Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/88/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200489 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5015200489.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: P. I., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom S., N. XX, zast. Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom, so sídlom v T. nad Q., G. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. apríla 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) a e) O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 500,- Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Jozefa Gáplovského, advokáta, so sídlom v T. A. Q., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. apríla 2015 podľa § 65, § 112 ods. 1, § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok z 3. februára 2014 o priznanie starobného dôchodku od 3. februára 2011. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že pre nárok na starobný dôchodok mu odporkyňa nezohľadnila odpracované roky 2011, 2012, 2013 a 2014 po priznaní výsluhového dôchodku (starobného dôchodku). Súd vec prejednal a rozhodol rozsudkom č.k. 25Sd/88/2015-40 dňa 21. januára 2016. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie s odôvodnením, že skutkové závery krajského súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a právne závery prvostupňového súdu sú bez opory v právnych predpisoch. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie odporkyne a vec jej vráti na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR ako súd odvolací rozhodol uznesením č.k. 10So/27/2016 dňa 31. mája 2017 tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd SR uviedol, že v ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podaného opravného prostriedku, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami navrhovateľa a znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto konania. Krajský súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p., oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný. Predmetom prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 17. apríla 2015, ktorým táto zamietla žiadosť navrhovateľa z 3. februára 2014 o priznanie starobného dôchodku od 3. februára 2011. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že výklad právnych predpisov odporkyňou a prvostupňovým súdom diskriminuje osobu navrhovateľa na úkor iných osôb s rovnakým počtom odpracovaných rokov, ale iba v jednom systéme dôchodkového zabezpečenia, počet odpracovaných rokov v druhom systéme nie je zohľadnený. Navrhovateľ bol od 1. októbra 1976 do 30. júna 2007 v služobnom pomere ako príslušník Policajného zboru. Za túto dobu odpracoval celkom 32 rokov. Ministerstvo vnútra mu priznalo od 1. júla 2007 výsluhový dôchodok, pretože splnil podmienky nároku na poberanie tejto dávky. Mal odpracovaný potrebný počet rokov a spĺňal vek na odchod do výsluhového dôchodku. Inú dávku - starobný dôchodok mu ministerstvo vnútra nepriznalo, lebo zákon o sociálnom zabezpečení policajtov č. 328/2002 Z.z. nepoznal takýto druh dávky. Poukázal na to, že Ministerstvo vnútra SR v rozhodnutí z 2. novembra 2007 uviedlo citáciu § 131 až § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov vo výrokovej časti aj napriek tomu, že v tom čase už bol predmetný zákon (zákon č. 100/1988 Zb.) dlhší čas zrušený. Ust. § 143a zákona č. 328/2002 Z.z. hovorí o tom, že špecifikované ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa od 1. júla 2002 na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú. Na základe zmeny právnych predpisov došlo k pravej retroaktivite, ktorá je prípustná a súladná s predpismi len vtedy, ak rozširuje rozsah práv a oprávnení a nie ako sa stalo v prípade navrhovateľa, že takto účinným právnym predpisom so spätnou účinnosťou došlo k obmedzeniu jeho práv. Odporkyňa mu tento druh dávky, teda starobný dôchodok, nepriznala, hoci o túto dávku žiadal dňa 03.02.2014 od dátumu 03.02.2011. Namiesto priznania nároku na starobný dôchodok chcela odporkyňa pozbaviť navrhovateľa práva na súdnu ochranu, pretože vydala duplicitne zamietavé rozhodnutie, hoci celá vec v tejto dobe bola na Najvyššom súde a vo veci samej ešte nebolo rozhodnuté. Odporkyňa navrhovateľovi nezapočítala obdobie zamestnania v civilnom sektore, čo je pre navrhovateľa poškodzujúce. Nezapočítala mu tzv. náhradné doby, čo sú doby pred nástupom do služieb Policajného zboru a ani doby, počas ktorých odvádzal odvody za roky 2011 až 2014 až doposiaľ, pretože z jeho príjmu tieto odvody riadne odvádzal a stále odvádza. Navrhovateľ je diskriminovaný proti občanovi, ktorý nebol v služobnom pomere, ktorému odporkyňa prizná a vypočíta starobný dôchodok a ak má starobný dôchodok, započíta mu každý odpracovaný mesiac. Podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu SR má nárok na priznanie starobného dôchodku, pretože splnil všetky kritéria, ktoré je potrebné preukázať. Má dostatočnú dobu odpracovanú v I. pracovnej kategórii v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. podľa § 274 ods. 1 a nároky zo zaradenia v I. a II. pracovnej kategórii sa mu zachovávajú. Aj napriek tomu, že tunajší súd už v rozsudku č. 25Sd/233/2014 zo dňa 23. októbra 2014 rozhodol v prospech navrhovateľa, toto rozhodnutie bolo právoplatné a vykonateľné, pre odporkyňu záväzné, táto sa však závermi tohto rozhodnutia neriadila, preto žiadal zo všetkých uvedených dôvodov návrhu vyhovieť. Navrhovateľ sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrení svojho právneho zástupcu. Poverená pracovníčka odporkyne poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdiť ako vecne správne. V písomnom vyjadrení odporkyňa uviedla - pretože suma starobného dôchodku navrhovateľa určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. bola spolu s prídavkom k starobného dôchodku výhodnejšia (16.445,- Sk) ako suma výsluhového dôchodku (16.340,- Sk), bol navrhovateľovi priznaný síce výsluhový dôchodok, avšak v sume určenej podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb., t.j. sumu starobného dôchodku aj so započítaním dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určilo Ministerstvo vnútra SR. To znamená, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.. Vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie) podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako 25 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55. roku veku, t. j. 26. apríla 2007. Z obsahu spisového materiálu - z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-40.992-16/2014- VZ z 27. januára 2014 a rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. SRLZ-40.992-7/SZ-2007 z 2. novembra 2007 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 1. júla 2007 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z., pričom suma starobného dôchodku bola útvarom sociálneho zabezpečenia MV SR určená podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením všetkých dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme určilo Ministerstvo vnútra SR. Na nárok na výsluhový dôchodok, priznaný v sume starobného dôchodku bola navrhovateľovi zohľadnená všetka preukázaná doba: - doba štúdia od 1. septembra 1967 do 31. augusta 1970 v III. pracovnej kategórii, - doba poistenia od 21. septembra 1970 do 31. marca 1971 v III. pracovnej kategórii, - doba štúdia - VŠ od 1. októbra 1971 do 1. decembra 1973 v III. pracovnej kategórii, - doba poistenia od 7. marca 1974 do 8. apríla 1974 v III. pracovnej kategórii, - doba ZVS od 1. októbra 1974 do 28. septembra 1976 v I. pracovnej kategórii, - doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 1. októbra 1976 do 31. decembra 1999 v I. pracovnej kategórii, - doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 1. januára 2000 do 25. apríla 2007 v III. pracovnej kategórii, - a doba po veku od 26. apríla 2007 do 30. júna 2007. Ku dňu 26. apríla 2007 splnil navrhovateľ podmienky nároku na starobný dôchodok a prídavok k starobnému dôchodku. Ministerstvo vnútra SR použilo pre porovnanie sumy starobného dôchodku a prídavku k tomuto dôchodku V. časť zákona č. 100/1988 Zb. a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určilo Ministerstvo vnútra SR. Porovnanie sumy výsluhového dôchodku vypočítanej podľa § 38 a sumy starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa § 128 bez použitia V. časti zákona č. 100/1988 Zb. by nebolo možné vykonať. Navrhovateľ splnil podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, pričom Ministerstvo vnútra SR posúdilo a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže. Vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie) podľa zákona o sociálnom zabezpečení súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Podľa § 143a bodu 1. zákona č. 328/2002 Z.z. v znení zákona č. 447/2002 Z.z. od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v ňom uvedené ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa nepoužijú až od 1. júla 2002, počnúc ktorým mohol policajtom a vojakom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z.. Aplikácia ust. § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. však nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok tých vojakov, ktoré vznikli do 30. júna 2002. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb., t.j. podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.. Tento nárok mu nezostal zachovaný podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Príslušnosť odporkyne rozhodnúť o uplatnenom nároku navrhovateľa by bola vylúčená s poukazom na ust. § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. z dôvodu, ak by navrhovateľ nespĺňal podmienku trvania nepretržitého zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003. V tom prípade by odporkyňa nemala kompetenciu rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok, nakoľko táto kompetencia na rozhodnutie patrí príslušnému orgánu v súlade s § 142 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení. V prípade navrhovateľa však nejde o tento prípad. Odporkyňa dospela k nesprávnemu záveru, že nie je v jej kompetencii posúdiť žiadosť navrhovateľa o prehodnotenie sumy starobného dôchodku, že nie je oprávnená o tejto žiadosti vôbec rozhodnúť. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľovi, ako poberateľovi výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, vznikol nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia tak, ako to predpokladá zákonné ust. § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože podmienky nároku na starobný dôchodok splnil pred 1. januárom 2004.Odporkyňa mala dôchodkový vek navrhovateľa určiť dňom dovŕšenia fyzického veku 55 rokov, pretože navrhovateľ splnil zákonné predpoklady uvedené v § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení pri zachovaní nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania vykonávaného v služobnom pomere do I. kategórie funkcií. Starobný dôchodok mala určiť ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Odporkyňa mala vypočítať sumu starobného dôchodku aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože podľa platnej právnej úpravy nesmie byť suma priznaného starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení pri zachovaní nárokov, vyplývajúcich zo zvýhodnenej kategórie funkcií nižšia, než by bola podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Keďže v čase vzniku nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia bol navrhovateľ poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia, odporkyňa mala vypočítanú sumu starobného dôchodku krátiť podľa § 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o starobných, invalidných a pozostalostných dávkach, pretože po dosiahnutí dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov sociálneho zabezpečenia (poistenia) môže dávka výsluhového zabezpečenia z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia bude preto potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené pre účely dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia a v nej dosiahnuté hrubé zárobky. Z takto stanovenej výšky starobného dôchodku dôjde ku jeho kráteniu v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac o sumu výsluhovej dávky. Odporkyňa vypočíta sumu starobného dôchodku navrhovateľa zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) postupom vyplývajúcim zo zákona o sociálnom poistení (§ 261 ods. 1 aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení s poukazom na ust. § 274 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení). Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie (aj kategórie funkcií) sa priznávajú do 31. decembra 2023 a suma starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok pri zachovaní týchto nárokov, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že odporkyňa vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo spôsobilo, že v konaní správneho orgánu (odporkyne) bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd zastáva názor, že odporkyňa nesprávne vychádzala zo záveru, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb., t.j. podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. vo výške podľa § 133 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.. Navrhovateľ by splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. ku dňu 26.04.2007, ale dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 143a bodu 1. citovaného zákona od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb.. Aplikácia ust. § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok u tých vojakov, ktoré vznikli po 30. júni 2002, a to je prípad navrhovateľa. Z týchto dôvodov súd rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní odporkyňa vychádzajúc z právnych úvah krajského súdu vypočíta navrhovateľovi starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení aj zákona o sociálnom zabezpečení a následne tento bude krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o starobných, invalidných a pozostalostných dávkach. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ si prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil náhradu trov konania vo výške 872,44 Eur na základe špecifikácie doručenej súdu dňa 23.11.2017. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania celkovo v sume 500,- Eur pozostávajúcu z: - prevzatie a príprava zastúpenia v súlade s ust. § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 66,- Eur, - zastupovanie na pojednávaní dňa 21.01.2016 - 66,- Eur, - podanie odvolania dňa 22.02.2016 - 66,- Eur, - zastupovanie pri pojednávaní dňa 16.11.2017 - 68,- Eur, - režijný paušál za tri úkony právnej pomoci v súlade s ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 25,74 Eur (3 x 8,58 Eur), za rok 2016 - 1 x režijný paušál za rok 2017 - účasť na pojednávaní - 8,84 Eur, - náhrada za stratu času vo výške 57,20 Eur (dňa 21.01.2016 - 4 x 1 hod. á 14,30 Eur), - náhrada za stratu času vo výške 58,92 Eur (dňa 16.11.2017 - 4 x 1 hod. á 14,73 Eur), - 20 % DPH - 83,3 Eur. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu. 1/13 výpočtového základu pre rok 2016 predstavuje sumu 66,- Eur (§ 11 ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a pre rok 2017 sumu 68,- Eur. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 500,- Eur na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Jozefa Gáplovského, advokáta, so sídlom v T. A. Q. tak, ako je konkretizované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.