Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/112/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200541 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200541.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Čadca, so sídlom 17. novembra č. 1567, Čadca, proti žalovanému: Mesto Čadca, so sídlom Námestie slobody č. 30, Čadca, v konaní o súlade Všeobecne záväzného nariadenia č. 49/2006 o reklamných, informačných a propagačných zariadeniach na území Mesta Čadca zo dňa 27.04.2006 so zákonom, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.08.2019, doručenou správnemu súdu dňa 26.08.2019, domáhal zrušenia Všeobecne záväzného nariadenia č. 49/2006 zo dňa 27.04.2006 o reklamných, informačných a propagačných zariadeniach na území Mesta Čadca, účinné dňa 12.05.2006 (ďalej len VZN č. 49/2006). V dôvodoch žaloby po citácii ust. § 6 ods. 1, 2, 3, 8, 9 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o obecnom zriadení) a ust. § 43 ods. 2, § 54, § 55 ods. 1, ods. 2 písm. h), § 56 písm. j), § 117 ods. 1, § 142d ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) a ust. § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2, 5, 6, § 10 zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o reklame) uviedol, že z administratívneho spisu žalovaného bolo zistené, že návrh VZN č. 49/2006 bol vyhotovený bez poukazu na príslušnú právnu normu, ktorá by umožňovala, resp. ukladala povinnosť mestu vydať takéto VZN. Okrem toho bolo nepreskúmateľné, či VZN bolo vydané zákonným spôsobom, či bol dodržaný zákonný postup jeho vydania a či došlo k zverejneniu v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o obecnom zriadení. Žalobca namieta, že vo VZN č. 49/2006 mesto neuviedlo, či ho vydalo na základe samosprávy, resp. na úseku prenesenej štátnej správy (§ 6 ods. 1, 2 zákona o obecnom zriadení), čo nebolo možné zistiť ani v konaní o príprave vydania VZN. Obdobne sa nedá zistiť, podľa akej právnej úpravy teda zákona boli formou VZN upravené spoločenské vzťahy. VZN v úvode ani v obsahu nepoukazuje na príslušnú právnu normu, ktorá by žalovaného oprávňovala vydať dané VZN, a to s poukazom na to, že reklamné stavby upravuje stavebný zákon. Obce a mestá stavebnú činnosť zabezpečujú na úseku prenesenej štátnej správy. Stavebný zákon nesplnomocňuje obce (mestá) na úpravu reklamných stavieb formou vydania VZN. Nie je teda prípustné, aby rozdielne od stavebného zákona si žalovaný upravil proces povoľovania reklamných stavieb, resp. aby tieto reklamné stavby označovalo iným spôsobom. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný nebol podľa zákona o reklame oprávnený upraviť základné pojmy, ktoré dokonca vo VZN uviedol rozdielne od platnej právnej úpravy. Obdobne nebol oprávnený upraviť aj ich delenie. Ako kontrola naviac žalovaný vo VZN uviedol príslušníka mestskej polície, pracovníka MsÚ oddelenia výstavby a SP, poslanca MZ alebo inú, primátorom Mesta Čadca poverenú osobu, a to bez zákonného zmocnenia, pretože zákon o reklame v § 10 konkrétne stanovuje, kto vykonáva dozor nad dodržiavaním tohto zákona. Druhá časť VZN v § 4 až § 6 upravuje povoľovanie a odstraňovanie RIP zariadení, a to aj s poukazom na nutnosť zabezpečenia rozhodnutia dotknutých orgánov v rámci stavebnej činnosti, ktorá je upravená stavebným zákonom, ako i viacerými právnymi úpravami na jednotlivých úsekoch štátnej správy. V § 4 ods. 10, ods. 11 VZN je stanovené, že RIP zariadenie nesmie byť postavené skôr, ako nadobudlo právoplatnosť povolenie naň vydané. Žalobca konštatuje, že dôvodnosť vydania VZN v tejto časti nie je zrejmá s poukazom na stavebný zákon a prenesený výkon štátnej správy v oblasti stavebníctva na obce (mestá). Žalovaný v ust. § 4 ods. 12, ods. 13 VZN bez zákonného zmocnenia stanovil prípady, kedy sa na RIP zariadenia nevyžaduje povolenie, resp. ich stavba nepodlieha povoleniu Mesta Čadca. Takýto postup mesta je nad rámec jeho oprávnení obdobne ako stanovenie náležitostí povolenia, podmienok umiestnenia a užívania reklamnej stavby i s poukazom na ochranu životného prostredia, ktoré sú v podstate upravené stavebným a inými zákonmi, a to bez stanovenia možnosti, resp. povinnosti obcí upraviť tieto skutočnosti s prihliadnutím na miestne pomery v danom území. Obdobne sa to týka i § 8 a § 9 VZN upravujúcich podmienky umiestňovania reklamných stavieb v jednotlivých zónach mesta a podmienky samotných reklamných stavieb, prípadne určovať, čo nie je reklama. Všeobecné podmienky na reklamu sú upravené zákonom o reklame a nie je tu zákonný dôvod o ich určenie formou VZN. Pokiaľ ide o reklamnú stavbu ako takú, vzťahuje sa na ňu stavebný zákon a nie je v právomoci obce stanovovať procesný postup pri povoľovaní reklamných stavieb v rámci svojej normotvornej činnosti. Mesto Čadca ďalej v § 10 - § 12 VZN stanovilo rôzne povinnosti vlastníka alebo prevádzkovateľa reklamnej stavby ako i správne poplatky. Žalovaný nemôže v rámci svojej normotvornej činnosti ukladať povinnosti nad rámec stanovený zákonom. Ukladanie povinností, vyberanie správnych poplatkov je nepreskúmateľné, neodôvodnené s poukazom na platnú právnu úpravu. 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť dôvodiac, že mesto prijímalo VZN č. 49/2006 s cieľom čiastočne regulovať proces umiestňovania reklamných stavieb na území mesta. Mesto, ako príslušný stavebný úrad, bolo v roku 2006 a v predchádzajúcich rokoch neúmerne zaťažené žiadosťami o umiestňovanie reklamných stavieb na všetkých voľne dostupných plochách. Odôvodnenie vydania VZN č. 49/2006 vyplýva z pripojenej dôvodovej správy k VZN. VZN č. 49/2006 bolo schválené uznesením mestského zastupiteľstva z 27.04.2006. Stavebný zákon v roku 2006 neriešil definíciu reklamných stavieb, tak ako ich zakotvuje v súčasnosti. Vo VZN bolo mesto rozdelené do štyroch zón. V jednotlivých zónach boli stanovené podmienky, za ktorých bolo možné reklamné zariadenia povoliť. Týmto spôsobom chcelo mesto čiastočne regulovať umiestnenie reklamných zariadení a vyhovieť občanom, ktorí namietali neriadené narastanie tzv. „vizuálneho smogu" v meste. Vzhľadom k značnému časovému obdobiu, ktoré uplynulo od prijatia všeobecne záväzného nariadenia č. 49/2006 a vzhľadom k ďalším skutočnostiam spojených s uplynutím času od roku 2006 sú dôkazy osvedčujúce datovanie procesu zverejnenia návrhu VZN v zmysle § 6 ods. 3 zákona o obecnom zriadení nedostupné. Po schválení VZN č. 49/2006 dňa 27.04.2006 bolo v súlade s § 6 ods. 8 zákona o obecnom zriadení zverejnené dňa 28.04.2006 na úradnej tabuli mesta, účinnosť nadobudlo 12.05.2006, t. j. 15 dňom od vyvesenia. 3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal. 4. Krajský súd v Žiline postupujúc podľa ust. § 357 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a) a contrario SSP dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť vychádzajúc z nasledovných úvah: 5. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 ods. 2 SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach. Podľa § 26 ods. 1 SSP správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Túto povinnosť nemá, ak je účastník konania zastúpený advokátom alebo ak má účastník konania, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa § 59 ods. 1 SSP ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2. Podľa § 357 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach a) územnej samosprávy so zákonom alebo b) plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Podľa § 357 ods. 2 SSP nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní. Podľa § 361 ods. 1 SSP v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie napadnutého všeobecne záväzného nariadenia a deň jeho prijatia, d) uvedenie ustanovenia zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, s ktorým by malo byť všeobecne záväzné nariadenie alebo jeho ustanovenie v nesúlade, e) žalobné body, f) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, g) žalobný návrh. Podľa § 366 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. Podľa § 367 ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením vysloví nesúlad všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, označenie a deň prijatia všeobecne záväzného nariadenia, skutočnosť, či vyslovuje nesúlad celého všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia a ustanovenie zákona alebo iného všeobecného právneho predpisu, s ktorým nie je všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie v súlade. Podľa § 367 ods. 2 SSP ak správny súd rozhodne podľa odseku 1, dňom nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie účinnosť. Podľa § 367 ods. 3 SSP obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 uviesť všeobecne záväzné nariadenie vydané vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach plnenia úloh štátnej správy do súladu so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy; inak všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 strácajú platnosť. 6. Prokurátor sa rozsudočným návrhom domáha: „Zrušenia všeobecne záväzného nariadenia Mesta Čadca č. 49/2006 zo dňa 27.04.2006 o reklamných, informačných a propagačných zariadeniach na území Mesta Čadca účinné dňa 12.05.2006". 7. Na úvod považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že Správny súdny poriadok striktne rozlišuje a pojmovo vymedzuje v ust. § 6 ods. 1 SSP jednotlivé predmety prieskumu v správnom súdnictve a spája s nimi odlišné procesné prostriedky právnej ochrany (§ 6 ods. 2 SSP). Žalobca je vždy povinný zvoliť žalobný typ vymedzený v Správnom súdnom poriadku a nemôže jednotlivé žalobné typy navzájom zamieňať alebo v žalobe spájať. To všetko je odôvodňované najmä skutočnosťou, že jednotlivým žalobným typom zodpovedajú v Správnom súdnom poriadku relatívne samostatné procesné inštitúty, ktoré sa líšia čo do stanovenia počiatku behu lehôt k uplatneniu žaloby, ich náležitostí, úpravy aktívnej a pasívnej legitimácie, úpravy toho, k akému dátumu sa zisťuje skutkový a právny stav. Zákonodarca pri koncipovaní striktnej úpravy jednotlivých procesných inštitútov ochrany v Správnom súdnom poriadku si bol vedomý, že by bolo mimoriadne zložité viesť súdne konanie o jednej a tej istej žalobe tak, aby bolo možné na konci súdneho konania rozhodnúť v súlade s požiadavkami ktorejkoľvek z procesných úprav pripadajúcimi hypoteticky do úvahy. 8. Správny súdny poriadok upravuje súdny prieskum všeobecne záväzných predpisov v štvrtej časti, štvrtej hlavy, v piatom oddiele - konanie vo veciach územnej samosprávy - konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Toto konanie je špeciálnym - osobitným konaním v zmysle štvrtej časti SSP spravujúcim sa osobitnou právnou úpravou, najmä čo do definície aktívnej aj pasívnej legitimácie, špecifických náležitostí žaloby a spôsobu, akým môže správny súd vo veci rozhodnúť, ktorému musí súčasne zodpovedať aj formulácia rozsudočného návrhu. 9. Správny súd v konaní o súlade všeobecne záväzného nariadenia mesta so zákonom (v zmysle § 357 a nasl. SSP) môže, ako je zrejmé z citovaného ust. § 365 a nasl. SSP, rozhodnúť len tak, že: Ad A) uznesením konanie zastaví, ak žalovaný po podaní žaloby zrušil napadnuté všeobecne záväzné nariadenie, jeho namietanú časť alebo niektoré jeho namietané ustanovenie (§ 365), Ad B) uznesením žalobu zamietne ak nie je dôvodná (§ 366), Ad C) uznesením vysloví nesúlad všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak po jeho preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, pričom vo výroku uvedie žalovaného, označenie a deň prijatia všeobecne záväzného nariadenia, skutočnosť, či vyslovuje nesúlad celého všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia a ustanovenie zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, s ktorým nie je všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie v súlade (§ 367 ods. 1). 10. Pokiaľ správny súd zistí dôvodnosť žaloby (Ad C), v takom prípade dňom nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie účinnosť (§ 367 ods. 2 SSP). Obec, mesto, resp. mestská časť alebo samosprávny kraj, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú potom povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu uviesť všeobecne záväzné nariadenie vydané vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach plnenia úloh štátnej správy do súladu so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy; inak všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu strácajú platnosť (§ 367 ods. 3 SSP). 11. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nemôže o žalobe žalobcu v konaní o súlade VZN obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy (§ 357 a nasl. SSP) rozhodnúť iným, než zákonodarcom predpísaným spôsobom v citovaných ustanoveniach § 365, § 366 a § 367 SSP. 12. Žalobca sa striktnou právnou úpravou definujúcou osobitný zákonný inštitút - konanie o súlade VZN obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho konania so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, neriadil, keď formuloval žalobný návrh (žiada zrušiť VZN 49/2006) tak, že tento nereflektuje na zákonodarcom stanovený spôsob, akým správny súd môže o žalobe žalobcu v tomto osobitnom konaní rozhodnúť. Riadna formulácia žalobného návrhu pre konanie podľa piateho dielu štvrtej hlavy štvrtej časti SSP predpokladá: 1) označenie žalovaného 2) označenie a deň prijatia VZN 3) skutočnosť, či sa vyslovuje nesúlad celého VZN, jeho časti alebo len niektorého jeho ustanovenia a označenie konkrétneho ustanovenia zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, s ktorým nie je VZN, resp. jeho časť alebo niektoré ustanovenie v súlade. 13. Vyššie označeným požiadavkám na formuláciu rozsudočného návrhu, ktoré možno vyvodiť z citovaného ust. § 367 ods. 1 v spojení s citovaným ust. § 357 ods. 1 SSP, žalobný návrh žalobcu nezodpovedá, preto správny súd musel žalobu ako nedôvodnú zamietnuť za primeranej aplikácie citovaného ust. § 366 SSP. 14. Na dôvažok považuje správny súd za potrebné dodať, že nie je postačujúce, ak žalobca uvedie rozsah, v akom VZN napáda a konkrétne ustanovenie právneho predpisu, s ktorým je to ktoré ustanovenie (resp. celé) VZN v rozpore len v odôvodnení žaloby v rámci žalobných bodov. Správny súd je pri preskúmavaní súladu VZN so zákonom viazaný návrhom žalobcu, a preto návrh výroku rozsudku nemôže formulovať len mimo rámca rozsudočného návrhu (obdobne rozsudok NS SR č. k. 5Svzn/1/2015 zo dňa 29.11.2016). 15. Pre úplnosť správny súd uvádza, že v danom prípade nebolo možné postupovať ani v zmysle citovaného ust. § 59 ods. 1 SSP, t. j. vyzývať žalobcu na opravu, resp. doplnenie žaloby, nakoľko nebola splnená zákonná premisa citovaného ustanovenia. Žaloba žalobcu totiž obsahovala žalobný návrh, t. j. mala náležitosť, ktorú vyžaduje citované ust. § 361 ods. 1 písm. g) SSP, teda bolo z nej zrejmé, čoho sa žalobca domáha - žalobca sa domáhal zrušenia VZN č. 49/2006. Na dôvažok je potrebné dodať, že správny súd, ako je zrejmé z citovaného ust. § 26 ods. 1 veta druhá SSP, nemá vo vzťahu k žalobcovi zákonnú poučovaciu povinnosť. 16. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.