Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/352/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814201115 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5814201115.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Urbárski spolumajitelia pozemkové spoločenstvo Tvrdošín, so sídlom Trojičné námestie 185, Tvrdošín, IČO: 17 057 302, 2/ Ing. X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., K. XXX, žalobcovia v rade 1/ a 2/ právne zastúpení JUDr. Jánom Vajdom, advokátom so sídlom v R., H. R. XXX, proti žalovaným: 1/ ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, so sídlom Tvrdošín, IČO: 00 191 175, právne zastúpený JUDr. Petrom Machajom, advokátom so sídlom v A. J., W. XX, 2/ S. E. A.M. s.r.o., so sídlom Orličie 741, Nižná nad Oravou, IČO: 31 592 261, 3/ K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., J. XXXX/X, žalovaní v rade 2/ a 3/ právne zastúpení JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom v R., K. XXX/XX, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo z 27. marca 2017, sp.zn. 4C/17/2014-782, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/, 2/ a 3/ p r i z n á v a proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Návrh žalobcov 1/ a 2/ na prerušenie konania z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov (po poslednej zmene žalobného návrhu, ktorú súd pripustil na základe uznesenia z 09.09.2014, č.k. 4C/17/2014-600 a uznesenia z 05.05.2015, č.k. 4C/17/2014-678, uvedenej v bode 30 rozsudku), na určenie, že: 1/ kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými v 1/ a 2/ rade dňa 03.08.1994, registrovaná pod č. V 1038/94 bývalým Katastrálnym úradom v Dolnom Kubíne, predmetom ktorej bol pozemok KNC parc.č. 1696/2 zast. plocha o výmere 2889 m2 vytvorená GP č. 243-251-141-86 z P-KN parc.č. 1693 zapísanej v pkn. Vl. č. X kat. územie T., je neplatná. 2/ kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými v 2/ a 3/ rade dňa 18.08.2000 a doplnok ku kúpnej zmluve zo dňa 26.03.2001, predmetom ktorej bol pozemok KNC parc.č. 1696/2 zast. plocha o výmere 2889 m2, ku ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený Okresným úradom, katastrálnym odborom v Tvrdošíne pod č. V 926/2000 dňa 20.04.2001, je neplatná. 3/ žalobca v 1/ rade je výlučným vlastníkom pozemku KN parc. č. 1696/2, zastavaná plocha o výmere 2889 m2 zapísaný na LV č. XXXX k.ú. T. na Okresnom úrade Tvrdošín, katastrálny odbor, pričom členom žalobcu 1/ patria na predmetnom pozemku príslušné podiely vo výške, ako ich eviduje žalobca 1/. 4/ žalobca v 2/ rade je podielovým spoluvlastníkom v podiele 802/999999 úč. pozemku KN parc. č. 1696 zast. plocha o výmere 2889 m2 zapísaná na LV č. XXXX k.ú. T.. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca v rade 1/ na základe zákona č. 229/91 Zb. si uplatnil nárok na vydanie nehnuteľností na základe uvedeného tzv. reštitučného zákona, okrem iných, aj na vydanie pôvodných pozemnoknižných parciel zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. X k.ú. T., a teda aj vo vzťahu k pozemnoknižnej parcele č. 1693, z ktorej neskôr na základe geometrického plánu bola vytvorená C-KN parcela č. 1696/2 - zastavaná plocha o výmere 2889 m2 zapísaná na LV č. XXXX k.ú. T. vo výlučnom vlastníctve žalovaného v rade 3/ K. Z., ktorá je predmetom tohto konania o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a o určenie vlastníckeho práva (ďalej len „žalovaná parcela“). Žalobcovia vo vzťahu ku konaniu o vydanie nehnuteľností na základe zákona č. 229/91 Zb. poukazovali na rozhodnutie Pozemkového úradu v Dolnom Kubíne č. R 194-1-A1/1995 zo dňa 24.01.1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.02.1995 a ktorým boli oprávneným osobám v celosti vydané pozemnoknižné parcele zapísané v pozemnoknižnej vložke č. X k.ú. T., okrem iných, aj pozemnoknižná parcela 1693. Podľa predloženej identifikácie parciel zo 14.01.2003 vyplýva, že na základe uvedeného rozhodnutia správneho orgánu, na LV č. XXXX k.ú. T. bola zapísaná len časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 1693, a to parcele registra „E“ č. 311/1, 311/2, 312/1, 312/2, 362 a 363. Predmetom zápisu na LV č. XXXX nebola žalovaná parcela. Podľa rozhodnutia Okresného úradu v Tvrdošíne, odbor pozemkový, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva č. PPLH-2001/00994, 2 zo dňa 27.02.2001, pôvodná pozemnoknižná parcela č. 1693 k.ú. T. podliehala deleniu a o jednotlivých častiach sa rozhodne v samostatnom konaní. Podľa správy Obvodného pozemkového úradu Námestovo (ďalej len „ObvPÚ-NO“) z 03.11.2005, rozhodnutím ObvPÚ-NO-2005/0046 zo dňa 17.06.2005 bolo rozhodnuté o vydaní parciel v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/91 Zb., bolo zapracované rozhodnutie bývalého Pozemkového úradu v Dolnom Kubíne č. R 194-1-A1/1995 zo dňa 24.01.1995 a cez ZRPS bola urobená identifikácia parciel v extraviláne. Správny orgán však v zmysle citovaného reštitučného zákona nevydal zastavené pozemky podľa identifikácie - okrem iných, aj C-KN parcelu č. 1696/2. Predmetné rozhodnutie ObvPÚ-NO bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. 10Sp/5/2005 zo dňa 22.12.2005 a vec bola vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie. Z rozhodnutia súdu okrem iného ďalej vyplýva, že pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe č. X a XXX, je potrebné rozlišovať navrátenie vlastníctva podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/91 Zb. a podľa § 22 zákona č. 229/91 Zb.. Vo vzťahu k uplatnenému žalobnému návrhu v bodoch 1/ a 2/ na určenie neplatnosti právnych úkonov a v bodoch 3/ a 4/ na určenie vlastníckeho práva, skúmal otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) CSP (do 01.07.2016 podľa § 80 písm. c) OSP). Vo vzťahu k žalobnému návrhu v bodoch 1/ a 2/ (na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv) dospel k záveru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu, že aj prípadným vyhovením žalobe by sa na právnom postavení žalobcu v rade 1/ nič nezmenilo, keďže v katastri nehnuteľností by sa navrátil stav zápisu vlastníctva pre žalovaného v rade 1/, čím by sa minul žalobou sledovaný cieľ. Vo vzťahu k bodu 3/ žalobného návrhu vychádzal z podmienok zákona č. 97/2003 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z., členmi spoločenstva sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti, pričom podiel člena vyjadruje pomer jeho účasti na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve. V zmysle § 16 ods. 1 citovaného zákona, za členov spoločenstva pred súdmi vo veciach nadobúdania vlastníctva koná výbor, ktorý je výkonným orgánom spoločenstva. Vychádzajúc z formulácie žalobného návrhu v bode 3/, spoločenstvo sa v žiadnom prípade nemôže stať vlastníkom - nadobúdateľom vlastníctva žalovanej nehnuteľnosti tak, ako je formulovaný petit. Vlastníctvo jednotlivých členov spoločenstva k spoločnej a nedeliteľnej nehnuteľnosti je evidované v katastri nehnuteľností v určitom pomere na liste vlastníctva. V prípade žalobcu v rade 1/ sa jedná o dlhotrvajúce a fungujúce spoločenstvo a výška podielov jednotlivých členov je ustálená, nemenná, okrem prípadov prevodu podielov medzi členmi navzájom. Vo vzťahu k bodu 4 / žalobného návrhu, žalobu žalobcu v rade 2/ zamietol na skutkovom zistení, že pokiaľ sa žalobca v rade 2/domáhal určenia vlastníckeho práva k žalovanej parcele v podiele 802/999999-in, z LV č. XXXX k.ú. T. vyplýva, že pod poradovým číslom 779 je vedený podiel žalobcu v rade 2/ na spoločnom majetku žalobcu v rade 1/ v hodnote 13639/999999-in. Znamená to, že žalobca v rade 2/ sa domáha určenia vlastníckeho práva k žalovanej parcele v inom spoluvlastníckom podiele člena spoločenstva žalobcu v rade 1/, než aký je evidovaný na LV č. XXXX k.ú. T.. V tejto súvislosti bol vypočutý aj samotný žalobca v rade 2/, ktorý uviedol, že svoje podiely u žalobcu v rade 1/ má vyznačené na príslušných listov vlastníctva a myslí si, že má väčší podiel, ako je uvedený v žalobnom návrhu, t.j. 802/999999-in. Bolo vecou žalobcu v rade 2/, aby z hľadiska formulácie žalobného návrhu vymedzil, akého nároku sa v konaní domáha. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešným žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v rade 1/ a 2/. V odvolaní namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá podmienkam uvedeným v § 220 ods. 2 CSP v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), keďže z rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie sa nezaoberal vznesenou námietkou o neprípustnosti zastupovania žalovaných v rade 2/ a 3/ advokátom JUDr. Petrom Vevurkom, ktorý v minulosti v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod č.k. 2C/155/2008 zastupoval žalobcu v rade 1/ a získal informácie, ktoré využíva proti nim. Týmto postupom súd prvej inštancie porušil ich právo na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie rozhodol predčasne, keďže nezisťoval, v akom štádiu sa nachádza tzv. reštitučné konania, t.j. konanie o vydanie pozemkov podľa zákona č. 229/91 Zb., ktoré prebieha na Okresnom úrade Námestovo, (ďalej len „OÚ-NO“) , pozemkový a lesný odbor, pod č.j. OÚ-NO-PLO-2015/000421/dam. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 29Sp/22/2016-639 zo dňa 27.01.2017 bolo zrušené uvedené rozhodnutie OÚ-NO z 11.11.2015 a vec bola vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie. Reštitučné konanie nie je do dnešného dňa skončené a prebieha už od roku 1992. Súd prvej inštancie sa s obsahom spisu správneho orgánu a spisu KS Žilina, č.k. 29Sp/22/2016 nezaoberal. Súd prvej inštancie ďalej nevykonal dokazovanie oboznámením sa spisom Okresného súdu Námestovo č.k. 6C/27/2009, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaný v rade 1/ nie je a nikdy nebol právnym nástupcom Jednotného roľníckeho družstva v Tvrdošíne, a preto sa nikdy nemohol stať vlastníkom žalovanej parcele. Súd prvej inštancie napriek 20 rokov trvania tohto konania zamietol žalobu pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu. Súd prvej inštancie nerešpektoval Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 194/2012-50 zo dňa 02.07.2013. Z uvedeného nálezu vyplýva, že žalobca v rade 1/ je právnym nástupcom subjektu - Urbárski spolumajitelia mesta Tvrdošín, pretože jeho činnosť bola obnovená už v roku 1991 a podľa zákona č. 181/95 Z.z. bol uvedený subjekt založený v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. V citovanom rozhodnutí Ústavného súdu SR je uvedený podrobný historický vývoj Urbárskeho spoločenstva Tvrdošín. Žalobca v rade 1/ ako subjekt a právny predchodca bývalých urbárskych spolumajiteľov nikdy nestratil vlastnícke právo k predmetu sporu. Ako oprávnené osoby v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. si riadne uplatnili reštitučný nárok . Včasným a riadnym uplatnením reštitučného nároku sa na všetky nehnuteľnosti uvedené v návrhu uplatnil režim tzv. blokačného paragrafu - § 5 zákona č. 229/91 Zb.. Žalobca v rade 1/ bol založený ešte pred účinnosťou zákona č. 229/91 Zb., ako aj zákona SNR č. 330/91 Zb., na Valnej hromade bývalých urbárskych spolumajiteľov mesta Tvrdošín konanej dňa 28.04.1991, podľa zákona č. 83/1990 Zb.. Dňa 28.02.1994 došlo k zápisu do evidencie pozemkových spoločenstiev podľa § 40 zákona č. 330/1991 Zb.. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 181/95 Z.z. došlo k zosúladeniu tohto zápisu v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 181/95 Z.z.. Žalobca v rade 1/ je pozemkovým spoločenstvom charakterizovaným v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 181/95 Z.z.. V súvislosti s uplatneným reštitučným nárokom poukázal na ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/91 Zb. vo vzťahu odňatia vlastníctva bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb., ako aj na vydávanie pozemkov postupom podľa predpisov o zániku niektorých užívacích práv v zmysle § 22 a § 22a zákona č. 229/91 Zb.. Ak sa jedná o pozemky zo spoločných lesných nehnuteľností, ktoré prešli do obhospodarovania podľa osobitného právneho predpisu (zákona SNR č. 2/1958 Zb.), domnieva sa, že žalobca v rade 1/ nikdy nestratil svoje vlastnícke právo k žalovanej parcele a z tohto dôvodu nemohol nadobudnúť vlastnícke právo ani žalovaný 1/, ktorý ho nemohol previesť na ďalšie subjekty. Z uvedeného dôvodu má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žiadali rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Žalovaní v rade 2/ a 3/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca v rade 1/ nemá aktívnu vecnú legitimáciu u žalobného návrhu pod bodom 3/ a nemá naliehavý právny záujem v žalobných návrhoch pod bodmi 1/, 2/ a 4/. Odvolateľmi namietané vady konania, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcami navrhované dôkazy, nepovažujú za dôvodné. Podmienkou vlastníckej žaloby je preukázanie, že žalobcovi svedčí vlastnícke právo k predmetu sporu. Vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu žalobcovia v rade 1/ a 2/ neprodukovali žiadny dôkaz. K posúdeniu vecnej legitimácie poukázal na ust. § 8 ods. 1, § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Útvar pozemkového spoločenstva nemôže nadobúdať vlastníctvo v zmysle citovaného zákona k spoločnej nehnuteľnosti. Vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti sú jednotliví členovia, zapísaní na liste vlastníctva. Účastníkmi konania musia byť všetci členovia spoločenstva a v ich mene pred súdom koná výbor. Žalobca v rade 1/ pred súdom konal ako útvar pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou vo vlastnom mene. Takýto subjekt vecnú legitimáciu v konaní nemôže mať. Z uvedeného dôvodu súd nemohol vyhovieť žalobe v bode 3/, že žalobca v rade 1/ je výlučným vlastníkom žalovanej parcele. Taktiež žalobca v rade 2/ nepreukázal vlastnícke právo k spornému pozemku v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z., pretože nemôže vo vlastnom mene ako člen pozemkového spoločenstva domáhať sa určenia len k svojmu podielu na spoločnej nehnuteľnosti, keďže spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná. Súhlasí s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie vyjadrené v bode 33 rozsudku. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol návrhy na vykonanie žalobcami navrhnutých dôkazov, dôkazná situácia sa ničím nezmenila. 4. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ v replike k vyjadreniu žalovaných v rade 2/ a 3/ uviedli, že žalovaní v rade 2/ a 3/ sa nevyjadrili k otázke zastupovania advokátom JUDr. Petrom Vevurkom, pričom do súčasnej doby im nebolo doručené uznesenie súdu prvej inštancie z 27.02.2017 o zamietnutí ich vznesenej námietky. Ďalej poukázali, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne a v rozpore s čl. 16 CSP. Nestotožnili sa s tvrdením žalovaných vo vyjadrení, že žalobca v rade 1/ nemá vecnú legitimáciu a že by nemali naliehavý právny záujem na podanej žalobe v bodoch 1/, 2/, 3/ a 4/. Takéto tvrdenie je v rozpore s platnou judikatúrou a s právnym názorom Nálezu ÚS SR III. ÚS 194/2012-50 zo dňa 02.07.2013. Žalobný návrh v bode 3/ považovali za určitý a vykonateľný. Zotrvávali na dôvodoch podaného odvolania. 5. Žalovaní v rade 2/ a 3/ v duplike zdôraznili, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ nemali aktívnu legitimáciu v konaní. V tejto súvislosti poukázali na závery Nálezu ÚS SR sp.zn. II. ÚS 348/08-42, v ktorom bolo konštatované, že žalobca v rade 1/ nemá aktívnu legitimáciu v konaní. Vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti môžu byť len fyzické osoby - členovia žalobcu v rade 1/. V konaniach, týkajúcich sa vlastníckych práv k tzv. spoločnej nehnuteľnosti sa jedná o tzv. „nútené procesné spoločenstvo“. Uvedené vyplýva zo znenia zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. 6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) stranami sporu, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) po nariadení odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP, ktorý v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 7. Záver súdu prvej inštancie, ktorý po poslednej vykonanej zmene žaloby žalobcami v rade 1/ a 2/ na základe uznesenia z 09.09.2014, č.k. 4C/17/2014-600 a uznesenia z 05.05.2015, č.k. 4C/17/2014-678, zamietol žalobu žalobcov na určenie, že: 1/ kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými v 1/ a 2/ rade dňa 03.08.1994, registrovaná pod č. V 1038/94 bývalým Katastrálnym úradom v Dolnom Kubíne, predmetom ktorej bol pozemok KNC parc.č. 1696/2 zast. plocha o výmere 2889 m2 vytvorená GP č. 243-251-141-86 z P-KN parc.č. 1693 zapísanej v pkn. Vl. č. X kat. územie T., je neplatná, 2/ kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými v 2/ a 3/ rade dňa 18.08.2000 a doplnom ku kúpnej zmluve zo dňa 26.03.2001, predmetom ktorej bol pozemok KNC parc.č. 1696/2 zast. plocha o výmere 2889 m2, ku ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený Okresným úradom, katastrálnym odborom v Tvrdošíne pod č. V 926/2000 dňa 20.04.2001, je neplatná, 3/ žalobca v 1/ rade je výlučným vlastníkom pozemku KN parc. č. 1696/2, zastavaná plocha o výmere 2889 m2 zapísaný na LV č. XXXX k.ú. T. na Okresnom úrade Tvrdošín, katastrálny odbor, pričom členom žalobcu 1/ patria na predmetnom pozemku príslušné podiely vo výške, ako ich eviduje žalobca 1/, 4/ žalobca v 2/ rade je podielovým spoluvlastníkov v podiele 802/999999-in pozemku KN parc. č. 1696 zast. plocha o výmere 2889 m2 zapísaná na LV č. XXXX k.ú. T., je správny. 8. Vychádzajúc z odvolacích dôvodov žalobcov v rade 1/ a 2/, ktorými bol odvolací súd viazaný (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 1 CSP), ďalej na základe vykonaného dokazovania na odvolacom pojednávaní odvolací súd zhodne s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie (§ 385 ods. 2 CSP) dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcov v rade 1/ a 2/ nie je dôvodný. Na doplnenie odvolania žalobcov v rade 1/ a 2/ z 23.03.2018 a 23.04.2018 neprihliadal, keďže bolo podané po lehote uvedenej v § 362 ods. 1 CSP. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v zmysle § 380 ods. 2 CSP neboli zistené vady, týkajúce sa procesných podmienok konania súdu prvého stupňa. Na procesnú námietku žalobcov v rade 1/ a 2/ o neprípustnosti právneho zastúpenia žalovaných v rade 2/ a 3/ advokátom JUDr. Petrom Vevurkom z dôvodu konfliktu záujmov (že tento advokát zastupoval žalobcu v rade 1/ v inom súdnom konaní), odvolací súd neprihliadal, keďže Civilný sporový poriadok možnosť nepripustenia/ ukončenia zastupovania účastníka konania z uvedených dôvodov neupravuje. 9. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že Krajský súd v Žiline v poradí prvým rozsudkom z 11. augusta 2010, sp.zn. 7Co/100/2010-313 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie z 15. februára 2010, sp.zn. 2C/141/2008-284, ktorý zamietol žalobu žalobcov na určenie, že 1/ - kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými v rade 1/ a 2/ dňa 03.08.1994, registrovaná pod č. V 1038/94 bývalým Katastrálnym úradom v Dolnom Kubíne, predmetom ktorej bola parc. KN č. 1696/2 - zastavaná plocha o výmere 2889 m2, vytvorená GP č. 243/251-141-86 z PKN parcely č. 1693, zapísaná v PKN Protokole č. X k.ú. T. je neplatná a že 2/- kúpna zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 18.08.2000 a doplnok ku kúpnej zmluve zo dňa 26.03.2001, uzavretá medzi žalovanými v rade 2/ a 3/, predmetom ktorej bol prevod žalovanej parcele, ku ktorej bol vklad povolený OÚ, katastrálny odbor v Tvrdošíne pod č. V 926/2000 zo dňa 20.04.2001, je neplatná (jedná sa o totožné žalobné návrhy ako v bodoch 1/ a 2/ podľa súčasného uplatneného žalobného návrhu žalobcov). V súvislosti s uplatneným reštitučným nárokom žalobcu v rade 1/ podľa zákona č. 229/91 Zb., odvolací súd poukazoval na konštitutívnosť zápisu vlastníckeho práva v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 229/91 Zb. v spojení so zápisom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v zmysle § 34 zákona č. 162/95 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, v znení neskorších predpisov. 10. Ústavný súd SR nálezom z 2. júla 2013, sp.zn. III. ÚS 194/2012-50 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 7Co/100/2010 z 11.augusta 2010, keď konštatoval porušenie základného práva žalobcu v rade 2/ Ing. C. na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru, keďže žalobca v rade 2/ na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 25.01.2010 predniesol zmenu návrhu a žiadal rozšíriť žalobný návrh o určenie, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 802/999999-in pozemku KN parcele č. 1696/2, pričom súd prvej inštancie bez bližšieho odôvodnenia nepripustil navrhovanú zmenu, a to napriek tomu, že by táto zmena nevyžadovala žiadne ďalšie dôkazy a výsledky dovtedajšieho dokazovania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Sťažovateľovi v rade 2/ (žalobcovi v rade 2/) bola týmto spôsobom odňatá možnosť konať pred súdom, čím došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu i vlastníckeho práva. 11. Následne Krajský súd v Žiline uznesením z 11. decembra 2013, sp.zn. 7Co/431/2013-419 rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s uznesením z 4. apríla 2012, č.k. 2C/141/2008-350 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 12. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom, v priebehu konania žalobcovia v rade 1/ a 2/ viackrát menili žalobný návrh. Na základe vykonanej zmeny žalobného návrhu žalobcov, ktorú súd prvej inštancie pripustil uznesením z 09.09.2014, č.k. 4C/17/2014-600 a uznesením z 15.05.2015, č.k. 4C/17/2014-678, predmetom konania bola žaloba žalobcov na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a na určenie vlastníckeho práva tak, ako je to vyjadrené v bode 30/ napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj vyššie v odôvodnení špecifikované odvolacím súdom. Žalobcovia odôvodňovali naliehavý právny záujem na požadovanom určení tvrdením, že sú právni nástupcovia subjektu - Urbárski spolumajitelia mesta Tvrdošín; že žalovaný v rade 1/ nikdy nebol vlastníkom žalovanej parcely a že podaná žaloba smeruje k úplnému majetkovému vysporiadaniu nehnuteľností v k.ú. T.. V priebehu konania žalobcovia zotrvávali na podanej žalobe, že sú právnymi nástupcami bývalých urbarialistov, že žalovaný v rade 1/ nenadobudol vlastníctvo k žalovanej nehnuteľnosti, keďže nie je právnym nástupcom bývalého JRD Tvrdošín, že je potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy, keďže ani po 25-ich rokoch od uplatnenia nároku na vydanie nehnuteľností podľa zákona č. 229/91 Zb. v reštitučnom konaní, tieto vlastnícke vzťahy nie sú ujasnené a vlastníctvo (okrem iných) aj k žalovanej parcele im nebolo navrátené. Uvedené tvrdenia žalobcov v rade 1/ a 2/ su zhodné aj s dôvodmi odvolania žalobcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom uviedli, že reštitučné konanie nie je do dnešného dňa správnym orgánom právoplatne skončené. V priebehu konania nebolo stranami sporu spochybňované, že žalobca v rade 1/ si riadne a včas uplatnil nárok na vydanie nehnuteľností podľa § 37 zákona č. 330/91 Z.z. na bývalom Pozemkovom úrade v Dolnom Kubíne, ktoré boli pôvodným vlastníkom odňaté podľa zákona č. 81/1949 Zb.. Žalobca v rade 1/ si uplatnil nárok na vydanie nehnuteľnosti, okrem iných, aj k pozemnoknižným parceliam zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. X k.ú. T., teda aj k pozemnoknižnej parcele č. 1693. 13. Podľa identifikácie parciel z 14.01.2003, pozemnoknižnej parcele 1693 - pasienok o výmere 1 hektár, 5390 m2, zodpovedajú parcele č. 311/1, 311/2, 312/1, 312/2, 362 a 363 - viď LV č. XXXX; ďalej časť parcely v intraviláne, stav neidentický, zabraté pod cestu č. parcely 1387 (LV nezaložený); 2889 m2 odkúpené - zlúčené do parcely č. 1696/2 (viď LV XXXX - Z. K.); na časť parcely 1693 z PKN vložky číslo X, ktorá je v interviláne LV založený nie je; extravilánová časť parc. 1693 bola riešená ZRPS - viď LV XXXX. 14. Bývalým Pozemkovým úradom v Dolnom Kubíne, (okrem ďalších) bolo vydané rozhodnutie č. ROK 194-1-A1/1995 zo dňa 24.01.1995, ktorým bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľností oprávneným osobám z dôvodu uvedeného v § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/91 Zb., a to k nehnuteľnostiam zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. X k.ú. T., okrem v rozhodnutí uvádzaných parciel, aj k pozemnoknižnej parcele č. 1693, druh pozemku - pasienok o výmere 15.390 m2. Na predmetnom rozhodnutí PÚ Dolný Kubín je vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 13.02.1995. Vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu a z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že na základe predmetného rozhodnutia a vykonanej ZRPS došlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech podielnikov žalobcu v rade 1/ na LV č. XXXX, a to zápisom E-KN parciel č. 311/1, 311/2, 312/1, 312/2, 362 a 363. Vo vzťahu k pozemnoknižnej parcele č. 1693 k zápisu vlastníckeho práva na list vlastníctva v prospech žalobcu v rade 1/ nedošlo. Uvedená skutočnosť vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia OÚ Tvrdošín č. PPLH-2001/00994 z 27.02.2001 (č.l. 99 spisu), správy ObvPÚ-NO z 03.11.2005 (č.l.148), rozhodnutia ObvPÚ-NO č. OPÚ-2005/0046 z 17.06.2005 (č.l. 181) a správ Obvodného pozemkového úradu Námestovo z 06.12.2005, 25.11.2009 a 21.12.2009 (č.l. 195, 229 a 237). V uvedených správach Obvodný pozemkový úrad v Námestove konštatuje, že predmetom vydania nebola pozemnoknižná parcela č. 1693 (a teda ani žalovaná parcela), keď napr. v rozhodnutí z 27.02.2001 je konštatované, že o tejto pozemnoknižnej parcele bude rozhodnuté v samostatnom konaní, prípadne, že žalovaná parcela sa nemôže vydať v zmysle podmienok § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/91 Zb.. Z výsledkov vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 22.12.2005, sp.zn. 10Sp/5/2005 bolo zrušené rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Námestove č. č. OPÚ-2005/0046 z 09.05.2005, ako aj rozhodnutie č. č. OPÚ-2005/0046 zo 17.06.2005 a vec bola vrátená Obvodnému pozemkovému úradu Námestovo na ďalšie konanie. Naposledy o nároku žalobcu v rade 1/ na vydanie nehnuteľnosti podľa zákona č. 229/91 Zb. bolo rozhodované rozhodnutím Okresného úradu Námestovo z 11.11.2015, č.j. OÚ-NO-PLO-2015-000421/dam, ktoré bolo následne na základe podanej žaloby zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 27. januára 2017, sp.zn. 29Sp/22/2016-639, s ktorými rozhodnutiami boli strany sporu oboznámené na odvolacom pojednávaní. Z citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline z 27. januára 2017 okrem iného vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu bolo zrušené pre zmätočnosť a nezrozumiteľnosť, keďže z rozhodnutia správneho orgánu nie je zrejmé, čo malo byť predmetom vydania, vo vzťahu ku ktorým parcelám sa má navrátiť vlastníctvo v prospech žalobcu v rade 1/ v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/91 Zb., alebo podľa § 22, § 22a citovaného zákona. V uvedenej súvislosti nie je možné konštatovať, že ani samotní žalobcovia v rade 1/ a 2/ nespochybnili, že doposiaľ o vydaní pozemnoknižnej parcely č. 1693 a žalovanej KN-C parcely č. 1696/2, nebolo právoplatne rozhodnuté v tzv. reštitučnom konaní. 15. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ako aj na základe doplneného dokazovania odvolacím súdom, odvolací súd dospel k záveru, že za danej situácie, keď ešte nebolo rozhodnuté v tzv. reštitučnom konaní o vydaní alebo o nevydaní žalovanej parcele žalobcovi v rade 1/ na základe podmienok zákona č. 229/91 Zb., nemôžu sa žalobcovia domáhať na základe určovacej žaloby podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka navrátenia vlastníctva uvedeným spôsobom. Jedná sa totiž o konkurenciu práva na navrátenie vlastníctva na základe tzv. reštitučného zákona č. 229/91 Zb. a deklarovanie vlastníctva v zmysle ust. § 132 a nasl. Občianskeho zákonníka. Hľadať riešenie vo všeobecnom právnom predpise, a to buď formou žaloby na vydanie veci (vypratanie nehnuteľnosti) podľa § 126 Občianskeho zákonníka, alebo žalobou na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, je možné iba vtedy, ak v špeciálnom (reštitučnom) zákone chýba osobitná právna úprava. Uvedené však zo žaloby žalobcov a ani z ich tvrdenia nevyplýva, keďže uvádzajú, že sú dané podmienky na vydanie žalovanej parcele z dôvodov uvedených v zákone č. 229/91 Zb., o ktorom nároku však ešte nebolo rozhodnuté. Je možné len v teoretickej rovine uvažovať o tom, či by bola prípustná žaloba na určenie vlastníckeho práva podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ak by oprávnená osoba nárok na vydanie parcely uplatnila, ale v reštitučnom konaní by bol jeho nárok zamietnutý. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo. K uvedenému právnemu posúdeniu veci sa mohli strany sporu vyjadriť na odvolacom pojednávaní po poučení podľa § 382 CSP. 16. Vo vzťahu k bodom 1/ a 2/ žalobného návrhu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že i v prípade prípustnosti určovacej žaloby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, žalobcovia by na požadovanom určení nemali naliehavý právny záujem, keďže aj prípadným vyhovením žalobe by nenastalo „restitutio in integrum“, t.j. k zápisu vlastníctva v prospech žalobcov v rade 1/ a 2/. Vyhovením žaloby by totiž nastal stav pred uzavretím uvedených kúpnych zmlúv, t.j. došlo by k navráteniu vlastníctva v prospech žalovaného v rade 1/, čím by sa stav právnej neistoty v právnom postavení žalobcov v rade 1/ a 2/ žiadnym spôsobom neodstránil. 17. Za správny považoval odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie (v prípade prípustnosti určovacej žaloby) o zamietnutí nároku žalobcu v rade 1/ na určenie vlastníckeho práva podľa bodu 3/ žalobného návrhu. Vychádzajúc z podmienok zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (§ 8 ods. 1, § 9, § 16 ods. 1, ods. 2 písm. b) a c)) nie je možné určiť, že žalobca v rade 1/ je subjektom práv, vo vzťahu ku ktorému je možné evidovať „výlučné“ vlastníctvo k žalovanej parcele (jedná sa o hodnotenie vo vzťahu k prvej časti znenia návrhu, že „žalobca v rade 1/ je výlučným vlastníkom“). Pokiaľ sa týka druhej časti znenia žalobného návrhu v bode 3/, že „členom žalobcu v rade 1/ patria na predmetnom pozemku príslušné podiely vo výške, ako ich eviduje žalobca v rade 1/“, ani v tejto časti odvolací súd na základe doplneného dokazovania v odvolacom konaní nemohol žalobe vyhovieť. Výsluchom zástupcu žalobcov v rade 1/ a 2/ a výsluchom žalobcu v rade 2/ nebolo možné ustáliť, v akých podieloch majú členovia spoločenstva zapísané podiely u žalobcu v rade 1/ na jednotlivých listoch vlastníctva. Z LV č. XXXX k.ú. T. vyplýva, že podiel žalobcu v rade 2/ na spoločnej nehnuteľnosti predstavuje 802/999999- in, pričom na LV č. XXXX k.ú. T. tento podiel predstavuje 13639/999999-in. Napriek snahe odvolacieho súdu žalobcovia neozrejmili, na ktorých ďalších listoch vlastníctva a v akých podieloch majú členovia spoločenstva zapísané podiely, prípadne, aké podiely by mali byť na týchto listoch vlastníctva zapísané a prečo existujú uvedené rozdiely. Z obdobných dôvodov preto krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj v bode 4/ žalobného návrhu, ktorým sa žalobca v rade 2/ domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom žalovanej nehnuteľnosti v podiele 802/999999-in. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom a na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh žalobcov na určenie neplatnosti právnych úkonov, ako aj na určenie vlastníckeho práva, je správny, a preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP (spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania) v celom rozsahu potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ priznal proti neúspešným žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 20. Na odvolacom pojednávaní zástupca žalobcov v rade 1/ a 2/ podal návrh na prerušenie konania, podľa obsahu vyjadrenia, podľa podmienok uvedených v § 164 CSP. Zmyslom prerušenia konania podľa tohto ustanovenia je najmä hospodárnosť konania a skutočnosť, že v inom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre jeho rozhodnutie a ktorú inak by si mohol vyriešiť sám (§ 194 ods. 1 CSP). V danom prípade odvolací súd poukazuje na dôvody potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie uvedené v bodoch 16/, 17/, ale aj na okolnosti prejednávanej veci, keď dôvodnosť uplatneného nároku žalobcov by mohlo závisieť od výsledku konania o vydanie nehnuteľnosti podľa zákona č. 229/91 Zb., pričom uvedenú otázku v tomto štádiu konania súd v občianskom súdnom konaní by nevedel posúdiť sám. Keďže dôvodnosť prerušenia konania má spočívať v hospodárnosti konania, vzhľadom na priebeh konania o vydanie nehnuteľnosti v tzv. reštitučnom konaní, prerušenie konania by tento účel nenapĺňalo. 21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)