Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III B1-26Cb/10/2020 1120200580 05. 06. 2025 JUDr. Milan Krajči ECLI:SK:MSBA3:2025:1120200580.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY B1-26Cb/10/2020 Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: ACCEPT AUDIT & CONSULTING, s.r.o., so sídlom Baštová 38, 080 01 Prešov, IČO: 31 709 117, zastúpeného advokátskou kanceláriou Lansky, Ganzger, Jacko & Partner, s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 851 710, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, o zaplatenie úrokov z omeškania, takto rozhodol: B1-26Cb/10/2020 I. Konanie v časti úroku z omeškania nad 5 % ročne zo sumy 10.749,50 eur od 8. januára 2017 do 14. marca 2025 a v časti paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur, zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v sume 4.399,93 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. IV. Žalobcovi sa vracia súdny poplatok vo výške 136,-- eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 979 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, a to po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: B1-26Cb/10/2020 1. Žalobca sa žalobou z 8. januára 2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 14.987,32 eur od 3. júna 2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur. 2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9C/68/2016 si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 14.987,32 eur na základe žaloby doručenej súdu dňa 3. júna 2016. Predmetom konania nebolo príslušenstvo pohľadávky, preto
si ho žalobca uplatnil samostatnou žalobou, a to odo dňa doručenia žaloby súdu (od 3. júna 2016). V rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 19. decembra 2019, č. k. 9C/68/2016-256 bolo skonštatované, že činnosť žalovaného ako verejného obstarávateľa má byť civilným vystupovaním v obchodných vzťahoch. Z tohto dôvodu si žalobca uplatnil voči žalovanému príslušenstvo pohľadávky podľa predpisov obchodného práva. 2.1. K žalobe žalobca pripojil rozsudok Okresného súdu Bratislava z 19. decembra 2019, č. k. 9C/68/2016-256. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 8. februára 2022 navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. 3.1. Žalovaný uviedol, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I nie je právoplatný a ani vykonateľný. Podľa žalovaného pohľadávka žalobcu na náhradu škodu neexistuje a spochybňuje ju. Ak neexistuje samotná pohľadávka na náhradu škody, nemôže existovať ani nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky. 3.2. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný uviedol, že s názorom žalobcu o obchodnoprávnom charakteru nároku nesúhlasí a poukázal na to, že právny režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo. Zo žalobcom predloženého rozsudku vyplýva, že žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka, a preto tento režim sa musí vzťahovať aj na príslušenstvo pohľadávky. Z tohto dôvodu je žalobcom uplatnená sadzba úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne nesprávna, pričom správna je len vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy. Z rovnakého dôvodu nemožno žalobcovi priznať ani nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur podľa § 369c Obchodného zákonníka. Záverom žalovaný vzniesol aj námietku premlčania, keď s odkazom na znenie ustanovenia § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka je toho názoru, že nárok na úrok z omeškania za obdobie predchádzajúce 8. januáru 2017 je premlčaný. 4. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 5. júna 2025 o 9:30 hod., na ktoré sa dostavili právny zástupca žalobcu a žalovaný. 5. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV z 26. novembra 2024, č. k. B1-9C/68/2016-352, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. februára 2025, bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 10.749,50 eur a v prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol. Dňa 14. marca 2025 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 10.749,50 eur. 6. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 6.1. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 6.2. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ods. 2). 6.3. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 6.4. Podľa ustanovenia § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. 7. Pred otvorením pojednávania súd v rámci pokusu o mimosúdne vyriešenie sporu poukázal na to, že predmetný nárok na príslušenstvo pohľadávky je občianskoprávnym nárokom, keďže príslušenstvo pohľadávky musí zdieľať rovnaký osud, ako jej istina, ktorá bola žalobcovi v zmysle právoplatného rozsudku Mestského súdu Bratislava IV z 26. novembra 2024, č. k. B1-9C/68/2016-352 priznaná ako občianskoprávny nárok, a z tohto dôvodu je potrebné na príslušenstvo pohľadávky aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie ustanovenia Obchodného zákonníka. Rovnako tak súd označil ako dôvodnú námietku premlčania za obdobie predchádzajúce 8. januáru 2017. 7.1. Hoci k zmierlivému vyriešeniu sporu medzi stranami sporu nedošlo, právny zástupca žalobcu pred otvorením pojednávania predložil čiastočné späťvzatie žaloby (hoci nesprávne označené ako zmena
žaloby – pozn. súdu), v zmysle ktorého žalobca požadoval nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.749,50 eur od 3. júna 2016 do 14. marca 2025, ktoré ešte upravil ústne (v nadväznosti na predbežný náhľad súdu na daný spor) tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.749,50 eur od 8. januára 2017 do 14. marca 2025. Z tohto je zrejmé, že žalobca netrval na uplatnenej paušálnej náhrade nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur, na úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.749.50 eur od 3. júna 2016 do 7. januára 2017, na úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.237,82 eur od 8. januára 2017 do 15. marca 2025 a ani na úroku z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 10.749.50 eur od 8. januára 2017 do 15. marca 2025. 7.2. Predmetom konania tak v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby je len nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.749,50 eur od 8. januára 2017 do 14. marca 2025. Z tohto dôvodu súd podľa ustanovenia § 145 ods. 2 C. s. p. konanie v časti úroku z omeškania nad 5 % ročne zo sumy 10.749,50 eur od 8. januára 2017 do 14. marca 2025 a v časti paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur, zastavil (výrok I.). 8. V časti, ktorá je predmetom konania, súd poukazuje na právoplatný rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 26. novembra 2024, č. k. B1-9C/68/2016-352, z ktorého vyplýva, že žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume 10.749,50 eur s odkazom na ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Týmto rozsudkom je súd pri svojom rozhodovaní viazaný s odkazom na ustanovenie § 230 C. s. p., pričom je vylúčené, aby súd v spore o zaplatenie príslušenstva pohľadávky (úroku z omeškania) opätovne preskúmaval otázku nároku na istinu pohľadávky, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté (k tomu viď aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15. apríla 2025, sp. zn. 2Cob/41/2023). 8.1. Nárok žalobcu na náhradu škody tak je nárokom občianskoprávnym, a preto je občianskoprávnym nárokom aj nárok na príslušenstvo pohľadávky (úroky z omeškania) z tejto náhrady škody. Príslušenstvo pohľadávky sa spravuje rovnakým právnym režimom ako samotná pohľadávka. Žalobca tak má voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 10.749,50 eur podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. Výška úroku z omeškania bola k prvému dňu omeškania označeného žalobcom (ktorý žalovaný v konaní v rámci svojej procesnej obrany výslovne nespochybnil – pozn. súdu), k 3. júnu 2016, 5 % ročne. Z tohto dôvodu má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy (zo sumy 10.749,50 eur priznanej právoplatným rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV z 26. novembra 2024, č. k. B1-9C/68/2016-352). 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe svoju procesnú obranu založil na tvrdení o neexistencii pohľadávky žalobcu na náhradu škody, v dôsledku čoho nemal existovať ani nárok žalobcu na príslušenstvo pohľadávky. Táto časť procesnej obrany žalovaného bola vyvrátená právoplatným rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV z 26. novembra 2024, č. k. B1-9C/68/2016-352, ktorý deklaroval existenciu hmotnoprávneho nároku žalobcu voči žalovanému na náhradu škody v sume 10.749,50 eur. Je nepochybné, že v tejto časti nárok žalobcu existoval a s jeho úhradou sa žalovaný dostal preukázateľne do omeškania, a z tohto dôvodu nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.749,50 eur existoval (a existuje). 9.1. Pokiaľ ide o zostávajúce námietky žalovaného týkajúce výšky uplatneného príslušenstva pohľadávky (namietaná výška úroku z omeškania podľa Obchodného zákonníka), paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur, a premlčania nároku na úrok z omeškania za obdobie od 3. júna 2016 do 7. januára 2017, na tieto žalobca reflektoval čiastočným späťvzatím žaloby (k tomu viď bod 7.1. odôvodnenia rozsudku), preto ich meritórne neposudzoval. Napriek tomu však v krátkosti súd opakovane zvýrazňuje, že nárok žalobcu na náhradu škody bol občianskoprávnym nárokom podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto občianskoprávny charakter musel mať aj nárok na úrok z omeškania, čo by vylučovalo aplikáciu ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. na posúdenie uplatneného nároku. Z tohto istého dôvodu žalobcovi nepatril ani nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 2 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., keďže tento by bolo možné priznať výlučne v prípade obchodného nároku, ktorým však žalovaný nárok nebol. Taktiež bola dôvodná námietka premlčania v rozsahu uplatnenom žalovaným s odkazom na ustanovenie § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka týkajúca sa obdobia presahujúceho tri roky pred podaním žaloby, t. j. obdobia od 3. júna 2016 do 7. januára 2017 (vrátane).
9.2. Žalovaný síce na nariadenom pojednávaní argumentoval tým, že žalobca ho pred podaním žaloby písomne nevyzval na zaplatenie úroku z omeškania, táto námietka však nemala žiadnu právnu relevanciu pre rozhodnutie vo veci. Súd dáva do pozornosti, že zákon nevyžaduje ako podmienku pred podaním žaloby výzvu veriteľa dlžníkovi na úhradu dlžného nároku, navyše v rozhodovanej veci prebiehalo od roku 2016 konanie o náhradu škody, a ak žalovaný odmietal uhradiť žalobcovi náhradu škody, ktorú uhradil až v marci 2025, je nepochybné, že by žalobcovi neuhradil ani úrok z omeškania zo škodového nároku, hoci by ho žalobca vyzval. Akákoľvek výzva žalobcu by tak nemala žiadny význam pre dobrovoľné splnenie oprávneného nároku žalobcu žalovaným a nepredišla by vzniku sporu. Vo vzťahu k ďalšej argumentácii žalovaného na nariadenom pojednávaní týkajúcej sa toho, že žalobca si mal v jednom konaní uplatniť istinu a aj príslušenstvo pohľadávky, súd uvádza, právo na súdnu ochranu nie je obmedzené povinnosťou domáhať sa všetkých nárokov v jednom konaní a realizácia tohto práva veriteľom uplatnením príslušenstva pohľadávky v samostatnom konaní nepredstavuje žiadnu výnimočnosť okolností danej veci ani procesnej situácie (k tomu viď aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15. apríla 2025, sp. zn. 2Cob/41/2023). Preto žalobca postupoval v súlade so zákonom, ak si svoj nárok na príslušenstvo pohľadávky uplatnil samostatnou žalobou. 10. V rámci rozhodnutia o podanej žalobe súd zvýrazňuje, že rozsah jeho prieskumu bol limitovaný rozsahom námietok žalovaného (s ktorými sa súd vysporiadal v bodoch 9. až 9.2. odôvodnenia rozsudku), ktorých rozsah nemôže v kontradiktórnom sporovom konaní prekročiť. 10.1. Súd uvádza, že po zohľadnení procesnej obrany žalovaného je nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.749,50 eur za obdobie od 8. januára 2017 až do zaplatenia istiny 10.749,50 eur dôvodný. Keďže žalovaný uhradil žalobcovi judikovanú istinu pohľadávky 10,749,50 eur dňa 14. marca 2025, má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.749,50 eur od 8. januára 2017 do 14. marca 2025, čo predstavuje sumu 4.399,93 eur. 11. Na základe uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v sume 4.399,93 eur (výrok II.). 12. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, musel súd aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 v spojení s ustanoveniami § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p., pričom v prípade zastavenej časti konania je potrebné postupovať spôsobom predpokladaným v ustanovení § 255 ods. 2 C.s.p., a teda zodpovednosť za zastavenie konania v určitej časti konania je potrebné považovať za úspech, resp. neúspech strany sporu (k tomu viď aj II. ÚS 231/2024). 12.1. Za úspech žalobcu je pre účely rozhodnutia o trovách konania považovať sumu 4.399,93 eur z celkovej hodnoty sporu 11.891,47 eur (celý pôvodne uplatnený úrok z omeškania vo výške 11.851,47 eur + paušálna náhrada nákladov spojená s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur). Žalobca bol v spore úspešný v časti 37 % predmetu sporu a žalovaný v časti 63 % predmetu sporu, čo by zakladalo nárok žalovaného na náhradu trov konania vo výške 26 %. Žalovanému však v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované ako judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018) [výrok III.]. 13. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi rozhodol súd podľa ustanovenia § 11 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., pri zohľadnení súdneho poplatku zodpovedajúceho uplatnenému úroku z omeškania po čiastočnom späťvzatí za obdobie 3 rokov, ktorý bol základ pre určenie výšky súdneho poplatku (96,50 eur). Zostávajúca suma pripadajúca na späťvzatú časť je 146,-- eur, od ktorej je potrebné odpočítať krátenú časť súdneho poplatku vo výške 10,-- eur. Súd preto rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 136,-- eur. Predmetný súdny poplatok bude žalobcovi vrátený po právoplatnosti tohto rozsudku prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. (výrok IV.). Poučenie: B1-26Cb/10/2020 Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.]. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).