Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III B1-12Cbi/51/2014 1114228831 31. 03. 2025 JUDr. Radovan Groman ECLI:SK:MSBA3:2025:1114228831.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: LEGATOs Recovery, k.s., Karadžičova 8/A, 821 08 Bratislava, IČO: 47 256 184, správca konkurznej podstaty úpadcu HYDROVRT a.s., Trenčianska 30, 821 09 Bratislava, IČO: 31 322 743 proti žalovanému v rade 1: Mgr. Denisa Mikušová Schultzová, Einsteinova 25 - Digital Park II, 851 01 Bratislava, S 1349 správca konkurznej podstaty úpadcu KA Invest, s.r.o., Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, IČO: 35 876 816, žalovanému v rade 2: AQUA Invest, s.r.o, Bajkalská 9, 831 04 Bratislava, IČO: 46 738 304, zast. JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD, advokát, Piaristická 2, 949 01 Nitra, IČO: 42 119 316, žalovanému v rade 3: A.. A. V., G.., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., zast. JUDr. Štefan Bugala, advokát, Fándlyho 32, 917 01 Trnava o určenie neúčinnosti právnych úkonov takto rozhodol: I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a. II. Súd žalovanému v rade 1 a žalovanému v rade 3 nárok na náhradu trov súdneho konania voči žalobcovi nepriznáva. III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v rade 2 100%-nú náhradu trov súdneho konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 17.10.2014 žiadal žalobca, aby súd určil, že: - prevod nehnuteľností z úpadcu žalovaného v rade 1 a zo žalovaného v rade 1 na žalovaného v rade 2 sú právne neúčinné voči konkurzným veriteľom v konkurze úpadcu, konkurzné konanie vedené na OS BA I, č.k. 4K/57/2013, - zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach v prospech žalovaného v rade 3 je právne neúčinné voči konkurzným veriteľom v konkurze úpadcu, konkurzné konanie vedené na OS BA I, č.k. 4K/57/2013, - žalovaní v rade 1 a 2 sú povinní v zmysle § 63, ods. 1 ZKR nehnuteľnosti vydať úpadcovi a to najneskôr do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, - a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. 2. Uznesením OS BAI sp. zn. 4K/57/2013 zo dňa 20.3.2014 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovil Mgr. Tomáš Sklár. Uznesenie bolo zverejnené v OV dňa 27.3.2014. 3. Uznesením OS BAI sp. zn. 4K/57/2013 zo dňa 10.4.2014 súd odvolal z funkcie správcu konkurznej podstaty Mgr. Tomáša Sklára a do funkcie ustanovil JUDr. Ing. Igora Hudobu, PhD. Uznesenie bolo zverejnené v OV dňa 16.4.2014.
4. Uznesením OS BAI sp. zn. 4K/27/2013 zo dňa 27.1.2017 súd odvolal z funkcie správcu konkurznej podstaty JUDr. Ing. Igora Hudobu, PhD a do funkcie ustanovil žalobcu. 5. Žalobca uviedol, že úpadca uzatvoril dňa 22.1.2009 so žalovaným v rade 1 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným Okresný úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť Ružinov, vedených na LV č. XXXX ako: - parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere X.XXX m2, - parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2. Úpadca a žalovaní v rade 1 si dohodli kúpnu cenu za nehnuteľnosti vo výške 528.238,60 EUR. Žalobca uviedol, že v čase podania žaloby neeviduje úhradu kúpnej ceny žalovaným v rade 1. Následne dňa 27.9.2012 uzatvorili žalovaný v rade 1 a žalovaný v rade 2 kúpnu zmluvu, ktorou previedli vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného v rade 2 za kúpnu cenu vo výške 784.700 EUR. Dňa 17.7.2014 bolo na predmetné nehnuteľnosti zriadené záložné právo v prospech žalovaného v rade 3. Sporné právne úkony žalobca označil ako platné. Pri prvom prevode ukracujúci charakter úkonu videl žalobca v pasivite úpadcu pri vymáhaní kúpnej ceny za prevod a spriaznenosti osôb konajúcich za úpadcu a žalovaného v rade 1. Pri druhom prevode vlastníctva poukázal na skutočnosť, že po zavkladovaní vlastníctva žalovaného v rade 2 k predmetným nehnuteľnostiam sa konateľom a jediným spoločníkom žalovaného v rade 2 stal štatutár úpadcu, ktorý za úpadcu podpisoval prvý prevod. K zriadeniu záložného práva v prospech žalovaného v rade 3 uviedol, že bolo zriadené v snahe zabrániť a obmedziť spätné vrátenie nehnuteľností do podstaty úpadcu. Na základe skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti boli vyvedené z majetku úpadcu bez zaplatenia kúpnej ceny kvalifikoval žalobca prvý prevod ako úkon bez primeraného protiplnenia. Úmysel úpadcu a žalovaného v rade 1 žalobca ustálil cez spriaznenosť v zmysle ust. § 6 ZKR fikciou a súčasne vylúčil z rovnakého dôvodu dobromyseľnosť žalovaného v rade 1 pri nadobudnutí vlastníctva. Poukázal na skutočnosť, že žaloba bola podaná včas vzhľadom na zákonné lehoty v zmysle ust. §§ 58, ods. 3 a 57, ods. 2 ZKR. Z uvedených dôvodov žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. 6. Žalovaný v rade 2 sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 12.12.2014. Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia ani preukázania dôvodnosti nároku tým, že neidentifikoval ani len právny titul odporovania právnych úkonov a súčasne namietol nesplnenie predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov. Konkrétne namietol nesplnenie podmienky preukázania ukrátenia veriteľov v zmysle ust. § 57, ods. 4 ZKR a poukázal na ekvivalenciu ceny oboch právnych úkonov. Taktiež namietol nesplnenie podmienok kvalifikácie žalovaných ako spriaznenej osoby úpadcu v zmysle ust. § 9 ZKR. Taktiež namietol márne uplatnenie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby na určenie neúčinnosti právnych úkonov. Na základe uvedeného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. 7. Žalovaný v rade 3 sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 15.12.2014. Uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, namietol nedostatok vlastnej pasívnej legitimácie. 8. Žalobca sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 27.4.2015. Doplnil tvrdenia uvedené v žalobe o tvrdenie, že na základe súčinnosti banky zistil, že účet na ktorý mal žalovaný v rade 1 uhradiť kúpnu cenu z prvého prevodu nie je vlastníctvom úpadcu. K stavu majetku úpadcu uviedol, že pred splatnosťou kúpnej ceny prvého prevodu mal úpadca záväzky vo výške 247.126,36 EUR a do súpisu podstaty úpadcu žalobca zapísal majetok v súpisovej hodnote 543.058,23 EUR. 9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v rade 3 vyjadril podaním zo dňa 2.7.2018. K námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v rade 3 uviedol, že je legitimovaný v zmysle ust. § 62, ods. 4 ZKR z dôvodu jeho spriaznenosti. Súčasne podaním upravil znenie žaloby bez toho, aby zmenil podstatu samotných žalobných petitov uplatnených žalobou. 10. Uznesením zo dňa 9.8.2018 súd začal konkurzné konanie na majetok pôvodného žalovaného v rade 1 a za správcu konkurznej podstaty ustanovil žalovaného v rade 1. 11. Na pojednávaní dňa 31.3.2025 strany sporu ako sporné označili:
- okruh žalovaných nakoľko nie sú žalovaní všetci vlastníci sporných nehnuteľností v čase, - nepreukázanie splnenia podmienok ukracujúceho právneho úkonu, - nepreukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľov a vedomosti žalovaného v rade 2 o tomto úmysle, - neurčitosť a nevykonateľnosť petitu, - pasívna legitimácia žalovaného v rade 3. 12. Podľa ust. § 57, ods. 2, ZKR „právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala“. 13. Podľa ust. § 57 ods. 1, prvá veta ZKR "právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. 14. Podľa ust. § 57 ods. 2 ZKR " Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.." 15. Podľa ust. § 57 ods. 3, prvá veta ZKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. 16. Podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR "odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.". 17. Podľa ust. § 58 ods. 1 ZKR " právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať." 18. Podľa ust. § 58 ods. 2 ZKR "právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. 19. Podľa ust. § 58 ods. 3 ZKR "odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. 20. Podľa ust. § 60 ods. 1 ZKR "odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy." 21. Podľa ust. § 60 ods. 2 ZKR "ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak." 22. Podľa ust. § 60 ods. 3 ZKR "odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania." 23. Podľa ust. § 62 ods. 1 ZKR "právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech." 24. Podľa ust. § 62, ods. 2 ZKR „právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak
a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva“. 25. Podľa ust. § 62 ods. 5 ZKR "právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatni priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu." 26. Podľa ust. § 63 ods. 1 ZKR "ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech." 27. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo“. 28. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP „obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne“. 29. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu. 30. Súd na základe vyjadrenia strán sporu ustálil sporné skutočnosti takto: - okruh žalovaných nakoľko nie sú žalovaní všetci vlastníci sporných nehnuteľností v čase, - nepreukázanie splnenia podmienok ukracujúceho právneho úkonu, - nepreukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľov a vedomosti žalovaného v rade 2 o tomto úmysle, - neurčitosť a nevykonateľnosť petitu, - pasívna legitimácia žalovaného v rade 3. 31. Súd ako prvé skúmal dodržanie lehoty žalobcu na podanie žaloby o neúčinnosť právnych úkonov v zmysle ust. § 57, ods. 2 ZKR. Súd konštatoval, že účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu na strane žalobcu nastali dňom 28.3.2014 a žaloba bola súdu doručená 17.10.2014 a teda lehota bola dodržaná. 32. Následne sa súd zaoberal nárokom žalobcu z tvrdenej neúčinnosti právnych úkonov v zmysle ust. § 57 a nasl. ZKR. 33. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právnych úkonov ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa. K tomu dôjde v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Všeobecná úprava odporovateľnosti právnych úkonov sa nachádza v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len „OZ“), v štvrtej hlave, v rámci úpravy právnych úkonov v ustanovení § 42a a § 42b OZ. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii má osobitné ustanovenia o odporovateľnosti pre prípad vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka nachádzajúce sa v piatej hlave, druhý oddiel. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a/
právny úkon dlžníka, b/ účinnosť právneho úkonu dlžníka, c/ ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a/ vyhlásenie konkurzu, b/ právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c/ ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa bude vecou dôkazného bremena žalobcu a dokazovania, ktoré súd v každom jednotlivom prípade vykoná. Úspešnosť odporovateľnosti bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávky (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 516-517). 34. Súd sa ako prvou v konaní zaoberal námietkou žalovaných o nepreukázaní ukrátenia veriteľov žalovaným právnym úkonom v zmysle ust. § 57, ods. 4 ZKR. 35. Podľa rozhodnutia NS SR 5 Obdo 8/2021 s odkazmi na 1 Obdo 70/2019, 1 Obdo 84/2019, 2 Obdo 41/2020„Pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať, že prevodom práva ... došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu.“). Rovnaký názor vyslovil aj najvyšší súd vo veci sp. zn. 1Obdo/70/2019, podľa ktorého: „Správca ako žalobca v konaní o neúčinnosť právneho úkonu musí preukázať splnenie základnej hmotno-právnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR, a to ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka realizáciou právnych úkonov.“ Obdobne podľa najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 1Obdo/84/2019: „Žaloba veriteľa v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, ktorý nepreukáže, že došlo k ukráteniu niektorej prihlásenej pohľadávky veriteľa, nemôže byť úspešná.“ A tiež vo veci sp. zn. 2Obdo/41/2020 najvyšší súd vyslovil, že: „K splneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho z § 57 ods. 4 ZKR nestačí len poukazovanie na účtovnú evidenciu, resp. závierku úpadcu. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť preukázané len rozsahom majetku úpadcu pred uzavretím napádaného právneho úkonu a porovnaním stavu majetku po účinnosti odporovaného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov.“ Pre správne právne posúdenie veci musí dať súd relevantnú odpoveď na otázku splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR. Len po jej zodpovedaní možno prikročiť k posúdeniu dôvodnosti žaloby podanej z hľadiska úpravy (osobitných skutkových podstát) odporovania právnym úkonom dlžníka obsiahnutej v ZKR, napr. ako právnych úkonov bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR), ako zvýhodňujúcich právnych úkonov (§ 59 ZKR), právnych úkonov ukracujúcich (§ 60 ZKR), urobených po zrušení konkurzu (§ 61), atď. Dovolací súd tu podotýka, že treba odlíšiť právne posúdenie veci od skutkovej otázky zisťovania (existencie) jednotlivých predpokladov stanovených hypotézou uvedenej právnej normy. (K otázke odlíšenia skutkových a právnych otázok viď napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Obdo/45/2020, sp. zn. 3Cdo/27/2019). K výkladu § 57 ZKR uvádza Ďurica: „Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku“. (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2021, s. 511). Z hľadiska správneho právneho posúdenia ide teda o otázku správnej interpretácie citovaného zákonného ustanovenia v okolnostiach danej veci. Kľúčové pre rozhodnutie vo veci je teda to, či práve žalobou odporovanými úkonmi úpadcu došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Vo veci spornou otázkou nebolo, či spočíva dôkazné bremeno na preukázaní takejto skutočnosti na žalobkyni, ktoré aj v zmysle judikátu R 33/2016, resp. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo/70/2019, ťaží žalujúcu stranu, ale to, či pre splnenie tohto dôkazného bremena bez ďalšieho stačí preukázanie samotnej existencie neuspokojenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V tomto smere odvolací súd žalobe vyhovel bez uvedenia náležitej interpretácie ust. § 57 ods. 4 ZKR, a ktorá by bola v súlade s vyššie uvedenou ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, keď sa v podstate obmedzil len na konštatovanie existencie viacerých neuspokojených pohľadávok veriteľov a bez toho, aby dal adresnú odpoveď ich ukrátenia (súvisu s) práve tými úkonmi úpadcu, ktoré tvoria predmet odporovacej žaloby žalobkyne. Iný záver z preskúmavaného rozhodnutia vyvodiť nemožno. Odvolací súd sa z hľadiska pri rozhodovaní potrebnej aplikácie ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR (opomenúc fakt, že v rozsudku ho priamo ani necitoval) uspokojil v podstate iba s konštatáciou existencie veriteľských pohľadávok, pričom však zostalo bez konkrétneho vysvetlenia preukázanie samotného ukrátenia ich uspokojenia z majetku úpadcu v rozhodnom čase a súčasne, či k ukráteniu došlo v príčinnej súvislosti s úkonmi, ktorým žalobkyňa odporuje. V tejto súvislosti okrem nedostatočného posúdenia veci v skutkovej rovine, ktorá však predmet dovolacieho prieskumu netvorí, došlo k absencii interpretácie ust. § 57 ods.
4 ZKR v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, čo zakladá vadu nesprávneho právneho posúdenia. Dovolací súd uzatvára, že z hľadiska úpravy v ust. § 57 ods. 4 ZKR je spoločnou podmienkou pre označenie akéhokoľvek napadnutého právneho úkonu ako úkonu odporovateľného, a teda v konkurznom konaní neúčinného, preukázanie, že týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky je vecou dôkazného bremena žalobcu a vykonaného dokazovania. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu, a prípadne, aký majetok zostal dlžníkovi na uspokojenie prihlásených pohľadávok. Následne v prípade právneho úkonu ukracujúceho je podmienkou len preukázanie toho, že týmto úkonom skutočne došlo k ukráteniu, a že tento úkon bol urobený s úmyslom dlžníka veriteľov ukrátiť (pokiaľ nejde o osobitné prípady spriaznených osôb, kedy zákon úmysel predpokladá). O ukracujúci právny úkon sa tak môže v zásade jednať len v prípade, ak dohodnuté plnenie protistrany nie je ekvivalentnou odplatou (náhradou, plnením) za poskytnuté plnenie dlžníka. O odporovateľnosti nemožno hovoriť ani v prípade, ak by síce napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, avšak majetok, ktorý dlžníkovi zostal, by postačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5ObdoK/4/2023 ... Dovolateľ svojimi tvrdeniami vyvracia súdmi nižšej inštancie prijatý a dokazovaním zistený záver, nestotožňujúc sa s konštatovaním, že nepreukázal splnenie základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, a to, že v okolnostiach prejednávanej veci išlo o ukracujúce právne úkony, keďže v danej veci nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu. Záver konajúcich súdov spočíval v zistení, že žalobca nepreukázal, že išlo o ukracujúce právne úkony, nepreukázal hodnotu majetku úpadcu pred a po ich účinnosti, tiež nepreukázal, či majetok úpadcu, ktorý zostal po vykonaní odporovaných právnych úkonov sa zmenšil a v akom rozsahu, a že po vykonaní týchto právnych úkonov došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníka, ktorý by nestačil na plné uspokojenie pohľadávok veriteľom, resp. že miera uspokojenia veriteľov dlžníka - úpadcu sa znížila. Dovolateľ zastával názor, že predloženými dôkazmi (v účtovníctve evidovaného záporného vlastného imania v účtovnej závierke za rok 2018, pričom úpadca v účtovnej závierke za rok 2017 vykázal kladné vlastné imanie) si splnil svoje procesné povinnosti, t. j. povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť, a teda uniesol dôkazné bremeno. 39. Dovolací súd uvádza, že dôvodom zamietnutia žaloby bolo neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že v dôsledku odporovaného právneho úkonu došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky niektorého veriteľa. Žalobcom predložené listiny neposkytovali porovnanie stavu majetku pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov a po ich účinnosti a neumožňovali tak vyhodnotiť kvalifikovaný právny dopad týchto úkonov dlžníka v jeho majetkovej sfére. Predpokladaný úpadok ako stav majetku dlžníka definovaný v ust. § 3 ZKR nie je možné stotožňovať s vlastnosťou odporovaného úkonu, spočívajúcou v ukrátení uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, teda takým vplyvom odporovaného právneho úkonu na stav majetku dlžníka, ktorého následkom je zmenšenie uspokojenia niektorej z pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu. Nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má nevyhnutne za následok ukrátenie niektorej z pohľadávok veriteľa, pričom práve procesnou zodpovednosťou správcu je, aby ukrátenie niektorej z pohľadávok prihlásených do konkurzu preukázal. 49. Dovolací súd vo vzťahu k obšírne formulovaným námietkam dovolateľa týkajúcim sa posudzovania náležitostí odporovacej žaloby, považuje za potrebné uviesť, že označenie veriteľa a ukrátenej pohľadávky je rozhodujúca skutočnosť, ktorú by mala obsahovať odporovacia žaloba, pričom je úlohou žalobcu v odporovacom konaní existenciu ukrátenej pohľadávky (ktorá existovala v čase vykonania odporovaného úkonu úpadcu) niektorého z prihlásených veriteľov, preukázať, pričom je irelevantné, pohľadávka ktorého alebo koľkých veriteľov bola ukrátená. Podľa dovolacieho súdu žalobca však môže v žalobe tvrdiť ukrátenie aj celej sumy pohľadávok všetkých prihlásených veriteľov, ktoré im vznikli v čase vykonania právneho úkonu dlžníka. Konkretizáciu týchto veriteľov a pohľadávok môže vykonať aj odkazom na Zoznam pohľadávok prihlásených v konkurze, ktorý je založený v konkurznom spise úpadcu (rovnako pozri sp. zn. 4Obdo/75/2022). V predmetnej veci žalobca už v žalobe tvrdil ukrátenie celej sumy pohľadávok prihlásených veriteľov a odkázal v rámci ich špecifikácie na Zoznam pohľadávok prihlásených do konkurzu úpadcu, s označením konkrétneho konkurzného spisu úpadcu, kde je zoznam založený. Zároveň však treba zdôrazniť (čo už bolo vyslovené v rozhodnutí sp. zn. 4Obdo/75/2022), že „pre naplnenie jedného z predpokladov úspešnosti odporovacej žaloby postačuje preukázanie existencie (zistenie) aspoň jednej v konkurze úpadcu prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov, o ktorej uspokojenie bol tento veriteľ účinnosťou napadnutého právneho úkonu úpadcu ukrátený. Takúto pohľadávku/-ky súd v záverečnom rozhodnutí vo veci konkretizuje.“ Pokiaľ však z navrhnutých dôkazov a vykonaného dokazovania takýto záver pre súd nevyplýva, t.j. žalobca svoju povinnosť uniesť dôkazné bremeno nesplní, potom nemožno dospieť k záveru, že súdy nižších inštancií sa dopustili pochybenia v zmysle nesprávnej aplikácie a interpretácie právnej normy na daný skutkový stav. Dovolací súd preto uzatvára, že pre rozhodnutie oboch súdov nižších inštancií bol podstatný záver o neunesení dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k tvrdenej existencii základnej hmotnoprávnej podmienky úspešného odporovania žalobou uplatnených právnych úkonov úpadcu, stanovenej v § 57 ods. 4 ZKR. Žalobca len spochybňuje skutkové zistenia a závery súdov nižších inštancií, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie v predmetnej veci k tomu, že žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal, že došlo k ukráteniu prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu, resp. že po vykonaní odporovaných právnych úkonov sa majetok úpadcu zmenšil, nepreukázal, v akom rozsahu sa majetok úpadcu zmenšil, a aký majetok zostal úpadcovi na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Dovolací súd tu zdôrazňuje, že skutočnosť, že žalobca neakceptoval skutkové závery odvolacieho súdu, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, je pre záver o prípustnosti a dôvodnosti dovolania právne irelevantná (porov. II. ÚS 416/2018).“ Podľa Uznesenia NS SR sp. zn. 5ObdoK/2/2024 37, Dovolateľ nepreukázal, že išlo o zvýhodňujúce právne úkony, nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, neuviedol a ani nepreukazoval hodnotu majetku úpadcu - dlžníka pred účinnosťou sporných právnych úkonov a pohľadávky veriteľov, ktorí by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojiť a že majetok dlžníka po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov práve v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Dovolací súd zároveň uvádza, že nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má nevyhnutne za následok ukrátenie niektorej z pohľadávok veriteľa, pričom práve procesnou zodpovednosťou správcu je, aby ukrátenie niektorej z pohľadávok prihlásených do konkurzu preukázal. 39. Dovolací súd pripomína, že povinnosťou žalobcu v konaní o odporovacej žalobe je preukázať ukrátenie veriteľa odporovateľným úkonom dlžníka, teda taký stav majetku dlžníka v čase urobenia úkonu, ktorý sa má určiť za neúčinný, pri ktorom sa uspokojenie pohľadávky veriteľa buď znemožní alebo zhorší. Preto pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať, že došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu. Rovnaký názor vyslovil aj najvyšší súd vo veci sp. zn. 1Obdo/70/2019, podľa ktorého správca ako žalobca v konaní o neúčinnosť právneho úkonu musí preukázať splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR, a to ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka realizáciou právnych úkonov. Obdobne podľa najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 1Obdo/84/2019, žaloba veriteľa v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, ktorý nepreukáže, že došlo k ukráteniu niektorej prihlásenej pohľadávky veriteľa, nemôže byť úspešná. A tiež vo veci sp. zn. 2Obdo/41/2020 najvyšší súd vyslovil, že k splneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho z § 57 ods. 4 ZKR nestačí len poukazovanie na účtovnú evidenciu, resp. závierku úpadcu. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť preukázané len rozsahom majetku úpadcu pred uzavretím napádaného právneho úkonu a porovnaním stavu majetku po účinnosti odporovaného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov. Vzhľadom na uvedené dovolací súd ďalej uvádza, že povinnosťou strany odporujúcej právnemu úkonu je v súdnom konaní preukázať, že došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľa/veriteľov, pričom preukázanie ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu a vyhodnotenia v konkrétnej veci vykonaného dokazovania. 40. Dovolací súd ešte v súvislosti s otázkou dôkazného bremena, ktorého neunesenie bolo v danej sporovej veci dôvodom rozhodnutia v neprospech dovolateľa, zdôrazňuje, že spochybňovanie záverov súdov nižších inštancií o nepreukázaní predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu, je záverom vyplývajúcim z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo povinnosťou žalobcu preukázať tvrdenia, o ktoré opieral svoj nárok uplatnený žalobou. Dovolací súd taktiež pre úplnosť a potvrdenie, že posudzovanie unesenia, resp. neunesenia dôkazného bremena spadá do štádia zisťovania skutkového stavu veci, dodáva, že otázka posudzovania dôkazného bremena je integrálnou súčasťou zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov. Nejde teda o právne posudzovanie veci, ktorým treba spravidla rozumieť hmotnoprávne posúdenie (subsumpciu). Ani prípadné ustálenie odlišného skutkového stavu v odvolacom konaní v dôsledku odlišného posúdenia dôkazného bremena, by neznamenalo odlišné
právne posúdenie veci (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 400/09 zo 6.5.2010). Súdy nižšej inštancie dali žalobcovi v rámci svojich rozhodnutí jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na ním nastolené podstatné argumenty a otázky, ktoré v konaní vystali, pričom všeobecná nespokojnosť žalobcu s výsledkom konania a skutkové otázky nevyhovujú zákonným požiadavkám na prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. 41. V konaní bolo preukázané, že zo strany žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena vo vzťahu k naplneniu všeobecného predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu, a to k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle § 57 ods. 4 ZKR. V rámci rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku, tvrdenia žalobcu nesmerovali ani k preukázaniu tej skutočnosti, že v dôsledku uzatvorenia namietaných právnych úkonov (kúpnych zmlúv) medzi úpadcom a žalovaným, došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov, a ktoré boli zároveň prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené. Stav majetku úpadcu sa uvedenými úkonmi nijak nezmenil, keďže za vykonané úhrady mu žalovaný nesporne dodal hodnotou im zodpovedajúci tovar. Takéto konanie nevykazovalo žiadne znaky úmyslu ukrátiť veriteľov. Išlo o ekvivalentné plnenie, majetkový substrát sa konaním úpadcu a žalovaného nezvýšil, ani neznížil, a už vôbec nemožno argumentovať tým, že takéto úkony robili zmluvné strany s úmyslom ukrátiť veriteľov. Len zrejmá nespokojnosť dovolateľa s týmito závermi, ktoré boli výsledkom riadne vykonaného dokazovania, neodôvodňuje prípustnosť jeho dovolania pre porušenie práva na spravodlivý proces. 36. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania skutočností podľa ust. § 57, ods. 4 ZKR tým, že nepreukázal presný stav majetku úpadcu na strane žalobcu v čase pred realizáciou každého právneho úkonu, stav majetku úpadcu po ich realizácii a akým presným spôsobom ukrátili realizované úkon úpadcu veriteľov úpadcu s pohľadávkami po splatnosti v čase realizácie predmetného právneho úkonu. Tým, že žalobca nepreukázal stav majetku úpadcu po realizácii sporných právnych úkonov súčasne nepreukázal, že stav majetku úpadcu po uzatvorení sporných právnych úkonov nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu v rozhodnom čase. Z toho dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 37. Tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania miery ukrátenia veriteľov úpadcu v rozhodnom čase nepreukázal ani ukracujúci charakter právnych úkonov ( a tiež skutočnosť, že zostávajúci majetok úpadcu po realizácii sporných právnych úkonov nepostačoval na úhradu pohľadávok veriteľov úpadcu v rozhodnom čase ) a preto neboli naplnené predpoklady ani v zmysle ust. § 60 ZKR. 38. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a nepreukázal ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu spornými právnymi úkonmi v zmysle ust. § 57, ods. 4 ZKR a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 39. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti žaloby určujúcej neúčinnosť sporných právnych úkonov voči veriteľom úpadcu tým, že nepreukázal mieru ukrátenia pohľadávok veriteľov úpadcu v rozhodnom čase a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 40. Súd konštatuje existenciu zákonných predpokladov existencie úpadku a vedomosti žalovaného v rade 1 o ukracujúcom úmysle úpadcu pri realizácii sporného právneho úkonu v zmysle príslušných ustanovení ZKR z dôvodu spriaznenosti úpadcu a žalovaného v rade 1 avšak napriek tomu pre úspech žalobcu v prejednávanej veci musel žalobca uniesť dôkazné bremeno preukázania presnej miery ukrátenia uspokojenia veriteľov úpadcu v rozhodnom čase, čo nepreukázal. 41. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že žalobca v konaní netvrdil ukracujúci charakter prvého prevodu z dôvodu neekvivalentnosti kúpnej ceny za prvý prevod. Z toho dôvodu mal súd ekvivalentnosť prvej kúpnej ceny za nespornú. Žalobca ukracujúci charakter odôvodňoval pasivitou úpadcu pri jej vymáhaní od žalovaného v rade 1. Súd však konštatuje, že neuhradenie kúpnej ceny za prevod nehnuteľností nespôsobuje neúčinnosť prevodu vlastníctva nakoľko žalobca mal a mohol uplatniť nárok na zaplatenie kúpnej ceny samostatnou obchodnoprávnou žalobou.
42. Súd sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu, nakoľko neboli podstatné pre rozhodnutie súdu vo veci. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. 43. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 86/2024 z 25. júna 2024 súčasťou obsahu tohto základného práva je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Aj preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, ako aj špecifické odpovede na pre rozhodnutie rozhodujúce argumenty (García Ruiz c. Španielsko z 21. 1. 1999, Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016). 44. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 45. Podľa ust. § 255, ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 46. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 47. Podľa ust. § 263, ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 48. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR. 49. Žalovaní 1 a 3 si neuplatnil nárok na náhradu trov súdneho konania. 50. Žalovaný v rade 2 si uplatnil nárok na náhradu trov súdneho konania voči žalobcovi. 51. Súd konštatoval plný úspech žalovaného v rade 2 v konaní a z toho dôvodu o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalovanému v rade 2 priznal nárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%. Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.