{"guid": "5555b4d5-34ac-495a-ad44-3a7f23ad5aa2:31fa749c-18fe-4636-a11f-a74c90aa1edc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5015200489.2", "spisova_znacka": "25Sd/88/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/88/2015 z 15. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 15. novembra 2017, sp. zn. 25Sd/88/2015, ECLI:SK:KSZA:2017:5015200489.2", "identifikacne_cislo": "5015200489", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Mária Podhorová", "sudca_id": 37, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-podhorova-37", "datum_vydania": "2017-11-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-2501.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 2501 ods. 2 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-2501.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-2501"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-2501.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 2501 ods. 2 písm. e) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-2501.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-2501"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-2501"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/31fa749c-18fe-4636-a11f-a74c90aa1edc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5015200489.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5015200489.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5015200489.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/88/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200489
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5015200489.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci
navrhovateľa: P. I., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom S., N. XX, zast. Mgr. Jozefom
Gáplovským, advokátom, so sídlom v T. nad Q., G. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. apríla 2015  z r u š u j e  podľa § 250j ods. 2
písm. a) a e) O.s.p. a vec  v r a c i a   odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa   j e  p o v i n n á  nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške                    500,- Eur
na účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Jozefa Gáplovského, advokáta, so sídlom v T. A. Q., č.
účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. apríla 2015 podľa § 65, § 112
ods. 1, § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok z 3. februára 2014 o priznanie
starobného dôchodku od 3. februára 2011.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že pre
nárok na starobný dôchodok mu odporkyňa nezohľadnila odpracované roky 2011, 2012, 2013 a 2014
po priznaní výsluhového dôchodku (starobného dôchodku).

Súd vec prejednal a rozhodol rozsudkom č.k. 25Sd/88/2015-40 dňa 21. januára 2016.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie s odôvodnením, že skutkové závery krajského súdu
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a právne závery prvostupňového súdu sú bez opory v právnych
predpisoch. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zruší preskúmavané
rozhodnutie odporkyne a vec jej vráti na ďalšie konanie.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací rozhodol uznesením č.k. 10So/27/2016 dňa 31. mája 2017 tak,
že rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia Najvyšší súd SR uviedol, že v ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach
podaného opravného prostriedku, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami navrhovateľa a
znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový
súd i o náhrade trov tohto konania.



Krajský súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p., oboznámil
sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Predmetom prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 17. apríla 2015, ktorým táto
zamietla žiadosť navrhovateľa z 3. februára 2014 o priznanie starobného dôchodku od 3. februára 2011.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že výklad právnych predpisov odporkyňou
a prvostupňovým súdom diskriminuje osobu navrhovateľa na úkor iných osôb s rovnakým počtom
odpracovaných rokov, ale iba v jednom systéme dôchodkového zabezpečenia, počet odpracovaných
rokov v druhom systéme nie je zohľadnený. Navrhovateľ bol od 1. októbra 1976 do 30. júna 2007
v služobnom pomere ako príslušník Policajného zboru. Za túto dobu odpracoval celkom 32 rokov.
Ministerstvo vnútra mu priznalo od 1. júla 2007 výsluhový dôchodok, pretože splnil podmienky nároku na
poberanie tejto dávky. Mal odpracovaný potrebný počet rokov a spĺňal vek na odchod do výsluhového
dôchodku. Inú dávku - starobný dôchodok mu ministerstvo vnútra nepriznalo, lebo zákon o sociálnom
zabezpečení policajtov č. 328/2002 Z.z. nepoznal takýto druh dávky. Poukázal na to,  že Ministerstvo
vnútra SR v rozhodnutí z 2. novembra 2007 uviedlo citáciu § 131 až § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov vo výrokovej časti aj napriek tomu, že v tom čase
už bol predmetný zákon (zákon č. 100/1988 Zb.) dlhší čas zrušený. Ust. § 143a zákona č. 328/2002
Z.z. hovorí o tom, že špecifikované ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa od 1. júla 2002 na sociálne
zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú. Na základe zmeny právnych predpisov došlo k pravej
retroaktivite, ktorá je prípustná a súladná s predpismi len vtedy, ak rozširuje rozsah práv a oprávnení a
nie ako sa stalo v prípade navrhovateľa, že takto účinným právnym predpisom so spätnou účinnosťou
došlo k obmedzeniu jeho práv. Odporkyňa mu tento druh dávky, teda starobný dôchodok, nepriznala,
hoci o túto dávku žiadal dňa 03.02.2014 od dátumu 03.02.2011. Namiesto priznania nároku na starobný
dôchodok chcela odporkyňa pozbaviť navrhovateľa práva na súdnu ochranu, pretože vydala duplicitne
zamietavé rozhodnutie, hoci celá vec v tejto dobe bola na Najvyššom súde a vo veci samej ešte nebolo
rozhodnuté. Odporkyňa navrhovateľovi nezapočítala obdobie zamestnania v civilnom sektore, čo je
pre navrhovateľa poškodzujúce. Nezapočítala mu tzv. náhradné doby, čo sú doby pred nástupom do
služieb Policajného zboru a ani doby, počas ktorých odvádzal odvody za roky 2011 až 2014 až doposiaľ,
pretože z jeho príjmu tieto odvody riadne odvádzal a stále odvádza. Navrhovateľ je diskriminovaný proti
občanovi, ktorý nebol v služobnom pomere, ktorému odporkyňa prizná a vypočíta starobný dôchodok
a ak má starobný dôchodok, započíta mu každý odpracovaný mesiac. Podľa rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR má nárok na priznanie starobného dôchodku, pretože splnil všetky kritéria, ktoré je potrebné
preukázať. Má dostatočnú dobu odpracovanú v I. pracovnej kategórii v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z.
podľa § 274 ods. 1 a nároky zo zaradenia v I. a II. pracovnej kategórii sa mu zachovávajú. Aj napriek
tomu, že tunajší súd už v rozsudku                                    č. 25Sd/233/2014 zo dňa 23. októbra 2014 rozhodol
v prospech navrhovateľa, toto rozhodnutie bolo právoplatné a vykonateľné, pre odporkyňu záväzné,
táto sa však závermi tohto rozhodnutia neriadila, preto žiadal zo všetkých uvedených dôvodov návrhu
vyhovieť.

Navrhovateľ sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrení svojho právneho zástupcu.

Poverená pracovníčka odporkyne poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci a vzhľadom k
tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdiť ako vecne správne. V písomnom vyjadrení
odporkyňa uviedla - pretože suma starobného dôchodku navrhovateľa určená podľa zákona č. 100/1988
Zb. bola spolu s prídavkom k starobného dôchodku výhodnejšia (16.445,- Sk) ako suma výsluhového
dôchodku (16.340,- Sk), bol navrhovateľovi priznaný síce výsluhový dôchodok, avšak v sume určenej
podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb., t.j. sumu starobného dôchodku aj so započítaním dôb
zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určilo Ministerstvo vnútra SR. To znamená, že
navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek
podľa  § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.. Vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie)
podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa §
65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako 25 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol
dovŕšením 55. roku veku, t. j. 26. apríla 2007.



Z obsahu spisového materiálu - z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-40.992-16/2014-
VZ z 27. januára 2014 a rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. SRLZ-40.992-7/SZ-2007 z 2. novembra
2007 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 1. júla 2007 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 128 zákona
č. 328/2002 Z.z., pričom suma starobného dôchodku bola útvarom sociálneho zabezpečenia MV SR
určená podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Podmienky nároku
na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona o sociálnom
zabezpečení posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením všetkých dôb zamestnania získaných vo
všeobecnom systéme určilo Ministerstvo vnútra SR. Na nárok na výsluhový dôchodok, priznaný v sume
starobného dôchodku bola navrhovateľovi zohľadnená všetka preukázaná doba:
- doba štúdia od 1. septembra 1967 do 31. augusta 1970 v III.  pracovnej kategórii,
- doba poistenia od 21. septembra 1970 do 31. marca 1971 v III. pracovnej kategórii,
- doba štúdia - VŠ od 1. októbra 1971 do 1. decembra 1973 v III. pracovnej kategórii,
- doba poistenia od 7. marca 1974 do 8. apríla 1974 v III. pracovnej kategórii,
- doba ZVS od 1. októbra 1974 do 28. septembra 1976 v I. pracovnej kategórii,
- doba   služobného   pomeru   v Policajnom   zbore   od    1.    októbra   1976 do 31. decembra 1999
v I. pracovnej kategórii,
- doba   služobného   pomeru   v Policajnom   zbore   od    1.   januára   2000 do                                   25.
apríla 2007 v III. pracovnej kategórii,
- a doba po veku od 26. apríla 2007 do 30. júna 2007.

Ku dňu 26. apríla 2007 splnil navrhovateľ podmienky nároku na starobný dôchodok a prídavok k
starobnému dôchodku. Ministerstvo vnútra SR použilo pre porovnanie sumy starobného dôchodku a
prídavku k tomuto dôchodku V. časť zákona č. 100/1988 Zb. a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb
zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určilo Ministerstvo vnútra SR. Porovnanie sumy
výsluhového dôchodku vypočítanej podľa § 38 a sumy starobného dôchodku s prídavkom k tomuto
dôchodku podľa § 128 bez použitia V. časti zákona č. 100/1988 Zb. by nebolo možné vykonať.

Navrhovateľ splnil podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa
§ 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, pričom Ministerstvo vnútra SR posúdilo a sumu
dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme. Nárok na ten istý
druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže. Vznik nároku na starobný
dôchodok (a jeho priznanie) podľa zákona o sociálnom zabezpečení súčasne vylučuje možnosť vzniku
nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Podľa § 143a bodu 1. zákona č. 328/2002 Z.z. v znení zákona č. 447/2002 Z.z. od 1. júla 2002 sa na
sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona                č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v ňom
uvedené ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa nepoužijú až od 1. júla 2002, počnúc ktorým mohol
policajtom a vojakom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z..

Aplikácia ust. § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. však nie je vylúčená pri nárokoch na starobný
dôchodok tých vojakov, ktoré vznikli do 30. júna 2002.

Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok
ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa
V. časti zákona č. 100/1988 Zb., t.j. podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.. Tento nárok
mu nezostal zachovaný podľa § 175  zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z.. Príslušnosť odporkyne rozhodnúť o uplatnenom nároku navrhovateľa by bola vylúčená s
poukazom na ust. § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. z dôvodu, ak by navrhovateľ nespĺňal podmienku
trvania nepretržitého zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003. V tom
prípade by odporkyňa nemala kompetenciu rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok,
nakoľko táto kompetencia na rozhodnutie patrí príslušnému orgánu v súlade s § 142 ods. 4 písm. a)
zákona o sociálnom poistení.



V prípade navrhovateľa však nejde o tento prípad. Odporkyňa dospela k nesprávnemu záveru, že nie
je v jej kompetencii posúdiť žiadosť navrhovateľa o prehodnotenie sumy starobného dôchodku, že nie
je oprávnená o tejto žiadosti vôbec rozhodnúť.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľovi, ako poberateľovi výsluhovej dávky z osobitného
systému sociálneho zabezpečenia, vznikol nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému
dôchodkového poistenia tak, ako to predpokladá zákonné ust. § 261 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, pretože podmienky nároku na starobný dôchodok splnil pred 1. januárom 2004.Odporkyňa mala
dôchodkový vek navrhovateľa určiť dňom dovŕšenia fyzického veku 55 rokov, pretože navrhovateľ splnil
zákonné predpoklady uvedené v § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení pri zachovaní
nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania vykonávaného v služobnom pomere do I. kategórie
funkcií. Starobný dôchodok mala určiť ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok
a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Odporkyňa mala vypočítať sumu starobného dôchodku aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení, pretože podľa platnej právnej úpravy nesmie byť suma priznaného starobného dôchodku
podľa zákona o sociálnom poistení pri zachovaní nárokov, vyplývajúcich zo zvýhodnenej kategórie
funkcií nižšia, než by bola podľa zákona o sociálnom zabezpečení.

Keďže v čase vzniku nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia
bol navrhovateľ poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia z osobitného systému dôchodkového
zabezpečenia, odporkyňa mala vypočítanú sumu starobného dôchodku krátiť podľa § 33 ods.
2 Dohovoru č. 128 o starobných, invalidných a pozostalostných dávkach, pretože po dosiahnutí
dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov sociálneho zabezpečenia (poistenia) môže dávka
výsluhového zabezpečenia z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia plniť funkciu starobného
dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška
zodpovedá výške starobného dôchodku primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky
starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia bude preto potrebné do doby
dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené pre účely dávky z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia a v nej dosiahnuté hrubé zárobky. Z takto stanovenej výšky starobného
dôchodku dôjde ku jeho kráteniu v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac o
sumu výsluhovej dávky. Odporkyňa vypočíta sumu starobného dôchodku navrhovateľa zo všeobecného
systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) postupom vyplývajúcim zo zákona o sociálnom
poistení (§ 261 ods. 1 aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení s poukazom na ust. § 274 ods. 1 a
2 zákona o  sociálnom poistení). Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej
kategórie (aj kategórie funkcií) sa priznávajú do 31. decembra 2023 a suma starobného dôchodku, na
ktorý vznikne nárok pri zachovaní týchto nárokov, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003.

Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že odporkyňa vychádzala z nesprávneho právneho
posúdenia veci, čo spôsobilo, že v konaní správneho orgánu (odporkyne) bola zistená taká vada, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd zastáva názor, že odporkyňa nesprávne
vychádzala zo záveru, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa V. časti
zákona č. 100/1988 Zb., t.j. podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. vo výške podľa § 133
ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.. Navrhovateľ by splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa
V. časti zákona č. 100/1988 Zb. ku dňu 26.04.2007, ale dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č.
328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 143a bodu 1. citovaného zákona od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a
vojakov nepoužijú § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb.. Aplikácia ust. § 132 a nasl. zákona č. 100/1988
Zb. je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok u tých vojakov, ktoré vznikli po 30. júni 2002, a to
je prípad navrhovateľa.

Z týchto dôvodov súd rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní
odporkyňa vychádzajúc z právnych úvah krajského súdu vypočíta navrhovateľovi starobný dôchodok
podľa zákona o sociálnom poistení aj zákona o sociálnom zabezpečení a následne tento bude krátiť
podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o starobných, invalidných a pozostalostných dávkach.



O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s § 250l ods.
2 O.s.p.. Navrhovateľ si prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil náhradu trov konania vo výške
872,44 Eur na základe špecifikácie doručenej súdu dňa 23.11.2017. Súd priznal navrhovateľovi náhradu
trov konania celkovo v sume 500,- Eur  pozostávajúcu z:
- prevzatie a príprava zastúpenia v súlade s ust. § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo
výške 66,- Eur,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 21.01.2016 - 66,- Eur,
- podanie odvolania dňa 22.02.2016 - 66,- Eur,
- zastupovanie pri pojednávaní dňa 16.11.2017 - 68,- Eur,
- režijný paušál za tri úkony právnej pomoci v súlade s ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo
výške 25,74 Eur (3 x 8,58 Eur), za rok 2016
- 1 x režijný paušál za rok 2017 - účasť na pojednávaní - 8,84 Eur,
- náhrada za stratu času vo výške 57,20 Eur (dňa 21.01.2016 - 4 x 1 hod. á 14,30 Eur),
- náhrada za stratu času vo výške 58,92 Eur (dňa 16.11.2017 - 4 x 1 hod. á 14,73 Eur),
- 20 % DPH - 83,3 Eur.
V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania
rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového
základu. 1/13 výpočtového základu pre rok 2016 predstavuje sumu 66,- Eur (§ 11 ods. 4 veta druhá
vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a pre rok 2017 sumu 68,- Eur.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 500,- Eur
na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Jozefa Gáplovského, advokáta, so sídlom v T. A. Q. tak, ako je
konkretizované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia v súlade
s ust. § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté  dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym  skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné  dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu  (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok  nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do  rozhodnutia súdu prvého
stupňa.



Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "39da308d-be86-4ac1-b808-4b10da76b3f0:99c3182a-db4f-463f-a3d7-a3866c348809", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5014200975.1", "spisova_znacka": "25Sd/233/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/233/2014 z 22. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-10-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5014200975.1"}], "citovane_v": []}