Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 26P/97/2026 1226202296 28. 07. 2026 JUDr. Peter Rajňák ECLI:SK:MSBA2:2026:1226202296.3
Uznesenie Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Rajňákom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. V., N. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, matky: B. T., N. XX.XX.XXXX, C. W. P. V. XXXX/X, A., C. Č. T. L. XX/B, T., a otca: P. V., N. XX.XX.XXXX, C. W. R. XXXX/XX, A., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Mgr. Petra Toldyová s.r.o., so sídlom Matejkova 3028/18, Bratislava, IČO: 56 621 345, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Mestský súd Bratislava II v y h l a s u j e, že n e m á právomoc vo veci konať. II. Konanie z a s t a v u j e. odôvodnenie: 1. Matka maloletého dieťaťa: C. V., N. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté dieťa“), sa návrhom z 01.07.2026, doručeným súdu osobne 01.07.2026, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka navrhovala, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým rozhodne o oprávnení otca stýkať sa s maloletým dieťaťom každý utorok od 16:00 hod. do 19:00 hod., každú stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod., každý štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod., každý druhý víkend: v sobotu od 10:00 hod. do 19:00 hod., v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. V pondelok a piatok sa pravidelný styk nerealizuje. Matka sa ďalej domáhala, aby súd rozhodol o povinnosti otca potvrdiť realizáciu styku najneskôr do 18:00 hod. predchádzajúceho dňa prostredníctvom SMS správy alebo inou preukázateľnou formou komunikácie. Ak otec realizáciu styku v uvedenej lehote nepotvrdí, má sa za to, že styk v daný deň nevyužije. Otec je povinný prevziať maloletú najneskôr do 30 minút od začiatku určeného času styku. Po márnom uplynutí tejto lehoty sa styk považuje za neuskutočnený, pokiaľ sa rodičia výslovne nedohodnú inak. Po uplynutí uvedenej lehoty je matka oprávnená zabezpečiť maloletej program podľa jej potrieb a nie je povinná zabezpečiť dostupnosť maloletej pre dodatočne oznámený styk. Dodatočná žiadosť otca o realizáciu styku po uplynutí lehoty na potvrdenie alebo prevzatie maloletej sa považuje za návrh na mimoriadny styk, ktorý je možný výlučne po vzájomnej dohode rodičov. Rodičia sú povinní oznámiť nemožnosť realizácie styku bezodkladne po tom, ako sa o nej dozvedia. Počas ochorenia maloletej, zhoršenia jej zdravotného stavu alebo v období vyžadujúcom zvýšený liečebný režim sa styk s otcom nerealizuje a maloletá zostáva v osobnej starostlivosti matky až do stabilizácie zdravotného stavu. Otec je povinný rešpektovať zdravotný stav maloletej a zabezpečiť podávanie všetkých predpísaných liekov a dodržiavanie odporúčaní ošetrujúcich lekárov. Pokiaľ si otec pri prevzatí maloletej neprevezme potrebné lieky alebo zdravotné pomôcky, matka nie je povinná maloletú na styk odovzdať. Matka je oprávnená maloletú na styk neodovzdať v prípade dôvodného podozrenia, že otec je pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Otec je povinný zdržať sa počas styku s maloletou realizácie kúpania alebo pobytu vo voľných vodných plochách, najmä jazerách, štrkoviskách a obdobných otvorených vodných priestranstvách. Otec je povinný rešpektovať a zabezpečiť účasť maloletej na školských, zdravotných, vzdelávacích, športových a záujmových aktivitách primeraných jej veku, pokiaľ bol o termíne takejto aktivity vopred informovaný
matkou. Účasť maloletej na uvedených aktivitách sa nepovažuje za dôvod na náhradu nevyužitého času styku. Mimo času určeného na realizáciu styku sú rodičia povinní rešpektovať súkromie druhého rodiča a maloletého dieťaťa. Osobné návštevy v mieste bydliska maloletej mimo času určeného na realizáciu styku sú možné výlučne po predchádzajúcej dohode rodičov. Otec nie je oprávnený bez predchádzajúcej dohody s matkou vykonávať neohlásené návštevy v mieste bydliska maloletej ani sa dožadovať osobného kontaktu s maloletou mimo času určeného na realizáciu styku. Akýkoľvek mimoriadny osobný kontakt s maloletou mimo súdom upraveného styku je možný len po vzájomnej dohode rodičov. 2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 10.07.2024, sp. zn. 23P/31/2024-213 bola schválená rodičovská dohoda upravujúca výkon rodičovských práv a povinností k maloletej. Od vydania rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov. V marci 2026 bola maloletej diagnostikovaná benígna epilepsia detského veku. Maloletá je v neurologickej starostlivosti a užíva liečbu Y.. Jej zdravotný stav si vyžaduje pravidelný režim, dostatok spánku, dôsledné dodržiavanie liečby, minimalizáciu stresu a zvýšený dohľad dospelej osoby. S ohľadom na zdravotný stav maloletej matka navrhuje obmedziť kúpanie vo voľných vodných plochách (jazerá, štrkoviská a obdobné vodné plochy), keďže tieto predstavujú zvýšené riziko pri prípadnom epileptickom záchvate. Toto opatrenie odporúča aj ošetrujúca neurologička a nesmeruje k obmedzeniu styku otca s maloletou, ale výlučne k ochrane jej zdravia a života. Zároveň sa ukázalo, že pôvodná úprava styku nezabezpečuje dostatočne stabilný a predvídateľný režim maloletej. Otec opakovane nedodržiava dohodnuté časy styku, včas neoznamuje jeho nerealizovanie alebo záujem o styk oznámi až v priebehu dňa. Matka preto navrhuje uložiť povinnosť vopred potvrdiť realizáciu styku, aby bolo možné zabezpečiť stabilný režim maloletej a plánovanie jej zdravotných, školských a voľnočasových aktivít. Po presťahovaní otca do blízkosti bydliska maloletej dochádza aj k neohláseným návštevám mimo určeného času styku, čo narúša súkromie domácnosti a vedie ku konfliktným situáciám. Navrhovaná úprava zachováva pravidelný kontakt otca s maloletou, pričom zohľadňuje jej aktuálny zdravotný stav, potrebu stability, bezpečnosti a jej najlepší záujem. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľka žiada, aby súd dočasne upravil pomery účastníkov až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 3. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia matka podala aj návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (vedený v konaní na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 26P/96/2026). Matka sa svojím návrhom doručeným na súd 01.07.2026 domáha, aby súd rozhodol o zvýšení výživnom na maloletú, zmeny úpravy styku s osobitnými podmienkami realizácie styku, úpravou telefonického a elektronického kontaktu a o rozhodovaní o zdravotnej starostlivosti a vzdelávaní maloletého dieťaťa. 4. Z lustrácie v súdnom manažmente súd zistil, že vo veci starostlivosti maloletého dieťaťa: C. V., N.. XX.XX.XXXX bolo vedené konanie pod sp. zn. 23P/31/2024 na Mestskom súde Bratislava II, v ktorom tunajší súd rozsudkom z 10.07.2024, sp. zn. 23P/31/2024-213, právoplatným 25.07.2024 a vykonateľným 25.07.2024, schválil rodičovskú dohodu v nasledovnom znení: Maloletá C. V., N.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou nasledovne: každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 19:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 17:00 hod., okrem letného obdobia (od 01.06. do 31.08.) veľkonočných sviatkov a vianočných sviatkov; každý kalendárny týždeň v dňoch od pondelka do piatku, v čase od 15:00 hod. do 19:00 hod., okrem letného obdobia (od 01.06. do 31.08.), veľkonočných sviatkov a vianočných sviatkov. Počas letného obdobia (od 01.06. do 31.08.) každý kalendárny rok v dňoch od pondelka do piatku, v čase od 16:00 hod. do 20:00 hod., počas veľkonočných sviatkov vždy počas Veľkonočného pondelka v každom kalendárnom roku v čase od 10:00 hod. do 15:00 hod., počas vianočných sviatkov, dňa 24.12. v každom párnom kalendárnom roku v čase od 10:00 hod do 16:00 hod., v každom nepárnom kalendárnom roku od 16:00 hod do 20:00 hod. a dňa 31.12. v každom rámom kalendárnom roku v čase od 16:00 hod do 20:00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku od 10:00 hod do 16:00 hod. Miestom prevzatia a odovzdania maloletej bude miesto bydliska matky. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej C. výživným vo výške 300,Eur mesačne, ktoré bude uhrádzať k rukám matky, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.06.2024. Zročné výživné nevzniklo. Daňový bonus na maloletú si bude uplatňovať otec. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Na informatívnom stretnutí rodičov pre cochemskú prax 16.07.2026 súd zistil, že matka s maloletou majú adresu trvalého pobytu v obvode Bratislava II, ale bývajú v T., na adrese T. L. XX/B. Matka vlastní na uvedenej adrese trojizbový byt s predzáhradkou, kam sa sťahovali v januári 2026. Otec býva oproti v T.. Nakoľko je v T. povinná škôlka, rodičia sa musia riadiť maďarskými pravidlami, tak rodičia musia maloletú nechávať v škôlke aspoň doobeda. Rodičia sa dohodli, že od nového roka začne maloletá chodiť celodenne do škôlky, aby si tam vybudovala kamarátstva. Maloletá navštevuje škôlku na adrese K. R. L. XX, T.. 6. Podľa bodu 19 úvodných ustanovení nariadenia rady ES č. 2019/1111 z 25.06.2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Nariadenie Rady (EU) č. 2019/1111“), kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa a mali by sa uplatňovať v súlade s ním. Akýkoľvek odkaz na najlepší záujem dieťaťa by sa mal vykladať v zmysle článku 24 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 (ďalej len „Dohovor OSN o právach dieťaťa“), ako sú transponované vo vnútroštátnom práve a vnútroštátnych postupoch. 7. Podľa kapitoly I, článku 1, ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych veciach: nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. 8. Podľa kapitoly I, článku 1 ods. 2 písm. a) Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111, veci uvedené v odseku 1 písm. b) môžu zahŕňať najmä: opatrovnícke právo a právo styku s dieťaťom. 9. Podľa kapitoly II, oddielu II, článku 7 Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 10. Podľa kapitoly II, oddielu II, článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si v rámci výnimky z čl. 7 ešte tri mesiace po presťahovaní zachovávajú právomoc na zmenu rozhodnutia o práve styku, ktoré bolo vydané v tomto členskom štáte pred tým, ako sa dieťa presťahovalo, ak osoba, ktorej bolo upravené právo styku uvedeným rozhodnutím, má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. 11. Podľa kapitoly II, oddielu 3, článku 18 Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. 12. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 14. Podľa § 161 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. 15. Ako prvoradé súd poukazuje na § 161 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je povinnosťou súdu skúmať podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci. Jednou z podmienok konania na strane súdu je právomoc na konanie vo veci. V tomto prípade je pobyt maloletého dieťaťa na území Maďarskej republiky, čo predstavuje cudzí, medzinárodný prvok v konaní. Z dôvodu, že Slovenská
a Maďarská republika sú členskými štátmi Európskej únie, súd sa pri skúmaní právomoci riadil ustanoveniami Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111, ktoré zakotvujú právomoc členských štátoch vo veciach rodičovských práv a povinností s výnimkou vyživovacej povinnosti (Nariadenie Rady (EU) č. 2019/1111). 16. Z Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111 vyplýva, že rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci súdov členských štátov (na úpravu rodičovských práv a povinností s výnimkou úpravy výživného) sa považuje obvyklý pobyt dieťaťa, pričom kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností upravené týmto nariadením sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. 17. Navzdory tomu, že právoplatným rozsudkom Mestského súdu Bratislava II z 10.07.2024, sp. zn. 23P/31/2024-213 súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej C. V., súd mal z vykonaného osvedčovania, najmä z výpovedí rodičov na informatívnom stretnutí rodičov za osvedčené, že po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku sa matka s maloletou v januári 2026 oprávnene presťahovali do Maďarskej republiky, do T., kde maloleté dieťa žije spolu s matkou, kde taktiež navštevuje maloletá materskú školu a kde býva aj otec maloletej (bližšie bod 5. tohto rozhodnutia), súd považuje za obvyklý pobyt maloletého dieťaťa Maďarskú republiku. 18. Z dôvodu, že neexistuje legálna definícia pojmu „obvyklý pobyt“, Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pristúpil k jeho objasneniu a uviedol, že tento pojem treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 02.04.2009 vo veci C-523/07). 19. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa, je potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa o dieťa stará, kde navštevuje školské zariadenie, pričom u väčšiny maloletých detí bude sledovať jeho obvyklý pobyt rodiča, s ktorým dieťa žije. 20. Vychádzajúc zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu vedeného tunajším súdom, dospel súd k záveru, že v danom prípade nie je daná jeho právomoc na konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, nakoľko nie je naplnený ani jeden z predpokladov predvídaných v čl. 7 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, ktoré by prípadne mali zakladať právomoc tunajšieho súdu konať v uvedenej veci a síce, že by maloleté dieťa malo tzv. obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Právoplatným skončením konania vedeného pod sp. zn. 23P/31/2024 a následným presťahovaním maloletého dieťaťa do Maďarskej republiky, konanie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, v danom prípade konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, sa spravidla začína už v štáte nového obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. 28. Keďže tunajší súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc v súlade s čl. 18 Nariadenia Rady (EU) 2019/1111, tento právny záver vyslovil výrokom I. tohto uznesenia a zároveň vzhľadom na absenciu jeho právomoci ako jednej zo základných podmienok konania, ktorú nie je možné odstrániť žiadnym iným postupom, ďalším výrokom konanie začaté na návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil (výrok II. tohto rozhodnutia). 29. O náhrade trov tohto konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (vo veci samej) v súlade s ustanovením § 58 ods. 1 CMP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) a d) CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).