Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/108/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614202359 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614202359.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodní banka, a.s., so sídlom v Prahe 5, Radlická 333/150, IČ : 00001350, právne zastúpený Mgr. Petrom Olejárom, usadeným euroadvokátom, so sídlom K., M. XX, proti odporcovi : M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M., I. XXX/X, o zaplatenie 61.334,14 Kč s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/122/2014-95 zo dňa 29. septembra 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorým vo zvyšku zamietol návrh na zaplatenie kapitalizovaných zmluvných úrokov 7.834,13 Kč a 10,9 % zo sumy 43.403,68 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia a poplatkov za upomienky a výzvy vo výške 1.800 Kč, potvrdzuje. V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 46.248,67 Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 44.138,68 Kč od 16.06.2012 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania. V prvom rade okresný súd riešil svoju právomoc a aplikáciu kolíznych noriem. Účastníci konania majú bydlisko na území viacerých členských štátov Európskej únie, konkrétne navrhovateľ má sídlo na území Českej republiky a odporca má bydlisko na území Slovenskej republiky. V zmysle článku 66 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 v spojení s článkom 2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 je daná právomoc slovenského súdu konať a rozhodovať v predmetnej veci, nakoľko odporca má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Pre aplikáciu kolíznych noriem, určujúcich hmotné rozhodné právo, uplatňoval Rímsky dohovor, ktorý sa aplikuje na zmluvné záväzkové vzťahy uzavreté od 01.08.2006, keďže zmluvný záväzkový vzťah účastníkov konania vznikol 05.06.2007. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky, lebo zmluva, z ktorej navrhovateľ uplatnil svoj nárok, je s ním najužšie spojená, keďže sídlo navrhovateľa, ktorý mal uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, je na území Českej republiky. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 05.06.2007 účastníci uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 100.000 Kč pri úrokovej sadzbe 10,9% ročne, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 84 mesačných anuitných splátkach po 1.713 Kč spolu s poplatkom za poistenie úveru v sume 87 Kč a poplatkom za vedenie účtu 60 Kč. Išlo o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko odporca si svoju povinnosť riadne a včas splácať úver neplnil, navrhovateľ mu oznámil predčasné splatenie úveru ku dňu 15.06.2012 a vyzval ho uhradiť celý dlh vo výške 48.078,34 Kč s príslušenstvom najneskôr do 29.06.2012. Ku dňu zosplatnenia bola nezaplatená istina 43.403,68 Kč, úroky 1.971,25 Kč, úroky z omeškania 138,74 Kč. Súd zároveň priznal dôvodne uplatnené poplatky za vedenie účtu vo výške 60 Kč a za poistenie vo výške 87 Kč za obdobie od 15.01.2012 do 15.06.2012, celkom za 5 mesiacov 735 Kč, nakoľko mal preukázané ich individuálne dojednanie. Zamietol žalobu v zostávajúcej časti ohľadne kapitalizovaných zmluvných úrokov vo výške 7.834,13 Kč, ako aj úrokov vo výške 10,9% ročne zo sumy 43.403,68 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia, t.j. po splatnosti úveru. Zmluvný úrok ako odplata za poskytnuté peňažné prostriedky prináleží len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Úver sa stal splatným dňom 15.06.2012 a od 16.06.2012 preto už navrhovateľovi neprislúchajú. Rovnako zamietol žalobu v časti uplatnených poplatkov za upomienky a výzvy vo výške 1.800 Kč. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal individuálne dojednania o povinnosti odporcu uvedené poplatky platiť. Sadzobník poplatkov nepredstavuje individuálne dojednanie zmluvných strán a odporca sa v zmluve nezaviazal na úhradu uvedených poplatkov. Úrok z omeškania z priznanej istiny priznal navrhovateľovi vo výške 7,75 % ročne od 16.06.2012 do zaplatenia. Jedná sa o deň, kedy bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a od nasledujúceho dňa sa odporca dostal do omeškania. Úrok z omeškania bol priznaný v zákonom určenej výške v zmysle Nariadenia č. 142/1994 Sb. a v prevyšujúcej uplatnenej časti 0,30 % bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Úrok z omeškania bol zamietnutý pokiaľ navrhovateľ tento uplatňoval zo zmluvných úrokov, nakoľko naň nevzniká právo, keďže platná právna úprava neumožňuje požadovať od dlžníka príslušenstvo - úroky z omeškania pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky, a to úrokov. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Stanovil čistý úspech navrhovateľa vo výške 50,80 %. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku v časti o zamietnutí žaloby týkajúcej sa kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 7.834,13 Kč, zmluvného úroku vo výške 10,90 % ročne zo sumy 43.403,68 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia, v časti zamietnutia poplatkov vo výške 1.800 Kč ako aj trov konania, podal odvolanie navrhovateľ. Namietal, že súd dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho došlo k zamietnutiu nároku. Poukázal na ust. § 502 ods. 1 z.č. 513/1991 Sb., v zmysle ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/83/2012. V predmetnom rozhodnutí sa konštatuje, že chýba v ustanovení vyslovenie, ktoré by určovalo dokedy povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru trvá. Táto doba môže byť dohodnutá v zmluve o úvere. V tomto rozhodnutí bolo zdôraznené, že rozhodujúce je dojednanie v úverovej zmluve v článku 4 a 6, z ktorého výslovne vyplýva, že splátky istiny po lehote splatnosti budú ďalej úročené úrokovou sadzbou uvedenou v článku 4 zmluvy a k nej naviac sadzbou úrokov z omeškania. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 Cob/186/2013. V bode VIII. zmluvy sa uvádza, že súčasťou zmluvy sú aj obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery, ktorých ustanovenia je klient povinný dodržiavať. Obchodné podmienky v bode 4.4 uvádzajú, že ČSOB je oprávnená účtovať klientovi za svoje služby poplatky v súlade so sadzobníkom Poštovej sporiteľne. Poplatky za upomienky a výzvy boli účtované z dôvodu neplnenia si svojich zmluvných povinností zo strany odporcu. Náklady so zasielaním týchto upomienok a výziev nie je možné pričítať na jeho ťarchu, keďže k porušeniu zmluvných povinností došlo zo strany odporcu. Nepriznanie relevantných poplatkov presahuje súdom možný rámec poskytovania ochrany spotrebiteľovi, nakoľko jej účelom má byť priblížiť sa rovnosti strán v právnych vzťahoch. Odporcovi bola výška poplatkov známa, a preto ich nepriznanie by znamenalo rozširovanie možnej, zo strany súdu prípustnej, ochrany spotrebiteľa. Toto dojednanie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd ako odvolací súd (§10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ odvolaním napadol výrok, ktorým bol jeho návrh vo zvyšnej časti zamietnutí, a to v časti zaplatenia kapitalizovaných zmluvných úrokov vo výške 7.834,13 Kč a 10,9 % zo sumy 43.403,68 Kč od 11.2.2014 do zaplatenia a v časti poplatkov za upomienky a výzvy vo výške 1.800 Kč. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľa za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha len za dojednanú dobu splácania, čo vyplýva aj z § 503 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), podľa ktorého záväzok splatiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti splatné úroky z tejto splátky. Keďže mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená ku dňu 15.06.2012, po tomto dátume už navrhovateľovi zmluvné úroky neprislúchajú. Navrhovateľ v odvolaní poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp.zn. 14Co/83/2012, v ktorom bol prijatý záver, že v zmluve môže byť dohodnutá doba, dokedy má trvať povinnosť dlžníka platiť zmluvné úroky. Oboznámením sa s obsahom „Smlouva o ČSOB Spotřebitelském úvěru“ zo dňa 5.6.2007 spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami ČSOB, ktoré priložil navrhovateľ k žalobnému návrhu však odvolací súd nezistil, že by takéto dojednanie medzi účastníkmi zmluvy existovalo. V čl. IV zmluvy je dohodnuté, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť bude úročená pevnou úrokovou sadzbou vo výške 10,90 % p.a. V bode 79 obchodných podmienok je stanovené, že ČSOB úročí peňažné prostriedky Klienta v súlade s úrokovými sadzbami ČSOB a pravidlami úročenia pre príslušnú menu. Úrokové sadzby sú stanovené ČSOB pre jednotlivé meny, obdobia a produkty. Aktuálne úrokové sadzby sú Klientovi k dispozícii v prevádzkových priestoroch pobočiek ČSOB a na www.csob.cz <http:// www.csob.cz>. Z citovaných dojednaní však nevyplýva, že si zmluvné strany dohodli, že po lehote splatnosti bude dlžná istina naďalej úročená zmluvným úrokom. Z týchto dôvodov okresný súd správne rozhodol, keď navrhovateľovi nepriznal zmluvné úroky po vyhlásení mimoriadne splatnosti úveru. V ďalšej časti namietal, že mu neboli priznané poplatky za upomienky. Poukazuje na to, že predmetné bolo dojednané v bode 4.4 v „Obchodných podmienkach pre ČSOB spotrebiteľské úvery“. Navrhovateľ k žalobnému návrhu pripojil „Všeobecné obchodné podmienky ČSOB“, z ktorých takéto dojednanie nevyplýva a z bodu 77. týchto všeobecných podmienok vyplýva, že ČSOB je oprávnená za poskytované bankové služby vyberať poplatky podľa Sadzobníka, ktorého aktuálne znenie je k dispozícii v prevádzkových priestoroch pobočiek ČSOB a na www.csob.cz <http://www.csob.cz>. Odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade ide o určitý druh sankcie voči odporcovi, ktorá musí byť v zmluve medzi účastníkmi riadne dohodnutá a nemôže byť iba stanovená jednostranne veriteľom s tým, že bude upravená v sadzobníku, s ktorým sadzobníkom oboznámi klienta (odporcu). Navyše v prípade zasielania upomienok odporcovi sa nejednalo o poskytovanie bankových služieb, ale uskutočnenie istých opatrení za účelom získania naspäť finančných prostriedkov, ktoré boli odporcovi navrhovateľom poskytnuté. Medzi účastníkmi zmluvného vzťahu teda neboli dohodnuté sankcie v prípade zasielania upomienok z dôvodu neplnenia si povinnosti odporcom. V prípade, že sankcia za upomienky nebola dojednaná a navrhovateľovi v dôsledku toho vznikli určité náklady, mohol by sa domáhať náhrady skutočnej škody. Navrhovateľ však nepreukázal, že mu vznikla škoda a v akej výške. Z uvedených dôvodov preto okresný súd správne postupoval, keď žalobnému návrhu navrhovateľa na zaplatenie zmluvných úrokov po splatnosti a poplatkov za upomienky nevyhovel a jeho návrh zamietol. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti, ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. aplikujúc ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Odporca v predmetnom odvolacom konaní mal plný úspech, a preto mu prislúcha náhrada trov konania, avšak tieto trovy konania si neuplatnil, preto odvolací súd vyslovil, že mu ich nepriznáva. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerov hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie.