Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/219/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115233903 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115233903.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. H. XXXX/XX, D., právne zastúpená: Mgr. Jarmila Karak Vargová, advokátka so sídlom X. XXX, R., o zaplatenie sumy 6.296,39 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 25C/527/2015-76 zo dňa 9. novembra 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 25C/527/2015-84 zo dňa 09. novembra 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č. k. 25C/527/2015-84 zo dňa 09.11.2016 vo výroku, ktorým bol žalobný návrh vo zvyšku zamietnutý a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e . Výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené, z o s t á v a n e d o t k n u t ý . Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.350,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 04.09.2015 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,96 %. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, preto skúmal, či zmluva obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce zo zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. k 08.04.2014). Konštatoval, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Potom podľa § 11 ods. 1 posledná veta citovaného zákona poskytnutý úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi priznal len čistú nesplatenú istinu bez úrokov a poplatkov, po odčítaní úhrad zo strany žalovanej. Žalovaná vyčerpala celkovo sumu 6.700 Eur, z ktorej uhradila 1.349,16 Eur, preto zostatok nesplatenej istiny predstavuje sumu 5.350,84 Eur, ktorej časti žalobe vyhovel a vo zvyšku žiadanej istiny ako aj úrokov a poplatkov žalobu zamietol. Z istiny, ktorú uložil zaplatiť žalovanej, priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške určenej podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 01.02.2013. Keďže žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 24.08.2015 na úhradu zosplatneného úveru a to najneskôr do 03.09.2015 nasledujúcim dňom 04.09.2015 sa dostala do omeškania, od ktorého dátumu súd priznal žalobcovi úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca do výroku, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý. Poukázal na znenie bodu 1.1 zmluvy o pôžičke, podľa ktorého banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banka Slovensko, a.s., ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov boli uvedené v samotnom texte zmluvy, a to výška anuitnej splátky - 103,75 Eur, termín splatnosti prvej anuitnej splátky - 22.04.2014, počet anuitných splátok 120, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky - mesačne, 20-ty deň kalendárneho mesiaca. Okrem toho banka poskytuje bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Pokiaľ by samotný text zmluvy mal takýto podrobný rozpis obsahovať, došlo by k neúmernému rozšíreniu rozsahu zmluvy, čo by neprispelo k jej jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti. Uviedol, že v prospech jeho argumentácie svedčí aj rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej. Podľa tohto rozsudku zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky jej náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na časť pripadajúci na istinu, úroky a iné poplatky, zároveň štát ani nemôže zákonom upraviť povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať. Žalobca žiadal, aby krajský súd aj vo zvyšnej časti žalobe vyhovel. 3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na svoje dovtedajšie vyjadrenia pred súdom prvej inštancie. Zdôraznila, že žalobca od začiatku zahmlieval charakter poskytnutého úveru, zmluva neobsahuje názov a ani upozornenie, že sa jedná o spotrebiteľský úver. Všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa mohla, podľa tvrdenia žalobcu oboznámiť, sa na internetovej stránke žalobcu nedajú dohľadať pre obdobie do mája 2014. Ďalej uviedla, že odkaz na všeobecné obchodné podmienky nemôže nahrádzať písomné dojednanie, nakoľko podmienky majú iba bližšie objasniť zmluvné dojednania. Smernica na znenie ktorej poukazoval žalobca v podanom odvolaní je záväzná pre štát, ktorý ju implementuje do národných právnych systémov. Strany sporu sa nemôžu domáhať jej priamej účinnosti v súkromnoprávnych sporoch. 4. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalovanej sa následne vyjadril žalobca, tzv. replikou. Uviedol, že obchodné podmienky pre úvery neboli účinné v čase uzatvorenia spornej úverovej zmluvy, prvé obchodné podmienky pre úvery boli účinné od 30.05.2014. Je teda logické, že žalovaná sa ich nemohla dohľadať na jeho internetovej stránke. Opätovne zdôraznil, že zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti, účelom a cieľom zákona č. 129/2010 Z. z. nebolo, aby bol spotrebiteľ informovaný v číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky. Okrem toho, žalovaná vstupovala do záväzkového vzťahu dobrovoľne, podpísala zmluvu, z ktorej nepochybne a zrozumiteľne vyplývalo, čo má vrátiť, kedy tak má urobiť a ako dlho tak má robiť. 5. Žalovaná sa k replike žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 19.04.2017, tzv. duplikou. Poukázala na to, že tvrdenia žalobcu sú nepravdivé. Všeobecné úverové podmienky, ktoré boli k dispozícii v čase uzavretia zmluvy neobsahovali podmienky poskytovania úverov, nie je z nich možné vyčítať všetky informácie tak, ako to vyžaduje zákon, rovnako ich neobsahuje ani samotná úverová zmluva. Opätovne zdôraznila, že odkaz na všeobecné obchodné podmienky nemôže nahrádzať písomné dojednanie v zmluve. 6. Žalobca v podaní zo dňa 05.06.2017 uviedol, že v internej databáze dohľadal obchodné podmienky, ktoré sú účinné od 01.02.2014, preto tvrdenia, že prvé obchodné podmienky boli účinné od 30.05.2014 berie späť. 7. Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP); z toho titulu nedotknutým zostal rozsudok Okresného súdu v odvolaním nenapadnutej časti o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 5350,84 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 04.09.2015 do zaplatenia a v preskúmavanej časti bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v zamietajúcom výroku a v závislom výroku o trovách konania. 8. Odvolateľ namietal, že zmluva obsahovala všetky zákonné náležitosti vyplývajúce zo zákona o spotrebiteľských úveroch, nedostatok, ktorý konštatoval súd prvej inštancie, a to, že zmluva neobsahovala rozčlenenie splátok na istinu a úroky za celé obdobie splatnosti úveru nezodpovedá eurokonformnému výkladu tohto zákona. Pokiaľ žalobca odkazoval aj na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-42/2015 je nutné uviesť, že v tomto rozhodnutí sa hovorí, že Smernica 2008/48/ ES nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere patrí do pôsobnosti tejto Smernice a musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy. 9. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z. z. je uvedenie výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Účelom uvedenej právnej úpravy je, aby spotrebiteľ vedel rozlíšiť aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu umožňuje zorientovať sa v danej situácii, lebo inak mu nie je dostatočne zrejmé, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť zaplatil na úroky a ďalšie poplatky. Nie je možné akceptovať odvolaciu námietku žalobcu, že vo všeobecných obchodných podmienkach je špecifikované anuitné splácanie úveru. Ak odvolateľ poukazoval na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ C 42/15, nie je táto argumentácia náležitá. Súdny dvor vyslovil záver, že nie je povinnou náležitosťou úverovej zmluvy podrobný rozpis aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny a aká na úrok a poplatky. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je však na rozdiel od smernice iná. Tento právny predpis uvádzal, že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch tak ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie ako splátok istiny, tak aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Z výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. V danom prípade je tu tak konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že by sa bez ďalšieho automaticky mala uplatňovať Smernica pred vnútroštátnym právom. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie Smernice zaručujúcej jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôžu použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípade, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov jedná sa o spory medzi jednotlivcami a z toho dôvodu nemožno poskytnúť Smernici priamy účinok. Rovnako nie je možné priznať Smernici ani nepriamy účinok. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch by išlo o výklad vnútroštátneho práva contra legem. Odvolací súd je preto napriek odkazu žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ toho názoru, že ak úverová zmluva medzi stranami sporu neobsahovala údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, je tento úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov tak, ako ho posúdil aj okresný súd. 10. V otázke poplatkov odvolateľ taktiež odkázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C 42/15 z 09.11.2016, v zmysle ktorého Zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená ako jediný dokument. Nadväzne podľa odvolateľa náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť obsiahnuté v samotnom texte tejto zmluvy, ale časť z nich môže byť uvedená aj v obchodných podmienkach, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Odvolateľ však prehliada, že určujúcim východiskom v súdenej veci je spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami. Nadväzne je podstatné, že na predmetnú úverovú zmluvu sa vzťahuje právny režim zákona č. 129/2010, ktorý zakotvuje v § 9 požiadavku obligatórnych náležitostí takéhoto typu zmluvy; okrem iného musí obsahovať dojednanie o úrokoch a poplatkoch. Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť „iba“ na bližšie vysvetlenie vzájomných povinností účastníkov zmluvy, či širších súvislostí poskytovanej služby. Rozhodne však nemajú byť priestorom na kreovanie ďalšieho (fakticky) neobmedzeného množstva poplatkových povinností spotrebiteľa. Zároveň ide o dokument formulovaný výhradne bankou bez akéhokoľvek vplyvu spotrebiteľa. Vychádzajúc z uvedeného dospel krajský súd k záveru, že tieto dokumenty nemôžu byť záväzné pre spotrebiteľa a rozhodnutie okresného súdu aj v tejto časti považoval za vecne správne. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, krajský súd preto priznal náhradu trov odvolacieho konania žalovanej. 12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)