Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III 75Cb/58/2023 1323206044 13. 03. 2025 Mgr. Ivana Dufalová ECLI:SK:MSBA3:2025:1323206044.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava III v Bratislave v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 2526/8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: Mgr. Monika Urbanová, třída Legionářú 2813/10, 586 01 Jihlava, Česká republika, IČO: 713 47 411, správca konkurznej podstaty úpadcu: Rabbit Rail, s.r.o., Za dráhou 824, 281 51 Velký Osek, Česká republika, IČO: 087 84 493, o zaplatenie 10.971,27 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Žiadna zo strán n e m á
nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 25.10.2023 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie 10.971,27 eur s príslušenstvom, titulom neuhradenej ceny za dodávku a distribúciu elektriny. 2. Uznesením súdu zo dňa 21.12.2023 súd uložil povinnosť žalovanému vyjadriť sa k žalobe. 3. Dňa 12.01.2024 žalobca zaslal súdu podanie, ktorým oznámil, že bol uznesením Krajského súdu v Prahe zo dňa 15.11.2023, č. k. KSPH 84 INS 15593/2023-A-21, na majetok žalovaného Rabbit Rail, s.r.o., Česká republika, IČO: 087 84 493, vyhlásený konkurz. Podaním zo dňa 13.06.2024 žalobca uviedol, že si v rámci konkurzného konania prihlásil svoju pohľadávku prihláškou. 4. Na výzvu súdu, ktorú prevzal žalovaný dňa 30.10.2024 a správca žalovaného Mgr. Monika Urbanová dňa 31.01.2024, títo nepodali súhlas s pokračovaním súdneho konania, s poukazom na ust. § 47 ods. 1 a 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií. 5. Podľa ustanovenia § 67 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom cudzie rozhodnutie, ktoré nevyžaduje podľa tohto zákona, medzinárodnej zmluvy alebo právne záväzného aktu Európskej únie uznanie osobitným výrokom súdu, sa uznáva tak, že slovenský súd nariadi jeho výkon alebo vydá poverenie na vykonanie exekúcie; ak také rozhodnutie nevyžaduje výkon, uznáva ho slovenský orgán tým, že naň prihliadne, ako keby išlo o rozhodnutie slovenského súdu. 6. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len „ZoKR“), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
7. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. 8. Podľa § 206j ZoKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020. 9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. 10. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 11. Keďže boli splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR, teda správca v určenej lehote nevyjadril s pokračovaním v konaní súhlas a zároveň pokračovanie v konaní nenavrhol ani dlžník - žalovaný, mali tieto skutočnosti za následok, že nastali účinky späťvzatia žaloby. Súd preto postupoval v súlade s cit. ust. § 145 ods. 1 CSP a konanie zastavil. Pri rozhodovaní súd prihliadol aj k záverom Krajského súdu v Banskej Bystrici v odôvodnení Uznesenia č. k. 43Cob/10/2020 - 127 zo dňa 12.05.2020, podľa ktorých "nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom má v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nielen podľa znenia ust. § 47 ods. 4 ZoKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu udáva: Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť "pasívne" (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo "aktívne" (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom "kľúče" od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie." 12. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 13. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 14. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval procesné zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania a dospel k záveru, že zavinenie nemožno pripísať ani jednej zo strán sporu. Súd opätovne poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/10/2020 - 127 zo dňa 12.05.2020, ktorý v odôvodnení k otázke náhrady trov konania uviedol, že "v dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch
inštanciách, na základe už vydaného súdneho rozhodnutia, možné ustáliť procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože inak by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze, a ktorá, ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom ako už bolo uvedené, súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257, pretože mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal." Súd sa s odôvodnením súdu vyššej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a má za to, že zmena zákonnej úpravy, v dôsledku ktorej dôjde k zastaveniu konania je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd nemusí náhradu trov konania priznať žiadnej zo strán Poučenie: Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.