{"guid": "9613fd9e-8265-4d38-a674-572e1965b14c:e0f99749-8fc1-43bb-9a76-4986f3fa9fd1", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:1114228831.4", "spisova_znacka": "B1-12Cbi/51/2014", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-12Cbi/51/2014 z 31. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava III z 31. marca 2025, sp. zn. B1-12Cbi/51/2014, ECLI:SK:MSBA3:2025:1114228831.4", "identifikacne_cislo": "1114228831", "sud": {"guid": "sud_104", "nazov": "Mestský súd Bratislava III", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iii"}, "sudca": "JUDr. Radovan Groman", "sudca_id": 1814, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-radovan-groman-1814", "datum_vydania": "2025-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-57", "nazov": "§ 57 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-57", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-58", "nazov": "§ 58 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-58", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-60", "nazov": "§ 60 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-60", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-63.odsek-1", "nazov": "§ 63 ods. 1 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-63.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-57", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-58", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-60", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e0f99749-8fc1-43bb-9a76-4986f3fa9fd1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:1114228831.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2025:1114228831.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2025:1114228831.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava III\nB1-12Cbi/51/2014\n1114228831\n31. 03. 2025\nJUDr. Radovan Groman\nECLI:SK:MSBA3:2025:1114228831.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu:\nLEGATOs Recovery, k.s., Karadžičova 8/A, 821 08 Bratislava, IČO: 47 256 184, správca konkurznej\npodstaty úpadcu HYDROVRT a.s., Trenčianska 30, 821 09 Bratislava, IČO: 31 322 743 proti žalovanému\nv rade 1: Mgr. Denisa Mikušová Schultzová, Einsteinova 25 - Digital Park II, 851 01 Bratislava, S 1349\nsprávca konkurznej podstaty úpadcu KA Invest, s.r.o., Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, IČO: 35 876\n816, žalovanému v rade 2: AQUA Invest, s.r.o, Bajkalská 9, 831 04 Bratislava, IČO: 46 738 304, zast.\nJUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD, advokát, Piaristická 2, 949 01 Nitra, IČO: 42 119 316, žalovanému\nv rade 3: A.. A. V., G.., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., zast. JUDr. Štefan Bugala, advokát,\nFándlyho 32, 917 01 Trnava o určenie neúčinnosti právnych úkonov takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.\nII. Súd žalovanému v rade 1 a žalovanému v rade 3 nárok na náhradu trov súdneho konania voči\nžalobcovi nepriznáva.\nIII. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v rade 2 100%-nú náhradu trov súdneho konania. O\nvýške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 17.10.2014 žiadal žalobca, aby súd určil, že:\n- prevod nehnuteľností z úpadcu žalovaného v rade 1 a zo žalovaného v rade 1 na žalovaného v rade\n2 sú právne neúčinné voči konkurzným veriteľom v konkurze úpadcu, konkurzné konanie vedené na\nOS BA I, č.k. 4K/57/2013,\n- zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach v prospech žalovaného v rade 3 je právne neúčinné\nvoči konkurzným veriteľom v konkurze úpadcu, konkurzné konanie vedené na OS BA I, č.k. 4K/57/2013,\n- žalovaní v rade 1 a 2 sú povinní v zmysle § 63, ods. 1 ZKR nehnuteľnosti vydať úpadcovi a to najneskôr\ndo 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku,\n- a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.\n2. Uznesením OS BAI sp. zn. 4K/57/2013 zo dňa 20.3.2014 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a\nza správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovil Mgr. Tomáš Sklár. Uznesenie bolo zverejnené v OV\ndňa 27.3.2014.\n3. Uznesením OS BAI sp. zn. 4K/57/2013 zo dňa 10.4.2014 súd odvolal z funkcie správcu konkurznej\npodstaty Mgr. Tomáša Sklára a do funkcie ustanovil JUDr. Ing. Igora Hudobu, PhD. Uznesenie bolo\nzverejnené v OV dňa 16.4.2014.\n\n4. Uznesením OS BAI sp. zn. 4K/27/2013 zo dňa 27.1.2017 súd odvolal z funkcie správcu konkurznej\npodstaty JUDr. Ing. Igora Hudobu, PhD a do funkcie ustanovil žalobcu.\n5. Žalobca uviedol, že úpadca uzatvoril dňa 22.1.2009 so žalovaným v rade 1 kúpnu zmluvu, ktorej\npredmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným Okresný úradom Bratislava,\nkatastrálnym odborom, okres Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť Ružinov, vedených na LV č.\nXXXX ako:\n- parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere X.XXX m2,\n- parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2.\nÚpadca a žalovaní v rade 1 si dohodli kúpnu cenu za nehnuteľnosti vo výške 528.238,60 EUR. Žalobca\nuviedol, že v čase podania žaloby neeviduje úhradu kúpnej ceny žalovaným v rade 1. Následne dňa\n27.9.2012 uzatvorili žalovaný v rade 1 a žalovaný v rade 2 kúpnu zmluvu, ktorou previedli vlastníctvo\nk predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného v rade 2 za kúpnu cenu vo výške 784.700 EUR. Dňa\n17.7.2014 bolo na predmetné nehnuteľnosti zriadené záložné právo v prospech žalovaného v rade\n3. Sporné právne úkony žalobca označil ako platné. Pri prvom prevode ukracujúci charakter úkonu\nvidel žalobca v pasivite úpadcu pri vymáhaní kúpnej ceny za prevod a spriaznenosti osôb konajúcich\nza úpadcu a žalovaného v rade 1. Pri druhom prevode vlastníctva poukázal na skutočnosť, že po\nzavkladovaní vlastníctva žalovaného v rade 2 k predmetným nehnuteľnostiam sa konateľom a jediným\nspoločníkom žalovaného v rade 2 stal štatutár úpadcu, ktorý za úpadcu podpisoval prvý prevod. K\nzriadeniu záložného práva v prospech žalovaného v rade 3 uviedol, že bolo zriadené v snahe zabrániť\na obmedziť spätné vrátenie nehnuteľností do podstaty úpadcu. Na základe skutočnosti, že predmetné\nnehnuteľnosti boli vyvedené z majetku úpadcu bez zaplatenia kúpnej ceny kvalifikoval žalobca prvý\nprevod ako úkon bez primeraného protiplnenia. Úmysel úpadcu a žalovaného v rade 1 žalobca ustálil\ncez spriaznenosť v zmysle ust. § 6 ZKR fikciou a súčasne vylúčil z rovnakého dôvodu dobromyseľnosť\nžalovaného v rade 1 pri nadobudnutí vlastníctva. Poukázal na skutočnosť, že žaloba bola podaná včas\nvzhľadom na zákonné lehoty v zmysle ust. §§ 58, ods. 3 a 57, ods. 2 ZKR. Z uvedených dôvodov žiadal\nžalobe v celom rozsahu vyhovieť.\n6. Žalovaný v rade 2 sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 12.12.2014. Uviedol, že žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno tvrdenia ani preukázania dôvodnosti nároku tým, že neidentifikoval ani len právny titul\nodporovania právnych úkonov a súčasne namietol nesplnenie predpokladov odporovateľnosti právnych\núkonov. Konkrétne namietol nesplnenie podmienky preukázania ukrátenia veriteľov v zmysle ust. §\n57, ods. 4 ZKR a poukázal na ekvivalenciu ceny oboch právnych úkonov. Taktiež namietol nesplnenie\npodmienok kvalifikácie žalovaných ako spriaznenej osoby úpadcu v zmysle ust. § 9 ZKR. Taktiež\nnamietol márne uplatnenie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby na určenie neúčinnosti právnych\núkonov. Na základe uvedeného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu\ntrov konania.\n7. Žalovaný v rade 3 sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 15.12.2014. Uviedol, že nárok žalobcu neuznáva,\nnamietol nedostatok vlastnej pasívnej legitimácie.\n8. Žalobca sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 27.4.2015. Doplnil tvrdenia uvedené v žalobe o tvrdenie,\nže na základe súčinnosti banky zistil, že účet na ktorý mal žalovaný v rade 1 uhradiť kúpnu cenu z prvého\nprevodu nie je vlastníctvom úpadcu. K stavu majetku úpadcu uviedol, že pred splatnosťou kúpnej ceny\nprvého prevodu mal úpadca záväzky vo výške 247.126,36 EUR a do súpisu podstaty úpadcu žalobca\nzapísal majetok v súpisovej hodnote 543.058,23 EUR.\n9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v rade 3 vyjadril podaním zo dňa 2.7.2018. K námietke nedostatku\npasívnej legitimácie žalovaného v rade 3 uviedol, že je legitimovaný v zmysle ust. § 62, ods. 4 ZKR\nz dôvodu jeho spriaznenosti. Súčasne podaním upravil znenie žaloby bez toho, aby zmenil podstatu\nsamotných žalobných petitov uplatnených žalobou.\n10. Uznesením zo dňa 9.8.2018 súd začal konkurzné konanie na majetok pôvodného žalovaného v rade\n1 a za správcu konkurznej podstaty ustanovil žalovaného v rade 1.\n11. Na pojednávaní dňa 31.3.2025 strany sporu ako sporné označili:\n\n- okruh žalovaných nakoľko nie sú žalovaní všetci vlastníci sporných nehnuteľností v čase,\n- nepreukázanie splnenia podmienok ukracujúceho právneho úkonu,\n- nepreukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľov a vedomosti žalovaného v rade 2 o tomto úmysle,\n- neurčitosť a nevykonateľnosť petitu,\n- pasívna legitimácia žalovaného v rade 3.\n12. Podľa ust. § 57, ods. 2, ZKR „právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej\nosoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa\npovažuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala“.\n13. Podľa ust. § 57 ods. 1, prvá veta ZKR \"právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze\nvoči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona\nodporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v\nprimerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.\n14. Podľa ust. § 57 ods. 2 ZKR \" Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej\nosoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa\npovažuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala..\"\n15. Podľa ust. § 57 ods. 3, prvá veta ZKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z\nktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.\n16. Podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR \"odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,\nktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.\".\n17. Podľa ust. § 58 ods. 1 ZKR \" právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je\nbezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol\nalebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,\nktoré na jeho základe získal alebo má získať.\"\n18. Podľa ust. § 58 ods. 2 ZKR \"právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať,\nak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený\nv prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa\npredpokladá, ak sa nepreukáže opak.\n19. Podľa ust. § 58 ods. 3 ZKR \"odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného\nprotiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny\núkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom možno odporovať\ntiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.\n20. Podľa ust. § 60 ods. 1 ZKR \"odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich\nveriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť\ndruhej strane známy.\"\n21. Podľa ust. § 60 ods. 2 ZKR \"ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,\númysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá,\nak sa nepreukáže opak.\"\n22. Podľa ust. § 60 ods. 3 ZKR \"odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli\nurobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.\"\n23. Podľa ust. § 62 ods. 1 ZKR \"právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom\nodporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne\nurobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.\"\n24. Podľa ust. § 62, ods. 2 ZKR „právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre\nkoho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak\n\na) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce\nodporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,\nb) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo\nc) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v\nčase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti\nodôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva“.\n25. Podľa ust. § 62 ods. 5 ZKR \"právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatni\npriamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu\nje účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže\nv prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.\"\n26. Podľa ust. § 63 ods. 1 ZKR \"ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej\nmajetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu\nuplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec,\nprávo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková\nhodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva\nalebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,\nmožno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. Právo\nodporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol,\nv prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného\nprávneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.\"\n27. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania\nnajavo“.\n28. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP „obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo\nvýroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne“.\n29. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu.\n30. Súd na základe vyjadrenia strán sporu ustálil sporné skutočnosti takto:\n- okruh žalovaných nakoľko nie sú žalovaní všetci vlastníci sporných nehnuteľností v čase,\n- nepreukázanie splnenia podmienok ukracujúceho právneho úkonu,\n- nepreukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľov a vedomosti žalovaného v rade 2 o tomto úmysle,\n- neurčitosť a nevykonateľnosť petitu,\n- pasívna legitimácia žalovaného v rade 3.\n31. Súd ako prvé skúmal dodržanie lehoty žalobcu na podanie žaloby o neúčinnosť právnych úkonov\nv zmysle ust. § 57, ods. 2 ZKR. Súd konštatoval, že účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu\nna strane žalobcu nastali dňom 28.3.2014 a žaloba bola súdu doručená 17.10.2014 a teda lehota bola\ndodržaná.\n32. Následne sa súd zaoberal nárokom žalobcu z tvrdenej neúčinnosti právnych úkonov v zmysle ust.\n§ 57 a nasl. ZKR.\n33. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov.\nOdporovateľnosť právnych úkonov ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho\núkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa\nprejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa.\nK tomu dôjde v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Všeobecná\núprava odporovateľnosti právnych úkonov sa nachádza v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\n(ďalej aj len „OZ“), v štvrtej hlave, v rámci úpravy právnych úkonov v ustanovení § 42a a § 42b OZ.\nZákon o konkurze a reštrukturalizácii má osobitné ustanovenia o odporovateľnosti pre prípad vyhlásenia\nkonkurzu na majetok dlžníka nachádzajúce sa v piatej hlave, druhý oddiel. Právnym dôsledkom\nodporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a/\n\nprávny úkon dlžníka, b/ účinnosť právneho úkonu dlžníka, c/ ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa.\nOsobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a/ vyhlásenie konkurzu, b/ právny\núkon dlžníka sa týka jeho majetku, c/ ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.\nUkrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa bude vecou dôkazného bremena žalobcu a dokazovania,\nktoré súd v každom jednotlivom prípade vykoná. Úspešnosť odporovateľnosti bude závisieť od toho,\nči sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na\nuspokojenie pohľadávky (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 3. vydanie. Praha :\nC. H. Beck, 2019, s. 516-517).\n34. Súd sa ako prvou v konaní zaoberal námietkou žalovaných o nepreukázaní ukrátenia veriteľov\nžalovaným právnym úkonom v zmysle ust. § 57, ods. 4 ZKR.\n35. Podľa rozhodnutia NS SR 5 Obdo 8/2021 s odkazmi na 1 Obdo 70/2019, 1 Obdo 84/2019, 2\nObdo 41/2020„Pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať, že prevodom práva ...\ndošlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti\nnapadnutého právneho úkonu.“). Rovnaký názor vyslovil aj najvyšší súd vo veci sp. zn. 1Obdo/70/2019,\npodľa ktorého: „Správca ako žalobca v konaní o neúčinnosť právneho úkonu musí preukázať splnenie\nzákladnej hmotno-právnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR, a to ukrátenie uspokojenia\nprihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka realizáciou právnych úkonov.“ Obdobne podľa\nnajvyššieho súdu vo veci sp. zn. 1Obdo/84/2019: „Žaloba veriteľa v konaní o neúčinnosť právneho\núkonu, ktorý nepreukáže, že došlo k ukráteniu niektorej prihlásenej pohľadávky veriteľa, nemôže byť\núspešná.“ A tiež vo veci sp. zn. 2Obdo/41/2020 najvyšší súd vyslovil, že: „K splneniu hmotnoprávneho\npredpokladu vyplývajúceho z § 57 ods. 4 ZKR nestačí len poukazovanie na účtovnú evidenciu, resp.\nzávierku úpadcu. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť preukázané len rozsahom\nmajetku úpadcu pred uzavretím napádaného právneho úkonu a porovnaním stavu majetku po účinnosti\nodporovaného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov.“\nPre správne právne posúdenie veci musí dať súd relevantnú odpoveď na otázku splnenia základnej\nhmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR. Len po jej zodpovedaní možno\nprikročiť k posúdeniu dôvodnosti žaloby podanej z hľadiska úpravy (osobitných skutkových podstát)\nodporovania právnym úkonom dlžníka obsiahnutej v ZKR, napr. ako právnych úkonov bez primeraného\nprotiplnenia (§ 58 ZKR), ako zvýhodňujúcich právnych úkonov (§ 59 ZKR), právnych úkonov ukracujúcich\n(§ 60 ZKR), urobených po zrušení konkurzu (§ 61), atď. Dovolací súd tu podotýka, že treba odlíšiť právne\nposúdenie veci od skutkovej otázky zisťovania (existencie) jednotlivých predpokladov stanovených\nhypotézou uvedenej právnej normy. (K otázke odlíšenia skutkových a právnych otázok viď napr.\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Obdo/45/2020, sp. zn. 3Cdo/27/2019). K výkladu § 57 ZKR\nuvádza Ďurica: „Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť\nprávneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi\nodporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho\nmajetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku“. (Ďurica, M. Zákon o konkurze\na reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2021, s. 511). Z hľadiska správneho\nprávneho posúdenia ide teda o otázku správnej interpretácie citovaného zákonného ustanovenia v\nokolnostiach danej veci. Kľúčové pre rozhodnutie vo veci je teda to, či práve žalobou odporovanými\núkonmi úpadcu došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.\nVo veci spornou otázkou nebolo, či spočíva dôkazné bremeno na preukázaní takejto skutočnosti\nna žalobkyni, ktoré aj v zmysle judikátu R 33/2016, resp. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n1Obdo/70/2019, ťaží žalujúcu stranu, ale to, či pre splnenie tohto dôkazného bremena bez ďalšieho\nstačí preukázanie samotnej existencie neuspokojenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V tomto\nsmere odvolací súd žalobe vyhovel bez uvedenia náležitej interpretácie ust. § 57 ods. 4 ZKR, a ktorá by\nbola v súlade s vyššie uvedenou ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, keď sa v podstate\nobmedzil len na konštatovanie existencie viacerých neuspokojených pohľadávok veriteľov a bez toho,\naby dal adresnú odpoveď ich ukrátenia (súvisu s) práve tými úkonmi úpadcu, ktoré tvoria predmet\nodporovacej žaloby žalobkyne. Iný záver z preskúmavaného rozhodnutia vyvodiť nemožno. Odvolací\nsúd sa z hľadiska pri rozhodovaní potrebnej aplikácie ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR (opomenúc fakt,\nže v rozsudku ho priamo ani necitoval) uspokojil v podstate iba s konštatáciou existencie veriteľských\npohľadávok, pričom však zostalo bez konkrétneho vysvetlenia preukázanie samotného ukrátenia ich\nuspokojenia z majetku úpadcu v rozhodnom čase a súčasne, či k ukráteniu došlo v príčinnej súvislosti s\núkonmi, ktorým žalobkyňa odporuje. V tejto súvislosti okrem nedostatočného posúdenia veci v skutkovej\nrovine, ktorá však predmet dovolacieho prieskumu netvorí, došlo k absencii interpretácie ust. § 57 ods.\n\n4 ZKR v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, čo zakladá vadu nesprávneho\nprávneho posúdenia.\nDovolací súd uzatvára, že z hľadiska úpravy v ust. § 57 ods. 4 ZKR je spoločnou podmienkou\npre označenie akéhokoľvek napadnutého právneho úkonu ako úkonu odporovateľného, a teda v\nkonkurznom konaní neúčinného, preukázanie, že týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia\nprihlásenej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky je vecou dôkazného bremena\nžalobcu a vykonaného dokazovania. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka\njeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu, a prípadne, aký majetok zostal dlžníkovi na uspokojenie\nprihlásených pohľadávok. Následne v prípade právneho úkonu ukracujúceho je podmienkou len\npreukázanie toho, že týmto úkonom skutočne došlo k ukráteniu, a že tento úkon bol urobený s úmyslom\ndlžníka veriteľov ukrátiť (pokiaľ nejde o osobitné prípady spriaznených osôb, kedy zákon úmysel\npredpokladá). O ukracujúci právny úkon sa tak môže v zásade jednať len v prípade, ak dohodnuté\nplnenie protistrany nie je ekvivalentnou odplatou (náhradou, plnením) za poskytnuté plnenie dlžníka.\nO odporovateľnosti nemožno hovoriť ani v prípade, ak by síce napadnutým právnym úkonom došlo\nk zmenšeniu majetku dlžníka, avšak majetok, ktorý dlžníkovi zostal, by postačoval na uspokojenie\nprihlásených pohľadávok veriteľov.\nPodľa rozsudku NS SR sp. zn. 5ObdoK/4/2023 ... Dovolateľ svojimi tvrdeniami vyvracia súdmi nižšej\ninštancie prijatý a dokazovaním zistený záver, nestotožňujúc sa s konštatovaním, že nepreukázal\nsplnenie základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, a to, že\nv okolnostiach prejednávanej veci išlo o ukracujúce právne úkony, keďže v danej veci nepreukázal\nkvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu. Záver konajúcich súdov spočíval v zistení, že žalobca\nnepreukázal, že išlo o ukracujúce právne úkony, nepreukázal hodnotu majetku úpadcu pred a po ich\núčinnosti, tiež nepreukázal, či majetok úpadcu, ktorý zostal po vykonaní odporovaných právnych úkonov\nsa zmenšil a v akom rozsahu, a že po vykonaní týchto právnych úkonov došlo k takému zmenšeniu\nmajetku dlžníka, ktorý by nestačil na plné uspokojenie pohľadávok veriteľom, resp. že miera uspokojenia\nveriteľov dlžníka - úpadcu sa znížila. Dovolateľ zastával názor, že predloženými dôkazmi (v účtovníctve\nevidovaného záporného vlastného imania v účtovnej závierke za rok 2018, pričom úpadca v účtovnej\nzávierke za rok 2017 vykázal kladné vlastné imanie) si splnil svoje procesné povinnosti, t. j. povinnosť\ntvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť, a teda uniesol dôkazné bremeno.\n39. Dovolací súd uvádza, že dôvodom zamietnutia žaloby bolo neunesenie dôkazného bremena na\nstrane žalobcu, ktorý nepreukázal, že v dôsledku odporovaného právneho úkonu došlo k ukráteniu\nuspokojenia pohľadávky niektorého veriteľa. Žalobcom predložené listiny neposkytovali porovnanie\nstavu majetku pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov a po ich účinnosti a neumožňovali tak\nvyhodnotiť kvalifikovaný právny dopad týchto úkonov dlžníka v jeho majetkovej sfére. Predpokladaný\núpadok ako stav majetku dlžníka definovaný v ust. § 3 ZKR nie je možné stotožňovať s vlastnosťou\nodporovaného úkonu, spočívajúcou v ukrátení uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z\nveriteľov dlžníka, teda takým vplyvom odporovaného právneho úkonu na stav majetku dlžníka, ktorého\nnásledkom je zmenšenie uspokojenia niektorej z pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu.\nNie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok\npredpokladá, má nevyhnutne za následok ukrátenie niektorej z pohľadávok veriteľa, pričom práve\nprocesnou zodpovednosťou správcu je, aby ukrátenie niektorej z pohľadávok prihlásených do konkurzu\npreukázal.\n49. Dovolací súd vo vzťahu k obšírne formulovaným námietkam dovolateľa týkajúcim sa posudzovania\nnáležitostí odporovacej žaloby, považuje za potrebné uviesť, že označenie veriteľa a ukrátenej\npohľadávky je rozhodujúca skutočnosť, ktorú by mala obsahovať odporovacia žaloba, pričom je úlohou\nžalobcu v odporovacom konaní existenciu ukrátenej pohľadávky (ktorá existovala v čase vykonania\nodporovaného úkonu úpadcu) niektorého z prihlásených veriteľov, preukázať, pričom je irelevantné,\npohľadávka ktorého alebo koľkých veriteľov bola ukrátená. Podľa dovolacieho súdu žalobca však\nmôže v žalobe tvrdiť ukrátenie aj celej sumy pohľadávok všetkých prihlásených veriteľov, ktoré im\nvznikli v čase vykonania právneho úkonu dlžníka. Konkretizáciu týchto veriteľov a pohľadávok môže\nvykonať aj odkazom na Zoznam pohľadávok prihlásených v konkurze, ktorý je založený v konkurznom\nspise úpadcu (rovnako pozri sp. zn. 4Obdo/75/2022). V predmetnej veci žalobca už v žalobe tvrdil\nukrátenie celej sumy pohľadávok prihlásených veriteľov a odkázal v rámci ich špecifikácie na Zoznam\npohľadávok prihlásených do konkurzu úpadcu, s označením konkrétneho konkurzného spisu úpadcu,\nkde je zoznam založený. Zároveň však treba zdôrazniť (čo už bolo vyslovené v rozhodnutí sp. zn.\n4Obdo/75/2022), že „pre naplnenie jedného z predpokladov úspešnosti odporovacej žaloby postačuje\npreukázanie existencie (zistenie) aspoň jednej v konkurze úpadcu prihlásenej pohľadávky niektorého\n\nz veriteľov, o ktorej uspokojenie bol tento veriteľ účinnosťou napadnutého právneho úkonu úpadcu\nukrátený. Takúto pohľadávku/-ky súd v záverečnom rozhodnutí vo veci konkretizuje.“ Pokiaľ však z\nnavrhnutých dôkazov a vykonaného dokazovania takýto záver pre súd nevyplýva, t.j. žalobca svoju\npovinnosť uniesť dôkazné bremeno nesplní, potom nemožno dospieť k záveru, že súdy nižších inštancií\nsa dopustili pochybenia v zmysle nesprávnej aplikácie a interpretácie právnej normy na daný skutkový\nstav.\nDovolací súd preto uzatvára, že pre rozhodnutie oboch súdov nižších inštancií bol podstatný záver\no neunesení dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k tvrdenej existencii základnej hmotnoprávnej\npodmienky úspešného odporovania žalobou uplatnených právnych úkonov úpadcu, stanovenej v § 57\nods. 4 ZKR. Žalobca len spochybňuje skutkové zistenia a závery súdov nižších inštancií, ktoré boli\npodkladom pre rozhodnutie v predmetnej veci k tomu, že žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal,\nže došlo k ukráteniu prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu, resp. že po vykonaní odporovaných\nprávnych úkonov sa majetok úpadcu zmenšil, nepreukázal, v akom rozsahu sa majetok úpadcu zmenšil,\na aký majetok zostal úpadcovi na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Dovolací súd tu\nzdôrazňuje, že skutočnosť, že žalobca neakceptoval skutkové závery odvolacieho súdu, ktoré vyplynuli z\nvykonaného dokazovania, je pre záver o prípustnosti a dôvodnosti dovolania právne irelevantná (porov.\nII. ÚS 416/2018).“\nPodľa Uznesenia NS SR sp. zn. 5ObdoK/2/2024\n37, Dovolateľ nepreukázal, že išlo o zvýhodňujúce právne úkony, nepreukázal kvalifikované zmenšenie\nmajetku dlžníka, neuviedol a ani nepreukazoval hodnotu majetku úpadcu - dlžníka pred účinnosťou\nsporných právnych úkonov a pohľadávky veriteľov, ktorí by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojiť\na že majetok dlžníka po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie\npohľadávok veriteľov práve v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov, resp. že sa znížila\nmiera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Dovolací súd zároveň uvádza, že nie každý právny\núkon uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má nevyhnutne\nza následok ukrátenie niektorej z pohľadávok veriteľa, pričom práve procesnou zodpovednosťou správcu\nje, aby ukrátenie niektorej z pohľadávok prihlásených do konkurzu preukázal.\n39. Dovolací súd pripomína, že povinnosťou žalobcu v konaní o odporovacej žalobe je preukázať\nukrátenie veriteľa odporovateľným úkonom dlžníka, teda taký stav majetku dlžníka v čase urobenia\núkonu, ktorý sa má určiť za neúčinný, pri ktorom sa uspokojenie pohľadávky veriteľa buď znemožní\nalebo zhorší. Preto pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať, že došlo k ukráteniu\npohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého\nprávneho úkonu. Rovnaký názor vyslovil aj najvyšší súd vo veci sp. zn. 1Obdo/70/2019, podľa ktorého\nsprávca ako žalobca v konaní o neúčinnosť právneho úkonu musí preukázať splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR, a to ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky\nniektorého z veriteľov dlžníka realizáciou právnych úkonov. Obdobne podľa najvyššieho súdu vo veci\nsp. zn. 1Obdo/84/2019, žaloba veriteľa v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, ktorý nepreukáže, že\ndošlo k ukráteniu niektorej prihlásenej pohľadávky veriteľa, nemôže byť úspešná. A tiež vo veci sp.\nzn. 2Obdo/41/2020 najvyšší súd vyslovil, že k splneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho\nz § 57 ods. 4 ZKR nestačí len poukazovanie na účtovnú evidenciu, resp. závierku úpadcu. Ukrátenie\nuspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť preukázané len rozsahom majetku úpadcu pred uzavretím\nnapádaného právneho úkonu a porovnaním stavu majetku po účinnosti odporovaného právneho úkonu\nvo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov. Vzhľadom na uvedené dovolací súd ďalej uvádza, že\npovinnosťou strany odporujúcej právnemu úkonu je v súdnom konaní preukázať, že došlo k ukráteniu\npohľadávky veriteľa/veriteľov, pričom preukázanie ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou\ndôkazného bremena žalobcu a vyhodnotenia v konkrétnej veci vykonaného dokazovania.\n40. Dovolací súd ešte v súvislosti s otázkou dôkazného bremena, ktorého neunesenie bolo v danej\nsporovej veci dôvodom rozhodnutia v neprospech dovolateľa, zdôrazňuje, že spochybňovanie záverov\nsúdov nižších inštancií o nepreukázaní predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu, je záverom\nvyplývajúcim z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo povinnosťou žalobcu preukázať tvrdenia,\no ktoré opieral svoj nárok uplatnený žalobou. Dovolací súd taktiež pre úplnosť a potvrdenie, že\nposudzovanie unesenia, resp. neunesenia dôkazného bremena spadá do štádia zisťovania skutkového\nstavu veci, dodáva, že otázka posudzovania dôkazného bremena je integrálnou súčasťou zisťovania\nskutkového stavu a hodnotenia dôkazov. Nejde teda o právne posudzovanie veci, ktorým treba spravidla\nrozumieť hmotnoprávne posúdenie (subsumpciu). Ani prípadné ustálenie odlišného skutkového stavu\nv odvolacom konaní v dôsledku odlišného posúdenia dôkazného bremena, by neznamenalo odlišné\n\nprávne posúdenie veci (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 400/09 zo 6.5.2010). Súdy nižšej\ninštancie dali žalobcovi v rámci svojich rozhodnutí jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na ním nastolené\npodstatné argumenty a otázky, ktoré v konaní vystali, pričom všeobecná nespokojnosť žalobcu s\nvýsledkom konania a skutkové otázky nevyhovujú zákonným požiadavkám na prípustnosť dovolania\npodľa § 421 ods. 1 CSP.\n41. V konaní bolo preukázané, že zo strany žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena vo vzťahu\nk naplneniu všeobecného predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu, a to k ukráteniu uspokojenia\nprihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle § 57 ods. 4 ZKR. V rámci rozhodujúcich\nskutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku, tvrdenia žalobcu nesmerovali ani k preukázaniu tej\nskutočnosti, že v dôsledku uzatvorenia namietaných právnych úkonov (kúpnych zmlúv) medzi úpadcom\na žalovaným, došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali\nv čase účinnosti odporovaných právnych úkonov, a ktoré boli zároveň prihlásené v konkurze na\nmajetok úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené. Stav majetku úpadcu sa\nuvedenými úkonmi nijak nezmenil, keďže za vykonané úhrady mu žalovaný nesporne dodal hodnotou\nim zodpovedajúci tovar. Takéto konanie nevykazovalo žiadne znaky úmyslu ukrátiť veriteľov. Išlo o\nekvivalentné plnenie, majetkový substrát sa konaním úpadcu a žalovaného nezvýšil, ani neznížil,\na už vôbec nemožno argumentovať tým, že takéto úkony robili zmluvné strany s úmyslom ukrátiť\nveriteľov. Len zrejmá nespokojnosť dovolateľa s týmito závermi, ktoré boli výsledkom riadne vykonaného\ndokazovania, neodôvodňuje prípustnosť jeho dovolania pre porušenie práva na spravodlivý proces.\n36. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania skutočností podľa ust. § 57, ods. 4 ZKR tým,\nže nepreukázal presný stav majetku úpadcu na strane žalobcu v čase pred realizáciou každého\nprávneho úkonu, stav majetku úpadcu po ich realizácii a akým presným spôsobom ukrátili realizované\núkon úpadcu veriteľov úpadcu s pohľadávkami po splatnosti v čase realizácie predmetného právneho\núkonu. Tým, že žalobca nepreukázal stav majetku úpadcu po realizácii sporných právnych úkonov\nsúčasne nepreukázal, že stav majetku úpadcu po uzatvorení sporných právnych úkonov nepostačoval\nna uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu v rozhodnom čase. Z toho dôvodu súd žalobu v celom\nrozsahu zamietol.\n37. Tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania miery ukrátenia veriteľov úpadcu\nv rozhodnom čase nepreukázal ani ukracujúci charakter právnych úkonov ( a tiež skutočnosť,\nže zostávajúci majetok úpadcu po realizácii sporných právnych úkonov nepostačoval na úhradu\npohľadávok veriteľov úpadcu v rozhodnom čase ) a preto neboli naplnené predpoklady ani v zmysle\nust. § 60 ZKR.\n38. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a\nnepreukázal ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu spornými právnymi úkonmi v zmysle\nust. § 57, ods. 4 ZKR a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.\n39. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno\npreukázania dôvodnosti žaloby určujúcej neúčinnosť sporných právnych úkonov voči veriteľom úpadcu\ntým, že nepreukázal mieru ukrátenia pohľadávok veriteľov úpadcu v rozhodnom čase a preto súd žalobu\nv celom rozsahu zamietol.\n40. Súd konštatuje existenciu zákonných predpokladov existencie úpadku a vedomosti žalovaného v\nrade 1 o ukracujúcom úmysle úpadcu pri realizácii sporného právneho úkonu v zmysle príslušných\nustanovení ZKR z dôvodu spriaznenosti úpadcu a žalovaného v rade 1 avšak napriek tomu pre úspech\nžalobcu v prejednávanej veci musel žalobca uniesť dôkazné bremeno preukázania presnej miery\nukrátenia uspokojenia veriteľov úpadcu v rozhodnom čase, čo nepreukázal.\n41. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že žalobca v konaní netvrdil ukracujúci charakter prvého\nprevodu z dôvodu neekvivalentnosti kúpnej ceny za prvý prevod. Z toho dôvodu mal súd ekvivalentnosť\nprvej kúpnej ceny za nespornú. Žalobca ukracujúci charakter odôvodňoval pasivitou úpadcu pri jej\nvymáhaní od žalovaného v rade 1. Súd však konštatuje, že neuhradenie kúpnej ceny za prevod\nnehnuteľností nespôsobuje neúčinnosť prevodu vlastníctva nakoľko žalobca mal a mohol uplatniť nárok\nna zaplatenie kúpnej ceny samostatnou obchodnoprávnou žalobou.\n\n42. Súd sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu, nakoľko neboli podstatné pre rozhodnutie súdu vo\nveci. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný\nsúd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a\nrovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo\nrozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.\n43. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 86/2024 z 25. júna 2024 súčasťou\nobsahu tohto základného práva je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom súdnej ochrany, j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd\nvšak nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Aj preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu\nochranu, resp. spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Rovnako Európsky súd pre ľudské\npráva (ďalej aj „ESĽP“) stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať\ndôvody, na ktorých sa zakladajú, ako aj špecifické odpovede na pre rozhodnutie rozhodujúce argumenty\n(García Ruiz c. Španielsko z 21. 1. 1999, Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko\nz 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016).\n44. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu\nvo veci.\n45. Podľa ust. § 255, ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n46. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n47. Podľa ust. § 263, ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v\nuznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.\n48. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu\nkonania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR.\n49. Žalovaní 1 a 3 si neuplatnil nárok na náhradu trov súdneho konania.\n50. Žalovaný v rade 2 si uplatnil nárok na náhradu trov súdneho konania voči žalobcovi.\n51. Súd konštatoval plný úspech žalovaného v rade 2 v konaní a z toho dôvodu o trovách konania\nrozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalovanému v rade 2 priznal\nnárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%.\nPoučenie:\nProti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého\nrozsudku smeruje.\nOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nOdvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.\n\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9225424e-a3c3-4658-bbe2-de85e8254b69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.86.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 86/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2024 z 25. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-25", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.86.2024.2"}, {"guid": "ussr:442c9e84-8b28-4332-a9b7-ebad24ce5323", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.416.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 416/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 416/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.416.2018.1"}, {"guid": "ussr:e4ee0f41-b0dd-4745-a4e2-27ef346e10a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 400/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 400/09 z 6. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-06", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4ee0f41-b0dd-4745-a4e2-27ef346e10a6"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "84bc9147-5934-4984-a376-147c27020407:7b2ad50f-cb4e-40cb-bbdf-53337aac1a5b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7119205083.1", "spisova_znacka": "5ObdoK/2/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ObdoK/2/2024 z 26. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7119205083.1"}, {"guid": "314c07c8-d79e-49ac-945c-7b0642f0f523:d09f589b-0b2c-42ad-b405-e0edddee597b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:3117219467.1", "spisova_znacka": "4Obdo/75/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/75/2022 z 25. 4. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:3117219467.1"}, {"guid": "c0912e4d-5945-4b8f-b9d5-b9742f1cb9e2:ad31cd39-72f0-43f0-8077-e2acf5a583df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5117232493.1", "spisova_znacka": "2Obdo/41/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/41/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5117232493.1"}, {"guid": "df84f20c-c100-40f3-92bf-cef7f1abe0e5:87dc4ad3-900b-4a73-b0ec-fb4696585a9a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5114208462.1", "spisova_znacka": "1Obdo/84/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/84/2019 z 28. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5114208462.1"}, {"guid": "bf292241-2681-4880-8f82-0b283a0d673a:d1f82024-970e-4031-8af2-0cac48a40353", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5315207785.2", "spisova_znacka": "3Cdo/27/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/27/2019 z 13. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-13", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5315207785.2"}], "citovane_v": []}