Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/13/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113243149 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113243149.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcov : 1/ I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Y. XXX, J., 2/ C.. D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Y. XXX, J., obaja právne zastúpení : Mgr. Peter Baláž, advokát so sídlom P.C. XX, C., proti žalovanému : Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zasúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, o určenie neplatnosti ustanovení zmluvy, na odvolanie žalobcov a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/341/2013-263 zo dňa 3. júla.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorým rozhodol o určení neplatnosti jednotlivých ustanovení zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005, p o t v r d z u j e . Výrok, ktorým žalobný návrh o určení neprijateľnosti podmienok a o určení neplatnosti a neprijateľnosti ustanovenia 4.6. zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005, ako aj výrok o trovách konania m e n í tak, že: súd u r č u j e , že ustanovenie bod 11.1.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: v prípade, ak klient nedodržiava ľubovoľnú povinnosť vyplývajúcu z úverovej zmluvy je v spojení - s ustanovením bodu 11.1.1.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: banka je oprávnená zvýšiť úrokovú sadzbu až do obnovenia dodržiavania povinností klienta, a to v rozpätí od 0,5% p.a do 3,0% p.a., pričom zvýšenie sa nedotýka ustanovenia o sankčných úrokoch, - s ustanovením bodu 11.1.1.2 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: banka je oprávnená požadovať od klienta rozšírenie zabezpečenia, - s ustanovením bodu 11.1.1.4 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: banka môže realizovať záložné právo na majetok klienta, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Súd u r č u j e , že ustanovenie bodu 11.1.2 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: sankcie uvedené v úverovej zmluve môže banka uplatniť jednotlivo aj kumulatívne, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd u r č u j e , že ustanovenie bodu 11.4.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: banka je oprávnená, a to aj bez predchádzajúceho oznámenia klientovi rozhodnúť o predčasnom zaplatení zostatku istiny úveru s príslušenstvom z ktoréhokoľvek z nasledovných dôvodov, je v spojení - s ustanovením bodu 11.4.1.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: ak nevzniklo záložné právo banky v prvom poradí v súlade s bodom 2.4.1 zmluvy do 90 dní odo dňa prvého čerpania úveru, - s ustanovením bodu 11.4.1.3 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: klient nedodržiava ľubovoľnú povinnosť vyplývajúcu z bodu 9 úverovej zmluvy, - s ustanovením bodu 11.4.1.5 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: klient nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutú treťou stranou, - s ustanovením bodu 11.4.1.8 zmluvy poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: klient nedoplní bankou požadované zabezpečenie, - s ustanovením bodu 11.4.1.9 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: v hospodárení klienta dochádza k nepriaznivého vývoju hospodárskych a finančných ukazovateľov, najmä v porovnaní s údajmi úverovej spôsobilosti zistenej bankou pred podpisom úverovej zmluvy, - s ustanovením bodu 11.4.1.12 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: klient neplatí akýkoľvek svoj záväzok voči tretej osobe v lehote dlhšej ako 30 dní po splatnosti, - s ustanovením bodu 11.4.1.16 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: ľubovoľné prehlásenie klienta podľa bodu 8 úverovej zmluvy je nepravdivé a neúplné, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Súd u r č u j e , že ustanovenie bodu 9.2.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: klient sa zaväzuje, že bude žiadať súhlas banky, je v spojení - s ustanovením bodu 9.2.1.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na prijatie iného záväzku vo forme úveru, pôžičky odloženej platby alebo obdobnej právnej formy, - s ustanovením bodu 9.2.1.2 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na prebratie a ručenie klienta za tretie osoby ako aj na prebratie záväzkov na tretie osoby, - s ustanovením bodu 9.2.1.4 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na zriadenie záložného práva k vlastnému majetku, - s ustanovením bodu 9.2.1.5 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na predaj vlastného nehnuteľného majetku, - s ustanovením bodu 9.2.1.6 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na zmenu stavby alebo udržiavacie práce, ktoré v zmysle platných právnych predpisov vyžadujú stavebné povolenia alebo ohlásenie stavebného úradu týkajúce sa nehnuteľného majetku založeného v zmysle bodu 10.1 úverovej zmluvy, - s ustanovením bodu 9.2.1.7 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na založenie právnickej osoby, - s ustanovením bodu 9.2.1.8 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na vloženie svojho majetku alebo jeho časti do právnickej osoby, - s ustanovením bodu 9.2.1.9 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na zbavenie závažnej časti svojho majetku, pričom na zbavenie sa časti majetku sa považuje aj dlhodobý prenájom majetku a darovanie majetku, pričom bez predchádzajúceho súhlasu neurobí príslušný právny úkon, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Súd u r č u j e , že ustanovenie bodu 9.2.2 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: klient sa zaväzuje, že nebude zvýhodňovať iných svojich veriteľov pred bankou, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd u r č u j e , že ustanovenie bodu 4.6 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu podľa bodu 4.4 úverovej zmluvy v prípade, ak dôjde k zmene rizika klienta. Zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou rizikovej váhy klienta podľa pravidiel stanovených NBS. Pre posúdenie zmeny miery rizika klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase podpisu úverovej zmluvy v porovnaní so skutočnosťami platnými v čase vykonanej zmeny. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je banka oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k úverovej zmluve, je neprijateľnou podmienkou a je neplatné. Žalobcom v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. Výrok, ktorým vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa v časti určenia bodu 11.1.1.3, 11.1.3, 11.3.1, 9.2.3, 12.5 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 za neplatný a neprijateľnú zmluvnú podmienku zamietol a vo výroku, ktorým zamietol návrh na ospravedlnenie, z o s t á v a n e d o t k n u t ý . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil konkrétne ustanovenia zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 uzatvorenej medzi stranami sporu za neplatné, pokiaľ sa žalobcovia domáhali určenia, že tieto ustanovenia zmluvy sú zároveň neprijateľnými zmluvnými podmienkami, v tejto časti ich návrh zamietol. Žalobný návrh zamietol aj v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti a neprijateľnosti ust. 4.6. predmetnej zmluvy o úvere, ako aj určenia neplatnosti dojednania v bode 11.1.1.3, 11.1.3, 11.3.1, 9.2.3, 12.5 tejto zmluvy a ako normatívne neprípustný zamietol nárok, ktorými požadovali ospravedlnenie ako morálnu satisfakciu. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 29.09.2005 žalobcovia ako dlžníci, uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru č. 95/589/05 so žalovaným ako veriteľom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru do výšky 420.000,- Sk s odkladacou podmienkou do splnenia ktorej sa poskytnutý úver nepovažoval za hypotekárny. Vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy konštatoval, že sa naň nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľsko-právne vzťahy (§ 52 a nasl.), preto musel na vec aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zmluvný vzťah strán vyhodnotil ako absolútny obchod, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, avšak má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Prihliadajúc na čas uzavretia zmluvy, aplikoval na ňu ust. zákona č. 258/2001 Z.z.. Zmluva obsahovala zmluvné dojednania rozčlenené do 14 článkov, z ktorých časť označili žalobcovia za neplatné a neprijateľné. Vychádzajúc z takéhoto žalobného návrhu sa okresný súd primárne zaoberal posúdením existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na žiadanom určení podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Ustálil, že na požadovanom určení majú naliehavý právny záujem nakoľko zmluvný vzťah existuje od roku 2005 a bude trvať ešte niekoľko rokov, ich práva ako spotrebiteľov, sú bez takéto určenia ohrozené a sú v právnej neistote, s výnimkou určenia neplatnosti a neprijateľnosti bodu 11.1.1.3 zmluvy o poskytnutí úveru. V zmysle tohto zmluvného ustanovenia banka môže plniť a uplatniť zmenku Klienta v súlade s bodom 10.4. Keďže takého oprávnenie má banka aj v zmysle bodu 10.4 zmluvy ktorého neplatnosti sa navrhovatelia nedomáhali, v prípade určenia neplatnosti a neprijateľnosti bodu 11.1.1.3 by sa ich právne postavenie nezmenilo, preto ich návrh v časti určenia bodu 11.1.1.3 zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Okresný súd neurčil za neplatné dojednanie v bode 11.1.3 spornej zmluvy, nakoľko ide o dohodu zmluvných strán týkajúcu sa spoplatnenia upomienok, ktorú nemožno považovať za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej neurčil za neplatné ani dojednanie v bode 11.3.1 o zmluvnej pokute a spôsobe výpočtu zmluvnej pokuty. Konštatoval, že ide o dojednanie súladné so zákonom a pokiaľ by zmluvná pokuta bola neprimerane vysoká, je to vecou iného konania s možnosťou moderovania zmluvnej pokuty súdom. Za neplatné neurčil ani dojednanie v bode 9.2.3, ktorý upravoval možnosť vypovedania zmluvy o vedení účtu, z ktorého sa vykonávajú splátky úveru. Uviedol, že v prípade, ak by sa žalobcovia nezaviazali nevypovedať túto zmluvu a ale následne by ju aj tak vypovedali, ich povinnosť splácať úver a právo banky by bolo ohrozené. Za neplatné nepovažoval dojednanie v bode 12.5 zmluvy upravujúce spôsob reklamácie, pretože v tomto prípade nezistil žiadny rozpor s dobrými mravmi. Za neplatné neurčil ustanovenie bodu 4.6 zmluvy ohľadom zmeny úrokovej sadzby žalovaným, ak dôjde k zmene miery rizika klienta. Aj v tomto prípade konštatoval, že uvedené ustanovenie sa neprieči dobrým mravom a ani neobchádza zákon. Nejde v tomto prípade o svojvoľné právo žalovaného meniť úrokovú sadzbu, nakoľko toto závisí od ďalších okolností uvedených v dojednaní. 2. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali, aby sa im žalovaný písomne ospravedlnil za porušenie ich práv vyplývajúcich z predpisov na ochranu spotrebiteľa, v tejto časti považoval ich návrh za neprípustný, nakoľko takúto možnosť neupravuje žiaden právny predpis. V ostatnej časti žalobnému návrhu vyhovel a rozhodol o neplatnosti žalobcami konkrétne označených ustanovení zmluvy o úvere, ktoré špecifikoval vo výroku napadnutého rozsudku. Konštatoval, že uvedené ustanovenia sú v rozpore s dobrými mravmi a vo vzťahu k žalobcom ako spotrebiteľom značne šikanózne a z toho titulu neplatné. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na rozsah pomeru úspechu a neúspechu, žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na ich náhradu. 3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobcovia aj žalovaný. Žalobcovia namietali nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, ak tento zamietol ich návrh na určenie, že nimi označené ustanovenia zmluvy o poskytovaní úveru sú neprijateľnými podmienkami spotrebiteľskej zmluvy. Okresný súd ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia tejto zmluvy vyložil neprístupne reštriktívne. Ďalej nesúhlasili so zamietnutím žalobného návrhu, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti a neprijateľnosti ustanovenia 4.6 zmluvy o úvere. Poukázali na ust. § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka, ktorý za neprijateľné podmienky považuje najmä ustanovenia umožňujúce dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Musí ísť teda o dôvod objektívne poznateľný a nie o akúkoľvek všeobecnú formuláciu, resp. uvedenie len akéhosi pseudodôvodu, ktorý je nejasný a pripúšťa rôzny výklad. Takto bol formulovaný aj bod 4.6 zmluvy, ktorým sa žalovaný snažil obchádzať predmetné zákonné ustanovenie. Uvedené ustanovenie zmluvy pripúšťa rôzny výklad a umožňuje žalovanému uplatniť svojvôľu pri jednostrannej zmene úrokovej sadzby, čím dochádza k ich výraznému znevýhodneniu. Ustanovenie označili za neprijateľnú podmienku a z toho titulu aj absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Naviac uviedli, že neurčitosť tohto zmluvného dojednania ho robí neplatným aj v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Sú v ňom použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne. V zmluve nie je vysvetlený význam pojmu „miera rizika klienta“. Ďalej poukázali na to, že uvedené ustanovenie zmluvy je v rozpore aj s § 75 ods. 4 písm. d) Zákona o bankách, z titulu ktorého je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia Zákona o bankách musí zmluva o hypotekárnom úvere obsahovať podmienky závislé od objektívnych skutočností. Uvedené ustanovenie však túto zákonnú požiadavku nespĺňa. Nielen v úverovej zmluve, ale ani v žiadnej jej prílohe nie sú podmienky špecifikované a nikde nie je stanovený výpočet rizika klienta, z čoho vyplýva, že nemohli vedieť ani predpokladať, aké okolnosti môžu znamenať splnenie podmienok pre jednostrannú zmenu úrokovej sadzby žalovaným. Žiadali, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania odvolací súd ustálil, že žalobcovia ním napádali výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bol ich žalobný návrh zamietnutý v časti, v ktorej sa domáhali určenia neprijateľnosti tých dojednaní v zmluve, ktoré okresný súd v rozhodnutí označil za neplatné a vo výroku, ktorým zamietol nárok žalobcov na určenie neplatnosti a neprijateľnosti bodu 4.6 spornej zmluvy. Žalobcovia v podanom odvolaní nenamietali správnosť záverov okresného súdu, na základe ktorých zamietol ich návrh, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti a neprijateľnosti dojednania v bode 11.1.1.3 pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, ako aj neplatnosti dojednaní v bode 11.1.3, 11.3.1, 9.2.3 a v bode 12.5. Rovnako nenamietali správnosť záverov okresného súdu, ktorým zamietol ich návrh, ktorým sa voči žalovanému domáhali ospravedlnenia. 5. Žalovaný v podanom odvolaní napadol výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobnému návrhu vyhovené, žiadal, aby v tejto časti krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd mal preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti, konštatoval, že na ich zmluvný vzťah sa použijú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedený právny predpis však explicitne vylučuje takýto typ zmluvy zo svojej pôsobnosti. Na tento vzťah nemožno aplikovať ani neskoršie ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko aj v zmysle tohto právneho predpisu hypotekárny úver nie je spotrebiteľským úverom. Ďalej namietal, že žalobcovia nemajú na nimi žiadanom určení naliehavý právny záujem. Svoj nárok opierajú iba o teoretickú možnosť aplikácie nimi uvedených ustanovení v prípade porušenia úverovej zmluvy, ku ktorej z ich strany nedošlo a v budúcnosti vôbec nemusí dôjsť. Okresný súd vôbec neprihliadal na skutočnosť, že v súčasnosti nie je právo žalobcov žiadnym spôsobom ohrozené a títo nepredložili žiaden relevantný dôkazný prostriedok preukazujúci opak. Žalovaný ďalej poukazoval na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Uviedol, že dôvody a závery, pre ktoré súd žalobe čiastočne vyhovel, sú všeobecné, strohé, bez uvedenia širších súvislostí a náležitej argumentácie založenej na vykonanom dokazovaní. Žalobcovia v úverovej zmluve zhodne vyhlásili, že si ju prečítali a zmluva vyjadruje ich slobodnú vôľu a nie sú im známe okolnosti, ktoré by ju robili neplatnou, ktorú skutočnosť potvrdili aj svojím podpisom. Označil za neakceptovateľné, aby takmer po 10 rokoch trvania obligačného vzťahu bez jediného porušenia zmluvy súd vyhovel žalobe, ktorou sa žalobcovia ex post domáhajú určenia neplatnosti ustanovení zmluvy, s ktorými sa pred jej podpisom oboznámili, a to iba z dôvodu ich hypotetickej obavy o možnej aplikácii týchto ustanovení voči nim. Okresný súd dezinterpretoval zmluvné ustanovenia, ktoré označil za neplatné. 6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že pokiaľ okresný súd ich žalobnému návrhu vyhovel, jeho právne posúdenie o existencii naliehavého právneho záveru na žiadanom určení bolo správne. Poukázali na skutočnosť, že si doteraz zmluvné povinnosti plnili, a to aj tie, ktoré im boli uložené v rozpore s dobrými mravmi, a to v strachu zo sankcionovania zo strany žalovaného. Za takéhoto stavu je danosť naliehavého právneho záujmu jasná. 7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov označil za správny záver okresného súdu o nemožnosti určenia žalobcami označených zmluvných dojednaní za neprijateľné zmluvné podmienky z dôvodu, že normatívna úprava neprijateľných podmienok bola do právneho poriadku zavedená až s účinnosťou od 01.03.2010. 8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - „CSP“) po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP, t.j. pred 01.07.2016, podľa § 470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového právneho predpisu. Po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozhodnutiu, proti ktorému bol opravný prostriedok v čase jeho podania prípustný (§ 204 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho konania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu stanovenom ustanovením § 379 a § 380 CSP a v časti ho ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a v časti zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je to uvedené vo výroku jeho rozsudku. 9. Krajský súd vo veci rozhodol skorším rozsudkom č.k. 7Co/563/2015-343 zo dňa 10. februára 2016. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dovolanie. Na základe podaného dovolania Najvyšší súd SR uznesením č.k. 4 Cdo 223/2016-401 zo dňa 25. októbra 2017 zrušil tento rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že odvolací súd nepostupoval v súlade s ust. § 213 ods. 2 OSP, podľa ktorého musí odvolací súd postupovať vtedy, keď dospeje k záveru, že sa na vec - podľa jeho názoru - vzťahuje také ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní zo strany súdu prvej inštancie nebolo použité, je však pre rozhodnutie vo veci určujúce. Účastníkovi konania sa tak vytvára možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Tým, že bude môcť až po samé rozhodnutie argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu, posilňuje sa jeho právo na spravodlivý proces. 10. Vychádzajúc z tohto záveru dovolacieho súdu, krajský súd postupom podľa § 302 ods. 2 CSP vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu § 52 ods. 1 a § 53 ods. 1, 3 a 4 a § 879j Občianskeho zákonníka na prejednávanú vec. 11. Žalovaný vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu (č.l. 421 a nasl.) uviedol, že nemožno aplikovať tieto právne predpisy na prejednávanú vec. Poukázal na znenie ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka, ktoré normuje nepravú retroaktivitu, zároveň však výslovne uvádza, že vznik právneho vzťahu sa musí posudzovať podľa doterajších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že súd musí brať do úvahy právny stav existujúci v čase vzniku záväzkového vzťahu. Ak má byť dôvodom určenia neplatnosti, resp. neprijateľnosti zmluvnej podmienky, spôsob formulácie sporného ustanovenia, môže súd vyhodnocovať jeho textáciu výlučne podľa zákonných požiadaviek platných a účinných v čase vzniku zmluvy. Opak by zásadným spôsobom negoval princíp právnej istoty. Pre účely aktuálnych možností aplikácie § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, poukázal aj na aktuálne znenie § 53 ods. 15 písm. a) Občianskeho zákonníka, ktoré výslovne stanovuje, kedy nie je zmena úrokovej sadzby neprijateľnou zmluvou podmienkou. Tam uvedené výnimky určujú, že v danom prípade nemožno na konkrétne produkty finančných služieb aplikovať pravidlá pre neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. On, ako žalovaný, je dodávateľom finančných služieb, spotrebiteľ bol o zmene riadne informovaný a má právo vypovedať poskytovanú finančnú službu. Je preto nepochybné, že ak zákonodarca zakotvil takéto ustanovenie ako výnimku z uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok, nemožno za neprijateľnú podmienku považovať ani č. 4.6 zmluvy o úvere, ktorý je aplikovaný totožne ako zákonom stanovená výnimka. 12. Vo vzťahu k § 153 ods. 3 a 4 OSP žalovaný poukázal na § 470 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého už predmetné ustanovenia nie sú aplikovateľné. Určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nie je v zmysle aktuálneho znenia § 137 písm. d) CSP v spojení s § 298 CSP spôsobilé byť samostatným predmetom konania, pretože neexistuje taký právny predpis, ktorý by umožňoval konanie o ňom ako o samostatnej právnej skutočnosti. Žalobcovia žalujú o určenie, či tu právo je, alebo nie je, na takomto určení však nemajú naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP, ustanovenia tohto procesného predpisu takéto individuálne určenie neumožňujú. Ďalej uviedol, že právny názor okresného súdu, pre ktorý dospel k záveru, že čl. 4.6 zmluvy o úvere nie je neprijateľnou podmienkou, je správny. Týmto dojednaním nie je dané svojvoľné právo pre neho ako žalovaného meniť úrokovú sadzbu, ale závisí to od ďalších okolností uvedených v zmluve. Účelom tohto článku je zabezpečenie výhodného úročenia poskytovaného úveru. V čase uzavretia zmluvy bolo dohodnuté úročenie také výhodné, že žalobcovia slobodne a motivovaní ekonomicky vstúpili s ním do právneho vzťahu . Zo znenia zmluvy však nevyplýva, že by sa bol zaviazal na to, že výška úrokovej sadzby bude vždy určená ako súčet dohodnutého úrokového rozpätia a dohodnutej sadzby. Takýto výklad by bol v rozpore s čl. 4.6 zmluvy o úvere, ktorý pripúšťa zmenu úrokovej sadzby aj inak ako tým, že sa sčíta fixné dohodnuté úrokové rozpätie s aktuálnou dohodnutou sadzbou. Je povinný pri tomto postupe konať tak, že úrokové rozpätie určí vo výške adekvátnej úrokovej sadzby. Otázku formulácie ustanovenia tohto článku nemožno tiež hodnotiť bez zohľadnenia reálneho vývoja na bankovom trhu, ktorý musia strany, predovšetkým žalobca, predpokladať pri uzavretí zmluvy. Zmluva o úvere medzi bankou a klientom je uzatváraná na dlhšie časové obdobie. Banka pri formulácii jednotlivých ustanovení musí v určitom rozsahu predvídať, že počas tohto obdobia dôjde k zmenám, ktoré si vyžadujú zmenu výkladu použitých pojmov. Z tohto dôvodu banka nemôže všetky pojmy v zmluve uzatvorenej na dlhšie obdobie presne definovať a špecifikovať. Nemožno opomenúť fakt, že od uzavretia zmluvy do podania žaloby došlo v úverovom vzťahu k podstatným zmenám, a to zániku sadzby BRIBOR, na ktorú bola naviazaná úroková sadzba, zánik meny, v ktorej bol úver poskytnutý, zmeny vo výške úrokových sadzieb, z ktorých by mohol vychádzať výpočet úrokovej miery žalobcov, prijatie dvoch opatrení s úzko súvisiacim s využívaním zdrojov banky a posudzovaním kreditného rizika klientov, a to opatrenie NBS č. 4/2007 a opatrenie NBS č. 13/2010. Zmena úrokového rozpätia nemusí byť podmienená správaním sa klientov, ale môžu ju ovplyvniť zmeny podmienok na trhu, právnych predpisov alebo požiadavky orgánu dohľadu. Dôvody a spôsob, ktorým mení úrokovú sadzbu, nie sú svojvoľné, ale musia zohľadniť aj ingerenciu NBS, ktorá požaduje od bánk prijatie a realizáciu osobitného postupu ako reakcie na existenciu nepredvídateľných rizík. Z uvedených dôvodov musel formulovať predmetné ustanovenie tak, že má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu, ak dôjde k zmene miery rizika klienta. Niekedy môže táto zmena znamenať zníženie, niekedy však naopak, zvýšenie úrokovej sadzby. Zmena teda nebude znamenať vždy len zmenu v neprospech klienta, toto ustanovenie je potrebné vykladať ako celok, predovšetkým s ohľadom na požiadavku adekvátnej zmeny, ale aj možnosť žalobcov úver splatiť bez akejkoľvek sankcie. 13. Ďalej poukázal na žalobcami predložený list NBS adresovaný inému spotrebiteľovi zo dňa 17.02.2014, ktorý predložili spolu s odvolaním proti rozsudku okresného súdu, ako dôkaz , že zvýšenie úrokovej sadzby je neurčité a poškodzuje spotrebiteľa. Napriek tomu, že postup NBS je v danom prípade kritický, jej stanovisko potvrdzuje jeho argumentáciu, ale aj závery okresného súdu. Určenie výšky úrokovej sadzby, za ktorú banka poskytuje úroky, je internou záležitosťou banky a banka nie je povinná zverejňovať, resp. oznamovať klientovi algoritmus výpočtu úrokovej sadzby. Jedným z dôvodov zmeny úrokovej sadzby podľa úverovej zmluvy je „zmena miery rizika klienta“, ale ide iba o jeden z možných dôvodov. Banka je v zmysle zmluvy po uplynutí daného obdobia oprávnená úrokovú sadzbu meniť. NBS aj prvoinštančný súd dodnes konštatovali, že banka by pri používaní čl. 4.6 nemala postupovať v neprospech klienta. Predmetom prejednávanej veci však nie je preskúmavanie aplikácie čl. 4.6 zmluvy o úvere v konkrétnom vzťahu, ale jeho preventívne posúdenie ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá napĺňa znaky abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach v zmysle § 301 a nasl. CSP. Tu však súd v tomto konaní nemá právomoc riešiť. 14. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedli, že ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka normuje aplikáciu úprav účinných od 01.01.2008 aj na predmetný právny vzťah, pokiaľ ide o obsah práv a povinností z neho vyplývajúcich. Zákonná úprava § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je účinná od 01.04.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým bola výslovne prevzatá okrem iného Smernica 93/13/EHS do nášho právneho poriadku, pričom Občiansky zákonník už v znení od 01.04.2004 obsahuje úpravu generálnej klauzuly neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 a demonštratívny výpočet niektorých osobitných skutkových podstát neprijateľných podmienok v zmysle § 53 ods. 4 OZ, a to vrátane § 53 ods. 4 písm. i). 15. Článok 4.6 úverovej zmluvy nespĺňa zákonné predpoklady výnimky v zmysle § 53 ods. 15 písm. a) Občianskeho zákonníka. Neumožňuje zmenu sadzby len z vážnych objektívnych dôvodov, ale umožňuje túto zmenu na základe naplnenie neurčitých a netransparentne definovaných pseudodôvodov, teda aj dôvodov subjektívnych, nie vážnych a hlavne vopred neznámych pre obe strany. Okrem iného tu chýba súhlasný prejav vôle zmluvných strán, pokiaľ ide dôvody oprávňujúce banku na zmenu sadzby. Možnosť určiť neprijateľnosť podmienky vyplýva z osobitného predpisu, a to § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. v spojení s § 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami, a teda v zmysle § 3 ods. 5 má právo cestou určenia neprijateľnosti tejto podmienky domáhať ochrany . Ďalej možno poukázať na ustanovenie § 298 ods. 1 CSP. Podľa tohto ustanovenia môže súd aj bez návrhu určiť neprijateľnosť podmienky, preto je zrejmé, že môže takúto neprijateľnosť určiť aj na návrh. Uvedené zákonné ustanovenie je lex specialis k § 137 písm. d) CSP. Ďalej uviedli, že banka si môže dojednať s klientom zmenu úrokovej sadzby, táto ale musí byť v súlade so zákonom a smernicou, teda musia byť zmluvne dohodnuté dôvody a mechanizmy takejto zmeny. To, že banka nebola schopná si takúto zmenu v zmluve kvalitne právne ošetriť v súlade s platnými právnymi predpismi, potvrdila aj NBS. Zlý odhad rizika podnikania žalovaného nemôže byť prenesený na žalobcov, nakoľko tí by boli viazaný podmienkou umožňujúcou banke svojvoľne meniť cenu úveru. 16. Krajský súd ani po oboznámení sa s názormi strán sporu k možnému právnemu posúdeniu veci, nemal dôvod odchýliť sa od svojich právnych názorov prezentovaných v predchádzajúcom rozsudku, ktorý bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR. Ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka nevylučuje aplikáciu zákona č. 568/2007 Z.z., účinného od 01.01.2008 aj na zmluvný vzťah strán sporu. Naopak, z jeho ustanovenia vyplýva, že tieto právne vzťahy sa spravujú novou právnou úpravou s tým, že podľa doterajších predpisov sa posudzuje iba vznik týchto právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008. Uvedené ustanovenie určuje ochranu práv nadobudnutých podľa predošlých právnych noriem, avšak súčasne prikazuje aplikovať na tieto právne vzťahy aj novú právnu úpravu (nepravá spätná pôsobnosť zákona). 17. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.04.2004 bola do prvej časti Občianskeho zákonníka vložená nová piata hlava, ktorej nadpis znel „SPOTREBITEĽSKÉ ZMLUVY“. Podľa § 52 ods. 1 tohto novelizovaného znenia Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy boli definované ako kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripravovaného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 53 ods. 1 tohto novelizovaného znenia Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust. § 53 ods. 3 tohto novelizovaného znenia Občianskeho zákonníka príkladmo uvádzalo, čo možno považovať za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 53 ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Prijatím zákona č. 150/2004 Z. z. tak došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Následne, zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 01.01.2008 došlo k „rozšíreniu“ ustanovení definície spotrebiteľskej zmluvy aj na zmluvy, ktoré neboli upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, to znamená aj na úverové zmluvy. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.01.2008. Teda v zmysle ustanovení tohto právneho predpisu sa za spotrebiteľské zmluvy považujú aj zmluvy, ktoré vznikli pred 01.01.2008 a neboli uzatvorené v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ako účastníci zmluvy v nich vystupujú spotrebiteľ a dodávateľ. Ďalšia novela Občianskeho zákonníka zákon č. 575/2009 Z. z. s účinnosťou od 01.03.2010 zaviedol do Občianskeho zákonníka § 53a a zároveň novelizoval aj Občiansky súdny poriadok, a to ust. § 153 ods. 4 O.s.p.. V zmysle týchto ustanovení bol súd oprávnený vysloviť vo výroku svojho rozhodnutia neprijateľnosť zmluvnej podmienky. 18. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že časová pôsobnosť noriem civilného procesného práva, medzi ktoré sa zaraďuje aj Občiansky súdny poriadok je vybudovaná na zásade, že procesné normy nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti. Platí základné pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou.V prejednávanej veci konanie začalo podaním žalobného návrhu dňa 19.12.2013. V čase rozhodovania okresného súdu napadnutým rozsudkom bol platný a účinný zákon č. 575/2009 Z. z., ktorým bol § 153 O.s.p. doplnený odsekom 4, ktorý znie: „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia“. Aj keď zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov pôvodne zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občianskeho zákonníka za spotrebiteľské priamo neoznačuje, tieto zmluvy mali charakter spotrebiteľských zmlúv už v zmysle vtedy platného ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Preto aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov možno považovať za spotrebiteľské. Okrem toho zákon č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2008 rozšíril definíciu spotrebiteľských zmlúv aj na zmluvné typy, ktoré neboli upravené v Občianskom zákonníku. Ako už bolo zdôraznené, v rámci prechodných ustanovení k tejto novele Občianskeho zákonníka podľa § 879j sa jeho ustanoveniami spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.01.2008. To znamená, že ak sporná úverová zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi konania pred týmto dátumom, jej posúdenie z hľadiska spotrebiteľských zmlúv možno vykonať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy. Okrem toho, ako správne v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval okresný súd, pomerne široká ochrana spotrebiteľom je garantovaná smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Táto smernica je všeobecnej povahy a jej aplikácia prichádza do úvahy vždy, ak daný vzťah neupravuje osobitná právna úprava, prípadne bude aplikovaná popri osobitnej právnej úprave. Preto, ak aj do 01.01.2008 sa ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách nevzťahovali na iné typy spotrebiteľských zmlúv ako tie, ktoré boli upravované Občianskym zákonníkom, posudzovanie neprijateľných a neprimeraných podmienok bolo potrebné vykonať aj v zmysle citovanej smernice Rady a posudzovať ich neplatnosť z hľadiska ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako však už odvolací súd zdôraznil, s účinnosťou od 01.01.2008 sa ustanoveniami spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku riadili aj právne vzťahy vyplývajúce zo zmlúv, ktoré mali charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak neboli ako druh zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Uvedená zmena Občianskeho zákonníka vlastne rozšírila posudzovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka aj na ostatné zmluvné typy a vzhľadom na ust. § 879j Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že nie je možné konštatovať neprijateľnosť zmluvných dojednaní označených navrhovateľmi v podanom žalobnom návrhu. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd preto rozsudok okresného súdu zmenil tak, že okrem neplatnosti konštatoval aj neprijateľnosť zmluvných ustanovení, ktorých neplatnosť vyslovil okresný súd vo výroku napadnutého rozsudku. Dôvody, pre ktoré okresný súd konštatoval neplatnosť uvedených ustanovení zmluvy sú zároveň v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj neprijateľnými zmluvnými dojednaniami, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu medzi žalobcami ako spotrebiteľmi a žalovaným ako dodávateľom. Krajský súd sa v tejto súvislosti nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného o nedostatočnom odôvodnení záverov okresného súdu týkajúcich sa neplatnosti týchto zákonných ustanovení. Naopak, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd dostatočne podrobne uviedol skutočnosti, na ktoré pri posúdení uvedenej zmluvy ako spotrebiteľskej bol povinný prihliadať, aké parametre by tento spotrebiteľský vzťah mal spĺňať. Následne v jednotlivostiach vo vzťahu ku každému ustanoveniu zmluvy sa dostatočne dôsledne zaoberal hodnotením splnenia týchto kritérií. S jeho závermi sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 19. Rovnako nie je dôvodná odvolacia námietka žalovaného o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcov na žiadanom určení. Skutočnosť, že žalobcovia si riadne plnili zmluvné povinnosti, ktoré im boli uložené predmetnými ustanoveniami zmluvy, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi, neodstraňuje neistotu právnych vzťahov medzi stranami sporu. Určovacia žaloba má spĺňať najmä preventívnu funkciu a predchádzať porušeniu práv a povinností vyplývajúcich z právnych vzťahov. Okrem toho, v prípade spotrebiteľských vzťahov platí, že rešpektovanie právnej istoty v spotrebiteľských právnych vzťahoch je významné z hľadiska princípu ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov tomu zodpovedá aj požiadavka „postaviť na isto“ právny vzťah medzi účastníkmi tohto vzťahu bez toho, že by už došlo k porušeniu zmluvou vyplývajúcich práv a povinností. Vychádzajúc z týchto skutočností krajský súd odvolanie žalovaného nepovažoval za dôvodné. 20. Žalovaný namietal nemožnosť podania žaloby v znení, v akom bola podaná žalobcami v zmysle novej procesnej úpravy - CSP. Krajský súd považuje za významný dátum, kedy bola žaloba doručená súdu prvej inštancie, a to dňa 19.12.2013. V tomto čase bol platný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny priadok, ktorý okrem iného upravoval v § 80 písm. c) možnosť návrhom na začatie konania uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V tejto súvislosti existovala aj dostatočne jednotná a ustálená judikatúra, že takýmto návrhom na začatie konania bolo aj určenie (ne)platnosti právneho úkonu. Nová procesná právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikability procesných noriem, ale rešpektuje procesný účinok tých úkonov, ktorý zostal zachovaný aj po 30.06.2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 01.07.2016 účinnej právnej úpravy o obsahu žaloby (§ 137 CSP) sa nemôžu uplatniť v plnom rozsahu, hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri žalobách podaných od uvedeného dňa. Možno teda posudzovať podanie takejto žaloby nielen v zmysle § 80 písm. c) OSP, ale aj § 153 a § 154 OSP. Okrem toho, nová právna úprava § 298 CSP je svojím znením zhodná s doterajšou právnou úpravou. Aj v jej zmysle je možné rozhodnúť o neprijateľnosti zmluvných podmienok za splnenia rovnakých podmienok, ako to bolo v zmysle doterajšej právnej úpravy. 21. Rovnako nie je dôvodná odvolacia námietka žalovaného o neexistencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na žiadanom určení. Skutočnosť, že žalobcovia si riadne plnili zmluvné povinnosti, ktoré im boli uložené predmetnými ustanoveniami zmluvy, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi, neodstraňuje neistotu právnych vzťahov medzi účastníkmi zmluvy. Určovacia žaloba má spĺňať najmä preventívnu funkciu a predchádzať porušeniu práv a povinností vyplývajúcich z právnych vzťahov. Okrem toho, v prípade spotrebiteľských vzťahov platí, že rešpektovanie právnej istoty v spotrebiteľských právnych vzťahoch je významné z hľadiska princípu ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z týchto skutočností krajský súd odvolanie odporcu nepovažoval za dôvodné. 22. Pokiaľ posudzoval odvolacie námietky žalobcov o nesprávnosti rozhodnutia okresného súdu, ktorý zamietol ich návrh na určenie neplatnosti a neprijateľnosti bodu 4.6 zmluvy o úvere, v tejto časti považoval ich odvolanie za dôvodné. Skutočne bolo potrebné, aby okresný súd skúmal, či zmluva transparentným spôsobom uvádza dôvod a spôsob zmeny poplatkov spojených s poskytnutím úveru. Možno sa stotožniť s odvolateľmi, že predmetné ustanovenie pripúšťa rôzny výklad a umožňuje uplatniť žalovanému svojvôľu pri jednostrannej zmene úrokovej sadzby a tým výrazne znevýhodniť žalobcov ako spotrebiteľov. Neurčitosť tohto ustanovenia spočíva v tom, že používa pojem „miera rizika klienta“, ktorý nie je nikde vysvetlený a špecifikovaný, teda neumožňuje žalobcom ako spotrebiteľom predpokladať obsah zmien úrokovej sadzby, ktoré môžu nastať v budúcnosti. Krajský súd, na rozdiel od okresného súdu, dospel k záveru, že uvedené ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka a z toho titulu neplatnou. 23. Skutočnosti, na ktoré poukazoval žalovaný vo vyjadrení na výzvu súdu k možnému právnemu posúdeniu veci ohľadne „neurčitosti“ čl. 4.6 zmluvy, nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Okolnosti, ktoré vedú banku k možnosti jednostranného zvýšenia úrokovej sadzby tak, ako ich opisoval žalovaný v podanom odvolaní, mali byť adekvátnym spôsobom zohľadnené v znení tejto zmluvy. Tak, ako to konštatovali žalobcovia vo svojej reakcii na vyjadrenie žalovaného, ide o podnikateľské riziko žalovaného, ktoré má adekvátnym spôsobom vyjadriť v predmetnom zmluvnom dojednaní.. Ako aj sám žalovaný vo svojom vyjadrení uvádzal, na mieru tohto rizika majú vplyv viaceré faktory. V čase uzavretia zmluvy by malo byť zrejmé minimálne, akým spôsobom sa budú tieto faktory hodnotiť, prípadne, ktoré konkrétne faktory a v akom rozsahu budú brané do úvahy. 24. Vychádzajúc z týchto záver, krajský súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozsudku. 25. O trovách konania, vrátane trov dovolacieho konania, rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 451 ods. 3 veta druhá CSP. 26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)