KAUZIS.SKTestovací provoz
UznesenieMestský súd Bratislava II8. 9. 2026plný text

Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 26P/123/2026 z 8. 9. 2026

CitáciaUznesenie Mestského súdu Bratislava II z 8. septembra 2026, sp. zn. 26P/123/2026, ECLI:SK:MSBA2:2026:1226202974.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava II 26P/123/2026 1226202974 08. 09. 2026 JUDr. Peter Rajňák ECLI:SK:MSBA2:2026:1226202974.2

Uznesenie Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Rajňákom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: N. M., narodený XX.XX.XXXX a M. M., narodený XX.XX.XXXX, obe v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, matky: S. M., V. E., J. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. E. XXX/XX, G., toho času O. A. W. XX, XXXX, G., S. V., a otca: S. M., J. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. E. XXX/XX, G., toho času O. A. W. XX, XXXX, G., S. V., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Mestský súd Bratislava II v y h l a s u j e, že n e m á právomoc vo veci konať. II. Súd konanie z a s t a v u j e. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka maloletých detí: N. M., narodený XX.XX.XXXX a M. M., narodený XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté deti“), sa návrhom z 27.08.2026, doručeným súdu 31.08.2026 poštou, domáhala určenia vyživovacej povinnosti na maloleté deti M. zo strany otca. Svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia matka navrhla súdu, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým súd zaviaže otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého N. v sume 250 eur mesačne a na výživu maloletého M. v sume 150 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc 31.08.2026 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 2. Súd sa oboznámil s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a s priloženými listinnými dôkazmi, že s manželom a maloletými deťmi žije na adrese O. A. W. XX, XXXX, G., Maďarsko. Matkin príjem pozostáva z dávok, z rodičovského príspevku a z prídavkov na deti v sume 620,10 eur mesačne. Otec je momentálne bez trvalého zamestnania už niekoľko rokov, je práceschopný a v produktívnom veku, pričom pred dvomi mesiacmi prestal finančne prispievať na chod domácnosti a matke vznikajú dlhy na šekoch a zálohových platbách. Matka má za to, že je to zákonnou povinnosťou otca prispievať na maloleté deti. 3. Z lustrácie v súdnom manažmente súd zistil, že vo veci vedenej pod sp. zn. 26P/100/2026 na tunajšom súde, v ktorom matka je navrhovateľka, ktorá sa domáha rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Podaním z 07.07.2026 založeným v spise vedenom pod sp. zn. 26P/100/2026 matka oznámila súdu, že rodina M. sa fakticky zdržiava a žije na M. O. A.A. W. XX, XXXX, G., Maďarsko. Na adrese trvalého pobytu, ani na poslednej spoločnej adrese v K. sa už dlhodobo nikto z nich nezdržiava. Matka súčasne uviedla, že obaja rodičia súhlasia, aby o rozvode a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rozhodoval slovenský súd. Podanie obsahovalo podpis navrhovateľky - manželky.

4. Podľa kapitoly I, článku 1, odseku 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009“), toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva. 5. Podľa kapitoly I, článku 2 ods. 1 bodu 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, na účely tohto nariadenia oprávneným je každá fyzická osoba, ktorá má nárok na výživné alebo o ktorej sa tvrdí, že má takýto nárok. 6. Podľa kapitoly II, článku 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov. 7. Podľa kapitoly II, článku 4, ods. 1, písmena a) a b) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, účastníci konania sa môžu dohodnúť, že právomoc konať o existujúcich alebo prípadných budúcich sporoch medzi nimi vo veci vyživovacej povinnosti majú tieto súdy členských štátov: a) súd alebo súdy členského štátu, v ktorom má jeden z účastníkov obvyklý pobyt; b) súd alebo súdy členského štátu, ktorého štátnym príslušníkom je jeden z účastníkov. 8. Podľa kapitoly II, článku 4, ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, tento článok (čl. 4, citovaný v bode 7. tohto rozhodnutia, pozn. súdu) sa nevzťahuje na spor o vyživovaciu povinnosť na dieťa vo veku do 18 rokov. 9. Podľa kapitoly II, článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa odporca zúčastní konania. To neplatí, ak sa odporca zúčastní konania len, aby namietol absenciu právomoci. 10. Podľa kapitoly II, článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. 11. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 13. Podľa § 161 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. 14. Ako prvoradé súd poukazuje na § 161 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je povinnosťou súdu skúmať podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci. Jednou z podmienok konania na strane súdu je právomoc na konanie vo veci. V tomto prípade je pobyt maloletých detí na území Maďarskej republiky, čo predstavuje cudzí, medzinárodný prvok v konaní. Z dôvodu, že Slovenská a Maďarská republika sú členskými štátmi Európskej únie, súd sa pri skúmaní právomoci riadil ustanoveniami Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 v znení Korigenda, ktoré zakotvujú právomoc členských štátoch vo veciach vyživovacej povinnosti (Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009).

15. Navzdory tomu, že matka v rozvodovom konaní uviedla, že obaja rodičia súhlasia, teda uzavreli dohodu o právomoci slovenského súdu, v podaní absentoval podpis otca maloletých detí, teda podanie z 07.07.2026 súd posúdil podľa obsahu ako vyjadrenie navrhovateľky - matky a nie ako uzatvorenú a podpísanú rodičovskú dohodu. Súd mal z vykonaného dokazovania, najmä z podaní matky za preukázané, že rodičia sa vysťahovali spolu s maloletými deťmi do Maďarskej republiky, kde maloleté deti spolu s oboma rodičmi žijú, súd považuje za obvyklý pobyt maloletých detí a i otca ako povinného platiť výživné podľa návrhu Maďarskú republiku. 16. Z dôvodu, že neexistuje legálna definícia pojmu „obvyklý pobyt“, Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pristúpil k jeho objasneniu a uviedol, že tento pojem treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 02.04.2009 vo veci C-523/07). 17. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa, je potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa o dieťa stará, kde navštevuje školské zariadenie, pričom u väčšiny maloletých detí bude sledovať jeho obvyklý pobyt rodiča, s ktorým dieťa žije. 18. Vychádzajúc zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu vedeného tunajším súdom, dospel súd k záveru, že na vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti, sa uplatní Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009. Z dôvodu, že v danom prípade je navrhovateľkou matka maloletého dieťaťa, súd skúmal právomoc na konanie iba v zmysle článku 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, ktorý za hlavné kritérium pre založenie právomoci členského štátu na konanie stanovuje obvyklý pobyt odporcu a osoby oprávnenej, t. j. obvyklý pobyt maloletého dieťaťa. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia článku 3 písm. a) a b) Nariadenia o výživnom, má súd za to, že právomoc prejednať návrh majú súdy toho členského štátu, v ktorom má maloleté dieťa, ktoré je v zmysle citovaného článku 2 ods. 1 bodu 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 oprávneným a ktoré má v danom konaní, začatom na návrh matky maloletého dieťaťa, smerujúci proti otcovi maloletého, zároveň spolu so svojim otcom ako jeho zákonným zástupcom aj postavenie odporcu, obvyklý pobyt. Citovaný článok 3 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 úmyselne používa pojem „odporcu“, pretože vychádza z rovnakej filozofie ako nariadenie Brusel I, t. j. ak je žalobcom oprávnený z výživného, môže žalovať tak v mieste svojho obvyklého pobytu (Článok 3 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009), ako aj v mieste obvyklého pobytu povinného - odporcu (Článok 3 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009). Ak je však žalobcom povinný, smie žalovať len v mieste obvyklého pobytu oprávneného - odporcu (Článok 3 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009). Nesmie pritom žalovať v štáte svojho obvyklého pobytu, pretože účelom ustanovení o právomoci je zvýhodniť oprávneného. 19. Vzhľadom na to, že maloleté deti sa fakticky zdržiavajú a žijú na území Maďarskej republiky, matka maloletých detí, ako osoba, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o obe maloleté deti sa tiež zdržiava v Maďarsku, súd ustálil, že krajina obvyklého pobytu oprávnených na výživné je Maďarská republika. Súd taktiež dospel k záveru, otec maloletých detí ako odporca - povinný platiť výživné sa zdržiava v Maďarskej republike. Nakoľko nepracuje, súd nemôže otca maloletých detí označiť ako tzv. pendlera a teda za krajinu obvyklého pobytu otca súd taktiež ustálil Maďarskú republiku. 28. Keďže tunajší súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc v súlade s čl. 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, tento právny záver vyslovil výrokom I. tohto rozhodnutia a zároveň vzhľadom na absenciu jeho právomoci ako jednej zo základných podmienok konania, ktorú nie je možné odstrániť žiadnym iným postupom, ďalším výrokom konanie začaté na návrh matky na zvýšenie výživného zastavil (výrok II. tohto rozhodnutia). 29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (výrok III. tohto rozhodnutia).

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).