Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/251/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113218559 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5113218559.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobcov: 1/ Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. W. č. XXX, 2/ S. N., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. W. č. XXX, za účasti intervenientov na strane žalobcov: 1a/ U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. W. č. XX, 1b/ B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. T. I., ul. X. I. č. XX/X, 2/ U. H., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. W. č. XXX, všetci zastúpení splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Žilina, ul. Hviezdoslavova č. 6, IČO: 36 421 910, proti žalovaným: 1/ N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. W. XXX, 2/ V. I., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. W. č. XXX, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Žilina, ul. Vojtecha Tvrdého č. 17, IČO: 36 436 640, o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ a intervenientov na strane žalobcov 1a/, 1b/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 8C/168/2013-218 zo dňa 30. júla 2018, takto r o z h o d o l : uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcom 1/ a 2/ a intervenientom na strane žalobcov 1a/, 1b/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 8C/168/2013-218 zo dňa 30.07.2018 žalobu na obnovu konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 31C/49/2006 odmietol (výrok I.). Žalovaným v rade 1/ a 2/ proti žalobcom v rade 1/ a 2/ a intervenientom na strane žalobcov v rade 1a/, 1b/ a 2/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 29.05.2013 v spojení s podaním doručeným súdu dňa 26.07.2013 domáhali obnovy konania vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 31C/49/2006. Po preskúmaní spisového materiálu a zistení, že intervenient na strane žalobcov č. 1/ zomrel uznesením č. k. 8C/168/2013-213 dňa 04.06.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní s jeho právnymi nástupcami, a to U. H. a B. H.. Následne súd citoval ust. § 228 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, ďalej len „O. s. p.“, § 397 písm. a/, b/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „C. s. p.“, § 400, § 401, § 403 ods. 1, 2 C. s. p. Mal zistené, že žalobcovia a intervenienti na strane žalobcov 1a/, 1b/, 2/ (ďalej „žalobcovia a intervenienti“) odôvodnili žalobu podľa § 228 ods. 1 písm. a/, b/, v súčasnosti § 397 písm. a/, b/ C. s. p., t. j. tým, že sú tu skutočnosti a dôkazy, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a tiež možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V doplnení žaloby na obnovu konania poukázali na to, že lehota na podanie žaloby na obnovu konania začala plynúť až dňa 25.07.2013, t. j. kedy bol úradne overený geometrický plán č. 32/2013, teda geometrického plánu, z ktorého vyplýva, že pôvodný geometrický plán, na základe ktorého súd vo veci rozhodol, je chybný. V prejednávanej veci súd z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 31C/49/2006 zistil, že rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 31C/49/2006-394 zo dňa 17.06.2010 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. 9Co/331/2010-491 zo dňa 20.04.2011 nadobudol právoplatnosť dňa 17.06.2011. Objektívna trojročná lehota na podanie žaloby na obnovu konania tak bola zachovaná. Avšak žalobcovia spolu s intervenientami až v doplnení žalobného návrhu zo dňa 19.01.2015 tvrdili, že o dôvode na obnovu konania sa dozvedeli až po overení znaleckého posudku č. 32/2013, t. j. 25.07.2013. Uvedené tvrdenie súd považoval za účelové a pochybné, nakoľko takéto tvrdenie zo strany žalobcov prišlo až po rozhodnutí odvolacieho súdu o zrušení uznesenia prvostupňového súdu, ktorým okrem iného konštatoval aj oneskorenosť podanej žaloby. Samotní žalobcovia zastúpení právnou zástupkyňou si boli vedomí, že o nimi tvrdenom dôvode na obnovu konania sa mohli dozvedieť tak ako udávajú už v neúplnom podaní - návrhu na obnovu konania zo dňa 29.05.2013 na č. l. 5 a 9 spisu, kde spochybnili správnosť geometrického plánu, z ktorého vychádzal súd pri rozhodovaní vo veci. Okrem toho súd poukázal na to, že žalobu podali 2 mesiace pred overením geometrického plánu č. 32/2013. Ďalej podľa súdu poukázali na geometrický plán č. 61/2012, ktorý bol úradne overený dňa 21.02.2013, t. j. uvedeným dňom začala najneskôr plynúť pre žalobcov a intervientov subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania. Z uvedeného je zrejmé, že subjektívna 3-mesačná lehota na podanie žaloby na obnovu konania uplynula dňa 21.05.2013. Žalobca však podal žalobu na obnovu konania na súde až dňa 29.05.2013, t. j. po uplynutí subjektívnej 3-mesačnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania bola teda podaná oneskorene. Súd preto žalobu ako podanú oneskorene pri aplikácii § 413 ods. 1 písm. a/ C. s. p. odmietol. Nad rámec konštatoval, že prípadné procesné pochybenie súdu, ako to tvrdili žalobcovia, spočívajúce v chybnom geometrickom pláne, nezakladá dôvod na obnovu konania v zmysle § 397 písm. a/ a b/ C. s. p. Poukázal na skutočnosť, že žalobcovia a intervenienti totožnú argumentáciu ako v samotnom návrhu, resp. žalobe na obnovu konania, použili aj v odvolaní proti rozsudku č. k. 31C/49/2006-394 doručenom súdu dňa 10.08.2010, a to v bode II. odvolania (č. l. 445 spisu sp. zn. 31C/49/2006). V odvolaní rovnako spochybnili správnosť napadnutého geometrického plánu, z ktorého súd vychádzal pri rozhodovaní vo veci samej. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 9Co/331/2010-491 zo dňa 28.04.2011, ktorým rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Uvedené rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 17.06.2011. Aj z uvedených dôvodov nemožno preto podľa súdu prihliadať na argumentáciu žalobcov a intervenientov, že o dôvode na obnovu konania sa dozvedeli až overením geometrického plánu č. 32/2013 dňa 25.07.2013. Odvolací súd sa už argumentáciou žalobcov v tamojšej právnej veci sp. zn. 31C/49/2006 zaoberal, a to na č. l. 496 spisu. Aj z uvedených dôvodov preto konštatoval, že žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorene, pričom súd nad rámec s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti spochybňuje aj samotné dôvody na jej podanie v zmysle § 397 ods. a/, b/ C. s. p. O trovách konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1, 2 C. s. p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ a intervenienti prostredníctvom ich splnomocneného zástupcu, ktorí s názorom súdu o podaní žaloby na obnovu konania oneskorene nesúhlasili a žiadali odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. V prvom rade poukázali na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 8.) sa konštatuje, že bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných k žalobe. Takéto vyjadrenie však im doručené nebolo ani ich splnomocnenej zástupkyni, a teda bolo porušené ich právo na spravodlivý proces. K vyjadreniu žalovaných nemali možnosť sa vyjadriť, oboznámiť sa s ním a o tejto skutočnosti sa dozvedeli až napadnutého uznesenia. Ďalej žalobcovia a intervenienti uviedli, že pokiaľ podľa súdu bola podaná žaloba na obnovu konania oneskorene ako to vyplýva z dôvodov uvedených v bodoch 16. až 21., z textu je zrejmá zmätočnosť rozhodovania súdu pri výpočte subjektívnej lehoty. Súd poukazuje na geometrický plán č. 32/2013, úradne overený dňa 25.07.2013 (v bode 16. odôvodnenia), zároveň výpočet subjektívnej lehoty odvodzuje od znaleckého posudku č. 32/2013 a tiež od geometrického plánu č. 61/2012, úradne overený dňa 21.02.2013 (v bode 21 odôvodnenia). Súd prvej inštancie napokon po vyššie uvedenom zmätočnom výpočte, že 3-mesačná subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania bude počítaná od 21.02.2013 a keďže žalobcovia žalobu podali až dňa 29.05.2013, táto bola podľa názoru súdu podaná oneskorene a žalobu podľa ust. § 413 ods. 1 písm. a/ C. s. p. odmietol. Pre úplnosť uviedli postup, na základe ktorého podali žalobu na obnovu konania: účastníci pôvodného konania vedeného na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 31C/49/2006 - žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ ako právni nástupcovia S. H. podali dňa 26.07.2013 písomný návrh na obnovu konania. Pôvodné konanie bolo skončené rozsudkom zo dňa 17.06.2010, právoplatným a vykonateľným dňa 17.06.2011. Podľa názoru žalobcov a intervenientov súd v pôvodnom konaní procesne pochybil, keď rozhodol na podklade geometrického plánu č. 31562388-222/97. Tento geometrický plán je chybný, nesprávne zobrazuje reálnu existenciu pozemkov v prírode a navyše obsahuje aj chyby v zameraní. O tejto skutočnosti sa oni dozvedeli až dňa 25.07.2013, kedy bol úradne overený geometrický plán č. 32/2013, vypracovaný geodetom I. M., Y. T. I., úradne overený Správou katastra Kysucké Nové Mesto pod č. 218/13. T. j. mali za to, že subjektívna lehota podľa § 230 ods. 1 O. s. p. na podanie návrhu na obnovu konania začala plynúť dňa 25.07.2013, kedy bol úradne overený vyššie uvedený geometrický plán č. 32/2013, z ktorého jasne vyplýva, že pôvodný rozsudok okresného súdu sp. zn. 31C/49/2006 sa odvoláva na chybný geometrický plán. Navyše zo znaleckého posudku č. 1/2011 vypracovaného Ing. Annou Šobichovou, znalkyňou z odboru geodézia a kartografia, je zrejmé, že predmetný rozsudok okresného súdu sp. zn. 31C/49/2006 ani nie je realizovateľný, t. j. vykonateľný, nakoľko prechod tak ako je zakreslený v geometrickom pláne č. 31562388-222/97 (súčasť rozsudku) nie je vôbec realizovateľný motorovými vozidlami. V najužšom mieste prechodu je totiž maximálna šírka len cca 1,5 m2, čo nie je pre prejazd akýmkoľvek motorovým vozidlom postačujúce. Podľa názoru žalobcov a intervenientov chyba v predmetnom rozsudku sp. zn. 31C/49/2006 nastala z toho dôvodu, že vychádzal z chybného geometrického plánu. Pre úplné laické zistenie tejto chyby stačí porovnať meračské body z geometrického plánu č. 31562388-222/97 oproti meračským bodom v geometrickom pláne č. 32/2013 v znaleckom posudku č. 1/2011. Vzhľadom na to, že súd pri rozhodovaní vychádzal len z geometrického plánu č. 31562388-222/97, ktorý vypracoval odborne znalý geodet a následne aj potvrdila Správa katastra Kysucké Nové Mesto, nemohli žalobcovia ako žalovaní vedieť, že toto zameranie je nesprávne a vychádza zo zle vytýčených meračských bodov. Tieto skutočnosti žalobcovia a intervenienti zistili až následne po vypracovaní znaleckého posudku č. 1/2011 a napokon aj po vyhotovení geometrického plánu č. 32/2013. Z tohto dôvodu bol preto podľa nich naplnený aj dôvod na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O. s. p. Zároveň žalobcovia a intervenienti poukázali na to, že rozsudkom sp. zn. 31C/49/2006 bol súdom konštituovaný právny stav medzi účastníkmi konania - zriadenie vecného bremena práva prechodu po pozemku žalovaných k rodinnému domu žalobcov. Ako vyplýva zo samotného celého konania sp. zn. 31C/49/2006 vzťahy medzi účastníkmi konania sú značne konfliktné a napäté. Rozhodnutie súdu by malo vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu tak, aby zabezpečilo usporiadanie takýchto vzťahov a dosiahnutie právnej istoty medzi účastníkmi konania. Za aktuálnej situácie tak ako je ustanovená rozsudkom sp. zn. 31C/49/2006 však konflikty vznikajú aj naďalej. Dokonca sa vyostrujú, nakoľko žalovaní (v pôvodnom konaní žalobcovia - poznámka odvolacieho súdu) sa domáhajú výkonu takých práv, ktoré im neboli súdom priznané, t. j. využívajú právo prechodu po predmetných pozemkoch v oveľa väčšom rozsahu než vyplýva z geometrického plánu č. 31562388-222/97. V novom konaní bude preto podľa nich potrebné vykonať nové zameranie predmetných pozemkov, stanoviť riadne meračské body a vecné bremeno práva prechodu v prospech žalobcov zriadiť v takom rozsahu, aby bolo aj riadne vykonateľné. Uviedli tiež, že v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 31C/49/2006 na pojednávaní dňa 05.10.2007 žalovaná 2/ žiadala vykonať ohliadku na mieste samom a zároveň ustanoviť znalca z odboru dopravy a stavebníctva za účelom znaleckého dokazovania a vyhodnotenia prístupu cez predmetný pozemok. Na pojednávaní dňa 17.06.2010 žiadala právna zástupkyňa žalovaných vypracovanie geometrického plánu na presné určenie a vymedzenie práva žalobcov, ktoré žiadajú. Tieto navrhované dôkazy zo strany žalovaných v pôvodnom súdnom konaní vykonané neboli, hoci v predmete veci by mohli podstatne zmeniť stav konania. Žalobcovia a intervenienti žiadali preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ C. s. p. a vec vrátil na nové rozhodnutie. 3. Žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu s odvolaním žalobcov a intervenientov nesúhlasili. Podľa nich súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s § 191 a nasl. C. s. p. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav ako aj následne prijaté právne závery. V pôvodnom konaní vedenom pred Okresným súdom sp. zn. 31C/49/2006 bolo rozhodnuté vo veci samej a doposiaľ sa sporové strany týmto rozhodnutím súdu riadia. Navrhli, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil s tým, že žalobcovia sú povinní nahradiť im trovy konania druhej inštancie v rozsahu 100 %. 4. Žalobcovia a intervenienti na vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ písomne nereagovali. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnuté uznesenie podľa § 387 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. 6. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil keď žalobu na obnovu konania ako neskoro podaný odmietol a to pri aplikácii ust. § 413 ods. 1 písm. a/ C. s. p. 7. K záveru súdu prvej inštancie o oneskorenom podaní žaloby na obnovu konania, je potrebné zdôrazniť, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. 8. Podľa ust. § 406 C. s. p. v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje. 9. Objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré aj zákonná úprava obnovy konania platná a účinná v rozhodnej dobe podania žaloby (§ 228 a nasl. O. s. p.) ako aj Civilný sporový poriadok pre podanie žaloby na obnovu konania predpisovala a predpisuje. Ide o kombináciu dvoch druhov lehôt: a/ subjektívnej, t. j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol (vzhľadom na prihliadnutie na všetky okolnosti a pomery) dozvedieť o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť, b/ objektívnej lehoty, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia (z taxatívne stanovenými výnimkami v § 404 C. s. p.). Zachovanie lehoty na obnovu konania je povinná preukázať strana, ktorá obnovu konania navrhuje. 10. Žalobcovia v odvolaní v prvom rade poukázali na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 8.) sa konštatuje, že bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných k žalobe. Takéto vyjadrenie však im doručené nebolo ani ich splnomocnenej zástupkyni, a teda bolo porušené ich právo na spravodlivý proces. K vyjadreniu žalovaných nemali možnosť sa vyjadriť, oboznámiť sa s ním a o tejto skutočnosti sa dozvedeli až napadnutého uznesenia. Podľa odvolacieho súdu ak súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, predtým ako bude rozhodovať o samotnom povolení obnovy konania, nie je prípustné, aby súd doručoval žalobu na obnovu konania ostatným subjektom konania na vyjadrenie (najmä druhej strane sporu, ktorá v pôvodnom konaní vystupovala na strane žalobcu alebo žalovaného). Nebolo preto povinnosťou okresného súdu doručovať návrh na obnovu konania žalovaným. Naviac vyjadrenie žalovaných k žalobe na obnovu konania (č.l. 180 spisu) je v podstate len prejavom nesúhlasu so žalobou pre nedôvodnosť a to ani v čase podania pôvodného návrhu podľa O. s. p. Iné vyjadrenia neobsahuje. 11. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ N. I. a V. I. sa voči žalovaným 1/ a 2/ Q. N. a S. N. za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaných a to S. H. a U. H. domáhali uloženia povinnosti strpieť právo prechodu cez časti nehnuteľností v ich spoluvlastníctve, konkrétne parcely KNC č. 619/1 a 620 (v rozsahu prechodu, ktorý aj dovtedy slúžil ako prístupová cesta k rodinnému domu č. súp. XXX). Okresný súd rozsudkom č. k. 31C/45/2006-394 zo dňa 27.06.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. 9Co/331/2010-491 z 28.04.2011 právoplatným dňa 17.06.2011 rozhodol, že odporca v rade 1/ (Q. N.) a odporca v rade 2/ (S. N.) sú povinní strpieť prechod cez časti nehnuteľnosti k. ú. Y. W. ako parcele CKN č. 619/1 - záhrady o výmere 436 m2 a C-KN č. 620 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 358 m2, obe zapísané na LV č. XXX, vyznačené geometrickým plánom Geodézie Žilina, a.s., prevádzka Čadca, č. 31562388-222/97, a to pešo, povozom, osobným a nákladným motorovým vozidlom (nákladné motorové vozidlo za účelom zásobovania rodinného domu navrhovateľov (N. I. a V. I.) č. súp. XXX, k pozemku navrhovateľov C- KN č. 619/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 504 m2 vedených na LV č. XX a k rodinnému domu navrhovateľov č. s. XXX, postavený na C-KN parc. č. 619/2, zapísaný na LV č. XXXX. Návrh, aby odporcovia 1/ (Q. N.) a 2/ (žalovaná S. N.) boli povinní strpieť prechod cez časti nehnuteľností k.ú. Y. W., ako parcele CKN č. 619/1 - záhrady o výmere 436 m2 a CKN č. 620 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 358 m2, obe zapísané na LV č. XXX, vyznačené geometrickým plánom Geodézie Žilina, a.s., prevádzka Čadca, č. 31562388-222/97, a to pešo, povozom, osobným a nákladným motorovým vozidlom k hospodárskej budove, postavenej na CKN parc. č. 642/13 k.ú. Y. W., v ktorej navrhovateľ 1/ (N. I.) vykonáva podnikateľskú činnosť - stolárska drevovýroba zamietol. Súčasťou rozsudku je fotokópia geometrického plánu Geodézie Žilina, a.s., prevádzka Čadca, č. 31562388-222/97. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu potvrdzujúceho rozsudok okresného súdu vyplýva, že súd ustáliac si, či existuje vecné bremeno, v koho prospech vzniklo a kto je povinný trpieť z neho vyplývajúce práva, resp. povinnosti prejudiciálne dospel k záveru, že vecné bremeno vzniklo v prospech právnej predchodkyne žalobcov W. D. a to na základe ústnej dohody s jej otcom B. D.. Právo potom dobromyseľne realizovala od roku 1968 a jeho výkon následne prešiel na jej právnych nástupcov ako spoluvlastníkov rodinného domu č. súp. XXX, v prospech ktorej veci toto právo vzniklo. Považoval za zrejmé, že sa týka prístupovej cesty k rodinnému domu č. súp. XXX (teda je viazané k veci) a toto právo pôvodný vlastník nehnuteľností parciel č. 619/1 a 620 B. D. rešpektoval a následne tak aj jeho právni nástupcovia a dcéra S. s manželom. Pretože vecné bremeno nebolo koncipované v písomnej forme a keďže jeho rozsah bol sporný, správne okresný súd konštatoval, že vecné bremeno obsahovo malo zabezpečiť vlastníkovi domu č. súp. XXX príchod k tomuto domu, ktorý sa vykonával, či už pešo, povozom i motorovým vozidlom (osobným aj nákladným). Sporné bolo, či vecné bremeno má slúžiť aj ako prístupová cesta k hospodárskej budove, ktorú začal žalobca 1/ (N. I.) bez užívacieho povolenia používať ako stolársku dielňu. Okresný súd správne zamietol návrh v tejto časti domáhajúcej sa žalobcami (N. I. a V. I.) výkonu práva vecného bremena v rozsahu zabezpečenia prístupu k hospodárskej budove, ktorej časť bola využívaná ako stolárska dielňa. Správne preto okresný súd konštatoval, že existuje vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu k rodinnému domu č. súp. XXX cez nehnuteľnosti CKN parcely č. 619/1 a 620 v rozsahu ako je zakreslené na geometrickom pláne č. 31562388-222/97 a to v rozsahu pešo, povozom, osobným a nákladným motorovým vozidlom (týmto len v rozsahu zásobovania rodinného domu žalobcov č. súp. XXX) a vymedzené je aj to, že v rozsahu na zásobovanie stolárskej dielne, či už tovarom (drevom) alebo na odvoz hotových výrobkov. Geometrický plán podľa názoru odvolacieho súdu bol overený správou katastra (zapísané číslo aj dátum) a navyše tým, že je súčasťou rozsudku, je titulom pre zápis v katastri nehnuteľností. 12. Z obsahu spisu okresného súdu v tejto veci o návrhu na obnovu konania došlého dňa 29.05.2013 vyplýva, že S. H. ako vedľajší účastník na strane žalovaných 1/ a 2/ ako aj žalovaní 1/ a 2/ S. N. a Q. N., ktorí návrh podpísali, sa v ňom odvolávali na § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O. s. p. účinného v čase podania návrhu podľa ktorých sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny účastník nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dôvody obnovy konania videli v tom: 1. po zameraní súdnou geodetkou vyznačenie práva prechodu v teréne podľa rozsudku Okresného súdu Žilina 31C/49/2006 a geometrického plánu č. 31562388-222/97 súdne rozhodnutie je nevykonateľné, 2. okresný súd doposiaľ nevydal rozhodnutie voči odporcovi 3/ S. H., 3. Ďalším dôvodom je geometrický plán č. 61/2012 na oddelenie pozemku prístupovej cesty parc. č. 642/18 k zápisu do KN k parc. č. 619/2 a rodinného domu č. XXX navrhovateľov N. a V. I.. Tento prirodzený prístup bol upravený, aby zodpovedal všeobecnej norme v prístupovej ceste. Vlastníkom pozemku je Obec Y. W.. Táto prístupová cesta je geometricky zameraná, majetkovo vysporiadaná a vedená pod katastrálnym číslom 642/18. Geometrický plán č. 61/2012 je úradne overený dňa 21.02.2013 pod číslom 41/13 a podpísaný Ing. W. W.. S. H. bol uznesením súdu č. k. 8C 168/2013-72 zo dňa 10.07.2013 vyzvaný v prípade, že ide výlučne o návrhu na obnovu konania doplniť návrh tým, že - riadne označí účastníkov konania (menom, priezviskom, príp. dátumom narodenia, bydliskom) tak, ako boli označení v pôvodnom konaní, - uvedie či návrh na obnovu konania podáva v postavení pôvodného odporcu v rade 3/ alebo v postavení vedľajšieho účastníka na strane odporcov, - uvedie skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh na obnovu konania je podaný včas, - jednoznačne určí dôvod obnovy konania v nadväznosti na § 228 ods. 1 O. s. p. (aké skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy nemohol uplatniť pred súdom prvého stupňa a prečo, aké dôkazy sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a prečo). S. H. v doplnení došlom dňa 26.07.2013 (č.l. 82 spisu) uviedol, že súdne rozhodnutie č. 31C/49/2006 nadobudlo platnosť dňa 17.06.2011 to znamená, že návrh na obnovu konania je podaný včas podľa § 230 O. s. p. Zotrval na tom, že súdne rozhodnutie je zmätočné a nevykonateľné lebo nebol pripustený do konania súdny geodet o posúdenie správnosti geometrického plánu č. 3156238-222/97 zo dňa 21.04.1997 o priznanie práva prechodu cez pozemok 619/1 a 620, ktorý je súčasťou súdneho rozhodnutia. Súdnou geodetkou bol vypracovaný znalecký posudok č. 1/2011 zo dňa 25.10.2011. Uvádzal aj ďalšie dôkazy, ktoré nemohli byť predložené v súdnom konaní (geometrický plán časti Obce Y. W., výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva v Y. W. z 12.07.2012, geometrický plán č. 32/2013) a zopakoval ako dôkaz geometrický plán č. 61/2012. Po smrti vedľajšieho účastníka na strane žalobcov S. H. dňa 20.02.2014 jeho právni nástupcovia U. H., U. H., B. H., S. N. a Q. N. boli tiež vyzvaní uznesením súdu č. k. 8C/168/2013-165 zo dňa 17.12.2014 uviesť skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh na obnovu konania je podaný včas a jednoznačne určiť dôvod obnovy konania v nadväznosti na § 228 ods. 1 O. s. p. (aké skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy nemohli uplatniť pred súdom prvého stupňa a prečo, aké dôkazy sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a prečo). V podaní došlom dňa 19.01.2015 (č.l. 168 spisu) uviedli, že súd v konaní procesne pochybil, keď rozhodol na základe geometrického plánu č. 31562388-222/97. Tento geometrický plán je chybný, nesprávne zobrazuje reálnu existenciu pozemkov v prírode a navyše obsahuje aj chyby v zameraní. O tejto skutočnosti sa dozvedeli až dňa 25.07.2013, kedy bol úradne overený geometrický plán č. 32/2013 vypracovaný geodetom I. M., Kysucké Nové Mesto, úradne overený Správou katastra Kysucké Nové Mesto pod č. 218/13. Mali za to, že subjektívna lehota podľa § 230 ods. 1 O. s. p. na podanie návrhu na obnovu konania začala plynúť dňa 25.07.2013, kedy bol úradne overený geometrický plán č. 32/2013, z ktorého jasne vyplýva, že pôvodný rozsudok sa odvoláva na chybný geometrický plán. Poukazovali aj na znalecký posudok č. 1/2011, z ktorého je zrejmé, že rozsudok nie je realizovateľný, t. j. vykonateľný, nakoľko prechod tak ako je zakreslený v geometrickom pláne č. 31562388-222/97, ktorý je súčasťou rozsudku nie je vôbec realizovateľný motorovými vozidlami. Tieto skutočnosti zistili až po vypracovaní znaleckého posudku č. 1/2011 a po vyhotovení geometrického plánu č. 32/2013. Je preto naplnený dôvod na obnovu konania podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a/, b/ Občianskeho súdneho poriadku. 13. Podľa odvolacieho súdu sa odvolatelia v odvolaní mýlia keď namietajú oneskorenosť podania žaloby na obnovu konania tvrdiac, že tento bol podaný dňa 26.07.2013. Z vyššie uvedeného (bod 10 odôvodnenia tohto rozhodnutia) vyplýva, že žaloba na obnovu konania bola podá na súd dňa 29.05.2013. Následne boli len S. H., S. N. a Q. N. vyzývaní (výzva zo strany okresného súdu mala byť adresovaná len osobám podávajúcim žalobu a to S. N. a Q. N. a teda už nie právnym nástupcom S. H., ktorý v priebehu konania zomrel nakoľko tomuto výzva bola už poslaná pred zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/623/2014-158 zo dňa 31.10.2014) na odstraňovanie vád návrhu a hlavne uvádzania skutočností svedčiacich o tom, že návrh na obnovu konania bol podaný včas, nakoľko ich povinnosťou bolo preukázať zachovanie lehoty na obnovu konania. 14. V žalobe na obnovu konania S. H., S. N. a Q. N. v podstate spochybňovali nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia a poukazovali na geometrický plán č. 61/2012 overený dňa 21.02.2013. Okresný súd mal za to, že uvedeným dňom začala najneskôr plynúť pre žalobcov a intervenientov na strane žalobcov subjektívna trojmesačná lehota na podanie žaloby na obnovu konania, ktorá uplynula dňa 21.05.2013 a nakoľko títo podali žalobu na súde až dňa 29.05.2013, bolo to aj podľa odvolacieho súdu uplynutím lehoty a preto žaloba bola podaná oneskorene. V doplnení žaloby na obnovu konania došlom dňa 26.07.2013 S. H. k skutočnostiam svedčiacim o podaní žaloby včas poukázal na to, že súdne rozhodnutie sp. zn. 31C/49/2006 nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.2011 a čo podľa neho znamená, že žalobu na obnovu konania je podaná včas podľa § 230 C. s. p. Iné skutočnosti ohľadom geometrického plánu č. 61/2012 preukazujúce podanie žaloby včas neuviedol. Naopak žalobcovia S. N. a Q. N. v podaní došlom dňa 19.01.2015 k skutočnostiam svedčiacim o podaní žaloby včas poukázali na to, že lehota na podanie žaloby na obnovu konania začala plynúť až dňa 25.07.2013, t.j. kedy bol úradne overený geometrický plán č. 32/2013, teda geometrického plánu, z ktorého vyplýva, že pôvodný geometrický plán, na základe ktorého súd vo veci rozhodol, je chybný. O dôvode na obnovu konania sa dozvedeli až 25.07.2013. Odvolací súd považoval tiež za rozhodujúce, že žaloba na obnovu konania bola podaná dňa 29.05.2013, pričom dôkaz od ktorého odvádzali dôvod obnovy konania a to geometrický plán č. 32/2013 bol vystavený po podaní žaloby. Podľa odvolacieho súdu nimi uvádzané skutočnosti ohľadom geometrického plánu č. 32/2013 mohli byť preto predmetom podania len novej žaloby na obnovu konania podaného po tomto dni t.j. po 25.07.2013. Na ostatné skutočnosti uvádzané v odvolaní žalobcami a intervenientami odvolací súd neprihliadol. K poukazovaniu na to, že rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 31C/49/2006 bol súdom konštituovaný právny stav medzi účastníkmi konania - zriadenie vecného bremena práva prechodu po pozemku žalovaných k rodinnému domu žalobcov, je potrebné uviesť, že predmetom sporu nebolo zriadenie vecného bremena ale uloženie povinnosti strpieť právo prechodu cez časti nehnuteľností čiže výkon práv z vecného bremena. Vznikajúce konflikty medzi stranami sporu nemohli byť pri posúdení veci rozhodujúce. Rovnako tak ani to, že žalovaní sa domáhajú výkonu takých práv, ktoré im neboli súdom priznané, čiže využívajú právo prechodu po predmetných pozemkoch v oveľa väčšom rozsahu než vyplýva z geometrického plánu č. 31562388-222/97. Vytýkanie, že neboli vykonané dôkazy navrhnuté už v pôvodnom konaní (ohliadka na mieste samom, ustanovenie znalca z odboru dopravy a stavebníctva za účelom znaleckého dokazovania a vyhodnotenia prístupu cez predmetný pozemok, vypracovanie geometrického plánu), nebolo v tomto konaní o žalobe na obnovu konania, opodstatnené. 15. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcov a intervenientov za dôvodné a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaní 1/ a 2/ a to v celom rozsahu, preto im súd priznal voči žalobcom a intervenientom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).