darčekovej poukážky 6212a (č.l. 166 rub) nevyplývajú skutkové tvrdenia\nžalobcu o tom, že na jej základe mala byť dňa 19.03.2024 poskytnutá relaxačná masáž v hodnote 20,EUR, keďže z nej nie je zrejmá suma darčekovej poukážky, ani suma poskytnutej služby. Z darčekovej\npoukážky č. 23482 (č.l. 165) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe mala byť\ndňa 20.03.2024 poskytnutá relaxačná masáž a tejpovanie v hodnote 46,- EUR, keďže z nej nie je zrejmý\ndátum čerpania, ani hodnota poukážky, ani suma čerpania, ani aká služba sa mala poskytnúť a ani\nkedy. Z darčekovej poukážky 23334 (č.l. 186,186 rub) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom,\nže na jej základe mala byť dňa 19.03.2024 poskytnutá relaxačná masáž v hodnote 25,- EUR, keďže\nz priloženého pokladničného dokladu vyplýva, že nejaká relaxačná masáž mala byť poskytnutá, ale dňa\n18.03.2024. Z darčekovej poukážky 5148 (č.l. 195) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na\njej základe mala byť dňa 14.03.2024 poskytnutá relaxačná masáž celotelová v hodnote 30,- EUR, keďže\nz nej nie je zrejmá hodnota poukážky, ani aká služba sa mala poskytnúť, je na nej uvedený iba dátum\n14.3.2024 a suma 50,- EUR, teda nepreukazuje tvrdenia žalobcu. Z darčekovej poukážky č. 5570 (č.l.\n177) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe mala byť dňa 14.03.2024 poskytnutá\nprístrojová mezoterapia na tvár v hodnote 50,- EUR, keďže z priloženého pokladničného dokladu vyplýva\nodlišný dátum čerpania (20.03.2024), aj odlišný názov poskytnutej služby, nie je z nej zrejmá ani hodnota\npoukážky, ani suma čerpania. Z darčekovej poukážky 23170 (č.l. 172) nevyplývajú skutkové tvrdenia\nžalobcu o tom, že na jej základe mala byť dňa 01.03.2024 poskytnutá relaxačná masáž v hodnote 25,EUR, keďže z nej je zrejmá hodnota poukážky vo výške 25,- EUR, avšak z priloženého pokladničného\ndokladu vyplýva, že mala byť poskytnutá služba hĺbkové ošetrenie pleti, s odlišným dátumom poskytnutia\nslužby, pričom z nej vyplýva, že bola v hodnote 25,- EUR čerpaná už dňa 22.02.2024 (predtým, ako\nžalobca začal poskytovať služby zákazníkom žalovaného) a 01.03.2024 mala byť čerpaná suma už\nlen 5,- EUR, teda absolútne nepreukazuje tvrdenia žalobcu. Z darčekovej poukážky č. A-319a (č.l.\n173 rub) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe malo byť dňa 06.03.2024\nposkytnuté kompletné ošetrenie pleti v hodnote 50,- EUR, keďže z nej nie je zrejmý dátum čerpania,\nani hodnota poukážky, ani suma čerpania, ani aká služba sa mala poskytnúť a ani kedy. Z darčekovej\npoukážky č. 6250 (č.l. 176) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe mala byť\ndňa 12.03.2024 poskytnutá relaxačná masáž v hodnote 40,- EUR, keďže z nej nie je zrejmý dátum\nčerpania, ani hodnota poukážky, ani suma čerpania, ani aká služba sa mala poskytnúť a ani kedy.\nZ darčekovej poukážky č. 6210 (č.l. 212) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na jej základe\nmalo byť dňa 11.03.2024 poskytnuté kompletné ošetrenie pleti úprava a farbenie obočia s doplatkom\n4,00 EUR v hodnote 40,- EUR, keďže z nej nie je zrejmá hodnota poukážky, ani suma čerpania práve\nvo výške 40,- EUR. Z darčekovej poukážky 23683 (č.l. 175 rub) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu\no tom, že na jej základe mala byť dňa 26.03.2024 poskytnutá kombinovaná pedikúra a parafínový zábal\nv hodnote 50,- EUR, keďže z nej nie je zrejmá hodnota poukážky a ani suma čerpania práve vo výške\n50,- EUR. Z darčekovej poukážky 6313 (č.l. 182, 182 rub) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom,\nže na jej základe malo byť dňa 08.03.2024 poskytnuté Anti-aging ošetrenie v hodnote 40,- EUR, keďže\nz priloženého pokladničného dokladu vyplýva, že nejaké anti-aging ošetrenie malo byť poskytnuté, ale\ndňa 26.03.2024. Z darčekovej poukážky A-550a (č.l. 183) nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu o tom,\nže na jej základe malo byť dňa 25.03.2024 poskytnuté hĺbkové ošetrenie pleti v hodnote 25,- EUR, keďže\nz nej nie je zrejmá hodnota poukážky a ani suma čerpania práve vo výške 25,- EUR.\n82. V tomto smere súd pripomína, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane\nsporu, pričom v uznesení z 21. januára 2015 sp. zn. II. ÚS 38/2015 Ústavný súd Slovenskej republiky\nkonštatoval, že v rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno\n\nohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, strana sporu\nmusí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia.\nDôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností\nvyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o tú stranu sporu, ktorá existenciu takýchto skutočností\ntvrdí.\n83. Vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky, konkrétne úroku z omeškania, súd uvádza, že žalovaný\nsa dostal do omeškania s úhradou sumy 1.381,- EUR, ktorá predstavuje nárok žalobcu na zmluvné\nplnenie poskytnuté žalobcom zákazníkom žalovaného od 01.03.2024 do 14.03.2024 (vrátane), ktorého\nrozsah žalovaný v priebehu sporu ani nesporoval, deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. 20240007,\nt.j. 17.04.2024. Súd zároveň uvádza, že splatnosť záväzku vyplývajúca z predmetnej faktúry nebola\nžalovaným žiadnym spôsobom sporovaná, preto ju súd považuje za nespornú (§ 151 ods. 1 CSP). Veriteľ\nmôže požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej\ncentrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov § 1 ods.\n2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.). Preto súd priznal žalobcovi okrem uplatnenej istiny aj úrok\nz omeškania vo výške 13,50 % zo sumy 1.381,- EUR od 17.04.2024 do zaplatenia (výrok I.).\n84. Zároveň platí, že vo vzťahu k zvyšnej časti nároku žalobcu, ktorú súd nevyhodnotil ako zmluvný\nnárok, ale ako nárok z bezdôvodného obohatenia, a to vo výške 1.707,- EUR, takýto právny vzťah\nz bezdôvodného obohatenia predstavujúci osobitný záväzkový právny vzťah, nie je možné subsumovať\npod normy obchodného práva v zmysle § 1 ods. 2 OBZ v spojení s § 261 a § 262 OBZ, hoci sú žalobca\ni žalovaný právnickými osobami. Strany v tomto prípade nemajú medzi sebou uzatvorenú zmluvu, z\nktorej by vyplývali vzájomné práva a povinnosti, teda odplatný podnikateľský vzťah dodávateľ, odberateľ,\na preto vzniká bezdôvodné obohatenie, pri ktorom nie je rozhodujúce aké postavenie majú tieto subjekty\npráva, či sú alebo nie sú podnikateľmi, ale rozhodujúce je, či v niektorom z nich nevzniká majetkový\nprospech na úkor druhého subjektu. Nedochádza tak k porušeniu povinností uložených Obchodným\nzákonníkom, ale naplnenie zodpovednosti treba posudzovať podľa všeobecnej úpravy bezdôvodného\nobohatenia. Zároveň súd dodáva, že nakoľko poskytnutím plnenia za iného dochádza následne de facto\nk zmene v osobe veriteľa, keď plnením poskytnutým treťou osobou (žalobcom) veriteľom žalovaného\n(zákazníkom) pôvodný vzťah medzi veriteľom (zákazníkom) a dlžníkom (žalovaným) zaniká jeho\nsplnením, no s následným vznikom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia tretej osoby (stáva sa\nv tomto záväzkovom vzťahu veriteľom), ktorá plnila (žalobca), a to od pôvodného dlžníka (žalovaného),\nuvedené má vplyv na povahu nároku z bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením za iného. Túto\npovahu je potrebné odvodzovať od povahy nároku, ktorý plnením treťou osobou za iného zanikol, teda\nod vzťahu medzi podnikateľom (žalovaným) a fyzickou osobou – zákazníkom - ktorý nemá parametre\nobchodno-záväzkového vzťahu.\n85. V tomto smere súd podporne poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej aj len „najvyšší súd“) sp.zn. 5Ndc/18/2024 zo 25.09.2024, kde najvyšší súd konštatuje, že to, či\nspor možno definovať ako obchodnoprávny, závisí predovšetkým od právnej povahy právneho štatútu\nstrán a ich vzťahu, z ktorého spor vznikol. Určujúcim je v tomto prípade ustanovenie § 261 Obchodného\nzákonníka obsahujúce vymedzenie obchodných záväzkových vzťahov. Z dikcie ustanovenia § 261 ods.\n1 OBZ je však zrejmé, že na to, aby sa určitý záväzkový vzťah mohol kvalifikovať ako obchodnoprávny,\nmusí byť okrem požiadavky kladenej na povahu subjektov daného vzťahu splnená aj požiadavka\npovahy záväzku. Z hľadiska obchodného záväzkového vzťahu by muselo ísť na strane podnikateľa o\nvýkony podnikateľskej činnosti. Uvedená požiadavka musí byť splnená pri vzniku záväzkového vzťahu,\nv opačnom prípade o obchodnoprávny vzťah nepôjde. Z ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka\nvyplýva, že záväzky vznikajú z právnych úkonov najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody z\nbezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Najvyšší súd je preto\ntoho názoru, že v danej veci prejednávaný záväzkový vzťah strán síce spĺňa predpoklady pre vznik\nobchodnoprávneho vzťahu z hľadiska účastníkov tohto vzťahu, avšak nespĺňa predpoklady pre vznik\nobchodnoprávneho vzťahu vzhľadom na jeho predmet, ktorým je vydanie bezdôvodného obohatenia.\nNa predmetný právny vzťah nemožno aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, predmet daného\nsporu nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 ods. 6 a § 262 Obchodného zákonníka.\n86. Vo vzťahu k príslušenstvu uvedené znamená, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho\nzáväzku, ktorý vznikol titulom bezdôvodného obohatenia a preto žalobcovi patrí aj úrok z omeškania\n\npodľa ustanovení Občianskeho zákonníka, teda podľa § 517 ods. 1, 2 OZ a to vo výške stanovenej\nosobitným predpisom.\n87. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 563 OZ predpokladá situáciu, keď čas\nsplnenia dlhu nie je daný vôbec, teda nevyplýva z dohody účastníkov, z právneho predpisu a nie je určený\nani súdnym rozhodnutím. Vo vzťahu k splniteľnosti takéhoto dlhu je potrebné vychádzať z predpokladu,\nže primárnym záujmom veriteľa je to, aby bola jeho pohľadávka uspokojená čo najskôr. Dlžníkovi\nsúčasne nemožno odoprieť právo zbaviť sa svojho dlhu riadnym plnením iba z toho dôvodu, že z obsahu\nzáväzkového vzťahu nevyplýva splatnosť dlhu. V tejto súvislosti možno uzavrieť, že za daných okolností\na pri absencii iného dojednania je dlh splniteľný od svojho vzniku a splatným sa stáva v deň nasledujúci\npo žiadosti veriteľa o plnenie. Žiadosť o plnenie je jednostranným adresovaným právnym úkonom\nveriteľa, ktorým je záväzne determinovaná splatnosť dlhu. Dlžník je povinný tejto žiadosti vyhovieť a v\nprípade nesplnenia záväzku v deň nasledujúci po jej doručení sa dostáva do omeškania (§ 517 OZ).\nŽiadosť veriteľa o plnenie je neformálnym právnym úkonom, avšak z hľadiska právnej istoty veriteľa\nmožno rozhodne odporučiť zachovanie písomnej formy a preukázateľného spôsobu doručenia. Voči jej\nadresátovi, ktorým je vždy dlžník, pôsobí výzva od okamihu, keď mu dôjde (pozri komentár k § 45 ods.\n1 OZ). Zákon nevyžaduje výslovný prejav vôle a žiadosť o plnenie môže mať aj konkludentný charakter\n(napr. doručenie faktúry). Za žiadosť veriteľa o plnenie je nevyhnutné považovať aj doručenie žaloby\ndlžníkovi zo strany súdu, pokiaľ veriteľ uplatnil právo na plnenie žalobou predtým, ako dlžníka riadne na\nplnenie vyzval. Tieto účinky však nemá samotné začatie konania doručením žaloby súdu (SEDLAČKO,\nF. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František,\nTOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2122–2123).\n88. S poukazom na uvedené má súd za to, že príslušenstvo pohľadávky vo vzťahu k nároku na vydanie\nbezdôvodného obohatenia, spočívajúce v úroku z omeškania, žalobcovi patrí až odo dňa nasledujúceho\npo doručení žaloby žalovanému, teda od 06.08.2024 a to vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.707,- EUR\ndo zaplatenia (výrok I.) a vo zvyšnej časti súd nárok na úrok z omeškania zamietol (výrok II.).\n89. Čo sa týka nároku na paušálnu náhradu nákladov v zmysle § 369c OBZ súd uvádza, že vznik nároku\nna túto náhradu je spojený so vznikom omeškania dlžníka (ex lege). Súd preto žalobcovi priznal aj\npaušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR, ktorá bola uplatnená\nv súlade s ustanovením § 369c ods. 1 OBZ v spojení s ustanovením § 2 nariadenia a to po zohľadnení\nskutočnosti, že v časti priznaného nároku ide o vzťah medzi podnikateľskými subjektami, t.j. vzťah\nspadajúci pod režim Obchodného zákonníka a žalovaný sa dostal s úhradou sumy 1.381,- EUR (ako\nzmluvného záväzku) do omeškania (výrok I).\n90. Súd zároveň poukazuje na to, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nprezentovanej judikátom R 34/2005 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla\n2004, sp. zn. 1MCdo/1/2004) platí, že procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej\npohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky nemožno v odôvodnených\nprípadoch považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.,\nale za čiastočný úspech v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 255 ods. 2\nCSP – pozn. súdu). Predmetný judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebol prekonaný\nneskorším judikátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prípadne stanoviskom príslušného\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo rozhodnutím veľkého senátu príslušného kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, preto je tento judikát najvyššieho súdu s celou svojou autoritou\nipso facto naďalej záväzný. Aktuálnosť predmetného judikátu potvrdil Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v uznesení z 27. júla 2023, sp. zn. 3Obdo/54/2022, ktorý sa k judikátu R 34/2005 prihlásil a\nzvýraznil, že procesný neúspech v príslušenstve pohľadávky má vplyv na pomer úspechu strany vo veci,\na teda aj od rozhodnutia o príslušenstve pohľadávky závisí výrok o nároku na náhradu trov konania.\n91. Uvedené zároveň zohľadnil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp.zn. 2Cob/53/2024\nzo dňa 30.09.2025, keď uviedol, že pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal\nz rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03.09.2015 vo veci II.ÚS 535/2015, v zmysle\nktorého úroky z omeškania žiadané za určité obdobie sú z hmotnoprávneho hľadiska predmetom\nkonania a nie je možné na ne neprihliadať z pohľadu úspechu a neúspechu strán sporu ako pohľadu\nrozhodujúceho pre otázku náhrady trov konania.\n\n92. Totožný právny záver zastáva nielen judikatúra, ale aj právna doktrína, pričom súd odkazuje na\nkomentár k Civilnému sporovému poriadku, v zmysle ktorého procesný úspech sa určuje vo vzťahu k\npredmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej\nžiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj\nžalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so\nžalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o\nistinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu (k tomu viď aj BARICOVÁ,\nJ., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ,\nM. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 925 - 926).\n93. O nároku na náhradu trov konania súd preto rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods.\n1 CSP. Pôvodný žalobcov nárok spočíval v uplatnenej istine vo výške 4.237,- EUR spolu s úrokmi z\nomeškania vyčíslenými ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 1.187,86 EUR a paušálnou náhradou\nnákladov vo výške 40,- EUR, teda spolu vo výške 5.464,86 EUR. Žalobca mal vo veci úspech v časti\nžalovanej istiny vo výške 3.088,- EUR, úroku z omeškania vo výške 13,50 % zo sumy 1.381,- EUR od\n17.04.2024 do 14.05.2025 (vyhlásenie rozsudku), teda vo výške 387,17 EUR a výške 9,25 % ročne\nzo sumy 1.707,- EUR od 06.08.2024 do 14.05.2025 (vyhlásenie rozsudku), teda vo výške 279,88\nEUR a paušálnej náhrade nákladov vo výške 40,- EUR, čo je spolu suma 3.795,05 EUR. Uvedené\npredstavuje 69,44 % žalovaného nároku. Neúspech žalobcu bol v časti sumy 1.669,81 EUR. Tento\npozostáva zo zamietnutej istiny vo výške 1.149,- EUR a uplatneného príslušenstva spočívajúcom v\nžalobcom uplatnenom úroku z omeškania vo výške presahujúcej priznané úroky z omeškania do dňa\nvyhlásenia rozsudku, čo je suma 520,81 EUR. Uvedené sumárne predstavuje 30,56 % žalovaného\nnároku, v ktorej časti vznikla povinnosť žalobcu nahradiť trovy konania žalovanému. Vzhľadom na\nuvedené súd žalobcovi podľa § 255 ods. 2 CSP priznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.) v\nrozsahu 38,88 % (69,44 % úspech žalobcu – 30,56 % neúspech žalobcu, resp. úspech žalovaného =\n38,88 % celkový úspech žalobcu). O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262\nods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého\nrozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie\nmôže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu\nrozhodnutia nie je prípustné.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nPodľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré\nneboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\n\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nV prípade, ak nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba\noprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa\nosobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení\nneskorších predpisov).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c54a1dc-022c-4186-b530-bfc6895c037b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.535.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 535/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 535/2015 z 3. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-03", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.535.2015.1"}, {"guid": "ussr:2b11da07-cdc5-4969-87da-18af94265fe1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 38/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/2015 z 21. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-21", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2b11da07-cdc5-4969-87da-18af94265fe1"}, {"guid": "8791fe40-d75d-4970-bfb2-ba4ff8731dba:fbac2392-604b-48eb-b3d6-cb633ae41bc1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6122474889.1", "spisova_znacka": "2Cob/53/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/53/2024 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6122474889.1"}, {"guid": "58c84cb9-150c-49b9-8b29-6a70a4d93b26:0e3555f7-2874-4322-b5da-acac42ce7974", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7110207273.1", "spisova_znacka": "4Cob/101/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/101/2015 z 23. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-11-23", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7110207273.1"}], "citovane_v": []}