Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III B1-31CB/197/1999 1199898704 20. 05. 2025 Mgr. Radim Hudec ECLI:SK:MSBA3:2025:1199898704.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: Jaroslav Nedo - MC LEE, so sídlom 930 41 Hviezdoslavov 523, IČO: 41 479 572, proti žalovanému: DANUBIAPRINT, a.s., so sídlom Medená 22, 815 80 Bratislava, IČO: 35 686 791, o zaplatenie 165,97 EUR s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e . II. Súd nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov súdneho konania. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 14.04.1999 domáhal vydať rozhodnutie, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 165,97 EUR spolu s príslušenstvom. 2. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 4K/247/1998 zo dňa 11.05.1999 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka DANUBIAPRINT, a.s., so sídlom Medená 22, 815 80 Bratislava, IČO: 35 686 791. 3. Podľa ustanovenia § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. 4. Podľa ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 1. januára 2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. 5. Podľa ustanovenia § 206j ZKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020. 6. Pokiaľ ide o výklad ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 1. januára 2020, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 28. júla 2022, sp. zn. 4Obdo/82/2021, ktoré bolo publikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2022 pod R 41/2022 s právnou vetou v znení: nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote v súlade s § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, má v dovolacom konaní účinky späťvzatia dovolania, a to aj v prípade, ak úpadca nie je dovolateľom.
6.1. Už z citovanej právnej vety označeného judikátu je zrejmé, že ustanovenie § 47 ods. 4 ZKR sa aplikuje nielen na prípady, kedy bol konkurz vyhlásený na majetok tej strany sporu, ktorá má návrhové oprávnenie, ale aj na druhú stranu sporu. V rámci prvoinštančného konania uvedený záver znamená, že ustanovenie § 47 ods. 4 ZKR dopadá nielen na tie prípady, kedy bol konkurz vyhlásený na majetok žalobcu, ale vzťahuje sa aj na situácie, kedy bol konkurz vyhlásený na majetok žalovaného. 6.2. Vyššie uvedené konštatovanie potvrdzuje aj odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu z 28. júla 2022, sp. zn. 4Obdo/82/2021, ktorý uviedol, že „7. Uvedená právna úprava bola do zákona o konkurze a reštrukturalizácii prijatá s účinnosťou od 01.01.2020 zákonom č. 390/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony. Dôvodová správa k ust. § 47 ods. 4 ZKR obsahovala nasledujúce vysvetlenie: Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť 'pasívne' (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo 'aktívne' (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom 'kľúče' od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Správca má možnosť z vlastnej iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej schôdze veriteľov, resp. do uplynutia lehoty určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo prerušené. Lehotu by mal súd určiť s ohľadom na počty aktívnych, príp. pasívnych sporov úpadcu. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t. j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený. 10. Keďže správca a ani žalovaný nepodali návrh na pokračovanie v prerušenom konaní, najvyšší súd aplikoval poslednú vetu ust. § 47 ods. 4 ZKR, podľa ktorej má nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote účinky späťvzatia žaloby. Z právnej úpravy a zároveň ani z dôvodovej správy k ust. § 47 ods. 4 ZKR nevyplýva, že by mal súd pri aplikácii predmetného ustanovenia postupovať odlišne v prípade tzv. pasívnych sporov, teda keď úpadca je v procesnom postavení žalovaného.“ 6.3. Predmetné právne závery je potrebné podľa názoru súdu pri rešpektovaní dovolacieho súdu ako najvyššej súdnej autority (tu viď článok 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku) aplikovať aj na rozhodovaný spor, kedy bol konkurz vyhlásený na majetok žalovaného. 7. Zároveň sa súd zaoberal otázkou, či znenie ustanovenia § 47 ods. 4 v spojení s prechodným ustanovením § 206j ZKR sa aplikuje aj na konkurzy vyhlásené podľa predchádzajúcej právnej úpravy (podľa zákona o konkurze a vyrovnaní). V rámci posúdenia tejto otázky súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. júla 2020, sp. zn. 41Cob/185/1999, ktorý vo so svojom rozhodnutí vyslovil nasledovné právne závery: 23. Dôsledkom aplikácie ust. § 47 ods. 4 ZoKR je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v ktorého dôsledku vzniká odvolaciemu súdu (keďže k tomuto účinku došlo po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie) povinnosť konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom, upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie § 370 24. V prejednávanej veci došlo k prerušeniu konania na základe vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej „ZKV“), ktorý bol zrušený zákonom č. 7/2005 Z. z. Odvolací súd sa preto musel vysporiadať s otázkou aplikovateľnosti ust. § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom od 01.01.2020. 25. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. 26. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. 27. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS295/2012).
28. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012). 29. Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. augusta 2017). 30. Účelom zmeny právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 01.01.2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j ZoKR uvedeným spôsobom účinným od 01.01.2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 01.01.2020. 31. Pri použití výkladu podľa účelu zákona ako aj zásady rozumného usporiadania veci podľa čl. 4 CSP nie je daný žiaden rozumný dôvod na to, aby sa uvedená právna úprava obsiahnutá v § 47 ods. 4 ZoKR pri súbežnom použití § 206j ZoKR nepoužila aj na tie súdne konania, ktoré boli prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa skôr platného zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Ak bolo snahou zákonodarcu vyriešiť konania prerušené podľa ZoKR, a to aj tie, ktoré boli prerušené na základe konkurzov vyhlásených pred dátumom 01.01.2020, t. j. zamedziť ich prerušeniu aj na dobu niekoľkých rokov, o to viac/skôr sa javí konajúcemu súdu za nevyhnuté vyriešiť aj oveľa staršie súdne konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na účastníka podľa zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, pri ktorých je doba ich prerušenia ešte dlhšia. 32. Uvedený postup je v súlade aj so zásadou rovnosti účastníkov konania ako aj ústavného princípu právnej istoty, keď sa rovnaké veci majú posudzovať rovnako a nie rozdielne. Pokiaľ by sa mal postup podľa § 47 ods. 4 ZoKR účinný od 01.01.2020 vzťahovať len na tie konania, ktoré boli prerušené podľa zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, bola by formulácia ust. § 206j ZoKR nasledovná: Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených podľa tohto zákona pred 1. januárom 2020.“ Citované ustanovenie však uvedenú formuláciu „podľa tohto zákona“ neobsahuje. Výklad podľa účelu zákona umožňuje aplikáciu § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZoKR aj na konania prerušené podľa prv platného Zákona o konkurze a vyrovnaní a v konečnom dôsledku je možného posúdiť aj ako novelizáciu § 206 ods. 2 ZoKR. 33. Ústavný súd SR už vyslovil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, I. ÚS 306/2010). Tieto závery je nutné podľa názoru odvolacieho súdu aplikovať aj pri výklade ust. § 47 ods. 4 a § 206j ZoKR. 34. Za predpokladu dosiahnutia želateľného a zákonom predvídateľného stavu v súdnych konaniach prerušených podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je použitie ust. § 47 ods. 4 v spojení s ust.. § 206j ZoKR aj na konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní primerané a spravodlivé. Tento záver nepovažuje konajúci súd za formalistický, pretože zohľadnil špecifické okolnosti, za ktorých je možné ust. § 47 ods. 4 ZoKR v spojení s § 206j ZoKR aplikovať aj na prejednávanú vec (rovnako viď aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. júla 2020, sp. zn. 43Cob/506/2003 a uznesenia Krajského súdu v Žiline 2. marca 2021, sp. zn. 13Cob/6/2021 a z 15. apríla 2021, sp. zn. 13Cob/3/2021). 7.1. Na citované právne závery konajúci súd v plnej miere odkazuje a stotožňuje sa s nimi. 8. V nadväznosti na znenie ustanovenia § 47 ods. 4 v spojení s prechodným ustanovením § 206j ZKR súd výzvou zo 07.10.2024 vyzval žalovaného (dlžníka) a aj ustanoveného správcu konkurznej podstaty úpadcu (Mgr. Peter Zvara), aby v lehote 30 dní od doručenia predmetnej výzvy navrhli pokračovanie v prerušenom konaní s tým, že ak správca nedá súhlas na pokračovanie v konaní, bude pokračovať
so žalovaným ako dlžníkom, ak to navrhne žalovaný. Pokiaľ návrh na pokračovanie v konaní nepodajú správca konkurznej podstaty úpadcu a ani žalovaný, bude to mať účinky späťvzatia žaloby. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 25.10.2025 a správcovi dňa 09.10.2024. 8.1. Na výzvu súdu nereagoval správca a ani dlžník. 9. V súdom určenej lehote žalovaný a ani správca nepodali návrh na pokračovanie v konaní. V dôsledku predmetnej nečinnosti žalovaného a aj správcu došlo k naplneniu hypotézy právnej normy obsiahnutej v poslednej vete ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR, a to že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní má účinky späťvzatia žaloby. 9.1. S poukazom na to, že žalovaný a ani jeho správca nepodali v súdom určenej lehote návrh na pokračovanie v konaní prerušenom podľa § 47 ods. 1 ZKR, súd konanie podľa ustanovenia § 144 CSP v spojení s § 47 ods. 4 a § 206j ZKR zastavil (výrok I.). 10. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10.1. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 11. Na účely rozhodovania o náhrade trov konania je potrebné vychádzať z 1/ účelu konkurzného konania, ktorým je pomerné uspokojenie pohľadávok veriteľov ako aj 2/ z osobitostí konkurzného konania, v ktorom má pri dodržaní zásady rýchlosti a hospodárnosti konkurzného konania dôjsť k speňaženiu majetku úpadcu, vrátane ustálenia stavu pohľadávok a záväzkov úpadcu, 3/ z účinkov začatia konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu a 4/ vplyvu konkurzu na majetok úpadcu a teda aj strany sporu. Preto sa v prípade zastavenia z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného jedná o prípad hodný osobitného zreteľa podľa ustanovenia § 257 CSP, nakoľko sa nejedná o zavinené zastavenia konania, ktoré by malo mať sankčný vplyv na trovy konania. 11.1. Preto súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 257 CSP na nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, t. j. vyhlásenia konkurzu na strane žalovaného. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava III do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie proti uzneseniu musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).