Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/56/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111204733 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5111204733.12 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľov 1/ matky JUDr. Q. I., bytom I., I. C. XXXX/XX, 2/ mal. G. I., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, proti odporcovi Ing. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., H. X, zastúpeného JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom K., X. XX/X, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu : o určenie výživného, v štádiu rozhodovania o nariadenie neodkladného opatrenia na návrh navrhovateľky 1/, na základe odvolania navrhovateľky ako matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 17C/40/2011-933 zo dňa 16.11.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým uznesením uložil odporcovi ( otcovi dieťaťa ) povinnosť platiť výživné na maloletého G. vo výške 150 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky 1/ s účinnosťou odo dňa 11.11.2016 až do rozhodnutia súdu vo veci samej, čím zmenil uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/5/2016-728 zo dňa 29.2.2016. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky 1/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Vychádzal z toho, že aktuálne nie je meritórnym rozhodnutím upravená výška vyživovacej povinnosti otca voči maloletému, avšak naposledy bolo predbežným opatrením (uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.2.2016) otcovi - odporcovi uložené prispievať na výživu maloletého 100 eur mesačne. Súd vtedy vychádzal zo skutkového stavu, že maloletý od veku 2 a pol roka navštevoval predškolské zariadenie v Námestove, kde matka uhrádzala za stravu mesačne 25 eur, na začiatku roka uhradila jednorazovo 30 eur, maloletého matka do zariadenia vozí autom; maloletý trpel kožným ekzémom, chudokrvnosťou a zníženou imunitou, v dôsledku čoho mala matka zvýšené výdavky o cca 30 eur mesačne a raz ročne absolvovala s maloletým pobyt pri mori; matka mala advokátsku kanceláriu; otec pracoval v SPP-distribúcia, a.s., vymeriavací základ za rok 2015 predstavoval priemerne sumu 1.791 eur. 3. Aktuálne matka predložila uzatvorenú nájomnú zmluvu k 2-izbovému bytu s výškou platieb spojených s užívaním bytu 173 eur mesačne, oznámenie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1.9.2016, pričom podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 27.9.2016 nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Maloletý je podľa potvrdenia o návšteve školy v školskom roku 2016/2017 žiakom 1. ročníka. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni je otec stále zamestnancom SPP-distribúcia, a.s., s vymeriavacím základom za obdobie 1-10/2016 priemerne 1.866,97 eur. 4. Vychádzajúc z uvedeného mal okresný súd osvedčenú zmenu pomerov, a to na strane matky, ktorá je nezamestnaná bez nároku na dávky v nezamestnanosti; zároveň sa maloletý stal žiakom základnej školy, v súvislosti s čím sa zvýšili jeho životné náklady. Nebola osvedčená zmena výšky výdavkov v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom maloletého. U otca k zmene pomerov nedošlo. Potom zvýšené výživné na maloletého 150 eur mesačne zodpovedá právnej norme, podľa ktorej neodkladným opatrením možno určiť výživné v nevyhnutnej miere, t.j. na uspokojenie základných životných potrieb oprávneného - maloletého. Do úvahy neboli brané výdavky spojené s bývaním, keďže maloletý býva s matkou a mesačné platby spojené s užívaním bytu nie sú výdavkami spojenými s výživou dieťaťa; platby spojené s mimoškolskou činnosťou maloletého nie je zasa možné považovať za výdavky na základné životné potreby. Preto bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na výživné nad sumu 150 eur mesačne zamietnutý. 5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá sa domáhala jeho zmeny, v rámci žiadanej zmeny žiadala výživné určiť na maloleté dieťa vo výške v zmysle jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 6. Namietala, že okresný súd dostatočne neodôvodnil, z akých podkladov pri určení výšky výživného sumou 150 eur vychádzal, aj keď v odseku 10. uviedol okolnosti, ktoré bral do úvahy. Nie je dôležité, či došlo k zmene výdavkov na zdravotnú starostlivosť, nakoľko sa krajský súd pri poslednom nariadení predbežného opatrenia týmito nezoberal, ani ich nebral do úvahy; zohľadnil len, že maloletý bol starší o dva roky a matka mala príjem, z ktorého mohla zabezpečovať uspokojovanie väčšiny životných potrieb dieťaťa. Odvolateľka ďalej namietala nesprávne právne posúdenie veci, keď okresný súd výdavky na bývanie nepovažoval za výdavky spojené s výživou maloletého. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, či a ako okresný súd vzal do úvahy, že otcovi s príjmom takmer 2.000 eur určil výživné k maloletému školákovi vo výške 150 eur, keď len náklady na stravu sú vyššie; že maloletý je vo výlučnej starostlivosti matky, ktorá je bez príjmu, otec sa o neho nezaujíma; že maloletý potrebuje obuv, oblečenie, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie, rozvoj osobnosti, na čo výdavky výrazne narástli; že došlo k zmene zdravotného stavu matky. Nedostatočným odôvodnením rozhodnutia zo strany súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hoci to v napadnutom uznesení nie je explicitne uvedené, vzhľadom na určenú výšku výživného v porovnaní s reálnymi nákladmi maloletého okresný súd nepovažuje za nevyhnutné výdavky na dochádzanie maloletého do školy, školské poplatky, náklady na zdravotnú starostlivosť, oblečenie, obuv, a že má za to, že škola v prírode, plavecký kurz organizovaný školou, fotenie v škole, návšteva kina, detských centier a iných aktivít organizovaných školou je nadštandard, ktorý si maloletý nemôže dovoliť. Pritom aj mimoškolská činnosť je potrebná pre rozvoj maloletého, čo spadá do kategórie starostlivosti o maloletého. Matka ďalej poukázala na rozpornosť konštatovania okresného súdu, že otcovi neboli vyplácané nemocenské dávky, so zisteniami súdneho exekútora konajúceho vo veci exekúcie na majetok otca. Záverom uviedla, že krajský súd by mal rozhodnúť o takej výške výživného, ktorá by zodpovedala možnostiam, schopnostiam a zárobkovým pomerom otca, nevyhnutným nákladom na uspokojovanie potrieb maloletého (strava, obuv, ošatenie, vzdelávanie, zdravotnej starostlivosti, včítane kúpeľnej liečby a pobytu pri mori). 7. Kolízny opatrovník písomné vyjadrenie k odvolaniu matky nepredložil. 8. Otec v štádiu po predložení spisu odvolaciemu súdu reagoval písomne, poukazoval predovšetkým na opodstatnený rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa v bežnom mesiaci, na charakter výdajov či už v súvislosti s jeho nástupom do školy, jeho mimoškolskou aktivitou, podľa otca ide o výdaje neopodstatnene prehnané vrátane aj požiadavky matky na výšku výživného. Matka nepredložila žiadny relevantný dôkaz o svojom tvrdení, t.j. že výška nákladov na stravu maloletého prekračuje sumu 150 eur mesačne. Navyše uvádza aj náklady, ktoré majú charakter jednorázovosti, napr. kúpeľná starostlivosť, klavír a pod. On okrem výživného platbami tvrdenými navrhovateľkou do 9/2014 vo výške 26 eur, 55 eur do 4/2016, 100 eur do 10/2016 a od 11/2016 vo výške 150 eur, v prípade pravdivosti týchto jej tvrdení, mal na základe právoplatných rozhodnutí súdov zaplatiť na výživu maloletého G. navrhovateľke do februára 2017 sumu v celkovej výške 8 240 eur. On však vyplatil celkovú sumu na výživu maloletého do februára 2017 vo výške 13 178 eur, čo činí o 4 937 eur naviac. Otec priložil v prílohe svojho vyjadrenia aj rozpis jeho platieb určené na výživu maloletého G. I. od 08/2010 do 02/2017. Dodal zároveň, že navrhovateľka svojimi stálymi odvolaniami a námietkami voči rozhodnutiam súdov a následne svojimi nadnesenými a prehnanými požiadavkami bez zjavného opodstatnenia sleduje, že pokiaľ nebudú splnené jej podmienky, dovtedy nebude so žiadnym rozhodnutím súdu spokojná a celý proces určenia výživného na maloleté dieťa nebude dlhodobo doriešený a upravená riadna vyživovacia povinnosť voči maloletému. 9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba CSP ), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník konania a v zákonom stanovenej lehote, vec preskúmal v zmysle § 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej iba CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozhodnutie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP. 10. Aj v súvislosti s argumentáciou matky krajský súd zdôrazňuje, že Civilný mimosporový poriadok vymedzuje mieru plnenia vyživovacej povinnosti, ktorá môže byť povinnej osobe neodkladným opatrením uložená, ako „nevyhnutnú“. Táto miera sa teda odlišuje od miery vyživovacej povinnosti, ktorú súd určí v rozhodnutí vo veci samej, kedy vychádza zásadne z ust. § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine („Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov“). Ide o zrejmý kvalitatívny rozdiel, ktorý musí nevyhnutne nájsť odraz aj vo výške výživného určenej neodkladným opatrením a výške výživného určenej v tzv. meritórnom rozhodnutí. Nevyhnutnej miere zodpovedá vyživovacia povinnosť najmenej v rozsahu stanovenom v norme v § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Samozrejme, nejde o nejakú paušálne stanovovanú výšku výživného, ale je nevyhnutné prihliadať na konkrétne okolnosti tej ktorej veci, predovšetkým na vek dieťaťa a jeho zdravotný stav, uvedené špecifiká v konkrétnej súdenej veci súd prvej inštancie správne zohľadnil a akceptujúc zásadnú zásadu „ určenia výživného v nevyhnutnom rozsahu v danom type konania „ stanovil nevyhnutný rozsah a mieru vyživovacej povinnosti povinného rodiča - otca v akceptovateľnej výške. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s písomným odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia ( § 387 ods.2 CSP ) avšak považuje za svoju povinnosť vyjadriť sa k podstatným odvolacím argumentáciám ( § 387 ods.3 CSP ) vneseným matkou v odvolaní. 11. V súvislosti so svojimi príjmovými pomermi matka poukazovala na to, že aktuálne je nezamestnaná a nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Krajský súd však konštatuje, že v daňovom priznaní za rok 2015 matka deklarovala príjem - základ dane len 67,30 eur, čo je zanedbateľná výška príjmu. Na druhej strane je potrebné uviesť, že krajský súd vtedy vychádzal len zo skutočnosti, že matka mala advokátsku kanceláriu a bola zárobkovo činná, hoci výšku príjmu nepoznal (daňové priznanie bolo podané až 29.3.2016). Okrem toho matka poberala rodičovský príspevok. Z toho vyplýva, že jej príjem sa aktuálne znížil oproti stavu, keď bolo naposledy - 29.2.2016 krajským súdom rozhodované o výživnom na maloletého predbežným opatrením, v zásade o výšku rodičovského príspevku cca 203 eur. 12. Pokiaľ matka aktuálne deklarovala nulový príjem, potom ani ňou požadované výživné 500 eur mesačne by nebolo spôsobilé pokryť ani, podľa matky základné, výdavky maloletého (napríklad v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 10.11.2016 matka vyčíslila výdavky na základné potreby maloletého na cca 670 eur, prípadne predtým v podaní zo dňa 16.2.2016 jeho celkové výdavky na cca 915 eur). Pritom výdavky maloletého boli a sú zo strany matky uhrádzané, minimálne matka v odvolaní netvrdí, že by ich neuhrádzala, že by bola nútená napr. redukovať aktivity maloletého a podobne. Vychádzajúc aj z uvedeného nebolo osvedčené nebezpečenstvo ujmy bezprostrednej hroziacej záujmom maloletého, pokiaľ otcovi nebude určené výživné vyššie než 150 eur. Krajský súd dodáva, že matkou uvádzaná predmetná výška mesačných výdavkov na maloletého, či už základných, alebo celkových, javí značne nadnesená, a to aj pri objektívnych zdravotných problémoch maloletého. V realite výšky príjmov v Slovenskej republike by znemožňovala fungovanie asi väčšiny rodín s deťmi. 13. V súvislosti s príjmovou stránkou matky krajský súd považuje za potrebné uviesť, že matka na jednej strane tvrdila a preukazovala nedostatok príjmov. Na druhej strane však k odvolaniu priložila súdu výpis zo svojho bankového účtu vedeného v ZUNO banke, v rámci ktorého boli začiernené druhy transakcií, ich výška a výška zostatku po týchto transakciách (s výnimkou platieb za mimoškolské aktivity maloletého). Aj keď krajský súd si je vedomý toho, že predmetný výpis z účtu matka predložila za účelom preukázania práve platieb za mimoškolské aktivity maloletého, aj výpis z účtu by mohol byť relevantným dôkazným prostriedkom pre komplexné posúdenie pomerov, resp. príjmov/výdavkov matky v bezprostrednej súvislosti s určením výživného na maloleté dieťa avšak vo veci samej. 14. Je potrebné dať odvolateľke za pravdu, že výživné by malo reflektovať aj náklady na bývanie maloletého dieťaťa. Nie je dôvod, aby vo výške výživného neboli zohľadnené aj tieto náklady. Bývanie predstavuje jednu zo základných potrieb aj maloletého dieťaťa, ktorej naplnenie je predpokladom jeho zdravého fyzického a duševného vývoja. Vychádzajúc z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/5/2016-728 zo dňa 29.2.2016, ktorým bolo naposledy rozhodnuté o výživnom na maloletého 100 eur formou predbežného opatrenia, matka do nákladov maloletého zahrnula polovicu nákladov na bývanie vo výške 100 eur (t.j. celé náklady na bývanie matky s maloletým predstavovali, v zmysle predmetného tvrdenia matky, 200 eur). V poslednom - aktuálnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však matka deklarovala náklady na bývanie 173 eur, teda nižšie, než v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom na maloletého. 15. V zmysle vyššie uvedeného, v porovnaní s posledným rozhodovaním o výživnom formou predbežného opatrenia zo dňa 29.2.2016 - maloletý je starší o rok. Aktuálne je vo veku 6 rokov, je žiakom 1. ročníka základnej školy, resp. nastúpil na základnú školu, v súvislosti s čím bezpochyby objektívne vzrástli jeho výdavky predovšetkým na školské potreby a aktivity súvisiace bezprostredne s vyučovaním, na čo okresný súd vo svojom rozhodnutí prihliadal, ako to vyplýva z príslušnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia (ods. 10); - matka sa stala nezamestnanou a nemá nárok na dávky v nezamestnanosti. Ako už krajský súd vyššie konštatoval, príjem matky sa oproti času posledného rozhodovania o výživnom znížil o rodičovský príspevok cca 203 eur. Matka však aktuálne netvrdila, že by bola poberateľkou dávok v hmotnej núdzi, prípadne, že by o ne vôbec požiadala, hoci deklarovala nulový príjem. Dávky v hmotnej núdzi by v jej prípade mohli predstavovať v roku 2016 cca 117 eur mesačne; - náklady na bývanie sa mierne znížili, z pôvodnej výšky cca 200 eur na aktuálnych 173 eur; - nebolo osvedčené, že by sa zmenil zdravotný stav maloletého, pričom je potrebné uviesť, vzhľadom na odvolaciu námietku matky, že krajský súd v uznesení zo dňa 29.2.2016 zohľadnil aj nepriaznivý zdravotný stav maloletého, resp. náklady s tým súvisiace (str. 6 predmetného uznesenia); - príjem otca sa relatívne mierne zvýšil, keď vymeriavací základ za mesiace 1-10/2016 predstavoval priemerne cca 1.867 eur (za rok 2015 to bolo mesačne priemerne 1.791 eur). 16. Výživné určené neodkladným opatrením súdu vo výške 150 eur mesačne zohľadňuje všetky rozhodujúce okolnosti - vymenované odvolacím súdom v bode 15 tohto rozhodnutia a výživné v stanovenej sume v aktuálnom štádiu konania zodpovedá aj zásade určenia výživného a plnenia vyživovacej povinnosti otca v nevyhnutnom rozsahu. 17. Aktuálne rozhodnutie o neodkladnom opatrení nijako neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej. Otázka definitívne určenej výšky výživného však bude (vy)riešená v rozhodnutí vo veci samej, podľa názoru odvolacieho súdu je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby sa tak stalo čo najskôr, napokon obaja rodičia by mali mať záujem o to, aby boli čo najskôr vyriešené tie podstatné otázky, ktoré obaja v konaní o určenie výživného na maloleté dieťa považujú za právne ako aj skutkovo významné. Vecné otázky bezprostredne sa dotýkajúce určenia výživného na maloleté dieťa prezentované matkou v odvolaní, otcom v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky ( napr. ustálenie rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa, možnosti a schopnosti otca vzhľadom na jeho majetkové pomery, príjmové možnosti, schopnosti, platby výživného otcom na dieťa v období vymedzenom ) neboli a ani nemohli byť predmetom tohto odvolacieho prieskumu, na ne krajský súd ani neprihliadal, pretože - opätovne zdôrazňuje, že ide o otázky hmotnoprávneho charakteru súvisiace s rozhodnutím o vec samú, ktoré budú predmetom dokazovania v ďalšom štádiu konania pred súdom prvej inštancie. 18. O trovách aktuálneho odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rámci rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí - vo veci samej (§ 58 CMP). 19. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e dovolanie prípustné.