Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/97/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414202650 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5414202650.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: LEMONT - SLOVAKIA ŽILINA, s.r.o., so sídlom 013 62 Veľké Rovné 586, IČO: 31 600 042, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Ivanou Tomkówou, advokátkou, so sídlom L. X, XXX XX Z., proti žalovanému: T- CLAN s.r.o., so sídlom Gr?sslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 44 771 100, zastúpenému zástupcom Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, v konaní o zaplatenie 17.500 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu, žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/31/2014-316 zo dňa 20.08.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/31/2014-316 zo dňa 20.08.2015 v napadnutých výrokoch I., III., IV. p o t v r d z u j e . Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/31/2014-316 zo dňa 20.08.2015 vo výroku V., podľa ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 4.944,19 Eur z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17.500 Eur a úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 17.500 Eur od 09.04.2014 až do zaplatenia. Výrokom II. bola žaloba žalobu žalobcu v zostávajúcej časti ohľadom nepriznanej časti úrokov z omeškania zamietnutá. Výrokom III. okresný súd vzájomný návrh žalovaného voči žalobcovi o zaplatenie sumy 14.670 Eur, úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 14.670 Eur od 30.04.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania zamietol. Podľa výroku IV. okresný súd zamietol aj vzájomný návrh žalovaného voči žalobcovi o zaplatenie sumy 7.404,80 Eur, úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7.404,80 Eur od 30.04.2014 do zaplatenia, vrátane náhrady trov konania. Podľa výroku V. okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 4.944,19 Eur. V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobou doručenou na okresný súd dňa 20.05.2014 žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 17.500 Eur, úrokov z omeškania z tejto sumy vo výške 0,1% denne od 09.04.2014 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca nárok voči žalovanému odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 22.10.2013 Zmluvu o dielo č. 01/2013, vrátane dodatku č. 1 zo dňa 25.11.2013, na základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vykonať pre žalovaného ako objednávateľa dielo - rekonštrukciu plavidla. V priebehu vykonávania diela žalovaný neposkytoval žalobcovi potrebnú súčinnosť, a preto žalobca odstúpil od zmluvy. Písomné odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 25.02.2014. Následne sa zmluvné strany dohodli na protokolárnom prevzatí a odovzdaní nedokončeného diela, k čomu došlo dňa 18.03.2014. Žalovaný sa pri tomto prevzatí diela písomne zaviazal zaplatiť žalobcovi tzv. konečnú vyúčtovaciu faktúru vo výške 17.500 Eur. Faktúra bola splatná dňa 08.04.2014, avšak žalovaný ju ani len sčasti žalobcovi nezaplatil. Žalobca poukázal na to, že platnosť odstúpenia od zmluvy žalovaný nenamietal a v súvislosti s pohľadávkou žalovaného za tzv. opravné práce žalobca namietal, že z faktúr vystavených opravujúcimi živnostníkmi (č.l. 240-242) nebol preukázaný súvis nimi vykonávaných prác s odstraňovaním práve tých vád, za ktoré by mal zodpovedať žalobca (č.l. 255). Okrem toho žalobca namietal, že vady a nedorobky boli zistené už pri odovzdávaní diela a tieto boli aj poznačené v stavebnom denníku žalobcu (č.l. 251), pričom žalobca následne poskytol kvôli tomu žalovanému zľavu z vyúčtovania (č.l. 103), a preto sa strany dohodli, že v spísanom protokole o odovzdaní diela bude už uvedené, že dielo je odovzdané bez vád (č.l. 100). Vzhľadom k týmto skutočnostiam žalobca žalovanému vrátil vystavené faktúry a navrhované započítanie odmietol (č.l. 172-188). 2. Okresný súd poukázal na obranu žalovaného voči žalobe s námietkou, že táto bola prejednávaná na miestne nepríslušnom súde, keďže jeho všeobecným súdom je Okresný súd Bratislava III (č.l. 73). Voči žalovanej pohľadávke žalobca namietal, že táto zanikla v dôsledku jednostranného započítania zo strany žalovaného podľa ust. § 358 Obchodného zákonníka. Žalovaný sa bránil tým, že žalobca nevykonal dielo riadne a včas, a tým sa dostal do omeškania. Zmluvná pokuta, na ktorú vznikol žalovanému nárok podľa čl. 19 zmluvy o dielo, predstavovala 14.670 Eur (č.l. 80-81). Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v tomto rozsahu žalovaný voči žalobcovi uplatnil formou vzájomného návrhu (č.l. 76). Žalovaný sa ďalej bránil tým, že pohľadávka žalobcu zanikla aj v dôsledku zápočtu ďalšej pohľadávky žalovaného, ktorá mu vznikla v dôsledku vykonania dodatočných opravných prác na diele vykonanom žalobcom. Náklady s tým spojené predstavovali sumu 24.904,80 Eur (č.l. 94 spisu). Nezapočítaný zvyšok z fakturovanej sumy (7.404,80 Eur) si žalovaný v tomto súdnom konaní uplatnil voči žalobcovi formou ďalšieho vzájomného návrhu podľa č.l. 244 spisu. Žalovaný pred okresným súdom svoje tvrdenia preukazoval faktúrou na zmluvnú pokutu (č.l. 80 - 81), faktúrou na opravné práce (č.l. 92, 94), oznámením výhrad k faktúre žalobcu (č.l. 85), návrhom dohody o započítaní (č.l. 96), oznámením o jednostrannom započítaní (č.l. 98), e-mailovou korešpondenciou (č.l. 233-238), písomným vyjadrením svedka Y. (č.l. 221-232), vyjadrením opravárov a ich faktúrami, vrátane pokladničných dokladov (č.l. 239-242; 308-309). Na návrh žalovaného okresný súd vypočul splnomocnenca žalovaného T. V. (č.l. 106) a T. Y. (č.l. 291). Na druhej strane okresný súd poukázal na to, že žalobca svoje tvrdenia preukazoval zmluvou o dielo vrátane jej dodatku a príloh (č.l. 5 - 17 spisu), odstúpením od zmluvy (č.l. 18 - 19), faktúrou (č.l. 102-103), odovzdávacím protokolom (č.l. 100-101), e-mailovou korešpondenciou so žalovaným (č.l. 166-168), zápisom z rokovania zo dňa 09.12.2013 (č.l. 169-171), oznámeniami o vrátení faktúr (č.l. 172-188), zápisom zo stavebného denníka žalobcu (č.l. 251). Na návrh žalobcu bol pred okresným súdom vypočutý jeho konateľ Alojz Škrkoň (č.l. 106) a svedkovia H. T. (č.l. 190) a Ing. G. P. (č.l. 189). 3. Okresný súd primárne uviedol, že neprihliadol na námietku zaujatosti zákonného sudcu č.l. 132 spisu, keďže táto sa týkala výlučne okolností spočívajúcich v jeho postupe v tomto konaní (§ 14 ods. 3 O.s.p.). V zmysle § 16 ods. 2 posledná veta O.s.p. bol žalovaný včas upovedomený o dôvode, pre ktorý sa ani o tejto jeho námietke nebude konať (č.l. 141). 4. Okresný súd poukázal na to, že neprihliadol ani na námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovaným až pred prvým pojednávaním (č.l. 63 spisu), keďže takúto námietku neuplatnil pri prvom úkone, ktorý mu náležal (§ 105 ods. 1 posledná veta O.s.p.). Žalovanému bola žaloba spolu s poučením z č.l. 46 spisu doručená na vyjadrenie už dňa 11.7.2014 (č.l. 56 spisu). Žalovaný sám nesie procesné dôsledky toho, že poštovú zásielku si neprevzal na adrese, ktorú mal v tom čase zapísanú v obchodnom registri ako adresu svojho sídla (§ 48 ods. 2 O.s.p.). O spôsobe naloženia s jeho oneskorenou námietkou bol žalovaný vzápätí oboznámený okresným súdom podľa č.l. 68. 5. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k skutkovému a právnemu stavu, v súlade s ktorým rozhodol napadnutým rozsudkom. Okresný súd skonštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že títo medzi sebou uzavreli zmluvu o dielo v písomnej forme, ktorá sa spravuje podľa ust. § 536 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka. Rovnako medzi účastníkmi nebolo sporné, že táto zmluva bola predčasne ukončená odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu (zhotoviteľa) dňa 25.02.2014, kedy bol tento prejav vôle žalobcu doručený žalovanému (č.l. 18 spisu). Žalovaný síce v súdnom konaní namietal dôvodnosť takého odstúpenia, ale priznal, že odstúpenie akceptuje ako platné (č.l. 85, 106). Po odstúpení od zmluvy, t.j. po jej zrušení došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela medzi žalobcom a žalovaným. Vzhľadom na druh diela (plavidlo) preberacie konanie prebiehalo priamo na mieste a trvalo cca 3 týždne, a to od 28.02.2014 do 18.03.2014. Počas tohto preberacieho konania bol zisťovaný stav nedokončeného odovzdávaného diela. Následne sa zmluvné strany dohodli na výške ceny za nedokončené dielo (§ 548 ods. 2 Obchodného zákonníka), ktorú aj osobitne uviedli v odovzdávacom protokole podľa č.l. 101. V takto dohodnutej výške vyúčtovania (17.500 Eur) bola zahrnutá už aj kompenzácia za vtedy zistené vady a nedorobky, a to vo výške 5.790,57 Eur (č.l. 103), čo žalovaný dodatočne potvrdil v osobitnom liste (č.l. 85 spisu). V tomto smere bol teda nárok žalobcu medzi stranami nesporný. 6. Okresný súd uviedol, že sporné zostali nároky žalovaného voči žalobcovi, ktoré si tento voči žalobcovi uplatnil tzv. vzájomnými návrhmi, a to najskôr poukazujúc na pohľadávku vzniknutú omeškaním žalobcu vo výške 14.670 Eur (č.l. 76) a následne aj poukazujúc na zostávajúci (nezapočítaný zvyšok pohľadávky z titulu dodatočného odstraňovania zistených vád vo výške 7.404,80 Eur (č.l. 244 spisu). Zostávajúci (už započítaný) zvyšok tejto pohľadávky vo výške 17.500 Eur žalovaný použil už len ako obranu proti žalovanej istine žalobcu (§ 98 druhá veta O.s.p.). 7. Okresný súd posudzoval existenciu a dôvodnosť nárokov žalovaného uplatnených v tomto súdnom konaní vzájomnými návrhmi oproti žalobcom uplatnenej pohľadávke. Žalovaný však v tomto súdnom konaní nepreukázal nárok na zaplatenie pohľadávky z faktúry č. 2014003, t.j. nárok na zaplatenie zmluvných pokút za údajné omeškanie žalobcu. Žalovaný akceptoval platnosť vykonaného odstúpenia od zmluvy, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že žalobca tak učinil kvôli omeškaniu žalovaného (č.l. 19). Uvedené samo o sebe neznamenalo, že v niektorom štádiu zhotovovania diela nemohlo dôjsť aj k omeškaniu žalobcu, avšak dôkazné bremeno v tomto smere už bolo na žalovanom. Ak žalobca platne odstúpil od zmluvy tvrdiac, že tak učinil kvôli omeškaniu žalovaného, žalovaný by musel preukázať, že žalobca bol sám v omeškaní, a to zavinene. Žalovaný v tomto smere dôkazov zostal nečinný. Okresný súd skonštatoval, že žalovaný nepreukázal ani nárok na zaplatenie faktúry č. 2014002, t.j. nákladov spojených s vykonaním opravných prác na odovzdanom diele. Nárok na náhradu týchto nákladov by mal len vtedy, ak by preukázal ich existenciu a zároveň, ak by riadne a včas vyzval žalobcu na ich odstránenie v určenej lehote. Je pravdou, že bolo navrhnuté vykonanie znaleckého dokazovania, za účelom preukázania existencie vád, okresný súd však tento návrh neakceptoval. Je nepochybné, že vykonaním takého dôkazu by už nebolo možné zistiť, aké vady na odovzdanom diele boli zistené v marci 2014, pokiaľ tieto už boli medzičasom (na náklady žalovaného) odstránené. Bolo by snáď možné zistiť vady, ktoré na diele naďalej existujú a neboli odstránené, avšak toto by nijako nepreukazovalo existenciu pohľadávky, o ktorej žalovaný tvrdí, že vznikla práve vynaložením nákladov na odstraňovanie takýchto vád. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na vyjadrenie zástupcu žalovaného p. V., ktorý už v októbri 2014 potvrdil, že celé plavidlo je už opláštené a prebiehajú na ňom už len dokončovacie práce. Okrem toho bolo potrebné zo strany okresného súdu poukázať aj na to, že v preberacom protokole neboli vytýkané žiadne vady odovzdávaného diela. Žalovaný prostredníctvom svojho splnomocnenca potvrdil (č.l. 84), že pred odovzdaním nedokončeného diela došlo k prehliadke stavu plavidla, pričom boli zistené viaceré vady a nedorobky, ktoré boli osobitne spísané podľa č.l. 87 a následne boli tieto vady už vtedy zohľadnené vo finančnom vyrovnaní so žalobcom (č.l. 106). Už vtedy sa žalovaný priamo od žalobcu dozvedel, akým spôsobom bola sledovaná presnosť nimi vykonávaných prác, t.j. že išlo o spôsob, ktorý žalovaný považoval za nesprávny z technického hľadiska. Rovnako aj svedok T. Y. potvrdil, že odchýlky konštrukcie boli žalovanému známe už pri odovzdávaní diela (č.l. 292, 293). Uviedol, že išlo o konštrukčné odchýlky, ktoré boli viditeľné aj voľným okom. Tieto vady boli žalobcovi už vtedy vytýkané. Niektoré z vád žalobca síce odstránil, ale niektoré odmietol odstrániť. Preto došlo ku kompenzácii formou zníženia dohodnutej sumy tzv. konečnej vyúčtovacej faktúry. Žalovaný preto nepreukázal existenciu iných vád, než tých, ktoré existovali už v čase odovzdania diela a ktorých existencia bola už zohľadnená pri uzatváraní dohody o výške vyúčtovania pri odovzdaní diela zhotovovaného na základe už zrušenej zmluvy o dielo. Vzhľadom k tomuto okresný súd zamietol obidva vzájomné návrhy žalovaného, keďže nebola preukázaná existencia ním uplatňovaných pohľadávok. 8. Okresný súd uviedol, že vyhovel žalobe žalobcu, pokiaľ išlo o jeho nárok na zaplatenie žalovanej istiny. Vznik tohto nároku nebol medzi účastníkmi konania sporný a tvrdenia žalovaného o zániku tejto splatnej pohľadávky žalobcu v dôsledku započítania oproti jeho pohľadávkam neboli v súdnom konaní preukázané. Okresný súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania, avšak len vo výške 9,25 % ročne od prvého dňa po dohodnutom dni splatnosti. Výška úrokov z omeškania ohľadom takto fakturovanej sumy nebola stranami osobitne dohodnutá. V tomto smere už nebolo možné poukazovať na ustanovenie niektorého z článkov zrušenej zmluvy o dielo, keďže ide o nárok, ktorý sa stal splatným až po odstúpení od zmluvy (§ 351 ods. 1 Obchodného zákonníka; ZSP č. 81/2004). Okresný súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania len v takej výške, aká vyplynula z ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.. V zostávajúcej časti okresný súd zamietol žalobu žalobcu, pokiaľ sa tento domáhal úrokov z omeškania vo vyššej výške (0,1 % denne). Splatnosť tzv. vyúčtovacej faktúry č. V/13/14 bola osobitne dohodnutá v odovzdávacom a preberacom protokole uplynutím 20 dní od jej vystavenia. Predmetná faktúra bola vystavená dňa 19.03.2014, preto okresný súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania počnúc dňom 09.04.2014. 9. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému právo na ich náhradu, keďže žalovaný (správne malo byť uvedené žalobca) mal vo veci neúspech len v nepatrnej časti. Priznané trovy konania v celkovej sume 4.944,19 Eur predstavujú zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 1.050 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.894,19 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny za 10 úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie veci + žaloba + porada s klientom dňa 21.10.2014 + účasť na pojednávaní dňa 21.10.2014 + porada s klientom dňa 08.12.2014 + účasť na pojednávaní dňa 09.12.2014 + účasť na pojednávaní dňa 16.01.2015 + vyjadrenie zo dňa 30.01.2015 + účasť na pojednávaní dňa 24.02.2015 + účasť na pojednávaní dňa 20.08.2015) podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. s tým, že účasť na pojednávaní dňa 21.10.2014 trvala viac ako dve hodiny. Pri úkone právnej pomoci, ktorá súvisela s poradou s klientom dňa 08.12.2014, nebolo preukázané vykonávanie tohto úkonu po dlhší čas, než dve hodiny. Okresný súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu tzv. hotových výdavkov za 6 úkonov vykonaných v r. 2014 vo výške 8,04 Eur/úkon a za štyri úkony vykonané v r. 2015 vo výške 8,39 Eur/úkon. Súčasne bola priznaná aj náhrada výdavkov na cestovné za účasť na pojednávaní. Okresný súd žalobcovi nepriznal náhradu trov spojených so zaplatením súdneho poplatku za podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia, resp. za odvolanie podané v tomto konaní, keďže tento jeho návrh bol právoplatne zamietnutý. Okresný súd rovnako nepriznal žalobcovi ani náhradu trov právneho zastúpenia za dva právne úkony súvisiace s podaním takého návrhu a odvolania voči zamietavému rozhodnutiu okresného súdu. Okresný súd nepriznal žalobcovi náhradu za úkony právnej pomoci, ktoré súviseli s vypracovaním písomných vyjadrení zo dňa 08.12.2014 a 25.03.2015, keďže tieto vyjadrenia boli okresnému súdu doručené až na pojednávaní, t.j. súbežne s vykonávaním iného úkonu právnej pomoci, za ktorý okresný súd už náhradu priznal. Keďže žalobcu v konaní zastupoval advokát a bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania, tak žalobca (správne má byť uvedené žalovaný) bol povinný zaplatiť náhradu okresným súdom priznaných trov súdneho konania priamo právnej zástupkyni žalobcu, resp. na jej účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Takýto spôsob úhrady priznaných trov vyplýva priamo zo zákona (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Okresný súd poukázal na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. s tým, že pokiaľ v posudzovanom prípade neurčil dlhšiu lehotu na zaplatenie súdom priznaných trov konania, tak rozsudok sa v tejto časti stane vykonateľným márnym uplynutím zákonom určenej lehoty. 10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to v podaní zo dňa 09.10.2015, ktorým v zmysle obsahu tohto odvolania namietal výrokové časti rozsudku okresného súdu I., III., IV. a V.. Žalovaný dôvody odvolania odvíjal od ust. § 205 ods. 2 písmeno a), c), d) a f) O.s.p.. Primárne poukázal na ust. § 3 O.s.p., čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na to, že žalovaný je právnická osoba so sídlom v Bratislave, na Hattalovej ulici č. 8. Žalovaný v konaní na prvom stupni v súlade s ust. § 150 ods. 1, ods. 3 a 4 O.s.p. (správne malo byť uvedené § 105 ods. 1, 3 a 4 O.s.p.) namietal, že Okresný súd Dolný Kubín nie je miestne príslušným konať v predmetnej veci. Dôvod, prečo žalobca podal žalobu na Okresný súd Dolný Kubín, nebol žalovanému známy. Žalovaný poukázal na ust. § 103, § 84 až § 89a, § 11 O.s.p., podľa ktorých zákonných ustanovení súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak je uplatnená pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí. Podľa viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR splnenie procesnej podmienky miestnej príslušnosti okresný súd skúma zásadne pred začatím konania o veci samej. Žalovaný poukázal na čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd s tým, že právo na zákonného sudcu treba pokladať za celkom neopomenuteľnú podmienku výkonu súdnej moci, keďže sa upevňuje sudcovská nezávislosť a na strane druhej záruka pre sporovú stranu, že na rozhodnutie veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred ustanovených zásad tak, aby bola zachovaná zásada pevného a náhodného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený - pre rôzne dôvody a rozličné účely - výber súdov a sudcov (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 239/04). Postup, v ktorom o veci koná a rozhoduje sudca, ktorý nie je zákonný sudca, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a rozhodnutie vydané v takomto konaní nemôže byť ústavne akceptovateľné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 116/06). Iba sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, resp. nezávislým a nestranným sudcom podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 283/09). Žalovaný vzhľadom k rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR namietal pri vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Dolný Kubín vo veci konať, súčasne tým splnenú aj námietku konania a rozhodovania pred Okresným súdom Dolný Kubín nezákonným sudcom. 11. V súvislosti s vykonávaným doručovaním pred okresným súdom žalovaný poukázal na ust. § 79 ods. 4, § 51 O.s.p., § 115 ods. 2 O.s.p.. Žalovaný namietal, že mu nebol doručený návrh, resp. žaloba, žiadne prílohy k predmetnej veci, a to aj napriek skutočnosti, že ako právny zástupca žalovaného na prvom pojednávaní dňa 21.10.2014 žiadal doručenie žaloby krátkou cestou. Žalovaný poukázal, že obdržal predvolanie na prvé pojednávanie vytýčené na termín 21.10.2014, dňa 17.10.2014, a to obyčajnou poštou bez doručenky. Právny zástupca žalovaného prevzal zastúpenie dňa 17.10.2014 a zároveň v ten istý deň bolo podané prvé vyjadrenie na Okresný súd Dolný Kubín s tým, že bola vznesená námietka, že žalovanému nebol doručený žiaden návrh na začatie konania, žiadne prílohy k návrhu, nebol vyzvaný na vyjadrenie sa k návrhu a nebola zachovaná lehota 5 dní na prípravu pojednávania, pričom zároveň bola vznesená námietka miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Dolný Kubín vo veci konať a z tohto dôvodu sa žalovaný ospravedlnil z pojednávania a žiadal ho odročiť. Okresným súdom bolo žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu oznámené, že sa neakceptuje návrh na odročenie pojednávania, avšak žalovaný po nahliadnutí do súdneho spisu zistil, že dňa 01.07.2014 Okresný súd Dolný Kubín zaslal žalovanému žalobu a prílohy vrátane poučenia, pričom odbernú lehotu určil na 5 dní. Žalovaný poukázal na poštové podmienky a nimi stanovenú odbernú lehotu, ktorá je 18 kalendárnych dní. Dôvod, na základe ktorého Okresný súd Dolný Kubín extrémne skrátil odbernú lehotu, nebol žalovanému známy. Na obálke zo dňa 01.07.2014, je s datovaním dňa 03.07.2014 uvedené, že adresát je neznámy a už dňa 03.07.2014 bola zásielka vrátená späť. Žalovaný však mal sídlo na tej istej adrese od svojho založenia, t.j. od 16.05.2009 a má aj na pošte zriadený POST Box - priečinok umiestnený v zázemí pošty, ktorý je poskytnutý v prípade, ak nie je dostatok voľných P.O.Boxov na danej pošte. Na preukázanie skutočnosti, že žalovaný nie je adresátom neznámym, bol okresnému súdu predložený doklad Slovenskej pošty - Sledovanie zásielok, a to konkrétne zásielka podaná dňa 24.06.2014 na pošte v Banskej Bystrici a táto bola dňa 25.06.2014 uložená na pošte v Bratislave a dňa 09.07.2014 si ju žalovaný ako adresát vyzdvihol. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením okresného súdu, že žalovaný nesie dôsledky toho, že si neprevzal poštovú zásielku, pretože sa o nej ani nedozvedel, keďže bol poštou označený ako adresát neznámy. Žalovaný mal za to, že fikcia o doručení písomností náhradným spôsobom neplatí, pretože postup súdneho doručovateľa nebol dodržaný podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p. a tento musí byť zachovaný aj v prípade, že adresát urobí vyhlásenie, že si bude zásielky z pošty odnášať sám alebo prostredníctvom inej, ním splnomocnenej osoby - ZSP 75/2005. 12. Žalovaný v súvislosti s doručovaním súdnych zásielok okresným súdom poukázal, že aj ďalšie súdne zásielky, a to predvolanie na pojednávanie na termín 21.10.2014, pričom predvolanie bolo odoslané dňa 22.08.2014, t.j. skoro dva mesiace pred vytýčeným termínom, došlo k skráteniu odbernej lehoty okresným súdom, pričom dôvod tohto skrátenia žalovanému nie je známy. Žalovaný poukázal na to, že v prípade odbernej lehoty, ktorá je 18 dní, si vždy žalovaný prevzal zásielky. Poukázal na to, že je povinnosťou nadriadeného súdu pri možnom nesprávnom postupe poštového doručovateľa tento postup preskúmať, ako aj námietky neprávneho doručenia, čo vyplýva v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s Nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 156/06 zo dňa 10.10.2006. Pri spôsobe náhradného doručovania podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p. žalovaný poukázal aj na Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/07 zo dňa 27.09.2007, podstatou ktorého je záver, že aby mohla právna fikcia splniť svoj účel, tak musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. 13. Žalovaný poukázal na to, že sa dostavil spolu s právnym zástupcom dňa 21.10.2014 na prvé pojednávanie s tým, že pred začatím pojednávania v predmetnej veci bola do podateľne Okresného súdu Dolný Kubín osobne podaná námietka miestnej nepríslušnosti. Žalovaný ešte pred začatím pojednávania dňa 21.10.2014 podal osobne v podateľni Okresného súdu Dolný Kubín vzájomný návrh voči žalobcovi o zaplatenie 14.670 Eur, pričom aj v predmetnom vzájomnom návrhu žalovaný namietal pri svojom prvom úkone miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Dolný Kubín konať v tejto veci. Obidve tieto podania mal sudca okresného súdu k dispozícii ešte pre začatím pojednávania vo veci dňa 21.10.2014. Žalovaný namietal, že nebola dodržaná zákonná lehota na prípravu pojednávania, ako aj, že žalovaný nedisponuje so žalobou. V tejto súvislosti poukázal na odňatie možnosti konať pred okresným súdom podľa ust. §115 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 237 písm. f) O.s.p. a Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 198/07, sp. zn. IV. ÚS 401/08. Žalovaný mal za to, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, t.j. že postupom okresného súdu došlo k porušeniu ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. 14. Žalovaný k veci samej poukázal na uzavretú zmluvu o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, a to dňa 22.10.2013. Žalovaný poukázal na to, že žalobca od začiatku realizoval dielo v rozpore so zmluvou, aj zákonnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, vzťahujúcimi sa na zmluvu o dielo. Taktiež v rozpore s čl. 10 a 13 zasielal žalovanému súpis vykonaných prác a fakturáciu, pričom už pri schvaľovaní súpisu vykonaných prác žalovaným, resp. jeho vracania z dôvodu jeho nesprávnosti v zmysle zmluvy o dielo žalovaný rozporoval práce žalobcu realizované na diele, a to v zmysle bodu 10.6. zmluvy ako práce, ktoré buď neboli vykonané vôbec alebo boli vykonané v rozpore so zmluvou. V januári 2014 sa obe zmluvné strany dohodli, že zmenia rozsah prác, ktoré mal žalobca vykonať v zmysle zmluvy a že teda bude iba zrealizovaná oceľová konštrukcia podľa projektovej dokumentácie, a to konkrétne: - Nosná konštrukcia exteriérových schodísk 2x, - Nosná konštrukcia interiérového schodiska hotelovej časti, - Vypálenie galérie do podpalubia, - Konštrukcia preklenutia vstupnej haly, - Osadenie V-nosníka hlavnej paluby. O tejto skutočnosti existuje záznam v stavebnom denníku, avšak zmluvné strany sa nedohodli na zmene termínu vykonania diela, neexistuje o tom žiadny záznam, aj napriek opačným tvrdeniam žalobcu. Žalovaný nebol spokojný s realizáciou diela žalobcom ako zhotoviteľom a chcel od zmluvy odstúpiť, avšak žalobca ho „predbehol". Žalobca odstúpil od zmluvy o dielo, hoci na to nemal splnené dôvody. Žalovaný poukázal na ust. § 560, § 351, § 373 Obchodného zákonníka s tým, že v prípade odstúpenia od zmluvy a zániku zmluvy každá zmluvná strana má uloženú povinnosť vrátiť prijaté plnenie. Vznik tohto práva je viazaný na účinnosť odstúpenia. V prípade, ak plnenie nemožno vrátiť, poskytne sa peňažná náhrada. Obchodný zákonník neumožňuje, aby dodávateľ bez dohody so zhotoviteľom sám od seba odstránil alebo nechal odstrániť vady diela. Takýto postup je možný len vtedy, ak objednávateľ uplatnil právo na zľavu z ceny alebo ak odstúpil od zmluvy v zmysle rozsudku NS ČR, sp. zn. 29Cdo 2206/98. Dielo, ktoré je vadné, nemožno považovať za dielo vykonané riadne, a to ani vtedy, keď ho objednávateľ prevezme v zmysle rozsudku NS ČR, sp. zn. 29Odo 11/2001. Žalovaný prostredníctvom e- mailu zo dňa 27.03.2014 oznámil žalobcovi po vykonanej prehliadke diela, že dielo má vady. Ako uviedol na pojednávaní dňa 21.10.2014, splnomocnenec žalovaného T. V. kontaktoval právnu zástupkyňu žalobcu s návrhom, či vady odstráni žalobca alebo žalovaný, a to na náklady žalobcu. Následne právna zástupkyňa žalobcu oznámila žalovanému, že žalobca nie je ochotný vady odstrániť a má si ich odstrániť žalovaný sám. Tieto skutočnosti žalovaný zhrnul v liste zo dňa 15.04.2014, ktorého prílohou bolo aj popísanie vád diela. K obsahu tohto listu sa žalobca nevyjadril a žalovanému len vrátil vystavené faktúry. Žalobca sa nevyjadril ani k vadám. Žalovaný si zabezpečil opravu týchto vád diela (vzniknutej škody), ktorú spôsobil žalobca a vzniknuté náklady na opravu (výšku škody) zaslal žalobcovi vyjadrené vo faktúre č. 2014002, pričom žalobcovi žalovaný navrhol dohodou započítať vzájomné pohľadávky, ktoré stranám vznikli. Žalobca tento návrh žalovaného neakceptoval, preto žalovaný si jednostranným započítaním uplatnil svoju pohľadávku vo výške 24.904,80 Eur, ktorú započítal s pohľadávkou žalobcu vo výške 17.500 Eur a z tohto dôvodu pohľadávka žalobcu uplatňovaná v tomto konaní v celom rozsahu zanikla. Žalovanému však voči žalobcovi zostala ešte pohľadávka, ktorá nezanikla pri jednostrannom započítaní, a ktorá predstavovala rozdiel medzi uvedenými pohľadávkami žalobcu a žalovaného vo výške 7.404,80 Eur, pričom túto si žalovaný uplatnil vzájomným návrhom. V súvislosti s odôvodnením okresného súdu ohľadom nepreukázania nárokov na zaplatenie faktúry č. 2014002, a to nákladov na opravu diela žalovaný poukázal na to, že bol podaný návrh o vykonanie znaleckého dokazovania, ktorý bol zamietnutý, s odôvodnením, že už by nebolo možné zistiť, aké boli vady diela v marci 2014, hoci svedok T. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že je stále možné zistiť vady a rozpory oceľovej konštrukcie zhotovenej žalobcom. Podľa názoru žalovaného okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože odstúpením od zmluvy o dielo, táto zanikla a z tohto dôvodu zanikli všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Nezanikol však nárok na náhradu škody, ktorý vznikol žalovanému z dôvodu, že žalobca porušil svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu a dielo nevykonal riadne, t.j. odovzdané dielo malo vady, keďže nezodpovedalo výsledku určenému v zmluve. Ak okresný súd vyhodnotil skutkový stav iba jednostranne, tak urobil formalistický výklad zákonných ustanovení a jeho postupom boli porušené základné práva sťažovateľa - sporovej strany podľa Nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 04.05.2010. K postupu okresného súdu žalovaný poukázal aj na uznesenie NS SR, sp. zn. 5Cdo 196/2009 zo dňa 22.09.2010, podľa ktorého súd skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Súd však nie je viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť miestne príslušnému súdu, s priznaním trov odvolacieho konania. 15. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to vo výroku V. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 4.944,19 Eur, z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b), f) O.s.p.. Žalobca poukázal na to, že pri prepočte priznanej sumy náhrady trov právneho zastúpenia vyplynulo, že okresný súd pri priznaní odmeny za úkon - účasť na pojednávaní dňa 21.10.2014 nezapočítal do výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia dvojnásobok základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 673.88 Eur, ale len základnú sadzbu tarifnej odmeny vo výške 336,94 Eur. Okresný súd nepriznal žalobcovi nárok na dvojnásobok základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 673,88 Eur za vykonanie úkonu - porada s klientom dňa 08.12.2014 z dôvodu, že nebolo preukázané vykonávanie tohto úkonu po dlhší čas, než dve hodiny. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorej Odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu. Podľa záznamu o porade medzi mandantom - žalobcom a advokátkou zo dňa 08.12.2014 vyplýva, že porada trvala dňa 08.12.2014 od 14:00 hod. do 16:00 hod., t.j. dve skončené hodiny. Účelom tejto porady s klientom bolo najmä prejednanie ďalšieho postupu vo veci pred ďalším pojednávaním dňa 09.12.2014, príprava pojednávania v súvislosti s návrhmi mandanta na vypočutie svedkov, prejednanie dôvodov pre podanie vyjadrenia k veci zo dňa 08.12.2014 a zabezpečenie dôkazov za účelom ich predloženia k vyjadreniu zo dňa 08.12.2014. Z obsahu záznamu o porade vyplýva dôvodnosť trvania porady v rozsahu dvoch hodín s ohľadom na množstvo skutočností prejednávaných na porade s klientom, ako aj účelnosť vykonania tohto úkonu v rozsahu dvoch hodín. Podľa názoru žalobcu v zmysle citovaného ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je daný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon vo výške dvojnásobku základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 673,88 Eur. 16. Okresný súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci - vyjadrenia žalobcu zo dňa 08.12.2014 a zo dňa 25.03.2015 z dôvodu, že tieto boli okresnému súdu doručené až na pojednávaní, t.j. súbežne s vykonávaním iného úkonu právnej služby, za ktorý okresný súd náhradu priznal. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že vyjadrenie zo dňa 08.12.2014 predložil v písomnej forme na pojednávaní dňa 09.12.2014 v zákonom vyžadovanom počte rovnopisov vrátane príloh, pričom obsah predmetného vyjadrenia nebol žalobcom, resp. právnou zástupkyňou žalobcu samostatne prezentovaný na pojednávaní dňa 09.12.2014, ale ako vyplynulo aj zo znenia Zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.12.2014, na strane 1, predposledný odsek, rovnopis tohto podania (t.j. vyjadrenia) spolu s prílohami bol zaslaný právnemu zástupcovi žalovaného. Z tohto vyplýva, že úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 08.12.2014 aj napriek skutočnosti, že bolo okresnému súdu doručené priamo na pojednávaní, je potrebné považovať za samostatný úkon právnej služby s relevantným obsahom vo veci samej, ktorým bolo potrebné zaujať stanovisko k nárokom uplatneným žalovaným, a to ako po skutkovej, tak po právnej stránke, za vykonanie ktorého je dôvodné priznať nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Pokiaľ išlo o vyjadrenie zo dňa 25.03.2015, tak toto bolo okresnému súdu doručené elektronickou poštou dňa 26.03.2015. Žalobca poukázal na ust. § 42 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že vyjadrenie zo dňa 25.03.2015 neobsahovalo návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré by bolo potrebné doplniť písomne v lehote do troch dní. Aj zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.08.2015, strana 1, posledný odsek, je zrejmé, že originál vyjadrenia zo dňa 25.03.2015 bol predložený právnou zástupkyňou žalobcu na podklade výzvy okresného súdu za účelom verifikácie originálu podania, pričom však z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že predmetné vyjadrenie bolo zaslané právnej zástupkyni žalovaného v elektronickej podobe po jeho doručení okresnému súdu ešte pred pojednávaním dňa 20.08.2015. Ani v tomto prípade obsah tohto vyjadrenia nebol žalobcom, ani jeho právnou zástupkyňou samostatne prezentovaný na pojednávaní dňa 20.08.2015 tak, aby bolo možné konštatovať, že išlo o úkon vykonaný súbežne s iným úkonom právnej služby. Toto podanie však súčasne obsahovalo dôležité skutočnosti pre právne posúdenie nároku žalovaného, uplatneného v konaní a návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré odôvodňujú účelnosť vykonania tohto úkonu. Účelnosť vyjadrení žalobcu zo dňa 08.12.2014 a zo dňa 25.03.2015 vyplynula z postupu a návrhov žalovaného, uplatnených v súdnom konaní, ku ktorým bolo z dôvodu účelného uplatňovania nároku žalobcu nevyhnutné zaujať relevantné stanovisko, preto žalovaný v prípade úspechu žalobcu by mal znášať náhradu trov konania za tieto úkony právnej služby. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku V. o náhrade trov konania zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1.050 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku z podanej žaloby a trovy právneho zastúpenia vo výške 5.258,38 Eur s priznaním aj trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 176,86 Eur za podané odvolanie. 17. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne, v podaní zo dňa 11.11.2015. Žalobca k námietke rozhodovania miestne nepríslušným súdom, a to Okresným súdom Dolný Kubín, uviedol, že žalovaný námietku miestnej nepríslušnosti okresného súdu uplatnil až dňa 17.10.2014 na základe doručeného predvolania na pojednávanie vytýčené na deň 21.10.2014. Pokiaľ žalovaný namieta, že mu nebol doručený návrh na začatie konania, tak podľa odôvodnenia rozsudku okresného súdu je zrejmé, že návrh vrátane príloh a poučenia bol žalovanému doručený ešte dňa 11.07.2014 podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 47 ods. 1, 2, § 79 ods. 4 O.s.p.. Rovnakým spôsobom podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p. bolo žalovanému dňom 15.09.2014 doručené aj predvolanie na prvé pojednávanie vytýčené na deň 21.10.2014, ktoré si žalovaný opätovne neprevzal, a preto okresný súd mu doručoval následne po druhýkrát predvolanie už len obyčajnou zásielkou. Námietky žalovaného ohľadne nedodržania odbernej lehoty podľa Poštových podmienok, a to 18 kalendárnych dní, taktiež nemožno považovať za právne relevantné, keďže ide o internú úpravu doručovateľa bez opory v príslušnom všeobecne záväznom právnom predpise, keď odberná lehota 18 kalendárnych dní je navyše lehotou maximálnou, nie výlučnou. Je vecou posúdenia súdu, aké trvanie odbernej lehoty určí v tom - ktorom konkrétnom prípade. V súvislosti s ust. § 105 ods. 1 O.s.p. žalobca poukázal na to, že žaloba vrátane príloh a poučenia bola žalovanému doručená podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p., a preto prvým úkonom žalovaného v konaní, ktorý mu patril v prípade vznesenia námietky miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Dolný Kubín bolo nepochybne vyjadrenie k žalobe. Neobstojí preto argumentácia žalovaného, že prvým úkonom je jeho akýkoľvek úkon pred začatím pojednávania vo veci samej. 18. Žalobca k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. nedostatočne zisteného skutkového stavu uviedol, že žalovaný ani jeden nárok vyplývajúci zo vzájomných návrhov v konaní nepreukázal. Nárok žalovaného na zaplatenie zmluvných pokút pre údajné omeškanie žalobcu nebol v konaní preukázaný. Odstúpenie od zmluvy o dielo, ktoré odstúpenie uskutočnil žalobca, bolo okresným súdom vyhodnotené ako platné, pretože ani žalovaný odstúpenie od zmluvy o dielo nenamietal a toto odstúpenie žalobcom akceptoval. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v časti preukázania zavineného omeškania žalobcu, ktoré by zakladalo nárok na uplatnenie zmluvných pokút. Podľa názoru žalobcu nebol preukázaný ani nárok žalovaného na náhradu nákladov spojených s vykonaním opráv na odovzdanom diele. Žalovaný nepreukázal vznik vád, ani splnenie notifíkačnej povinnosti. V dôsledku uvedeného bolo už nad rámec povinnosti dokazovania špecifikácie vád a čas ich vzniku, pričom však žalovaný nedeklaroval ani tieto okolnosti. S ohľadom na skutočnosť, že zodpovednosť žalobcu za vady nebola v konaní daná, nebolo možné vyvodzovať ani zodpovednosť žalobcu za škodu. Žalovaný sám potvrdil, že vady a nedorobky na diele boli zistené ešte pred jeho prevzatím na podklade odovzdávacieho a preberacieho protokolu, tieto boli zohľadnené vo finančnom vyrovnaní so žalobcom prostredníctvom dohody o zvyšnej časti ceny diela, ktorá zahŕňala aj zľavu z ceny diela titulom vád a nedorobkov. Na tomto právnom posúdení nemohlo nič zmeniť ani žalovaným navrhované znalecké dokazovanie, vykonanie ktorého by bolo nadbytočným dôkazom. V zmysle ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré nie je kogentným ustanovením podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, si sporové strany dohodou o cene za vykonané dielo v odovzdávacom a preberacom protokole upravili odlišne nárok na vzájomné vyrovnanie po zániku zmluvy o dielo v dôsledku odstúpenia, platne v súlade so zákonom a vôľou sporových strán. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody, na základe ktorých by bolo možné konštatovať nesprávnosť rozsudku okresného súdu. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. až IV. potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie a vo výroku V. o trovách konania žiadal zmeniť túto výrokovú časť v zmysle odvolania žalobcu, spolu aj s priznaním náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za úkon písomného vyjadrenia k odvolaniu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., celkom vo výške 345,33 Eur. 19. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril. 20. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému prostredníctvom jeho zástupcu, v zmysle doručenky na č.l. 373 rub spisu. 21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP") prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, žalovaného za viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I., III., IV. potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP a vo výroku V. o trovách súdneho konania pred okresným súdom bol rozsudok okresného súdu zrušený podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa ust. § 391 ods. 2 CSP v tejto časti vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 22. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/97/2016-423 zo dňa 14.07.2016 s tým, že podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 06.09.2016 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za aplikácie ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP. 23. Krajský súd vzhľadom k odvolaniu žalobcu a žalovaného uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania aplikoval ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP"), ktorý nadobudol účinnosť od 01. júla 2016 vzhľadom k ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov odvolania žalobcu a žalovaného zostali zachované, avšak bolo z titulu účinnosti Civilného sporového poriadku potrebné postupovať v zmysle tejto zákonnej úpravy v štádiu konania pred odvolacím súdom. 24. V súvislosti s odvolaním žalobcu proti rozsudku okresného súdu, obsiahnutom v podaní zo dňa 09.10.2015 (č.l. 336 - 346 spisu) sa poukazuje na obsah odvolania žalovaného, z ktorého bolo zrejmé, že rozsah odvolania a odvolacie dôvody žalovaného smerujú proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/31/2014-316 zo dňa 20.08.2015 vo výrokoch I., III., IV. a V., ktorý výrok je výrokom závislým, keďže ním bolo rozhodnuté o trovách konania pred okresným súdom. Pokiaľ výrokom II. bola žaloba žalobcu, v zostávajúcej časti ohľadom nepriznanej časti úrokov z omeškania zamietnutá, tak je zrejmé, že v tejto výrokovej časti rozsudok okresného súdu nevyznel v neprospech žalovaného, ktorý tým nebol dotknutý na svojich právach, a preto za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP sa táto výroková časť rozsudku okresného súdu - II. nestala predmetom odvolacieho konania. 25. Žalovaný v písomne podanom odvolaní zo dňa 09.10.2015 uviedol tak odvolacie dôvody procesno- právneho charakteru, ako aj hmotno-právneho charakteru. Žalovaný podľa odvolacieho dôvodu, ktorý vykvalifikoval vo väzbe aj k rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, s poukazom na jednotlivé nálezy Ústavného súdu SR, mal za to, že postupom okresného súdu došlo k zásahu do jeho práva na súdnu ochranu, k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, a to z titulu samotného postupu konania okresného súdu, ktorý neprihliadol na žalovaným vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Dolný Kubín vo veci konať, ako aj, že neboli zachované zákonné podmienky doručovania súdnych zásielok žalovanému, a to v rovine skrátenia odbernej lehoty na prevzatie uložených zásielok, ktorá v zmysle poštových podmienok je 18 dní, nedodržania lehoty na prípravu pojednávania vzhľadom k doručeniu termínu pojednávania a nenastúpenia fikcie doručenia písomností zasielaných okresným súdom pri nedodržaní postupu v doručovaní. 26. K uvedeným odvolacím dôvodom procesno-právneho charakteru sa krajský súd oboznámil s priebehom konania pred okresným súdom a zistil, že žaloba žalobcu spolu s prílohami, poučením ako aj uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/31/2014-46 zo dňa 27.06.2014 bola v zmysle obálky na č.l. 56 spisu žalovanému doručovaná ako zásielka určená doporučene do vlastných rúk, na adresu sídla, ktoré mal žalovaný zapísané v obchodnom registri, a to na adresu Hattalova 8, 831 03 Bratislava s tým, že doručovací orgán - pošta uviedla, že adresát je neznámy a dňa 03.07.2014 vyznačila dátum vrátenia, pričom predmetná zásielka sa vrátila späť ako nedoručená na Okresný súd Dolný Kubín dňa 07.07.2014. Či došlo k spôsobu doručenia súdnej zásielky okresným súdom v zmysle ust. § 48 ods. 2 O.s.p., a to žaloby spolu s prílohami, s poučením a uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/31/2014-46 zo dňa 27.06.2014 žalovanému podľa zákonných podmienok stanovených podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p., vykonal vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd prostredníctvom okresného súdu šetrenie v rozsahu, aký bol uvedený vo vrátení odvolacej právnej veci okresnému súdu za účelom vykonania úkonov, a to podaním krajského súdu zo dňa 06. apríla 2016 (č.l. 384 spisu). Podľa úkonov vykonaných okresným súdom v zmysle e-mailovej komunikácie medzi okresným súdom a doručovacím orgánom, ktorá sa nachádza na č.l. 385 spisu, bolo zo strany pošty Bratislava 3, a to od vedúcej oddelenia - Z. W., zistené, že žalovaný mal zriadenú službu Post Box v období od 13.01.2014 do 30.06.2014 a potom od 10.07.2014 do 31.12.2014. Zásielka, ktorá obsahovala žalobu spolu s prílohami, poučenie pre žalovaného a uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/31/2014-46 zo dňa 27.06.2014 bola daná na poštovú prepravu dňa 01.07.2014 na poštovej prevádzke Dolný Kubín 1 a jej doručovanie následne realizovala poštová prevádzka Bratislava 3. Táto zásielka bola odosielateľovi, a to Okresný súd Dolný Kubín vrátená späť dňa 07.07.2014 s poznámkou, že adresát, t.j. žalovaný je neznámy. Na základe šetrenia vykonaného okresným súdom bolo zistené, že žalovaný nemal v období od 01.07.2014 do 09.07.2014 zriadený poštový priečinok v zmysle stanoviska Pošty Bratislava 3 (č.l. 385 spisu), ktorú skutočnosť na základe vyjadrenia vedúcej oddelenia Pošta Bratislava 3 žalovaný nevyvrátil i napriek výzve krajského súdu zo dňa 03.05.2016 (č.l. 415 spisu), keď bol vyzvaný na predloženie dôkazu, že v čase doručovania zásielky, a to žaloby, jej príloh, poučenia, ako aj uznesenia okresného súdu žalovanému od 01.07.2014 do 03.07.2014 mal žalovaný zriadený P.O.Box na doručovanie zásielok, resp. podľa tvrdení použitých v odvolaní žalovaného mal zriadený na pošte Post Box priečinok, ktorý slúžil na doručovanie pošty adresovanej žalovanému. Žalovaný v zmysle svojho listu zo dňa 18.05.2016 (č.l. 416 - 417 spisu), doručeného na Krajský súd v Žiline dňa 24.05.2016 uviedol, že nemá doklad o tom, že mal zriadený Post Box priečinok na doručovanie pošty žalovanému v období od 01.07.2014 do 03.07.2014, len doklady o platbe, z ktorých podľa záveru krajského súdu zriadenie Post Box v rozhodnom období doručovania žaloby žalovanému nevyplýva. Za tohto stavu potom nebolo možné predmetnú zásielku obsahujúcu žalobu, prílohy, poučenie a uznesenie okresného súdu ukladať počas odbernej lehoty, keďže poštový doručovateľ zásielku doručovanú žalovanému vyhodnotil ako nedoručiteľnú v zmysle bodu 22.1.2 Poštových podmienok, všeobecná časť, vnútroštátny styk, ktoré boli ako poštové podmienky platné v roku 2014. Bolo vyhodnotené, vzhľadom k sídlu žalovaného, zapísanému v obchodnom registri, že zásielka je nedoručiteľná, pretože ju nebolo možné doručiť na adresu sídla žalovaného zapísaného v obchodnom registri, pričom v čase doručovania žalovaný nemal zriadený poštový priečinok, t.j. od 01.07.2014 do 09.07.2014, a tým ani nebolo možné ukladať takúto zásielku, a preto ani dôjsť k plynutiu odbernej lehoty. Táto nedoručiteľná zásielka v zmysle obálky na č.l. 56 spisu sa vrátila Okresnému súdu Dolný Kubín ako odosielateľovi ihneď, ako sa stala nedoručiteľná, v zmysle bodu 22.1.3 Poštových podmienok s poznámkou doručovateľa „Adresát je neznámy". 27. Na základe zisteného potom bolo na mieste konštatovať, že ak v čase doručovania súdnej zásielky na základe obálky na č.l. 56 spisu, a to doručovanej žaloby žalovanému spolu s prílohami k žalobe, poučenia, uznesenia okresného súdu, nemal žalovaný zriadenú službu Post Box v období od 01.07.2014 do 09.07.2014 pri doručovaní tejto zásielky od 01.07.2014 a jej vrátenia Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 07.07.2014, tak potom táto zásielka musela byť vrátená v zápätí, keď sa ju nepodarilo doručiť žalovanému na adresu jeho sídla zapísaného v obchodnom registri, pre ktorú skutočnosť nastali následky fikcie doručenia tejto zásielky žalovanému podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p., t.j. boli splnené z tohto zákonného ustanovenia vyplývajúce podmienky k tomu, aby mohlo byť v štádiu konania a rozhodovania krajského súdu ako súdu odvolacieho konštatované, že došlo ku kvalifikovanému doručeniu tejto zásielky žalovanému v zmysle ust. § 48 ods. 2 O.s.p.. Ak došlo ku kvalifikovanému doručeniu žaloby spolu s prílohami, poučenia a uznesenia okresného súdu žalovanému za aplikácie ust. § 48 ods. 2 O.s.p., tak z tohto účinného doručenia tejto zásielky žalovanému nastávajú i právne dôsledky, a to, že prvým úkonom pre žalovaným vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Dolný Kubín konať je doručenie žaloby spolu s prílohami, s poučením a uznesením okresného súdu žalovanému. Okresný súd preto správne skonštatoval, že nemohol prihliadnuť na námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovaným až pred prvým pojednávaním v podaní zo dňa 17.10.2014 (č.l. 69 - 71 spisu), keďže túto námietku neuplatnil pri prvom úkone, ktorý žalovanému patril, v zmysle ust. § 105 ods. 1 posledná veta O.s.p., pretože prvým úkonom, pri ktorom mohol žalovaný vzniesť námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Dolný Kubín vo veci konať, bol úkon kvalifikovaného doručenia žaloby spolu s prílohami, poučením a uznesením okresného súdu žalovanému podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p. za podmienok dodržaného doručovania tejto zásielky žalovanému v súvislosti s ust. § 48 ods. 2 O.s.p.. Ak žalovaný námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Dolný Kubín vo veci konať neuplatnil pri prvom úkone, ktorý mu patril, t.j. pri úkone doručenej žaloby spolu s prílohami, poučením a uznesením okresného súdu na vyjadrenie sa, tak na neskôr uplatnenú námietku miestnej nepríslušnosti nebolo možné prihliadať, ako to vecne správne urobil aj okresný súd, o čom bol žalovaný vyrozumený aj okresným súdom podľa č.l. 68 spisu. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že už je ustálené v zmysle rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, že prvým úkonom, ktorým sa strana v spore po prvý raz mala možnosť v konaní procesným spôsobom vyjadriť, je vyjadrenie sa k návrhu, resp. k doručenej žalobe. Pokiaľ strana sporu pri prvom úkone, ktorý jej patrí, nevyužije možnosť vzniesť námietku miestnej nepríslušnosti, sa nedostatok tejto podmienky konania (miestnej príslušnosti) považuje za odstránený. Vzhľadom k uvedenému tento odvolací dôvod žalovaného nebol relevantný a boli dané podmienky pre konanie okresného súdu a rozhodovanie, preto nebolo možné akceptovať námietku žalovaného, že vo veci konal nepríslušný súd. 28. Ak v súdnom konaní je zhojený nedostatok miestnej príslušnosti, tak potom sudca toho okresného súdu, konajúci v zmysle rozvrhu práce je sudcom zákonným a ani v tomto smere nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného. Krajský súd poukazuje v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 323/2009 zo dňa 15. marca 2012, podľa ktorého ak dospel dovolací súd k záveru, že konanie nie je postihnuté vadou namietanou, a to, že by konanie prebehlo pred vecne a miestne nepríslušným súdom, keďže konanie pred súdom prvého stupňa sa uskutočnilo na miestne a vecne príslušnom súde, vo veci tak konal zákonný sudca tohto súdu určený rozvrhom práce tohto súdu na príslušný kalendárny rok, preto nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného, že by mu konaním na miestne nepríslušnom súde bolo porušené jeho základné právo na zákonného sudcu. 29. Ak na základe vyššie uvedeného bolo v zhode s postupom okresného súdu aj krajským súdom konštatované, že nastali zákonné účinky fikcie doručenia v zmysle ust. § 48 ods. 2 O.s.p., zásielky na č.l. 56 spisu, doručovanej žalovanému, ktorá obsahovala žalobu spolu s prílohami, poučenie a uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/31/2014-46 zo dňa 27.06.2014, tak potom nebola úspešná obrana žalovaného, ktorý tvrdil, že mu nebola doručená žaloba spolu s prílohami. Účinky kvalifikovaného doručenia fikciou doručenia v zmysle ust. § 48 ods. 2 O.s.p. túto obranu žalovaného vyvracajú ako nie relevantnú obranu. 30. Ani ďalším postupom v konaní pred okresným súdom nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré jej procesno-právny predpis priznáva, t.j. k momentu konania pred okresným súdom procesných práv priznaných Občianskym súdnym poriadkom, za účelom ochrany práv a právom chránených záujmov sporovej strany. Odňatie možnosti konať pred súdom sa výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, zaujatým v napadnutom rozsudku. Oboznámením sa s postupom pred okresným súdom krajský súd konštatuje, že nedošlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalovaného v rámci vykonávaného postupu, konania a dokazovania pred okresným súdom. Žalovanému bolo umožnené uplatňovať procesné práva, napĺňať ich v konaní pred okresným súdom, a preto nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. 31. Okresný súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 21.10.2014, ktorý bol dourčovaný žalovanému opätovne na adresu sídla v zmysle súdnej zásielky na č.l. 62 spisu s tým, že zásielka z titulu poznámky doručovateľa, že nebola prevzatá v odbernej lehote, bola vrátená s dátumom vrátenia 10.09.2014 a došla Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 12.09.2014. I tento termín pojednávania bol kvalifikovane doručený žalovanému, a pokiaľ termín pojednávania stanovený pred okresným súdom na deň 21.10.2014 ako súdna zásielka nedoručená žalovanému na adresu jeho sídla uvedeného v obchodnom registra sa vrátila Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 12.09.2014, tak bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle ust. § 115 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd preto opätovne správne postupoval, ak elektronicky oznámil žalovanému, že jeho návrhu na odročenie pojednávania nevyhovuje, v zmysle č.l. 68 spisu, pri doručení predvolania žalovanému podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p., ako aj doručenia žaloby žalovanému v zmysle obálky na č.l. 56 spisu a postupu doručovania tak, ako tento bol zistený krajským súdom aj na základe doplňujúcich úkonov okresným súdom. Žalovaný podaním na č.l. 68 spisu bol poučený aj o tom, že námietku miestnej nepríslušnosti neuplatnil včas, t.j. pri prvom úkone, ktorý mu v konaní patril, keďže došlo k riadnemu doručeniu žaloby, ku ktorej napriek poučeniu sa nevyjadril a bol oboznámený s tým, že sa uskutoční pojednávanie dňa 21.10.2014. Vzhľadom k uvedenému preto podanie žalovaného zo dňa 17.10.2014, ktorým žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Dolný Kubín vo veci konať, nie je prvým úkonom žalovaného, kedy mal možnosť v konaní procesným spôsobom reagovať, keďže prvým úkonom bolo vyjadrenie sa žalovaného k žalobe doručenej mu na základe účinného, kvalifikovaného doručenia tejto žaloby v zmysle ust. § 48 ods. 2 O.s.p. spolu s poučením zo strany okresného súdu, uznesením č.k. 9Cb/31/2014-46 zo dňa 27.06.2014. Krajský súd v Žiline dodáva, že prvým úkonom, ktorý žalovanému patril na vznesenie námietky miestnej nepríslušnosti, nebol preto nariadený termín pojednávania na deň 21.10.2014, ale doručenie žaloby spolu s prílohami, s poučením a uznesením okresného súdu žalovanému. Podľa Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 21.10.2014 bolo vyhlásené uznesenie, ktorým bol odročený termín pojednávania na deň 09.12.2014 o 08,30 hod. s tým, že na tento termín boli predvolaní svedkovia, pričom zástupca žalovaného, aj prítomní na konaní zobrali termín pojednávania na vedomie, ako aj, že osobitne už nebudú predvolávaní. Termín pojednávania dňa 09.12.2014 bol odročený s tým, že podľa úpravy sudcu okresného súdu na č.l. 192 spisu bol na ďalší nariadený termín pojednávania dňa 16.01.2015 predvolávaný žalovaný a zástupca žalovaného. Termínu pojednávania dňa 16.01.2015 sa zúčastnil zástupca žalovaného, pričom bol stanovený ďalší termín pojednávania na deň 24.02.2015 a po pojednávaní uskutočnenom pred okresným súdom dňa 24.02.2015 bolo podľa obsahu Zápisnice z tohto pojednávania vyhlásené uznesenie, ktorým sa odročilo pojednávanie na neurčito za účelom rozhodnutia o návrhu žalovaného na znalecké dokazovanie. Okresný súd stanovil ďalší termín pojednávania dňa 20.08.2015, na ktorý podľa úpravy (č.l. 301 spisu) bol volaný žalobca, zástupca žalobcu, žalovaný a zástupca žalovaného. Na č.l. 301 spisu sa nachádzajú doručenky preukazujúce opätovne riadne a včasné predvolanie žalovaného a jeho zástupcu na termín pojednávania dňa 20.08.2015, na ktorom došlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. 32. Vzhľadom k nariadeným termínom pojednávania pred okresným súdom, ktoré boli vytyčované opakovane za zachovania zákonných podmienok pri doručovaní a stanovovaní viacerých termínov pojednávania, súčasne so zachovaním lehoty na prípravu pojednávania podľa ust. § 115 ods. 2 O.s.p., preto ani z uvedeného nebolo možné akceptovať odvolaciu námietku žalovaného o tvrdenom, avšak nepreukázanom odňatí možnosti konať pred okresným súdom. Žalovanému postupom okresného súdu, nariaďovaním viacerých termínov pojednávania boli vytvorené podmienky pre jeho obranu, t.j. tak v rovine poskytovania tvrdení, ako aj plnenia si dôkaznej povinnosti. Krajský súd vzhľadom aj k uvedenému postupu okresného súdu konštatuje, že nedošlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalovaného. Ak žalovaný namietal skrátenie odbernej lehoty na 5 dní, tak uvedené sa nedotýka účinného spôsobu doručovania zásielok žalovanému v niektorých prípadoch podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p., pretože podľa poštových podmienok účinných k dátumu doručovania okresným súdom podľa bodu 21.1. je odberná lehota maximálne 18 kalendárnych dní, ktorú pri jej skrátení, resp. určení kratšej odbernej lehoty odosielateľom, v danom prípade okresným súdom nie je možné hodnotiť ako procesnú vadu konania, ktorá by mala mať za následok zásah do práv a oprávnených záujmov žalovaného pri doručovaní súdnych zásielok. Takýto záver krajského súdu je aj v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 142/2009 zo dňa 18. augusta 2010, podľa ktorého odberná lehota poskytuje adresátovi iba informáciu o dĺžke odbernej lehoty pre vyzdvihnutie zásielky na pošte, avšak uvedené nemá vplyv na posúdenie otázky fikcie doručenia písomnosti. Ani v tomto smere odvolací dôvod žalovaného nebol relevantný. 33. V ďalšom postupe krajský súd sa zaoberal odvolacími dôvodmi žalovaného, ktoré smerovali do vecno-právnej roviny záverov vyvodených okresným súdom. Primárne krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, viažuceho sa k odvolaním žalovaného napadnutých výrokových častí rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na tieto závery odkazuje. K zvýrazneniu vecne správnych záverov okresným súdom sa poukazuje v rovine vykonávaného, resp. nevykonávaného dokazovania okresným súdom, a to nenariadením znaleckého dokazovania, že je to súd, ktorý rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, resp. nevykoná podľa § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p. v znení platnom v čase konania a rozhodovania okresným súdom. Krajský súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného o nedostatočnom zistení skutkového stavu, keďže podľa názoru krajského súdu okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu pre posúdenie žalobcovho nároku, ako aj obrany a vzájomného návrhu žalovaného, preto za aplikácie ust. § 383 CSP vychádzal krajský súd z viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, t.j. súd prvej inštancie. K dostatočnosti rozsahu vykonaného dokazovania pred okresným súdom, resp. nevykonania znaleckého dokazovania sa poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. januára 2011 sp. zn. 5Cdo 247/2010, podľa ktorého ...„Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie sporových strán". Ak súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, nezakladá to vadu konania a nemožno to považovať ani za odňatie možnosti konať pred súdom a rovnako to nemožno považovať ani za znemožnenie uplatnenia procesných práv tej sporovej strany, ktorá takýto dôkaz navrhne a ktorý nebol vykonaný, a preto ani žalovaný nebol vylúčený z realizácie žiadneho práva v konaní pred okresným súdom. Aj podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08 ...„navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, avšak len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný". 34. Ak okresný súd a následne ani krajský súd neakceptoval návrh na vykonanie dokazovania, nemôže táto skutočnosť sama osebe viesť k záveru o porušení práv sporovej strany. Nevykonanie navrhnutého dôkazu podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov nie je postupom, ktorý možno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Sporové strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, avšak o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje súd. Procesno-právny predpis žalovanému ako sporovej strane priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť a toto procesné oprávnenie žalovaný ako odvolateľ aj využil (nebolo mu odňaté). Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je ani postupom, ktorým by mu okresný súd odňal možnosť konať pred súdom, pretože rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane. Pokiaľ okresný súd nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz znaleckého dokazovania, tak týmto svojim postupom žalovaného nevylúčil z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu procesno-právny predpis, v tom čase Občiansky súdny poriadok priznával. 35. Vo vecno-právnej rovine okresný súd správne podľa výsledkov vykonaného dokazovania zhodnotil existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe uzavretej zmluvy o dielo podľa ust. § 536 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý zmluvný vzťah zanikol úkonom odstúpenia od zmluvy o dielo, ktorý bol uskutočnený žalobcom, z ktorého úkonu odstúpenia od zmluvy potom bolo nevyhnutné vychádzať tak pri posudzovaní žalobcovho nároku, ako aj obrany a vzájomných návrhov žalovaného. V podstate tak, ako uviedol okresný súd, odstúpenie od zmluvy o dielo uskutočnené žalobcom bolo platné, keďže bolo akceptované aj žalovaným, a to v zmysle vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.04.2014 (č.l. 85 spisu), v spojení aj s vyjadrením žalovaného na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 21.10.2014, na ktorom žalovaný uviedol, že akceptoval úkon odstúpenia od zmluvy o dielo uskutočnený žalobcom. Z tohto úkonu preto bolo namieste vychádzať, a to vo väzbe k vzájomnému návrhu žalovaného, ktorým uplatňoval voči žalobcovi zmluvnú pokutu z titulu omeškania žalobcu pri vykonávaní diela. Základom pre uplatnený vzájomný návrh žalovaného na zmluvnú pokutu 14.670 Eur, vyúčtovanú faktúrou č. 2014003 (č.l. 80 spisu) bolo tvrdenie žalovaného, že nastalo omeškanie žalobcu ako zhotoviteľa s plnením diela. Za dôkazného stavu, ak sa vychádza aj zo žalovaným akceptovaného úkonu Odstúpenia od Zmluvy o dielo č. 01/2013 zo dňa 22.10.2013, uskutočneného žalobcom v podaní zo dňa 21.02.2014 (č.l. 19 spisu), podľa ktorého žalobca odstúpil od zmluvy z titulu neposkytnutia súčinnosti žalovaným ako objednávateľom v miere potrebnej pre riadne a včasné vykonávanie diela žalobcom ako zhotoviteľom, tak potom ťažisko dôkaznej povinnosti v súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou pre tvrdené omeškanie žalobcu bolo na žalovanom. Okresný súd správne skonštatoval, že v tejto časti obrany žalovaný pre uplatnenú zmluvnú pokutu omeškanie žalobcu nepreukázal, a preto ani nemohol byť úspešný s týmto nárokom v konaní pred okresným súdom voči žalobcovi. Žalovaný v konaní pred okresným súdom nepreukázal základný predpoklad uplatnenej zmluvnej pokuty, a to omeškanie žalobcu. 36. Krajský súd opätovne v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že žalovaný pre obranu a vzájomný nárok voči žalobcovi nepreukázal ani ním tvrdenú pohľadávku vyplývajúcu z faktúry č. 2014002 (č.l. 94 spisu), podľa ktorej vyúčtoval žalovaný žalobcovi náklady opravy oceľovej konštrukcie plavidla PZ 60 vo výške 24.904,80 Eur. Krajský súd k úplnosti veci zdôrazňuje, že pre tento uplatnený nárok žalovaným voči žalobcovi, ako aj navrhnuté znalecké dokazovanie v tejto časti uplatneného nároku sa vyžadovalo, aby bol žalovaným preukázaný základ pre túto uplatnenú časť. Základom preto bolo, aby žalovaný preukázal v súdnom konaní, že takto vzniknuté náklady mali svoj pôvod vo vadnosti vykonávaného diela žalobcom do momentu zániku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným úkonom odstúpenia od zmluvy žalobcom a súčasne riadne a včasné uplatnenie tvrdenej vadnosti diela vykonávaného žalobcom pre žalovaného. Základom pre tento nárok žalovaného bolo, aby žalovaný preukázal riadne, včasné uplatnenie vadnosti diela a následne aj existenciu takýchto vád, pre ktoré bol nútený vynaložiť náklady na ich opravu vo výške 24.904,80 Eur, ktoré požadoval zohľadniť k žalobcovmu nároku. Žalovaný tento základ uplatneného protinároku voči žalobcovmu nároku pred okresným súdom nepreukázal. Oproti nesplneniu preukázania základu nároku žalovaného v časti uplatnených opráv faktúrou č. 2014002 bol to žalobca, ktorý preukázal, že na základe úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo bol uskutočnený zápis, resp. odovzdávací a preberací protokol (č.l. 101 spisu), podľa ktorého žalobca a žalovaný si dohodou vyrovnali vzájomné záväzky vyplývajúce medzi nimi do momentu úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo takým spôsobom, že doteraz vykonané dielo žalobcom pre žalovaného v sume 17.500 Eur bude žalovaným uhradené, v ktorej sume boli zohľadnené aj zistené vady a nedorobky diela v stave k dátumu tohto odovzdávacieho a preberacieho protokolu, t.j. k dátumu 18.3.2014. Sám žalovaný v konaní pred okresným súdom, a to na pojednávaní dňa 21.10.2014 (č.l. 106 spisu) potvrdil, že predmetom finančného vyrovnania medzi žalobcom a žalovaným v hodnote 17.500 Eur boli aj zakomponované zistené nedorobky. Pokiaľ žalovaný chcel byť úspešný so svojim protinárokom ohľadne náhrady ceny opráv, ktoré boli vykonané žalovaným, resp. ich vykonanie bolo žalovaným zabezpečené, tak bol povinný preukázať, že v tomto smere vykonaných opráv riadne a včas uplatnil zodpovednostný nárok voči žalobcovi. K tomuto však zo strany žalovaného nedošlo. Na druhej strane bol to žalobca, ktorý preukázal aj na základe svedeckej výpovede svedka T. Y., že protinárok žalovaného v rovine ceny opráv má súvis s nerovnosťami, ktoré mali byť viditeľné už v priebehu vykonávania diela, a to voľným okom, pričom za tohto stavu žalovaný nepreukázal podľa námietky žalobcu, obsiahnutej vo vyjadrení zo dňa 25.03.2015 (č.l. 305 - 307 spisu), že by včas si splnil svoju notifikačnú povinnosť. 37. Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, ako aj s výsledkami vykonaného dokazovania, keď bolo potrebné v tejto časti protinároku žalovaného prihliadnuť aj na námietku žalobcu v podaní zo dňa 25.03.2015 (č.l. 305 - 307 spisu), ktorou namietal nesplnenie notifikačnej povinnosti žalovaným, ktorý ak tvrdil, že dielo sčasti vykonané žalobcom malo vady, tieto neuplatnil, nereklamoval u žalobcu riadne a včas, t.j. s jasným uplatneným druhom zodpovednostného nároku, a to buď výzvy na odstránenie vád, prípadne uplatnenia zľavy z konečného vyúčtovania medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej cene konečného vyúčtovania už vadnosť bola zohľadnená. Pri nepreukázanom riadne a včas uplatnenom zodpovednostnom nároku žalovaným voči žalobcovi v rovine protinároku ceny opráv časti diela, za stavu vznesenej námietky žalobcom o nesplnení notifikačnej povinnosti žalovaným, tak nemohol byť splnený základ nielen pre navrhnuté znalecké dokazovanie žalovaným o vadnosti, ale ani pre úspešnosť žalovaného v súvislosti s uplatneným nárokom ceny opráv. Krajský súd zdôrazňuje, že do momentu úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo, ktorý úkon bol uskutočnený žalobcom, plnenia medzi žalobcom a žalovaným do tohto momentu majú zmluvný základ. Preto aj časť vykonávaného diela žalobcom pre žalovaného má zmluvný základ a z tohto bolo potrebné vychádzať aj pri protinároku žalovaného na cenu opráv, ktoré mal žalovaný vynaložiť z titulu ním tvrdeného, avšak nepreukázaného vadného plnenia časti diela žalobcom žalovanému do momentu úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo. 38. V súvislosti s úkonom odstúpenia od zmluvy o dielo uskutočneného žalobcom je potrebné zo strany krajského súdu dodať, že všetky právne následky porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením, zostávajú zachované (ZSP 80/2004). V podstate škoda vyjadrovaná žalovaným v rovine zabezpečených opráv na časti vykonávaného diela žalobcom pre žalovaného do momentu úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo žalobcom má podľa obrany žalovaného mať svoj základ nie v riadnom vykonávaní diela, resp. jeho časti žalobcom pre žalovaného, čo v zmysle obrany žalovaného znamená vadnosť plnenia diela, ktorú tvrdil žalovaný a ku ktorej malo dôjsť zo strany žalobcu do momentu úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo. Preto nemožno v zmysle obrany žalovaného pri uplatnenom protinároku ceny opráv v úplnosti vylúčiť, resp. oddeliť tento nárok od zákonnej požiadavky riadneho a včasného uplatnenia zodpovednostného nároku. Okresný súd preto dospel k vecne správnemu záveru, že žalovaný v tejto časti uplatneného protinároku nepreukázal riadne a včasné vyzvanie žalobcu na odstránenie vád a ani ich existenciu k tomu, aby mohol úspešne uplatniť nárok na náhradu nákladov na opravu v časti vykonávaného diela žalobcom, čo tvorilo základ pre takýto nárok žalovaného voči žalobcovi. 39. Ak ani jeden z uplatnených nárokov žalovaného nebol preukázaný, tak potom vecne správne postupoval okresný súd, ak žalobe žalobcu vyhovel výrokom I. a výrokmi III., IV. bol zamietnutý vzájomný návrh žalovaného. Pre vecnú správnosť rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch I., III., IV. bol rozsudok okresného súdu potvrdený v spojení s odôvodnením viažucim sa k týmto výrokovým častiam za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, keďže neboli zistené dôvody pre jeho zmenu a ani pre zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Celý priebeh postupu konania pred okresným súdom bol zárukou nielen pre žalobcu, ale aj pre žalovaného na riadny výkon práv a právom chránených záujmov, preto nebolo možné konštatovať odňatie možnosti konať pred súdom ani jednej zo sporových strán. Ku komplexnosti posúdenia veci krajský súd uvádza, že e-mailová správa zo dňa 27. marca 2014 (č.l. 233 spisu) vzhľadom aj k výpovedi svedka T. Y. nemá atribúty riadne a včasne uplatneného zodpovednostného nároku žalovaným v tvrdenej vadnosti diela, ktoré predchádzalo uplatnenému protinároku žalovaným v cene vykonaných opráv v podobe vzniknutej škody na strane žalovaného vzhľadom k tomu, že vady v meraní konštrukcie boli žalovanému známe už v priebehu vykonávaného diela, resp. jeho časti žalobcom, ktoré konštrukčné odchýlky boli viditeľné voľným okom s tým, že niektoré nedostatky neboli odstránené, niektoré áno, ako aj, že časť nedostatkov v rovine zľavy z ceny diela už bola zohľadnená v konečnom vyúčtovaní, ktoré nakoniec bolo obsiahnuté vo faktúre č. V/13/14 na 17.500 Eur vyúčtovanej žalobcom žalovanému. Vo vzťahu k e-mailu žalovaného zo dňa 27. marca 2014, ktorý sa nachádza na č.l. 233 spisu, na ktorý žalovaný poukazoval v podanom odvolaní, je potrebné uviesť, že obsahom tohto e-mailu je popis stavu, avšak nie je ním kvalifikovane uplatnený zodpovednostný nárok, t.j. čo žalovaný požaduje, napríklad odstránenie, zľavu, náhradu škody, a preto ani tento e-mail nemohol tvoriť základ pre protinárok žalovaného uplatnený proti žalobcovi, a to nárok na náhradu nákladov vynaložených na opravu v rovine žalovaným tvrdenej škody. 40. Postupom okresného súdu, ktorý sa premietol do jeho rozhodnutia vo výrokoch I., III., IV., ktoré boli napadnuté odvolaním žalovaného a ktoré rozhodnutie v týchto výrokových častiach bolo vecne správne, nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože na dostatočne, v potrebnom rozsahu zistený skutkový stav boli aplikované správne ustanovenia hmotného práva, a to Obchodného zákonníka, ktoré uviedol okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré boli aj správnym spôsobom interpretované, preto ani tento odvolací dôvod nebol relevantný. 41. Rozhodnutím okresného súdu v meritórnej časti, a to o nároku žalobcu a vzájomných nárokoch žalovaného nedošlo k formálnemu prístupu, pretože okresný súd zachoval právo na spravodlivý proces uvedením dostatočných dôvodov, na základe ktorých rozhodol a dal relevantnú odpoveď na námietku žalovaného v súvislosti s uplatňovaním protinárokov k žalobcovi, čo malo základ v platnej hmotno- právnej úprave, obsiahnutej v Obchodnom zákonníku pri zmluvnom type zmluvy o dielo a skutočnosti odstúpenia od tohto právneho úkonu, preto nemožno akceptovať námietku žalovaného o formálnosti prístupu okresným súdom. Krajský súd sa podľa ust. § 387 ods. 3 CSP vysporiadal so všetkými podstatnými odvolacími argumentmi žalovaného. 42. Rozsudok okresného súdu bol však zrušený vo výrokovej časti V., v ktorej bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 4.944,19 Eur, a to z toho dôvodu, že pri trovách právneho zastúpenia, a to niektorých úkonoch došlo zo strany okresného súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a tým nie k dostatočnému vykonaniu zistení v rovine trov právneho zastúpenia, vynaložených v konaní pred okresným súdom. V rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP krajský súd pri uplatnených trovách právneho zastúpenia uvádza, že okresný súd v rámci nového konania sa bude opätovne a náležite zaoberať uplatnenými trovami právneho zastúpenia, keďže úkon pojednávania, ktorý bol vykonaný pred okresným súdom dňa 21.10.2014 v zmysle Zápisnice o pojednávaní (č.l. 104 - 109 spisu), trval od 13.00 hod. a skončil o 15,20 hod.; pri úkone porady dňa 08.12.2014 v zmysle záznamu na č.l. 328 spisu vyplýva, že táto právna porada trvala od 14.00 hod. do 16.00 hod., pričom odmena základnej sadzby tarifnej odmeny patrí v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri takomto úkone za každú skončenú hodinu (znenie právnej úpravy k dátumu vykonania tohto úkonu). Úkon vyjadrenia zo dňa 08.12.2014 je úkonom právnej služby, za ktorý bola uplatnená odmena, pričom krajskému súdu z priebehu konania pred okresným súdom vyplynulo, že pojednávanie dňa 09.12.2014 nebolo zamerané na prednes tohto vyjadrenia zo dňa 08.12.2014, ale na výsluch svedkov, t.j. tento úkon mal povahu samostatného úkonu. K uplatnenému úkonu vyjadrenia zo dňa 25.03.2015 (č.l. 305 - 307 spisu), v spojení s pojednávaním konaným dňa 20.08.2015 z celkového priebehu konania pred okresným súdom krajský súd uvádza, že i tento úkon vyjadrenia má povahu samostatného úkonu. Okresný súd v rámci nového rozhodovania o trovách konania pred okresným súdom rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.