Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava I 18T/41/2025 1125014744 22. 04. 2026 JUDr. Martin Hlinka ECLI:SK:MSBA1:2026:1125014744.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Martinom Hlinkom na hlavnom pojednávaní 22. apríla 2026 takto rozhodol: B. J., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom O. XXX/XX, Bratislava, sa uznáva za vinnú, že dňa 27.05.2025, v čase okolo 09.30 hod. v Bratislave, na jednej z lavičiek nachádzajúcich sa za zastávkou MHD - Trnavské mýto pri Tržnici, počas toho, ako poškodenému C. G., narodenému XX.XX.XXXX, došlo nevoľno, sa pri ňom pristavila, pričom ju poškodený požiadal o pomoc, využila zdravotný stav a vyšší vek poškodeného, predpokladala, že poškodený nebude klásť žiadny alebo malý odpor a počas toho, ako pridržiavala hlavu poškodeného rukou a prihovárala sa mu, mu zároveň druhou rukou cez hlavu zvesila plátenú malú tašku tmavej farby, ktorú mal poškodený prevesenú cez rameno, v ktorej mal občiansky preukaz, kartu poistenca VŠZP, mobilný telefón a kľúče od bytu a následne s týmito vecami odišla z miesta činu, čím poškodenému C. G. spôsobila škodu vo výške 45,00 Eur, teda si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorú mal iný na sebe a čin spáchala na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, čím spáchala zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona.
§
Za to sa jej ukladá Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 4 mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 0T/73/2026 zo dňa 03. marca 2026, právoplatný dňa 03. marca 2026 ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. odôvodnenie: Dňa 04. decembra 2025 prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III podala obžalobu na obžalovanú pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že obvinená dňa 27.05.2025, v čase okolo 09.30 hod. v Bratislave, na jednej z lavičiek nachádzajúcich sa za zastávkou MHD - Trnavské mýto pri Tržnici, počas toho, ako poškodenému C. G., narodenému XX.XX.XXXX, došlo nevoľno, sa pri ňom obvinená pristavila, pričom ju poškodený požiadal o pomoc, obvinená využila zdravotný stav a vyšší vek poškodeného, predpokladala, že poškodený nebude klásť žiadny alebo malý odpor a počas toho, ako obvinená pridržiavala hlavu poškodeného rukou a prihovárala sa mu, mu zároveň druhou rukou cez hlavu zvesila plátenú malú tašku tmavej farby, ktorú mal poškodený prevesenú cez rameno, v ktorej mal občiansky preukaz, kartu poistenca VŠZP, mobilný telefón a kľúče od bytu a následne s týmito vecami odišla z miesta činu, čím poškodenému C. G. spôsobila škodu vo výške 45,00 Eur. K neprítomnosti obžalovanej na hlavnom pojednávaní Podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, alebo ak sa predvolanie na hlavné pojednávanie považuje za doručené podľa § 66 ods. 3 alebo 4, aj keď sa o ňom obžalovaný nedozvedel, a z toho dôvodu jemu ustanovený obhajca bol o hlavnom pojednávaní riadne upovedomený, b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený, d) obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného. Podľa § 252 ods. 3 Trestného poriadku hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Obžalovanej na výsluchu dňa 13. februára 2026 súd doručil obžalobu, výzvu podľa § 240 Trestného poriadku, zároveň jej bol oznámený termín hlavného pojednávania dňa 22.04.2026 o 10.00 hod. Obžalovaná bola zároveň poučená, že pokiaľ sa nedostaví na hlavné pojednávanie, môže byť vykonané v jej neprítomnosti, rovnako bola poučená, že pokiaľ sa nedostaví na termín hlavného pojednávania, môžu byť čítané výpovede svedkov a znalcov a prípadne aj znalecké posudky aj bez jej súhlasu. Takisto obžalovaná bola poučená o možnosti jej vzatia do väzby a o zákonných náležitostiach ospravedlnenia zo zdravotných dôvodov. Obžalovaná rovnako uviedla, že pokiaľ sa nedostaví na oznámený termín hlavného pojednávania, žiada aby sa vykonalo v jej neprítomnosti. Na hlavné pojednávanie sa obžalovaná nedostavila a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnila. Súd lustráciou v systéme ZVJS zistil, že obžalovaná sa nenachádza vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody.
Pred rozhodnutím o vykonaní hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovanej sa tunajší súd vysporiadal aj s podmienkami uvedenými v § 252 ods. 2, 3, 4 Trestného poriadku. Z obsahu súdneho spisu bolo zistené, že obžalovaná nie je obmedzená na právnych úkonoch, nejde o prípad povinnej obhajoby podľa § 37 a nasl. Trestného poriadku, mala možnosť vyjadriť sa k skutku, ktorý je predmetom obžaloby, obžalovanej bolo riadne oznámené uznesenie o vznesení obvinenia a bola upozornená na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie skráteného vyšetrovania. Rovnako zo súdneho spisu vyplýva, že jej bola doručená obžaloba a bola riadne a včas predvolaná na hlavné pojednávanie a zároveň požiadala o konanie v neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj záver súdu o tom, že predmetnú vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovanej, rozhodol podľa § 255 ods. 2 Trestného poriadku s prihliadnutím na § 252 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovanej, keďže dospel k splneniu všetkých vyššie uvedených zákonných podmienok a zároveň obžalovaná požiadala o konanie v neprítomnosti. Prokurátorka na hlavnom pojednávaní predniesla obžalobu zmenenú v časti skutkovej vety obžaloby, kde z dôvodu pisárskej chyby došlo k oprave v piatom riadku obžaloby, kde namiesto „bude“ malo byť uvedené „ nebude“. S ohľadom na znenie a kontext skutkovej vety uvedenej v písomnom vyhotovení obžaloby z 01. decembra 2025 súd túto chybu vyhodnotil ako nepodstatnú, nemajúc žiadny vplyv na zachovanie totožnosti skutku alebo právnu kvalifikáciu skutku, a preto na uvedenú pisársku chybu prihliadol v skutkovej vete vyhláseného rozsudku. Na hlavnom pojednávaní dňa 22. apríla 2026 súd vykonal dokazovanie čítaním zápisnice o skoršej výpovedi obžalovanej, čítaním zápisnice o skoršej výpovedi svedka poškodeného, čítaním záveru a posudku zo znaleckého posudku č. 34/25 znalca z odvetvia psychiatrie, čítaním odborného vyjadrenia a vykonaním ostatných listinných dôkazov. Z prečítanej zápisnice o skoršej výpovedi obžalovanej z 29.05.2025 na č. l. 8 - 11 vyplýva, že ku skutku sa priznala, dňa 26.05.2025 na Trnavskom Mýte uvidela staršieho pána vo veku viac ako 70 rokov, pričom si všimla že mal naklonenú hlavu a nebolo mu dobre a že mal nejaký záchvat. a bolo vidno, že je starý. Obžalovaná v prípravnom konaní vypovedala, že tento pán mal oblečené nohavice a košeľu. Keď ku nemu pristúpila, povedal jej, že ho má nechať tak a má mu pomôcť, lebo mu bolo zle. Podišla k nemu, povedal jej, aby ho nechala a že mu má pomôcť, pričom zbadala malú tmavú taštičku, ktorú mal prevesenú cez plece a ktorú mu zobrala. Následne odišla z Trnavského Mýta a pozrela si, čo tam je a nachádzal sa tam telefón čierny vyklápací, doklady a kľúče. Obžalovaná rovnako uviedla, že vedela, čo robí a ľutuje tento skutok. Z prečítanej zápisnice o skoršej výpovedi svedka poškodeného z 29.05.2025 na č. l. 15 - 19 vyplýva, že dňa 27.05.2025 približne o 9.00 hod sedel na lavičke pri Tržnici, kde mu ostalo zle, chcel sa postaviť, naznačil rukou, že potrebuje pomoc s postavením, a vtedy prišla žena, ktorá mu povedala, že „pomôžem Vám?“ a vtedy sa snažil postaviť a zas si sadol, po chvíli ho to prešlo a vtedy si všimol, že nemá brašnu, ktorú mal krížom cez ľavé rameno. Brašna bola čierna, približne 20 x 25 cm, bez značky, v ktorej mal telefón, doklady v puzdre, kde bol občiansky preukaz, zdravotná karta, električenka a kľúče od domu. Ženu si nepamätal, počul len jej hlas, nevidel jej do tváre. Poškodený nevedel uviesť, či mu tá žena zobrala brašnu, pretože mu prišlo nevoľno a nevnímal okolie. Nevedel uviesť, či ho niekto chytal alebo prehľadával, ale bol si istý, že mu brašnu niekto musel zobrať počas toho ako mu prišlo zle. Zo záverov a posudku znaleckého posudku č. 34/25 znalca z odvetvia psychiatrie z č. l. 70 - 74 vyplýva, že obžalovaná pochádza zo 4 detnej rodiny, v detstve neprekonala vážnejšie choroby a v dospelosti bola liečená na syphilis a na závislosť od drog. Komplikáciou drogovej závislosti je vírusová hepatitída typu C. Je nezamestnaná, nepoberá žiadne sociálne dávky a žije s druhom v záhradnej chatke. Financie na živobytie a drogy získava majetkovou tr. činnosťou prevažne v obchodoch a nákupných centrách a/alebo žobraním. V súčasnosti je v dlhodobej ambulantnej protidrogovej liečbe v CPLZD v Bratislave, s denným užívaním Metadonu, ktorý je substitúciou za ilegálne získavaný a aplikovaný heroin. Systematické užívanie drog viedlo k degradácii a depravácii jej osobnosti a k
asociálnemu správaniu s cca 15 trestnými konaniami so sumárne 10 ročným VTOS. Liečba obžalovanej bola a je bez efektu, v užívaní drog a v životnom štýle drogovo závislého jedinca (nezamestnanosť, bezdomovectvo a tr. činnosť) pokračovala a pokračuje. Osobnosť obžalovanej znalec charakterizoval ako primitívne štruktúrou osobnosti a intelektom v pásme subnormy, s bazálnou úrovňou so slabou slovnou zásobou a vyjadrovacou schopnosťou a sťaženou zrozumiteľnosťou, s absenciou sebadisciplíny a ambícií s absenciou motivácie pre systematické zamestnanie. Obžalovaná je podľa znalca neschopná abstinencie a nemá motiváciu abstinovať, systematicky si aplikuje psychotropné látky. Vyznačuje sa hlbokou degradáciou vyšších citov a bezohľadnosťou voči iným a celkovou emočnou a vzťahovou spustlosťou a nekritičnosťou voči svojej závislosti a ľahostajnosťou k sebe a k iným. Znalec konštatoval, že obžalovaná je závislá od opioidov, amphetaminov a sedatív. Jej osobnosť je nediferencovaná, mentálne subnormná, drogovou závislosťou hlboko depravovaná. Obžalovaná v čase skutku ani v súčasnosti netrpí duševným ochorením, ktoré by znižovalo jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Jej stav intelektu umožňuje dobré rozpoznanie hraníc spoločenských a právnych noriem, voči ktorým je ľahostajná. Skúmanie duševného stavu obžalovanej nie je odôvodnené. Vzhľadom na stav depravovanej osobnosti a sociálnu disadaptabilitu nie je predpoklad pre absolvovanie a úspešnosť akejkoľvek protitoxikomanickej liečby a preto v žiadnej forme nie je indikovaná. Prognóza protispoločenského konania obžalovanej je podľa záverov znalca dubiózna. Z odborného vyjadrenia z 29.05.2025 na č. l. 41 vyplýva, že mobilný telefón zn. TCL onetouch, čierny, vyklápací bol odborníkom ocenený na 35 Eur a plátenná taška sivej farby bola ocenená na 10 Eur. Zo zápisnice o previerke výpovede z 28.05.2025 s fotodokumentáciou na č. l. 29 - 36 vyplýva, že obžalovaná ukazuje odkiaľ ktorým smerom na lavičku prišla pred tržnicu (fotografia č. 2) a ako sedela na lavičke v čase pred skutkom (fotografia č. 3). Ako sedí na lavičke ukazuje kde sedel poškodený (fotografia č. 4). Následne ukazuje kde sedel poškodený keď ho okradla (fotografia č. 5). Potom ukazuje, ktorým smerom išla na zastávku a ktorým smerom odišla z miesta spáchania skutku (fotografia č. 6). Fotografia č. 1 znázorňuje miesto, kde bola previerka vykonaná. Zo zápisnice o vydaní veci z 28.05.2025 na č. l. 38, že obžalovaná o 19.45 hod dobrovoľne vydala 1ks mobilný telefón zn. TCL onetouch, čierny vyklápací, bez obalu, vypnutý a o 21.30 hod. dobrovoľne vydala 1 ks čierna plátenná taštička s tmavozelenými nápismi, 1 ks občiansky preukaz č. T. XXXXXX na meno C. G., 1 ks zdravotná karta VšZP na meno C. G., 1 ks kľúč MUL-T-LOCK, 1 ks obyčajný kľúč, 1 ks čip. Z analýzy kamerového záznamu zachytávajúceho priebeh skutku z 28.05.2025 na č. l. 47 vyplýva, že na nosiči sa nachádza priečinok s názvom 329-2025 o veľkosti 6,61 GB s obsahom video záznamu kamier. Kamera park 2 o 9:23:52s zachytáva ako si osoba č. 1 sadá na lavičku pod stromom najbližšie k budove Tržnice. Osoba má na sebe tmavomodrú bundu, kapsu tmavej farby cez rameno, modré džínsy, sivý zvršok pod bundou, tmavomodré tenisky a v ruke žlto modrú tašku a je ustálená ako C. G.. V čase o 9:24:50s začína osobu č. 1 triasť a tá sa zvíja na lavičke. V čase o 9:25:07s k trasúcej sa osobe pristupuje osoba č. 2, komunikuje s osobou č. 1 a postaví sa pred ňu, chrbtom k záberu kamery, zohne sa nad osobu č. 1 manipuluje s ňou a následne si vkladá kapsičku osoby č. 1 do svojej bielo zelenej tašky, ktorú si položí tesne pred osobu č. 1. Potom pozrie osobe č. 1 do jej modro žltej tašky a tú následne položí na osobu č. 1. V čase o 9:26:31s osoba č. 2 odchádza smerom k električkovým zastávkam. Kamera s označením park 1 zachytáva stromový park s lavičkami kde sedela osoba č. 1 od strany podchodu na trnavskom mýte. Osoba č. 2 v čase o 9:26:47s opúšťa záber kamery smerom ku zastávkam električiek v ruke nesúc zeleno bielu tašku. U osoby č. 2 sa jedná o ženu, má krátke tmavé vlasy, fľakatú bundu, tmavé nohavice s bielim horizontálnym pásom po bokoch, biele tenisky, tmavú kapsu cez rameno a bielo zelenú igelitku v ruke. Z odpisu registra trestov z 22.04.2026 vyplýva, že obžalovaná mala ku dňu vyhlásenia rozsudku 17 záznamov v registri trestov. Odsúdenie Okresným súdom Bratislava II z 28.062001, sp. z. 5T/87/2001 súd nezohľadnil, keďže sa na odsúdenú hľadí akoby nebola odsúdená. Obžalovaná bola v minulosti odsúdená prevažne za trestné činy krádeže. Súd z predmetných odsúdení poukazuje najmä na trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III z 18.03.2022, sp. zn. 0T/84/2022, ktorým bol obžalovaná uznaná vinnou za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody na 6 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trestný rozkaz
Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/73/2026 z 18.1.2026, ktorým bola obžalovaná odsúdená za krádež podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, za čo jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so skúšobnou dobou 15 mesiacov a trestný rozkaz Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/196/2026, ktorým bola obžalovaná odsúdená za krádež podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za čo jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Z výpisu centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z 22.04.2026 vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ uznaná za vinnú zo spáchania ôsmich priestupkov; priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a krádeží. Z pripojeného spisu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/73/2026 vyplýva, že obžalovaná bola za skutok zo dňa 16.01.2026 odsúdená trestným rozkazom sp. zn. 0T/73/2026 z 18.01.2026 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, právoplatným dňa 18.01.2026. K právnej kvalifikácii skutku Súd konštatuje, že vo vzťahu k subjektu trestného činu, v prípade obžalovanej ide o trestne zodpovedný subjekt, a to aj vzhľadom na závery znalca, ktorý konštatoval, že obžalovaná netrpela ani netrpí duševným ochorením, ktoré by znižovali jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu súd vyhodnotil konanie obžalovanej ako úmyselné v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pričom pri tomto závere vychádzal z priebehu skutku, popísanom v skutkovej vete rozsudku. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že porušený objekt trestného činu, ktorým je v prípade trestného činu krádeže vlastníctvo a zároveň aj držba malej tašky, ktorú mal poškodený prevesenú cez rameno. Pri posudzovaní objektívnej stránky trestného činu vychádzal súd predovšetkým z výpovede obžalovanej, ktorá detailne popísala priebeh skutku, akým sa zmocnila jeho tašky, ktorú mal prevesenú cez rameno, čím naplnila všetky znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, keďže ako uviedla vo svojej výpovedi, poškodenému, po tom ako sa ho opýtala, či mu treba pomôcť, strhla tašku, ktorú mal prevesenú cez rameno a odišla s ňou preč z Trnavského Mýta. Obžalovaná zároveň uviedla, že sa ku skutku priznáva. Výpoveď obžalovanej koreluje aj s výpoveďou poškodeného, ktorý popísal ako mu prišlo nevoľno a žiadal o pomoc, pričom k nemu pristúpila žena, a keď ho to prešlo spozoroval, že mu chýba predmetná taška, ktorú mal prevesenú cez rameno. V kontexte hodnotenia výpovede obžalovanej a poškodeného súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že obžalovaná dňa 28.05.2025 dobrovoľne vydala vypnutý mobilný telefón zn. TCL onetouch, čierny vyklápací, bez obalu, a o 21.30 hod. dobrovoľne vydala čiernu plátennú taštičku s tmavozelenými nápismi, občiansky preukaz č. T. XXXXXX na meno C. G., zdravotnú kartu VšZP na meno C. G., kľúč MUL-T-LOCK, obyčajný kľúč a čip. Kredibilita výpovede obžalovanej bola podporená aj vykonanou zápisnicou o previerke výpovede s fotodokumentáciou, kde obžalovaná orgánom činným v trestom konaní identifikovala ako na miesto činu prišla, kde v čase spáchania skutku sedel poškodený a obžalovaná a ktorým smerom odišla z miesta činu. Vo vzťahu k vykonanému úradnému záznamu z analýzy kamerového záznamu zachytávajúceho priebeh skutku súd konštatuje, že bol na hlavnom pojednávaní vykonaný vzhľadom na skutočnosť, že žiadna z procesných strán jeho vykonanie nenamietala, avšak súd naň ďalej pri hodnotení dôkazov neprihliadal. Po vykonanom dokazovaní súd ustálil záver, že konanie obžalovanej naplnilo aj objektívnu stránku kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 3 písm. f), a to vzhľadom na to, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaná si poškodeného nevybrala náhodne, ale cielene vzhľadom na to, že je osobou vyššieho veku. Z jej výpovede totiž vyplýva, že ako uvidela poškodeného, uvedomila si, že ide o staršieho pána, ktorý mal viac ako 70 rokov. Zároveň si obžalovaná uvedomovala aj tú skutočnosť, že poškodenému v danom momente nebolo zdravotne dobre, keďže mal naklonenú hlavu, na čo sa ho aj spýtala, otázkou, či nepotrebuje pomôcť. Z týchto dôvodov, uvedomujúc si, že sa poškodený nebude môcť brániť, mu zobrala tašku prevesenú cez rameno.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaná naplnila všetky znaky skutkovej podstaty zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, keďže si prisvojila cudziu vec, ktorú mal poškodený na sebe, a ktorej sa zmocnila, a to na chránenej osobe, keďže skutok spáchala na osobe vyššieho veku.
K druhu trestu a výroku o treste Pri určení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na potrebu ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti obžalovanou a súčasne na to, aby iných trest odradil od páchania trestných činov, majúc tiež na zreteli vytvorenie podmienok na výchovu obžalovanej k tomu, aby viedla riadny život a ďalšiu trestnú činnosť už nepáchala a aby trest zároveň vyjadril morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou. Súd pri úvahách o druhu trestu ďalej vychádzal zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Pri prejednávanom trestnom čine stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu trestu odňatia slobody v rozpätí dva až osem rokov ( § 212 ods. 3 Trestného zákona). V prvom rade súd posudzoval či došlo k súbehu stíhaného trestného činu s iným trestným činom obžalovanej, za ktorý už bola odsúdená, a teda či sú splnené podmienky pre uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona. V tomto ohľade súd uvádza, že obžalovaná pred prejednávaným skutkom z 27.05.2025 bola naposledy odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III z 18.03.2022, sp. zn. 0T/84/2022. Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie oboznámením podstatného obsahu súdneho spisu Mestského súdu Bratislava I vedeného pod sp. zn. 0T/73/2026, a to najmä s obžalobu a trestný rozkaz a ostatný podstatný obsah spisu, z ktorého vyplynulo, že sa obžalovaná dňa 16.01.2026 dopustila prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona na tom základe, že 16. januára 2026 v čase o 19.07 hod. v Bratislave na ulici Galvaniho 24A v predajni LIDL z predajnej plochy odcudzila v trestnom rozkaze sp. zn. 0T/73/2026 z 18. januára 2026 uvedené veci, čím spôsobila spoločnosti Lidl Slovenská republika, s.r.o., škodu vo výške 6,77 Eur pričom bola uznaná za vinnú z dvoch priestupkov a to dňa 27. októbra 2025 a 14. novembra 2025, za čo jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 15 mesiacov. Skutok vyplývajúci z trestného rozkazu sp. zn. 0T/73/2026 z 18. januára 2026 obžalovanej a prejednávaný skutok boli pretrhnuté odsúdením Mestského súdu Bratislava I, a to trestným rozkazom sp. zn. 0T/73/2026 z 18.01.2026, ktorý bol obžalovanej doručený pri výsluchu dňa 18.01.2026, a ktorý v totožný deň aj nadobudol právoplatnosť. Vzhľadom na uvedené súd ustálil záver, že boli splnené zákonné podmienky na ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona a to podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona. Východiskom pre určenie trestnej sadzby na ukladanie trestu odňatia slobody obžalovanej v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona bola: 1/ trestná sadzba v prejednávanej veci v rozpätí 2 roky až 8 rokov za zločin krádeže podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona a 2/ trestná sadzba v rozpätí až na 2 roky za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona v konaní vedenom pod sp. zn. 0T/73/2026. Súd preto ustálil, že bude potrebné vychádzať z trestnej sadzby za zločin krádeže podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný a teda z trestnej sadzby v rozpätí dva roky až osem rokov, keďže pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba 0 až 2 roky. Zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti obžalovanej rovnako vyplýva, že skutok z 16.01.2026 je úmyselným prečinom podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona a prejednávaný skutok je úmyselným zločinom podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, a preto súd aplikoval na prejednávanú vec aj § 41 ods. 2 Trestného zákona, keďže
ukladal trest odňatia slobody za dva úmyselné trestné činy, spáchané dvoma samostatnými skutkami, z ktorých jeden je kvalifikovaný ako zločin. Trestnú sadzbu trestu odňatia slobody uvedenú v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona upravil tak, že zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Z trestnej sadzby dva až osem rokov, jedna tretina predstavuje dva roky, o ktoré súd zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby, a takto upravená trestná sadzba predstavuje rozpätie dva roky až desať rokov trestu odňatia slobody, z ktorej súd pri ukladaní trestu vychádzal. V súvislosti s posudzovaním osoby obžalovanej súd zistil, že ide o 42 ročnú ženu, žijúcu bezdomoveckým spôsobom života, bývajúcu v chatke pri záhradkárskej oblasti, ktorá je nezamestnaná, bez stabilného príjmu, drogovo závislá, bez zistenia kombinácií a frekvencií aplikovania psychotropných a iných návykových látok, a ktorá si finančné prostriedky na obživu a drogy obstaráva majetkovou trestnou činnosťou a žobraním. Z hľadiska individuálnej prevencie mal súd za preukázané, že obžalovaná sa k spáchaniu trestného činu priznala a oľutovala ho. Z aktuálneho odpisu registra trestov však vyplýva, že obžalovaná je špeciálnou recidivistkou, keďže prevažná väčšina odsúdení obžalovanej predstavuje odsúdenia za krádeže. Súd z predmetných odsúdení poukazuje na trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III z 18.03.2022, sp. zn. 0T/84/2022, ktorým bola obžalovaná uznaná vinnou za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, ale aj na trestný rozkaz Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/73/2026 z 18.1.2026, ktorým bola obžalovaná odsúdená za krádež podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, za čo jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so skúšobnou dobou 15 mesiacov a trestný rozkaz Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/196/2026, ktorým bola obžalovaná odsúdená za krádež podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za čo jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Súd rovnako poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaná už bola viac ako 10 krát vo výkone trestu odňatia slobody, čo taktiež poukazuje na postoj obžalovanej k normám správania sa a taktiež k možnosti jej nápravy. Z aktuálneho výpisu centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ uznaná za vinnú zo spáchania ôsmich priestupkov; jedného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a ostatne drobných krádeží. Z hľadiska generálnej prevencie je potrebné poukázať na to, že trestná činnosť v podobe krádeží je spoločnosťou vnímaná negatívne, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že ide o pomerne často sa opakujúcu trestnú činnosť. Rovnako súd zastáva názor, že krádež vykonaná na dôchodcovi, ako na chránenej osobe, zneužívajúc jeho aktuálnu zdravotnú indispozíciu, jednoznačne negatívne zvyšuje jeho spoločenskú závažnosť, keďže zvýšená ochrana starých a chorých by mala byť prioritou politiky štátu ako aj popredným záujmom spoločnosti. Súd uvádza, že ukladaný trest musí byť z hľadiska generálnej prevencie taký, aby odradil iných od páchania takejto trestnej činnosti, a zároveň z pohľadu individuálnej prevencie takého charakteru, aby dokázal vytvoriť podmienky na výchovu obžalovanej k tomu, aby viedla riadny život, a aby sa vyhýbala páchaniu ďalšej trestnej činnosti, a zároveň, aby vyjadril aj morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou. Ako už súd konštatoval vyššie, obžalovaná bola trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/73/2026 z 18.1.2026 odsúdená za krádež podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, za čo jej už bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so skúšobnou dobou 15 mesiacov. Súd akcentuje, že obžalovaná následne po približne jednom mesiaci od uloženia podmienečného trestu spáchala ďalší trestný čin krádeže. Súd opätovné akcentuje aj tú skutočnosť, že obžalovaná už bola 13 krát vo výkone trestu odňatia slobody, a to aj v prípadoch, kedy jej bol ukladaný podmienečný trest odňatia slobody alebo alternatívny trest. Z uvedeného je zrejmé, že ukladanie podmienečného trestu odňatia slobody alebo alternatívneho trestu nemalo na obžalovanú žiadúci nápravný efekt, keďže ani hrozba premeny podmienečného trestu na trest nepodmienečný, resp. hrozba náhradného trestu odňatia slobody neboli pre obžalovanú dostatočnou výstrahou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd ukladal trest odňatia slobody podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, v trestnej sadzbe zvýšenej podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v rozmedzí dva roky až desať rokov. Pritom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd zohľadnil pomer a mieru priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností.
V rámci priťažujúcich okolností súd zistil okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Trestného zákona, teda, že obžalovaná bola už za trestný čin odsúdená. Vo vzťahu k poľahčujúcim okolnostiam súd zistil okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, keďže sa obžalovaná pričinila o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, tým že dobrovoľne vydala odcudzené veci, ktoré boli vrátené poškodenému, keďže poškodený následne v adhéznom konaní nežiadal od obžalovanej, aby mu nahradila škodu. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona súd obžalovanej nezohľadnil, pretože samotné priznanie sa k spáchaniu trestného činu nie je pre jej zohľadnenie postačujúce, ale je potrebné aby páchateľ trestný čin aj úprimne oľutoval. Prejav ľútosti nesmie byť len formálny a účelový, s cieľom dosiahnuť nižší trest. V tomto smere súd poukazuje na kriminálnu minulosť obžalovanej ako špeciálnej recidivistky, 17 krát odsúdenú za prevažne trestné činy krádeže. V tomto ohľade súd konštatuje, že páchateľ, ktorý sa opakovane dopustil špeciálnej recidívy trestného činu napriek tomu, že mu bol uložený už viackrát trest za takúto činnosť, nie je dôveryhodný a nemožno jeho ľútosť z tohto dôvodu prijať ako poľahčujúcu okolnosť (m. m. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 708/2017 zo dňa 28. novembra 2017). Ďalej súd poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaná bola odsúdená za prečin krádeže 18.01.2026 a opätovne aj 3.3.2026. Je teda zrejmé, že obžalovaná sa v období kratšom ako jeden rok dopustila 3 trestných činov krádeže. Z uvedených skutočností je celkom jednoznačný postoj obžalovanej k trestnej činnosti a najmä k jej úprimnej ľútosti zo spáchania trestného činu. Ako špeciálna 17 krát súdne trestná recidivistka si je celkom iste vedomá toho, že ak bude navonok prezentovať ľútosť nad svojim konaním, môže to viesť k miernejšiemu postihu. Z uvedených dôvodov sud preto dospel k záveru, že obžalovaná je v načrtnutom ohľade nedôveryhodnou osobou, a preto na jej priznanie a oľutovanie skutku ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona neprihliadol. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z vyššie ustálenej trestnej sadzby (2 roky až 10 rokov), súd dospel k záveru, že obžalovanej bolo nevyhnutné uložiť súhrnný trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby odňatia slobody vo výmere 4 roky a 4 mesiace, ktorý považoval za trest primeraný okolnostiam prejednávaného prípadu a osoby obžalovanej a zároveň ho nepovažoval za neprimerane prísny. U obžalovanej ide o špeciálnu recidívu, ktorá zvyšuje spoločenskú nebezpečnosť jej konania. Vzhľadom na to bolo podľa názoru súdu potrebné uprednostniť represívnu funkciu ukladania trestu pred funkciou preventívnou a výchovnou a zohľadniť účel ukladania trestu, ktorým je v prejednávanej veci predovšetkým ochrana spoločnosti. Obžalovaná má v odpise registra trestov evidovaných 17 záznamov (vynímajúc odsúdenie Okresného súdu Bratislava II z 28.06.2001, ktoré bolo zahladené) spravidla pre úmyselnú majetkovú trestnú činnosť, kedy súd akcentuje, že ani početné predchádzajúce odsúdenia, vrátane odsúdení na nepodmienečné tresty odňatia slobody, neviedli k jej náprave, a preto uloženie miernejšieho trestu by zjavne nesplnilo účel trestu, keďže obžalovaná je v tomto smere kriminálne deformovaná osoba, špeciálna recidivistka, ktorá nie je schopná viesť riadny spôsob života, začleniť sa do spoločnosti a opakovane ignoruje zákazy stanovené Trestným zákonom. Podľa mienky súdu je preto odôvodnené také represívne pôsobenie na obžalovanú, aby jej po primeranú dobu bolo účinne zabránené v dopúšťaní sa ďalšej trestnej činnosti. Takto uloženým trestom sa má dosiahnuť predovšetkým izoláciu obžalovanej od spoločnosti, čím sa jej zabráni v pokračovaní v kriminálnej činnosti a zároveň sa posilní presvedčenie spoločnosti, že opakovaná a systematická trestná činnosť bude prísnejšie postihovaná. Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch bola vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin; súd zároveň so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovanej nevidel dôvod na postup podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona. Vo vzťahu k možnosti ukladania ochranného liečenia súd vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, podľa § 73 ods. 3 Trestného zákona ochranné liečenie neuložil, pretože bolo v konaní preukázané že potreba ukladania protitoxikomanického liečenia vzhľadom na osobu obžalovanej nebola daná a z toho dôvodu ochranné liečenie neukladal. Nad rámec možno uviesť, že zo znaleckých záverov vyplynulo, okrem iného, že ovládacia a rozpoznávacia
schopnosť obžalovanej v čase skutku bola plne zachovaná, pričom vzhľadom na stav depravácie osobnosti a sociálnu disadaptabilitu obžalovanej neexistuje predpoklad pre úspešné absolvovanie akejkoľvek protitoxikomanickej liečby. Poučenie: Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Mestskom súde Bratislava I do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306 ods. 2 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a Trestného poriadku) a to v neprospech i v prospech obžalovanej (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovanej môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovanej (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), - obžalovaná pre nesprávnosť výroku, ktorý sa jej priamo týka [§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku] a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), - príbuzný obžalovanej v priamom rade, jej súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovanej), a to len v jej prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), - zákonný zástupca obžalovanej, opatrovník obžalovanej a obhajca obžalovanej pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovanej, a to len v jej prospech. Ak je obžalovaná pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovanej i proti jej vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody [§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku], a to v neprospech obžalovanej (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku), Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.