{"guid": "4c36fd01-13ed-42f8-84e0-c73b6ad04bcf:3b4bcf25-5a03-4bf0-ad58-a7cadc7168bf", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5416200302.2", "spisova_znacka": "7Co/378/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/378/2016 z 21. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 21. marca 2017, sp. zn. 7Co/378/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5416200302.2", "identifikacne_cislo": "5416200302", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2017-03-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b4bcf25-5a03-4bf0-ad58-a7cadc7168bf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5416200302.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5416200302.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5416200302.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/378/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416200302
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5416200302.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a
členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ing. A.
T., LLM, nar. XX.XX.XXXX, bytom E., R. E. XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK
s.r.o., so sídlom v Nitre, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Urbárni spolumajitelia
pozemkové spoločenstvo Veličná, so sídlom Veličná, Námestie 163, IČO: 14 225 085, právne zastúpený:
Karkó s.r.o., so sídlom v Žiline, Sad na Studničkách 1029/32, IČO: 50158121, o určenie neplatnosti
rozhodnutí valného zhromaždenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín
č. k. 6C/9/2016-112 zo dňa 10. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol žalobu v časti určenia neplatnosti uznesenia
prijatého na riadnom Valnom zhromaždení Urbárni spolumajitelia pozemkové spoločenstvo Veličná, so
sídlom Veličná, IČO: 14 225 085 zo dňa 25.04.2015,    p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol žalobu v časti určenia neplatnosti uznesenia
č. 2 prijatého dňa 24.10.2015   m e n í   tak, že   u r č u j e  , že uznesenie č. 2 prijaté na riadnom Valnom
zhromaždení Urbárni spoumajitelia pozemkové spoločenstvo Veličná, so sídlom Veličná, IČO: 14 225
085 zo dňa 25.04.2015,   j e                  n e p l a t n é .

Žiadna zo strán   n e m á   na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu v celom rozsahu a žalobcu
zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že pokiaľ išlo o uznesenie zo zasadnutia 25.04.2015, žalobca nemal
aktívnu vecnú legitimáciu s poukazom na ust. § 15 ods. 2 Zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách (ďalej len ZoPS), v zmysle ktorého prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo
obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia. Ak mal žalobca 138.233 hlasov,
čo nebolo sporné, na valnom zhromaždení nemohol hlasovať proti tomuto uzneseniu, ktoré bolo na
ňom prijaté, pretože prehlasovaní člen/členovia mali len 117.709 hlasov. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie je prvým dôvodom, prečo žalobu na určenie neplatnosti uznesenia prijatého na valnom
zhromaždení žalovaného dňa 25.04.2015 zamietol.

3. Aj keď ide o určovaciu žalobu, nie je namieste v konaní riešiť, či žalujúca strana má alebo nemá
na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože ide o žalobu, ktorú zákon (ZoPS) výslovne
predpokladá. Ide teda o obdobu, napríklad žalôb na určenie neplatnosti právnych úkonov, ktorými bol



skončený pracovný pomer. Tieto žaloby zákonník práce výslovne zakotvuje a naliehavý právny záujem
sa u nich neskúma.

4. Napokon žalobe nebolo možné vyhovieť pokiaľ ide o obe napadnuté uznesenia zo dňa 25.04.2015
a zo dňa 24.10.2015, ktorých neplatnosti sa žalobca dovolával z dôvodu, že predmetné zhromaždenia
neboli zvolávané zákonným spôsobom, a to obvodným lesným úradom, hoci mal, pretože v danom čase
volebné obdobie výboru zvoleného dňa 06.06.2009  uplynulo dňa 06.06.2014. Valné zhromaždenia boli
takto zvolávané na základe dohody so zamestnancom obvodného úradu Ing. J. I., resp. na základe
toho, že sa na tom s „presluhujúcimi“ členmi výboru ústne dohodol. Treba prisvedčiť tvrdeniu zástupcu
žalobcu v záverečnom prednese, že Ing. J. I. nemohol, hoc aj ústne, poveriť tretí subjekt výkonom
činnosti, ktorý náleží štátnemu orgánu a že ak uplynulo volebné obdobie predchádzajúceho výboru
valného zhromaždenie mal zvolať obvodný úrad, pretože to vyplýva z § 14 ods. 3 prvá veta ZoPS.
Rozhodujúcim v danej veci je však to, či nesprávny postup zvolávania valného zhromaždenia mal za
následok neplatnosť napadnutých rozhodnutí o voľbe členov výboru. Ak valné zhromaždenie fakticky
obvodný úrad nezvolal, ale pozvánky dostali všetci členovia, valné zhromaždenie bolo uznášania
schopné a rozhodlo nadpolovičnou väčšinou hlasov, nemožno takéto rozhodnutie o voľbe určiť za
neplatné. Žaloba predvídaná ZoPS nesleduje cieľ, aby bolo o neplatnosti rozhodnuté pri akomkoľvek
porušení ZoPS, ale pri takom porušení, ktoré neoprávnene zasiahne do práv členov spoločenstva.
V tomto prípade práva členov spoločenstva neboli tým, že v pozvánke nebol uvedený obvodný úrad
porušené, keď títo pozvánku akceptovali, na valné zhromaždenie sa dostavili a na ňom hlasovali a
volili v súlade s požiadavkami ZoPS. Ak by bolo zistené, že neboli pozvaní všetci členovia alebo
valné zhromaždenie nebolo uznášania schopné alebo nebolo rozhodnuté nadpolovičnou väčšinou,
bezpochyby by bolo namieste žalobe vyhovieť, pretože takéto nedostatky by predstavovali porušenie
práv členov spoločenstva, ktoré by bolo na mieste sankcionovať neplatnosťou. Vzhľadom na spory vo
vnútri spoločenstva je možné dospieť aj k názoru, že žaloba je reakciou na nedodržanie vnútorných
dohôd určitých osôb v rámci spoločenstva. Zmyslom žaloby je však ochrana práv členov spoločenstva.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

6. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Namietal pokiaľ súd prvej
inštancie v prvej časti zamietol jeho návrh pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, že žiaden
právny predpis a ani  ZoPS nevylučuje dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia aj
členom, ktorí neboli prehlasovaní ak preukážu naliehavý právny záujem. Ak existuje právny prostriedok,
ktorým sa možno dovolať neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, nepochybne patrí predovšetkým
členom spoločenstva, ktorí majú právo zúčastňovať sa valného zhromaždenia, ktoré formou uznesení
vytvára kolektívnu vôľu spoločenstva, do kompetencie ktorého okrem iného patrí aj voľba orgánov
spoločenstva. V tomto súd prvej inštancie pochybil, keď neskúmal jeho naliehavý právny záujem ako
ho odôvodňoval vo svojom písomnom podaní ako aj ústne na pojednávaní. Má za to, že zamietnutie
žaloby pokiaľ sa týka nesprávneho zvolávania valného zhromaždenia, súd prvej inštancie vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci a bola tým porušená základná zásada iura novit curia, ale aj
jedna zo základných ústavných zásad, a to sudcovská nezávislosť. Zásada iura novit curia sa nevzťahuje
len na predmet dokazovania zákonných noriem, ale určuje aj zodpovednosť súdu za jeho konanie a ich
aplikáciu. Nezávislosť sudcov pri výkone svojej funkcie znamená, že sú viazaní iba ústavou a zákonmi
a všeobecne záväznými predpismi. Podriadenosť sudcu iba zákonmi je teda nielen zárukou sudcovskej
nezávislosti, ale i jej podmienkou a spolu s ďalšími zásadami právneho konania tvorí spoľahlivý
spravodlivý súdny proces. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces je garancia toho, aby vo
veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne nesprávne, keďže
platná právna úprava, z ktorej má pri rozhodovaní vychádzať súd jednoznačne stanovuje, kto môže v
danom prípade zvolať valné zhromaždenie. Zo znenia § 14 ods. 3 ZoPS, ako kogentnej právnej normy
nie je možné sa od ustanovenej povinnosti zvolania zhromaždenia odchýliť a upraviť tieto skutočnosti
prostredníctvom iných foriem, či dokonca uvedené formy nahradiť nezákonným delegovaním na iný
subjekt. Tým, že sa členovia zúčastnili valného zhromaždenia, že bolo uznášania schopné a rozhodlo
sa nadpolovičnou väčšinou hlasov, nemožno konvalidovať konanie žalovaného, ktoré bolo v rozpore so
zákonom. Odôvodnenie rozhodnutia je ústavne neudržateľné, pretože súd nemôže sám prejudikovať
a predvídať, aké by mohli byť závery valného zhromaždenia žalovaného v prípade, ak by bolo toto
zhromaždenie zvolané v súlade so zákonom. Len pokiaľ by sa zúčastnilo valného zhromaždenia 100 %
hlasov členov, mohli by byť závery relevantné. Práve pre nezákonné zvolanie zhromaždení mohlo dôjsť



k tomu, že sa niektorí členovia valných zhromaždení nezúčastnili a ich neúčasť mohla byť spôsobená
vedomosťou nezákonného stavu. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 2Co/5/2012 a
Okresného súdu v Žiline sp. zn. 11Cb/241/2006. Pokiaľ nebol zvolený plný počet členov výboru, tento
orgán kreovaný nebol a nemohol plniť funkciu štatutárneho orgánu do dovolenia všetkých členov výboru.
Preto pokiaľ nekompletný výbor žalovaného zvolal druhé zhromaždenie, nemohlo byť zvolané platne.
Vzhľadom na uvedené navrhuje napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že žalobe bude v plnom rozsahu
vyhovené, prípadne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Má za to, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol
aj s poukazom na ust. § 15 ods. 2 ZoSP a z tohto dôvodu vyvodil, že žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaný. Preukázanie naliehavého právneho záujmu automaticky neznamená aj aktívnu vecnú
legitimáciu. Preukázanie jeho existencie či neexistencie je procesným predpokladom úspešnosti alebo
neúspešnosti určovacej žaloby. Vecná legitimácia je otázkou hmotnoprávneho posúdenia žalobcom
uplatneného nároku zo strany súdu. Pokiaľ ide zvolávanie valného zhromaždenia napriek tomu, že ich
nezvolal obvodný lesný úrad, mal o ich zvolaní vedomosť a takto zvolaného zhromaždenia sa zúčastnil
aj zamestnanec úradu, ktorý konštatoval legálnosť postupu žalovaného. Účelom tohto ustanovenia
je práve dosiahnutie funkčnosti pozemkového spoločenstva za situácie, keď zhromaždenie nemá kto
zvolať. Pokiaľ by mal platiť výklad žalobcu, zhromaždenie by nebolo zvolané dodnes, nebol by zvolený
výbor spoločenstva a samotné spoločenstvo by bolo nefunkčné. Stotožňuje sa s právnym posúdením
veci súdom prvej inštancie aj v tejto časti a má za to, že nedodržanie formy zvolania zhromaždenia
nemá za následok neplatnosť žalobcom napadnutých uznesení. Má za to, že ust. § 15 ods. 2 ZoSP
upravuje spôsob hlasovania členov o konkrétnych otázkach zhromaždenia a v poslednej vete je
upravené aj právo prehlasovaného člena domáhať sa na súde neplatnosti prijatého rozhodnutia. Toto
právo súvisí s otázkami platnosti hlasovania na zhromaždení, resp. neoprávneného zásahu do práv
člena spoločenstva a nemožno ho aplikovať na dodržanie formy zvolávania zhromaždenia. Navrhuje
napadnuté rozhodnutie potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré i vyčíslil.

8. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca (odvolateľ), ktorý pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu
odkazuje na svoje odvolanie. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že špeciálny predpis, v tomto prípade
ZoSP nevylučuje použitie všeobecného predpisu, t.j. Zákona č. 99/1963 Zb. (v súčasnosti Zákon č.
160/2015 Z. z.) vo vzťah k určovacej žalobe a naliehavému právnemu záujmu. Špeciálny zákon ZoSP
iba ustanovuje špecifický prípad, kedy súd neskúma existenciu naliehavého právneho záujmu. Aj keď
možno uznať, že právna úprava ZoSP v podstate vôbec nerieši množstvo nezrovnalostí, ktoré pri správe
spoločnej nehnuteľnosti môžu vznikať, nie je možné na druhej strane len z toho dôvodu uprieť žalobcovi
právo na spravodlivý proces, najmä keď existuje naliehavý právny záujem. Aplikujúc zásady Zákona č.
160/2015 Z. z., najmä článok 3 a 4 možno  na rozhodnutie o spoločnej nehnuteľnosti, v zmysle ZoSP
použiť aj právnu prax týkajúcu sa rozhodovania spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/162/2004. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že
spoluvlastník bez ohľadu na jeho podiel má právo sa zúčastniť rozhodovania o spoločnej nehnuteľnosti.
Ak ale nie je zhromaždenie zvolané zákonne, tak nemôže dôjsť k platnému hlasovaniu a tým ani
k prehlasovaniu. Právny predchodca žalobcu svoje výhrady k nezákonne zvolanému zhromaždeniu
vyjadril priamo pred členmi, ktorí sa ho zúčastnili. K zvolávaniu valného zhromaždenia odkazuje na svoje
vyjadrenie v odvolaní. Zároveň zdôrazňuje, že forma určitého úkonu má svoj význam a nie je možné
ju nahradiť. Forma právneho úkonu je zákonom daná preto, aby poskytovala rovnakú ochranu všetkým
účastníkom konkrétneho právneho vzťahu. Nie je možné ju okrem zákonom špecifikovaných prípadov
nahrádzať. Ak teda je úkon vykonaný v rozpore so zákonom určenou formou a zákon neumožňuje
ozdravenie nedostatku formy, je takýto úkon absolútne neplatný. Trvá na podanej žalobe, ako aj na
odvolaní voči predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie.

9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý súhlasí, že pokiaľ ide o ZoSP, táto je skutočne len
rámcová. Výslovne však upravuje podmienky, za ktorých je prípustné podanie žaloby o neplatnosť
rozhodnutia zhromaždenia. K námietke žalobcu ohľadne jeho naliehavého právneho záujmu nerozumie,
nakoľko súd prvej inštancie túto právnu kategóriu v konaní ani bližšie neskúmal. V súvislosti s dodržaním
formy zvolávania zhromaždenia považuje argumentáciu žalobcu za nesprávnu a najmä v rozpore
so zmyslom zákona. ZoSP ukladá povinnosť zvolať zasadnutie zhromaždenia obvodnému lesnému
úradu práve z dôvodu zachovania funkčnosti orgánov pozemkového spoločenstva a tým pozemkového
spoločenstva ako takého. Pokiaľ teda boli splnené všetky ostatné náležitosti, nemožno považovať prijaté



uznesenia za absolútne neplatné len z dôvodu, že pozvánky fakticky zasielal iný subjekt. S poukazom
na uvedené navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania.

10. Krajský súd Žilina ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala včas
sporová strana proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods.
1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1 CSP, § 177 ods. 2 písm. c/ CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ustanovenia § 379 a § 380 CSP a napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie pokiaľ sa týka zamietnutia výroku o neplatnosti uznesenia zo dňa 25.04.2015 ako
vecne správne potvrdil podľa  § 387 ods. 1 CSP. V časti zamietajúceho výroku ohľadne uznesenia č. 2
zo dňa 24.10.2015 podľa § 388 CSP zmenil tak, že vyslovil, že predmetné uznesenie je neplatné.

11. Z ustanovenia § 15 ods. 2 veta druhá vyplýva procesná legitimácia, kto sa môže domáhať na
súde určenia neplatnosti uznesenia prijatého na valnom zhromaždení spoločenstva. V preskúmavanej
veci súd prvej inštancie správne konštatoval nedostatok aktívnej legitimácie u žalobcu, pokiaľ sa
domáhal určenia neplatnosti uznesenia prijatého na zasadnutí valného zhromaždenia dňa 25.04.2015.
Ustanovenie § 15 ods. 2 veta druhá ZoSP jednoznačne ustanovuje, že iba prehlasovaní členovia
spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia. Zo
zápisnice spísanej na zasadnutí zhromaždenia dňa 25.4.2015 opisujúce hlasovanie o spornom uznesení
vyplýva, že žalobca nebol prehlasovaným členom spoločenstva.

12. Ustanovenie § 137 CSP uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Iná súkromnoprávna žaloba
(neuvedená v § 137 CSP) je prípustná iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva.
Častým znakom týchto žalôb je to, že vyhovujúci rozsudok má konštitutívne účinky. Pri určovacej žalobe
(§ 137 písm. c/ CSP) znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je alebo nie je. Takéto rozhodnutie má
deklaratórny účinok a rozsudok nie je exekučným titulom. Predpokladom pre procesnú legitimáciu je
to, že žalobca má na takom určení naliehavý právny záujem. Zmluvy a iné právne úkony, ich platnosť/
neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákona). Určenie existencie právnej
skutočnosti (neplatnosti zmluvy, neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia...) odporuje zásade, že
súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v
minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto výrok rozsudku, že napr. uznesenie
valného zhromaždenia o zvolení členov výboru spoločenstva je neplatné, nemá výpovednú hodnotu, či
v jeho čase vyhlásenia je členom výboru žalobca alebo niekto iný. Z týchto dôvodov nová právna úprava
účinná od 1.7.2016 Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za
predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu.

13. V danom prípade, ako už bol vyššie konštatované, práve z osobitného predpisu, ktorým je § 15 ods.
2 veta druhá ZoSP vyplýva, že určenia právnej skutočnosti sa môže domáhať iba prehlasovaný člen
spoločenstva. Z tohto dôvodu je odvolacia námietka žalobcu ohľadne skúmania naliehavého právneho
záujmu irelevantná.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Pokiaľ ide o uznesenie prijaté
na valnom zhromaždení dňa 24.10.2015 súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, z ktorého
vychádzal i odvolací súd, avšak jeho rozhodnutie je postihnuté vadou spočívajúcou v nesprávnom
právnom posúdení veci, keď zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. V tejto časti žalobného návrhu nebolo medzi stranami sporné, že predmetné zhromaždenie nebolo
zvolávané v súlade s ust. § 14 ods. 3 ZoSP, v zmysle ktorého ak uplynie volebné obdobie orgánu
spoločenstva a nie je zvolený nový orgán, zasadnutie zhromaždenia zvolá obvodný lesný úrad. Takto
zvolaného zasadnutia zhromaždenia sa zúčastní zamestnanec miestne príslušného obvodného lesného
úradu, ktorý ho bude viesť až do zvolenia predsedu zhromaždenia. ZoSP obsahuje komplexnú úpravu
otázok zvolávania valného zhromaždenia, teda konkrétne v jednotlivých prípadoch kto je oprávnený
zvolávať valné zhromaždenie členov spoločenstva. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že volebné
obdobie výboru zvoleného dňa 06.06.2009 uplynulo dňa 06.06.2014 a valné zhromaždenie na deň
24.10.2015 nezvolával v zmysle vyššie citovaného ustanovenia obvodný lesný úrad, ktorá otázka nebola



medzi sporovými stranami sporná. Zákonom stanovený spôsob, akým sa zvoláva valné zhromaždenie,
je potrebné dodržať v záujme ochrany práv jednotlivých členov spoločenstva tak, aby každý z nich
mal možnosť zúčastniť sa na valnom zhromaždení a tak, aby valné zhromaždenie zvolávali len tí,
ktorí sú na to oprávnení. Odvolací súd má za to, že už porušenie povinnosti pri zvolávaní valného
zhromaždenia, ktoré bolo zvolané nefunkčným výborom, malo za následok neplatnosť uznesenia, ktoré
bolo na valnom zhromaždení prijaté. Zo zápisnice tohto valného zhromaždenia vyplýva, že sa ho
nezúčastnil ani zamestnanec príslušného obvodného lesného úradu, ktorý mal viesť zasadnutie do
zvolenia predsedu zhromaždenia.

16. Nakoľko sa valného zhromaždenia nezúčastnilo 100 % hlasov členov spoločenstva, nie je možné
predvídať, aké by boli závery tohto valného zhromaždenia a aké uznesenie by bolo prijaté. Takisto
nie je možné konštatovať, z akých dôvodov sa valného zhromaždenia nezúčastnili všetci členovia
spoločenstva a či to nebol práve dôvod, že valné zhromaždenie nebolo zvolané zákonným spôsobom.
Ak súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba je reakciou na nedodržanie vnútorných dohôd určitých osôb
v rámci spoločenstva, odvolací súd je práve opačného názoru, že práve z tohto dôvodu zákon presne
špecifikuje ako má byť valné zhromaždenie zvolávané, ako sa hlasuje na riadne zvolanom valnom
zhromaždení a pod.

17. Na základe uvedených skutočností tak odvolací súd dospel k záveru, že pri zvolávaní valného
zhromaždenia na deň 24.10.2015 došlo k porušeniu zákonného ust. § 14 ods. 3 ZoSP a predmetné
porušenie má za následok neplatnosť uznesenia, ktoré bolo na danom valnom zhromaždení prijaté.
Odvolací súd preto v tejto časti v zmysle ust. § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a určil
neplatnosť uznesenia č. 2 prijatého 24.10.2015 za neplatné.

18. V zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP rozhodoval odvolací súd o trovách konania aj na súde prvej inštancie.
Podľa § 396 ods. 1 CSP použil ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Podľa § 255
ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom k tomu, že v danej
veci mali obe strany čiastočný úspech (pomerom rovnaký úspech), odvolací súd vyslovil, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.                (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.                 Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý                za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/9/2016", "guid": "7e529dac-9f72-4282-abc5-d00287b2acdc:3514a91a-9157-4dd8-9159-216f4bb7c0a5", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "a2a60fd4-a276-4022-81d8-33150dfdad01:65537626-3498-47e0-9b8c-e2ea87983381", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8309201825.1", "spisova_znacka": "2Co/5/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/5/2012 z 26. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-02-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8309201825.1"}, {"guid": "a7a2c2ed-77ed-4cfe-bb9b-dc7b554cb3a7:a67a8738-ca8a-4626-a3f7-c1ba78739f03", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cb/241/2006", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/241/2006 z 2. 3. 2012", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2012-03-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a7a2c2ed-77ed-4cfe-bb9b-dc7b554cb3a7:a67a8738-ca8a-4626-a3f7-c1ba78739f03"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a66efee7-8b10-4854-a384-4e16bf09cf9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.701.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 701/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 701/2022 z 27. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-27", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.701.2022.2"}, {"guid": "6924c7a0-d950-4b3b-85c2-69a9af7db63f:94a8b071-cb9b-4797-ad20-20901bef9171", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3113230235.1", "spisova_znacka": "5Co/32/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/32/2018 z 13. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-03-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3113230235.1"}, {"guid": "6924c7a0-d950-4b3b-85c2-69a9af7db63f:1de2da7f-3e88-4fdc-92e1-43c2363dcce8", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3113230235.1", "spisova_znacka": "5Co/32/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/32/2018 z 13. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-03-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3113230235.1"}]}