Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III 73Cb/29/2023 1323204150 08. 10. 2024 Mgr. Radoslav Prutkay ECLI:SK:MSBA3:2024:1323204150.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému: Štrkopiesky Hrubá Borša, s.r.o., Majer – Malá Borša, Hrubá Borša, IČO: 35 938 064, zastúpený: Právne centrum s.r.o., Mýtna 42, Bratislava o zaplatenie 2.952,71 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu žalobcu zamieta. II. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.08.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.952,71 Eur s príslušenstvom. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že žalovaný si zaobstaral vozidlo Volvo FM 42T, VIN:A., EČV: B. na základe zmluvy o finančnom lízingu č. 1127 od spoločnosti VFS Financial Services Slovakia, s.r.o. V osvedčení o evidencii II. časť č. SD 208942 bola v základných údajoch o evidencii vozidla uvedená ako vlastník spoločnosť VFS Financial Services Slovakia s.r.o. a ako držiteľ vozidla žalovaný s tým, že obchodný názov vozidla bol FM 480 42T Euro 4. V časti emisie a spotreba je pod bodom 49 uvedené: 2005/55*2006/51C a teda spadalo do emisnej triedy EURO 4. Žalovaný ako správca výberu mýta uzatvoril so žalovaným Zmluvu o užívaní vymedzených úsekov ciest v režime predplateného mýta č. 000000075593, mýtny účet číslo 0000020471, číslo prevádzkovateľa vozidla: 0310113185. Potom, ako žalovaný v roku 2012 po ukončení lízingu nadobudol vlastníctvo k vozidlu, bolo žalovanému vydané osvedčenie o vozidle II. časť (technický preukaz) č. PB 316 589, kde je žalovaný už majiteľom a zároveň aj držiteľom vozidla. V predmetnom osvedčení o vozidle je však už v časti emisie a spotreba pod bodom 49 uvedené 2005/55*2005/78D (EURO 5) – vozidlo tak spadalo do emisnej triedy EURO 5. Na základe zmluvy o užívaní vymedzených úsekov ciest bolo vozidlo s evidenčným číslom B. zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme (EMS) u jeho prevádzkovateľa – spoločnosti SkyToll, a.s. odo dňa 21.12.2009 do dňa 29.11.2013 do 12:10 pod emisnou triedou EURO 4, kategória vozidla 12t a viac. Na základe dodatku č. 0000084116-01 k Zmluve o užívaní vymedzených úsekov ciest č. 00000084116 v režime predplateného mýta zo dňa 29.11.2013. Keďže vozidlo malo nezrovnalosti ohľadom zmeny emisnej triedy z EURO 4 na EURO 5 bolo v súvislosti s podozrením zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Útvarom inšpekcie, odborom inšpekčnej služby Západ bolo vedené trestné konanie pod ČVS: C./OISZ-2019. Dňa 27.05.2019 bol spisový materiál ČVS: C./ OISZ-2019 postúpený ORPZ Senec, pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, kde bolo trestné konanie vedené pod ČVS:ORP-582/2-VYSSC-2021 a ČSV-168/2-VYS-SC-2022. V rámci trestného konania došlo k šetreniu zo strany Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, ktoré dopytovalo informácie
od Ministerstva dopravy a výstavby SR, sekcia cestnej dopravy a komunikácií, štátny dopravný úrad, kde na žiadosť Ministerstva vnútra SR poskytlo informáciu, že ku dňu 28.03.2018 neschválilo žiadnu hromadnú prestavbu typu vozidla zmenou emisnej triedy z EURO 4 na EURO 5. Ministerstvo dopravy a výstavby SR zároveň vo svojej odpovedi uviedlo, že hromadná prestavba vozidla podlieha schváleniu okresného úradu. Ministerstvo vnútra SR preto zároveň kontaktovalo Okresný úrad Levice, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, či došlo k schváleniu na hromadnú prestavbu vozidla. Okresný úrad v odpovedi zo dňa 15.03.2018 uviedol, že k predmetnému vozidlu neboli od roku 2008 nájdené žiadne relevantné podklady, ktoré by nasvedčovali vydaniu povolenia, resp. schváleniu prestavby vozidla. Ministerstvo vnútra zároveň dopytovalo spoločnosť Volvo Group Slovakia, s.r.o. ako zástupcu výrobcu nákladných vozidiel Volvo Truck Corp., SWE pre Slovenskú republiku, ktoré v odpovedi uviedlo, že predmetné vozidlo plní emisnú normu EURO 4. 2. Na základe uvedených skutočností mal žalobca za to, že v období od 29.11.2013 do 23.12.2017 bol žalovaný ako vlastník a zároveň držiteľ/prevádzkovateľ vozidla zodpovedný za správne evidovanie vozidla v EMS s dôrazom na jeho emisnú triedu EURO 4, kde napriek objektívnym skutočnostiam, bolo vozidlo evidované po emisnou normou EURO 5. Žalovaný si tak neoprávnene znížil mýtne poplatky, keďže sadzba za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest pri emisnej triede EURO 4 je 0.203 Eur/km bez DPH a pri emisnej triede EURO 5 0,176 Eur/km bez DPH. 3. Súd vo veci vydal dňa 07.09.2023 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že s žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedol, že nie sú naplnené, ani preukázané základné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorými sú: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a škodou. Žalovaný motorové vozidlo s evidenčným číslom: B. XXX D., kúpil ako nové v roku 2008 od predávajúceho – spoločnosti Volvo Group Slovakia, s.r.o. (predtým: Volvo Truck Slovak, s.r.o.), IČO: 35 729 066, s emisnou triedou EURO 4. Po celú dobu užívania motorového vozidla s evidenčným číslom: B. XXX D., žalovaný emisnú triedu motorového vozidla EURO 4 nemenil a v takomto stave a prevedení, teda v emisnej triede EURO 4, žalovaný ako predávajúci motorového vozidlo s evidenčným číslom: B. XXX D., dňa 14.12.2017 predal kupujúcemu – spoločnosti AGRO-TRANS Levice, s.r.o., IČO: 44 551 347 (na príslušnom dopravnom inšpektoráte bolo vozidlo prehlásené na kupujúceho dňa 28.12.2017). Žalovaný namietol, že by žalovaný so žalobcom dňa 29.11.2013 uzavrel Dodatok č. 00000084116-01 k Zmluve o užívaní vymedzeným úsekov ciest č. 00000084116 v režime predplateného mýta, ktorým došlo pri vozidle s evidenčným číslo: B. XXX D., k zmene emisnej triedy vozidla EURO 4 na emisnú triedu vozidla EURO 5. Predmetný dodatok k zmluve na mýto žalovaný nikdy neuzavrel, ani nepodpísal. Žalovanému neznáma osoba neoprávnene vystupovala v mene a na účet spoločnosti žalovaného a sfalšovala podpis jediného konateľa spoločnosti žalovaného pána E. F.. Podpis pána E. F., ktorý používa, nie je totožný s podpisom na napadnutom dodatku k zmluve na mýto. Uvedenú skutočnosť preukazujeme podpisom pána E. F. na plnej moci, udelenej právnemu zástupcovi žalovaného v tomto súdnom konaní a tiež na ďalšej listine – plnomocenstvo, ktoré spoločnosť Štrkopiesky Hrubá Borša s.r.o., zastúpená konateľom E. F. udelila dňa 08.02.2018 advokátskej spoločnosti Právne centrum s.r.o. na jej právne zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5C/1172/2008. Z listín predložených žalovaným vyplýva, že pán E. F. ako jediný konateľ spoločnosti žalovaného nikdy nepoužíval, ani t. č. nepoužíva taký podpis, aký je uvedený na dodatku k zmluve na mýto (listinný dôkaz predložený žalobcom). Ďalej sú v dodatku k zmluve na mýto uvedené aj iné nesprávne údaje, napríklad, že pán E. F. má štátnu príslušnosť: Slovenská republika a adresu pobytu v Slovenskej republike, pričom v prípade pána E. F. ide o štátneho občana Českej republiky, s trvalým pobytom na území Českej republiky: G. H. XX, XXX XX I., J. K.. Žalovaný nikdy neuzavrel dodatok k zmluve na mýto a teda k zmene emisnej triedy vozidla (z emisnej triedy EURO 4 na emisnú triedu EURO 5) s evidenčným číslom: B. XXX D., v mýtnom systému nedošlo zavinením konaním žalovaného, ale protiprávnym konaním tretej osoby, ktorej identita nie je žalovanému známa. 4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedol, že žalobca si uplatňuje peňažný nárok za obdobie od 29.11.2013 do 23.12.2017, preto vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody, ktorý bol preukázateľne uplatnený na súde až po uplynutí premlčacej doby.
5. Žalobca sa k argumentom žalovaného vyjadril v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 04.04.2024. V tomto vyjadrení žalobca uviedol, že žalovaný v podanom odpore žiadnym spôsobom relevantne nespochybnil skutočnosti preukázané žalobcom, na základe ktorých bol súdom vydaný platobný rozkaz. Žalobca objektívne preukázal vznik škody, ktorý mu konaním žalovaného vznikol a zároveň aj príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a vznikom škody. Podstatou tohto sporu je skutočnosť, že žalovaný ako prevádzkovateľ vozidla v rozpore s ustanovením § 9 písm. c) zákona č. 474/2013 Z.z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaregistroval vozidlo pod inou emisnou triedou (EURO 5) pod akou bolo vozidlo v skutočnosti vyrobené a zaradené (EURO 4). Žalovaný si tak neoprávnene znižoval poplatky za úhradu mýta v skutočnej výške podľa emisnej normy EURO 4. Argument žalovaného, že údajne „neznáma osoba neoprávnene vystupovala v mene a na účet žalovaného a sfalšovala podpis jediného konateľa" nemá vplyv na povinnosť žalovaného ako prevádzkovateľa vozidla vyplývajúcu z § 9 zákona o výbere mýta. Žalovaný tiež argumentuje kópiou osvedčenia o evidencii motorového vozidla (prehlásenie z 28.12.2017), kde je v časti „EMISIE A SPOTREBA" uvedená emisná trieda EURO 5 namiesto pôvodnej EURO 4, čo len potvrdzuje argumentáciu žalobcu o prevádzkovaní vozidla žalovaným pod inou emisnou triedou, aká bola pre daný typ vozidla pôvodne určená. K námietke premlčania žalobca uviedol, že právo na zaplatenie peňažnej sumy si žalobca uplatňuje z titulu náhrady škody. Vychádzajúc z Obchodného zákonníka má žalobca za to, že nárok na náhradu škody, resp. jeho časť sa mohol najskôr premlčať 29.11.2023, kedy by v prípade nepodania žaloby uplynula 10-ročná objektívna premlčacia lehota, pričom subjektívna premlčacia lehota začala plynúť 10.05.2022, kedy bolo žalobcovi doručené uznesenie ČVS:ORP 168/2-VYS-SC-2022 zo dňa 09.05.2022 (súčasť súdneho spisu) a kedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 7. Z osvedčenia o evidencii č. SD 208942 súd zistil, že v základných údajoch o evidencii vozidla EČV: B. bola ako vlastník uvedená spoločnosť VFS Financial Services Slovakia s.r.o. a ako držiteľ vozidla žalovaný s tým, že obchodný názov vozidla bol FM 480 42T Euro 4. V časti emisie a spotreba je pod bodom 49 uvedené: 2005/55*2006/51C a teda spadalo do emisnej triedy EURO 4. 8. Zo zmluvy o užívaní vymedzených úsekov ciest č. 000000075593 a prílohy č. 1 k tejto zmluve súd zistil, že žalobca, ako správca výberu mýta a žalovaný, ako prevádzkovateľ vozidla EČV: B., uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bolo umožnenie užívania vybraných úsekov ciest pre motorové vozidlo EČV:391BY. V prílohe č. 1 k zmluve bolo uvedené, že predmetné vozidlo plní emisnú normu EURO IV. 9. Z osvedčenia o evidencii č. PB 216589 súd zistil, že v základných údajoch o evidencii vozidla EČV: B. bola ako vlastník uvedená spoločnosť VFS Financial Services Slovakia s.r.o. a ako držiteľ vozidla žalovaný s tým, že obchodný názov vozidla bol FM 480 42T Euro 4. V časti emisie a spotreba je pod bodom 49 uvedené: 2005/55*2006/78D a teda spadalo do emisnej triedy EURO 5. 10. Z dodatku č. 00000084116-01 súd zistil, že dňa 29.11.2023 bol uzavretý dodatok k zmluve o užívaní vymedzených úsekov ciest č. 00000084116, v ktorom bola zmenená emisná trieda, pod ktorou bolo motorové vozidlo EČV: B. zaregistrované v mýtnom systéme z triedy EURO 4 na triedu EURO 5. 11. Z listu Okresného úradu Levice, Odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 15.03.2018 súd zistil, že predmetnému motorovému vozidlu neboli nájdené žiadne doklady, ktoré by nasvedčovali vydaniu povolenia, resp. schváleniu prestavby uvedených vozidiel. 12. Z uznesenia ČVS:ORP168/2-VYS-SC-2022 súd zistil, že Okresné riaditeľstvo PZ v Senci týmto uznesením zo dňa 09.05.2022 odložilo trestné stíhanie vedené pre podozrenie zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť nezistený páchateľ tým, že v mene žalovaného požiadal ODI OR PZ Senec o vydanie osvedčenia o evidencii vozidla k nákladnému motorovému vozidlu EČV: B. so zapísanou emisnou normou EURO 5 a následne dňa 29.11.2023 zaregistroval vozidlo v elektronickom mýtnom systéme s emisnou normou EURO 5 hoci vozidlo od výroby plnilo emisnú normu EURO 4.
13. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 14. § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 15. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. 16. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. 17. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. 18. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. 19. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. 20. Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku. 21. Podľa § 397 Obchodného zákonníka Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 22. Podľa § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. 23. Podľa § 402 Obchodného zákonníka premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom 24. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že v období od 29.11.2013 do 23.12.2017 bolo vozidlo Volvo FM 42T, VIN:A., EČV: B. v elektronickom mýtnom systéme evidované pod emisnou normou EURO 5 a to napriek tomu, že limity uvedenej normy nikdy neplnilo. Nespornou je aj skutočnosť, že prevádzkovateľom a držiteľom bol v tomto období žalovaný. V dôsledku týchto skutočností žalovaný v uvedenom období uhrádzal nižšie mýtne poplatky aké by platil v prípade registrácie jeho vozidla pod normou EURO 4, keďže sadzba za užívanie vymedzených úsekov ciest pri emisnej triede EURO 4 predstavuje sumu 0.203 Eur/km bez DPH a pri emisnej triede EURO 5 0,176 Eur/km bez DPH. 25. Žalovaný v rámci svojej obrany vzniesol námietku premlčania žalobcových nárokov. S ohľadom na skutočnosť, že následkom úspešného uplatnenia námietky premlčania v súdnom konaní je zánik možnosti priznať žalobcovi jeho právo, súd sa v súlade so zásadou hospodárnosti konania zaoberal práve otázkou premlčania nárokov žalobcu. 26. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok, t.j. súdnu uplatniteľnosť práva možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie nastáva uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom, ak právo nie je v tejto dobe vykonané. Premlčanie je svojou podstatou subjektívnym právom spočívajúcim v tom, že po uplynutí premlčacej doby možno vzniesť námietku premlčania, dôsledku ktorej nemožno právo priznať.
27. Súd pri posúdení otázky premlčania žalobcových nárokov aplikoval právnu úpravu premlčania v Obchodnom zákonníku. Žalobca aj žalovaný pri uzatváraní zmluvy o užívaní vymedzených úsekov ciest v režime predplateného mýta vystupovali ako podnikatelia a táto zmluva aj súvisela s výkonom ich podnikateľskej činnosti. V súlade s ustanovením § 397 Obchodného zákonníka všeobecná premlčacia doba je štyri roky. Už zo samotného obsahu žaloby a zo skutkových tvrdení žalobcu je zrejmé, že žaloba bola podaná po uplynutí všeobecnej premlčacej doby, keďže táto bola doručená súdu dňa 09.08.2023 a vozidlo bolo v EMS registrované pod triedou EURO 5 v období od 29.11.2013 do 23.12.2017. Napriek uvedenému žalobca nepovažoval svoj nárok za premlčaný argumentujúc tým, že tento nárok je nárokom na náhradu škody, pre ktorý obchodný zákonník upravuje osobitnú objektívnu premlčaciu dobu v trvaní 10 rokov a subjektívnu premlčaciu dobu v trvaní 4 rokov. Žalobca za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby považoval deň 10.05.2022, kedy bolo žalobcovi doručené uznesenie ČVS:ORP 168/2VYS-SC-2022 zo dňa 09.05.2022 a kedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Súd považuje za potrebné uviesť, že sa s uvedenou argumentáciou žalobcu nestotožnil. Predmetom žalobcom uvádzaného uznesenia bolo zastavenie trestného stíhania vedeného vo veci. Predmetným uznesením tak bolo zastavené trestné stíhanie, v ktorom nebolo vznesené obvinenie žiadnej konkrétnej osobe. Dôvodom pre zastavenie trestného stíhania bola skutočnosť, že toto trestné stíhanie bolo neprípustné z dôvodu premlčania. Z uvádzaného uznesenia Okresného riaditeľstva PZ tak nevyplýva, kto konkrétne a v akej výške mal svojim protiprávnym konaním spôsobiť žalobcovi škodu. Žalobca sa teda rozhodne nemohol dozvedieť o tom, že mu bola spôsobená a nemohol sa dozvedieť ani o tom v akej výške mu bola škoda spôsobená. Túto vedomosť teda musel mať žalobca už skôr, keďže z odôvodnenia uznesenia o zastavení trestného stíhania, ako aj zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že toto bolo Útvarom inšpekcie, odboru inšpekčnej služby započaté už v roku 2019. Žalobca v konaní neposkytol súd také skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo zrejmé, že subjektívna premlčacia doba žalobcovi nezačala plynúť skôr ako štyri roky pred podaním žaloby, pričom takýto záver nemožno odvodiť ani z vykonaného dokazovania. O tom, že vozidlo žalovaného bolo EMS preregistrované z normy EURO 4 pod normu EURO 5 musel mať žalobca vedomosť už v momente, kedy k takémuto preregistrovaniu došlo. Súd považuje opätovne za potrebné zdôrazniť, že žalobca v konaní nepreukázal také skutočnosti, z ktorých by bolo možné odvodiť neskorší začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, než deň 23.12.2017. Z obsahu skutkových tvrdení žalobcu navyše nemožno dospieť ani k záveru, že by ním uplatnený nárok mal byť kvalifikovaný ako nárok na náhradu škody. Právna úprava náhrady škody v Obchodnom zákonníku je koncipovaná ako dôsledok porušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu (§ 373). Ide o škodu z porušenia záväzkovej povinnosti, t.j. o porušenie povinnosti priamo zo zmluvy. Protiprávny úkon škodcu je tak jedným zo základným predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, bez ktorého nárok na náhradu škody nemôže vzniknúť. Žalobca za protiprávne konanie žalovaného uvádzal skutočnosť, že žalovaný užíval vymedzené úseky diaľnic a rýchlostných ciest v období od 29.11.2013 do 23.12.2017 s vozidlom zaregistrovaným pod normou EURO 5, napriek tomu, že toto vozidlo plnilo iba normu EURO 4. Tu je však potrebné uviesť, že v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 474/2013 Z.z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov komunikácií uviesť technické údaje vozidla potrebné na výpočet a vyúčtovanie mýta v súlade s údajmi zapísanými v osvedčení o evidencii vozidla. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu však vyplýva, že v danom období malo vozidlo žalovaného v osvedčení o evidencii zapísané, že plní emisnú normu EURO 5. Následná registrácia takéhoto vozidla pod normou EURO 5, resp. uzavretie dodatku k zmluve so žalobcom nemôže byť sama osebe považovaná za protiprávny úkon. Za protiprávny úkon, resp. protiprávne konanie je nutné považovať konanie tej osoby, ktorá zapríčinila zapísanie nesprávnych údajov o vozidle žalovaného do osvedčenia o evidencii tohto vozidla. Z vykonaného dokazovania však opäť nevyplýva, že by za takúto osobu mohol byť považovaný žalovaný ako právnická osoba. Žalovaný uhrádzal žalobcovi nižšiu sadzbu mýta v dôsledku tohto, že v osvedčení o evidencii tohto vozidla bola zapísaná nesprávna emisná norma, na základe čoho bolo vozidlo aj nesprávne zaregistrované v EMS. Takto vzniknutý rozdiel medzi sumou mýta, ktorú žalovaný skutočne uhradil, a ktorú by uhradil, ak by jeho vozidlo bolo registrované pod normou EURO 5 nie je možné považovať kvalifikovať ako škodu spôsobenú žalovaným, ale ako jeho bezdôvodné obohatenie. Nakoľko na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je v prípade obchodnoprávnych vzťahov potrebné aplikovať v súlade s ustanovením § 397 Obchodného zákonníka všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu, je zrejmé, že žalobca doručil svoju žalobu súdu až po jej uplynutí a námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná.
Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, má oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).