Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sa/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200032 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5017200032.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci žalobcu: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Y. XX, právne zastúpeného JUDr. Róbertom Faturom, advokátom, so sídlom N. XX/XX, XXX XX P. V., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/ SSVOdPPKPC1/SOC/2016/10822 zo dňa 21.11.2016, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US7/SSVOdPPKPC1/SOC/2016/10822 zo dňa 21. novembra 2016 v súlade so zák.č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok č. RK1/OPPKaPČ/SOC/2016/10100, 2016/94777 zo dňa 18.07.2016, ktorým úrad odňal D. B. s účinnosťou od 01.07.2016 peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. 2. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a súčasne aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok č. RK1/OPPKaPČ/ SOC/2016/10100, 2016/94777 zo dňa 18.07.2016 a vec vrátiť žalovanému, resp. prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové konanie a rozhodnutie. 3. V žalobe žalobca poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávnych zistení a nedostatočného objasnenia zdravotného stavu žalobcu v komplexnom posudku ústredia zo dňa 08.11.2016, nezohľadňuje výsledky vyšetrení a diagnostické závery lekárskych správ v zdravotnej dokumentácii žalobcu, resp. jeho subjektívne ťažkosti, ktoré majú negatívny vplyv na jeho osobný, pracovný a spoločenský život. Poukázal na diagnostické závery - hemofília A - ťažký stupeň, opakované krvácanie do kĺbov - členkov, bedrových kĺbov, kĺbov ľavej ruky, hemofilická artropathia oboch členkov. Rovnako poukázal na to, že hemofília je závažné a nevyliečiteľné ochorenie, teda stav žalobcu je trvalý a bez možnosti zmeny, pričom svojimi dôsledkami obmedzuje bežné životné aktivity žalobcu so skôr negatívnou prognózou do budúcnosti. Rovnako poukázal na to, že komplexný posudok konštatuje medzi inými sociálnymi dôsledkami v oblasti mobility a orientácie aj to, že žalobca je fyzickou osobou odkázanou na dohľad počas dňa minimálne pri troch činnostiach so záverom, že je fyzickou osobou s ťažkým zdravotný postihnutím, ktorá je odkázaná na sprievodcu. Postup žalovaného považuje za postup príliš formalistický, nezohľadňujúc zmysel právnej úpravy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu a špecifický charakter zdravotného stavu žalobcu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 9Sžso/89/2014 zo dňa 25.05.2016, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/281/2013-46 z 5. júna 2014 - kde krajský súd, v skutkovo a právne obdobnom prípade poukázal na účel úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktorým je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti... Záver správnych orgánov, podľa ktorého ... žalobkyňa je schopná cestovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy v sprievode inej osoby, a teda nie je schopná túto činnosť vykonávať sama, považoval krajský súd za rozporný s § 14 ods. 6 zák.č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti, zvládnuť uvedené úkony. Najvyšší súd SR v závere tohto rozhodnutia judikoval, že pokiaľ žalobkyňa nie je schopná uvedené úkony (nástup a výstup z prostriedku verejnej hromadnej dopravy) zvládnuť bez pomoci inej fyzickej osoby, nemožno považovať vykonanie uvedených úkonov na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami, ktoré pomoc inej osoby nepotrebujú. Formalizmus v rozhodovaní žalovaného sa prejavuje aj v spôsobe odôvodnenia príslušného rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí zo dňa 18.07.2016 v odôvodnení len odkázal na komplexný posudok č. 2016/88169 zo dňa 30.06.2016, bez správnej úvahy. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 21.11.2016 už okrem citácie relevantnej právnej úpravy zmieňuje aj skutkový stav prípadu extrahujúc z lekárskeho posudku zo dňa 05.10.2016, avšak opäť bez riadneho odôvodnenia v zmysle § 47 ods. 3 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, teda bez uvedenia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Rozhodovanie orgánov verejnej správy o tak citlivej otázke, akou je posúdenie nároku žiadateľa na peňažný príspevok, ktorý závisí od posúdenia jeho zdravotného stavu, kladie zvýšené požiadavky na odôvodnenie ich rozhodnutí a potrebu vysporiadať sa so všetkými skutočnosťami konkrétneho prípadu, vrátane posúdenia akýchkoľvek zmien zdravotného stavu žiadateľa, ku ktorým došlo v čase medzi priznaním peňažného príspevku a zastavením jeho výplaty... Uvedené potvrdzuje aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku č.k. 7Sžso/15/2015 zo dňa 31.03.2016. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutiu napadnutému žalobou predchádzal lekársky posudok č. ZA/2016/11215/2 zo dňa 05.10.2016 a následne komplexný posudok č. ZA/2016/11215/3-MAG zo dňa 21.06.2016. V lekárskom posudku posudková lekárka Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina konštatovala, že žalobca je naďalej fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je v zmysle § 14 ods. 6 zák.č. 447/2008 Z.z. v platnom znení odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Z medicínskeho hľadiska ide o hemofíliu A - ťažký stupeň. Súčasne je dokumentovaná obezita - BMI 44,72, obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe stredný stupeň obojstranne a obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu. Námietky uvádzané v žalobe nepovažuje žalovaný za opodstatnené, pretože posudková lekárka vykonala posúdenie zdravotného stavu žalobcu na základe aktuálneho hematologického vyšetrenia, podľa ktorého sa žalobca cíti dobre, v poslednom roku je bez výraznejších ťažkostí. V porovnaní so staršími vyšetreniami došlo k zlepšeniu stavu, nakoľko v minulosti trpel opakovaný zakrvácaniami do kĺbov - podľa hematológa nedodržiaval liečbu. V žalobe namietanú aplikáciu § 14 ods. 6 zák.č. 447/2008 Z.z. nepovažuje žalovaný za formálnu, pretože zákonná úprava v ods. 6 písm. c) taxatívne určuje ochorenia (poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnu insuficienciu s ťažkými závratmi, stratu dvoch končatín, kardiopulmunálnu nedostatočnosť ťažkého stupňa alebo ťažké poruchy sfinkterov), pri ktorých je možné konštatovať, že ťažko zdravotne postihnutá osoba nezvláda situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy a v prostriedku železničnej dopravy. Uvedené ochorenia neboli u žalobcu zdokladované. Rovnako žalovaný poukázal na to, že v súlade so zákonom nie je ani námietka žalobcu, že odkázanosť na sprievodcu a odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom sú dve rovnaké kategórie. Tieto v zmysle platnej legislatívy nemožno spájať alebo vzájomne podmieňovať. Ak by platila interpretácia legislatívy tak, ako ju vníma právny zástupca žalobcu, potom by každá fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na sprievodcu, bola zároveň odkázaná aj na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Je nespochybniteľné, že nevidiaci občania sú odkázaní na sprievodcu a bez tohto sprievodcu nie sú schopní používať na svoju prepravu vozidlá verejnej hromadnej dopravy osôb a prostriedky železničnej dopravy. Zákon č. 447/2008 Z.z. v platnom znení však nepriamo vylučuje, aby bol tejto kategórii osôb s ťažkým zdravotným postihnutím priznávaný štatút odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, keď v § 17 ods. 1 upravuje osobitné podmienky pre možnosť držiteľstva parkovacieho preukazu. Taktiež všetky nepočujúce alebo ťažko nedoslýchavé osoby sú zo zákona odkázané na sprievodcu, pretože sú odkázané na pomoc inej osoby pri zabezpečovaní komunikácie so spoločenským prostredím v zmysle § 14 ods. 10 zákona. Neznamená to však, že nepočujúci alebo nedoslýchaví ľudia sú zároveň odkázaní aj na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Rovnako to platí aj pre osoby s duševným ochorením, ktoré sú spravidla vždy odkázané na pomoc inej osoby pri zabezpečovaní orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím, teda sú odkázané na sprievodcu. V súvislosti s poukazom žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 9Sžso/89/2014 zo dňa 25.05.2016 poukázal žalovaný na opačný rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžso/68/2014 zo dňa 16.03.2016, v ktorom Najvyšší súd SR uznal, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, keď je v sprievode inej fyzickej osoby schopná používať prostriedky verejnej hromadnej dopravy osôb. Na podporu svojich tvrdení žalovaný uviedol, že v konkrétnom prípade nekonštatoval, že žalobca je schopný používať na svoju prepravu prostriedky verejnej hromadnej dopravy len v sprievode inej osoby. Naopak, zastáva názor, že žalobca je schopný využívať prostriedky verejnej hromadnej dopravy samostatne na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný žalobný návrh za neodôvodnený a žalobu žiada v celom rozsahu zamietnuť. 5. Súd vec prejednal v rozsahu mu danom treťou hlavou tretej časti zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 6. Žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe komplexného posudku druhostupňového správneho orgánu č. ZA/2016/11215/3-MAG zo dňa 08.11.2016, ktorý je súčasťou napadnutého rozhodnutia. V zmysle citovaného komplexného posudku bola miera funkčnej poruchy žalobcu stanovená na 70% podľa prílohy č. 3, časti II. bod 2. písm. c) k zák.č. 447/2008 Z.z., preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z ťažkého zdravotného postihnutia vyplývajú žalobcovi tieto sociálne dôsledky: v oblasti mobility a orientácie má čiastočne zníženú pohybovú schopnosť a fyzickú výkonnosť v dôsledku hemofílie A - ťažký stupeň, obmedzenia funkcie v kolennom kĺbe obojstranne - stredný stupeň, obmedzenia pohyblivosti bedrového kĺbu obojstranne - stredný stupeň a obezity - mobilita je zachovaná, chôdza je s oporou, v súčasnosti nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a železničnej dopravy, nastupovať a vystupovať z vozidiel verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedkov železničnej dopravy, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, v oblasti orientácie nemá sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia. V oblasti sebaobsluhy je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečovaní niektorých úkonov sebaobsluhy a niektorých úkonov v starostlivosti o svoju domácnosť, stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je II, - súčet dosiahnutých bodov je 100, čo zodpovedá pomoci inej fyzickej osoby v rozsahu 2 - 4 hodín denne, nie je odkázaný na opatrovanie. Je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na sprievodcu. 7. Z lekárskeho posudku žalovaného č. ZA/2016/11215/2 zo dňa 05.10.2016 vyplýva, že žalobcovi bola určená miera funkčnej poruchy 70% podľa prílohy č. 3, II. 2. písm. c) zák.č. 447/2008 Z.z. v platnom znení. Z medicínskeho hľadiska ide o poruchu zrážanlivosti - ťažkú formu, obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe stredného stupňa obojstranne a obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu stredného stupňa obojstranne. Posudková lekárka MUDr. M. S., ktorá vypracovala lekársky posudok uviedla, že ide o 22-ročného pacienta v dispenzárnej starostlivosti viacerých odborných ambulancií, ktorý je liečený hematológom pre hemofíliu A - ťažkú formu, na profylaktickej liečbe. Podľa aktuálneho hematologického vyšetrenia sa cíti dobre, v poslednom roku bez výraznejších ťažkostí. V porovnaní so staršími vyšetreniami došlo k zlepšeniu stavu, nakoľko v minulosti trpel opakovanými zakrvácaniami do kĺbov - podľa hematológa nedodržiaval domácu liečbu. Aktuálne ortopedické vyšetrenie popisuje artrotické postihnutie oboch kolenných a bedrových kĺbov stredného stupňa, ako aj bolesti členkových kĺbov. Bolesti kĺbov sú potencované aj výraznou obezitou. Mobilita je zachovaná, chôdza s oporou, bez závažnejších porúch v oblasti orientácie a komunikácie. Je schopný nastúpiť, vystúpiť a zvládnuť situáciu vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy. Posudková lekárka vychádzala z hematologického vyšetrenia MUDr. G. z 08.04.2016 a 07.06.2010, ortopedického vyšetrenia MUDr. U. z 01.08.2016. 8. V čase, kedy bol žalobcovi priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vychádzal žalovaný z posudku č. 2000/16393-Ist. zo dňa 29.10.2001, z ktorého vyplýva, že miera funkčnej poruchy žalobcu je 80%, teda sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Zároveň sa mu odporúča vydať preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu. V predmetnom posudku sa uvádza, že nemôže používať prostriedky verejnej hromadnej dopravy osôb rovnakým spôsobom ako zdravý občan, nezvláda z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy z dôvodu závažnej vrodenej poruchy zrážania krvi - častého krvácania do kĺbov a orgánov, spontánne alebo pri najmenšom poranení dochádza ku krvácaniu, ktoré vyžaduje okamžité podanie protizrážavého faktora, oneskorenie jeho podania môže dieťa ohroziť, v oblasti orientácie nemá sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia. Uvedené sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa navrhujú v posudku kompenzovať 1. peňažným príspevkom na kúpu osobného motorového vozidla § 61, 2. peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla § 64 a opatrovateľskou službou § 15. V čase vypracovania posudku zo dňa 29.10.2001 bol žalobca žiakom 2. ročníka základnej školy. Matka zabezpečovala komplexnú starostlivosť o dieťa. 9. V čase vypracovania komplexného posudku č. ZA/2016/11215/3-MAG zo dňa 08.11.2016 vychádzal žalovaný z aktuálneho lekárskeho posudku zo dňa 05.10.2016, ktorého súčasťou je aj hematologické vyšetrenie MUDr. G. zo dňa 07.06.2010 a 08.04.2016. Kým MUDr. G. vo vyšetrení zo dňa 07.06.2010 uviedla hemofília A - ťažký stupeň, domácu liečbu i napriek opakovanému poučeniu nedodržiava, počas minulého roka stav po opakovaných zakrvácaniach do kĺbov, stav po opakovaných úrazoch hlavy - bez potvrdenia zakrvácania, v hematologickom vyšetrení zo dňa 08.04.2016 už uvádza - cíti sa dobre, nesťažuje sa, počas minulého roka bez výraznejších ťažkostí, kĺby bez opuchov, hemofilická artropathia oboch členkov. Záver - hemofília A - ťažký stupeň na profilaxii. Z hematologického vyšetrenia MUDr. G. zo dňa 8. apríla 2016 možno vyvodiť záver o zlepšení zdravotného stavu žalobcu. 10. Základnou zákonnou podmienkou pre navrhnutie požadovaného príspevku je odkázanosť ťažko zdravotne postihnutej osoby na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom (§ 14 ods. 6 zák.č. 447/2008 Z.z.), ktorú v rámci medicínskej časti najskôr posudzuje posudkový lekár príslušného orgánu. 11. Napadnuté rozhodnutie žalovaného má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. 12. Na základe vykonaného prieskumu prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu súd konštatuje, že žalobca nespĺňal zákonné podmienky pre priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd poukazuje na dôvody, ktoré uviedol druhostupňový správny orgán, ktoré ho viedli k rozhodnutiu, ktoré považuje za vyčerpávajúce, logické a v súlade so zákonom. 13. Týmto rozhodnutím sa nebráni žalobcovi, aby v prípade zhoršenia zdravotného stavu opakovane žiadal o priznanie peňažného príspevku podľa zák.č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 14. Z uvedených dôvodov správny súd, nezistiac chyby v preskúmavaných rozhodnutiach, žalobu ako v súčasnej dobe nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. Účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca v konaní úspech nemal, nevzniká mu preto právo na náhradu trov konania. Rovnako náhradu trov nepriznal ani žalovanému, pretože neboli splnené podmienky stanovené v § 168 SSP. 15. Podanou žalobou navrhol žalobca v zmysle § 65 ods. 2 SSP spojenie tejto veci so žalobou pani L. V., podanou na Krajský súd v Žiline dňa 24.01.2017 proti rozhodnutiu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina č. UPS/US7/SSVOdPPKPC1/SOC/2016/ 10823 zo dňa 21.11.2016, ktorým ústredie potvrdilo rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok č. RK1/OPPKaPČ/SOC/2016/10554, 2016/94795 zo dňa 18.07.2016, ktorým odňal s účinnosťou od 01.07.2016 pani V. peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je D. B. (žalobca). Správny súd návrh žalobcu na spojenie vecí vedených na tunajšom súde pod sp.zn. 25Sa/3/2017 a 24Sa/4/2017 zamietol uznesením č.k. 25Sa/3/2017-33 zo dňa 4. apríla 2017, nakoľko nepovažuje za hospodárne spojiť na spoločné konanie veci, ktoré spolu síce skutkovo súvisia, ale týkajú sa iných žalobcov a sledujú preskúmanie rozhodnutia žalovaného o odňatí iných peňažných príspevkov podľa zák.č. 447/2008 Z.z.. 16. Správny súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), lebo nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust. § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).