{"guid": "5b2ee63a-c17c-4377-b7d9-9fdba3c357a1:c1da02f2-cb1f-42b8-be6b-452b064b6310", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5623217082.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/25/2024", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoCsp/25/2024 z 22. 5. 2025", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Žilina z 22. mája 2025, sp. zn. 10CoCsp/25/2024, ECLI:SK:KSZA:2025:5623217082.1", "identifikacne_cislo": "5623217082", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Róbert Urban", "sudca_id": 182, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-robert-urban-182", "datum_vydania": "2025-05-22", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1da02f2-cb1f-42b8-be6b-452b064b6310", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5623217082.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2025:5623217082.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2025:5623217082.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Žilina\n10CoCsp/25/2024\n5623217082\n22. 05. 2025\nJUDr. Róbert Urban\nECLI:SK:KSZA:2025:5623217082.1\n\nRozhodnutie\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a\nsudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so\nsídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom\ntamtiež, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. A., D. E. C. XXX/XX, o zaplatenie 5.880,31\neur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš\nč. k. 4Csp/69/2023-85 zo dňa 28. marca 2024, takto\nrozhodol:\nRozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e v časti výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti\ntýkajúcej sa zamietnutia nároku na náklady spojené s uplatnením pohľadávky a vo výroku IV. o náhrade\ntrov (prvoištančného) konania .\nRozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku I. o uložení povinnosti\nžalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.799,31 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 29.12.2020 do zaplatenia, vo výroku II. o zastavení\nkonania o zaplatenie 3 eur a vo výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti mimo zamietnutia nároku\nna náklady spojené s uplatnením pohľadávky.\nStrany nemajú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.799,31\neur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy\n5.537,31 eur od 29.12.2020 do zaplatenia (výrok I.), konanie o zaplatenie troch eur zastavil (výrok II.)\na vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.). Vyhovenie žalobe v určujúcom rozsahu (výrok I.) malo\nzáklad v konštatovaní dôvodnosti nároku (uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, jeho poskytnutie,\nnesplácanie úveru žalovaným riadne a včas, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a postúpenie\npohľadávky). Na rozdiel od veriteľa okresný súd úhradu žalovaného v sume 78 eur započítal na úhradu\nistiny a nie na poplatky. Zastavujúci výrok II. vychádzal z dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorý v dotknutej\nčasti vzal žalobu späť.\n2. Zamietajúci výrok III. sa (okrem vyššie spomínanej sumy 78 eur) týkal nároku žalobcu na zaplatenie\nnákladov spojených s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Obč. zák.) vo výške 256,04 eur; čo\npredstavuje odmenu za jeden úkon právnej služby – predžalobnú výzvu. V danej spojitosti okresný súd\nvýchodiskovo poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Obdo/2/2010 zo dňa 9.6.2010,\nktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 7/2010 pod číslom\n6 (správne 61; pozn. odvolacieho súdu). V označenom rozhodnutí bolo judikované, že príslušenstvom\npohľadávky sú aj náklady vynaložené na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania\nv súvislosti s uplatnením pohľadávky.\n3. Okresný súd zdôraznil, že trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky v predsúdnom štádiu\nna to, aby sa dali úspešne uplatniť v spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania, sa\n\nmusia týkať splatnej pohľadávky a musia byť vynaložené účelne. V súdenej veci však takúto účelnosť\nnemal preukázanú. Konštatoval, že za účelne vynaložené by mohli byť považované len vtedy, ak by\npredžalobná výzva bola podmienkou pre uplatňovanie nároku na súde; napríklad v prípade podania\nžaloby na upomínacom súde podľa zákona č. 307/2016 Z. z.\n4. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalobcovi, ktorý mal v spore prevažný úspech, priznal\nvoči žalovanému ich náhradu v rozsahu 97,24 % (výrok IV.)\n5. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku v časti týkajúcej sa zamietnutia nároku na náklady\nspojené s uplatnením pohľadávky podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa\nalternatívne domáhal jeho zmeny tak, že žalovanému bude uložená povinnosť uhradiť i náklady spojené\ns uplatnením pohľadávky vo výške 256,04 eur, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie. Zopakoval, že náklady vo výške 256,04 eur za vykonanie úkonu právnej služby\n(predžalobnej výzvy), vznikli v súvislosti s uplatnením pohľadávky. Zaslaním uvedenej výzvy žalobca\nsledoval vyriešenie sporu zmierlivou cestou s cieľom vyhnúť sa súdnemu konaniu a navyšovaniu jeho\ntrov. Odvolateľ tvrdil, že právny názor okresného súdu je svojvoľný a jeho dôsledkom by mohlo v praxi\nbyť to, že veritelia by nemali snahu vyriešiť spory s dlžníkmi zmierlivým spôsobom; čo by spôsobovalo\n„zahlcovanie súdov“.\n6. Pre „úplnosť“ žalobca poukázal na § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z. z., ktorý v znení účinnom\nod 1.1.2024 obsahuje dodatok „ako súčasť nároku na náhradu trov konania“; z čoho je zrejmý úmysel\nzákonodarcu zjednotiť spôsob uplatnenia nákladov za predžalobnú výzvu tak, že tieto majú tvoriť súčasť\nnáhrady trov konania. Uvedené však v čase podania žaloby v súdenej veci ešte nebolo ustálené, (práve)\nz ktorého dôvodu si žalobca náhradu nákladov za predžalobnú výzvu uplatnil ako náklady spojené\ns uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. Na podporu tejto svojej argumentácie poukázal\nna rozhodnutia „vyšších súdnych autorít“ a na aktuálnu rozhodovaciu prax okresných súdov.\n7. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.\n8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§\n379 a § 380 ods. 1, 2 CSP), z ktorého titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý v odvolaním\nnenapadnutých výrokoch I. a II. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.799,31\ns príslušenstvom a o zastavení konania o zaplatenie troch eur, ako aj v časti výroku III. mimo nákladov\nspojených s uplatnením pohľadávky a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení\ns § 219 ods. 3 CSP) v preskúmavanom rozsahu – časť výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti\ntýkajúca sa nákladov spojených s uplatnením pohľadávky – rozsudok okresného súdu potvrdil podľa §\n387 ods. 1 CSP.\n9. Predmetom odvolacieho prieskumu bola/je len (tvrdený) nárok žalobcu na náhradu nákladov\nspojených s uplatnením pohľadávky vo výške 256,04 eur. Východiskovo je namieste pripomenúť, že\npovinnosť konkrétneho skutkového tvrdenia a súvisiaca dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu. Pokiaľ\nstrana sporu nerešpektuje spojitosti týchto elementárnych procesných povinností, koná/postupuje vo\nsvoj neprospech. Procesná nedôslednosť (eventuálne až nečinnosť) strany v tomto smere má pre ňu\nnepriaznivé následky pri hodnotení výsledkov dokazovania, čo takmer bezprostredne v prípade žalobcu\npodmieňuje vydanie zamietajúceho rozhodnutia.\n10. Žalobca predmetný nárok vo výške 256,04 eur odvodzoval od vykonania úkonu právnej služby –\npredžalobnej výzvy. Avšak s výnimkou uvedenia súvisiacej právnej kvalifikácie (§ 13 a ods. 1 písm. d/\nv spojení s § 10 ods. 1, § 15 písm. a/ a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) neposkytol v danej spojitosti\nžiadne bližšie (prioritne) skutkové vymedzenie. Z obsahu príloh pripojených k žalobe sa možno len\ndomnievať, že podanie zo dňa 10.11.2023 označené ako pokus o zmier (č. l. 13) je (onou) predžalobnou\nvýzvou, ktorá má byť skutkovým základom dotknutého čiastkového nároku.\n11. Krajský súd zdôrazňuje, že súd nie je povinný (priliehavejší z hľadiska ústavného princípu\nrovnosti strán sporu je termín nesmie) iniciatívne zisťovať existenciu relevantných (príslušnou stranou\nnetvrdených) skutočností; v tomto prípade súvislostí predžalobnej výzvy. Rovnako nie je povinný/nesmie\nz predložených listín sám a namiesto strany sporu, ktorú v danom štádiu konania zaťažuje bremeno\ntvrdenia a dôkazné bremeno, vymedzovať/ /formulovať skutkové tvrdenia a (spravidla prácne) k nim\npriraďovať jednotlivé dôkazy.\n12. Uvedené je jednoznačne zrejmé priamo z procesnej úpravy – § 132 ods. 2 CSP; na dôsledky ktorej\nbol – navyše – žalobca výslovne upozornený aj v rámci výzvy okresného súdu zo dňa 28.12.2023.\n\nPripojením (hoci aj pomerne rozsiahleho) súboru listín, či odkazom na iné označené dôkazy nie je možné\nnahradiť opísanie rozhodujúcich skutočností. Ak (predovšetkým) žalobca v tejto etape prejednávania\nsporu zlyhá a nie je dostatočne (skutkovo) konkrétny, ako vyplýva už aj z vyššie prezentovaného,\nnemôže byť v spore úspešným. Predmetné úvahy a súvislosti sú zásadnejšie aj preto, že v súdenom\nprípade ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je silnejšou stranou sporu práve žalobca; o to viac\nneprichádza do úvahy, aby konajúce súdy doslova „pomáhali“ žalobcovi pri dosiahnutí úspechu v spore.\n13. Pokiaľ žalujúca strana neuniesla bremeno tvrdenia (vôbec nevymedzila úkon/písomnosť, ktorá mala\nbyť predžalobnou výzvou), ako následne ani bremeno dôkazu, nie je možné dospieť k inému záveru,\nako ku konštatovaniu nedôvodnosti dotknutého čiastkového nároku na priznanie nákladov spojených\ns uplatnením pohľadávky vo výške 256,04 eur. Následne platí, že z hľadiska procesnej ekonómie je\ndôsledkom opísaného deficitu (bez ďalšieho) zamietnutie žaloby v predmetnej časti nároku.\n14. Pre úspech v spore majú relevanciu len tie skutkové tvrdenia (vrátane protistranou nepopretých),\nktoré uplatňovaný nárok preukazujú. Inými slovami, ak skutkové tvrdenia žalobcu nie sú dostatočnými na\npreukázanie existencie a dôvodnosti uplatňovaného nároku, len ich nepopretie protistranou neznamená,\nže žalobe bude vyhovené.\n15. V tejto spojitosti krajský súd dáva do pozornosti stanovisko Ústavného súdu SR vyslovené\nv rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 246/2019 zo dňa 11.6.2019, že pasivita žalovaného v konaní nemôže\nmať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek\nuplatňovaný nárok. Uvedené osobitne platí vo veciach s ochranou slabšej strany, ktorou nepochybne je\ni posudzovaná spotrebiteľská vec. Navyše, v súdenej veci nebolo vlastne ani čo popierať, keďže žalobca\nnijaké relevantné skutkové tvrdenia nedefinoval; iba absolútne stroho uviedol, že si nárokuje (aj) náklady\nspojené s uplatnením pohľadávky titulom vykonaného úkonu právnej služby – predžalobnej výzvy.\n16. Z konštatovaných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v preskúmavanej meritórnej časti\npotvrdil ako vecne správny. V podstate nad rámec rozoberaného určujúceho záveru krajský súd dodáva,\nže nevyhnutným predpokladom dôvodnosti nároku týkajúceho sa predžalobnej výzvy je (by bolo) –\nokrem iného – aj preukázanie, že sa dostala aspoň do dispozičnej sféry druhej (v danom momente ešte\nlen zmluvnej) strany. Rovnako v tomto smere, žalobca neuniesol tak bremeno konkrétneho skutkového\ntvrdenia, ako ani nadväzujúce dôkazné bremeno. V otázkach doručovania právnych úkonov druhej\nzmluvnej strane krajský súd podporne upriamuje pozornosť (tiež) na závery vyslovené v rozhodnutí\npublikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 4/2021.\n17. Obdobne nad rámec určujúceho záveru je žiaduce uviesť, že všetky nárokované úkony právnej\nslužby (vymedzené či už ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. alebo ako\nsúčasť trov konania podľa § 251 CSP) je potrebné podrobiť testu (ich) účelného vynaloženia. Uvedené\nprimerane akcentoval už okresný súd, pričom na súvisiacu úvahu spojenú s poukazom na zákon č.\n306/2007 Z. z. odvolateľ bližšie nereaguje.\n18. Súčasťou testu účelnosti je posúdenie bezprostredného obsahu každého (tvrdeného) úkonu právnej\nslužby z hľadiska požiadaviek na jeho určitú kvalitu – špecifickú kvalifikovanosť dotknutej odbornej\nslužby. Takúto požiadavku nemusia spĺňať (nemusia obstáť v teste účelnosti) úkony, ktoré predstavujú\nbežnú administratívnu činnosť; osobitne vo vzťahu k obchodným spoločnostiam špecializujúcim sa na\nposkytovanie úverov, či vymáhanie pohľadávok.\n19. Zároveň zo všeobecného, resp. širšieho hľadiska sú v rozoberaných súvislostiach významnými i\nvýchodiská definované Ústavným súdom SR, ktorý napr. v uznesení sp. zn. PLz. ÚS 2/2024 zo dňa\n18.12.2024 uvádza: „...náhrada trov konania sa predovšetkým vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia\nposkytuje v rôznych a pomerne štedrých paušalizovaných schémach, ktoré vylučujú to, aby bolo\nnevyhnutné stranu odškodňovať za akékoľvek jej nasadenie v súvislosti s uplatnením jej práv“.\n20. Žalobca síce odvolaním napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného\nkonania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (čiastočným\nzamietnutím žaloby v otázke nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Nadväzne, potvrdenie\nrozhodnutia v danej meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu\nkonkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP) aj závislého výroku o náhrade trov\n(prvoinštančného) konania.\n\n21. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení\ns § 396\nods. 1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ – žalobca nebol v odvolacom konaní\n(vôbec) úspešný, preto mu nevzniká nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanému žiadne trovy\nkonania v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli – § 251 CSP. Takéto „jednoetapové“ rozhodnutie\no nároku na náhradu trov konania zodpovedá aj východiskám a záverom ustálenej rozhodovacej praxe\nnajvyšších súdnych autorít (bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).\n22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov\nod doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj\nvtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Csp/69/2023", "guid": "fc4d8dc2-d394-4492-80a7-44e1b0485ef4:3b1e281c-60d3-41d5-b2db-38e8a75e6529", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4b32b675-f06a-420a-b120-b488b9b35d26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.2.2024.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 2/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 2/2024 z 18. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.2.2024.1"}, {"guid": "ussr:8ac8da5d-80cd-4e07-a5b4-e873ec10a3de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 246/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 246/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1"}, {"guid": "19bf2291-9855-4bbc-ab88-77deecfea75e:d1cedbee-a98a-4d16-8233-c3efdfff9b15", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Csp/69/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 4Csp/69/2023 z 2. 8. 2023", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2023-08-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/19bf2291-9855-4bbc-ab88-77deecfea75e:d1cedbee-a98a-4d16-8233-c3efdfff9b15"}], "citovane_v": []}