Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II B5-7Em/1/2023 1523201237 22. 08. 2024 Mgr. Anna Križáková ECLI:SK:MSBA2:2024:1523201237.10
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v právnej veci oprávneného - G. R., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, Š., zastúpený: JUDr. Ivana Zmeková, PhD., advokátka so sídlom Zámocká 18, Bratislava, proti povinnej - D. Š., narodená 10.09.1997, trvale bytom E. X, R., zastúpená - JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, a v konaní o návrhu otca na výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletými deťmi: Q. R., narodená XX.XX.XXXX a G. R., narodený XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, takto rozhodol: I. Súd n a r i a ď u j e výkon rozhodnutia - uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoPno/2/2023 zo dňa 28.02.2023. II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdu dňa 06.04.2023 sa otec - oprávnený domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia. Oprávnený v návrhu uviedol, že v čase podania jeho návrhu konanie vo veci samej bolo predložené odvolaciemu súdu, pričom odvolací súd svojím uznesením sp. zn. 11CoPno/2/2023 zo dňa 28.02.2023 nariadil neodkladné opatrenie v odvolacom konaní, ktorým upravil styk otca s maloletými každý párny týždeň od soboty od 09:00 hod. do nedele 18:00 hod. Matka od počiatku otcovi neumožňuje styk, keď sa odvoláva na chorobu detí, pričom v čase styku deti v mieste bydliska sa nenachádzali. Matka s otcom priamo odmieta komunikovať. Otec mal za to, že konanie matky je účelové s cieľom zabrániť otcovi v styku a vymazať jeho osobu zo života detí. 2. Matka - povinná vo svojom vyjadrení zo dňa 23.03.2023 uviedla, že styk sa nemohol uskutočniť z dôvodu choroby maloletých (COVID-19, kiahne, prechladnutie), matka otcovi sa snažila vysvetliť svoje dôvodné obavy a strach o deti vyplývajúce zo správania otca, poprosila ho o odborné vyšetrenie, ktoré by potvrdili, že je zdravotne spôsobilý a vie sa o dve maloleté deti postarať, žiadala o zrušenie neodkladného opatrenia. Poukázala na správanie otca po narodení maloletých a po ukončení partnerského vzťahu medzi rodičmi. Maloletí žijú v domácnosti s matkou, ktorá je ich referenčnou osobou, režim fungovania rodiny bol nastavený rozhodnutím otca, ktorý opustil spoločnú domácnosť. Matka má dôvodnú obavu, že zo strany otca hrozí deťom nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy na zdraví a ich zdravom vývoji, má dôvodnú obavu, či je otec vôbec spôsobilý zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti v rozsahu, ako žiada. Matka požiadala súd, aby do skončenia dokazovania súd styk otca s maloletými neurčoval a návrh otca na výkon rozhodnutia navrhla zamietnuť. 3. Vo svojom vyjadrení zo dňa 14.06.2023 matka uviedla, že styk s maloletými sa nemohol uskutočniť z dôvodu choroby, naďalej má matka obavy a strach o deti, otcovi poskytla od 29.05.2023 do 02.06.2023 styk za jej prítomnosti s tým, že ak by tento prebehol bez komplikácií, matka bola pripravená umožniť otcovi styk v súlade so súdnym rozhodnutím, čo otec odmietol. Matka má teda za to, že otec nemá
k deťom citovú väzbu, nezáleží mu na nich, nemá záujem tráviť čas s deťmi. Matka dňa 03.06.2023 doviezla deti otcovi a kontaktovala ho za účelom ich prevzatia, ale otec jej hovory neprijal a matkina snaha o telefonickú komunikáciu bola zo strany otca a jeho matky ignorovaná. Poukázala na skutočnosť, že otec dlhodobo ignoruje miesto bydliska - E. X, R. a dostavuje sa do rekreačného domu matky na adrese: D. Š. XXX. Matka prezentovala svoje obavy z otcovho agresívneho a nepredvídateľného správania, navrhovala vykonať znalecké dokazovania a žiadala návrh otca zamietnuť. 4. Na informatívnom výsluchu konanom dňa 10.05.2023 súd zistil, že styk sa nerealizuje vôbec. Oprávnený dodal že naposledy sa styk realizoval ešte v prvý novembrový víkend 2022 a 17.12.2022, osobne sa dostaví za matkou za účelom prevzatia detí, ale tá s ním nekomunikuje. Ak sa má realizovať styk, tak z nevysvetliteľných dôvodov deti ochorejú. Povinná zopakovala dôvody uvedené v písomnom vyjadrení k návrhu, pre ktoré sa styk nerealizoval, dodala, že deti pokiaľ boli s otcom aj v tom novembri, tak sa vrátili v dezolátnom stave / maloletý sa pocikáva, je deštrukčný voči sestre, zajakáva sa, maloletá sa neustále bojí, uisťuje sa, že bude doma s matkou, odmietala jesť/. Keď sa deti s otcom nestretávajú, je to lepšie, ale pri spomienke je vidieť, že sú v nepohode. Povinná potvrdila, že sa otec ozve pred realizáciou styku aj sa dostaví za účelom prevzatia detí, ale ku prevzatiu už nedôjde. Obaja rodičia oslovili kolízneho opatrovníka za účelom riešenia situácie, avšak ku konkrétnej pomoci doposiaľ nedošlo. Obaja rodičia sa vyjadrili kladne v smere absolvovania odborného poradenstva. Matku bola poučená o existencii exekučného titulu a upozornená na následky nerešpektovania exekučného titulu a to v zmysle ust. § 376 ods. 1 a následne CMP, poučenie o opakujúcom neplnení si povinnosti, pričom uvedené vzala povinná na vedomie. Účastníkom bolo zo strany súdu sprostredkované odborné poradenstvo v subjekte Tenenet. 5. Súd šetrením zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.07.2021, č. k. 22P/114/2020-170, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 24.02.2022, č. k. 22P/114/2020-246 a opravným uznesením zo dňa 07.03.2022, č. k. 22P/114/2020-252 zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, otcovi uložil povinnosť počnúc dňom 22.12.2020 platiť na výživu maloletej Q. sumou 250 eur mesačne a na výživu maloletého G. sumou 250 eur mesačne, vždy vopred do 15. dňa v každom mesiaci k rukám matky maloletých detí, dlh na zročnom výživnom na obe maloleté deti za obdobie od 22.12.2020 do 16.07.2021 v celkovej sume po 524,20 eur na každé dieťa uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, styk otca s maloletými deťmi upravil na každý párny kalendárny týždeň od piatka od 17.00 hod., kedy si maloleté deti prevezme od matky v mieste jeho bydliska nepretržite do nedele do 18.00 hod., kedy maloleté deti matke odovzdá v mieste jej bydliska, matke uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase začatia styku deti na určenom mieste otcovi odovzdať, vo zvyšku návrh matky zamietol a podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 6. Krajský súd v Bratislave svojim uznesením zo dňa 28.02.2023 č.k. 11CoPno/2/2023 nariadeným v priebehu odvolacieho konania proti prvému meritórnemu rozhodnutiu o úprave rodičovských práv a povinností do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 22P/114/2020 (aktuálne vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. B5-22P/114/2020) o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Q. a G. R. upravil styk otca s maloletými deťmi na každý párny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec si preberie a odovzdá maloleté deti v mieste bydliska matky. Toto rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 17.03.2023. 7. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/120/2022-435 zo dňa 09.05.2023 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zverenia, zastupovania a správy majetku potvrdil a vo zvyšku rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Citovaným rozhodnutím súd vyššej inštancie súčasne zamietol ako nedôvodný návrh matky na zrušenie svojho uznesenia č.k. 11CoPn/2/2023 zo dňa 28.02.2023 (exekučný titul v predmetnom vykonávacom konaní). V uznesení ods. 44 citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sa k dôvodom zamietnutia matky na zrušenie aktuálnej vykonateľnej neodkladnej úpravy styku otca s maloletými deťmi uvádza, že neodpadli dôvody, pre ktoré odvolací súdu da 28.02.2023 pristúpil k okamžitej dočasnej úpravy styku otca s maloletými deťmi, ktoré podrobme odôvodnil v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Za nepodstatnú k posúdeniu návrhu matky na zrušenie neodkladného opatrenia považoval argumentáciu týkajúcu sa postoja rodičov v minulosti k uzavretiu mimosúdnej dohody, matkou tvrdený nezáujem otca o maloleté deti po ich narodení,
psychické týranie matky otcom a strach z otca (tvrdenia v tomto smere začala matka produkovať až v odvolacom konaní), otázku, ktorý z rodičov opustil spoločnú domácnosť a aj matkou tvrdený zodpovedný postoj otca k plneniu vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Z obsahu vykonaného dokazovania nemal za osvedčené, že otec v danom čase zavádzal súd pri tvrdení, že s ním matka nekomunikovala. Za podstatné pre posúdenie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v danom čase bolo, že jeho styk s maloletými deťmi matka neumožňovala a nerealizoval sa ani v čase rozhodovania o zrušení neodkladného opatrenia. Matka neosvedčila žiadnu skutočnosť, ktorá by otca mohla diskvalifikovať z výkonu rodičovských práv a povinností a z možnosti budovania si vzťahu s maloletými deťmi. Za osvedčenú nemal odvolací súd ani akúkoľvek skutočnosť, ktorej dôsledkom by bola úvaha o neschopnosti otca sa o maloleté deti počas rozhodnutím dočasne nastaveného styku riadne postarať, keď nebolo možné vyvodiť, že zdravotné problémy detí, ktoré v minulosti nastali po návrate maloletých detí od otca, boli v príčinnej súvislosti so zanedbaním potrebnej starostlivosti otca o maloleté deti a ani, že styk otca s maloletými deťmi je schopný výrazným spôsobom zhoršiť psychický stav detí (styk otca s maloletými deťmi sa do novembra 2022 realizoval aj s prespávaním , maloleté deti otca poznajú a majú u neho vytvorené vhodné prostredie). Odvolací súd neprihliadal ani na matkinu argumentáciu týkajúcu sa skutočností uvedených k osobe otca a jeho správania sa počas partnerského vzťahu existujúceho v minulosti s bývalou partnerkou p. K. L. v Čestnom prehlásení zo dňa 15.03.2023. 8. Vo veci vedenej pod sp. zn. B5-22P/114/2020 sa teda naďalej koná. Po tom, čo bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie, bol súdu dňa 18.06.2024 doručený vypracovaný znalecký posudok č. 05/2024, z ktorého súd okrem iného zistil, že deti sa otcom nestretli v podstate tretinu svojho života. Matka uviedla, že ona sa riadi podľa toho, čo chcú deti a deti sa otca boja a nechcú sa s ním stretávať (viď str. 25 znaleckého posudku), matka na otca podáva aj trestné oznámenia, otca sa bojí. Je evidentné, že aktuálne matka pevne zotrváva na svojich stanoviskách, otec je v defenzíve a čaká na rozhodnutie súdu. Samotná matka hodnotila správanie svojich detí ako úplne bezproblémové a svoj rodičovský stres za natoľko nízky, že je to vo všeobecnosti, a zvlášť pri starostlivosti o dvojičky, nepravdepodobné. Na druhej strane však uvádzala, že deti prežívajú vysokú úzkosť, čo poukazovalo na relatívne vážnu posttraumatickú poruchu. Avšak znalkyňa konštatovala, že odpovede matky pri vypĺňaní metodík týkajúcich sa správania detí si vzájomne odporujú, a treba ich považovať za nedôveryhodné. Matka maloletého deti prezentovala ako úplne bezproblémové (str. 31 znaleckého posudku), ide o deti milé, nebojácne, komunikatívne, ktoré sa smelo v novom prostredí adaptovali (str. 32 znaleckého posudku). Z matkou predložených listinných dôkazov znalkyni (str. 37 znaleckého posudku) deti sú v sledovaní odborných ambulancií, maloletý G. sa zajakáva a zle znáša odlúčenie od matky, obe deti sa v poriadku adaptovali na predškolské zariadenie, ktoré aktuálne navštevujú, nemali problém s nadväzovaním priateľstiev s inými deťmi, sú šikovné, zvedavé. Maloleté deti sa cítia v spoločnosti cudzích šudí komfortne. (str. 41 znaleckého posudku). Pri organizácii stretnutia detí s otcom v rámci znaleckého dokazovania nastal problém (viď str. 33 a 34 znaleckého posudku), keď napriek tomu, čo boli deti ráno u znalkyne, ktorá ich bezproblémovo vyšetrila, matka nevedela zabezpečiť ich účasť na vyšetrení, lebo uviedla, že nevie, čo má s nimi spraviť, čo sa zopakovalo aj o dva týždne a stretnutie detí s otcom sa neuskutočnilo. Matka si dopad súčasnej rodinnej situácie na deti neuvedomuje, rada by začala svoj nový život s manželom a ďalším dieťaťom na ceste, bez záťaže z minulosti. Matka je organizovaná a vytrvalá v správaní zameranom na cieľ - čo sa súdu v zmysle doposiaľ vykonaného dokazovania javí, že všetkými možnými spôsobmi sa snaží vytesniť otca zo života svojich detí. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že matka je tá, ktorá nepreukázala schopnosť rešpektovať druhého rodiča (str. 59 znaleckého posudku). Matka si sama premyslela, ako deti pripraví na stretnutie u znalkyne - pokúšala sa vytvoriť situáciu, aby znalkyňa bola prítomná scéne, ako sa správajú deti, keď uvidia otca. Správanie matky poukazuje na to, že v záujme presadenia toho, čo ona považuje za správne z hľadiska jej súkromnej logiky, je ochotná ovplyvňovať svoje deti v zásadných otázkach. Rodičia vzájomne nekomunikujú, keď sa o to otec pokúšal, matka uvedené riešila cestou právničky. Matka otca o deťoch neinformuje - o ich zdravotnom či psychickom stave. Matka je tá, ktorá si presadzuje svoj názor. V žiadnom smere nepodporuje vzťah detí s otcom, deti na styk nepripravuje a aktuálne to komunikuje tak, že svoje deti chráni - to ona je tá, ktorá nechce, aby sa deti stýkali s otcom. Otca neuznáva ako rodiča. Otec naproti tomu matku ako rodiča akceptuje. Matka má v porovnaní s otcom lepšiu schopnosť samostatne sa starať o maloletých vzhľadom na to, že má viac skúseností a sociálnu oporu. Psychodiagnostickým a psychiatrickým vyšetrením nebola z forenzne psychiatrického hľadiska u otca detí zistená duševná poruchu (duševná choroba). Znalkyňa nezistila u posudzovaného žiadne závažné ochorenie z okruhu psychotických ochorení, afektívnej poruchy (depresie, mánie), či organické poškodenie mozgu. Vníma seba a dopad svojho správania na iných ľudí, zaoberá sa potreba a spôsobmi
správania partnera a snaží sa o prispôsobenie. Má sklony správať sa majetnícky, domýšľavo až so sklonom k vzťahovačnosti a podozrievavosti, bez chorobnej hĺbky, má sklon druhých kritizovať, má sklony k nervozite a nesústredenosti vyplývajúce z napätia, má diktátorské sklony, rád rozhoduje sám , nenecháva sa ovplyvniť na svojich rozhodnutiach trvá. Zo psychiatrického hľadiska nie sú však dôvody k záverom, že by otec nevedel, či nemohol prípadne nebol spôsobilý zabezpečovať výchovu a osobnú starostlivosť o detí v ich záujme. Vzhľadom na osobnostnú štruktúru je u neho pravdepodobné, že by sa vhodne vedel naladiť na potreby detí, je ale spochybnená jeho schopnosť prispôsobiť sa im, nakoľko si chce robiť veci po svojom. Teoreticky však vie, aké by malo byť správne rodičovstvo. Potrebuje sa však kultivovať v reálnych rodičovských zručnostiach. Z rozhodovacej činnosti súdu je mu ďalej známe, že rozsudkom č. k. 22P/31/2023-43 zo dňa 16.11.2023 nariadil rodičom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v zariadení TENENET, o. z. v rozsahu 40 hodín. Toto sa aktuálne nerealizuje pre správanie matky, ktorá sa v zariadení vyjadrila, že v spoločných sedeniach s otcom bude pokračovať, len ak si bude môcť sedenia nahrávať, čo je v rozpore s internými predpismi spolupráce a z uvedeného dôvodu je spolupráca s rodinou pozastavená. Obe znalkyne sa zhodli, že napriek tomu, že matka má prirodzene lepšie predpoklady na zvládanie výchovy o maloleté deti, má nastavený režim, plánuje voľnočasové aktivity, poskytuje im dostatok podnetov na ich mentálny a osobnostný rozvoj neznamená to, že by mal byť otec zo života svojich detí vylúčený. Matka maloleté deti ovplyvňuje svojím správaním voči otcovi, v žiadnom smere nepodporuje vzťah detí s otcom, deti na styk nepripravuje, vyhovára sa, že sú choré, že nechcú ísť. Maloletá priamo uviedla, že matka nechce, aby sa stýkali s otcom. Maloleté deti určite ovplyvňuje aj matkin manžel, hovorí im, že si ich otec zoberie, a tým, chce matke ublížiť. Deti nátlak zo strany matky a jej manžela cítia, neprežívajú ho však ako nátlak, pretransformovali ho tak, že chcú, aby bola matka šťastná. Znalkyňa však nezistila, či sú deti voči otcovi otvorené, či majú obavy prezentovať svoje názory a postoje a či cítia z jeho strany nátlak, nakoľko stretnutie s otcom nebolo realizované. Matka otca vôbec neuznáva ako rodiča, nepriznala alebo devalvuje žiadnu pomoc z jeho strany v minulosti. Skutočnosť, že maloleté deti sa s otcom nestretávajú od svoji troch rokov s výnimkou dvoch dní v júni 2023, ovplyvnila výsledky znaleckého dokazovania. Deti sa s otcom nestretli v podstate tretinu svojho života (v čase znaleckého dokazovania mali 4 a pol roka), takýto rozsah času vo formatívnom vývinovom období zásadne ovplyvnil - oslabil vzťah maloletých s otcom. 9. S poukazom na vyššie uvedené je teda exekučným titulom uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoPno/2/2023 zo dňa 28.02.2023, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie a ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 17.03.2023. V zmysle exekučného titulu je otec do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi R. každý párny týždeň od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec si preberie a odovzdá maloleté deti v mieste bydliska matky. Na pojednávaní konanom dňa 15.06.2023 vo veci výkonu rozhodnutia súd zistil, že sa aktuálne nerealizuje styk po dobu viac než pol roka. S ohľadom na výhrady k miestu bydliska - toto bolo ustálené na adrese: E. X, R.. Matka bola opätovne poučená na zákonné konzekvencie neplnenia si jej povinností v zmysle exekučného titulu a vedená k jeho dobrovoľnému plneniu. 10. Z podania otca zo dňa 11.07.2023 súd zistil, že matka dňa 17.06.2023 deti pripravila na styk a otcovi ich riadne odovzdala, styk prebehol bez akýchkoľvek problémov a dopadol pozitívne. Na ďalší styk matka otcovi deti odmietla odovzdať. 11. Vzhľadom na zistenú skutočnosť, že styk sa okrem ojedinelých prípadov nerealizuje, súd pristúpil k nariadeniu výchovného opatrenia, ktorého realizácia bola pozastavené v dôsledku svojvôle a neadekvátnych požiadaviek matky. Rodičia nadviazali spoluprácu s Tenenetom v mesiaci jún 2023 matka verbalizovala obavy o deti - styk s otcom bez jej prítomnosti na celý víkend. Predmetom sedenia bol aj styk - keď matka otcovi oznámila, že deti privezie k nemu na dom do Š. a otec matke odkázal, že sa má držať súdneho rozhodnutia, kde je uvedené, že on si deti vyzdvihuje v mieste ich bydliska. Matka deti doviezla otcovi do Š., vyčkala tam 45 minút a keďže sa tam otec nedostavil, odišla spolu s deťmi. Otec počas sedení riešil najmä matku a jej dôvody konania. 12. Na pojednávaní konanom dňa 27.07.2023 súd zistil, že z vykonaného dokazovania nevyplýva existencia žiadnych objektívnych ospravedlniteľných dôvodov pre bránenie v realizácii súdneho rozhodnutia. Styk sa od 17.06.2023 neuskutočnil. Otec sa ďalších kontaktov podľa rozhodnutia súdu domáhal, pričom ich matka neumožnila opätovne z dôvodu choroby detí. Matke vždy pred kontaktom podľa súdneho rozhodnutia píše otec SMS, ale matka nakoniec neodpovedá. Matka uviedla, že po
ostatnom pojednávaní otcovi aj na apel súdu stretnutie detí umožnila a správala som sa k nemu normálne. Konečne sa otec o deti zaujímal, rodičia sa normálne rozprávali. Rodičom bolo odporučené spolupracovať s Tenenetom. 13. Podaním zo dňa 02.08.2023 otec opísal styk zo dňa 29.07.2023 - styk sa neuskutočnil, matka otcovi ponúkla stretnutie v ZOO a pri príchode do miesta bydliska matky otca čakala policajná hliadka, ktorá sa otca pýtala na alkohol či iné omamné a psychotropné látky. Podaním zo dňa 15.08.2023 otec oznámil nerealizáciu styku dňa 12.08.2023, podaním zo dňa 30.08.2023 nerealizáciu styku dňa 26.08.2023, podaním zo dňa 11.09.2023 nerealizáciu styku dňa 09.09.2023, podaním zo dňa 25.09.2023 nerealizáciu styku dňa 23.09.2023. Dôvod nerealizácie týchto stykov bol, že deti nechcú ísť k otcovi podľa oznámenia matky. 14. Uznesením č. k. B5-7Em/1/2023-369 zo dňa 04.10.2023 Mestský súd Bratislava II nariadil výkon rozhodnutia - uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11CoPno/2/2023 zo dňa 28.02.2023. Citované uznesenie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 15CoE/1/2024 - 520 zo dňa 28.06.2024 na odvolanie povinnej. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia nepostupoval v súlade s procesnými predpismi, keď vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.06.2023, ktoré odročil na termín 27.07.2023 z dôvodu potreby oboznámiť sa s podaním povinnej a uložením povinnosti kolíznemu opatrovníkovi doložiť do spisu aktualizovanú správu z TENENET o.z.. Pojednávanie konané dňa 27.07.2023 odročil za účelom vyžiadania aktualizovanej správy TENENET o..z. po uskutočnených stretnutiach s tým, že vyčká na rozhodnutie odvolacieho súdu o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia podaného matkou dňa 28.02.2023. Následne po doručení správ kolízneho opatrovníka zo dňa 12.09.2023 obsahujúcich správy TENENET, o.z. zo dňa 31.07.2023, 31.08.2023 a 12.09.2023 rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Povinnosť nariadiť pojednávanie v konaní o výkon rozhodnutia je upravená v ust. § 374 ods. 1 CMP s výnimkou prípadov uvedených v ods. 2, kedy netreba nariaďovať pojednávanie. Na danú vec sa však žiadna z týchto výnimiek nevzťahuje. Nakoľko uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia má charakter rozhodnutia vo veci samej bolo povinnosťou súdu prvej inštancie po odročení pojednávania konaného dňa 27.07.2023 a zabezpečení správ TENENET postupovať v súlade s ust. § 374 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, § 234 ods. 2 a § 219 CSP a rozhodnutie vyhlásiť na pojednávaní. Zo spisu rovnako vyplýva, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím nedoručil oprávnenému a povinnej na oboznámenie správy TENENET, o.z. zo dňa 31.07.2023, 31.08.2023 a 12.09.2023 a opomenul doručiť otcovi a kolíznemu opatrovníkovi vyjadrenie matky zo dňa 04.05.2023 (doručené súdu prvej inštancie dňa 05.05.2023) a písomné vyjadrenie otca zo dňa 11.07.2023 spolu s prílohami nedoručil matke ani kolíznemu opatrovníkovi. Účastníci tak nemali možnosť sa k dôkazným prostriedkom a podaniam protistrany vyjadriť. V neposlednom rade odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia konštatoval, že jeho odôvodnenie nespĺňalo náležitosti ust. § 220 ods. 2 CSP, nakoľko obsahovalo len veľmi stručné dôvody vo vzťahu k nerealizácii styku a všeobecné poučenia súvisiace s usmernením rodičov vo vzťahu k uplatneniu a výkonu ich rodičovských práv. Z napadnutého rozhodnutia nevyplývalo, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s argumentami účastníkov a dôkazmi predloženými účastníkmi konania. Súdu prvej inštancie teda uložil v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný s tým, že prvoinštančný súd bude povinný v zmysle ust. § 374 ods. 1 CMP po vykonaní potrebných úkonov (vrátane doručenia všetkých podaní účastníkov konania, vrátane podaní doručovaných v odvolacom konaní) vo veci nariadiť pojednávanie a po doplnení informácií o relevantných skutočnostiach, aj s prihliadnutím k písomným vyjadreniam účastníkov konania produkovaných v odvolaní a odvolacom konaní, následne posúdiť a rozhodnúť na nariadenom pojednávaní o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia. Nové rozhodnutie o návrhu oprávneného je povinný odôvodniť tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP, tzn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia, riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k posudzovanému návrhu a vysporiada sa s argumentami účastníkov a dôkazmi založenými v spise. 15. V rámci odvolacieho konania matka deklarovala, že otcovi nebráni v styku s maloletými deťmi, avšak vzhľadom na diskomfort maloletých sa snažila situáciu vyriešiť a nájsť konsenzus v otázke ich prípravy na styk s otcom. Otcovi navrhla styk s maloletými uskutočňovať postupne aj za jej prítomnosti, pretože hľadala riešenia ako napomôcť maloletým budovať vzťah s otcom, ktorého odmietajú z dôvodu
v minulosti prežitých negatívnych skúseností s ním. Na ňou ponúkané alternatívy styku reagoval otec odmietavo. Namietala, že konanie vykazuje závažné nedostatky, keď sa súd základnými princípmi, a to najlepším záujmom dieťaťa, rešpektovaním práv dieťaťa a vypočutím názoru dieťaťa, neriadil a jeho postupom došlo k porušeniu práva matky na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie pochybil, keď nevzal do úvahy, že v danom prípade nejde o vymáhanie peňažnej pohľadávky, ale vec sa týka výkonu rozhodnutia vo vzťahu k maloletým deťom, ktorý postup je upravený Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa upravujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Zdôraznila, že ak sa styk nerealizoval z dôvodu choroby maloletých, ponúkla otcovi alternatívne termíny stretnutí, avšak otec akékoľvek dohody zohľadňujúce zmenu situácie neakceptoval. Poukázala na to, že pri výkone rozhodnutia sa súd musí vyhýbať násilnému odobratiu dieťaťa a ak dôjde k jeho odňatiu, musí byť prioritou súdu, aby výkon rozhodnutia prebehol šetrne a bol čo možno najmenšou ujmou pre dieťa. Oprávnenie využiť donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzené, musí sa explicitne brať ohľad na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva čl. 8 Dohovoru, pričom najlepší záujem dieťaťa môže prevýšiť záujem rodiča. Súd opakovane konštatoval, že čl. 8 neoprávňuje rodiča vyžiadať prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Osobitne významným je tento aspekt v prípadoch, ak dieťa vyslovene styk s rodičom odmieta a jeho odmietanie je zapríčinené správaním rodiča, ktorý sa nechoval k dieťaťu vždy vhodne a empaticky. Podľa ESĽP je použitie donucovacích opatrení v týchto prípadoch kontraproduktívne práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a nie empatickým rodičom. Poukázala na § 43 ods. 1, čl. 5 Zákona o rodine a požiadavku najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorá je rozhodujúcim aspektom, ktorý súd musí zisťovať a brať pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti do úvahy. Maloleté dieťa má nielen právo byť vypočuté v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o jeho veciach, ale aj právo na to, aby bolo na jeho názor prihliadnuté. Tiež Dohovor o právach dieťaťa v čl. 12 zakotvuje právo dieťaťa byť vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom konaní, ktoré sa ho týka, a toto ustanovenie sa uplatňuje na všetky príslušné súdne konania týkajúce sa dieťaťa, keď je súd povinný zisťovať názor maloletého dieťaťa, ktorého vyjadrenie nie je podmienené vekovou hranicou, ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou sa vyjadriť, a to primárne samostatne. Aj týmto sa posilňujú práva dieťaťa a úlohou súdu je zvoliť vhodný procesný úkon primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletého dieťaťa, ktorý mu umožní pochopiť význam a následky rozhodnutia v súdnom konaní. Mala za to, že nariadenie výkonu rozhodnutia nezohľadňuje najlepší záujem maloletých detí a vyjadrila obavu, že maloletým hrozí zo strany otca nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy na ich zdraví a zdravom vývoji, čo sa potvrdilo dňa 17.06.2023 a 18.06.2023 pri realizácii styku otca s maloletými. Pri odovzdávaní maloletých nastal vážny problém, ktorý už popísala v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia zo dňa 28.02.2023 (hoci maloletý G. odmietol nastúpiť otcovi do auta, plakal a bol v zlom psychickom rozpoložení, otec trval na styku, nebol schopný kompromisu a nebral do úvahy záujem maloletých detí). Dala do pozornosti stav maloletých po víkendovom pobyte u otca, kedy boli v zlom psychickom rozpoložení, bolo na nich badať enormnú únavu, mali viditeľné kruhy pod očami. Maloletý G. sa začal zajakávať, nechcel rozprávať, po príchode z materskej školy bol apatický, bez prejavu radostí a záujmu o hru a zdôveril sa jej, že k otcovi nechce chodiť, pretože sa mu tam nepáči. U maloletého nastal problém s vyprázdňovaním, sťažoval sa na bolesti brucha, vyhľadával jej prítomnosť vo večerných hodinách a keďže mal horúčky, privolala pohotovostnú službu, pričom vyšetrenia preukázali, že horúčky majú základ psychického charakteru. Maloletá Q. po víkende s otcom opakovane vracala, neprejavovala emócie, sťažovala sa na bolesti hlavy, hrdla a nasledoval hysterický plač. Tento stav pokračoval aj na druhý deň, kedy sa jej priznala, že je smutná, pretože jej otec tvrdil, že matka má iné priezvisko a už ich neľúbi a nechce. Otec koná v rozpore s najlepším záujmom maloletých, vynucuje si ich násilím, agresiou, manipuláciou a ignorovaním názorov, ako aj ich psychického stavu. Prvé problémy po styku s otcom u maloletých badala od leta minulého roku, kedy jej syn hovoril, že otec ich tlačil do periny, následne ho ťahal za uši. Na základe uvedeného sa maloletý začal zajakávať, vyskytlo sa u neho pomočovanie, úzkostné stavy a pri spomienke na otca alebo v stresovej situácii sa začali u neho prejavovať deštruktívne prejavy, akými sú búchanie a bitie jeho sestry a zvyšku rodiny. U maloletej Q. pozoruje fóbiu z mužov a prejavy úzkostných stavov. Maloletí začali chodiť po styku s otcom, napríklad s udretou hlavou, teplotami a zvracaním a vyjadrovali sa, že ak nechceli jesť, „otec ich bil, sadol si im na hlavu, skákal po nich“. Bola preto nútená s maloletými navštíviť D.. C. G., D.., poradný psychológ a psychoterapeut pre deti a dospelých, ktorá v závere svojej správy uviedla, že maloleté deti pozorovala z nahrávky z poslednej návštevy u otca /jún 2023/, v ktorej maloletý G. expresívne, autenticky plače a dostáva sa do stavu, ktorý ľahko môže vyústiť do afektívneho záchvatu, t.j. poruchy vedomia, ktorá vzniká rozčúlením v hneve, pri plači, ako neprimeraná reakcia na konfliktnú situáciu, bolesť, strach a hnev. V závere správy je uvedené, že obidve deti sú „stigmatizované diskomfortom v rodičovských
vzťahoch, ktorý vyústil u maloletého G. v masívne disadaptačné prejavy v situáciách, kedy má odísť k otcovi a následnými psychosomatickými prejavmi, ktoré sa manifestujú protrahovanými febrilnými stavmi, neadekvátnym agresívnym správaním vo vzťahu voči najbližším, kedy potrebuje odventilovať frustrácie z potláčaných dôvodov. V prípade, ak bude realizácia styku v tejto atmosfére pokračovať v identickom aranžmá, prispeje to len k ďalšiemu prehlbovaniu devastačných stavov maloletého G. a k sekundárnym problémom maloletej Q.“. Matka vyslovila obavu o psychickom stave otca, poukázala na potrebu vykonania odborného vyšetrenia, ktoré by potvrdilo jeho zdravotný psychický stav a či sa vie o maloleté deti postarať. Dala do pozornosti čestné vyhlásenie bývalej priateľky otca K. L., obsahujúce informácie o neakceptovateľnom a poburujúcom správaní otca, ktoré tvrdenia vzbudzujú obavu o bezpečie maloletých deti a potrebu doplnenia znaleckého dokazovania za účelom preukázania duševného, psychického stavu oprávneného. Podľa jej názoru, záujem maloletých detí je v príkrom rozpore s núteným výkonom rozhodnutia, keď odlúčenie maloletých od matky bude mať pre obe deti fatálne psychické a možno aj fyzické následky. V danom prípade je potrebné uvoľniť existujúce napätie kladené na maloleté deti vyžadovaním styku určeného súdom, ktoré nekorešponduje s ich aktuálnym záujmom. Maloletých motivuje k styku s otcom, ktorý však na jeho realizácii trvá a nezohľadňuje ich aktuálny psychický stav, názor a potreby. S poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 CMP žiadala o odklad výkonu rozhodnutia. Dala do pozornosti čl. 8 Dohovoru, judikatúru ESĽP a akcent povinnosti štátu chrániť rodinné vzťahy a ich subjekty a povinnosť vytvoriť penzum takých prostriedkov, ktoré v prípade potreby ochrany takýchto záujmov reflektujú primeraným spôsobom legitímne ciele s rešpektovaním základných zásad autonómie vôle subjektov súkromnoprávnych vzťahov. Považovala za vylúčené, aby ktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa k plneniu povinností všetkými prostriedkami. Poukázala na Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 13.10.2015 sp. zn. III. ÚS 3462/14, Uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20CoE 13/2018 zo dňa 24.10.2018. Pokiaľ existujú dôvody, pre ktoré samotné dieťa odmieta rodiča a tieto dôvody neboli z neznámych príčin zistené alebo zohľadnené pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, všetky tieto skutočnosti treba pri vyhodnocovaní ďalšieho postupu po nariadení výkonu rozhodnutia bezprostredne zohľadniť. Uviedla, že podľa Mgr. Tamary Čipkovej, PhD. ak je neplnenie rozhodnutia vyvolané priamo zo strany samotného maloletého dieťaťa“, nie je ani vhodné použiť slovné spojenie „ospravedlniteľné dôvody zo strany povinného“. V zmysle rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít platí, že nariadenie výkonu rozhodnutia nie je určené na to, aby sa stalo nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa, pokiaľ jeho rozhodnutie nebolo úmyselne ovplyvnené troma osobami (Nález Ústavného súdu Českej republiky z 13.10.2015 č.k. III ÚS 3462/14). 16. K odvolaniu pripojila matka správu D.. C. G. zo dňa 21.07.2023 a Čestné vyhlásenie K. L. zo dňa 15.03.2023. 17. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu povinnej prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a vydané na základe preukázaných faktov potvrdiť. Odvolanie považoval za nedôvodné. Uviedol, že matka nerešpektuje súdne rozhodnutie, bezdôvodne mu zamedzuje styk s maloletými deťmi a odvolanie založila na tvrdeniach, ktoré uvádzala v každom jednom jej podaní, a s ktorými sa už vysporiadal aj odvolací súd v rozsudku č. k. 11CoP/122/2022-435 zo dňa 09.05.2023. Mal za to, že súd prvej inštancie mal dostatočne preukázané, že styku s maloletými je mu zo strany matky bránené, o čom súd pravidelne informoval. Matka neustále argumentovala údajnou chorobou detí, čo praktizuje do dnešného dňa, alebo negatívnym nastavením maloletých, ktorí údajne k nemu nechcú ísť. Matka nikdy nebola prítomná pri jeho styku s maloletými a nemá odkiaľ vedieť, čo sa dialo na styku. Viackrát pred súdom deklaroval, že deti boli u neho spokojné, nejavili znaky žiadneho diskomfortu. Pokiaľ sa matka dožaduje postupného nábehu na realizáciu styku, práve ona mu bezdôvodne začala zamedzovať styk s deťmi, k čomu dochádza už vyše roka. Dovtedy sa styk uskutočňoval pravidelne, bez akýchkoľvek problémov a deti boli menšie. Matka uvádza, že mu ponúka náhradné termíny stretnutí, avšak je si vedomý toho, že ak by sa dohodli na náhradnom termíne, tento by sa nikdy nezrealizoval. Potvrdil, že medzi rodičmi je vážny konflikt, nechce zbytočne eskalovať situáciu a obšírnou komunikáciou s matkou, ktorá nikde nevedie, preto sa riadi výlučne súdnym rozhodnutím, ktoré matka napriek uloženej pokute, apelu zo strany súdov a rozhodnutí o nariadení výkonu rozhodnutia, odmieta rešpektovať. Matka maloletých dlhodobo oberá o otca, nemá na to žiaden dôvod a jediné, o čo jej ide, je oddialiť nariadenie výkonu rozhodnutia. Matka svoje tvrdenia o jeho neempatickom a nevhodnom správaní nepreukázala, uvedené ostáva len v rovine jej tvrdení. Zdôraznil, že jeho styk s maloletými deťmi prebiehal v poriadku, deťom sa zodpovedne venoval, staral sa o nich. Matka mu od novembra 2022 zamedzila styk s nimi na 7 mesiacov, za túto dobu deti značne ovplyvnila, avšak
ani tento čas nestačil na úplné zmanipulovanie maloletých, nakoľko pri prvom realizovanom styku v júni 2023 sa tento uskutočnil bez väčších problémov. Uvedené sa matke nepáčilo, preto mu deti od júna 2023 doposiaľ na styk neodovzdala. Zamedzenie styku otca s maloletými deťmi matka odôvodňuje nezáujmom detí ísť s otcom alebo ochorením, čo vzbudzuje u neho podozrenie, že starostlivosť matky o deti nie je dostačujúca. Vzhľadom na matkine egoistické presadzovanie vlastných záujmov, ktorým úmyselne bráni jeho styku s maloletými, vzbudzuje u neho ďalšiu dôvodnú obavu, či je vôbec možné matku považovať za osobu, ktorá je schopná zvládnuť riadnu výchovu detí. Matka otca pred maloletými deťmi očierňuje, nerešpektuje jeho rolu v živote maloletých detí, obmedzuje ho v jeho rodičovských právach a povinnostiach. Uviedol, že choroba detí nie je dôvodom, pre ktorý by sa styk s rodičom automaticky nemal uskutočniť, pričom je schopným, zodpovedným rodičom a o deti sa zvládne starať aj počas ich choroby. K tvrdeniam matky ohľadom násilného usádzania maloletého do autosedačky sa vyjadroval v podaní zo dňa 02.08.2023 a svoje tvrdenia preukázal aj čestnými vyhláseniami. Matka sa snaží presvedčiť súd, že pobyt maloletých u neho v júni 2023 im spôsobil zdravotné ťažkosti, avšak nedisponuje žiadnou lekárskou správou preukazujúcou tieto tvrdenia. Konanie matky považoval za účelové s cieľom zamedziť mu ďalší styk s maloletými deťmi. Poprel tvrdenia matky o jeho agresivite, manipulácii, aj ignorovaní názoru maloletých a ich psychického stavu. Je pre neho otázne ako môže manipulovať maloletých, keď ich za celý rok 2023 videl len 2 dni. Matka je osoba, ktorá nadraďuje svoje záujmy nad záujem maloletých, ignoruje ich potreby, ignoruje rodičovské práva a povinnosti otca a nerešpektuje rozhodnutie súdu. Poprel akékoľvek fyzické útoky na svoje maloleté deti, ak by po nich skákal, určite by sa vrátili po styku s ním s viditeľnými modrinami a inými deformáciami, čo je nereálne a ťažko uveriteľné a ide len o fiktívne predstavy maloletých detí, ktoré z nich vzbudzuje a živí matka v snahe podsunúť im negatívny postoj k otcovi. Matka sa odvoláva na lekársku správu PhDr. Jaroslavy Martinkovej, pričom v odvolaní používa len časť správy, ktorá jej vyhovuje. K tejto lekárskej správe sa už vyjadroval v predchádzajúcich podaniach, avšak poznamenal, že matka nechala maloleté deti vyšetriť bez jeho vedomia a psychologička vyhotovila správu na základe matkou popísaného skutkového stavu. Z dôvodu objektivizácie pohľadu psychologičky na danú situáciu a zdravotný stav maloletých súhlasil, že bude s psychologičkou spolupracovať. Poukázal na záver správy z psychologického vyšetrenia, z ktorého vyplýva, že zodpovednosť za daný stav majú obaja rodičia, keď otec sa podľa psychologičky, nedokáže správať dostatočne ústretovo a láskavo (psychologička nemala k dispozícii pohľad otca), ale aj matka, ktorá je úzkostná a jej snaha motivovať deti, nie je pre deti čitateľná. Uviedol, že neumožnenie mu kontaktu s maloletými ovplyvnilo jeho správanie. Psychologička tiež v správe skonštatovala, že ak rodičia budú pokračovať v aktuálnom režime, môže sa prehĺbiť nejednotný vzťah detí k otcovi a situácia sa nezmení, pokiaľ maloletý nezažijú korektnú skúsenosť s tým, že rodičia spolu dokážu komunikovať. Ak sa tak neudeje, ak matka nezačne otca autenticky akceptovať a otec nebude láskavý k matke. Tiež uviedla, že matka je mienkotvorným rodičom a mala by aktívne vzťah k otcovi oddramatizovať, pričom robí úplný opak a pokračuje v eliminácii otca zo života detí. K predloženému čestnému prehláseniu jeho bývalej partnerky uviedol, že toto bolo už posúdené Krajským súdom v Bratislave v rozsudku č. k.11CoP/120/2022-435 zo dňa 09.05.2020, na ktoré súd neprihliadal, pretože bolo vypracované na žiadosť matky a jeho obsah sa nevzťahoval k prejednávanej veci. Poukázal na konštatovanie v citovanom rozsudku krajského súdu, že matka žiadnym spôsobom neosvedčila skutočnosť, ktorá by otca mohla diskvalifikovať z výkonu jeho rodičovských práv a povinností a z možnosti budovania si vzťahu s oboma maloletými deťmi, súd nemal osvedčenú, ani skutočnosť, že by otec zanedbával starostlivosť o deti a spôsoboval im zdravotné problémy alebo zhoršil psychický stav. Súd skonštatoval, že maloleté deti otca poznajú a majú u neho vytvorené vhodné prostredie. Z uvedeného vyplýva, že matkine obavy o psychický stav otca sú absolútne nedôvodné. Matka nevie inak zamedziť jeho styk s maloletými, preto začína svoju argumentáciu sústreďovať na pochybnosti o jeho fyzickej a psychickej nespôsobilosti postarať sa o maloletých. K argumentom matky o potrebe zisťovať názor maloletých detí s prihliadnutím na ich vek a rozumovú vyspelosť uviedol, že tiež je dôležité pri skúmaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa prihliadať na názor dieťaťa a nie na názory iných ľudí a preto je potrebné eliminovať nátlak na dieťa, manipuláciu, či korumpovanie dieťaťa. Nie každý názor dieťaťa je možné považovať za smerodajný, preto je úlohou súdu v každom jednotlivom prípade vyhodnotiť rozumovú a psychickú vyspelosť a prihliadať aj na vek dieťaťa, jeho komunikačnú schopnosť, situáciu, v ktorej sa aktuálne dieťa nachádza. V danom prípade dochádza k značnej dlhodobej manipulácii maloletých detí zo strany matky, čím je ovplyvnený aj samotný názor maloletých, ktorý fakt je potrebné zohľadňovať. Mal za to, že je dôležité vzniknutú situáciu, čo najskôr riešiť, aby maloleté deti neboli ešte dlhšie vystavované značnému konfliktu lojality. K podaniu matky zo dňa 30.11.2023, v ktorom odôvodňuje chorobu maloletých detí, zdôraznil, že matka nepovažovala za potrebné navštíviť lekára, jej konanie bolo účelové. Uviedol, že posledný styk s maloletými deťmi dňa 16.12. a 17.12.2023 sa opäť neuskutočnil, keď mu matka len
oznámila, že deti sa vyjadrili, že nechcú ísť. Konanie matky považoval za rozporné s najlepším záujmom maloletých detí, ktoré majú právo aj na otca a ktoré právo im je odopierané. 18. V podaní zo dňa 04.12.2023 matka zdôraznila, že nebráni v styku maloletých detí s otcom a tento sa v priebehu mesiaca november 2023 nerealizoval z objektívnych dôvodov a to zo zdravotných problémov maloletých. Zdôrazňovala potrebu zisťovania názoru maloletých detí. Uviedla že s maloletými nebola na vyšetrení, pretože si to ich zdravotný stav nevyžadoval a nechcela, aby sa nakazili v čakárni u lekára. Otcovi nenapísala, že by na styk nemohol prísť, ale len to, že deti sú choré. Otec na správu nereagoval. Styk počas víkendu od 2. do 03.12.2023 neprebehol z dôvodu neočakávaných a nepredvídateľných udalostí, keď sa v predškolskom zariadení vyskytla črevná viróza. S otcom maloletých komunikuje ohľadom ich zdravotného stavu a potrieb, avšak otec odmieta konštruktívnu komunikáciu a nezohľadňuje názor maloletých. 19. V priebehu odvolacieho konania oprávnený opakovane upozorňoval na neprípustné správanie povinnej, ktorá nerešpektuje súdne rozhodnutie a naďalej mu neumožňuje styk s maloletými deťmi. V podaní zo dňa 11.01.2024 oznámil podstatné skutočnosti ohľadom nerealizovania styku s poukazom na termíny, kedy sa nerealizoval styk z dôvodu choroby maloletých detí, ktoré porovnal s absenciou maloletých detí v materskej škole a žiadal, aby súd uskutočnil kroky smerujúce k výkonu rozhodnutia. 20. Uznesením č.k. B5-7Em/1/2023-373 zo dňa 04.10.2023 súd prvej inštancie uložil povinnej pokutu vo výške po 100 eur za nezrealizovaný styk oprávneného s maloletými deťmi v mesiaci augusta a v mesiaci september 2023. 21. Po odstránení zo strany súdu vyššej inštancie vytknutých procesných nedostatkov súd prvého stupňa vo veci nariadil termín pojednávania na 22.08.2024. Právna zástupkyňa otca uviedla, že aktuálny stav stretávania sa otca s maloletými je nezmenený, keď posledný riadny styk s deťmi prebehol v lete 2023. Naposledy sa otec za účelom kontaktu s deťmi dostavil k miestu bydliska matky vo februári 2024 čo však prebiehalo obdobne ako všetky predchádzajúce pokusy - matka mu oznámila, že deti u neho nechcú byť na čo odišiel. Navyše je zrejmé, že matka sa v mieste jej oficiálneho bydliska nezdržiava. Poukázala závery znaleckého dokazovania, ako aj na skutočnosť, že matka zmarila dokazovanie vo vzťahu k objektivizáciu vzťahu detí k otcovi. Mala za to, že bola motivovaná obavami, že tento vzťah sa ukáže byť v poriadku. Poukázala aj na ďalšie obštrukčné chovanie matky, ktoré sa prejavuje aj jej opakovanou neúčasťou na súdnych pojednávaniach. Napokon uviedla, že ani výchovné opatrenie realizované v TENENETe nenapĺňa svoj účel v dôsledku obštrukčného konania matky, pričom nebol preukázaný žiaden dôvod na to, aby sa otec s deťmi nestretával. Jediným motívom matky môže byť vylúčenie otca zo života detí starostlivosť o ktoré ma v úmysle zabezpečovať so svojim súčasným partnerom. V rámci výchovného opatrenia bol navrhnutý rodičom aj asistovaný styk v prítomnosti asistencie pracovníka z TENENET, k čomu nebola prístupná matka. 22. Otec potvrdil, že naposledy sa pokúšal o kontakt s deťmi kontaktom s matkou cez SMS pred februárom 2024, pričom vzhľadom na stabilne odmietavý postoj matky po konzultácii so svojou právnou zástupkyňou sa po 1 roku a 3 mesiacoch pravidelných návštev v čase súdom určeného styku stiahol a ďalšieho kontaktu s deťmi sa od februára 2024 nedomáhal. Poprel však, že by nemal záujem o realizáciu stykov, dokonca viac krát privolal políciu, pričom príslušníci po preverení konštatovali, že matka deti nechce priviesť, pričom podával aj trestné oznámenie za marenie výkonu súdneho rozhodnutia na základe ktorého bolo matke v máji 2024 vznesené obvinenie. 23. Právna zástupkyňa matky opätovne deklarovala, že matka rozhodne nebráni styku s otcom o čom svedčia aj vzájomné SMS správy, keď k styku nedošlo výlučne v dôsledku toho, že deti boli choré alebo nechceli kontakt s otcom, pričom šlo o dôsledok situácie z júna 2023 t.j. z ostatného styku s otcom po ktorom deti začali prejavovať stresové a deštruktívne príznaky v správaní, pomočovali sa. Posledná SMS zo strany otca bola matke doručená 09.02.2024 od ktorej doby otec neprejavoval záujem o maloleté deti, neinformoval sa na ne, nežiadal si informácie z materskej školy, od lekárky. Ak by mal záujem, dožadoval by sa ďalších informácii, ako sa majú, aký je ich zdravotný stav. Vzhľadom na uvedené, mala za to, že je na mieste zrušiť výkon rozhodnutia, ktorý by mal deštruktívne účinky na maloleté deti. Poukázala na to, že je to viac ako pol roka od kedy otec neprejavuje o deti skutočný záujem, pričom od 07.10.2023 do 09.02.2024 mal možnosť realizovať 11 stykov z ktorých sa 5x nedostavil a ani sa vôbec nerealizoval.
24. Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že z ich pohľadu sú splnené podmienky na výkon súdneho rozhodnutia a súdu odporučil tento nariadiť. 25. Právna zástupkyňa otca v záverečnej reči v plnom rozsahu odkázala na svoje doterajšie vyjadrenia, a to nie len v predmetnom, ale aj súvisiacich, paralelne prebiehajúcich konaniach. Mala za to, že sa nedá prisvedčiť argumentácii matky, že nebráni styku detí s otcom, pričom ich odmietanie je v príčinnej súvislosti s ostatným realizovaným stykom júni 2023, keď išlo o styk na základe intervencie súdu uskutočnený po viac ako pol roku od predchádzajúceho v novembri 2022. Mala za to, že matka nemá záujem na konštruktívnom riešení veci a nie je s ňou možná konštruktívna komunikácia a z ktorého dôvodu aj otec od februára 2024 upustil, avšak nie je pravda, že otec o deti nemá záujem, naopak bol by šťastný, keď by sa styk s deťmi realizoval čím skôr. Vzhľadom na uvedené žiadala súd, aby pristúpil k nariadeniu a rozhodnutia a vykonal kroky k jeho realizácii. Čo sa týka požadovaného odkladu výkonu rozhodnutia, na tento nie sú absolútne splnené podmienky. Naďalej sa realizuje výchovné opatrenie, v konaní v veci samej bolo realizované znalecké dokazovanie, hoci nie kompletne opäť z dôvodov na strane matky, čo však súd nemôže vyhodnotiť v prospech jej protiprávneho konania a naopak by mal túto skutočnosť zohľadniť v prospech detí a otca. 26. Právna zástupkyňa matky v záverečnej reči zdôraznila, že otec nepristúpil k viacerým alternatívam, ktoré mu boli zo strany matky navrhované k možnému obnoveniu kontaktu s deťmi, čim tento fakticky sám zmaril. Matka hľadala riešenie k budovaniu vzťahu detí k otcovi, ale deti styk s otcom odmietajú v dôsledku posledného kontaktu v júni 2023 od kedy prejavujú stresové poruchy v správaní. S poukazom na základné kritérium, ktorým je najlepší záujem dieťaťa, násilné alebo nátlakové odobratie detí, alebo ich nútenie proti ich vôli alebo v rozpore s ich zdravotným stavom, nemožno považovať v súlade s ich najlepším záujmom a neuskutočnenie styku za týchto okolností za bránenie styku zo strany matky. 27. Podľa § 376 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. 28. Podľa § 376 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu. 29. Podľa čl. 8 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie (ods. 1). Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných (ods. 2). 30. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 31. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Znamená to potom, že súd musí prijať opatrenia na umožnenie kontaktu s biologickým rodičom, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti, pokiaľ nemá vykonaným dokazovaním za preukázané, že by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu. Po takomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže. V každom prípade rozhodovania je pre súd prioritou záujem dieťaťa a snaha vytvoriť stav spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodiča, keď zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmami rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, resp. presadiť si taký stav, ktorý by ohrozoval zdravie a vývoj dieťaťa. 32. Podľa čl. 5 zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine") záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 33. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 34. Súd v každom štádiu konania, t.j. vrátane vykonávacieho, dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 35. Osobný styk rodiča a maloletého dieťaťa je jedným z prostriedkov zabezpečenia čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorý nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti, na výchove maloletého dieťaťa a udržiavanie citového puta. 36. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je, aby uplatňoval pri styku s maloletým dieťaťom len pozitívnym spôsobom svoju rolu vo výchove dieťaťa, a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa druhým rezidenčným rodičom. Úlohou rodiča, ktorý vychováva maloleté dieťa, však naproti tomu je, aby so zreteľom na záujmy dieťaťa vytváral priaznivé podmienky ku styku tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa ku správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. 37. Tým, že rodičovské práva k maloletým deťom majú obaja rodičia, má taktiež otec, ktorý nežije s deťmi právo sa s nimi stretávať, rovnako právom detí je, aby mali zabezpečený kontakt aj s rodičom, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti. Právo na kontakt rodiča s dieťaťom vyplýva ako z príslušných ustanovení Zákona o rodine, tak aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Každý z rodičov si musí uvedomiť, že dieťa je súčasťou rodiny každého z nich, a teda presadzovaním integrácie detí výlučne do rodiny zo strany jedného z rodičov, predstavuje zásadný zásah do rodinného života detí. 38. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa v blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. 39. Právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Ak je oprávnený schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný. 40. Je nepochybné, pričom tento názor je prezentovaný tak vnútroštátnou súdnou praxou, ako aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, že je v záujme každého dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Zo všetkých pravidiel a povinností dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je výnimkou prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené, alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a
vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa, ktoré musia byť natoľko závažné, že okrem záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia, alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Zásadne nemožno obmedziť styk s rodičom v prípade, ak dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. 41. Výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, prípadne k jeho odlišným predstavám o výchove dieťaťa nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Dôvodom na obmedzenie styku nemôže byť ani prechodná nechuť dieťaťa na stretnutie vyvolaná vonkajšími okolnosťami, resp. práve nezhodou rodičov, a už vôbec nie objektívne neodôvodnené odmietanie rodiča dieťaťom, najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. Aj deti sú svojim rodičom povinné úctou a rešpektom, a táto povinnosť nemôže bezdôvodne zaniknúť, a to ani rešpektovaním všetkých práv dieťaťa. Prípadné okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré k viedli k zmenenému postoju dieťaťa a svojou závažnosťou by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, musia byť v konaní riadne preukázané. Odmietanie dieťaťa samé o sebe však nepredstavuje dôvod na obmedzenie styku. V takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil. 42. Vzhľadom na to, že exekučným titulom je uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoPno/2/2023 zo dňa 28.02.2023, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie a ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 17.03.2023, súd predmetným uznesením nariadil výkon citovaného rozhodnutia. 43. Súd majúc za preukázané, že povinná si dobrovoľne neplnila exekučný titul, súdu nezdokladovala objektívne preukázané dôvody na nerealizáciu styku oprávneného s maloletými a ani oprávnenému za tieto zmarené termíny neposkytla reálne náhradný termín na realizáciu styku s deťmi, napriek formálne deklarovanej vôli, avšak za kladenia si osobitných podmienok, ku ktorým otec vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti s matkou nebolo ochotný pristúpiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 44. Matka neumožňovanie styku otca s deťmi dáva najčastejšie do súvisu s chorobou detí, resp. s deklarovanou nevôľou samotných maloletých. Je nepochybné, že občasné ochorenie detí môže byť dôvodom k príležitostnému neuskutočneniu styku, avšak v danom prípade matkou tvrdený rozsah chorobnosti detí zakladá skôr pochybnosti o vhodnej starostlivosti matky o zdravie detí, ktoré má vo svojej výlučnej starostlivosti a dlhodobo sú mimo dohľad a výchovný vplyv otca. V tejto súvislosti neobstojí ani argumentácia, že deti prišli zo styku s otcom choré, keďže je zrejmé, že deti trpia všeobecne nezvyčajne vysokou chorobnosťou a prípadné zdravotné problémy po mimoriadne sporadických návštevách u otca za obdobie posledných dvoch rokov nemožno dávať do príčinnej súvislosti s jeho starostlivosťou. 45. Pokiaľ matka naďalej (tak, ako pred samotným nariadením exekučného titulu súdom vyššej inštancie) spochybňuje starostlivosť o deti zo strany otca, súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v pôvodnom základnom konaní nebolo spočiatku sporné, že otec starostlivosť o deti zabezpečoval počas spolužitia príležitostne bez zásadných problémov, odhliadnuc od subjektívnych výhrad matky, vychádzajúcim z jej väčšmi protektívneho prístupu k výchove. Tieto argumenty matky sa teda opäť s prihliadnutím na sporadickosť kontaktov otca o deti v období po ukončení spolužitia javia ako účelové. 46. Pokiaľ sa matka odvolávala na správu PhDr. Jaroslavy Martinkovej, poukazovala len na jej časť, ktorá bola v súlade s jej argumentáciu. Súd neponechal bez povšimnutia, že matka absolvovala vyšetrenia s deťmi bez súhlasu a vedomia otca, pričom psychologička vyhotovila pôvodnú správu výlučne na základe matkou poskytnutej rodinnej anamnézy. Oslovená psychologička, s ktorou neskôr z dôvodu objektivizácie nadviazal spoluprácu aj otec, však záverom na základe psychologického vyšetrenia skonštatovala, že zodpovednosť za daný stav majú obaja rodičia, keď otec sa podľa psychologičky, nedokáže správať na základe matkou popísanej situácie dostatočne ústretovo a láskavo, ale aj matka, ktorá nie je pre deti čitateľná v dôsledku jej úzkostnosti a snahy motivovať deti. Psychologička v predloženej správe skonštatovala, že ak rodičia budú pokračovať v aktuálnom režime, môže sa prehĺbiť nejednotný vzťah detí k otcovi a situácia sa nezmení, pokiaľ maloletý nezažijú korektnú skúsenosť s
tým, že rodičia spolu dokážu komunikovať, ak matka nezačne otca autenticky akceptovať a otec nebude láskavý k matke. Tiež uviedla, že matka je mienkotvorným rodičom a mala by aktívne vzťah k otcovi oddramatizovať. 47. K predloženému čestnému prehláseniu bývalej partnerky otca p. K. L. súd považuje za potrebné uviesť, že toto bolo predložené až v rámci odvolacieho konania voči prvému meritórnemu rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, resp. k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, ktoré je exekučným titulom v predmetnej veci, ktorý návrh odvolací súd prejednával spolu s odvolaním proti prvému meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, pričom odvolací súd sa s ním vysporiadal nasledovne: Odvolací súd neprihliadal ani na matkinu argumentáciu týkajúcu sa skutočností uvedených k osobe otca a jeho správania sa počas partnerského vzťahu existujúceho v minulosti bývalou partnerkou p. K. L. v Čestnom prehlásení zo dňa 15.03.2023, z ktorého je zrejmé, že k jeho vypracovaniu bývalá partnerka otca pristúpila po tom, ako ju o požiadala matka maloletých detí, informácie sa týkali správania sa otca počas ich spolužitia z r. 2006 - 2017 (alkoholizmus, užívanie návykových látok, agresivita, závislosť na porne, sexuálne obťažovanie v práci). V čestnom prehlásení sa menovaná vyjadruje, že k jeho napísaniu pristúpila preto, že sa dozvedela, dopočula, že deti otca chodia domov po návšteve u otca zdeptané a v zlom psychickom a fyzickom stave. Podľa informácie priateľky otca, ktorú povedala svojej priateľke a p. K. L. ju má od svojej priateľky, ktorú nebude menovať (bojí sa otca), mal otec v lete roku 2022 vo H. D. na záhrade u svojich rodičov požívať alkohol, následne naložiť deti do vozidla a odísť preč. Zohľadňujúc vážne pochybnosti o objektivite tohto čestného prehlásenia (pisateľka aj napriek vážnym tvrdeniam k správaniu sa bývalého partnera s ním udržiavala partnerský vzťah 11 rokov k poskytnutiu informácií bola oslovená matkou po tom, ako matka nadobudla podozrenie, že „vzťah otca a detí sa nevyvíja dobrým smerom“, jeho obsahom sú všeobecné a časovo nekonkretizované informácie, v súčasnosti neoveriteľné a vo vzťahu k tvrdeniu o vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu v lete 2022, v ktorom mali byť aj maloleté deti, sa jedná len o sprostredkovanú informáciu od neurčenej osoby), ktoré sa naviac (okrem udalosti z leta 2022) k prejednávanej veci ani nevzťahujú, odvolací súd na obsah doloženého Čestného prehlásenia z 15.03.2023 v kontexte skúmania zákonných podmienok na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia neprihliadal. (ods. 44 rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/120/2022 zo dňa 09.05.2023). Súd prvej inštancie nemá dôvod v konaní o výkon rozhodnutia odvolacieho súdu polemizovať s jeho vysloveným názorom, s ktorým sa naopak stotožňuje, pričom na dôvažok dodáva, že ide o subjektívne vyjadrenie bývalej partnerky otca maloletých detí podané po evidentne partnerskej kríze ústiacej do rozchodu, čo nepochybne malo vplyv na jej prežívanie a vnímanie, pričom opisované správanie otca, (ktorý bol v tom čase sám vo veku blízkom veku mladistvého) po prejavení jeho fyziologickej reakcie v prítomnosti v tom čase maloletej dcéry jeho výrazne staršej partnerky, sa javí ako absolútne adekvátne (vysvetlenie, stiahnutie sa a odchod). Pozornosti súdu neuniklo, že tvrdené neskoršie zrejme citové vzplanutie k dospievajúcej mladej žene (dcére bývalej partnerky) nie je o nič neprimeranejšie, než následné nadviazanie vzťahu s matkou maloletých detí, ktorá je fakticky rovesníčkou dcéry bývalej partnerky otca. Vzhľadom na uvedené súd považuje tvrdené skutočnosti za neprimerane dramatizované a použité účelovo s cieľom spochybniť otcovu morálnu integritu a spôsobilosť k starostlivosti o maloleté deti a dosiahnuť eliminácii otca zo života detí. 48. V zhode so súdom vyššej inštancie súd taktiež konštatuje, že matka žiadnym spôsobom neosvedčila skutočnosť, ktorá by otca mohla diskvalifikovať z výkonu jeho rodičovských práv a povinností a z možnosti budovania si vzťahu s oboma maloletými deťmi. Súd nemá osvedčenú, ani skutočnosť, že by otec zanedbával starostlivosť o deti a spôsoboval im zdravotné problémy alebo zhoršil psychický stav. Maloleté deti otca poznajú a majú u neho vytvorené vhodné prostredie. Matkine obavy o psychický stav otca sú aj v kontexte medzičasom uskutočneného znaleckého dokazovania v základom konaní (viď ods. 8 tohto rozhodnutia) absolútne nedôvodné. V konaní nebolo objektívne preukázané, že by styk maloletých s otcom negatívne vplýval na záujmy detí alebo že by v posudzovanej veci existovala reálne objektívne odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu. Sledujúc prioritne záujem detí a v snahe vytvoriť stav spravodlivej rovnováhy medzi ich záujmom a záujmom matky na vytvorení kompaktnej rodiny s jej novým manželom, súd dospel k záveru, že tento záujem matky nemôže mať prednosť pred záujmami detí deklarovanými v ust. čl. 5, písm. b), h) a i) Základných zásad Zákona o rodine, keď práve súčasný stav je spôsobilý ohroziť z dlhodobého hľadiska zdravý psychosociálny vývin detí. Aktuálne emočné prejavy detí, ktorých eskalácia je vzhľadom na dlhodobú absenciu kontaktu s otcom evidentne živená matkou, musia byť usmerniteľné správnym výchovným prístupom z jej strany, u ktorej sa však javí skôr snaha opačná, čo však má zásadný vplyv na hodnotenie jej rodičovských
kompetencií. Biologická väzba s otcom maloletých detí je z hľadiska stability výchovného prostredia nespochybniteľne pevnejšia, než citová väzba detí, ktorú si nepochybne za aktívneho prispetia matky vytvorili k jej súčasnému manželovi. 49. Aj s poukazom na vyššie citované ustanovenia Deklarácie práv dieťaťa je absolútne neakceptovateľné, aby súd rezignoval na práva detí na jedného z biologických rodičov v dôsledku jednostranného rozhodnutia druhého, ktorý má predstavu integrácie detí výlučne do novozaloženej rodiny, kde pre deti má mužský vzor predstavovať nový partner. Súd nespochybňuje právo matky na rodinný život, avšak v najlepšom záujme detí a v súlade s ich právami deklarovanými čl. 8 Deklarácie práv dieťaťa, je pre súd prvoradým hľadiskom v rámci najlepšieho záujmu detí ich právo na rodinný život, do ktorého nepochybne patrí ich biologický otec, ktorého musí matka akceptovať. Práve neakceptácia role druhého rodiča v živote detí a jeho účelové vylúčenie z ich života zásadne spochybňuje rodičovské kompetencie matky a jej ďalší prístup k výkonu už nariadeného rozhodnutia bude súd zohľadňovať v ďalšom konaní vo veci samej, keď takéto správanie je nepochybne spôsobilé matku bez ohľadu na jej spôsobilosť zabezpečiť materiálnu starostlivosť o deti diskvalifikovať z riadnej starostlivosti v širšom zmysle, ku ktorej patrí aj všestranný zdravý psychický vývin detí, vrátane podpory ich vzťahu k biologickému otcovi, s ktorým deti nezdieľajú aktuálne spoločnú domácnosť. Ako už bolo uvedené, súd nemôže pri svojom rozhodovaní vychádzať výlučne z jednostranných tvrdení matky, resp. listinných dôkazov zabezpečených na základe takýchto tvrdení, ale z objektívne produkovaných dôkazov, ktorými tvrdenia matky súd nemal za preukázané. 50. K argumentácii matky o potrebe zisťovať názor maloletých detí s prihliadnutím na ich vek a rozumovú vyspelosť súd považuje za potrebné uviesť, že na tento súd síce so všetkou vážnosťou prihliada (vzhľadom na stále útly vek maloletých detí bol ich názor pre súd dostatočne zistený znaleckým skúmaním v základnom konaní), ale názor detí nie je pre súd sám o sebe záväzný. Z hľadiska skúmania najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je podstatné zistenie skutočne autentického názoru dieťaťa, bez jeho ovplyvňovania názorom mienkotvorných osôb, s vylúčením akejkoľvek formy nátlaku, manipulácie, či korumpovania dieťaťa. Súd pritom prihliada na individuálnu rozumovú a psychickú vyspelosť, na ktorú má vplyv aj vek dieťaťa, jeho komunikačnú schopnosť, situácia, v ktorej sa aktuálne dieťa nachádza. Z vykonaného dokazovania v základnom konaní mal súd napriek jeho kompletnému neuskutočneniu za dostatočne preukázané, že v danom prípade dochádza k značnému dlhodobému ovplyvňovaniu postoja maloletých detí voči ich otcovi zo strany matky, resp. jej partnera, čím je spochybnená autenticita a hodnovernosť ich vyjadrení. Nakoľko súdnej znalkyni nebolo zo strany matky umožnené pozorovanie interakcie detí s ich otcom spôsobom odborne zvoleným znalkyňou, zabezpečujúcim čo najväčšiu mieru objektivity vyšetrenia (matka observáciu interakcie bola ochotná uskutočniť výlučne ňou zvoleným spôsobom), súd nemohol na vyjadrenia detí prihliadať ako na absolútne hodnoverné a autentické, a teda z nich bez ďalšieho nekriticky vychádzať. 51. Rovnako súd dospel k záveru, že pokusy matky o kriminalizáciu otca nemajú vplyv na vyhodnotenie jeho schopnosti zabezpečiť krátkodobú starostlivosť o maloleté deti počas exekučným titulom vymedzeného styku. V základnom meritórnom konaní nebolo preukázané ani znaleckým dokazovaním psychológom za pribratia znalca z odboru psychiatrie zistené žiadne psychické ochorenie otca, ktoré by mohlo mať vplyv na jeho spôsobilosť postarať sa počas určeného víkendového styku o deti a ani agresívne tendencie. O záveroch znaleckého dokazovania súd nemá dôvod napriek subjektívnym výhradám a pretrvávajúcemu hostilnému nastaveniu matky voči otcovi pochybovať. 52. V tejto súvislosti súd dodáva, že vykonaným dokazovaním v paralelne prebiehajúcom základom meritórnom konaní nemá súd za preukázané, že by matkou tvrdené odmietanie otca zo strany detí bolo v priamej príčinnej súvislosti s konaním otca. Takýmto dôkazom mohlo byť práve nariadené znalecké dokazovanie, keď sa však ako už bolo uvedené z dôvodov na strane matky neuskutočnila observácia interakcie detí a otca, ktorá by mohla uvedenú skutočnosť potvrdiť, alebo vyvrátiť. Súd má k dispozícii výlučne tvrdenia detí, ktorých autenticitu však s poukazom na vyššie uvedené nemá za preukázanú, pričom je spochybnená jednak vekom maloletých detí, ale predovšetkým dlhodobou absenciou kontaktu detí s otcom, vzhľadom ku ktorej sa javí automatizovaná odmietavá reakcia detí pred znalkyňou skôr ovplyvnená intenzívnym vplyvom matky a jej partnera. Deti samé napokon potvrdili, že sa s nimi o otcovi rozprávajú, pričom ich vyjadrenia, že ich chce otec matke vziať, sú nepochybne spôsobilé u detí vo veku maloletých vyvolávať strach. Ostatné stretnutie detí s otcom v lete 2023, po ktorom mali deti prejavovať podľa matky stresovú reakciu (predložené odborné správy vychádzajú výlučne z anamnézy
podanej matkou, z ktorého dôvodu na ne súd nemohol ako na relevantné prihliadať) sa uskutočnilo v prítomnosti viacerých zúčastnených osôb zo strany príbuzenstva otca, a teda je nepravdepodobné, že by otec vo vzťahu k deťom mal vôbec priestor správať sa neadekvátne, či násilne, obzvlášť pri jeho dlhodobej motivácii k obnoveniu styku s deťmi, čo pri nezistenej psychopatológii na strane otca vykonaným znaleckým dokazovaním nedáva ani logický zmysel. 53. Za zdravie detí sú zodpovední predovšetkým rodičia. Matka mala doposiaľ dostatočný časový priestor na to, aby deti psychicky pripravila na kontakt s otcom a nie v nich budovala nepriateľský postoj nepravdivými tvrdeniami (otec deti matke nechcel vziať). Skutočnosť, že sa otec stiahol, aby nedochádzalo k ďalšej traumatizácii detí pri konfliktoch súvisiacich s neuskutočnenými kontaktmi rozhodne nemožno považovať za nezáujem o stretávanie sa s deťmi, keď naopak otec naďalej aktívne pokračuje v konaní, avšak je evidentné, že nemá záujem hrotiť konflikt s matkou, ktorá sa každý krok otca snaží obrátiť v jeho neprospech. Nariadenie výkonu rozhodnutia za súčasného nariadeného výchovného opatrenia, ktoré sa aktuálne dočasne nerealizuje opäť výlučne zo svojvôle matky (účasť podmieňuje možnosťou neakceptovateľného nahrávania priebehu stretnutí), čím de facto matka marí výkon ďalšieho úradného rozhodnutia, rozhodne nemožno považovať za rozporný s najlepším záujmom maloletých, vo vzťahu ku ktorým nie je matka rodičom s výlučnými rodičovskými kompetenciami, hoci si tieto aktuálne prisvojuje a v súlade s jej psychologickým profilom zisteným znaleckým dokazovaním sa snaží tvrdohlavo všetkými dostupnými prostriedkami presadiť svoju vôľu a predstavu o ďalšom živote detí. Matka si musí uvedomiť, že za prípadné následky na psychike maloletých detí v dôsledku jej flagrantného nerešpektovania rodičovskej role otca, akýchkoľvek autorít a donucovacej moci štátu, bude niesť zodpovednosť v prvom rade sama, keď súd síce čo najšetrnejším spôsobom k maloletým deťom, ale z úradnej povinnosti musí realizovať zákon a práva všetkých zúčastnených osôb, vyplývajúce tak z vnútroštátnej ako aj medzinárodnoprávnej úpravy, pričom tieto nemôže vykladať izolovane, ale v ich vzájomných súvislostiach, pri citlivom vážení jednotlivých zdanlivo protichodných práv detí a ich rodičov. 54. K matkou požadovanému odkladu výkonu rozhodnutia súd poznamenáva, že prichádza do úvahy až po jeho nariadení, samozrejme za predpokladu existencie objektívnych dôvodov, ktoré však má matka možnosť preukázať iba v prípade riadnej spolupráce so subjektami zapojenými v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, aj s cieľom zmiernenia prípadných následkov výkonu súvisiacich súdnych rozhodnutí na psychiku maloletých detí. 55. Súd teda dospel k záveru, že neboli objektívne zistené ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré by sa nemohol realizovať výkon právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, označeného vo výroku tohto rozhodnutia. Nakoľko neboli objektívne zistené, a tak v tomto, ako ani v súvisiacich konaniach preukázané okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k odmietavému postoju detí, súd by nevyhovením návrhu a nenariadením výkonu rozhodnutia na základe právoplatného a vykonateľného neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené v zásade za totožného skutkového stavu, bezdôvodne závažne zasiahol do výkonu rodičovských práv a povinností otca, keďže by tým de facto nepriamo neodôvodnene obmedzil styk otca s maloletými, ktorý sa napriek opačným deklaráciám matky, ktorými popierajúca bránenie v styku otcovi, po dobu v živote detí vzhľadom na ich vek mimoriadne významnú, riadne dobrovoľne zo strany matky nerealizuje. 56. Na záver súd zdôrazňuje, že matka maloletých detí je povinná rešpektovať práva otca na výkon jeho rodičovských práv a povinností a zo strany otca je potrebné, aby rešpektoval nariadené neodkladné opatrenie a vykonával svoje rodičovské práva tak, aby neboli ohrozené záujmy maloletých detí. Obom rodičov súd vyzýva, aby dbali na plnenie exekučného titulu a pri jeho realizácii sa zdržali všetkého negatívneho, čo by vplývalo na maloleté deti počas jeho plnenia (nevhodné správanie rodičov, nevhodná komunikácia, nevhodný výber slovných prostriedkov, ataky a pod.) a aby dbali na blaho, potreby a záujmy svojich detí, a tiež naďalej využívali služby odborného poradenstva v rámci nariadeného výchovného opatrenia. Matke dáva do pozornosti, že je povinná maloleté deti v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, na základe ktorého súd nariaďuje tento výkon rozhodnutia, na styk s otcom pripraviť a svojím verbálnym a neverbálnym prejavom ich vo vzťahu k otcovi podporovať, usmerňovať a organizovať ich program so zreteľom na ich záujem stretávať sa s ich otcom, pretože objektívne nepodložené výhrady voči ich otcovi pôsobia na vzájomný vzťah otca a detí kontraproduktívne a môžu mať do budúcna zásadný negatívny dopad na zdravý psychický vývin detí. Osobný záujem matky si nemožno zamieňať s najlepším záujmom detí, ktoré majú právo na lásku a starostlivosť oboch rodičov, keď predpokladom ich pozitívneho napredovania je korektný a nekonfliktný vzťah ich rodičov,
na ktorý môže mať pozitívny vplyv práve dôsledné dodržiavanie súdom nastavených pravidiel styku maloletých detí s otcom. 57. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, z hľadiska zachovania práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike / sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008). 58. O trovách konania, vrátane odvolacieho, súd rozhodol samostatným výrokom uznesenia, ktorý nebol vyhlásený na pojednávaní vo veci, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia o nariadení výkonu rozhodnutia, ale z dôvodu hospodárnosti je súčasťou tohto uznesenia. Súd pri rozhodovaní o trovách postupoval podľa ust. § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, keď v konaní neboli zistené zákonné dôvody na iné rozhodnutie, než podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.