Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sa/37/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200659 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5019200659.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobcu: C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom P. XX, XXX XX K., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 28.09.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 28.09.2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2019 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žalobou doručenou dňa 18.10.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, keďže dôvodil, že rozhodnutím žalovaného a prvostupňového orgánu, ako aj ich postupom, boli porušené jeho práva tým, že zamietli jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, aj keď splnil obidve zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek 62 a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. Celková doba poistenia podľa názoru žalobcu nemôže byť posudzovaná pri výsluhových dôchodkoch odlišne. Odlišne posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že prvostupňový orgán a aj žalovaný u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov (tento postup je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou súdov). U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórií postupuje opačne a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Z uvedeného vyplýva, že aj keď obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, prístup žalovaného k posúdeniu tejto, z hľadiska uplatneného nároku, rozhodujúcej skutočnosti je nielen iný, ale aj diskriminujúci. Nie je možné odôvodniť tento postup poukazom na ustanovenie § 274 zák. č. 461/2003 Z.z., z ktorého dikcie nesporne vyplýva, že citované ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia. Právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom a žalovaným je v rozpore s § 65 zák. č. 461/2003 Z.z., pretože z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 citovaného zákona, podľa ktorého, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 62 ods. 2, § 65a a § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. neustanovuje inak. Žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa 25.11.2010 a jeho celková doba poistenia je 43 rokov a 159 dní (12 rokov a 58 dní + 31 rokov a 101 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie ako uvádza žalovaný 12 rokov a 58 dní. 2. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo by mala chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Žalobca splnil obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov. 3. Žalobca okrem právnych predpisov, v rozpore s ktorými rozhodol žalovaný aj prvostupňový orgán, vychádza aj z rozhodovacej praxe NS SR a je toho názoru, že ani z jedného rozsudku nie je možné odvodiť závery, na ktorých žalovaný a prvostupňový orgán založili svoje rozhodnutie. 4. Žalobca v žalobe citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10So/59/2014, 7So/138/2011, ktoré podľa neho vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórií, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky. Z postupu žalovaného a aj prvostupňového orgánu vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax. Tiež dal do pozornosti „rozsudky NS SR, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych veci, ako je prejednávaná vec a to: napr. 10So/59/2014 z 15.04.2015, 1So/127/2004 z 30.11.2015, 10So/18/2015 z 30.03.2016, 9So/187/2014 z 30.03.2016, 1So/15/2015 z 18.11.2016, 9So/136/2014 z 30.11.2016, 9So/46/2015 z 25.01.2017, 7So/58/2015 z 23.02.2017, 9So/154/2015 z 28.06.2017, 7So16/2016 z 28.06.2017, 7So/19/2016 zo 04.07.2017.“ 5. Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“) v rozsudku sp.zn. 10So/59/2014 z 15.04.2015 vyslovil svoj právny názor na záväznosť predchádzajúcej judikatúry aj na prípad, ktorý je totožný s touto vecou, tak vyjadril tým to, na čom je založené aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „ÚS SR“) sp.zn. IV.US 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011, ktorému žalovaný pripisuje iný právny význam, čo potvrdzuje aj fakt, že výkladové stanovisko (teda druhej zákonnej podmienke pre vznik nároku na starobný dôchodok), je akceptované všeobecnými súdmi, všeobecné súdy sa ním riadia. Žalobca v tejto súvislosti dával do pozornosti súdu ostatný rozsudok NS SR sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, ktorého závery, rovnako ako všetkých predchádzajúcich rozsudkoch, sú založené na doterajšej judikatúre a z ktorého žalobca cituje: „Daná judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórií funkcií odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128 dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.“ Rozsudok sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2014, aj keď nebol zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí (aj iné rozsudky), jednoznačne preukazuje ustálenosť rozhodovacej praxe všeobecných súdov, ktorých cieľom je zabezpečenie, právnej istoty ako aj jednoty rozhodovania, na čo aj žalobca poukázal v podanej žalobe. Výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného aj prvostupňového orgánu je arbitrárne rozhodnutie, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktoré žalovaný opiera svoje rozhodnutie, rovnako ako interpretácia právnych predpisov je v extrém- nom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry). Žalovaný neuviedol ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého odmieta stabilizovanú výkladovú prax. V právnom štáte sa nemôže pripustiť stav, keď pri posudzovaní rovnakej skutkovej a právnej veci sa dospeje k iným právnym záverom, bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Nie je, preto správny záver žalovaného, že ak nebol žalobca v období trvania služobného pomeru zradený do I. alebo II. kategórie funkcií, a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, pri ktorom mu bola hodnotená doba v služobnom pomere, nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok. Poukázal na rozsudok „sp. zn. 7So/138/2011“. Žiadal, aby správny súd „zrušil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.09.2019 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2019 a vec vracia na nové konanie Sociálnej poisťovni- ústredie.“ 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca žiadosťou, ktorá bola spísaná dňa 4. júna 2019, požiadal žalovaného o priznanie starobného dôchodku od 25. novembra 2010. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa 25. novembra 2010. Ku dňu 25. novembra 2010 získal žalobca 4 438 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 12 rokov a 58 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pretože žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietnutá. Žalobcovi bol podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 1010400/1/457776/2014 zo dňa 15. októbra 2014 priznaný výsluhový dôchodok od 1. januára 2004 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola účastníkovi konania zhodnotená doba výkonu štátnej služby potvrdená Colným úradom Žilina pod sp. zn. 18/2003-4 zo dňa 31. decembra 2003 nasledovne: doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 16. novembra 1974 do 31. decembra 2003, doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu od 0 1. augusta 1968 do 24. septembra 1970. 7. Celková doba služobného pomeru, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok bola 31 rokov a 101 dní, teda v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Zamestnanie - funkcia colník nebola zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. 8. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. zachovať na nárok na určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. 9. Nakoľko žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Nakoľko žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá. 10. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca v správnej žalobe dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011, poukazovanie na uvedený rozsudok však nie je dôvodné, pretože v danom konaní išlo o inú skutkovú situáciu ako v konaní žalobcu. Dobu poistenia, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na výsluhový dôchodok nemožno hodnotiť na nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 334/2011 Z.z. a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalovaný sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. septembra 2019 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. júna 2019, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovaného č. XXXXXX XXXX X zo dňa 28. septembra 2019. Žalovaný má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. 11. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia žalovaného konštatuje, že žalovaného argumentácia je v podstate založená na rovnakých dôvodoch ako jeho rozhodnutie. Bolo by opakovaním toho, čo už žalobca v podanej žalobe uviedol, a preto nepovažuje za potrebné opakovať dôvody, ktoré uviedol v žalobe. Namietal, že žalovaný stotožňuje celkovú dobu dôchodkového poistenia s hodnotenou dobou poistenia pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. Z právneho hľadiska je potrebné zdôrazniť, že ust. § 274, o ktoré opiera žalovaný svoje závery, nie je ustanovením, na základe ktorého sa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia, ale je ustanovením, ktoré výsluhovým dôchodcom zaradených do I. alebo II. kategórie zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku, t.j. že na rozdiel od žalobcu neplatí pre nich všeobecná doba dôchodkového veku. Žalovaný odmieta právny názor prezentovaný v rozsiahlej rozhodovacej praxi NS SR, ktorý si osvojili všetky krajské súdy, ktoré o rovnakých skutkových a právnych veciach rozhodujú. Žalobca v podanej žalobe poukázal na ostatný rozsudok NS SR sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, ktorého závery, rovnako ako vo všetkých predchádzajúcich rozsudkoch, vyvracajú argumentáciu žalovaného v celom rozsahu. V tomto rozsudku Najvyšší súd SR jednoznačným spôsobom dal na vedomie žalovanému, že jeho argumentácia právne nemôže obstať. „Žalovaný opakuje neustále tie isté dôvody a argumentuje tým, že rozsudky NS SR, na ktoré žalobca poukazuje 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 a 8So/15/2016 z 28.02.2018, neboli doposiaľ zovšeobecnené a nejde preto podľa neho o zovšeobecnenú rozhodovaciu prax NS SR. Ak vyššie uvedené skutočnosti nie sú zovšeobecnenou súdnou praxou (predchádzajúca judikatúra týkajúca sa výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II. kategórie a posledná judikatúra dôchodcov zaradených do III. kategórie je v týchto rozsudkoch previazaná a to, čo ich spája je posúdenie celkovej doby dôchodkového poistenia), tak žalovaného nepresvedčí nič. Jeho postupy a rozhodnutia nie je možné nazvať právnymi ale spolitizovanými.“ 12. Na nariadenom pojednávaní žalobca zotrval na žalobe. Žalovaný trval na dôvodoch rozhodnutia. 13. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2019 bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca. Dôchodkový vek dosiahol žalobca 25. novembra 2010. Ku dňu 25. novembra 2010 získal 4 438 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 12 rokov a 58 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Žalobca teda nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto bola jeho žiadosť zamietnutá. S poukazom i na § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 15. októbra 2014 bol žalobcovi od 01. januára 2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby potvrdená Colným úradom Žilina pod sp. zn. 18/2003-4 zo dňa 31. decembra 2003 nasledovne: doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 16. novembra 1974 do 31. decembra 2003, doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitných predpisom platným v dobe jej výkonu od 01. augusta 1968 do 24. septembra 1970. 14. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca. Dôchodkový vek žalobca dosiahol 25. novembra 2010. Ku dňu 25. novembra 2010 získal 4 438 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 12 rokov a 58 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto jeho žiadosť bola zamietnutá. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 15. októbra 2014 bol žalobcovi od 01. januára 2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby potvrdená Colným úradom Žilina pod sp. zn. 18/2003-4 zo dňa 31. decembra 2003 nasledovne: 1. doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 16. novembra 1974 do 31. decembra 2003, 2. doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitných predpisom platným v dobe jej výkonu od 01. augusta 1968 do 24. septembra 1970. Na vznik nároku na starobný dôchodok preto do celkového obdobia dôchodkového poistenia uvedená doba služobného pomeru - vo funkcii colník, zaradenej podľa uvedeného potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky do III. pracovnej kategórie, započítaná nebola. 15. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, doručené žalovanému dňa 26. júla 2019, v ktorom poukazuje na nesprávnosť posúdenia nároku účastníka konania na starobný dôchodok. V odvolaní namietal zamietnutie žiadosti o starobný dôchodok, nakoľko podľa jeho názoru účastník konania splnil obidve zákonné podmienky nároku uvedené v § 65 zákona č. 461/2003 Z.z., a to dovŕšenie dôchodkového veku a bol viac ako 10 rokov dôchodkovo poistený. Rozhodnutie považoval za nezákonné a diskriminačné, pretože pri rovnakých skutkovo a právnych veciach rozhoduje Sociálna poisťovňa, ústredie odlišne. Pre nárok na starobný dôchodok žiadal započítať aj dobu služby, pričom poukázal najmä na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10So/59/2014 zo dňa 15. apríla 2015, č. 7So/58/2015 zo dňa 23. februára 2017 a č. 7So/11/2011 zo dňa 28. septembra 2011. 16. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.09.2019 rozhodol tak, že potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. má právny význam pre posúdenie, či účastník konania nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú judikatúru čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Nakoľko doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II kategórie funkcií, nie je možné, dobu služby, ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok hodnotiť pre nárok a sumu starobného dôchodku v súlade s § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 334/2011 Z.z. a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. zachovať na nárok na určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Nakoľko účastník konania nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Na nárok na starobný dôchodok bolo zhodnotené obdobie dôchodkového zabezpečenia/poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia/poistenia, a to doba štúdia na Strednej priemyselnej škole strojníckej od 01. septembra 1964 do 30. júna 1968, doba zamestnania od 01. júla 1968 do 31. júla 1968, od 25. septembra 1970 do 31. októbra 1974, od 02. februára 2004 do 31. mája 2004 a od 10. januára 2006 do 30. októbra 2009. Nakoľko účastník konania nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, jeho žiadosť o starobný dôchodok bola napadnutým rozhodnutím zo dňa 21. júna 2019 zamietnutá správne. Zamestnanie účastníka konania v služobnom pomere nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nie je možné v tomto prípade aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zariadenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. V prípade účastníka konania takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nemal zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Sociálna poisťovňa, ústredie v prípade účastníka konania zvolila rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. 17. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP v konaní podľa § 199 a nasledujúce ustanovenia SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní za aplikácie § 107 ods. 1 písm. a) SSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, za aplikácie § 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, teda preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a vrátil vec žalovanému podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov: 18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 19. Správny súd na nariadenom pojednávaní vec prejednal v zmysle vyhlášky č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, pretože podľa § 1 ods. 2 predmetnej vyhlášky išlo o vec, ktorá nezniesla odklad vzhľadom na dátum podania žaloby, charakteru správnej veci a právnej istoty, ktorá sa účastníkovi dáva rozhodnutím vo veci, za súčasného zabezpečenia ochrany zdravia osôb, ktoré sa pojednávania zúčastnili. 20. Z administratívneho spisu žalovaného mal správny súd preukázané, najmä z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1010400/1/457776/2014 zo dňa 15.10.2014, že pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru potvrdená Colným úradom Žilina doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 16.11.1974 do 31.12.2003, pod sp. zn. 18/2003 zo dňa 31.12.2003 zo dňa 30. októbra 2000 a doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu od 01.08.1968 do 24.09.1970 a celková doba výkonu štátnej služby na výsluhový dôchodok je 31 rokov a 101 dní. Zamestnanie - funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani II. pracovnej kategórii. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky žalobcovi bol od 01.1.2004 priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Celková započítaná doba výkonu štátnej služby zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok je 31 rokov a 101 dní. 21. Správny súd v súvislosti s prezentovanými závermi žalovaného uvádza, že nárokmi vyplývajúcimi zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie (resp. služby v I. a II. kategórii funkcií) podľa zákona č. 100/1988 Zb. sú: - nižší vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a - určenie sumy starobného dôchodku a invalidného dôchodku nielen podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ale aj podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 s tým, že dôchodok sa prizná vo vyššej sume, nakoľko právne predpisy účinné do 31. decembra 2003 stanovovali niektoré výhody pri výpočte dôchodku z dôvodu odpracovania určeného počtu rokov v preferovaných pracovných kategóriách napr. vyššiu základnú výmeru starobného a invalidného dôchodku (60 % alebo 55 % priemerného mesačného zárobku), vyššie percentuálne zvýšenie za dobu zamestnania presahujúcu 25., resp. 20. rok zamestnania do vzniku nároku na starobný dôchodok. 22. Uvádzaný postup z právnych predpisov účinných do 31.12.2003 nevyplýva, a teda podľa názoru správneho súdu nemožno ho ďalej považovať za výhodu vyplývajúcu zo zaradenia zamestnania do zvýhodnených kategórii, ale za zachovanie ústavného práva na primerané sociálne zabezpečenie. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. 23. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. zákon č. 328/2002 Z.z.), používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaný im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Nová právna úprava obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. vylúčenie možnosti zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona vo všeobecnom systéme. To by malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade žalobcu). Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Správne preto žalovaný musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať žalovaného. 24. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 25. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe žalovaný poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého mu bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. 26. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bol od 01.01.2004 priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1998 Z.z.. Podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. sa výsluhový príspevok od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanoveným osobitným predpisom platným v dobe jeho výkonu od 01.08.1968 do 24.09.1970 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 16.11.1974 do 31.12.2003, teda 31 rokov a 101 dní. Za toto obdobie nepatrí žalobcovi zodpovedajúca časť starobného dôchodku, na ktorý by mal nárok, ak by celú dobu jeho poistenia bolo potrebné hodnotiť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 27. Správny súd zastáva názor, že ak žalobca nesplnil podmienku získania zákonom stanovenej doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má žalovaný povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať žalobcovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Odlišným postupom žalovaného by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. 28. Aj vtedy, ak žalobca nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto dobu potrebnú dobu po zhodnotení dôb zamestnania v osobitnom systéme sociálneho poistenia, má žalovaný povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať žalobcovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. 29. Správne, by preto žalovaný mal pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, žalovaný vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy súladnej s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, má postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok žalobcu môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania jeho služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z.z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku a dokonca by s ňou žalovaný zaobchádzal horšie ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani on nemá pochybnosti. 30. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečeniam (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky, a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovaného, že postup v súlade s článkom 33 Dohovoru sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, nie je správny a nevyplýva ani z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu. 31. Odlišným postupom žalovaného by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Inak žalovaný núti poistencov, poistených aj v osobitnom poistnom systéme, aby vykonávali zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok, čo nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca. 32. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Generálny riaditeľ žalovaného rozhodnutie žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2019 potvrdil na základe nesprávneho právneho názoru, preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného (Generálneho riaditeľa žalovaného) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 33. V ďalšom konaní bude posúdený nárok žalobcu na starobný dôchodok po zohľadnení civilného zamestnania a následne bude určená jeho výška po vykonaní výpočtu dôchodku, zodpovedajúcemu dobe zamestnania (poistenia) vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 34. O trovách súdneho konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP. Žalobca bol voči žalovanému úspešný, a preto mu správny súd voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov súdneho konania v spojení s ust. § 175 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa ust. § 175 ods. 2 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.