Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III 60Cb/28/2024 6124348663 10. 10. 2025 JUDr. Lukáš Ilenin ECLI:SK:MSBA3:2025:6124348663.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne PNC s.r.o., so sídlom Harmincova 1/B, Bratislava - mestská časť Dúbravka 841 01, IČO: 45 641 145, zastúpenej LEONY LEGAL, s.r.o., so sídlom Čmelíkova 3120/17, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 03, IČO: 55 477 704, proti žalovanej Brands Alliance s. r. o., so sídlom Pri Šajbách 1, Bratislava - mestská časť Rača 831 06, IČO: 45 567 760, zastúpenej Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava 811 03, IČO: 36 860 107, o zaplatenie 8.547,34 eura s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 8.211,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy 8.211,80 eura od 23.04.2024 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamieta. III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 92,18 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 8.547,34 eura spolu s príslušenstvom a požadovala aj náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že na základe objednávky boli žalovanej dodané samolepiace etikety v počte 87.045 kusov. Za dodané etikety bola žalovanej vystavená faktúra č. 240100079 znejúca na sumu 8.547,34 eura, ktorú žalovaná neuhradila, a preto sa žalobkyňa obrátila na súd. Tvrdenia preukazovala faktúrou č. 240100079, objednávkou tlače, elektronickou komunikáciou (upomienkami) a objednávkou etikiet. 2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 23.07.2024 platobný rozkaz sp. zn. 4Up/1329/2024, ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. 3. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. Zdôraznila, že počas doterajšej obchodnej spolupráce medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu osobitných rámcových obchodných podmienok, a teda na zmluvné vzťahy medzi stranami sporu by sa (okrem všeobecne záväzných právnych predpisov) v tejto súvislosti mali aplikovali Všeobecné obchodné podmienky žalobkyne účinné od 16.04.2016 (ďalej len „VOP“), zverejnené na webovej stránke žalobkyne. Medzi stranami sporu v minulosti došlo k uzatvoreniu viacerých kúpnych zmlúv, ktorých predmetom bolo dodanie etikiet podľa konkrétnych požiadaviek žalovanej v zmysle jej objednávky za kúpnu cenu, ktorú žalovaná žalobkyni vopred potvrdila. Ustálenou obchodnou praxou medzi stranami sporu bolo odsúhlasenie cenovej ponuky žalobkyne žalovanou, t. j. potvrdenie navrhovanej kúpnej ceny pred samotným dodaním produktu a
pred vystavením faktúry. Žalovaná obdobne aj v predmetnom spore zaslala žalobkyni objednávku emailom, ktorá obsahovala bližšiu špecifikáciu produktu, avšak žalobkyňa žalovanej v rozpore s VOP, ako aj so vzájomnou obchodnou praxou, cenovú ponuku nezaslala. Z tohto dôvodu žalovaná ani nemohla písomne (prípadne elektronicky) potvrdiť / odmietnuť cenovú ponuku žalobkyne, a teda podľa žalovanej za týchto okolností nedošlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Kúpna cena produktov nie je pevne stanovená a nie je možné sa s ňou vopred oboznámiť, pretože je kalkulovaná vždy pre každého zákazníka individuálne. Poukázala na skutočnosť, že v elektronickej komunikácií so žalobkyňou zo 04.07.2024, okrem iného namietala omeškanie žalobkyne, žiadala o zľavu z ceny ako kompenzáciu za omeškanie, žiadala zľavu z ceny ako kompenzáciu za opakovane nesprávne dodávky produktov a namietala, že nedošlo k potvrdeniu cenovej ponuky, ako aj to, že kúpna cena uvedená vo faktúre č. 240100079 z 08.04.2024 nie je obvyklá za porovnateľné produkty a vyzvala žalobkyňu na rokovanie o kúpnej cene. Žalobkyňa námietky ani žiadosti žalovanej neuznala, pričom ale potvrdila, že žalovanej cenovú ponuku neadresovala. Fakturovanú sumu označila za neadekvátnu a v prípade, že by žalobkyňa postupovala v súlade s VOP a obchodnou praxou, žalovaná by žalobkyni cenovú ponuku v takejto výške nepotvrdila. Nárok žalobkyne je zjavne neprimeraný a nezodpovedá sume, ktorú by mali dosiahnuť porovnateľné produkty v danom mieste a čase na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, ak by kupujúci aj predávajúci konali s patričnou informovanosťou a opatrnosťou, rešpektujúc požiadavku starostlivosti riadneho hospodára. Tvrdila, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o kúpnej cene a súčasne nedošlo ani k takému prejavu vôle zmluvných strán, na základe ktorého by bolo možné predpokladať, že by malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy bez určenia kúpnej ceny. Postup žalobkyne označila za nesúladný so zásadami poctivého obchodného styku, pričom ide o zrejmé zneužitie práva, ktoré by nemalo požívať právnu ochranu. K odporu priložila VOP a e-mail zo 04.07.2024. 4. K odporu žalovanej zaujala stanovisko žalobkyňa a navrhla pokračovať v konaní na príslušnom súde. Uviedla, že faktúrou č. 240100079 boli fakturované nasledovné ceny za jednotlivé druhý etikiet: etikety aenso - sample label - 4 druhy 66 x 26 mm, PP CLEAR - jednotková cena za etiketu 0,0495 eura, etikety back label 500ml 71 druhov , 90 x 60 mm, PP CLEAR - jednotková cena za etiketu 0,0698 eura, etikety front label 11 druhov, 140 x 60 mm, PP CLEAR - jednotková cena za etiketu 0,0856 eura, etikety canister label front 3 druhov 8900ks , 150 x 145 mm, PP CLEAR - jednotková cena za etiketu 0,274 eura, etikety front label canister 107druhov, 140 x 60 mm, PP CLEAR - jednotková cena za etiketu - 0,0956 eura. Poukázala na v minulosti vystavené faktúry žalobkyne žalovanej, z ktorých vyplýva, že ceny za etikety sú takmer nezmenené, prípadne lacnejšie; konkrétne faktúra č. 200100172 z 25.05.2020 jednotková cena za etiketu aenso - sample label bola 0,045 eura, faktúra č. 200100243 z 22.07.2020 jednotková cena za etiketu back label bola 0,066 eura, faktúra č. 00100276 z 20.08.2020 jednotková cena za etiketu front label bola 0,082 eura, jednotková cena za etiketu canister label front bola 0,3291 eura, faktúra č. 200100230 zo 14.07.2020 jednotková cena za etiketu canister label front bola 0,1497 eura. Cenu etikiet vyfakturovanú faktúrou č. 240100079 označila za primeranú a pre žalovanú predvídateľnú. Samotná výška ceny sa odvíja aj od množstva objednaných etikiet a od množstva odpadového materiálu - návinu. Čím väčšia je objednávka, tak tým menej zostane nespotrebovaného materiálu (odpadu), a teda aj cena je nižšia. Naopak, pri menších objednávkach je množstvo odpadu vo výrobe vyššie, čo sa odrazí na vyššej cene. Ďalej argumentovala tým, že žalovaná sa nemôže odvolávať na VOP žalobkyne, pretože s nimi nevyjadrila súhlas a nestali sa tak súčasťou zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, keďže objednávka bola urobená prostredníctvom e-mailu a následných telefonických konzultácií a nie prostredníctvom webového formulára zverejneného na stránke žalobkyne. Žalovaná posielala žalobkyni excelovské súbory s popisom etikiet a tiež aj prístup na server žalovanej, odkiaľ si žalobkyňa následne zbierala potrebné tlačové dáta, priraďovala k nim množstvá a následne ich upravovala pre tlačové potreby. Žalovaná nebola ochotná dodávať tlačové podklady tak, ako to bolo bežné a to dodanie tlačového PDF s označením množstva objednaných kusov a veľkosťou predmetnej etikety.Okrem toho počas obchodného vzťahu medzi stranami sporu od apríla 2019 sa viac krát realizovala tlač bez vopred schválenej cenovej ponuky, a to na základe osobných dohovorov o tlači, o množstvách, o forme, o orientácii návinu a pod. Všetky objednávky sa realizovali osobným dohovorom o technických detailoch návinu a množstiev. Strany sporu si medzi sebou zaviedli obchodnú prax, podľa ktorej, ak mala žalovaná záujem o cenovú ponuku, najskôr sa na cenu služieb sama iniciatívne dopytovala a na základe tohto dopytu, jej boli služby žalobkyne nacenené. Až následne žalovaná vytvorila u žalobkyne objednávku. V predmetnom spore však žalovaná vopred cenovú ponuku od žalobkyne nežiadala a rovno si služby od žalobkyne objednala tak, ako to viackrát urobila už v minulosti. K spornej objednávka doplnila, že 11.03.2024 si žalovaná objednala etikety. Vzhľadom na značné množstvo špecifických etikiet a nedostatok výrobnej suroviny u žalobkyne sa strany sporu dohodli tak, že sa najskôr vyrobia etikety, ktoré
žalovaná bezodkladne potrebuje. Žalovaná tak z pôvodnej objednávky špecifikovala tie etikety, ktoré sa majú vyrobiť najskôr. Etikety boli preto vyrábané a žalovanej dodávané postupne. Vyrobené etikety žalovaná postupne odoberala a kontrolovala. Podľa žalobkyne bola medzi stranami sporu uzavretá riadna zmluva o dielo bez dohody o cene. Súdu predložila faktúry č. 200100230, č. 200100243, č. 200100276, č. 200100172, objednávky žalovanej, e-mailovú objednávku bez požiadavky na cenovú ponuku zo 07.07.2023, potvrdenie objednávky bez cenovej ponuky zo 07.07.2023, požiadavku na dodanie v termíne 11.07.2023, prevzatie etikiet pánom XXXXXXXXX, 11.07.2023, faktúru č. 230100164, úhradu faktúry č. 230100164, upomienku, žiadosť o cenovú ponuku. 5. Žalovaná súdu 15.05.2025 predložila vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne. Dôvodila, že nemala povinnosť si vopred osobitne vyžadovať zaslanie cenovej ponuky, pretože povinnosť zaslať cenovú ponuku na základe e-mailom vykonanej objednávky v zmysle VOP zaťažovala žalobkyňu. Nesplnenie povinnosti zo strany žalobkyne nemôže byť na ťarchu žalovanej. Nesúhlasila s tým, že plnenie bolo dodané včas a bez vád, pretože žalovaná písomne, ako aj ústne opakovane reklamovala nielen oneskorené dodanie tovaru, ale aj jeho správne vyhotovenie. Predmetom objednávky žalovanej boli etikety v počte 85.705 kusov, pričom jej úmyslom nebolo objednať približné množstvo tovaru, ale výlučne presné množstvo tovaru - etikiet. Žalobkyňa si uplatňuje nárok na zaplatenie ceny za 87.045 kusov, ktorý počet je priamo v rozpore s objednávkou žalovanej, a teda žalobkyňa si v konaní uplatňuje cenu aj za 1.340 kusov etikiet, ktoré si žalovaná ani len neobjednala. Žalovaná oznámila žalobkyni e-mailom z 02.04.2024 nesprávnosť dodania objednávky, kedy časť tovaru v rozsahu 1.510 kusov etikiet nebola dodaná vôbec a zároveň časť objednávky v rozsahu 800 kusov etikiet vybraného druhu boli dodané v rozpore s počtom podľa objednávky. Okrem toho žalobkyňa dodávala časť tovaru v rozpore s dohodou z 13.02.2024, t. j dodávala tovar v nesprávnom počte návinov, na nesprávnych cievkach a pod. Tvorba cien žalobkyne nie je pevne stanovená a odvíja sa od viacerých faktorov. Cena etikiet žalobkyne objektívne nie je predvídateľná, pričom žalobkyňa neposkytuje žiadny konkrétny postup cenotvorby. Nesúhlasila s tvrdením žalobkyne o vylúčení aplikácie VOP z dôvodu, že objednávka nebola urobená cez webovú stránku žalobkyne. V predmetnom spore nedošlo k predloženiu cenovej ponuky, rovnako nedošlo ani k schváleniu cenovej ponuky ako ani k osobným dohovorom, na ktoré žalobkyňa poukazuje. Okrem toho cena fakturovaná žalobkyňou je v porovnaní s konkurenciou neprimeraná a neobvyklá. K vyjadreniu pripojila cenové ponuky, e-mail z 02.04.2024, e-mail z 13.02.2024, fotografie, e-mail z 13.08.2020, faktúru žalobkyne, elektronickú komunikáciu. 6. Na pojednávaní konanom 16.05.2025 strany sporu zotrvali na písomných podaniach. Žalobkyňa upresnila, že etikety vyrobené neboli a museli sa vyrobiť podľa požiadaviek žalovanej. Žalovaná namietala, že žalobkyňa jej dodala viac etikiet než si objednala a cena je neprimeraná. Je potrebné zohľadniť aj to, že pri výrobe etikiet došlo k chybám zo strany žalobkyne a aj k nedodržaniu termínov dodania. Žalobkyňa nesúhlasila, pretože termín dodania etikiet dohodnutý nebol; etikety boli odovzdané na tri fázy. Požiadavky na výroby sa zo strany žalovanej menili. Žalovaná si nie vždy žiadala cenovú ponuku. Reklamácie žalovanej sú uplatnené neskoro. Žalovaná ďalej namietala, že cena za dodávku etikiet nebola žalovanou potvrdená. Etikety mali vady, pretože boli na iných návinoch než boli objednané. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že postupným preberaním etikiet prejavila žalovaná konkludentne svoju vôľu uzavrieť zmluvu o dielo bez určenia ceny. Na pojednávaní súd vypočul konateľa žalobkyne. Z jeho výsluchu vyplynulo, že žalovaná je neštandardným klientom, ktorý objednával sporadicky a mal špecifické požiadavky na surovinu (ako jediný). Žalovaná potrebovala etikety ihneď, avšak žalobkyňa nemala dostatok suroviny, a preto došlo k rozdeleniu objednávok na viac dodávok. Najnutnejšia potreba žalovanej uspokojená bola. VOP boli zavádzajúce (systém bol nadčasový a klienti neboli schopný zrealizovať objednávku cez systém) a je chybou, že neboli stiahnuté. Cenu / cenovú ponuku kalkuluje program (vopred alebo dodatočne) a nedá sa vopred povedať koľko etiketa stojí. Tlačové dáta boli nahraté na serveri žalovanej a žalobkyňa si ich musela stiahnuť (asi 260 dát) a z nich vybrať tie, ktoré boli objednané. Žalobkyňa urobila chybu a vyrobila viac etikiet. Pán K. následne reklamoval množstvo etikiet, pričom tieto vady boli odstránené (bolo dodané potrebné množstvo etikiet). Etikety, ktorých bolo viac (chybou žalobkyne) boli vylúčené z fakturácie. Pokiaľ ide o celkové množstvo dodaných etikiet (mimo tých, ktoré boli vylúčené z fakturácie) treba zohľadniť toleranciu +/- 5 %, čo robí 4.285 kusov etikiet. Vo výrobe sa vždy musí vyrábať navyše a je štandardom, že sa etikety navyše fakturujú. Predložené fotografie zo strany žalovanej preukazujúce vady, sú z iných rokov a z iných dodávok. Cenová ponuka v danom prípade nebola predložená, pretože chýbala surovina - nebolo možné cenu vypočítať v programe; cena nikdy nie je rovnaká, je vždy iná (má na ňu vplyv cena samotnej suroviny). Fakturovať sa dá až po nahodení dát do programu, ktorý počíta cenu. Zmluvný vzťah uzatvárala žalobkyňa s pánom Y..
O. bola ubezpečená, že cena suroviny bude zachovaná tak ako pred dvoma rokmi. R. a kvalita etikiet spochybnená nebola (vady reklamované neboli, žalovanej sa nepáčila cena). 7. Po pojednávaní žalobkyňa súdu predložila faktúry, ktorými preukazovala obvyklosť ňou účtovaných cien. Podaním z 29.05.2025 sa žalobkyňa vyjadrila k podaniu žalovanej z 15.05.2025. K cene etikiet uviedla, že táto sa vždy určovala kalkulačným programom žalobkyne samostatne pre každú zákazku v závislosti od technických parametrov etikiet. Ak žalovaná požadovala cenovú ponuku, žalobkyňa ju pred začatím výroby predložila žalovanej. Termín dodania etikiet bol vždy výsledkom individuálnej dohody medzi stranami sporu pri konkrétnej zákazke. 11.03.2024 zadala žalovaná žalobkyni objednávku, pričom cenovú ponuku nepožadovala a naliehala na okamžité zahájenie výroby, hoci žalobkyňa nemala dostatok suroviny na sklade. Na základe vzájomnej dohody strán sporu bola objednávka rozdelená na tri časti - etikety pre poľský trh, etikety pre škandinávsky región a zvyšná časť objednávky. Z tohto dôvodu bola aj dodacia lehota predĺžená, avšak so žalovanou konzultovaná. Z dôvodu administratívneho pochybenia žalobkyne nebolo vytlačených 1.310 kusov etikiet, jeden druh etikety bol vytlačený v počte 200 kusov menej a 5 druhov etikiet bolo vyrobených vo vyššom množstve - spolu o 800 kusov. Po reklamácií vykonanej pánom K. boli chýbajúce etikety dotlačené a odovzdané. Nadbytočne vyrobené etikety boli ponechané žalovanej bez nároku na úhradu. Žalovaná nepreukázala žiadne technické alebo kvalitatívne nedostatky etikiet, nevrátila dodané etikety a cenu za vyrobené etikety neuhradila. K dodaniu väčšieho množstva etikiet uviedla, že tolerancia celkového dodaného množstva môže byť voči objednávke +/- 5 %. Ďalej upriamila pozornosť na to, že medzi stranami sporu bola zavedená obchodná prax vyrábať etikety bez cenovej ponuky a podľa osobných dohovorov. Súdu predložila upomienku, objednávku, elektronickú komunikáciu. 8. Žalovaná sa vyjadrila podaním z 13.06.2025. Tvrdila, že nikdy nemala úmysel uzavrieť zmluvu bez dohody o cene, práve naopak - keďže medzi stranami sa aplikovala požiadavka cenovej ponuky, cena vyplývala z odsúhlasenia cenovej ponuky predloženej žalobkyňou. Predkladanie cenových ponúk bolo preto žalovanou očakávané automaticky bez povinnosti žalovanej osobitne žiadať alebo akokoľvek si nárokovať predloženie cenovej ponuky zo strany žalobkyne. Výnimkou z tohto zaužívaného postupu bola iba objednávka, ktorá bola vyfakturovaná faktúrou č. FA200100230, ktorá bola zrealizovaná bez cenovej ponuky, avšak ktorá sa dotýkala malého množstva etikiet. Objednávka, ktorá je predmetom tohto sporu je opakovanou objednávkou, t. j. objednávkou na produkt, ktorý (ktorého typ) už bol v minulosti objednávaný. Práve v prípade opakovaných objednávok bola medzi stranami zavedená prax, že vždy žalobkyňa predložila cenovú ponuku a až na jej základe sa strany sporu dohodli o cene. V prípade spornej objednávky neboli absolútne žiadne technické komplikácie ohľadom zadaných dát. Cena žalobkyne bola nepredvídateľná a bez cenovej ponuky žalovaná nemala predstavu o tom, akú cenu môže očakávať. Záujem o prednostné dodanie neznamenalo automaticky, že žalovaná mala záujem, aby žalobkyňa začala s výrobou bez toho, aby medzi stranami došlo k dohode o cene. V danom čase nebolo nič zo strany žalobkyne vyrobené. E-mailom z 18.03.2024 nedošlo k rozdeleniu objednávky na 3 etapy, ale len k špecifikácii záujmu o prednostnú časť objednávky. Ďalej uviedla, že predmetom objednávky bolo 85.705 kusov etikiet bližšie špecifikovaných v prílohe objednávky z 11.03.2024. Žalovaná vykonala inventúru etikiet a zistila, že z celkového počtu 85.705 kusov stále disponuje 79.079 kusmi etikiet. Nárok žalobkyne v rozsahu prevyšujúcom počet etikiet podľa objednávky, t. j. počet nad rozsah 85.705 kusov označila v celom rozsahu za nedôvodný, pretože žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že reálne dodala žalovanej celkovo 87.045 kusov etikiet a zároveň, keďže v prípade danej objednávky nebola vytvorená cenová ponuka ani nie je dôvodné a legitímne sa odvolávať na žalobkyňou tvrdenú toleranciu +/- 5%, ktorá sa uvádza na iných cenových ponukách z minulosti. Žalobkyňa nedodržala dohodnuté podmienky návinov podľa dohody z 13.02.2023, čo jej bolo zo strany žalovanej aj reklamované. Objednávka z 11.03.2024 jasne odkazovala na dohodu o počte návinov z 13.02.2023, čo žalobkyňa porušila. K vyjadreniu pripojila objednávku etikiet, cenovú ponuku, špecifikáciu etikiet, elektronickú komunikáciu. 9. Na pojednávaní konanom 20.06.2025 žalovaná uviedla, že nikdy nemala záujem o uzatvorenie zmluvy bez dohody o cene. Na pojednávaní súd vypočul F., ktorý je splnomocneným zástupcom konateľky žalobkyne a zároveň jej druhom; konateľom žalovanej nebol. Etikety vyrobené žalobkyňou sú stále na sklade. Etikety boli objednané prostredníctvom e-mailu, pričom na e-mail väčšinou došla cenová ponuka - v tomto prípade cenová ponuka nedošla. Prílohou e-mailu bol zoznam etikiet, ktoré sa mali tlačiť. Tlačové súbory boli buď prílohou e-mailu, prípadne tam bol uvedený odkaz na ich stiahnutie. Objednávka bola zadaná svedkom (prostredníctvom e-mailu), do ktorého priložil excelovský formulár,
kde boli počty jednotlivých etikiet. Formulár obsahoval aj rozmery a jazykové mutácie. Súčasťou bol aj odkaz na stiahnutie súborov (uložených na serveri žalovanej), pretože boli problémy s odovzdávaním tlačových dát. E-mail obsahoval aj poznámku o dohodnutých doplnkových technických parametroch, ktoré určovali maximálne náviny. O cene sa v prípade tejto objednávky nebavili, pretože sa nikdy o cene nebavili; po zadaní objednávky prišla cenová ponuka. Cenová ponuka v rámci spornej objednávky nedošla. k termínu dodania svedok uviedol, že objednávku zadal asi v pondelok. V stredu alebo vo štvrtok volal svedok konateľovi žalobkyne, ktorý mu uviedol, že termín dodania bude v utorok alebo v stredu. Informáciu svedok odovzdal pánovi K., ktorý etikety po ceste do práce preberal. Pán K. volal v pondelok konateľovi žalobkyne, ktorý mu povedal, že nie je objednávka hotová z dôvodu nedostatku suroviny. O týždeň v pondelok bol poslaný doplňujúci e-mail, v ktorom boli určené prioritné etikety s tým, že ostatné sa mali vytlačiť potom. S konateľom žalobkyne už potom nekomunikoval a po tom, čo žalobkyňa nemala opakovane materiál na sklade, uprednostnil písomnú komunikáciu. Objem a cena pri objednávkach od žalobkyne bola nepredvídateľná. O dodanie sporných etikiet bez dohody o cene nemala žalovaná záujem. Žalovaná čakala na cenovú ponuku, ktorá neprišla; o cenovú ponuku pri opakovaných objednávkach (výsekové formy boli hotové) nežiadala, pretože tú posielala žalobkyňa automaticky. Etikety vyzdvihol pán K. po komunikácii s konateľom žalobkyne. Kontrola prebiehala u žalovanej a boli zistené nesprávne počty, čo bolo následne reklamované. Žalovaná nevedela, že môže etikety neprevziať; nebola si vedomá správneho postupu etikety neprevziať. Pojednávanie pokračovalo výsluchom J., zamestnanca žalovanej. Svedok uviedol, že boli objednané etikety, ku ktorým pán Y. povedal, že ak nie je vyslovene nevyhnutná ich potreba, tak nemajú byť používané (spotrebovaná bola len nepatrná časť), pretože sa má riešiť ich cena. Komunikoval so žalobkyňou ohľadom termínu, kedy môže prísť vyzdvihnúť etikety (vyzdvihnutie etikiet má v náplni práce; svojvoľne po etikety nešiel). Svedok komunikoval so žalobkyňou aj ohľadom spôsobu návinu. Etikety sa prepočítavali u žalovanej. V prípade zistených nedostatkov svedok komunikoval (e-mailom, telefonicky) so žalobkyňou; ak etikety chýbali boli zo strany žalobkyne dotlačené. V rámci spornej objednávky svedok uviedol, že nejaké etikety chýbali, avšak boli neskôr dotlačené. Bola dohoda aj o počte kusov etikiet na návine, ktoré sa strojovo lepia a tam tých kusov etikiet bolo viac (návin bol väčší, čím trpí etiketovačka). 10. Po pojednávaní sa vyjadrila žalobkyňa, a to podaním z 30.06.2025. Zhrnula, že žalovaná si emailom z 11.03.2024 u nej objednala 85.705 kusov etikiet, ktorú objednávku žalobkyňa prijala. Z dôvodu nedostatku suroviny žalovaná 18.03.2024 špecifikovala etikety, ktoré majú byť prednostne dodané - k dodaniu došlo 20.03.2024. 02.04.2024 bolo reklamované nedodanie malého množstva etikiet, ktoré boli dotlačené a 03.04.2024 dodané. Trvala na tom, že žalovaná chcela uzavrieť zmluvu o dielo bez predošlej dohody o cene, čo vyplýva zo správania žalovanej, ktorá si etikety objednala, rozdelila objednávku na časti, komunikovala so žalobkyňou, postupne etikety preberala, reklamovala chybné množstvo etikiet. Súdu predložila upomienky, elektronickú komunikáciu, tabuľky, objednávku. 11. Žalovaná reagovala podaním z 11.08.2025 tak, že žalobkyňa nijakým spôsobom prijatie objednávky nepotvrdila, nijakým spôsobom nekomunikovala žalovanej, že na objednávke začala pracovať, nezaslala žiadnu cenovú ponuku žalovanej týkajúcu sa predmetu objednávky (a to ani len k akejkoľvek časti objednávky). Pán K. prevzal časť etikiet 20.03.2024, ktoré následne po vykonaní kontroly kompletnosti písomne reklamoval 02.04.2024. Žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz preukazujúci pravdivosť jej tvrdenia o dodaní reklamovaného počtu etikiet 03.04.2024. Prednostné dodanie etikiet neznamenalo automaticky, že žalovaná mala záujem o to, aby žalobkyňa začala okamžite s výrobou bez toho, aby medzi stranami sporu najprv došlo k dohode o cene. Z prevzatia časti etikiet nevyplýva vôľa strany (žalovanej) uzavrieť zmluvu o dielo bez dohody o cene. Rozdelenie objednávky samo osebe neznamená, že žalobkyňa nemohla alebo nevedela predložiť cenovú ponuku žalovanej minimálne na časť objednávky, ktorú vedela „pokryť“ surovinou na sklade. Žalobkyňa však ani v tomto čase nepredložila žalovanej cenovú ponuku, a to napriek tomu, že už v tomto čase vedela, že nemá dostatok suroviny a nebude vedieť surovinu obstarať v pôvodnej cene, takže bude musieť zvýšiť cenu. Prevzatie etikiet v dvoch častiach a ich kontrola vždy v rozsahu, ktorý bol odovzdaný, nemohlo akýmkoľvek spôsobom nahradiť vôľu žalovanej uzavrieť zmluvu o dielo bez dohody o cene. K vyjadreniu pripojila technický list výrobcu. 12. Na pojednávaní konanom 22.08.2025 žalobkyňa uviedla, že ak by žalovaná nemala záujem o výrobu etikiet, nevolala by konateľovi žalobkyne s dopytom o termíne dodania etikiet. Keďže etikety hotové neboli, svedok Y. určil tie etikety, ktoré sa mali vyrobiť prioritne. Súdu predložila rozpis odchádzajúcich hovorov z telefónneho čísla konateľa žalobkyne, čo podľa žalobkyne preukazuje komunikáciu medzi
stranami sporu. Cenovú ponuku žalobkyňa urobiť nemohla, pretože nemala dostatok suroviny na sklade. Žalobkyňa ale ubezpečila žalovanú, že cena suroviny nebude mať vplyv na cenu etikiet a cena bude primeraná už skôr fakturovaným cenám. Na začatie výroby boli nevyhnutné tlačové dáta, ktoré boli uložené na server žalovanej, z ktorého si dáta žalobkyňa stiahla. Bez tlačových dát sa výroba realizovať nemohla. Fakturovaná cena bola porovnateľná s už skôr fakturovanou cenou. Ďalej upriamila pozornosť na to, že žalovaná nenamietala dodanie väčšieho množstva etikiet, než bolo objednané. Žalovaná tak urobila až po lehote na vytknutie vád, a preto žiadala na námietku žalovanej o dodaní vyššieho množstva etikiet neprihliadať. Chýbajúce malé množstvá etikiet boli dotlačené. Žalovaná argumentovala tým, že po zadaní objednávky neboli zo strany žalobkyne žalovanej uvedené žiadne podmienky spolupráce. Zaužívaná prax medzi stranami sporu bola ale taká, že mala byť vypracovaná cenová ponuka. Telefonickú komunikáciu medzi stranami sporu nemožno interpretovať ako pokyn na zahájenie prác, či ich urgovanie. Trvala na tom, že ceny žalobkyne nepredvídateľne variovali a je ich možné považovať za jednostranne určené žalobkyňou. Nesúhlasila so žalobkyňou, že nenamietala dodanie väčšieho množstva etikiet ako bolo objednané. Žalobkyňa dodala, že na výrobu etikiet potrebuje surovinu, ktorú nemala, a preto ju musela kúpiť. Objednávka nebola rozdelená, pretože každá dodávka by musela mať inú cenu. Cenová ponuka mala byť daná až na záver, keď žalobkyňa už mala mať vedomosť o surovine, z ktorej bude vyrábať. Bolo ale dodržané to, že objednávka bola kalkulovaná v jednej várke. Cenové ponuky predložené žalovanou nezodpovedajú výrobe, skladbe materiálu, druhom. Navyše časti objednávky žalovanej sa robili ručne, čo má vplyv na cenu. Cena sa dala predpokladať podľa minulých objednávok žalovanej zohľadňujúc objednané množstvá. 13. Na pojednávaní konanom 05.09.2025 žalovaná opakovane tvrdila, že cena účtovaná žalobkyňou je neprimeraná a svojvoľne žalobkyňou určená. K dohode o cene nedošlo a takýto úmysel (úmysel uzavrieť zmluvu o dielo bez dohody o cene) na strane žalovanej ani nebol. Žalobkyňa upriamila pozornosť na to, že žalovaná e-mailom objednala 85.705 kusov etikiet, pričom išlo o 178 rôznych variant 5 druhov etikiet. Z tohto množstva bolo 97 variant etikiet objednaných pod 200 kusov, a preto sa výroba musela uskutočniť ručne. Drobné množstvá by iný výrobca tlačiaci na vysokonákladovej priemyselnej tlačiarni ani nevyrobil, pretože by neprijal zákazku pod 200 či 300 kusov etikiet. 14. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že medzi stranami sporu je sporné, či medzi nimi došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo a v nadväznosti na to, aj nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy, ktorá má predstavovať cenu diela. 15. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 16. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 17. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 18. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 19. Podľa § 1 ods. 1 a 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z
omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (23.04.2024) bola vo výške 4,50 %. 20. Podľa § 2 nariadenia výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 21. Podľa § 536 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 22. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. 23. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. 24. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 25. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. 26. Podľa § 554 ods. 3 Obchodného zákonníka ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať. 27. Podľa § 554 ods. 6 Obchodného zákonníka ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany. 28. Podľa § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže. 29. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. 30. Podľa § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426. 31. Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
32. Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi. 33. Podľa § 442 ods. 1 Obchodného zákonníka ak predávajúci dodá väčšie množstvo tovaru, než je určené v zmluve, môže kupujúci dodávku prijať alebo môže odmietnuť prijatie prebytočného množstva tovaru. 34. Podľa § 442 ods. 2 Obchodného zákonníka ak kupujúci prijme dodávku všetkého alebo časti prebytočného tovaru, je povinný zaň zaplatiť kúpnu cenu zodpovedajúcu kúpnej cene určenej v zmluve. 35. Podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu. 36. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. 37. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. 38. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. 39. Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila 40. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. 41. Podľa § 186 ods. 2 C. s. p. súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. 42. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 43. Podľa § 255 ods. 2 C. s. p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 44. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 45. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Úvodom súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. 46. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Na tomto mieste súd uvádza, že žalobkyňa a žalovaná na pojednávaní konanom 05.09.2025 výslovne vyhlásili, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Súd dodáva, že nevykonal žalobkyňou navrhovaný dôkaz - vyžiadanie si výpisov hovorov z telefónnych čísel svedkov, pretože tieto dôkazy by neodstránili spornosť v danom spore, keďže obsah hovorov by známy nebol. Okrem toho okolnosť, že strany sporu medzi sebou komunikovali je nesporná. Rovnako súd nevykonal žalovanou navrhovaný výsluch zamestnanca žalovanej pána Ožvalda, pretože jeho výpoveď by neodstránila spornosť v danom spore. 47. Napokon i keď právna úprava ukladá stranám povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie toho, či sa vyhovie návrhu a vykonanie dokazovania a ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril už v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a v rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 37/1993, v ktorom vysvetlil, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu zmätočnosti znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (strany sporu). V rozhodnutí, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 125/1999, najvyšší súd vysvetlil, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Nová právna úprava na samej podstate týchto skorších právnych záverov najvyššieho súdu nič nezmenila. 48. Ďalej konajúci súd upriamuje pozornosť aj na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. 49. Súd vychádzal z toho, že vzťah medzi stranami sporu je potrebné považovať za obchodnoprávny vzťah a konkrétne za zmluvu o dielo. Zmluva o dielo je samostatný pomenovaný zmluvný typ, ktorý zakladá relatívny obchodný záväzkový vzťah medzi dvomi podnikateľmi, z ktorých je jeden zhotoviteľ (ten, kto sa zaväzuje vykonať určité dielo) a objednávateľ (ten, ktorý sa zaväzuje zaplatiť cenu za vykonanie diela). Zmluva o dielo má konsenzuálny charakter a pre jej platnosť zákon nevyžaduje písomnú formu. Čo sa týka pojmu „dielo“, toto je zákonom vymedzené ako zhotovenie určitej veci, za podmienky, že záväzok nebude spadať pod kúpnu zmluvu, alebo zhotovenie určitej veci, ak nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, údržba určitej veci, vykonanie dohodnutej opravy určitej veci, vykonanie úpravy určitej veci, hmotne zachytený výsledok inej činnosti (napr. software). Medzi zmluvou o dielo a kúpnou zmluvou môže byť v určitých prípadoch len nepatrný rozdiel. Častokrát aj v aplikačnej praxi dochádza k zámene medzi zmluvou o dielo a kúpnou zmluvou. Jedným z rozlišujúcich znakov je predmet týchto zmlúv. Pri kúpnej zmluve hovoríme o tovare, kým pri zmluve o dielo hovoríme o diele. Základným rozdielom medzi tovarom a dielom je to, že tovar je v Obchodnom zákonníku vymedzený ako hnuteľná vec, ktorú predávajúci dodáva kupujúcemu, teda ako vec určená na predaj a dielom je zhotovenie určitej veci, montáž určitej veci, údržba určitej veci, vykonanie dohodnutej opravy určitej veci, vykonanie úpravy určitej veci, hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Pri rozlišovaní zmluvy o dielo a kúpnej zmluvy je potrebné sa tiež zamerať na to, akým spôsobom bolo dielo vyhotovené a či sa objednávateľ spolupodieľal na zhotovení veci tým, že dodal napr. materiál na zhotovenie veci. Za zmluvu o dielo sa však považuje zmluva, ktorej predmetom je jednak dodanie tovaru, a jednak vykonanie činnosti, pričom vykonanie činnosti predstavuje prevažnú časť záväzku strany, ktorá má tovar dodať. Žalobkyňa na pojednávaní konanom 16.05.2025 vyslovene uviedla, že etikety nemala na sklade ale ich musela vyrobiť. Žalovaná sa zároveň spolupodieľala na vyrobení etikiet tým, že dodala žalobkyni tlačové dáta. Výroba etikiet tak predstavuje vykonanie činnosti a prevažnú časť záväzku žalobkyne, čo platí o to viac, že v prípade objednávky menšieho počtu etikiet je potrebné objednávku realizovať ručne a nie strojovo. Súd sa preto nestotožňuje s tvrdeniami žalovanej, že mala byť uzavretá kúpna zmluva - toto by platilo, keby žalobkyňa má vytlačené etikety na sklade (ktoré nemusela vyrobiť, len ich objednala u iného dodávateľa) a podstata záväzku žalobkyne by bolo len ich dodanie. 50. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o dielo je stanovenie ceny za vykonanie diela. Zákon dáva zmluvným stranám možnosť stanoviť si v zmluve cenu za vykonanie diela určenou sumou, ktorá môže byť buď fixná, napríklad cenníková cena alebo cena podľa rozpočtu, ktorá bude predstavovať do určitej miery pohyblivú zložku. Zákon dáva zmluvným stranám aj možnosť neurčovať konkrétnu cenu za vykonanie diela, ale musia si určiť aspoň spôsob určenia ceny za vykonanie diela. Okrem týchto dvoch spôsobov stanovenia ceny, zákon určuje, že je možné zmluvu o dielo uzatvoriť platne aj bez určenia ceny, avšak strany musia výslovne v zmluve prejaviť vôľu uzavrieť zmluvu aj bez určenia ceny resp. spôsobu jej určenia. V takomto prípade bude cena diela stanovená tretím spôsobom, a to ako cena obvyklá za porovnateľné dielo, v čase uzavretia zmluvy a za obdobných obchodných podmienok. 51. Súd vychádzal z toho, že strany sporu medzi sebou uzavreli zmluvu o dielo bez určenia ceny, pričom strany sporu k tejto otázke zaujali protichodné stanoviská. Bolo teda nutné aplikovať § 266 a § 275 Obchodného zákonníka. Treba zdôrazniť, že medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy a následnému uzatváraniu realizačných zmlúv. Strany sporu medzi sebou dlhodobo spolupracovali, avšak vždy uzatvárali samostatné zmluvy o dielo. Uvedené súd uvádza preto, lebo žalovaná opakovane odkazovala na prax, ktorú medzi sebou strany sporu zaviedli - predkladanie cenovej ponuky zo strany žalobkyne vopred. V danom prípade cenová ponuka predložená nebola a žalovaná tvrdila, že nemohla byť platne uzavretá zmluva o dielo, pretože žalovaná nemala v úmysle uzavrieť zmluvu o dielo bez dohody o cene (uvedené potvrdil aj svedok Y.). Táto prax medzi stranami sporu, ale nezohľadňuje špecifiká daného sporu, a to okolnosť, že žalobkyňa nemala dostatok suroviny na výrobu etikiet na sklade (potvrdené konateľom žalobkyne v rámci jeho výsluchu a tieto okolnosti uvádza aj listina „RE: 2. upomienka Neuhradená faktúra“) a s tým spojenú nemožnosť urobenia cenovej ponuky, ktorú vždy počíta počítačový program, a ktorá je závislá na cene za surovinu (výsluch konateľa žalobkyne).Aj svedok Y. potvrdil tvrdenia žalobkyne o nedostatku suroviny. 52. Podmienkou zohľadnenia úmyslu konajúcej osoby je, že tento úmysel konajúcej osoby musí byť známy strane, ktorej bol určený. Jeho aplikácia do úvahy by mala prichádzať iba vtedy, ak je úmysel konajúcej osoby nesporný a tiež musí byť preukázané, že je druhej strane známy. Toto výkladové pravidlo je neaplikovateľné, pretože svedok Y. a konateľ žalobkyne (tieto osoby konali v mene strán sporu pri uzatváraní zmluvy o dielo) uvádzali protichodné tvrdenia (nezáujem uzatvoriť zmluvu o dielo bez dohody o cene / uzatvorenie zmluvy o dielo bez dohody o cene, pričom z konania žalovanej vyplynulo, že zmluvu o dielo bez dohody o cene uzatvoriť chcela). Interpretáciu podľa obvyklého významu je na mieste použiť vtedy, ak nie je možné právny úkon vyložiť podľa úmyslu konajúcej osoby. V zmysle tohto pravidla nastupuje objektivizácia výkladu. Prejav vôle by sa potom mal interpretovať s prihliadnutím na to, aký obvyklý význam by mu prikladal iný adresát právneho úkonu (t. j. nie konajúca osoba). Možno teda vyvodiť, že sa ním chráni dobrá viera tretej osoby. Na druhej strane, zákon kladie dôraz aj na profesionalitu adresáta, keď stanovuje pravidlo objektivizujúce samotný význam použitého výrazu a
zohľadňuje výklad s takým významom, ktorý sa v obchodnom styku danému významu prikladá Pred obchodnými zvyklosťami by mala mať pri výklade prednosť ešte prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, avšak túto nemožno použiť z dôvodu špecifickosti daného prípadu, t. j. nedostatok suroviny na sklade a s tým spojená nemožnosť kalkulovať cenovú ponuku. Nasledujúce správanie sa strán je tiež významnou okolnosťou, ktorá zohľadňuje správanie sa v čase po uzavretí zmluvy, spravidla ešte pred obdobím, keď došlo medzi stranami k vzniku rozporov. 53. Práve správanie sa strán sporu v spojení s obvyklým významom (výkladové pravidlo) postačuje na to, aby súd prijal záver, že strany sporu medzi sebou platne uzatvorili zmluvu o dielo bez dohody o cene. Žalovaná si 11.03.2024 e-mailom adresovaným žalobkyni (a v kópii aj svedkovi K.) objednala etikety v počte 85.705 kusov, pričom žalobkyni sprístupnila odkaz na server, odkiaľ si mohla stiahnuť tlačové dáta. Následne boli určené prioritné etikety na základe komunikácie medzi svedkom Y.R. a konateľom žalobkyne (výsluch svedka Y.). Prebratie etikiet zo strany zamestnanca žalovanej pána K., ktorý e-mailom z 02.04.2024 žalobkyni uviedol nesúlad v jednotlivých počtoch etikiet. E-mailom zo 04.07.2024 svedok Y. žalobkyni uviedol, aby zvážila zľavu z ceny ako kompenzáciu za omeškanie dodávky, za opakované nesprávne dodávky pri minulých objednávkach a z dôvodu neodsúhlasenej cenovej ponuky žiadala prerokovať fakturované sumy za etikety. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná považovala zmluvu o dielo za uzavretú bez dohody o cene, pretože v opačnom prípade by etikety neprevzala a namietala by neplatnosť zmluvy o dielo. Zadanie objednávky, určenie prioritných etikiet, komunikácia zamestnanca žalovanej so žalobkyňou, prevzatie diela a napokon námietka len na cenu vyrobených etikiet jednoznačne predstavuje také správanie žalovanej, z ktorého by aj tretia osoba (iný dodávateľ) vyvodzoval platné uzatvorenie zmluvy o dielo bez dohody o cene. Navyše žalovaná spotrebovala 6.626 kusov etikiet. Pokiaľ žalovaná tomuto svojmu správaniu pripisuje iný význam a zároveň tvrdí, že nevedela o možnosti neprevziať etikety, tak v takom prípade jej prejav vôle treba vykladať na jej ťarchu. Realizácie vyššie popísaných úkonov zo strany žalovanej zároveň vyjadruje jej súhlas so zmluvným vzťahom uzavretým so žalobkyňou. Na strane žalobkyne je jednoznačný prejav vôle uzatvoriť zmluvu o dielo bez dohody o cene, pretože žalobkyňa začala vyrábať etikety, dodatočne zháňala chýbajúcu surovinu, etikety odovzdala zamestnancovi žalovanej a po vyhotovení všetkých etikiet vyhotovila faktúru. 54. VOP žalobkyne nemožno aplikovať, pretože nebola uzatvorená kúpna zmluva (I. 1. VOP), žalovaná nespĺňa podmienku „kupujúceho“, pretože kúpnu cenu neuhradila (I. 7. VOP) a ani nepotvrdila cenovú ponuku žalobkyne a VOP (I. 3. VOP / I. 7. VOP). 55. Posúdením zmluvy o dielo ako platne uzatvorenej bez určenia ceny súd zohľadňuje aj preferenciu platnosti právnych úkonov. Súd v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 I. ÚS 242/07 pripomína, že základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim. Podľa konajúceho súdu právny formalizmus a ním vnášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody osoby v zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Nie je teda ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu taká prax, kedy by súd uprednostnil výklad vedúci k neplatnosti zmluvy. Civilné súdy musia brať zreteľ na (súkromnú) autonómnu vôľu zmluvných strán, posudzovanú ako ústavnú hodnotu, lebo aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane uvádza (porovnaj: I. ÚS. 640/2014, II. ÚS 294/2018, II. ÚS 461/2013, II. ÚS 299/2019), že ide o všeobecnú zásadu, ktorá je súčasťou princípov právneho štátu, resp. zmluvnej autonómie, ktorá medzi tieto princípy patrí. To, že zásada „actus interpretandus est potius, ut valeat quam, ut pereat“ (úkon treba vykladať skôr tak, aby platil, ako by neplatil - Ulpianus, Digesta, kniha 45, titul 1, fragment 80) je jednou zo základných zásad súkromného práva konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 6MCdo/21/2011. Uvedené potvrdil aj Ústavný súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. III.ÚS 129/21 z 2. 8. 2022 "Právní jednání je určité tehdy, má-li jistý minimální obsah a může-li být zjištěn jeho smysl. Podstatné je, aby obsah právního jednání byl v okamžiku uzavření smlouvy zřejmý především smluvním stranám. Je povinností soudů volit přednostně takový výklad právního jednání, který zakládá jeho platnost, a nikoliv jeho neplatnost nebo zdánlivost. Odepřou-li soudy
formalistickým výkladem smlouvy autonomnímu projevu vůle smluvních stran důsledky, které zamýšlely právním řádem nezakázaným právním jednáním ve své právní sféře vyvolat, poruší tím jejich právo na soudní ochranu podle čl. 36 odst. 1 Listiny základ-ních práv a svobod.". 56. Žalobkyňa dielo vykonala, čo preukazuje aj tvrdenie žalovanej, že disponovala celkovým počtom 85.705 kusov etikiet, z ktorých minula 6.626 kusov etikiet. Žalobkyňa ale fakturuje za celkom 87.045 kusov etikiet. Na tomto mieste súd dodáva, že až počas súdneho konania začala žalovaná namietať dodanie (resp. nepreukázanie dodania) etikiet nad 85.705 kusov, čo možno hodnotiť ako účelovú obranu žalovanej. Žalovaná etikety prevzala a rovnako aj faktúru za dané etikety, avšak vyšší počet dodaných etikiet než bol objednaný nespomína (e-mail zo 04.07.2024). Z výsluchu svedka K. vyplynulo, že po prevzatí etikiet sa tieto u žalovanej prepočítali. Svedok K. e-mailom z 02.04.2024 reklamoval nižší počet etikiet a zároveň upozornil aj na dodanie väčšieho množstva etikiet. K týmto nezrovnalostiam sa vyjadril konateľ žalobkyne v rámci svojho výsluchu tak, že z dôvodu chyby na jeho strane došlo k vytlačeniu väčšieho množstva etikiet, ktoré neboli žalovanej fakturované. Pokiaľ ide o väčší rozsah etikiet mimo tých uvedených v e-maile z 02.04.2024 treba podľa žalobkyne rátať s odchýlkou až 5 %. Dodanie nižšieho počtu etikiet bolo vybavené dotlačou, čo potvrdil aj svedok K., t. j., že žalobkyňa túto vadu odstránila. Svedok K. zároveň potvrdil, že na návinoch bolo viac etikiet než malo byť. Možno preto uzavrieť, že pokiaľ žalobkyňa dodala menšie množstvo etikiet, tak túto vadu odstránila (potvrdené výsluchom konateľa žalobkyne a aj svedka K.). Pokiaľ žalobkyňa dodala na návinoch viac etikiet, t. j. nad rozsah objednávky, tak uvedenú skutočnosť žalovaná aj napriek prepočtu etikiet nenamietala a po zaslaní faktúry sa neohradila voči fakturovanému počtu etikiet. Žalovaná teda etikety nad rozsah objednávky prevzala a ich počet nenamietala (robila tak účelovo až v rámci súdneho sporu); dodanie väčšieho množstva etikiet potvrdil svedok K., a preto neobstojí tvrdenie žalovanej produkované až v rámci súdneho sporu, že žalobkyňa nepreukázala dodanie etikiet nad rozsah objednávky. 57. Ďalej súd uvádza, že dodanie menšieho množstva etikiet, než bolo dohodnuté v objednávke, ale skutočnosť nezodpovedá množstvu prevzatých etikiet, je vadou diela - táto vada bola odstránená. Dodanie väčšieho množstva etikiet sa za vadu plnenia nepovažuje, hoci tiež ide o porušenie povinnosti dodať tovar v dohodnutom množstve. Žalovaná, samozrejme, nie je povinná dodávku etikiet nad dohodnuté množstvo prijať, stačí, ak etikety odmietne prevziať. Prípadne má možnosť sa rozhodnúť, že dodávku etikiet v rozsahu nad dohodnuté množstvo prijme, vtedy bude preto povinná zaplatiť za prebytočné etikety rovnakú cenu, ako pre etikety dodané na základe zmluvy. Keďže žalovaná prijala etikety v rozsahu 87.045 kusov, musí za tieto etikety zaplatiť. 58. Žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie ceny diela, avšak nie vo výške ktorú fakturovala faktúrou č. 240100079 z 08.04.2024, splatnou 22.04.2024, ale vo výške obvyklej ceny za porovnateľné dielo, v čase uzavretia zmluvy a za obdobných obchodných podmienok. V danom prípade ide o ceny z roku 2020, ktoré žalobkyňa uviedla v jej podaní z 19.09.2024. Pri týchto cenách nemôže žalovaná namietať ich neprimeranosť, pretože jednotkovú cenu za etiketu v takomto rozsahu už žalobkyni uhradila na základe faktúr č. 200100172, č. 200100243, č. 200100276 a č. 200100230. Zároveň súd zohľadňuje vyjadrenie konateľa žalobkyne, ktorý v rámci svojho výsluchu uviedol, že žalovanej prisľúbil nezmenenú cenu za surovinu. Jednotková cena za etiketu aenso je tak 0,045 eura, jednotková cena za etiketu black label je 0,066 eura, jednotková cena za etiketu front label je 0,082 eura, jednotková cena za etiketu canister label front je 0,274 eura a jednotková cena za etiketu canister label front je 0,0956 eura. Aplikujúc uvedené je potom cena za dielo v sume 8.000 x 0,045 = 360 eur za etiketu aenso, v sume 45.160 x 0,066 = 2.980,56 eura za etiketu black label, v sume 20.000 x 0,082 = 1.640 eur za etiketu front label, v sume 3.000 x 0,274 = 822 eur za etiketu canister label front a v sume 10.885 x 0,0956 = 1.040,61 eura za etiketu front label canister, t. j. spolu 6.843,17 eura + DPH 20 % = 8.211,80 eura. 59. Žalovaná je preto povinná zaplatiť žalobkyni sumu 8.211,80 eura predstavujúcu obvyklú cenu diela. Žalovaná nemá právnu možnosť nezaplatiť žalobkyni cenu diela v uvedenom rozsahu. 60. Pokiaľ žalovaná uvádzala, že reklamovala vady (mimo množstva etikiet) tak tieto tvrdenia nijako nepreukázala. Doloženie fotografií nepredstavuje reklamáciu vád a nie je vôbec zrejmé, aké nároky z vád diela si žalovaná uplatnila. E-mailom zo 04.07.2024 žalovaná požaduje zľavu z ceny diela za omeškanie dodávky (omeškanie dodávky nie je vadou diela), zľavu z ceny diela za opakované nesprávne dodávky v minulých objednávkach (nejde o vadu konkrétneho diela, ktoré je predmetom sporu). Iné vady diela a reklamácia k nim nebola žalovanou dostatočne preukázaná.
61. Okrem toho žalovanou namietané vady diela nemôžu mať za následok to, že žalobkyni nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela, pretože ten vznikol momentom prevzatia diela žalovanou, ktorým úkonom bolo potvrdené vykonanie o odovzdanie diela. Žalovaná môže využiť zákonné oprávnenia z vád diela (čo nepreukázala, že urobila), čo ale neznamená, že nemusí zaplatiť žalobkyni cenu diela. Je potrebné dôsledne rozlišovať nárok žalobkyne na zaplatenie ceny diela a nároky žalovanej z vád diela. Aj táto námietka žalovanej je nedôvodná, pretože aj prípadná existencia vád diela nezbavuje žalovanú povinnosti zaplatiť žalobkyni cenu diela, ale len zakladá oprávnenia žalovanej z vád diela - nezaplatiť cenu diela medzi tieto oprávnenia nepatrí a žiadne relevantné oprávnenie z vád diela žalovaná ani len neuplatnila. 62. Pokiaľ žalovaná namietala rozpor s poctivým obchodným stykom, súd sa nestotožňuje ani s touto námietkou. Aplikácia § 265 Obchodného zákonníka je determinovaná tým, že ide o výkon práva, resp. o odopretie súdnej ochrany výkonu práva. Preto treba skúmať okolnosti, ktoré s výkonom práva súvisia, t. j. či sa právo neuplatňuje za takých okolností, ktoré odporujú zásadám poctivého obchodného styku. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými obchodné vzťahy sú. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Zo strany žalobkyne ide o uplatňovanie ceny za dielo, pričom so žalovanou sa dohodla na uzatvorení zmluvy o dielo bez dohody o cene. Žalobkyňa žiada úhradu ceny za dielo, t. j. požaduje splnenie zmluvnej povinnosti žalovanej, ktorá hoci etikety prevzala cenu za etikety nezaplatila ani čiastočne, pričom časť etikiet dokonca spotrebovala. Je to práve žalovaná, ktorá postupuje v rozpore s poctivým obchodným stykom a nie žalobkyňa. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/39/2003, ktorý uviedol, že ak účastníci uzavrú podľa svojho slobodného rozhodnutia určitú zmluvu (či pomenovanú alebo nepomenovanú), platí, že túto zmluvu sú povinní plniť, a to aj vtedy, ak by plnenie bolo pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. 63. Súd v nadväznosti na všetko uvedené žalobe žalobkyne čiastočne vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 8.211,80 eura žalobkyni. Súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 13,50 % ročne (uplatnený v súlade s nariadením uvedeným v bode 19. tohto rozsudku) zo sumy 8.211,80 eura od 23.04.2024 (deň po splatnosti faktúry č. 240100079; dátum splatnosti 22.04.2024 - nebol žalovanou namietaný) do zaplatenia. No a napokon súd priznal žalobkyni aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur. Nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur vznikol žalobkyni v dôsledku nezaplatenej faktúry, pričom tento nárok vznikol automaticky po uplynutí lehoty splatnosti faktúry. Súd teda uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.211,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy 8.211,80 eura od 23.04.2024 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamietol. 64. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 2 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Súd poukazuje na to, že v zmysle judikatúry najvyššieho súdu prezentovanej judikátom R 34/2005 (uznesenie najvyššieho súdu z 27. apríla 2004, sp. zn. 1MCdo/1/2004) platí, že procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky nemožno v odôvodnených prípadoch považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., ale za čiastočný úspech v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p. - pozn. súdu). Predmetný judikát najvyššieho súdu nebol prekonaný neskorším judikátom najvyššieho súdu, prípadne stanoviskom príslušného kolégia najvyššieho súdu alebo rozhodnutím veľkého senátu príslušného kolégia najvyššieho súdu, preto je tento judikát najvyššieho súdu s celou svojou autoritou ipso facto naďalej záväzný. Aktuálnosť predmetného judikátu potvrdil najvyšší súd v uznesení z 27. júla 2023, sp. zn. 3Obdo/54/2022, ktorý sa k judikátu R 34/2005 prihlásil a zvýraznil, že procesný neúspech v príslušenstve pohľadávky má vplyv na pomer úspechu strany vo veci, a teda aj od rozhodnutia o príslušenstve pohľadávky závisí výrok o nároku na náhradu trov konania. Totožný právny záver zastáva nielen judikatúra, ale aj právna doktrína, pričom súd odkazuje na komentár k Civilnému sporovému poriadku, v zmysle ktorého procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o
plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Pre určenie pomeru úspechu a neúspechu strán sporu je potrebné vychádzať z hodnoty nároku ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, t. j. ku dňu 10.10.2025. Žalobkyňa požadovala zaplatenie istiny 8.547,34 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy 8.547,34 eura od 23.04.2024 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur. Ku dňu vyhlásenia rozsudku (10.10.2025) ide celkovo o sumu 10.281,82 eura (8.547,34 eura + 1.694,48 eura + 40 eur). Zo sumy 10.281,82 eura ku dňu vyhlásenia rozsudku súd žalobkyni prisúdil sumu 9.879,76 eura (8.211,80 eura + 1.627,96 eura + 40 eur) a vo zvyšku jej žalobu zamietol. Žalobkyňa tak bola úspešná v sume 9.879,76 eura, čo k žalovanej sume 10.281,82 predstavuje úspech 96,09 %. Žalovaná bola úspešná v zamietajúcej časti 402,06 eura, čo k žalovanej sume predstavuje úspech 3,91 %. Čistý úspech žalobkyne je potom 92,18 %. 65. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 92,18 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom súde Bratislava III. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.