{"guid": "7cce4a13-7e06-4c2e-bd38-3e86774e82b9:55990259-8a47-4498-b58d-4b9a000ef31e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5115233903.2", "spisova_znacka": "7Co/219/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/219/2017 z 24. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. októbra 2017, sp. zn. 7Co/219/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5115233903.2", "identifikacne_cislo": "5115233903", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Sojka, PhD.", "sudca_id": 549, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-sojka-phd-549", "datum_vydania": "2017-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/55990259-8a47-4498-b58d-4b9a000ef31e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5115233903.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5115233903.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5115233903.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/219/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115233903
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115233903.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Q. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. H. XXXX/XX, D., právne zastúpená: Mgr. Jarmila Karak Vargová, advokátka
so sídlom X. XXX, R., o zaplatenie sumy 6.296,39 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 25C/527/2015-76 zo dňa 9. novembra 2016 v spojení s opravným
uznesením č. k. 25C/527/2015-84 zo dňa 09. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č. k. 25C/527/2015-84 zo dňa
09.11.2016 vo výroku, ktorým bol žalobný návrh vo zvyšku zamietnutý a vo výroku o trovách konania,
p o t v r d z u j e .

Výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené,   z o s t á v a   n e d o t k n u t ý .

Žalovanej   p r i z n á v a   proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.350,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
z tejto sumy od 04.09.2015 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 69,96 %. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca ako
veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, preto skúmal, či zmluva
obsahuje všetky  náležitosti vyplývajúce zo zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, t.j. k 08.04.2014). Konštatoval, že  zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. k/ citovaného zákona a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Potom podľa § 11 ods. 1 posledná
veta citovaného zákona poskytnutý úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi priznal
len čistú nesplatenú istinu bez úrokov a poplatkov, po odčítaní úhrad zo strany žalovanej. Žalovaná
vyčerpala celkovo sumu 6.700 Eur, z ktorej uhradila 1.349,16 Eur, preto zostatok nesplatenej istiny
predstavuje sumu 5.350,84 Eur, ktorej časti žalobe vyhovel a vo zvyšku žiadanej istiny ako aj úrokov a
poplatkov žalobu zamietol. Z istiny, ktorú uložil zaplatiť žalovanej, priznal žalobcovi aj úroky z omeškania
v zmysle ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške určenej podľa §
3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka účinného od 01.02.2013. Keďže žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 24.08.2015 na
úhradu zosplatneného úveru a to najneskôr do 03.09.2015 nasledujúcim dňom 04.09.2015 sa dostala



do omeškania, od ktorého dátumu súd priznal žalobcovi úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu  vo veci.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca do
výroku, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý. Poukázal na znenie bodu 1.1 zmluvy o pôžičke, podľa
ktorého banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve a vo
Všeobecných obchodných podmienkach Prima banka Slovensko, a.s., ktoré tvoria jej neoddeliteľnú
súčasť. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov boli uvedené v samotnom texte zmluvy, a to
výška anuitnej splátky - 103,75 Eur, termín splatnosti prvej anuitnej splátky - 22.04.2014, počet anuitných
splátok 120, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky - mesačne, 20-ty deň kalendárneho mesiaca.
Okrem toho banka poskytuje bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú
zaplatiť, lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny
a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Pokiaľ by samotný text
zmluvy mal takýto podrobný rozpis obsahovať, došlo by k neúmernému rozšíreniu rozsahu zmluvy, čo by
neprispelo k jej jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti. Uviedol, že v prospech jeho argumentácie
svedčí aj rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit  Slovakia,
a.s., proti Kláre Bíróovej. Podľa tohto rozsudku zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako
jediný dokument, ale všetky jej náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.
Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo
splátok na časť pripadajúci na istinu, úroky a iné poplatky, zároveň štát ani nemôže zákonom upraviť
povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať. Žalobca žiadal, aby krajský súd aj vo
zvyšnej časti žalobe vyhovel.

3.  Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Poukázala na svoje dovtedajšie vyjadrenia pred súdom prvej inštancie. Zdôraznila, že žalobca
od začiatku zahmlieval charakter poskytnutého úveru, zmluva neobsahuje názov a ani upozornenie, že
sa jedná o spotrebiteľský úver. Všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa mohla,  podľa tvrdenia
žalobcu oboznámiť, sa na internetovej stránke žalobcu nedajú dohľadať pre obdobie do mája 2014. Ďalej
uviedla, že odkaz na všeobecné obchodné podmienky nemôže nahrádzať písomné dojednanie, nakoľko
podmienky majú iba bližšie objasniť zmluvné dojednania. Smernica na znenie ktorej poukazoval žalobca
v podanom odvolaní je záväzná pre štát, ktorý ju implementuje do národných právnych systémov. Strany
sporu sa nemôžu domáhať jej priamej účinnosti v súkromnoprávnych sporoch.

4. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalovanej sa následne vyjadril žalobca, tzv. replikou. Uviedol,
že obchodné podmienky pre úvery neboli účinné v čase uzatvorenia spornej úverovej zmluvy, prvé
obchodné podmienky pre úvery boli účinné od 30.05.2014. Je teda logické, že žalovaná sa ich
nemohla dohľadať na jeho internetovej stránke. Opätovne zdôraznil, že zmluva obsahuje všetky zákonné
náležitosti, účelom a cieľom zákona č. 129/2010 Z. z. nebolo, aby bol spotrebiteľ informovaný v číselnom
vyjadrení o tom, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky. Okrem toho,
žalovaná vstupovala do záväzkového vzťahu dobrovoľne, podpísala zmluvu, z ktorej nepochybne a
zrozumiteľne vyplývalo, čo má vrátiť, kedy tak má urobiť a ako dlho tak má robiť.

5. Žalovaná sa k replike žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 19.04.2017, tzv. duplikou. Poukázala na to, že
tvrdenia žalobcu sú nepravdivé. Všeobecné úverové podmienky, ktoré boli k dispozícii v čase uzavretia
zmluvy neobsahovali podmienky poskytovania úverov, nie je z nich možné vyčítať všetky informácie tak,
ako to vyžaduje zákon, rovnako ich neobsahuje ani samotná úverová zmluva. Opätovne zdôraznila, že
odkaz na všeobecné obchodné podmienky nemôže nahrádzať písomné dojednanie v zmluve.

6. Žalobca v podaní zo dňa 05.06.2017 uviedol, že v internej databáze dohľadal obchodné podmienky,
ktoré sú účinné od 01.02.2014, preto tvrdenia, že prvé obchodné podmienky boli účinné od 30.05.2014
berie späť.

7. Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a
§ 380 ods. 1 CSP); z toho titulu nedotknutým zostal rozsudok Okresného súdu v odvolaním nenapadnutej
časti o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 5350,84 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne z tejto sumy od 04.09.2015 do zaplatenia a v preskúmavanej časti bez nariadenia



pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v
zamietajúcom výroku a v závislom výroku o trovách konania.

8. Odvolateľ namietal, že zmluva obsahovala všetky zákonné náležitosti vyplývajúce zo zákona
o spotrebiteľských úveroch,  nedostatok, ktorý konštatoval súd prvej inštancie, a to, že zmluva
neobsahovala rozčlenenie splátok na istinu a úroky za celé obdobie splatnosti úveru nezodpovedá
eurokonformnému výkladu tohto zákona. Pokiaľ žalobca odkazoval  aj na rozhodnutie Európskeho
súdneho dvora C-42/2015 je nutné uviesť, že  v tomto rozhodnutí sa hovorí, že Smernica 2008/48/
ES nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že
zmluva o úvere patrí do pôsobnosti tejto Smernice a musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej
strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy.

9. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/
Zákona č. 129/2010 Z. z. je uvedenie výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Účelom uvedenej právnej úpravy je, aby spotrebiteľ vedel rozlíšiť aká časť splátky bude použitá na
istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu umožňuje zorientovať sa v danej situácii, lebo inak mu nie je
dostatočne zrejmé, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť zaplatil na úroky
a ďalšie poplatky. Nie je možné akceptovať odvolaciu námietku žalobcu, že vo všeobecných obchodných
podmienkach je špecifikované anuitné splácanie úveru. Ak odvolateľ poukazoval na závery rozsudku
Súdneho dvora EÚ C 42/15, nie je táto argumentácia náležitá. Súdny dvor vyslovil záver, že nie je
povinnou náležitosťou úverovej zmluvy podrobný rozpis aká časť každej splátky bude započítaná na
vrátenie istiny a aká na úrok a poplatky. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je však na
rozdiel od smernice iná. Tento právny predpis uvádzal, že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch tak ide
nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie ako splátok istiny, tak aj splátok úrokov
a splátok iných poplatkov. Z výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje
konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami
rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej je potrebné
toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov
a splátok poplatkov, inak sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. V danom prípade je tu tak
konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že by sa bez
ďalšieho automaticky mala uplatňovať Smernica pred vnútroštátnym právom. Podľa ustálenej judikatúry
Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie Smernice zaručujúcej
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôžu použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci. V prípade, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi
veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov jedná sa o
spory medzi jednotlivcami a z toho dôvodu nemožno poskytnúť Smernici priamy účinok. Rovnako nie
je možné                                                                      priznať Smernici ani nepriamy účinok.
Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch by išlo o výklad vnútroštátneho práva
contra legem. Odvolací súd je preto napriek odkazu žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ toho
názoru, že ak úverová zmluva medzi stranami sporu neobsahovala údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/
Zákona o spotrebiteľských úveroch, je tento úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov tak,
ako ho posúdil aj okresný súd.

10. V otázke poplatkov odvolateľ taktiež odkázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C 42/15 z
09.11.2016, v zmysle ktorého Zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená ako jediný dokument. Nadväzne
podľa odvolateľa náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť obsiahnuté v samotnom
texte tejto zmluvy, ale časť z nich môže byť uvedená aj v obchodných podmienkach, ktoré tvorí
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Odvolateľ však prehliada, že určujúcim východiskom v súdenej veci je
spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami. Nadväzne je podstatné, že
na predmetnú úverovú zmluvu sa vzťahuje právny režim zákona č. 129/2010, ktorý zakotvuje v § 9
požiadavku obligatórnych náležitostí takéhoto typu zmluvy; okrem iného musí obsahovať dojednanie
o úrokoch a poplatkoch. Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť „iba“ na bližšie vysvetlenie
vzájomných povinností účastníkov zmluvy, či širších súvislostí poskytovanej služby. Rozhodne však
nemajú byť priestorom na kreovanie ďalšieho (fakticky) neobmedzeného množstva poplatkových
povinností spotrebiteľa. Zároveň ide o dokument formulovaný výhradne bankou bez akéhokoľvek vplyvu



spotrebiteľa. Vychádzajúc z uvedeného dospel krajský súd k záveru, že tieto dokumenty nemôžu byť
záväzné pre spotrebiteľa a rozhodnutie okresného súdu aj v tejto časti považoval za vecne správne.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, krajský súd preto priznal náhradu trov odvolacieho
konania žalovanej.

12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.                (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.                 Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý                za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/527/2015", "guid": "f4b15135-5b70-456f-9a61-c7b1b409be1d:1049fb15-0db1-4ecd-ac4a-7f8f8333a26a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a60c8871-42f3-4739-8480-6424db7b8dec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.474.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 474/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 474/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.474.2020.1"}]}