Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 26Sa/25/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200331 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5020200331.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: O. C., nar. XX.X.XXXX, pobytom W. XXXX/ XX, XXX XX M., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2020 r o z h o d o l : Žalobu žalobcu zo dňa 28.8.2020 v spojení s doplnením podania zo dňa 17.12.2020 o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.8.2020, podanou pošte na prepravu dňa 2.9.2020, podľa č.l. 4 spisu a doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 07.09.2020, domáhal v zmysle ust. § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) súdnej ochrany práva, a to práva na invalidný dôchodok, ktoré žalobcovi nebolo priznané ani rozhodnutím Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2020. Týmto rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie zamietla žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 4.11.2019. V žalobe žalobca uviedol, že pri žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, na ktorý žalobcovi mal vzniknúť zákonný nárok dňom 30.08.2016, vychádzal z nasledovných skutočností: - dňa 12.6.2016 bola lekárskou posudkovou komisiou znížená pracovná schopnosť žalobcu na 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. - podľa ust. § 70 ods. 1, § 72 ods. 1 písm. g), ods. 2, § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., ust. § 124 zákona č. 328/2002 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, ak toto obdobie policajt nezískal v rozsahu zakladajúci nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z.. 2. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že po ukončení služby mu bol priznaný výsluhový príspevok, ktorý bol v zmysle ust. § 124 zákona č. 328/2002 Z.z. pretransformovaný na výsluhový dôchodok. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 16/2016-22 a rozhodnutia PL. ÚS 16/2017-52 zo dňa 13.9.2019 v spojení s ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Na základe uvedeného žalobca žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 11.06.2020, ktorým bola zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 4.11.2019 s návrhom zrušiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2020 a vec vrátiť na ďalšie konanie. 3. Na základe výzvy krajského súdu zo dňa 08.09.2020, č.l. 7 spisu, z doloženého vyjadrenia Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava zo dňa 24.09.2020, č.l. 11, 12 spisu, bolo krajským súdom zistené, že rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 31. júla 2020 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie žalovaného, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2020 o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok. Toto rozhodnutie žalobca prevzal dňa 20. augusta 2020. 4. Krajský súd po zistení tejto skutočnosti, že rozhodnutie, preskúmania ktorého sa žalobca podanou žalobou domáha, bolo napadnuté odvolaním žalobcu, o ktorom podľa vyjadrenia žalovaného bolo rozhodnuté rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 31. júla 2020, uznesením č. k. 26Sa/25/2020-17 zo dňa 27. novembra 2020 žalobcu vyzval podľa § 59 ods. 1 SSP, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia podanie zo dňa 28.8.2020 doplnil podľa ust. § 202 ods. 1 SSP o: 1/ označenie napadnutého rozhodnutia, 2/ žalobný návrh spolu s poučením, že ak nedôjde k oprave, podanie žalobcu bude odmietnuté, pokiaľ v konaní ďalej nebude možné pokračovať. 5. Na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 26Sa/25/2020-17 zo dňa 27. novembra 2020 reagoval žalobca doplnením podania zo dňa 17.12.2020 (č.l. 19 spisu), v ktorom doplnení zotrval na tom, že žiada preskúmať zákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2020, ktorým žalobcovi bolo porušené právo, a to právo na invalidný dôchodok. Žalobca výslovne uviedol, že nežiada preskúmať rozhodnutie odvolacieho rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 30.7.2020. Žalobca uviedol, že poučuje súd o tom, že v zmysle § 7 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 6 ods. 1, 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z.. Podľa žalobcu má generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v zmysle § 59 zákona č. 71/1967 Zb. právo odvolanie zamietnuť, zmeniť rozhodnutie Sociálnej poisťovne alebo zrušiť a vrátiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne na nové konanie a rozhodnutie. Nemá však právo priznávať alebo nepriznávať sociálne dávky, v danej veci priznať alebo nepriznať žalobcovi invalidný dôchodok, na ktorý mu vznikol zákonný nárok. Žalobca uviedol, že jeho žaloba zo dňa 28.8.2020 obsahuje náležitosti správnej žaloby s tým, že ust. § 202 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 162/2002 Z.z. ani iné ustanovenie zákona č. 162/2015 Z.z. neobsahuje povinnosť, aby žalobca pripojil k správnej žalobe podanej podľa § 177 zákona č. 162/2015 Z.z. aj rozhodnutie odvolacieho orgánu, v danom prípade rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 30.7.2020, keď podľa zákona č. 162/2015 Z.z. nie je prípustné súdom preskúmavať takéto rozhodnutia. 6. Krajský súd podľa obsahu správnu žalobu žalobcu zo dňa 28.8.2020 posúdil ako žalobu v sociálnych veciach podľa ust. § 199 ods. 1 písm. a) SSP. 7. Podľa ust. § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 8. Podľa ust. § 98 ods. 1 písm. h) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon. 9. Podľa ust. § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 10. Správny súd aj napriek neformálnemu posudzovaniu žaloby fyzickej osoby dospel k záveru, že podanie žalobcu zo dňa 28.8.2020 neobsahovalo povinné náležitosti správnej žaloby podľa ust. § 202 ods. 1 písm. c), g) SSP, a preto bol žalobca uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 26Sa/25/2020-17 zo dňa 27. novembra 2020 vyzvaný, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia svoje podanie zo dňa 28.8.2020 doplnil podľa ust. § 202 ods. 1 SSP o: 1/ označenie napadnutého rozhodnutia, 2/ žalobný návrh. Podľa tohto uznesenia krajského súdu bol žalobca poučený o tom, ako je potrebné opravu a doplnenie vykonať ako aj o tom, že v prípade, že nebude doplnené podanie, správny súd podanie odmietne. 11. Uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 26Sa/25/2020-17 zo dňa 27. novembra 2020 bolo žalobcovi doručené v zmysle doručenky na č.l. 18 rub spisu dňa 15.12.2020. Žalobca na výzvu krajského súdu reagoval doplnením podania zo dňa 17.12.2020, v ktorom zotrval na tom, že sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2020 a nežiada o preskúmanie odvolacieho rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 30.7.2020. 12. Krajský súd uvádza, že pre rozhodnutie o odmietnutí podania musia byť súčasne splnené viaceré predpoklady, a to výzva súdu, náležité poučenie, uplynutie stanovenej lehoty na opravu alebo doplnenie, pasivita alebo chybný postup účastníka pri realizácii poučenia a záver o tom, že výsledkom je nemožnosť súdu pokračovať v konaní. Pokračovanie v konaní treba chápať ako možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok (primerane uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. apríla 2013, sp. zn. 2Cdo 279/2012). 13. Podľa ust. § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 14. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak k vyčerpaniu riadnych opravných prostriedkov došlo, ako tomu bolo vo veci žalobcu, ktorý podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté, je prieskum zákonnosti prípustný vo vzťahu k rozhodnutiu o odvolaní a toto rozhodnutie o odvolaní len môže tvoriť predmet prieskumu zákonnosti správnej žaloby. 15. Žalobca i napriek uzneseniu krajského súdu č.k. 26Sa/25/2020-17 zo dňa 27. novembra 2020, vykonaného poučenia, v doplnení žaloby zo dňa 17.12.2020 zotrval na tom, že žiada preskúmať rozhodnutie prvostupňového orgánu, a to rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2020, voči ktorému v zmysle poučenia je možné podať odvolanie, k čomu podľa vyjadrenia žalovaného došlo a o odvolaní bolo aj rozhodnuté odvolacím orgánom rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 31. júla 2020. V danej veci žalobca i napriek výzve a poučeniu o odmietnutí žaloby nepostupoval v zmysle poučenia obsiahnutého v uznesení krajského súdu č.k. 26Sa/25/2020-17 zo dňa 27. novembra 2020 a pokiaľ zotrval na tom, že žiada, aby krajský súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2020, ktorým rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok, tak krajský súd konštatuje, že nedostatok žaloby žalobcu je tak zásadného charakteru, že nie je možné, aby krajský súd konal a rozhodol o takejto žalobe, preto došlo k odmietnutiu žaloby žalobcu podľa ust. § 98 ods. 1 písm. h) SSP v spojení s ust. § 59 ods. 3 SSP. 16. Krajský súd k svojmu rozhodnutiu dodáva, že žalobca bol uznesením krajského súdu vyčerpávajúcim spôsobom poučený, a to aj o možnosti zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Krajský súd ďalej má za to, že pokiaľ na jeho výzvu žalobca v doplnenom podaní zo dňa 17.12.2020 i napriek vyčerpávajúcemu poučeniu zvýraznil, že žiada o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2020, ktorým podľa jeho názoru bolo porušené právo na invalidný dôchodok, t.j. domáha sa preskúmania prvostupňového rozhodnutia, tak pri takomto zotrvaní nebolo namieste zo strany krajského súdu, aby bol realizovaný ešte informatívny výsluch žalobcu. Uvedený názor krajského súdu vyplýva s odkazom na vyjadrenú vôľu žalobcu ohľadom predmetu súdneho prieskumu nielen v podanej žalobe zo dňa 28.8.2020, ale aj v doplnení zo dňa 17.12.2020, ktorú vôľu žalobca v týchto podaniach jednoznačne prejavil. Žalobca neakceptoval prístup správneho súdu k náležitostiam žaloby, konkrétne pri označení napadnutého rozhodnutia a žiadal preskúmať len prvostupňové rozhodnutie, a tým správny súd bol viazaný takto jasne prejavenou vôľou žalobcu. Takto ale podaná žaloba žalobcu nemohla byť meritórne prejednaná, pre tento nedostatok nebolo možné pokračovať v konaní, preto bolo namieste podanie žalobcu odmietnuť. 17. Úlohou správneho súdu nie je presviedčať alebo donucovať žalobcu, aby žaloval konkrétne rozhodnutie, ktoré správny súd žalobcovi označí alebo negovať či prehliadať výslovne prejavenú vôľu žalobcu, a to ani v sociálnych veciach. Správny súd nemá právomoc preskúmavať také rozhodnutie, ktoré žalobca neuviedol ako predmet súdneho prieskumu. Zároveň správny súd nemá právomoc preskúmavať prvostupňové rozhodnutia, v ktorých bol využitý opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté a ktoré až rozhodnutie o odvolaní môže tvoriť predmet preskúmavania krajským súdom. I napriek povinnosti správneho súdu posudzovať správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach neformálne, čo znamená, že nie je nevyhnutné, aby v takýchto konaniach žalobca ako fyzická osoba naplnil všetky náležitosti správnej žaloby, v danej veci bolo nutné konštatovať, že žaloba žalobcu nemôže byť podkladom pre konanie správnym súdom v merite veci, keď nie je možné preskúmavať prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému žalobca využil opravný prostriedok, a to odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté. Pre takýto nedostatok preto nemal krajský súd inú možnosť, len odmietnuť podanie žalobcu, a to žalobu žalobcu zo dňa 28.8.2020 v spojení s doplnením podania zo dňa 17.12.2020. 18. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.