Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/378/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416200302 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5416200302.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ing. A. T., LLM, nar. XX.XX.XXXX, bytom E., R. E. XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom v Nitre, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Urbárni spolumajitelia pozemkové spoločenstvo Veličná, so sídlom Veličná, Námestie 163, IČO: 14 225 085, právne zastúpený: Karkó s.r.o., so sídlom v Žiline, Sad na Studničkách 1029/32, IČO: 50158121, o určenie neplatnosti rozhodnutí valného zhromaždenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/9/2016-112 zo dňa 10. augusta 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol žalobu v časti určenia neplatnosti uznesenia prijatého na riadnom Valnom zhromaždení Urbárni spolumajitelia pozemkové spoločenstvo Veličná, so sídlom Veličná, IČO: 14 225 085 zo dňa 25.04.2015, p o t v r d z u j e . Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol žalobu v časti určenia neplatnosti uznesenia č. 2 prijatého dňa 24.10.2015 m e n í tak, že u r č u j e , že uznesenie č. 2 prijaté na riadnom Valnom zhromaždení Urbárni spoumajitelia pozemkové spoločenstvo Veličná, so sídlom Veličná, IČO: 14 225 085 zo dňa 25.04.2015, j e n e p l a t n é . Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu v celom rozsahu a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. 2. Vychádzal zo zistenia, že pokiaľ išlo o uznesenie zo zasadnutia 25.04.2015, žalobca nemal aktívnu vecnú legitimáciu s poukazom na ust. § 15 ods. 2 Zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len ZoPS), v zmysle ktorého prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia. Ak mal žalobca 138.233 hlasov, čo nebolo sporné, na valnom zhromaždení nemohol hlasovať proti tomuto uzneseniu, ktoré bolo na ňom prijaté, pretože prehlasovaní člen/členovia mali len 117.709 hlasov. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je prvým dôvodom, prečo žalobu na určenie neplatnosti uznesenia prijatého na valnom zhromaždení žalovaného dňa 25.04.2015 zamietol. 3. Aj keď ide o určovaciu žalobu, nie je namieste v konaní riešiť, či žalujúca strana má alebo nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože ide o žalobu, ktorú zákon (ZoPS) výslovne predpokladá. Ide teda o obdobu, napríklad žalôb na určenie neplatnosti právnych úkonov, ktorými bol skončený pracovný pomer. Tieto žaloby zákonník práce výslovne zakotvuje a naliehavý právny záujem sa u nich neskúma. 4. Napokon žalobe nebolo možné vyhovieť pokiaľ ide o obe napadnuté uznesenia zo dňa 25.04.2015 a zo dňa 24.10.2015, ktorých neplatnosti sa žalobca dovolával z dôvodu, že predmetné zhromaždenia neboli zvolávané zákonným spôsobom, a to obvodným lesným úradom, hoci mal, pretože v danom čase volebné obdobie výboru zvoleného dňa 06.06.2009 uplynulo dňa 06.06.2014. Valné zhromaždenia boli takto zvolávané na základe dohody so zamestnancom obvodného úradu Ing. J. I., resp. na základe toho, že sa na tom s „presluhujúcimi“ členmi výboru ústne dohodol. Treba prisvedčiť tvrdeniu zástupcu žalobcu v záverečnom prednese, že Ing. J. I. nemohol, hoc aj ústne, poveriť tretí subjekt výkonom činnosti, ktorý náleží štátnemu orgánu a že ak uplynulo volebné obdobie predchádzajúceho výboru valného zhromaždenie mal zvolať obvodný úrad, pretože to vyplýva z § 14 ods. 3 prvá veta ZoPS. Rozhodujúcim v danej veci je však to, či nesprávny postup zvolávania valného zhromaždenia mal za následok neplatnosť napadnutých rozhodnutí o voľbe členov výboru. Ak valné zhromaždenie fakticky obvodný úrad nezvolal, ale pozvánky dostali všetci členovia, valné zhromaždenie bolo uznášania schopné a rozhodlo nadpolovičnou väčšinou hlasov, nemožno takéto rozhodnutie o voľbe určiť za neplatné. Žaloba predvídaná ZoPS nesleduje cieľ, aby bolo o neplatnosti rozhodnuté pri akomkoľvek porušení ZoPS, ale pri takom porušení, ktoré neoprávnene zasiahne do práv členov spoločenstva. V tomto prípade práva členov spoločenstva neboli tým, že v pozvánke nebol uvedený obvodný úrad porušené, keď títo pozvánku akceptovali, na valné zhromaždenie sa dostavili a na ňom hlasovali a volili v súlade s požiadavkami ZoPS. Ak by bolo zistené, že neboli pozvaní všetci členovia alebo valné zhromaždenie nebolo uznášania schopné alebo nebolo rozhodnuté nadpolovičnou väčšinou, bezpochyby by bolo namieste žalobe vyhovieť, pretože takéto nedostatky by predstavovali porušenie práv členov spoločenstva, ktoré by bolo na mieste sankcionovať neplatnosťou. Vzhľadom na spory vo vnútri spoločenstva je možné dospieť aj k názoru, že žaloba je reakciou na nedodržanie vnútorných dohôd určitých osôb v rámci spoločenstva. Zmyslom žaloby je však ochrana práv členov spoločenstva. 5. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 6. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Namietal pokiaľ súd prvej inštancie v prvej časti zamietol jeho návrh pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, že žiaden právny predpis a ani ZoPS nevylučuje dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia aj členom, ktorí neboli prehlasovaní ak preukážu naliehavý právny záujem. Ak existuje právny prostriedok, ktorým sa možno dovolať neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, nepochybne patrí predovšetkým členom spoločenstva, ktorí majú právo zúčastňovať sa valného zhromaždenia, ktoré formou uznesení vytvára kolektívnu vôľu spoločenstva, do kompetencie ktorého okrem iného patrí aj voľba orgánov spoločenstva. V tomto súd prvej inštancie pochybil, keď neskúmal jeho naliehavý právny záujem ako ho odôvodňoval vo svojom písomnom podaní ako aj ústne na pojednávaní. Má za to, že zamietnutie žaloby pokiaľ sa týka nesprávneho zvolávania valného zhromaždenia, súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a bola tým porušená základná zásada iura novit curia, ale aj jedna zo základných ústavných zásad, a to sudcovská nezávislosť. Zásada iura novit curia sa nevzťahuje len na predmet dokazovania zákonných noriem, ale určuje aj zodpovednosť súdu za jeho konanie a ich aplikáciu. Nezávislosť sudcov pri výkone svojej funkcie znamená, že sú viazaní iba ústavou a zákonmi a všeobecne záväznými predpismi. Podriadenosť sudcu iba zákonmi je teda nielen zárukou sudcovskej nezávislosti, ale i jej podmienkou a spolu s ďalšími zásadami právneho konania tvorí spoľahlivý spravodlivý súdny proces. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne nesprávne, keďže platná právna úprava, z ktorej má pri rozhodovaní vychádzať súd jednoznačne stanovuje, kto môže v danom prípade zvolať valné zhromaždenie. Zo znenia § 14 ods. 3 ZoPS, ako kogentnej právnej normy nie je možné sa od ustanovenej povinnosti zvolania zhromaždenia odchýliť a upraviť tieto skutočnosti prostredníctvom iných foriem, či dokonca uvedené formy nahradiť nezákonným delegovaním na iný subjekt. Tým, že sa členovia zúčastnili valného zhromaždenia, že bolo uznášania schopné a rozhodlo sa nadpolovičnou väčšinou hlasov, nemožno konvalidovať konanie žalovaného, ktoré bolo v rozpore so zákonom. Odôvodnenie rozhodnutia je ústavne neudržateľné, pretože súd nemôže sám prejudikovať a predvídať, aké by mohli byť závery valného zhromaždenia žalovaného v prípade, ak by bolo toto zhromaždenie zvolané v súlade so zákonom. Len pokiaľ by sa zúčastnilo valného zhromaždenia 100 % hlasov členov, mohli by byť závery relevantné. Práve pre nezákonné zvolanie zhromaždení mohlo dôjsť k tomu, že sa niektorí členovia valných zhromaždení nezúčastnili a ich neúčasť mohla byť spôsobená vedomosťou nezákonného stavu. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 2Co/5/2012 a Okresného súdu v Žiline sp. zn. 11Cb/241/2006. Pokiaľ nebol zvolený plný počet členov výboru, tento orgán kreovaný nebol a nemohol plniť funkciu štatutárneho orgánu do dovolenia všetkých členov výboru. Preto pokiaľ nekompletný výbor žalovaného zvolal druhé zhromaždenie, nemohlo byť zvolané platne. Vzhľadom na uvedené navrhuje napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že žalobe bude v plnom rozsahu vyhovené, prípadne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Má za to, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol aj s poukazom na ust. § 15 ods. 2 ZoSP a z tohto dôvodu vyvodil, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Preukázanie naliehavého právneho záujmu automaticky neznamená aj aktívnu vecnú legitimáciu. Preukázanie jeho existencie či neexistencie je procesným predpokladom úspešnosti alebo neúspešnosti určovacej žaloby. Vecná legitimácia je otázkou hmotnoprávneho posúdenia žalobcom uplatneného nároku zo strany súdu. Pokiaľ ide zvolávanie valného zhromaždenia napriek tomu, že ich nezvolal obvodný lesný úrad, mal o ich zvolaní vedomosť a takto zvolaného zhromaždenia sa zúčastnil aj zamestnanec úradu, ktorý konštatoval legálnosť postupu žalovaného. Účelom tohto ustanovenia je práve dosiahnutie funkčnosti pozemkového spoločenstva za situácie, keď zhromaždenie nemá kto zvolať. Pokiaľ by mal platiť výklad žalobcu, zhromaždenie by nebolo zvolané dodnes, nebol by zvolený výbor spoločenstva a samotné spoločenstvo by bolo nefunkčné. Stotožňuje sa s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie aj v tejto časti a má za to, že nedodržanie formy zvolania zhromaždenia nemá za následok neplatnosť žalobcom napadnutých uznesení. Má za to, že ust. § 15 ods. 2 ZoSP upravuje spôsob hlasovania členov o konkrétnych otázkach zhromaždenia a v poslednej vete je upravené aj právo prehlasovaného člena domáhať sa na súde neplatnosti prijatého rozhodnutia. Toto právo súvisí s otázkami platnosti hlasovania na zhromaždení, resp. neoprávneného zásahu do práv člena spoločenstva a nemožno ho aplikovať na dodržanie formy zvolávania zhromaždenia. Navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré i vyčíslil. 8. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca (odvolateľ), ktorý pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu odkazuje na svoje odvolanie. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že špeciálny predpis, v tomto prípade ZoSP nevylučuje použitie všeobecného predpisu, t.j. Zákona č. 99/1963 Zb. (v súčasnosti Zákon č. 160/2015 Z. z.) vo vzťah k určovacej žalobe a naliehavému právnemu záujmu. Špeciálny zákon ZoSP iba ustanovuje špecifický prípad, kedy súd neskúma existenciu naliehavého právneho záujmu. Aj keď možno uznať, že právna úprava ZoSP v podstate vôbec nerieši množstvo nezrovnalostí, ktoré pri správe spoločnej nehnuteľnosti môžu vznikať, nie je možné na druhej strane len z toho dôvodu uprieť žalobcovi právo na spravodlivý proces, najmä keď existuje naliehavý právny záujem. Aplikujúc zásady Zákona č. 160/2015 Z. z., najmä článok 3 a 4 možno na rozhodnutie o spoločnej nehnuteľnosti, v zmysle ZoSP použiť aj právnu prax týkajúcu sa rozhodovania spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/162/2004. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že spoluvlastník bez ohľadu na jeho podiel má právo sa zúčastniť rozhodovania o spoločnej nehnuteľnosti. Ak ale nie je zhromaždenie zvolané zákonne, tak nemôže dôjsť k platnému hlasovaniu a tým ani k prehlasovaniu. Právny predchodca žalobcu svoje výhrady k nezákonne zvolanému zhromaždeniu vyjadril priamo pred členmi, ktorí sa ho zúčastnili. K zvolávaniu valného zhromaždenia odkazuje na svoje vyjadrenie v odvolaní. Zároveň zdôrazňuje, že forma určitého úkonu má svoj význam a nie je možné ju nahradiť. Forma právneho úkonu je zákonom daná preto, aby poskytovala rovnakú ochranu všetkým účastníkom konkrétneho právneho vzťahu. Nie je možné ju okrem zákonom špecifikovaných prípadov nahrádzať. Ak teda je úkon vykonaný v rozpore so zákonom určenou formou a zákon neumožňuje ozdravenie nedostatku formy, je takýto úkon absolútne neplatný. Trvá na podanej žalobe, ako aj na odvolaní voči predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie. 9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý súhlasí, že pokiaľ ide o ZoSP, táto je skutočne len rámcová. Výslovne však upravuje podmienky, za ktorých je prípustné podanie žaloby o neplatnosť rozhodnutia zhromaždenia. K námietke žalobcu ohľadne jeho naliehavého právneho záujmu nerozumie, nakoľko súd prvej inštancie túto právnu kategóriu v konaní ani bližšie neskúmal. V súvislosti s dodržaním formy zvolávania zhromaždenia považuje argumentáciu žalobcu za nesprávnu a najmä v rozpore so zmyslom zákona. ZoSP ukladá povinnosť zvolať zasadnutie zhromaždenia obvodnému lesnému úradu práve z dôvodu zachovania funkčnosti orgánov pozemkového spoločenstva a tým pozemkového spoločenstva ako takého. Pokiaľ teda boli splnené všetky ostatné náležitosti, nemožno považovať prijaté uznesenia za absolútne neplatné len z dôvodu, že pozvánky fakticky zasielal iný subjekt. S poukazom na uvedené navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania. 10. Krajský súd Žilina ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1 CSP, § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ustanovenia § 379 a § 380 CSP a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie pokiaľ sa týka zamietnutia výroku o neplatnosti uznesenia zo dňa 25.04.2015 ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. V časti zamietajúceho výroku ohľadne uznesenia č. 2 zo dňa 24.10.2015 podľa § 388 CSP zmenil tak, že vyslovil, že predmetné uznesenie je neplatné. 11. Z ustanovenia § 15 ods. 2 veta druhá vyplýva procesná legitimácia, kto sa môže domáhať na súde určenia neplatnosti uznesenia prijatého na valnom zhromaždení spoločenstva. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne konštatoval nedostatok aktívnej legitimácie u žalobcu, pokiaľ sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia prijatého na zasadnutí valného zhromaždenia dňa 25.04.2015. Ustanovenie § 15 ods. 2 veta druhá ZoSP jednoznačne ustanovuje, že iba prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia. Zo zápisnice spísanej na zasadnutí zhromaždenia dňa 25.4.2015 opisujúce hlasovanie o spornom uznesení vyplýva, že žalobca nebol prehlasovaným členom spoločenstva. 12. Ustanovenie § 137 CSP uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Iná súkromnoprávna žaloba (neuvedená v § 137 CSP) je prípustná iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Častým znakom týchto žalôb je to, že vyhovujúci rozsudok má konštitutívne účinky. Pri určovacej žalobe (§ 137 písm. c/ CSP) znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je alebo nie je. Takéto rozhodnutie má deklaratórny účinok a rozsudok nie je exekučným titulom. Predpokladom pre procesnú legitimáciu je to, že žalobca má na takom určení naliehavý právny záujem. Zmluvy a iné právne úkony, ich platnosť/ neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákona). Určenie existencie právnej skutočnosti (neplatnosti zmluvy, neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia...) odporuje zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto výrok rozsudku, že napr. uznesenie valného zhromaždenia o zvolení členov výboru spoločenstva je neplatné, nemá výpovednú hodnotu, či v jeho čase vyhlásenia je členom výboru žalobca alebo niekto iný. Z týchto dôvodov nová právna úprava účinná od 1.7.2016 Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. 13. V danom prípade, ako už bol vyššie konštatované, práve z osobitného predpisu, ktorým je § 15 ods. 2 veta druhá ZoSP vyplýva, že určenia právnej skutočnosti sa môže domáhať iba prehlasovaný člen spoločenstva. Z tohto dôvodu je odvolacia námietka žalobcu ohľadne skúmania naliehavého právneho záujmu irelevantná. 14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Pokiaľ ide o uznesenie prijaté na valnom zhromaždení dňa 24.10.2015 súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, z ktorého vychádzal i odvolací súd, avšak jeho rozhodnutie je postihnuté vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci, keď zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 15. V tejto časti žalobného návrhu nebolo medzi stranami sporné, že predmetné zhromaždenie nebolo zvolávané v súlade s ust. § 14 ods. 3 ZoSP, v zmysle ktorého ak uplynie volebné obdobie orgánu spoločenstva a nie je zvolený nový orgán, zasadnutie zhromaždenia zvolá obvodný lesný úrad. Takto zvolaného zasadnutia zhromaždenia sa zúčastní zamestnanec miestne príslušného obvodného lesného úradu, ktorý ho bude viesť až do zvolenia predsedu zhromaždenia. ZoSP obsahuje komplexnú úpravu otázok zvolávania valného zhromaždenia, teda konkrétne v jednotlivých prípadoch kto je oprávnený zvolávať valné zhromaždenie členov spoločenstva. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že volebné obdobie výboru zvoleného dňa 06.06.2009 uplynulo dňa 06.06.2014 a valné zhromaždenie na deň 24.10.2015 nezvolával v zmysle vyššie citovaného ustanovenia obvodný lesný úrad, ktorá otázka nebola medzi sporovými stranami sporná. Zákonom stanovený spôsob, akým sa zvoláva valné zhromaždenie, je potrebné dodržať v záujme ochrany práv jednotlivých členov spoločenstva tak, aby každý z nich mal možnosť zúčastniť sa na valnom zhromaždení a tak, aby valné zhromaždenie zvolávali len tí, ktorí sú na to oprávnení. Odvolací súd má za to, že už porušenie povinnosti pri zvolávaní valného zhromaždenia, ktoré bolo zvolané nefunkčným výborom, malo za následok neplatnosť uznesenia, ktoré bolo na valnom zhromaždení prijaté. Zo zápisnice tohto valného zhromaždenia vyplýva, že sa ho nezúčastnil ani zamestnanec príslušného obvodného lesného úradu, ktorý mal viesť zasadnutie do zvolenia predsedu zhromaždenia. 16. Nakoľko sa valného zhromaždenia nezúčastnilo 100 % hlasov členov spoločenstva, nie je možné predvídať, aké by boli závery tohto valného zhromaždenia a aké uznesenie by bolo prijaté. Takisto nie je možné konštatovať, z akých dôvodov sa valného zhromaždenia nezúčastnili všetci členovia spoločenstva a či to nebol práve dôvod, že valné zhromaždenie nebolo zvolané zákonným spôsobom. Ak súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba je reakciou na nedodržanie vnútorných dohôd určitých osôb v rámci spoločenstva, odvolací súd je práve opačného názoru, že práve z tohto dôvodu zákon presne špecifikuje ako má byť valné zhromaždenie zvolávané, ako sa hlasuje na riadne zvolanom valnom zhromaždení a pod. 17. Na základe uvedených skutočností tak odvolací súd dospel k záveru, že pri zvolávaní valného zhromaždenia na deň 24.10.2015 došlo k porušeniu zákonného ust. § 14 ods. 3 ZoSP a predmetné porušenie má za následok neplatnosť uznesenia, ktoré bolo na danom valnom zhromaždení prijaté. Odvolací súd preto v tejto časti v zmysle ust. § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a určil neplatnosť uznesenia č. 2 prijatého 24.10.2015 za neplatné. 18. V zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP rozhodoval odvolací súd o trovách konania aj na súde prvej inštancie. Podľa § 396 ods. 1 CSP použil ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom k tomu, že v danej veci mali obe strany čiastočný úspech (pomerom rovnaký úspech), odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)