Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Žilina 9Co/86/2024 5824200055 27. 06. 2024 JUDr. Jana Kotrčová ECLI:SK:KSZA:2024:5824200055.1
Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jozef Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., C. D. XXX/XX, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., C. D. XXX/XX, 3/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., C. D. XXX/XX, žalobcovia 1/ a 2/ zastúpení žalobkyňou 3/, proti žalovaným: 1/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, 2/ U9, a.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 16C/5/2024-55 zo dňa 30.1.2024 takto rozhodol: Uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku I. p o t v r d z u j e . Vo výroku II. p o n e c h á v a uznesenie prvoinštančného súdu n e d o t k n u t é . odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre obec a katastrálne územie C. ako rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele C-KN č. 2813/106 a pozemky: parc. C-KN č. 2813/106 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 616 m2, parc. C-KN č. 2794/4 - trvalý trávny porast o výmere 57 m2, parc. C-KN č. 2813/147 - ostatná plocha o výmere 137 m2, parc. C-KN č. 2813/164 - orná pôda o výmere 172 m2 a parc. C-KN č. 4110/2 - ostatná plocha o výmere 170 m2, a to do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Námestovo sp. zn. 3Csp/26/2021. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti a voči žalovanému 2/ zamietol. 2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobcovia k žalobe pripojili: zmluvu o poskytnutí úveru reg. č. 055920, ktorú všetci traja v postavení dlžníkov uzavreli dňa 14.09.2007 s E. D. F., G., ďalej zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 055920/Zal/1 uzavretú dňa 14.09.2007 medzi E., G. ako záložným veriteľom, žalobcom 1/ ako dlžníkom a žalobcami 2/ a 3/ ako záložcami, návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podpísaný žalobcami 2/ a 3/ dňa 14.09.2007, výpis z LV č. XXX pre obec a k. ú. C., upomienku vyhotovenú E., G. dňa 06.02.2017, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru vyhotovené E., G. dňa 27.05.2018, oznámenie E., G. o začatí výkonu záložného práva zo dňa 23.08.2018, nesúhlas žalobcov s výkonom záložného práva zo dňa 28.08.2018, odpoveď E., G. zo dňa 06.09.2018 na uvedený nesúhlas, VOP E., G. účinné od 01.07.2007, oznámenie E., G. o postúpení pohľadávky vyhotovené dňa 08.08.2019, oznámenie spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 13.10.2021, výzvu na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľností, oznámenie termínu znaleckej obhliadky vyhotovené dňa 14.12.2023 žalovaným 2/, výtlačok inzerátu o pripravovanej dražbe rodinného domu v obci C. a oznámenie žalovaného 2/ o upustení od dražby, ktorá sa mala konať dňa 28.02.2022, vyhotovené dňa 09.02.2022 (č. l. 30 až 53 spisu).
3. Z emailovej správy sudkyne Okresného súdu Námestovo A. H. I. (č. l. 11 spisu) súd zistil, že na tunajšom súde sa pod sp. zn. 7Csp/5/2018 začalo konanie o žalobe žalobcov voči spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., t.j. žalovanému 2/, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva, ako aj určenia, že úver podľa predmetnej úverovej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov a napokon sa danou žalobou domáhali zaplatenia bezdôvodného obohatenia. Toto konanie je právoplatne skončené, keď Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 11CoCSp/11/2023 zo dňa 26.09.2023 potvrdil rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 7Csp/5/2018-393 zo dňa 24.06.2022, ktorým bola žaloba žalobcov v celom rozsahu zamietnutá. Z odôvodnení týchto rozhodnutí vyplýva, že napadnutou zmluvou bola zmluvu o poskytnutí úveru reg. č. 055920 uzavretá žalobcami ako dlžníkmi dňa 14.09.2007 s E. D. F., G. a zmluva o zriadení záložného práva uzavretá popri tejto úverovej zmluve. Pokiaľ išlo o určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, išlo o úver podľa zmieňovanej úverovej zmluvy. V tomto spore bolo voči rozsudku odvolacieho súdu podané dovolanie, o ktorom nebolo zatiaľ rozhodnuté. 4. Z vyššie uvedenej emailovej správy súd tiež zistil, že na tunajšom súde sa pod sp. zn. 3Csp/26/2021 začalo konanie o žalobe spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., t.j. žalovaného 1/ voči žalobcom, ktorou sa žalovaný 1/ voči nim domáha zaplatenia sumy 12.274,47 eur z dôvodu porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z už uvádzanej úverovej zmluvy, kde žalovaný 1/ tvrdí a preukazuje využitie svojho práva predčasne zosplatniť úver. Konanie sp. zn. 3Csp/26/2021 bolo prerušené do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7Csp/5/2018, teda je v stave, kedy odpadla prekážka pre jeho prerušenie. Podľa informácie od zákonnej sudkyne veci 3Csp/26/2021 vec sa nachádza v štádiu určenia pojednávania. 5. Z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11CoCsp/11/2023, konkrétne z jeho odseku 14 súd zistil, že na tunajšom súde sa viedlo konanie, v ktorom Krajský súd v Žiline v odvolacom konaní uznesením sp. zn. 7Co/12/2022 zo dňa 02.02.2022 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre obec a katastrálne územie C. ako rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele CKN č. 2813/106 a pozemky: parc. C-KN č. 2813/106 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 616 m2, parc. C-KN č. 2794/4 - trvalý trávny porast o výmere 57 m2, parc. C-KN č. 2813/147 - ostatná plocha o výmere 137 m2, parc. C-KN č. 2813/164 - orná pôda o výmere 172 m2 a parc. C-KN č. 4110/2 - ostatná plocha o výmere 170 m2, a to do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7Csp/5/2018. Vo zvyšnej časti (ohľadne uloženia povinnosti spoločnosti U9, a.s. zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby a povinnosti odstrániť inzerciu, fotografie a dokumenty rodinného domu žalobcov) a voči ďalším žalovaným (E., G. a U9, a.s.) odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a zároveň rozhodol aj o náhrade trov konania. 6. Vzhľadom k tomu, že neodkladné opatrenie nariadené uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/12/2022 zo dňa 02.02.2022 bolo časovo obmedzené do skončenia konania Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7Csp/5/2018, toho času už toto netrvá, keď zaniklo uplynutím času, na ktorý bolo nariadené (§ 333 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len ako „CSP“). 7. Súd sa v nadväznosti na zistenie, že v danom prípade neexistuje prekážka rozhodnutej veci, ďalej zaoberal tým, či v sú v súčasnosti dané dôvody na „opätovné“ nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a zistil, že tomu tak v prevažnej časti je. 8. Z výzvy žalovaného 1/ datovanej ku dňu 14.12.2023 na č. l. 50 spisu vyplýva, že žalovaný 1/, na základe zmluvy so žalovaným 2/ o vykonaní dražby, s ohľadom na rozhodnutie navrhovateľa dražby o realizácii záložného práva predajom nehnuteľností na dražbe, bol žalovaný 2/ poverený organizáciou dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. a obec C. (vo výzve sú opísané všetky na danom liste vlastníctva uvedené nehnuteľnosti). Výzva obsahuje výzvu, aby žalobcovia umožnili žalovaným 2/ poverenému súdnemu znalcovi vykonať ohodnotenie založenej nehnuteľnosti v termíne znaleckej obhliadky 11.01.2024 o 10,00 hod. 9. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalovaný 1/, prostredníctvom žalovaného 2/, opätovne začal s vykonávaním úkonov smerujúcich k dobrovoľnej dražbe nehnuteľností, a to na základe záložného práva, ktoré je zapísané v časti C listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. a obec C. (č. l. 35 - 36 spisu). K zápisu
záložného práva do katastra nehnuteľností došlo na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 055920/Zal/1 uzavretej dňa 14.09.2007 medzi E., G. ako záložným veriteľom, žalobcom 1/ ako dlžníkom a žalobcami 2/ a 3/ ako záložcami. 10. V čl. VI. ods. 1 vyššie uvedenej záložnej zmluvy sa uvádza, že záložca súhlasí s tým, že záložný veriteľ uplatní svoje práva zo zálohu a uspokojí svoje pohľadávky zabezpečené záložným právom v prípade, že pohľadávky záložného veriteľa, resp. ktorákoľvek z jednotlivých pohľadávok, ktoré sú zabezpečené touto záložnou zmluvou a špecifikované v čl. II nebudú k dátumu ich splatnosti riadne uspokojené. Zabezpečovaná pohľadávka je vymedzená v čl. II záložnej zmluvy tak, že ide o pohľadávku záložného veriteľa zo zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. 055920 uzatvorenej dňa 14.09.2007 vo výške 680.000,- Sk, a to na zabezpečenie splatenia istiny úveru a príslušenstva ako aj ďalších nárokov, ktoré sú špecifikované v odseku 2 tohto článku. 11. Zároveň však súd dospel k záveru, že nariadiť žalobcami požadované neodkladné opatrenie je namieste z iného dôvodu, a to, že v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 3Csp/26/2021 sa toho času rieši, resp. bude sa musieť nevyhnutne riešiť otázka splatnosti úveru (jeho zostatku čo do istiny i jeho príslušenstva) keďže v ňom spoločnosť EOS KSI Slovensko žiada zaplatenie zostatku predčasne zosplatneného úveru a jeho príslušenstva. Záložné právo pritom možno vykonať len v prípade neuspokojenia splatnej pohľadávky záložného veriteľa. Vzhľadom na to, že žalobcovia popierajú existenciu žalovaným 1/ žalovanej pohľadávky, až po právoplatnom skončení vyššie uvedeného konania bude možné vyhodnotiť, či žalovaný 1/ disponuje voči záložcom splatnou pohľadávkou alebo nie. 12. Súčasne, pokiaľ by výsledkom konania sp. zn. 3Csp/26/2021 bolo priznanie splatnej pohľadávky, je tiež nemenej podstatné to, v akom rozsahu prípadne bola pohľadávka priznaná. Medzi hodnotou priznanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností tvoriacich záloh (a možný predmet dobrovoľnej dražby) totiž nemôže byť zjavný nepomer. Ak by tomu tak bolo, došlo by k stretu ústavného práva žalobcov na obydlie a práva žalovaného 1/ na uspokojenie jeho splatnej pohľadávky a tento stret by musel byť vyriešený v prospech ústavou zaručeného práva žalobcov. Tento názor súd opiera o závery rozsudku Súdneho dvora (štvrtej komory) zo dňa 09.11.2023 vo veci C-598/21 P, C1 v. J. K. F. G., z ktorého vyplýva, že klauzula o splatnosti celého úveru patrí do pôsobnosti smernice o nekalých podmienkach a jej preskúmanie zahŕňa aj preskúmanie závažnosti nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené, a to vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy. Navyše súd musí zohľadniť dôsledky vysťahovania spotrebiteľa a jeho rodiny z obydlia, v ktorom majú trvalý pobyt, keďže právo na obydlie je základným právom. Ak súd dospeje k záveru, že podmienka je nekalá, musí sa zdržať jej uplatnenia. 13. Otázku, či došlo k predčasnej splatnosti úveru, na základe nekalej podmienky alebo nie pritom nemožno vyriešiť v konaní o neodkladnom opatrení, nakoľko v tomto súd rozhoduje len na základe tvrdení navrhovateľa/ľov a len na základe dôkazov ním/nimi predložených. Rozhoduje teda bez tvrdení a dôkazov druhej strany. 14. Ak teda žalovaný 1/ začal s výkonom záložného práva skôr ako skončil spor o priznanie (podľa neho splatnej) pohľadávky voči žalobcom, ktorú si uplatnil v konaní sp. zn. 3Csp/26/2021, je podľa názoru súdu na mieste nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa výkonu záložného práva (a v rámci neho úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby) do skončenia tohto konania zabráni, čím sa predíde prípadnej ujme na ústavnom práve žalobcov na obydlie. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Ćosić v. Chorvátsko z 5. júna 2009 (Sťažnosť č. 28261/06), v zmysle ktorého je strata obydlia najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. 15. Pokiaľ žalobcovia žiadali, aby súd uložil žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby, súd v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, resp. nadbytočný zamietol, pretože neodkladné opatrenie, ktoré súd nariadil, a to, že žalovanému 1/ uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby v sebe zahŕňa povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ktoré takýto výkon záložného práva v celom svojom súhrne predstavujú. 16. Súd tiež návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, a to v celosti voči žalovanému 2/. Ak totiž súd uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k uskutočneniu
dobrovoľnej dražby žalovanému 1/ ako právnemu nástupcovi záložného veriteľa, toto je pre dočasnú ochranu žalobcov postačujúce. Žalovaný 1/ je ten, kto ako jediný rozhoduje a môže tak určiť, či s výkonom záložného práva a úkonmi smerujúcimi k vykonaniu dobrovoľnej dražby začne, či v nich bude pokračovať a či ich skončí. Žalovaný 2/ je dražobník, ktorý v zmysle § 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, „len“ dobrovoľnú dražbu organizuje, teda vykonáva faktické úkony nadväzujúce na úkony záložného veriteľa, resp. navrhovateľa dražby, bez ktorého úkonov organizovať dražbu nemôže. Výkon záložného práva patrí len záložnému veriteľovi, resp. jeho právnemu nástupcovi. 17. Taktiež, pokiaľ sa žalobcovia domáhali, aby bola žalovanému 2/ uložená povinnosť bezodkladne odstrániť inzerciu, fotografie a dokumenty ich nehnuteľností na všetkých internetových portáloch, na ktorých boli zverejnené, súd tento návrh vyhodnotil ako nedôvodný, pretože uloženie povinnosti žalovanému 1/, aby sa zdržal výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby znamená, že žalovaný 2/ (ako organizátor dražby) žiadnu dražbu vykonávať a ani pripravovať nemôže. Po doručení tohto uznesenia žalovanému 1/, má žalovaný 1/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, teda musí zabezpečiť, aby organizátor dražby v príprave dražby nepokračoval, t.j. tiež, aby na svojej webovej stránke už nemal uverejnenú ponuku pod názvom „Pripravovaná dražba rodinného domu v obci C.“ (č. l. 52 spisu). 18. Nakoľko návrh na neodkladné opatrenie žalobcovia podali zároveň so žalobou o neexistenciu záložného práva, o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd nerozhodoval, pretože o tejto náhrade súd v takomto prípade rozhoduje až v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie skončí (§ 262 ods. 2 CSP). 19. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný v rade 1/. Uviedol, že z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že dôvodom pre opätovné nariadenie neodkladného opatrenia – takmer okamžite po zániku účinkov totožného neodkladného opatrenia nariadeného Krajský súdom v Žiline uznesením so sp. zn. 7Co/12/2022 z 02.02.2022 – je výlučne potreba judikovania pohľadávky žalovaného 1/, pre ktorú plánuje vykonať záložné právo z dôvodu spornosti jej výšky a splatnosti. V tejto súvislosti žalovaný 1/ poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 22. júna 2017. sp. zn. II. ÚS 796/2016-65: „Právomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky „novelizovať“. Podľa názoru žalovaného 1/ súd prekročil svoje právomoci a porušil ústavný princíp trojdelenia štátnej moci, z ktorého vyplýva, že právomoc meniť zákony patrí Národnej rade Slovenskej republiky ako orgánu zákonodarnej moci, nie teda súdom. Žalovaný 1/ má za to, že konajúci súd v zmysle odôvodnenia napádaného uznesenia svojvoľne dotvára zákony o svoje úvahy a názory, keďže zo žiadneho právneho predpisu nevplýva povinnosť záložného veriteľa disponovať pri výkone záložného práva exekučným titulom, a to navyše za situácie, že o tejto právnej otázke už rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorí zásadne odmietli uplatnený výklad súdu ako nezákonný a neprípustný a v rozpore so základným znakom záložného práva, ktorým je možnosť záložného veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku aj bez potreby právoplatného judikovania tejto pohľadávky súdom. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014: „Vzhľadom na to, že ustanovenie § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách neplní funkciu exekučného titulu, ale je iba jedným z predpokladov riadneho priebehu dobrovoľnej dražby, ani samotné vyhlásenie tohto ustanovenia za protiústavné by neviedlo k záveru, že záložný veriteľ nie je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/156/2009 zo dňa 29.03.2010: „Z vyššie uvedených zákonných ustanovení ani ustanovení upravujúcich záložné právo nevyplýva, že by prebiehajúce súdne konanie, ktorého predmetom je žaloba o uloženie povinnosti zaplatiť pohľadávku zabezpečenú záložným právom, bolo dôvodom, so zreteľom na ktorý by záložný veriteľ nemohol pristúpiť k realizácii záložného práva postupom podľa zákona o dobrovoľných dražbách...Aj dovolací súd zastáva názor, že pokiaľ záložný veriteľ (ako oprávnený navrhovateľ dražby v zmysle § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách) splní všetky zákonné predpoklady a písomne vyhlási: a/ že predmet dražby je možné dražiť, b/ pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva (§ 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách), nemá – z hľadiska (ne)platnosti dobrovoľnej dražby – právny význam skutočnosť, že v čase navrhnutia alebo vykonania dražby prebieha (resp. nie je skončené) súdne konanie, v ktorom sa záložný veriteľ voči záložnému dlžníkovi domáha uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom, ktoré (záložné
právo) zamýšľa záložný veriteľ realizovať v rámci ním navrhovanej dobrovoľnej dražby.“ Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/220/2018 zo dňa 31.05.2021: „K tvrdeniam žalobcov v súvislosti s premlčaním výkonu záložného práva iba na okraj dovolací súd dodáva, že došlo asi k nepochopeniu obsahu rozhodnutí okresného aj krajského súdu i právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že uplatnenie si práva u dražobníka nespôsobuje spočívanie premlčacej doby, spochybňuje to celý mechanizmus výkonu záložného práva prostredníctvom platného a účinného zákona o dobrovoľných dražbách. Ak by, ako to tvrdia dovolatelia, bolo nevyhnutné „z opatrnosti“ podávať riadnu žalobu na plnenie, stal by sa celý inštitút zbytočným, keďže by sa bolo treba aj tak obrátiť na súd. Toto ale určite nebolo zámerom zákonodarcu, čo možno predpokladať, už len zo skutočnosti, že Zákon o dobrovoľných dražbách je stále súčasťou právneho poriadku. Účelom tohto zákona je práve odbremenenie súdov a poskytnutie možnosti záložným veriteľom domôcť sa vymáhanej pohľadávky zabezpečenej záložným právom zriadeným so súhlasom dlžníka efektívne priamym výkonom práva. V tomto dovolací súd odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, i odvolacieho súdu. Dobrovoľná dražba je inštitút upravený platným a účinným zákonom, ktorý nebol zodpovedajúcim ústavným spôsobom zrušený, jeho účinnosť nebola pozastavená, ani inak formálne spochybnená, preto najvyšší súd ako garant zákonnosti v štáte je povinný jeho ustanovenia rešpektovať a rozhodovať v súlade s platným a účinným právom.“ 20. Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 11CoCsp/44/2021 z 14.12.2021: „Veriteľovi, ktorému zároveň patrí postavenie záložného veriteľa, žiadne zákonné ustanovenie neprikazuje, aby pred výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou disponoval vykonateľným súdnym rozhodnutím na plnenie; záložný veriteľ je oprávnený (ak postupuje v súlade so zákonnými ustanoveniami) realizovať svoje záložné právo bez toho, aby bola pohľadávka priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu. Veriteľ môže sám zvoliť, či uplatní právo spočívajúce vo výkone záložného práva, resp. svoje práva uplatní žalobou na plnenie; nič mu nebráni postupovať zároveň v realizácii záložného práva a zároveň v uplatňovaní pohľadávky v súdnom konaní (čo sa ale javí nehospodárne).“ 21. Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/393/2016 zo dňa 14.09.2016: „Odvolací súd uznáva argumenty žalobcov, že dražba nehnuteľností slúžiacich na bývanie môže vážnym spôsobom zasiahnuť do práva vlastniť majetok podľa čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy SR , čo ale neznamená, že dražba takýchto nehnuteľností (výnimkou prípadu uvedeného v § 3 ods. 6 zákona) podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov nie je prípustná. Relevantná súdna prax dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, resp. s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva únie; tento záver vyplýva z rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie (pozri rozsudok zn. C-43/2013 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s., zo dňa 10.09.2014) ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri uznesenie sp. zn. PL. ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014). (....) Spornosť pohľadávky, pre ktorú sa dražba uskutočňuje, nebráni záložnému veriteľovi navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Výslovne to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. PL ÚS 23/14 zo dňa 24. 09. 2014, podľa ktorého záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci a vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby. K rovnakému záveru, že uskutočneniu dobrovoľnej dražby nebráni súbežne prebiehajúce súdne konanie, v ktorom sa záložný veriteľ voči záložnému dlžníkovi domáha uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom, čo znamená, že záložný veriteľ nemá exekučný titul a pravosť, výška a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva (§ 7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách), môže byť sporná, nebráni záložnému veriteľovi realizovať záložné právo v rámci ním navrhovanej dobrovoľnej dražby, dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Cdo/156/2009 z 29. 03. 2010.“ 22. Podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5Co/73/2022 zo dňa 25.04.2022 „Súd teda založil odôvodnenosť predmetného návrhu na závere o nedôvodnosti výkonu dražby, ktorú dal do súvisu so záverom, že pokiaľ nie je právoplatne skončené súdne konanie o plnenie pohľadávky iniciované žalovaným v 1. rade, pre ktorú sa súčasne navrhuje výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou,
žalovaný porušuje zákon o dobrovoľných dražbách. Odvolací súd tieto závery súdu považuje za právne neudržateľné. 23. V prvom rade podľa názoru odvolacieho súdu okolnosť, že súdne konanie o plnenie pohľadávky, pre ktorú sa súčasne navrhuje výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, nie je právoplatne skončené, nebráni výkonu záložného práva realizáciou dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Uvedené korešponduje so závermi Najvyššieho súdu SR uvedenými v rozsudku sp. zn. 3Cdo 156/2009, podľa ktorého: „Oprávneniu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom výťažkom zo zálohu bol zákonom o dobrovoľných dražbách (účinným od 1. januára 2003) vytvorený nový inštitucionálny rámec. Pre účely prejednávanej veci je potrebné uviesť, že v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách: Dražbou sa rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa (viď bližšie § 2 písm. a/). Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g/). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby alebo osoba oprávnená konať v mene vlastníka podľa osobitného zákona (ďalej len „záložný veriteľ“), ktorý za podmienok ustanovených týmto zákonom navrhuje vykonanie dražby (§ 7 ods. 1). Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, sumu a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 7 ods. 2). Dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom (§ 16 ods. 1 text pred bodkočiarkou). Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 16 ods. 3 veta druhá). V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby (§ 21 ods. 2). Súd určí neplatnosť dražby, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 21 ods. 3). Navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť. Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť (§ 33 ods. 2). Z vyššie uvedených zákonných ustanovení ani ustanovení upravujúcich záložné právo nevyplýva, že by prebiehajúce súdne konanie, ktorého predmetom je žaloba o uloženie povinnosti zaplatiť pohľadávku zabezpečenú záložným právom, bolo dôvodom, so zreteľom na ktorý by záložný veriteľ nemohol pristúpiť k realizácii záložného práva postupom podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Citované závery najvyššieho súdu sú použiteľné aj pre predmetné konanie, ktorého predmetom je nariadenie neodkladného opatrenia a nie konanie o neplatnosť dražby, ako tomu bolo spomínanom konaní vedenom na NS SR pod sp. zn. 3Cdo 156/2009, pretože Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku posudzoval práve vzťah medzi prebiehajúcim súdnym konaním, ktorého predmetom je žaloba o uloženie povinnosti zaplatiť pohľadávku zabezpečenú záložným právom a (ne)možnosťou realizácie záložného práva postupom podľa zákona o dobrovoľných dražbách.“ 24. Poukázal na ustanovenia čl. 2 ods. 2, ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), judikatúru Ústavného súdu SR zastal názor že odôvodnenie súdu, v zmysle ktorého žalovaný 1/ ako záložný veriteľ nie je oprávnený uskutočniť výkon záložného práva v prípade právoplatne neskončeného konania o zaplatenie pohľadávky nie len že nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, ale je zároveň v priamom rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej je záložný veriteľ oprávnený viesť výkon záložného práva aj pre pohľadávku, o ktorej nebolo súdom právoplatne rozhodnuté, a teda konajúci súd porušil princíp právnej istoty, keďže sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a svoj odklon navyše žiadnym spôsobom neodôvodnil. Súd tak vec nesprávne právne posúdil a zároveň nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému 1/, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 25. Poukázal na ustanovenie § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ustanovenie § 151b, j ods.4 OZ, ustanovenie § § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) a uviedol, že právny poriadok Slovenskej republiky ponúka tomu, kto má za to, že jeho vlastnícke právo bolo porušené (okrem iného napr. aj nezákonným výkonom dobrovoľnej dražby) celý rad prostriedkov právnej ochrany (vrátane žaloby o
neplatnosť dobrovoľnej dražby). V prípade využitia týchto prostriedkov právnej ochrany a úspechu v takomto konaní sa porušené práva tejto osoby navyše obnovujú spätne k času, ktorý predchádzal vykonaniu nezákonnej dražby. Prihliadnuc k nepremlčateľnosti vlastníckeho práva a tiež existencii vyššie špecifikovaných prostriedkov právnej ochrany voči neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva vlastníka (napr. výkonom nezákonnej dražby) odpadá potreba dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením – osobitne ak ide o opakovanú potrebu. 26. Záložné právo upravené v Občianskom zákonníku je legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Citované právne normy neboli konštatované ako rozporné s Ústavou SR, nemožno preto zakázať žalovanému výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou, keďže toto právo má žalovaný zriadené v zmysle zákona, na základe záložnej zmluvy, a to bez zreteľa na to, či sa jedná o obydlie žalobcu alebo nie. Ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne tak, že každá dražba je porušením ústavného práva na ochranu obydlia. Tieto závery nevyplývajú ani z nálezov ústavného súdu, ani z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva. Neoprávnený zásah do obydlia je totiž zásah, ktorý nemá oporu v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a neprimeraným na dosiahnutie legitímneho cieľa (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/2000 zo dňa 10.07.2001).“ 27. Záložné právo predstavuje právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva. Ide teda o zákonom dovolený a najmä predpokladaný zabezpečovací inštitút. V danom prípade sú predmetom záložného práva nehnuteľnosti. Žalobcovia si pri uzatváraní úverovej ako aj záložnej zmluvy boli vedomí toho, že v prípade, ak nebudú plniť svoje povinnosti plynúce z tejto zmluvy ako hlavného záväzkového vzťahu zabezpečeného záložným právom (t. j. najmä ak nebudú uhrádzať pohľadávku v dohodnutých mesačných splátkach riadne a včas – čo ani nepopierajú), môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru (t. j. požadovať splatenie celej pohľadávky jednorazovo) a tiež sa domáhať uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva. Konajúci súd ani len neriešil skutočnosť, že žalobcovia netvrdili, že by pohľadávku z úverovej zmluvy splácali riadne a včas, pričom bez ohľadu na porušenie ich platobných povinností im poskytol opakovane ochranu na úkor veriteľa. 28. Z plenárneho rozhodnutia Ústavného súdu SR, č.k. PL. ÚS 23/14 vyplýva, že „samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom.“ 29. Žalovaný 1/ podporne poukazuje na nasledovné súdne rozhodnutia, v zmysle ktorých je argumentácia žalobcov obsiahnutá v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia relevantná v konaní o určenie neplatnosti dražby podľa osobitného predpisu a nie ako dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. 30. Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.01.2019, č.k. 4Cob/7/2019 – 108: „Záložný dlžník sa môže brániť proti návrhu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu aj podaním žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je, ak preukáže naliehavý právny záujem. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s tvrdením odvolateľa. Ak žalovaní postupujú v súlade so zákonom (ZoDD) a žalobca nevyužil vyššie uvedené možnosti, neodkladné opatrenie nemôže postihovať postup, ktorý je v súlade so zákonom. K tvrdeniu žalobcu, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaných, odvolací súd dodáva, že práve výkon dobrovoľných dražieb je predmetom podnikania žalovaného 1/ a nariadením neodkladného opatrenia mu bude obmedzená jeho podnikateľská činnosť, hoci nie je osvedčené, že žalovaný 1/ koná v rozpore so ZoDD. Odvolací súd tiež podotýka, že samotná existencia záložného práva, ktorá je spochybňovaná v rámci konania vo veci samej spolu so zmluvou o poskytnutom úvere, nie je dôvodom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (....) vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, neosvedčil, že zo strany žalovaného 1/ a 2/ dochádza k takému správaniu, ktoré vyžaduje nevyhnutnú úpravu pomerov medzi stranami. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.“
31. Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02.05.2019, č.k. 6Co/101/2019 – 330: „Preto treba urobiť záver, že navrhované neodkladné opatrenie nemá súvis s konaním o veci samej a vzhľadom na to tu nie je naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov strán. Argumentácia žalovaných obsiahnutá v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by bola relevantná v konaní o určenie neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. iniciovanom žalovanými. V prejednávanej veci predmetom ktorej je zaplatenie dlžnej sumy z predmetných hypotekárnych úverov, nie je povinnosťou súdu skúmať, či boli alebo neboli porušené ustanovenia zák. č. 527/2002 Z.z., teda či dražba (ktorá naviac ešte neprebehla), bude alebo nebude v súlade s týmto zákonom. Okrem toho, z ustálenej judikatúry vyplýva, že otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z., a to ani ako otázku prejudiciálnu – predbežnú (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 186/2010). Žalobcovi treba prisvedčiť aj v tom, že podmienkou pre výkon záložného práva nie je podanie žaloby o zaplatenie dlžného úveru. Pre výkon záložného práva sa totiž nevyžaduje exekučný titul, ako je tomu v prípade exekúcie.“ 32. Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.05.2020, sp. zn. 15CoCsp/13/2020: „Vlastnícke právo fyzickej aj právnickej osoby podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky požíva rovnakú ochranu. Žalobcovia v prejednávanom prípade neosvedčili potrebu chrániť ich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy vo väčšom rozsahu než právo žalovaného na vrátenie poskytnutého úveru (postúpenej pohľadávky). Sami žalobcovia nepopreli, že si svoje povinnosti zo zmlúv o splátkovom úvere riadne a včas neplnili. Podľa žalovaného dlh žalobcov zo zmlúv o splátkovom úvere predstavuje len na istine sumu 302.419,29 €, ktorú výšku dlhu žalobcovia v konaní nerozporovali.“ 33. Podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp . zn. 9CoCsp/45/2022 z 28.09.2022: „Súdom prvej inštancie prijatá interpretácia zákonných podmienok hodnoverného osvedčenia dôvodnosti nariadeného neodkladného opatrenia však odporuje zmyslu a účelu zákonnej úpravy i ustálenej súdnej judikatúre a z pohľadu dôvodov vymedzených návrhom tiež opomína vysporiadanie sa s podstatnými okolnosťami, ktoré by mali mať vplyv na právo žalobkyne domáhať sa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čím súd prvej inštancie založil dôvody pre zrušenie svojho rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Veriteľ môže byť obmedzený vo výkone záložného práva len v rozsahu, v ktorom by bolo preukázané, že jeho právo na realizáciu záložného práva neexistuje. Zákonným rámcom pre realizáciu dobrovoľných dražieb je zákon č. 572/2002 Z.z., k otázkam ústavnosti a súladnosti ktorého v oblasti ochrany spotrebiteľa sa vyjadril tak Súdny dvor EÚ vo veci C-34/13, ako i Ústavný súd SR vo veci PL.ÚS 23/14, z ktorých rozhodnutí vyplýva, že postup veriteľa, ktorý uspokojuje svoj nárok cestou dobrovoľnej dražby nie je v rozpore so zásadami práva EÚ na ochranu spotrebiteľa v situácii, ak spotrebiteľ stále disponuje možnosťou dovolávať sa ochrany svojich práv, ktoré môžu byť postupom veriteľa dotknuté. Akékoľvek obmedzenia, ktoré by sa mohli vzťahovať na výkon práva záložného veriteľa podľa zákona o dobrovoľných dražbách musia vyplývať z konkrétnych okolností prípadu a nemôže sa jednať o paušalizovanie založené na všeobecných tvrdeniach o zásahu do práva na obydlie, či do práva na ochranu spotrebiteľa ako to urobil súd prvej inštancie. Taký záver odporuje tak zákonnej úprave (táto predpokladá a upravuje možnosť veriteľa domáhať sa plnenia výkonom záložného práva na dobrovoľnej dražbe bez súdneho rozhodnutia), ako i súdnej judikatúre konštatujúcej zákonnosť postupu veriteľa, ktorý bez exekučného titulu - súdneho rozhodnutia dosiahne uspokojenie svojej pohľadávky na dobrovoľnej dražbe, keďže takýto exekučný titul zákon o dobrovoľných dražbách nepredpokladá, práve z dôvodu rýchlej a účinnej ochrany práv veriteľa na splnenie peňažného záväzku zo strany dlžníka. 34. S poukazom na uvedené žiadal uznesenie prvoinštančného súdu zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. 35. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v rade 1/ poukázali na ustanovenie § 151 CSP, uviedli, že nebankový subjekt-postupník EOS KSI Slovensko, s.r.o., žiadal súd o zaplatenie 12.274,47 eur, pričom ide o pohľadávku, ktorú popierajú - čo do dôvodu a výšky. EOS KSI Slovensko, s.r.o., si uplatňoval nárok aj súdnou cestou, aj v súkromnom procese v snahe vydražiť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov 2/ a 3/. Veriteľ, osoba Postupcu a Postupníka koná bez odbornej starostlivosti, porušuje zákon, porušuje pravidlá fungovania finančného trhu. 747/2004, Z.z - Zákon o dohľade nad finančným trhom o NB SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Postupca spoločne s Postupníkom koná nečestne (nekalé obchodné praktiky smernica 93/13), niet dôvodu takémuto dodávateľovi poskytnúť súdnu ochranu jeho postupu vrátane odobrenia výkonu z neexistujúceho
záložného práva. Súd by nemal poskytnúť ochranu tomuto výkonu práva vrátane záložného práva zo zmluvy reg. č. 055920/Zal/1, ak tento úkon odporuje záložnému právu, spotrebiteľským zákonom a dobrým mravom (najvýraznejšie je to pri nehnuteľnosti predstavujúcej obydlie) zo zálohu, ktorý neexistoval už od počiatku jeho vzniku - neobsahuje podstatné právom OZSR dané povinné obsahové náležitosti zmluvy, o týchto náležitostiach a veličinách nie je v záložnej zmluve zmienka. Tento prípad ani neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky, je neurčitý, nevnesený do zmluvy. Tu nie je ani možné uvažovať o čiastočnej neplatnosti, nakoľko náležitosti chýbajú úplne. Totožnú zmluvu súdy SR –„Zmluvu o zriadení záložného práva“ vyhodnotil za absolútne neplatnú, je absolútne neplatným právnym úkonom, podľa - Občianskeho zákonníka 40/1964 Z.z, ktorý je Generálny zákon pre žalobcov/spotrebiteľov Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a nie je možné ju konvalidovať dodatočným schválením právneho úkonu, či odpadnutím dôvodu neplatnosti. 36. Žalobcovia/Spotrebitelia sa obrátili na súd, požiadali o súdnu ochranu podľa zmluvy. Reklamačné sídlo nie je v zmluve uvedené. Ústne dopyty na pobočke E. G., L., nie sú v rozpore so Všeobecnými obchodnými podmienkami bod 71. v čase uzatvárania zmluvy. V začiatku obchodu bolo všetko v poriadku - do konverzie Sk-Eur. Spoliehali sme sa na čestné podnikanie a dobromyseľnosť dodávateľa – bánk. 37. Postupca E., G., ich pred súdom zavádzal a mýlil od počiatku podania žaloby 25.1.2018, aj súdy. Dňa 18.1.2024 cestou Okresného sudu v Námestove podali Dovolanie na NS SR vo veci 7Csp/5/2018 zo dňa 25.1.2018. Keď Dodávateľ - veriteľ urobil rozhodnutie 26.9.2007 a prikázal úhradu, dňa 27.9.2007 mali finančné prostriedky k dispozícii na osobnom účte - na úverovom účte vznikla pohľadávka banky. Keby celý úver zmenili na peňažnú jednotku „EURO“, nikde by nenašli Zmenáreň, Finančný dom / napr. nebankovku/ a ani žiadnu banku v celej EÚ, ktorá by vyplatila v eurách 22.571,86 eur za 680.000 Sk, pretože to nedáva logiku, vyplatiť nám o 2.663,21 eur viac, neobdŕžali by ani 19.908,65 eur, lebo by boli povinní nahlásiť a uhradiť - stiahnuté poplatky. Preto, je na mieste otázka, či boli dlžníci splátok v čase zosplatnenia. 38. Sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom a účinnom od 1. januára 2008 dopadá aj na úroky a poplatky z úverov dojednaných zmluvami uzavretými pred účinnosťou zákona č. 568/2007 Z. z., na ktoré vznikne nárok po 1. januári 2008. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. januára 2022, sp. zn. 4Cdo 223/2020). Vzhľadom na závažnosť problému - nekalými praktikami pripravovať spotrebiteľov SR o jediné obydlie, majetky, čo je rozhodne v rozpore so zákonmi SR a EÚ, žiadajú aby súd určil, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom na základe „Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti“ registračné číslo 055920/Zal/l zo dňa 14.9.2007 uzavretej medzi žalobcami v rade 1/, 2/ a 3/ a žalovaným v rade 1/ Žalovaný v 1/ rade nemá záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. v okrese M., evidované na Katastrálnom úrade v M. a sú evidované na LV č. XXX pre obec a k.ú. C., Rodinný dom súp. číslo XXX na pozemku parcela číslo 2813/106 a pozemkov: - C KN parcela č. 2794/4 - trvalý trávny porast vo výmere 57 m2, - C KN parcela č. 2813/106 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 616 m2 - C KN parcela č. 2813/147 - ostatná plocha vo výmere 137 m2 - C KN parcela č. 2813/164 - orná pôda vo výmere 172 m2 - C KN parcela č. 4110/2 - ostatná plocha vo výmere 170 m2. 39. Žiadajú súd aby zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na primerané finančné zadosťučinenie a zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na úhradu trov konania. 40. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedol, že k námietkam žalobcov sa už relevantne vyjadril vo svojich predchádzajúcich podaniach, na ktorých zotrváva v celom rozsahu, pričom opakujúce sa námietky žalobcov o výmenných kurzoch a prepočtoch poskytnutého úveru už boli súdom právoplatne odmietnuté v konaní so sp. zn. 7Csp/5/2018. Argumentácia žalobcov je v mnohých častiach nelogická až absurdná keďže ide skôr o všeobecné tvrdenia nezohľadňujúce individuálne okolnosti prípadu (napr. už nariadené neodkladné opatrenie v minulosti pre tie isté námietky, ktoré už boli súdom posúdené v samostatnom konaní). Neustále odvolávanie sa na ochranu spotrebiteľa, je podľa názoru žalovaného 1/ výlučne účelová snaha o zbavenie sa povinností, a preto považoval za nevyhnutné upozorniť na skutočnosť, že zo strany žalobcov nedošlo k dnešnému dňu
k splateniu ani len istiny poskytnutého úveru. Konanie žalobcov tak podľa názoru žalovaného 1/ predstavuje výlučne špekulácie neplatičov v snahe ponechať si poskytnuté finančné prostriedky bez povinností ich vrátenia veriteľovi. 41. Žalovaný 1/ poukazuje aj na skutočnosť, že účelovosť konania žalobcov bola konštatovaná aj tunajším súdom v rozsudku so sp. zn. 7Csp/5/2018 z 24.06.2022, keďže žalobcovia menili svoje stanoviská a vyjadrenia výlučne podľa vlastnej potreby v priebehu konania. S poukazom na uvedené žalovaný 1/ zastáva názor, že žalobcovia v podanej žalobe neuviedli žiadne relevantné skutočnosti ani nepredložili dôkazy, ktoré by preukázali dôvodnosť podanej žaloby. Navrhuje, aby konajúci súd žalobu zamietol a žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovanému 1/ prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 42. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v rade 1/ uviedli, že v tomto spore je jednoznačné, že aj záložná zmluva vôbec neurčuje ani hodnotu zabezpečených dávok ani najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávky zabezpečujú, preto treba mať zato, že záložná zmluva nemá všetky podstatné náležitosti, ktoré podľa zákona má mať (§ 39 Občianskeho zákonníka). Neodkladné opatrenie možno nariadiť vtedy, ak sa aj dodatočne zistí, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia boli podložené, napr. majetok dlžníka k uspokojeniu nárokov ohrozeného účastníka tvorí hrubý nepomer (čo žalobcovia v spise súbežne pripravovaného konania špecifikáciou rozsahu svojho nehnuteľného majetku doložili). Veľmi správne preto Okresný súd v Námestove konštatoval, že okolnosti týkajúce sa pohľadávky veriteľa, vrátane ďalších okolností sú rozhodujúce pri rozhodovaní o návrhu žalobcov l/až 3/na nariadenie neodkladného opatrenia. 43. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti uznesenia. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považoval, že: 44. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 45. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 46. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 47. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 48. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 49. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia správne poukázal na to, že aktuálne na prvoinštančnom súde pod sp. zn. 3Csp/26/2021 prebieha konanie o žalobe žalovaného v rade 1/ (v predmetnom konaní čo by žalobcu) voči žalobcom v postavení žalovaných o zaplatenie 12.274,47 eur s prísl., na podklade žalovaného v rade 1/ tvrdenom a preukázanom využití práva na predčasné zosplatnenie úveru. Práve v tomto konaní sa bude riešiť otázka platného zosplatnenia úveru v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ v súlade s ustanovením § 565 OZ, čo má zároveň vplyv i na platnosť postúpenia pohľadávky z obchodnej spoločnosti E., G. na žalovaného v rade 1/ a tým i na jeho vecnú aktívnu legitimáciu v spore pod sp. zn. 3Csp/26/2021 v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a § 92 ods. 8 zákona o bankách. 50. Správne preto prvoinštančný súd vo výroku I. odvolaním napadnutého uznesenia vyhovel návrhu žalobcov a neodkladné opatrenie v rozsahu uloženia žalovanému v rade 1/ povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na nehnuteľnostiach tak, ako boli špecifikované v tomto výroku nariadil.
51. I keď je pravdou, že ustálená judikatúra nevyžaduje pre výkon záložného práva exekučný titul, je zároveň potrebné pripomenúť, že k výkonu záložného práva môže pristúpiť iba ten, kto týmto právom disponuje. 52. Neodkladné opatrenie je procesným inštitútom pre nariadenie ktorého postačuje osvedčenie skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Odvolací súd zastal názor, že v danom prípade je potrebné z hľadiska bezprostredne hroziacej straty obydlia žalobcov a neistoty v tom, či navrhovateľom dražby je na to hmotnoprávne legitimovaný subjekt, zabrániť výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou minimálne do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej, v konaní vedenom pod 3Csp/26/2021. 53. Vo väzbe na uvedené stotožniac sa s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku I. potvrdil. 54. Vo výroku II. odvolaním strán sporu nenapadnutom, ponechal uznesenie prvoinštančného súdu nedotknuté. 55. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)