Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Žilina 10CoCsp/25/2024 5623217082 22. 05. 2025 JUDr. Róbert Urban ECLI:SK:KSZA:2025:5623217082.1
Rozhodnutie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom tamtiež, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. A., D. E. C. XXX/XX, o zaplatenie 5.880,31 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4Csp/69/2023-85 zo dňa 28. marca 2024, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e v časti výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti týkajúcej sa zamietnutia nároku na náklady spojené s uplatnením pohľadávky a vo výroku IV. o náhrade trov (prvoištančného) konania . Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.799,31 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 29.12.2020 do zaplatenia, vo výroku II. o zastavení konania o zaplatenie 3 eur a vo výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti mimo zamietnutia nároku na náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Strany nemajú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.799,31 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.537,31 eur od 29.12.2020 do zaplatenia (výrok I.), konanie o zaplatenie troch eur zastavil (výrok II.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.). Vyhovenie žalobe v určujúcom rozsahu (výrok I.) malo základ v konštatovaní dôvodnosti nároku (uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, jeho poskytnutie, nesplácanie úveru žalovaným riadne a včas, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a postúpenie pohľadávky). Na rozdiel od veriteľa okresný súd úhradu žalovaného v sume 78 eur započítal na úhradu istiny a nie na poplatky. Zastavujúci výrok II. vychádzal z dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorý v dotknutej časti vzal žalobu späť. 2. Zamietajúci výrok III. sa (okrem vyššie spomínanej sumy 78 eur) týkal nároku žalobcu na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Obč. zák.) vo výške 256,04 eur; čo predstavuje odmenu za jeden úkon právnej služby – predžalobnú výzvu. V danej spojitosti okresný súd východiskovo poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Obdo/2/2010 zo dňa 9.6.2010, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 7/2010 pod číslom 6 (správne 61; pozn. odvolacieho súdu). V označenom rozhodnutí bolo judikované, že príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady vynaložené na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky. 3. Okresný súd zdôraznil, že trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky v predsúdnom štádiu na to, aby sa dali úspešne uplatniť v spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania, sa
musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť vynaložené účelne. V súdenej veci však takúto účelnosť nemal preukázanú. Konštatoval, že za účelne vynaložené by mohli byť považované len vtedy, ak by predžalobná výzva bola podmienkou pre uplatňovanie nároku na súde; napríklad v prípade podania žaloby na upomínacom súde podľa zákona č. 307/2016 Z. z. 4. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalobcovi, ktorý mal v spore prevažný úspech, priznal voči žalovanému ich náhradu v rozsahu 97,24 % (výrok IV.) 5. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku v časti týkajúcej sa zamietnutia nároku na náklady spojené s uplatnením pohľadávky podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že žalovanému bude uložená povinnosť uhradiť i náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 256,04 eur, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zopakoval, že náklady vo výške 256,04 eur za vykonanie úkonu právnej služby (predžalobnej výzvy), vznikli v súvislosti s uplatnením pohľadávky. Zaslaním uvedenej výzvy žalobca sledoval vyriešenie sporu zmierlivou cestou s cieľom vyhnúť sa súdnemu konaniu a navyšovaniu jeho trov. Odvolateľ tvrdil, že právny názor okresného súdu je svojvoľný a jeho dôsledkom by mohlo v praxi byť to, že veritelia by nemali snahu vyriešiť spory s dlžníkmi zmierlivým spôsobom; čo by spôsobovalo „zahlcovanie súdov“. 6. Pre „úplnosť“ žalobca poukázal na § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z. z., ktorý v znení účinnom od 1.1.2024 obsahuje dodatok „ako súčasť nároku na náhradu trov konania“; z čoho je zrejmý úmysel zákonodarcu zjednotiť spôsob uplatnenia nákladov za predžalobnú výzvu tak, že tieto majú tvoriť súčasť náhrady trov konania. Uvedené však v čase podania žaloby v súdenej veci ešte nebolo ustálené, (práve) z ktorého dôvodu si žalobca náhradu nákladov za predžalobnú výzvu uplatnil ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. Na podporu tejto svojej argumentácie poukázal na rozhodnutia „vyšších súdnych autorít“ a na aktuálnu rozhodovaciu prax okresných súdov. 7. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný. 8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP), z ktorého titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý v odvolaním nenapadnutých výrokoch I. a II. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.799,31 s príslušenstvom a o zastavení konania o zaplatenie troch eur, ako aj v časti výroku III. mimo nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) v preskúmavanom rozsahu – časť výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti týkajúca sa nákladov spojených s uplatnením pohľadávky – rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 9. Predmetom odvolacieho prieskumu bola/je len (tvrdený) nárok žalobcu na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 256,04 eur. Východiskovo je namieste pripomenúť, že povinnosť konkrétneho skutkového tvrdenia a súvisiaca dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu. Pokiaľ strana sporu nerešpektuje spojitosti týchto elementárnych procesných povinností, koná/postupuje vo svoj neprospech. Procesná nedôslednosť (eventuálne až nečinnosť) strany v tomto smere má pre ňu nepriaznivé následky pri hodnotení výsledkov dokazovania, čo takmer bezprostredne v prípade žalobcu podmieňuje vydanie zamietajúceho rozhodnutia. 10. Žalobca predmetný nárok vo výške 256,04 eur odvodzoval od vykonania úkonu právnej služby – predžalobnej výzvy. Avšak s výnimkou uvedenia súvisiacej právnej kvalifikácie (§ 13 a ods. 1 písm. d/ v spojení s § 10 ods. 1, § 15 písm. a/ a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) neposkytol v danej spojitosti žiadne bližšie (prioritne) skutkové vymedzenie. Z obsahu príloh pripojených k žalobe sa možno len domnievať, že podanie zo dňa 10.11.2023 označené ako pokus o zmier (č. l. 13) je (onou) predžalobnou výzvou, ktorá má byť skutkovým základom dotknutého čiastkového nároku. 11. Krajský súd zdôrazňuje, že súd nie je povinný (priliehavejší z hľadiska ústavného princípu rovnosti strán sporu je termín nesmie) iniciatívne zisťovať existenciu relevantných (príslušnou stranou netvrdených) skutočností; v tomto prípade súvislostí predžalobnej výzvy. Rovnako nie je povinný/nesmie z predložených listín sám a namiesto strany sporu, ktorú v danom štádiu konania zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, vymedzovať/ /formulovať skutkové tvrdenia a (spravidla prácne) k nim priraďovať jednotlivé dôkazy. 12. Uvedené je jednoznačne zrejmé priamo z procesnej úpravy – § 132 ods. 2 CSP; na dôsledky ktorej bol – navyše – žalobca výslovne upozornený aj v rámci výzvy okresného súdu zo dňa 28.12.2023.
Pripojením (hoci aj pomerne rozsiahleho) súboru listín, či odkazom na iné označené dôkazy nie je možné nahradiť opísanie rozhodujúcich skutočností. Ak (predovšetkým) žalobca v tejto etape prejednávania sporu zlyhá a nie je dostatočne (skutkovo) konkrétny, ako vyplýva už aj z vyššie prezentovaného, nemôže byť v spore úspešným. Predmetné úvahy a súvislosti sú zásadnejšie aj preto, že v súdenom prípade ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je silnejšou stranou sporu práve žalobca; o to viac neprichádza do úvahy, aby konajúce súdy doslova „pomáhali“ žalobcovi pri dosiahnutí úspechu v spore. 13. Pokiaľ žalujúca strana neuniesla bremeno tvrdenia (vôbec nevymedzila úkon/písomnosť, ktorá mala byť predžalobnou výzvou), ako následne ani bremeno dôkazu, nie je možné dospieť k inému záveru, ako ku konštatovaniu nedôvodnosti dotknutého čiastkového nároku na priznanie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 256,04 eur. Následne platí, že z hľadiska procesnej ekonómie je dôsledkom opísaného deficitu (bez ďalšieho) zamietnutie žaloby v predmetnej časti nároku. 14. Pre úspech v spore majú relevanciu len tie skutkové tvrdenia (vrátane protistranou nepopretých), ktoré uplatňovaný nárok preukazujú. Inými slovami, ak skutkové tvrdenia žalobcu nie sú dostatočnými na preukázanie existencie a dôvodnosti uplatňovaného nároku, len ich nepopretie protistranou neznamená, že žalobe bude vyhovené. 15. V tejto spojitosti krajský súd dáva do pozornosti stanovisko Ústavného súdu SR vyslovené v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 246/2019 zo dňa 11.6.2019, že pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatňovaný nárok. Uvedené osobitne platí vo veciach s ochranou slabšej strany, ktorou nepochybne je i posudzovaná spotrebiteľská vec. Navyše, v súdenej veci nebolo vlastne ani čo popierať, keďže žalobca nijaké relevantné skutkové tvrdenia nedefinoval; iba absolútne stroho uviedol, že si nárokuje (aj) náklady spojené s uplatnením pohľadávky titulom vykonaného úkonu právnej služby – predžalobnej výzvy. 16. Z konštatovaných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v preskúmavanej meritórnej časti potvrdil ako vecne správny. V podstate nad rámec rozoberaného určujúceho záveru krajský súd dodáva, že nevyhnutným predpokladom dôvodnosti nároku týkajúceho sa predžalobnej výzvy je (by bolo) – okrem iného – aj preukázanie, že sa dostala aspoň do dispozičnej sféry druhej (v danom momente ešte len zmluvnej) strany. Rovnako v tomto smere, žalobca neuniesol tak bremeno konkrétneho skutkového tvrdenia, ako ani nadväzujúce dôkazné bremeno. V otázkach doručovania právnych úkonov druhej zmluvnej strane krajský súd podporne upriamuje pozornosť (tiež) na závery vyslovené v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 4/2021. 17. Obdobne nad rámec určujúceho záveru je žiaduce uviesť, že všetky nárokované úkony právnej služby (vymedzené či už ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. alebo ako súčasť trov konania podľa § 251 CSP) je potrebné podrobiť testu (ich) účelného vynaloženia. Uvedené primerane akcentoval už okresný súd, pričom na súvisiacu úvahu spojenú s poukazom na zákon č. 306/2007 Z. z. odvolateľ bližšie nereaguje. 18. Súčasťou testu účelnosti je posúdenie bezprostredného obsahu každého (tvrdeného) úkonu právnej služby z hľadiska požiadaviek na jeho určitú kvalitu – špecifickú kvalifikovanosť dotknutej odbornej služby. Takúto požiadavku nemusia spĺňať (nemusia obstáť v teste účelnosti) úkony, ktoré predstavujú bežnú administratívnu činnosť; osobitne vo vzťahu k obchodným spoločnostiam špecializujúcim sa na poskytovanie úverov, či vymáhanie pohľadávok. 19. Zároveň zo všeobecného, resp. širšieho hľadiska sú v rozoberaných súvislostiach významnými i východiská definované Ústavným súdom SR, ktorý napr. v uznesení sp. zn. PLz. ÚS 2/2024 zo dňa 18.12.2024 uvádza: „...náhrada trov konania sa predovšetkým vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia poskytuje v rôznych a pomerne štedrých paušalizovaných schémach, ktoré vylučujú to, aby bolo nevyhnutné stranu odškodňovať za akékoľvek jej nasadenie v súvislosti s uplatnením jej práv“. 20. Žalobca síce odvolaním napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (čiastočným zamietnutím žaloby v otázke nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v danej meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP) aj závislého výroku o náhrade trov (prvoinštančného) konania.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ – žalobca nebol v odvolacom konaní (vôbec) úspešný, preto mu nevzniká nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanému žiadne trovy konania v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli – § 251 CSP. Takéto „jednoetapové“ rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania zodpovedá aj východiskám a záverom ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018). 22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.