Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/133/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118291122 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118291122.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného zástupcom ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom K. L. X/A.,. J. - D. C., v konaní o zaplatenie 384,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/41/2018-84 zo dňa 14. novembra 2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/41/2018-84 zo dňa 14. novembra 2018 p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 384 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 384 Eur od 12.04.2018 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku. O nároku na náhradu trov prvoinštatnčného konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok. 2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil postupom podľa Čl. 8, § 19 písm. b), § 42, § 185 ods. 1, 2 CSP za aplikácie § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), § 442 ods. 1, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. 3. K žalovaným namietanej miestnej nepríslušnosti okresný súd uviedol, že v spore o náhradu škody si môže žalobca vybrať, či bude žalovať žalovaného na jeho všeobecnom súde, alebo na súde, v ktorého obvode nastala žalobcom v žalobe tvrdená skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Nakoľko v posudzovanej veci, ktorej predmetom je nárok na náhradu škody, došlo ku škodovej udalosti, t.j. dopravná nehoda v meste O., t.j. v obvode tohto súdu, je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Ružomberok na prejednanie veci v zmysle § 19 písm. b) CSP, preto s poukazom na § 42 CSP na vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti, ktorú vzniesol žalovaný, neprihliadol a vec prejednal a rozhodol. 4. Okresný súd poukázal na to, že medzi stranami neboli sporné skutkové okolnosti, a to skutočnosť vzniku dopravnej nehody dňa 23.01.2018 v O. - J. G., pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. BMW X3, ev.č. RK357CC, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený O. D., pričom ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Peugeot 206, ev.č. RK060AN, ktoré bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného, zaevidovanie tejto poistnej udalosti u žalovaného bolo pod č. 9565357462 (9527137151), pričom na základe tejto poistnej udalosti bolo poskytnuté poistné plnenie v rozsahu sumy 846 Eur, tak ako to vyplýva z oznámenia žalovaného adresovaného poškodenému zo dňa 28.03.2018. Ďalej nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy o nájme č. 20/2018 zo dňa 13.02.2018 medzi prenajímateľom - žalobcom a nájomcom - poškodeným v celom obsahu tohto zmluvného vzťahu, teda vrátane všeobecných obchodných podmienok pre prenájom osobných automobilov, obsah Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 20/2018 zo dňa 13.02.2018, Prevzatie vozidla dňa 20.02.2018 (viď č.l. 9 aj z rubovej strany), faktúra č. 2018023 vystavená žalobcom na poškodeného z titulu prenájmu náhradného vozidla podľa Zmluvy o nájme č. 20/2018 v sume 1.230 Eur, splatná dňa 27.02.2018, uzatvorenie Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2018 medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom, Oznámenie postúpenia zo dňa 20.02.2018 postupcom žalovanému (č.l. 12) a Čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 20.02.2018, z ktorých listinných dôkazov, ktoré podľa názoru okresného súdu neboli sporné, medzi stranami vyplynuli okolnosti, u ktorých neexistoval dôvod pochybovať o ich pravdivosti, a okresný súd ako zo základu podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP vychádzal. 5. Pokiaľ išlo o procesnú obranu žalovaného, ktorý namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, tak okresný súd poukázal na to, že žalobca si uplatnil právo, ktoré je určené predmetom tohto konania, ako postupník, ktorý mal v zmysle jeho tvrdení a predložených dôkazov nadobudnúť žalovanú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok dňa 20.02.2018. Podľa Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2018 (č.l. 12) postupca O. D. oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky, a to subjektu žalobcu, t.j. Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, pričom označil aj výzvu na úhradu výšky postúpenej pohľadávky s uvedením čísla účtu. Skutočnosť, že sa uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, že bolo mu doručené, v konaní sporná nebola. Zároveň toto oznámenie bolo spolu so žalobou a jej prílohami žalovanému v tomto konaní riadne doručené. Vo všeobecnej rovine okresný súd poukázal na to, že postúpením pohľadávky dochádza ku zmene jedného zo subjektov záväzkového vzťahu, a to konkrétne ku zmene subjektu veriteľa. Voči dlžníkovi (v prejednávanej veci voči žalovanému) je postúpenie právne účinné až doručením oznámenia postupcu o tom, že ku postúpeniu došlo. Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku, než ku zmene v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávok bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa. Oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo ku postúpeniu, je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi (rovnaký záver vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/4511/2009 z 15.12.2011). Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. V nadväznosti na žalobcom produkovanú platnú a účinnú písomnú Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zo dňa 20.02.2018 pri vymedzení predmetu postúpenia, tak ako to vyplýva z bodu 1 tejto zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýval predmet postúpenia - pohľadávka postupcu z titulu jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 23.01.2018 na vozidle BMW X3 ev.č. RK356CC. Podľa bodu 3 zmluvy o postúpení, postupca túto pohľadávku postupuje žalobcovi s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré s touto pohľadávkou súvisia, teda súd konštatuje, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní a námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je nedôvodná. 6. Okresný súd uviedol, že podstatou procesnej obrany žalovaného v tomto konaní bola námietka dôvodnosti uplatnenia nákladov za prenájom náhradného vozidla od 13.02.2018 do 20.02.2018, t.j. 8 dní, pri dennej sadzbe za prenájom 150 Eur s DPH, pričom priznaná sadzba za nájom motorového vozidla bola 102 Eur bez DPH, na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne. Žalovaný vychádzal zo záveru, že cena za nájom musí zodpovedať cene za nájom obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, pričom v tejto časti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 28.02.2017, sp.zn. 25Cdo 3019/2015 a na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky. V tejto časti procesnej obrany žalovaného vrátane judikatúry v tejto označenej veci okresný súd poukázal na závery rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/111/2017 zo dňa 22.11.2017, podľa ktorých pre posúdenie nutnosti a účelnosti nákladov na zapožičanie motorového vozidla bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy, čo bolo preukázané v rámci dôkaznej povinnosti žalobcu. Náhradu nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený ako právny predchodca žalobcu. Žalobca preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil, ale do ktorej sa dostal vinou klienta žalovaného, t.j. poškodenému bol vnútený tento stav a ak z tohto nie dobrovoľného skutkového a právneho stavu, do ktorého sa poškodený dostal, si uplatnil voči žalovanému ako poisťovni náhradu nákladov s touto situáciou vzniknutých, a to náhradu nákladov na zapožičanie motorového vozidla, tak takémuto nároku bolo na mieste vyhovieť. Náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktoré mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/134/2014 a sp.zn. 2Cob/328/2015). 7. Okresný súd poznamenal, že pod skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, čo na vrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia, ale aj prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného vozidla a cenu za prenájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú uplatňoval v súdnom spore, pričom cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu vznikli, ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Okresný súd zdôraznil, že v prejednávanej veci oproti skutkovým východiskám veci, ktorých sa týkajú rozhodnutia označené žalovaným v tejto veci procesnej obrany, presadí sa ako určujúca okolnosť, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol donútený požičať si náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania. Na samotný vznik poistnej udalosti a v dôsledku nej na vzniknutú škodu nemal poškodený žiadny vplyv a zabezpečením náhradného vozidla za poškodené vozidlo po poistnej udalosti riešil len dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav, do ktorého sa v dôsledku poistnej udalosti dostal, hoci to nechcel. 8. Okresný súd poukázal na to, že zo samotného podania žaloby vo veci, ako aj vyjadrenia sa žalobcu na vznesenú procesnú obranu žalovaného podľa jeho odporu vyplývalo, že žalobca namietal postup žalovaného, ktorým krátil poskytnuté poistné plnenie, pričom vo vzťahu procesnej obrane vznesenej v dôvodoch odporu, ktorú žalovaný doložil, aj internetové prehľady cien autopožičovní nájomného, ktoré sa nachádza v spise č.l. 40 rub až 46, bolo zrejmé, že žalobca rozporoval skutkové tvrdenie žalovaného, v rámci jeho procesnej obrany o nutnosti a účelnosti nájomného za prenájom motorového vozidla zn. BMW X3 v sadzbe 102 Eur s DPH denne. Za takejto situácie bolo v pomeroch tohto sporového konania dôkaznou povinnosťou žalovaného učiniť včas konkrétne dôkazné návrhy na preukázanie tvrdení uvádzaných v procesnej obrane, o to viac, pokiaľ žalobca ako prílohu svojho podania, ktorým reagoval na vznesenú procesnú obranu, predložil cenník autopožičovní (Havana cars, MK Car, MIBACAR Žilina, ako aj aktuálny cenník spoločnosti Náhradné vozidlo, s.r.o.), z ktorých vyplývali konkrétne tvrdenia žalobcu podporujúce ceny za prenájom náhradných vozidiel pre porovnateľný typ vozidla, dokonca vozidla nižšej triedy. Pokiaľ žalovaný v konaní uvádzal túto procesnú obranu, ťažilo ho v súlade s Čl. 8 CSP dôkazné bremeno jej preukázania, aj s poukazom na § 153 CSP, kedy žalovaný napriek vyššie uvedenému poučeniu o sudcovskej koncentrácii neprodukoval žiadne iné dôkazy. Pri vyhodnotení obsahu listinných dôkazov, tak ako boli produkované v tomto konaní žalobcom, tak žalovaným v podobe cenníkov autopožičovní okresný súd konštatoval, že náklady za prenájom náhradného motorového vozidla BMW X3 za poškodené motorové vozidlo BMW X3 v sadzbe, tak ako bola v konaní uplatnená žalobcom, teda v sume 150 Eur s DPH denne, hodnotí ako náklady nutné a účelné, na náhradu ktorých vzniká právo v rámci náhrady škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., nakoľko vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou - škodovou udalosťou, ktorou bola dopravná nehoda, pri ktorej došlo ku poškodeniu predmetného vozidla BMW X3, ev.č. RK356CC. 9. Pokiaľ išlo o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry žalobcu, okresný súd v tejto časti poukázal na nesporný obsah dojednania bodu 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2018, podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky (na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom Náhradné vozidlo, s.r.o. si bude pohľadávku podľa bodu 5 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Z uvedeného okresný súd skonštatoval splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva, ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy § 442 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. vo výške žalovanej istiny v sume 384 Eur, zodpovedajúcej rozdielu súm 1.230 Eur a už poskytnutého plnenia v sume 846 Eur. 10. Ako nedôvodnú hodnotil okresný súd procesnú obranu žalovaného, ktorý namietal, že z ním predložených cenníkov vyplýva skutočnosť, podľa ktorej čím dlhšie je vozidlo požičané, tým sa znižuje cena za jednotlivé dni, čo podľa účtovania nájomného zo strany žalobcu naplnené nebolo, a ktorá skutočnosť nemôže byť pričítaná na ťarchu žalovaného. 11. Okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny žalobcovi, ktorá predstavuje náklady za nájom náhradného motorového vozidla. Súčasne žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, nakoľko sa jedná o omeškanie so splnením peňažného záväzku. V tejto časti okresný súd zohľadnil skutočnosť vzniku pohľadávky na náhradu škody v rámci vzťahu medzi žalovaným a poškodeným, ktorý poškodený vystupoval v statuse fyzickej osoby - občana, čím je odôvodnená aplikácia hmotno-právnej úpravy vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka i vo vzťahu k príslušenstvu z titulu úrokov z omeškania. Tento bol žalobcovi priznaný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne zo sumy 384 Eur do 12.04.2018 až do zaplatenia. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania deň nasledujúci po dni, keď mal v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Žalovaný skončil šetrenie škodovej udalosti dňa 27.03.2018, nárok žalobcu bol preto splatný dňa 11.04.2018 a od 12.04.2018 sa žalovaný dostal do omeškania. 12. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. S poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, v ktorom sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 27.12.2018. Ako dôvody odvolania poukázal na ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, keďže mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný považoval rozsudok okresného súdu za nesprávny, nezákonný a navyše arbitrárny. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie okresného súdu nie je presvedčivé, na základe zdôvodnenia za aplikácie ust. § 220 ods. 2 tretia veta CSP. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nebol vo vedenom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, z čoho vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Žalovaný poukázal na ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že ak poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, pretože túto pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo však bolo v rozpore s ust. § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade faktúry za nájomné nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v zmluve o postúpení, tak ako to uviedol okresný súd. Zo zmluvy o postúpení jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky, podľa názoru žalovaného neexistujúcej a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne následne nemohla vzniknúť pohľadávka na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Podľa žalovaného žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt v danom súdnom spore. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008. Predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi, t.j. neexistoval predmet postúpenia, preto takýto právny úkon bol podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka zjavne absolútne neplatný. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. 14. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 29.01.2019 bolo odvolanie žalovaného doručené žalobcovi prostredníctvom zástupcu (doručenka na č.l. 105 spisu), s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalobca v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil. 15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania na základe odvolacích dôvodov žalovaného a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/133/2019-122 zo dňa 24.10.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.11.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 17. Primárne krajský súd vzhľadom aj k rozsahu vyvolaných súdnych sporov medzi žalobcom a žalovaným poukazuje na ustanovenie § 379, § 380 ods. 1 CSP, keď základom pre konanie a rozhodovanie krajského súdu sú odvolacie dôvody žalovaného v tejto veci vyjadrené v ním podanom odvolaní zo dňa 27.12.2018. Pokiaľ žalovaný nevykvalifikoval iné odvolacie dôvody než tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní zo dňa 27.12.2018, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovaného. Inými slovami, ak žalovaný v odvolaní zo dňa 27.12.2018 nerozporoval iné skutočnosti, závery prijaté okresným súdom, napríklad vzťahujúce sa k výške uplatnenej pohľadávky, k uplatnenému úroku z omeškania, stanovenému dátumu omeškania, tak potom ani krajský súd nemal daný zákonný priestor k tomu, aby pri absencii takýchto odvolacích dôvodov žalovaného podrobil posudzovaniu závery okresného súdu, viažuce sa k výške priznanej pohľadávky žalobcu, k priznanému príslušenstvu, a to úroku z omeškania a vyjadrenému dátumu omeškania žalovaného. Ak nie je odvolateľom vyjadrený odvolací dôvod, potom ani krajský súd nemá daný zákonný podklad, aby vyjadril závery k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, bez toho, aby osobitne bolo pristupované k tomu, čo v rámci zadefinovaných odvolacích dôvodov sa stalo predmetom konania, posudzovania a rozhodovania odvolacieho súdu. Vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá odvolacími dôvodmi vymedzuje, čo v záveroch prijatého napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie rozporuje a len to sa môže stať predmetom zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský súd, už nie je zákonný priestor, ak v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) ust. § 379 CSP. Krajský súd považoval za potrebné uvedené vyjadriť nielen vzhľadom k prebiehajúcim viacerým súdnym sporom medzi žalobcom a žalovaným, ale aj z dôvodu, že sa poukazuje bez ďalšieho na prijaté rozhodnutia odvolacieho súdu, bez poznania a diferencovania rozsahu a dôvodov odvolania, ktorými je krajský súd ako súd odvolací viazaný, a to všetko za rešpektovania právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodovania. 18. Za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP krajský súd posudzoval rozsudok okresného súdu a v ňom vyjadrené závery a zhodnotenia len v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného. Ak žalovaný nepoužil v rámci podaného odvolania iné argumenty, než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak následne Krajský súd v Žiline ako súd odvolací mal zákonný priestor sa zaoberať len tými argumentmi, ktoré mali charakter kvalifikovaného odvolacieho dôvodu. Čo nebolo predmetom odvolania žalovaného, t.j. čo žalovaný v odvolaní nenamietal, sa zákonite potom ani nemohlo stať predmetom konania a posudzovania krajským súdom ako súdom odvolacím. 19. Jedným z odvolacích dôvodov žalovaného bola námietka, že rozsudok okresného súdu, jeho odôvodnenie nezodpovedá ust. § 220 ods. 2 tretia veta CSP, keď odôvodnenie rozsudku okresného súdu nie je podľa názoru žalovaného presvedčivé. Tento odvolací dôvod žalovaného krajský súd nevyhodnotil ako relevantný. Po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu, jeho odôvodnením je nevyhnutné konštatovať, že toto má náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd jasným a dostatočným spôsobom vysvetlil závery svojho rozhodnutia, a to nielen skutkové, ale aj právne. Zo strany okresného súdu v napadnutom rozsudku boli dané odpovede na všetky podstatné okolnosti sporovej právnej veci, ktoré boli v konaní pred okresným súdom namietané. Už je rozhodovacou činnosťou nielen Najvyššieho súdu SR, ale aj Ústavného súdu SR ustálené, že pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia súdu stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo sporovej strany na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Rozsudok okresného súdu nie je nesprávny, nezákonný, ani arbitrárny, tak ako to namietal žalovaný v odvolaní. Opätovne krajský súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý za protiústavné a arbitrárne považuje len tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchýlne od veci samej alebo aj extrémne nelogické, so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti, o ktorý prípad tu v danej sporovej právnej veci nešlo (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 476/2017 - 14 zo dňa 1. augusta 2017). Krajský súd na základe rozsahu odvolacích dôvodov a odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nezistil, že by závery súdu prvej inštancie boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a zo záverov okresného súdu nevyplýva ani taká aplikácia príslušných ustanovení právnych predpisov (poznamenáva krajský súd v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného), ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sa žalovaný v rámci ním podaného odvolania a vyjadrených odvolacích dôvodov nestotožňuje so závermi okresného súdu, sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia nepostačuje. Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporovej strany konania, vrátane jej dôvodov a námietok. 20. Okresný súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany v rozsahu, ktorý postačoval na konštatovanie, že žalovaný dostal odpoveď na všetky podľa neho vyjadrené podstatné okolnosti prípadu. Krajský súd vzhľadom k uvedenému poukazuje na to, že mal v rámci svojho konania spôsobilý predmet posudzovania, hodnotenia, a to rozsudok okresného súdu s náležitosťami odôvodnenia, ktoré vyžaduje ust. § 220 ods. 2 CSP. 21. Ani v odvolacom konaní na základe vymedzených odvolacích dôvodov žalovaného zo dňa 27.12.2018 neboli rozporované okolnosti, že dňa 23.01.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle BMV X3, ev.č. RK357CC, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený - O. D., ktorá škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného a išlo o poistnú udalosť č. 9565357462 (9527137151). Nebolo sporné, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného motorového vozidla u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. 20/2018 zo dňa 13.02.2018, po dobu opravy poškodeného vozidla, po skončení ktorého nájmu bola žalobcom vystavená poškodenému O. D. faktúra č. 2018023, na celkovú sumu 1.230 Eur. Ďalej nebolo sporné, že žalovaný podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.03.2018 poskytol poistné plnenie v sume 846 Eur. Predmetom sporu sa preto stal rozdiel medzi uplatneným poistným plnením 1.230 Eur mínus žalovaným vyplateným plnením v celkovej výške 846 Eur, t.j. 384 Eur. Práve tento rozdiel neuhradeného poistného plnenia žalovaným tvoril predmet súdneho sporu, spolu s uplatneným príslušenstvom a vo vzťahu k tomuto nároku žalobcu smerovali odvolacie dôvody žalovaného v tom, že žalobca nebol v danom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaným, pretože ho Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá dňa 20.02.2018 s poškodeným O. D., k uplatňovaniu tohto nároku neoprávňovala, keďže žalovaný bol toho názoru, že zmluva o postúpení pohľadávky nie je v súlade s ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka a takýto právny úkon je podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, ak poškodený O. D. predstavoval z titulu uzavretej zmluvy o nájme náhradného motorového vozidla dlžníka žalobcu, a tým nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného O. D. na žalobcu, pretože uvedenú pohľadávku žalobcu voči poškodenému O. D. tento poškodený žalobcovi pred cesiou neuhradil, t.j. pohľadávka tu nevznikla a v uvedenom prípade podľa žalovaného malo dôjsť k postúpeniu záväzku poškodeného - O. D., ktorý v zmysle faktúry žalobcu predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Žalovaný ďalej namietal, že podľa zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto najskôr smerovala k cedovaniu pohľadávky, podľa žalovaného neexistujúcej a až následne došlo k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného - O. D. a žalobcu, t.j. poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, preto túto postúpiť na žalobcu nemohol a kauzálne nemohla vzniknúť pohľadávka na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. 22. Krajský súd uvádza, že s týmto odvolacím dôvodom žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z titulu námietky k zmluve o postúpení pohľadávky sa nestotožňuje. Vyplýva to nielen zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi, ale aj zo samotného obsahu a zmyslu nároku poistného plnenia. Krajský súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tom, že poškodený O. D. nebol majiteľom pohľadávky a ani v tom, že by neexistoval predmet postúpenia, keď podľa žalovaného predmetom mala byť pohľadávka poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Krajský súd k nerelevantnosti tohto odvolacieho dôvodu žalovaného upriamuje pozornosť na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2018, uzavretú medzi žalobcom a poškodeným O. D.. Predmetom zmluvy o postúpení bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému z titulu poistného plnenia, súčasťou ktorej uplatnenej pohľadávky, ktorá sa stala predmetom postúpenia, bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, ktorá sa stala dňa 23.01.2018 na vozidle BMV X3, ev.č. RK357CC. Predmetom postúpenia preto bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému, a to pohľadávka z poistného plnenia, ktorá sa skladá aj z nákladov na nájom náhradného motorového vozidla, inými slovami ide o nárok poškodeného voči žalovanému ako poisťovni, t.j. predmetom postúpenia bola pohľadávka, čo zodpovedá ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmet postúpenia je vyjadrený zmluvnými stranami zmluvy o postúpení pohľadávky v článku 1.. To, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2018 bola pohľadávka poistného plnenia, t.j. pohľadávka poškodeného voči žalovanému, vyjadril v podstate aj sám žalovaný, ak v liste zo dňa 28.03.2018 (č.l. 16 spisu) v Oznámení o poistnom plnení kvalifikuje túto poškodeným postúpenú pohľadávku ako pohľadávku poistného plnenia, pozostávajúcu z nájomného za zapožičanie náhradného motorového vozidla. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalovaného v tom, že by poškodený - O. D. nepostupoval pohľadávku, ktorú mal, resp. že by predmetom postúpenia bol neexistujúci predmet postúpenia, prípadne, že by predmetom postúpenia bol záväzok poškodeného O. D. na zaplatenie nájmu a nákladov spojených s nájmom žalobcovi z titulu užívania náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného motorového vozidla. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bol nárok - pohľadávka z titulu poistnej udalosti, ktorý nárok v podstate žalovaný aj čiastočne plnil, a tým potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Predmetom postúpenia bola pohľadávka na poistnom plnení pozostávajúca z nákladov nájmu za užívanie náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného motorového vozidla, kedy vo vzťahu k tejto postupovanej pohľadávke poškodeným dlžníkom bol žalovaný. Ak k úhrade nájomného poškodeným O. D. voči žalobcovi došlo formou započítania, čo je jeden zo spôsobov zániku záväzku, resp. spôsob úhrady, tým vznik a existencia škody bola preukázaná, ak sa zmluvné strany Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2018 dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo navzájom započítavajú. Dlžníkom z nároku na poistné plnenie nebol poškodený, tak ako to tvrdil žalovaný v odvolaní, keďže vo vzťahu k tomuto nároku na poistné plnenie, ktorý bol predmetom zmluvy o postúpení, dlžníkom je žalovaný, ktorá pohľadávka nároku na poistné plnenie ak sa stala predmetom zmluvy o postúpení, tak nie je možné konštatovať neexistujúci predmet postúpenia, ale to, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2018 mala spôsobilý predmet postúpenia a ide o platný právny úkon. 23. Krajský súd v zhrňujúcich záveroch dodáva, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, súčasťou ktorého nároku na poistné plnenie bola náhrada nákladov za prenájom vozidla a nákladov spojených s týmto prenájmom, ktorý poistný nárok poškodeného bol postúpený na žalobcu. Poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade nákladov za prenájom vozidla, ktorú postúpil žalobcovi, a preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2018 bola neplatná, resp. že by odporovala ust. § 524 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka v tom, že by predmetom postúpenia mal byť dlh poškodeného voči žalobcovi z titulu nájmu náhradného vozidla. Nie je na mieste odvolací argument žalovaného, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2018 bolo postúpenie nie pohľadávky, ale záväzku poškodeného O. D., ktorý podľa faktúry vystavenej žalobcom predstavuje práve pohľadávku žalobcu, pretože zvýrazňuje krajský súd to, že predmetom postúpenia bola pohľadávka poškodeného na poistné plnenie a túto postupovanú pohľadávku nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla. 24. Iné odvolacie dôvody zo strany žalovaného v ním podanom odvolaní neodzneli, preto na základe uvedených zhodnotení a záverov bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý výrok osobitne odvolacími dôvodmi žalovaného nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny. 25. Krajský súd vo vzťahu k svojim zhodnoteniam a záverom uvádza, že pokiaľ rozvinul svoju argumentáciu pri vysporiadaní sa s odvolacími dôvodmi žalovaného, tak tento jeho postup bol v súlade podporne aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/147/2011 zo dňa 25.04.2012, z ktorého vyplýva, že ak sa odvolací súd stotožní so závermi okresného súdu (poznamenáva krajský súd, viažuce sa len k odvolacím dôvodom žalovaného), tak nedochádza k porušeniu zákona, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť rozhodnutia okresného súdu a navyše rozviedol tiež vlastnú argumentáciu. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.