Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III 62Cb/14/2026 1326201202 13. 04. 2026 JUDr. Milan Krajči ECLI:SK:MSBA3:2026:1326201202.1
Uznesenie 62Cb/14/2026
Mestský súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa: Istrochem Reality, a.s., so sídlom Nobelova č. 34, 836 05 Bratislava, IČO: 35 797 525, proti odporcovi: Zemmco Systems s. r. o., so sídlom Zámocká 3, 811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 020 198, o návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, takto rozhodol: 62Cb/14/2026
I. Návrh navrhovateľa na vydanie poverenia na vykonanie súpisu hnuteľných vecí zamieta. II. Odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 62Cb/14/2026
1. Navrhovateľ sa návrhom zo 16. februára 2026 domáhal aby súd poveril vybranú osobu vykonaním súpisu hnuteľných vecí odporcu zadržaných dňa 8. februára 2026 navrhovateľom na predmete nájmu – časti pozemku parc. č. 13549/37 nachádzajúceho sa v areáli navrhovateľa ako prenajímateľa na Nobelovej ulici č. 34 v Bratislave, vedeného v evidencií navrhovateľa ako pozemok 13549/37 a zapísaného na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava III, obec Bratislava – Nové Mesto, katastrálne územie A. B., ako pozemok parcela registra „C“ parc. č. 13549/37, o výmere 30.380 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba a jej súčasti, konkrétne na časti tohto pozemku o výmere 300 m2 podľa náčrtu, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu č. 1 Zmluvy o nájme pozemku č. 168/2024/N. 2. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že dňa 31. januára 2024 uzavrel s odporcom zmluvu o nájme pozemku. Za užívanie predmetu nájmu bol odporca povinný platiť navrhovateľovi nájomné vo výške 300,-- eur mesačne a úhrady za služby s nájmom spojené vo výške 4,65 eur mesačne. Navrhovateľ uviedol, že odporca prestal nájomne od leta 2025 úplne uhrádzať. K 8. februáru 2026 nebolo zo strany odporcu uhradené splatné nájomné v celkovej výške 2.583,-- eur. Neuhradené nájomné nebolo nijako zabezpečené. Navrhovateľ uviedol, že nájomná zmluva síce v článku 6. upravovala peňažnú zábezpeku – kauciu na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia
nájomného alebo úhrad za služby spojené s nájmom, z dôvodu spôsobenej škody na predmete nájmu alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s nájomným vzťahom, avšak táto kaucia nebola zo strany odporcu uhradená, a teda pohľadávky prenajímateľa na nájomnom vzniknuté na základe nájomnej zmluvy nemožno považovať za zabezpečené kauciou. 3. Napriek tomu, že nájomné vyplývajúce z nájomnej zmluvy nebolo zaplatené ani zabezpečené, začal odporca z predmetu nájmu odstraňovať svoje hnuteľné veci. Ešte na prelome rokov 2025 a 2026 došlo k odstráneniu jedného mobilného záhradného domčeka umiestneného na predmete nájmu. O ďalšie odstránenie sa nájomca pokúsil dňa 8. februára 2026 v ranných hodinách, o čom bol navrhovateľ informovaný prostredníctvom SBS zabezpečujúcej ostrahu areálu navrhovateľa. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru navrhovateľa boli splnené všetky zákonné podmienky pre uplatnenie zádržného práva navrhovateľa, pristúpil dňa 8. februára 2026 k realizácií svojho zákonného oprávnenia v zmysle ustanovenia § 672 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka a zadržal na vlastné nebezpečenstvo dva mobilné záhradné domčeky nájomcu nachádzajúce sa v tom čase na predmete nájmu. O zadržaní bol odporca informovaný ústne dňa 8. februára 2026 a aj listom z 10. februára 2026. Podľa názoru navrhovateľa existovala a aj naďalej existuje reálna hrozba, že jeho pohľadávky na nájomnom z titulu nájomnej zmluvy nebudú odporcom uspokojené, resp. tieto budú môcť byť uspokojené výlučne prostredníctvom tých vecí odporcu, ktoré boli navrhovateľom dňa 8. februára 2026 na predmete nájmu zadržané. 4. Podľa ustanovenia § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia. 5. Podľa ustanovenia § 672 ods. 2 OZ, záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor. 6. Podľa ustanovenia § 119 ods. 1 OZ, veci sú hnuteľné a nehnuteľné. 7. Podľa ustanovenia § 119 ods. 2 OZ, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby pevne spojené so zemou pevným základom. 8. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) [ďalej len „stavebný zákon“], stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo inú stavbu, c) ukotvenie pilótami, zemnými skrutkami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie siete technického vybavenia územia alebo e) umiestnenie pod zemou. 9. Podľa ustanovenia § 2 ods. 4 písm. a/ stavebného zákona, drobná stavba je stavba, ktorá nemôže podstatne ovplyvniť svoje okolie. Drobnými stavbami sú najmä prízemné stavby, konštrukcie, zariadenia alebo výrobky dovezené na miesto osadenia alebo výrobky zmontované z konštrukčných prvkov na mieste osadenia, (ďalej len „zmontovaný výrobok“) pevne spojené so zemou, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 50 m2 a výšku 5 m, najmä kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobných zvierat, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne, stavby športových zariadení a garáže. 10. Konanie o návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí sa pri použití procesnej analógie spravuje ustanoveniami Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, kedy súd rozhoduje bez nariadenia pojednávania a výsluchu strán, a to formou uznesenia (k tomu viď napr. uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2022, sp. zn. 5Obdo/4/2021 a z 29. januára 2025, sp. zn. 7Cdo/160/2023). 11. Pre vyhovenie návrhu a vydanie poverenia na súpis hnuteľných vecí súdom potrebné, aby boli preukázané skutočnosti: 1/ existencia nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom; 2/ existencia pohľadávky navrhovateľa na nájomnom; 3/ skutočnosť, že navrhovateľ ako prenajímateľ zadržal veci na vlastné nebezpečenstvo; 4/ dodržanie lehoty na podanie návrhu na súpis hnuteľných vecí v lehote 8 dní od ich zadržania; 5/ skutočnosť, že odporca ako nájomca veci sťahuje alebo odstraňuje z predmetu nájmu. Tieto podmienky pre vydanie poverenia na súpis hnuteľných vecí podľa ustanovenia § 672 OZ musia byť vždy splnené kumulatívne. Je pritom povinnosťou navrhovateľa, aby priamo v podanom návrhu osvedčil predmetné kumulatívne podmienky pre vyhovenie návrhu, keďže súd navrhovateľa nemôže dodatočne vyzvať na preukázanie (osvedčenie) splnenia zákonných podmienok pre nariadenie vykonania súpisu hnuteľných vecí. 12. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že hnuteľné veci, ktorých súpis by sa mal vykonať, sú mobilné záhradné domčeky, avšak z podaného návrhu nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že by sa jednalo o hnuteľné veci, a teda veci spôsobilé pre vykonanie súpisu. Tu je potrebné si uvedomiť, že v rámci návrhu podľa ustanovenia § 672 ods. 2 OZ možno spísať len hnuteľné veci, nie však veci nehnuteľné. 13. To, či sú splnené podmienky pre nariadenie výkonu súpisu hnuteľných vecí, posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. V kontexte podaného návrhu, vrátane predloženej fotodokumentácie záhradných domčekov, súd poukazuje na to, že tieto sú pevne spojené so zemou (viď č. l. 28 spisu), preto pri posúdení ich povahy dospel k záveru, že tieto záhradné domčeky sa v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 v spojení s ustanovením § 2 ods. 4 písm. a/ stavebného zákona považujú za drobné stavby, čiže nehnuteľnosti pevne spojené so zemou, čím nespĺňajú základný pojmový znak predpokladaný ustanovením § 672 ods. 2 OZ v tom, že sa nejedná o hnuteľné veci. Na predmetnom konštatovaní súdu nič nemení skutočnosť, že záhradné domčeky môžu byť premiestnené na iné miesto, keďže aj v prípade ich premiestnenia musia byť na novom mieste pevne spojené so zemou, čo znamená, že len pre možnosť ich premiestnenia nestrácajú definičný charakter (drobnej) stavby, a teda nehnuteľnosti. 14. Nad rámec už uvedeného považuje súd za nevyhnutné v krátkosti uviesť, že zádržné právo, o ktoré vo veci súpisu hnuteľných vecí ide, je vecno-právnym inštitútom slúžiacim na zabezpečenie záväzku, tzn. peňažnej pohľadávky veriteľa. Veriteľ (t. j. prenajímateľ) má právo zadržať vec, ktorú má oprávnene vo faktickej moci. Vec musí byť v držbe veriteľa oprávnene, na základe určitého právneho titulu. Ustanovenie § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje osobitný druh zádržného práva na zabezpečenie pohľadávky, ktorým je nájomné. Zádržné právo podľa tohto ustanovenia vznikne, ak vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom je daný nájomnou zmluvou, nájomné nie je zaplatené, resp. zabezpečené iným zabezpečovacím prostriedkom. Podmienky vzniku zádržného práva ako práva k veci cudzej, treba preto vykladať skôr reštriktívne, keďže § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, rovnako ako ustanovenie druhého odseku tohto zákonného ustanovenia používa v tomto smere jednoznačné pojmy účastníkov nájomného vzťahu, a to prenajímateľ a nájomca, čomu je potrebné v predmetnom konaní venovať zvýšenú pozornosť (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2025, sp. zn. 7Cdo/160/2023). Pri reštriktívnom prístupe vyžadovanom judikatúrou dovolacieho súdu je potrebné zvýrazniť, že strany mali v nájomnej zmluve dohodnuté zabezpečenie nájomného pre prípad neplatenia nájomného odporcom v bode peňažnej zábezpeky v zmysle článku 6. bod 6.1 zmluvy. Existencia zmluvne dohodnutej zábezpeky, ktorá sa mala použiť na úhradu dlžného nájomného, predstavuje prekážku, pre ktorú by tiež musel podaný návrh zamietnuť. Súd nemôže akceptovať argumentáciu navrhovateľa, že odporca zábezpeku neuhradil, keďže bolo povinnosťou navrhovateľa trvať na jej zložení odporcom, prípadne mal navrhovateľ využiť svoje zmluvné oprávnenie spojené s neuhradením zábezpeky v podobe odstúpenia od zmluvy. Ak tak navrhovateľ nepostupoval a bol uzrozumený s tým, že nedošlo k úhrade zmluvne dohodnutej zábezpeky nájomného, je zrejmé, že nepostupoval v súlade so zásadou vigilantibus iura scrpita sunt, čo je potrebné vykladať na ťarchu navrhovateľa, nie je možné však takýto „nedbalý“ postup navrhovateľa vyhodnotiť za okolnosť, ktorá by odôvodňovala vyhovenie podanému návrhu.
15. Vzhľadom k tomu, že absentuje základný predpoklad pre vyhovenie podanému návrhu v podobe existencie zadržaných hnuteľných vecí v zmysle ustanovenia § 672 ods. 2 OZ, súd návrh navrhovateľa na vydanie poverenia na súpis hnuteľného majetku ako nedôvodný zamietol (výrok I.). 16. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že konaní úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018) [výrok II.]. Poučenie: 62Cb/14/2026 Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C.s.p.]. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).