Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sa/37/2019 z 24. 11. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. novembra 2021, sp. zn. 24Sa/37/2019, ECLI:SK:KSZA:2021:5019200659.2 Krajský súd Žilina | 24Sa/37/2019 | ECLI:SK:KSZA:2021:5019200659.2 | 2021-11-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. c) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d628b50e-d353-4dea-960b-52137a6d5a24 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5019200659.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sa/37/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200659
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5019200659.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej
veci žalobcu: C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpeného právnym zástupcom
JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom P. XX, XXX XX K., proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 28.09.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo
dňa 28.09.2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2019
z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou dňa 18.10.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, keďže dôvodil, že rozhodnutím žalovaného a prvostupňového orgánu, ako aj ich postupom,
boli porušené jeho práva tým, že zamietli jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, aj keď splnil
obidve zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek 62 a
bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. Celková doba poistenia podľa názoru žalobcu nemôže
byť posudzovaná pri výsluhových dôchodkoch odlišne. Odlišne posudzovanie celkovej doby poistenia
spočíva v tom, že prvostupňový orgán a aj žalovaný u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení
do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená
pri priznaní výsluhových dôchodkov (tento postup je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou súdov).
U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórií postupuje opačne a to
tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia
odpočítava. Z uvedeného vyplýva, že aj keď obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu,
je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, prístup žalovaného k posúdeniu tejto, z
hľadiska uplatneného nároku, rozhodujúcej skutočnosti je nielen iný, ale aj diskriminujúci. Nie je možné
odôvodniť tento postup poukazom na ustanovenie § 274 zák. č. 461/2003 Z.z., z ktorého dikcie nesporne
vyplýva, že citované ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia.
Právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom a žalovaným je v rozpore s § 65 zák. č. 461/2003 Z.z.,
pretože z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že žalobca splnil zákonné
podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 citovaného zákona, podľa
ktorého, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a
dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8,
§ 62 ods. 2, § 65a a § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. neustanovuje inak. Žalobca dosiahol dôchodkový
vek 62 rokov dňa 25.11.2010 a jeho celková doba poistenia je 43 rokov a 159 dní (12 rokov a 58 dní



+ 31 rokov a 101 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie ako uvádza žalovaný 12
rokov a 58 dní.

2. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo by mala chránená osoba nárok na dávku ustanovenú
v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť,
s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených
podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená,
nepresahuje druhú dávku. Žalobca splnil obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku,
t.j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov.

3. Žalobca okrem právnych predpisov, v rozpore s ktorými rozhodol žalovaný aj prvostupňový orgán,
vychádza aj z rozhodovacej praxe NS SR a je toho názoru, že ani z jedného rozsudku nie je možné
odvodiť závery, na ktorých žalovaný a prvostupňový orgán založili svoje rozhodnutie.

4. Žalobca v žalobe citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10So/59/2014,
7So/138/2011, ktoré podľa neho vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na
výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórií, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov
plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto
Dohovorom, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky. Z postupu žalovaného a aj prvostupňového orgánu
vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax. Tiež dal do pozornosti „rozsudky NS SR, ktoré
sa týkajú rovnakých skutkových a právnych veci, ako je prejednávaná vec a to: napr. 10So/59/2014
z 15.04.2015, 1So/127/2004 z 30.11.2015, 10So/18/2015 z 30.03.2016, 9So/187/2014 z 30.03.2016,
1So/15/2015 z 18.11.2016, 9So/136/2014 z 30.11.2016, 9So/46/2015 z 25.01.2017, 7So/58/2015 z
23.02.2017, 9So/154/2015 z 28.06.2017, 7So16/2016 z 28.06.2017, 7So/19/2016 zo 04.07.2017.“

5. Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“) v rozsudku sp.zn. 10So/59/2014 z
15.04.2015 vyslovil svoj právny názor na záväznosť predchádzajúcej judikatúry aj na prípad, ktorý je
totožný s touto vecou, tak vyjadril tým to, na čom je založené aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj len „ÚS SR“) sp.zn. IV.US 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011, ktorému žalovaný pripisuje
iný právny význam, čo potvrdzuje aj fakt, že výkladové stanovisko (teda druhej zákonnej podmienke
pre vznik nároku na starobný dôchodok), je akceptované všeobecnými súdmi, všeobecné súdy sa ním
riadia. Žalobca v tejto súvislosti dával do pozornosti súdu ostatný rozsudok NS SR sp.zn. 9So/15/2016
zo dňa 28.02.2018, ktorého závery, rovnako ako všetkých predchádzajúcich rozsudkoch, sú založené
na doterajšej judikatúre a z ktorého žalobca cituje: „Daná judikatúra nie je viazaná len na prípady,
kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórií funkcií odôvodňujúcom
zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku
na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33
ods. 2 Dohovoru 128 dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.“ Rozsudok
sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2014, aj keď nebol zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí (aj
iné rozsudky), jednoznačne preukazuje ustálenosť rozhodovacej praxe všeobecných súdov, ktorých
cieľom je zabezpečenie, právnej istoty ako aj jednoty rozhodovania, na čo aj žalobca poukázal v
podanej žalobe. Výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného aj prvostupňového orgánu je arbitrárne
rozhodnutie, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi,
o ktoré žalovaný opiera svoje rozhodnutie, rovnako ako interpretácia právnych predpisov je v extrém-
nom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry). Žalovaný neuviedol ani jeden
relevantný dôvod, na základe ktorého odmieta stabilizovanú výkladovú prax. V právnom štáte sa nemôže
pripustiť stav, keď pri posudzovaní rovnakej skutkovej a právnej veci sa dospeje k iným právnym
záverom, bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Nie je, preto správny záver žalovaného, že ak nebol
žalobca v období trvania služobného pomeru zradený do I. alebo II. kategórie funkcií, a bol mu priznaný
výsluhový dôchodok, pri ktorom mu bola hodnotená doba v služobnom pomere, nie je možné zhodnotiť
obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok. Poukázal na rozsudok „sp.
zn. 7So/138/2011“. Žiadal, aby správny súd „zrušil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.09.2019
spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2019 a vec vracia na nové
konanie Sociálnej poisťovni- ústredie.“

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca žiadosťou, ktorá bola spísaná dňa 4.
júna 2019, požiadal žalovaného o priznanie starobného dôchodku od 25. novembra 2010.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. žalobca dosiahol



dôchodkový vek dňa 25. novembra 2010. Ku dňu 25. novembra 2010 získal žalobca 4 438 dní obdobia
dôchodkového poistenia, t.j. 12 rokov a 58 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pretože žalobca
nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
starobný dôchodok, bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietnutá. Žalobcovi bol podľa
potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 1010400/1/457776/2014
zo dňa 15. októbra 2014 priznaný výsluhový dôchodok od 1. januára 2004 podľa zákona č. 328/2002
Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola účastníkovi konania zhodnotená
doba výkonu štátnej služby potvrdená Colným úradom Žilina pod sp. zn. 18/2003-4 zo dňa 31. decembra
2003 nasledovne:
doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 16. novembra 1974
do 31. decembra 2003,
doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu
ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu od 0 1. augusta 1968 do 24.
septembra 1970.

7. Celková doba služobného pomeru, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok
bola 31 rokov a 101 dní, teda v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Zamestnanie -
funkcia colník nebola zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii.

8. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce
zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č.
461/2003 Z.z. zachovať na nárok na určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.

9. Nakoľko žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie je možné posudzovať jeho
nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Nakoľko žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona
č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia
v rozsahu najmenej 15 rokov, jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca v správnej žalobe dáva do pozornosti
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011, poukazovanie na uvedený rozsudok
však nie je dôvodné, pretože v danom konaní išlo o inú skutkovú situáciu ako v konaní žalobcu. Dobu
poistenia, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na výsluhový dôchodok nemožno hodnotiť na nárok na
starobný dôchodok zo všeobecného systému podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona
č. 334/2011 Z.z. a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalovaný sa pridržiava skutkových
a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 28. septembra 2019 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ústredie č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 21. júna 2019, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa
žalovaného č. XXXXXX XXXX X zo dňa 28. septembra 2019. Žalovaný má za to, že
predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.

11. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že po oboznámení
sa s obsahom vyjadrenia žalovaného konštatuje, že žalovaného argumentácia je v podstate založená
na rovnakých dôvodoch ako jeho rozhodnutie. Bolo by opakovaním toho, čo už žalobca v podanej
žalobe uviedol, a preto nepovažuje za potrebné opakovať dôvody, ktoré uviedol v žalobe. Namietal,
že žalovaný stotožňuje celkovú dobu dôchodkového poistenia s hodnotenou dobou poistenia pri
posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. Z právneho hľadiska je potrebné zdôrazniť, že ust. § 274,
o ktoré opiera žalovaný svoje závery, nie je ustanovením, na základe ktorého sa posudzuje celková
doba dôchodkového poistenia, ale je ustanovením, ktoré výsluhovým dôchodcom zaradených do I.
alebo II. kategórie zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku, t.j. že na rozdiel od žalobcu
neplatí pre nich všeobecná doba dôchodkového veku. Žalovaný odmieta právny názor prezentovaný v
rozsiahlej rozhodovacej praxi NS SR, ktorý si osvojili všetky krajské súdy, ktoré o rovnakých skutkových
a právnych veciach rozhodujú. Žalobca v podanej žalobe poukázal na ostatný rozsudok NS SR
sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, ktorého závery, rovnako ako vo všetkých predchádzajúcich
rozsudkoch, vyvracajú argumentáciu žalovaného v celom rozsahu. V tomto rozsudku Najvyšší súd



SR jednoznačným spôsobom dal na vedomie žalovanému, že jeho argumentácia právne nemôže
obstať. „Žalovaný opakuje neustále tie isté dôvody a argumentuje tým, že rozsudky NS SR, na ktoré
žalobca poukazuje 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 a 8So/15/2016 z 28.02.2018, neboli doposiaľ
zovšeobecnené a nejde preto podľa neho o zovšeobecnenú rozhodovaciu prax NS SR. Ak vyššie
uvedené skutočnosti nie sú zovšeobecnenou súdnou praxou (predchádzajúca judikatúra týkajúca sa
výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II. kategórie a posledná judikatúra dôchodcov zaradených
do III. kategórie je v týchto rozsudkoch previazaná a to, čo ich spája je posúdenie celkovej doby
dôchodkového poistenia), tak žalovaného nepresvedčí nič. Jeho postupy a rozhodnutia nie je možné
nazvať právnymi ale spolitizovanými.“

12. Na nariadenom pojednávaní žalobca zotrval na žalobe. Žalovaný trval na dôvodoch rozhodnutia.

13. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
21.06.2019 bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z.z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca. Dôchodkový vek dosiahol žalobca 25. novembra
2010. Ku dňu 25. novembra 2010 získal 4 438 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 12 rokov a
58 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom
liste dôchodkového poistenia. Žalobca teda nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto bola jeho žiadosť zamietnutá.
S poukazom i na § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sa za
obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka
a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny
vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo
čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky zo dňa 15. októbra 2014 bol žalobcovi od 01. januára 2004 priznaný výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na účely priznania výsluhového
dôchodku bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby potvrdená Colným úradom Žilina pod sp. zn.
18/2003-4 zo dňa 31. decembra 2003 nasledovne:
doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 16. novembra 1974 do 31.
decembra 2003,
doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitných
predpisom platným v dobe jej výkonu od 01. augusta 1968 do 24. septembra 1970.

14. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca. Dôchodkový
vek žalobca dosiahol 25. novembra 2010. Ku dňu 25. novembra 2010 získal 4 438 dní obdobia
dôchodkového poistenia, t.j. 12 rokov a 58 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je
uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že nesplnil
podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný
dôchodok, a preto jeho žiadosť bola zamietnutá. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta,
profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie
policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa potvrdenia
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 15. októbra 2014 bol žalobcovi od 01. januára 2004
priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na
účely priznania výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby potvrdená Colným
úradom Žilina pod sp. zn. 18/2003-4 zo dňa 31. decembra 2003 nasledovne:
1. doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 16. novembra 1974 do 31. decembra 2003,
2. doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitných
predpisom platným v dobe jej výkonu od 01. augusta 1968
do 24. septembra 1970. Na vznik nároku na starobný dôchodok preto do celkového obdobia
dôchodkového poistenia uvedená doba služobného pomeru - vo funkcii colník, zaradenej podľa
uvedeného potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky do III. pracovnej kategórie,
započítaná nebola.



15. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie, doručené žalovanému dňa 26. júla 2019, v ktorom poukazuje na
nesprávnosť posúdenia nároku účastníka konania na starobný dôchodok. V odvolaní namietal
zamietnutie žiadosti o starobný dôchodok, nakoľko podľa jeho názoru účastník konania splnil obidve
zákonné podmienky nároku uvedené v § 65 zákona č. 461/2003 Z.z., a to dovŕšenie dôchodkového veku
a bol viac ako 10 rokov dôchodkovo poistený. Rozhodnutie považoval za nezákonné a diskriminačné,
pretože pri rovnakých skutkovo a právnych veciach rozhoduje Sociálna poisťovňa, ústredie odlišne.
Pre nárok na starobný dôchodok žiadal započítať aj dobu služby, pričom poukázal najmä na rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10So/59/2014 zo dňa 15. apríla 2015, č. 7So/58/2015 zo dňa
23. februára 2017 a č. 7So/11/2011 zo dňa 28. septembra 2011.

16. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.09.2019 rozhodol tak, že potvrdil
napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.
má právny význam pre posúdenie, či účastník konania nespĺňa podmienky nároku na starobný
dôchodok s prihliadnutím na ustálenú judikatúru čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach. Nakoľko doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely
dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II kategórie funkcií, nie je
možné, dobu služby, ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok hodnotiť pre nárok a sumu
starobného dôchodku v súlade s § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
zákona č. 334/2011 Z.z. a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo
zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č.
461/2003 Z.z. zachovať na nárok na určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Nakoľko účastník konania
nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný
dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Na nárok
na starobný dôchodok bolo zhodnotené obdobie dôchodkového zabezpečenia/poistenia získané vo
všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia/poistenia, a to doba štúdia na Strednej priemyselnej
škole strojníckej od 01. septembra 1964 do 30. júna 1968, doba zamestnania od 01. júla 1968 do
31. júla 1968, od 25. septembra 1970 do 31. októbra 1974, od 02. februára 2004 do 31. mája 2004
a od 10. januára 2006 do 30. októbra 2009. Nakoľko účastník konania nesplnil jednu z podmienok
nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, a
to podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov,
jeho žiadosť o starobný dôchodok bola napadnutým rozhodnutím zo dňa 21. júna 2019 zamietnutá
správne. Zamestnanie účastníka konania v služobnom pomere nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie
funkcií, preto nie je možné v tomto prípade aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
zákona č. 140/2015 Z.z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zariadenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie sa zachovávajú. Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so
zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových
nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a
následne
určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. V prípade
účastníka konania takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby
colníka nemal zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Sociálna poisťovňa, ústredie v prípade
účastníka konania zvolila rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo
profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií.

17. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP v konaní podľa § 199
a nasledujúce ustanovenia SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní za aplikácie § 107 ods. 1
písm. a) SSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia
vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, za aplikácie § 203 ods. 2 SSP
dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, teda preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134



ods. 1 a § 183 SSP) a zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a
vrátil vec žalovanému podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Správny súd na nariadenom pojednávaní vec prejednal v zmysle vyhlášky č. 24/2021 Z.z. o
vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a
núdzového stavu, pretože podľa § 1 ods. 2 predmetnej vyhlášky išlo o vec, ktorá nezniesla odklad
vzhľadom na dátum podania žaloby, charakteru správnej veci a právnej istoty, ktorá sa účastníkovi
dáva rozhodnutím vo veci, za súčasného zabezpečenia ochrany zdravia osôb, ktoré sa pojednávania
zúčastnili.

20. Z administratívneho spisu žalovaného mal správny súd preukázané, najmä z potvrdenia Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1010400/1/457776/2014 zo dňa 15.10.2014, že pre nárok na
výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru potvrdená Colným
úradom Žilina doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 16.11.1974 do 31.12.2003, pod sp.
zn. 18/2003 zo dňa 31.12.2003 zo dňa 30. októbra 2000 a doba výkonu základnej vojenskej služby
alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu od
01.08.1968 do 24.09.1970 a celková doba výkonu štátnej služby na výsluhový dôchodok je 31 rokov
a 101 dní. Zamestnanie - funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných
zoznamoch v I. ani II. pracovnej kategórii. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky
žalobcovi bol od 01.1.2004 priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe
colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Celková započítaná doba výkonu štátnej služby zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok je 31
rokov a 101 dní.

21. Správny súd v súvislosti s prezentovanými závermi žalovaného uvádza, že nárokmi vyplývajúcimi
zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie (resp. služby v I. a II. kategórii funkcií) podľa
zákona č. 100/1988 Zb. sú:
- nižší vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a
- určenie sumy starobného dôchodku a invalidného dôchodku nielen podľa zákona č.
461/2003 Z.z., ale aj podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 s tým, že dôchodok
sa prizná vo vyššej sume, nakoľko právne predpisy účinné do 31. decembra 2003 stanovovali niektoré
výhody pri výpočte dôchodku z dôvodu odpracovania určeného počtu rokov v preferovaných pracovných
kategóriách napr. vyššiu základnú výmeru starobného a invalidného dôchodku (60 % alebo 55 %
priemerného mesačného zárobku), vyššie percentuálne zvýšenie za dobu zamestnania presahujúcu
25., resp. 20. rok zamestnania do vzniku nároku na starobný dôchodok.

22. Uvádzaný postup z právnych predpisov účinných do 31.12.2003 nevyplýva, a teda podľa názoru
správneho súdu nemožno ho ďalej považovať za výhodu vyplývajúcu zo zaradenia zamestnania do
zvýhodnených kategórii, ale za zachovanie ústavného práva na primerané sociálne zabezpečenie.
Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov
jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia
(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia
(zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.

23. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho
poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky
podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne
zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. zákon č. 328/2002 Z.z.), používané v osobitnom systéme
sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia
a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby).
Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov,
sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to
aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových
dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené
len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo



všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného
systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,
zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z.z., ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených
silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný,
sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom
zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaný im niektoré doby
poistenia nehodnotí vôbec.
Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na
výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ.
Nová právna úprava obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ pri posudzovaní
vzniku nároku na dávku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. vylúčenie možnosti zohľadniť celú dobu poistenia
(bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca
nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona vo všeobecnom systéme. To by
malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia
ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade žalobcu).
Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali
dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme
všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v
zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o
spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
Správne preto žalovaný musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá
z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku
dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme,
následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v
osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby
poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov
osobitného systému a nebude poškodzovať žalovaného.

24. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo
všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených
síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal
k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

25. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002
Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej
služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré
je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky
invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa
§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca
časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch
dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe žalovaný poskytne dávku dôchodkového poistenia len
za obdobie, počas ktorého mu bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových
nárokoch neukráti.
26. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bol od 01.01.2004 priznaný výsluhový príspevok
podľa zákona č. 200/1998 Z.z.. Podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. sa výsluhový príspevok
od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola
zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanoveným
osobitným predpisom platným v dobe jeho výkonu od 01.08.1968 do 24.09.1970 a doba trvania
služobného pomeru v colnej správe od 16.11.1974 do 31.12.2003, teda 31 rokov a 101 dní. Za toto
obdobie nepatrí žalobcovi zodpovedajúca časť starobného dôchodku, na ktorý by mal nárok, ak by celú
dobu jeho poistenia bolo potrebné hodnotiť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

27. Správny súd zastáva názor, že ak žalobca nesplnil podmienku získania zákonom stanovenej doby
poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení



poistenia v osobitnom systéme, má žalovaný povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na
dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať žalobcovi po zohľadnení aj nižšej doby
poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Odlišným postupom
žalovaného by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo
nezodpovedá ani zámeru zákona.

28. Aj vtedy, ak žalobca nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia len vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto dobu potrebnú dobu po zhodnotení dôb zamestnania
v osobitnom systéme sociálneho poistenia, má žalovaný povinnosť vykonať výpočet dôchodku s
prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať žalobcovi vo výške,
zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.

29. Správne, by preto žalovaný mal pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná
niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú
výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom
systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný
dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe,
žalovaný vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy súladnej s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128,
má postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok žalobcu môže krátiť,
a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania jeho služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového
dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom
zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu
ich služby (zákon č. 328/2002 Z.z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a
zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia na Slovensku a dokonca by s ňou žalovaný zaobchádzal horšie ako s poistencami
poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani on nemá pochybnosti.

30. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečeniam
(poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na
účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky, a to bez ohľadu na skutočnosť, v
akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení
výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej
zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovaného, že postup v
súlade s článkom 33 Dohovoru sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v I.
alebo II. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku,
nie je správny a nevyplýva ani z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu.

31. Odlišným postupom žalovaného by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili
a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Inak žalovaný
núti poistencov, poistených aj v osobitnom poistnom systéme, aby vykonávali zamestnanie po splnení
podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok, čo nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho
zabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné,
predčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu
poistenia poistenca.

32. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so
zákonom o sociálnom poistení. Generálny riaditeľ žalovaného rozhodnutie žalovaného číslo: XXX XXX
XXXX X zo dňa 21.06.2019 potvrdil na základe nesprávneho právneho názoru, preto správny súd podľa
§ 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného (Generálneho riaditeľa žalovaného) a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

33. V ďalšom konaní bude posúdený nárok žalobcu na starobný dôchodok po zohľadnení civilného
zamestnania a následne bude určená jeho výška po vykonaní výpočtu dôchodku, zodpovedajúcemu
dobe zamestnania (poistenia) vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

34. O trovách súdneho konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP. Žalobca bol voči
žalovanému úspešný, a preto mu správny súd voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu dôvodne



vynaložených trov súdneho konania v spojení s ust. § 175 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania
rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa ust. § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.