Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/53/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200247 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200247.1 Rozhodnutie Krajský súd v Žiline - ako správny súd , v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. K., F. XXX/X, t. č. ÚVTOS, Gucmanova 19/670, 920 41 Leopoldov, občan SR, právne zastúpený advokátom: JUDr. Dalibor Pavelka, so sídlom X. XX, XXX XX O., proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Dončova 6, 034 01 Ružomberok, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. ÚVTOS 25-10/21-2016 zo dňa 11.01.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1.) Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.03.2016 domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného - označeného ako vec - premiestnenie do tunajšieho ústavu - rozhodnutie pod č. ÚVTOS 25-10/21-2016 zo dňa 11.01.2016, ktorým žalobcovi bolo žalovaným oznámené, že v zmysle RGR č. 31/2014 o umiestňovaní a premiestňovaní obvinených a odsúdených v znení neskorších predpisov žalovaný nesúhlasil s premiestnením žalobcu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok. V dôvodoch uviedol, že aktuálne ústav nedisponuje voľnou ubytovacou kapacitou v strednom stupni stráženia - diferenčná skupina C. Žalobca v žalobe poukazuje na podanú žiadosť zo dňa 04.01.2016, ktorá bola adresovaná riaditeľovi ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, v ktorej žiadal o premiestnenie do ÚVTOS Ružomberok na tom základe, že pre veľkú vzdialenosť ÚVTOS a ÚVV Leopoldov od miesta jeho bydliska, ktoré je zároveň bydlisko jeho rodinných príslušníkov bude do budúcna znemožnené akékoľvek stretávanie sa s jeho rodinou a blízkymi. Rodina žalobcu je za účelom realizácia návštev nútená absolvovať v každom jednom prípade 410 km dlhú cestu, čo má výrazne negatívny dopad na rodinný rozpočet rodiny žalobcu. Takisto platí, že návštevy je možné vykonávať výlučne v pracovných dňoch, avšak rodičia žalobcu sú pracujúce osoby, a preto si za účelom jeho návštevy museli doteraz vybrať dovolenku. Táto situácia je pre rodinu žalobcu neúnosná. Prerušenie osobného kontaktu so svojou rodinou by však pre žalobcu malo za následok psychickú depriváciu, ktorá by mohla vyústiť do vážnej psychickej ujmy. Premiestnenie do ÚVTOS Ružomberok, ktorý je vzdialený len 15 km od miesta bydliska rodiny žalobcu by bolo pritom preukázateľne v záujme prehĺbenia plnenia účelu výkonu trestu odňatia slobody ako i programu zaobchádzania. 2.) Riaditeľ ÚVTOS a ÚVV Leopoldov odporučil žiadosti žalobcu o premiestnenie do ÚVTOS Ružomberok vyhovieť, nakoľko dôvody možno považovať za opodstatnené a premiestnením by vznikol predpoklad zlepšenia sociálneho kontaktu žalobcu s rodinou, čo by malo priaznivý vplyv na jeho resocializáciu. Riaditeľ ÚVTOS Ružomberok žiadosti nevyhovel s odôvodnením, že ústav nedisponuje voľnou ubytovacou kapacitou v strednom stupni stráženia - diferenciačná skupina C. V žalobe ďalej odôvodňuje, že pod rozhodnutiami správnych orgánov na účely konania podľa piatej časti O.s.p. sa rozumejú nielen rozhodnutia vydané v správnom konaní, ale aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktoré môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb priamo dotknuté. Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu č. II. ÚS 225/09-31 zo dňa 02.06.2009. Z uvedeného vyplýva, že rozhodovanie o premiestnení odsúdeného na výkon trestu do iného ústavu na základe žiadosti odsúdeného treba považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy v zmysle § 247 ods. 1 O.s.p. a nasledujúce. Rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za svojvoľné, diskriminačné a v rozpore so základným účelom výkonu trestu odňatia slobodu. Žalobca svoje tvrdenia opiera o štatistiky ZVJS vo veci počtu odsúdených, kapacitách a využití ústavov na výkon trestu odňatia slobody, z ktorého vyplýva, že v mesiaci december 2015 bol ÚVTOS Ružomberok z hľadiska kapacity využitý na 94,1%, keď v ňom bolo voľných 22 miest. ÚVTOS Leopoldov bol pritom v rovnakom období vyťažený až na 96,2%. Vyššie uvedené skutočnosti svedčia o tom, že ÚVTOS Ružomberok disponoval voľnými miestami, preto riaditeľ tohto ústavu mal žiadosti žalobcu vyhovieť. Z tohto dôvodu argument žalovaného pre zamietnutie žiadosti z titulu nedostatočnej kapacity je prinajmenšom sporný. Žalobca nedisponuje štatistickými údajmi v otázke kapacity ÚVTOS Ružomberok v jednotlivých diferenciačných skupinách, preto žiada, aby súd za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu veci uložil žalovanému povinnosť predložiť štatistiku voľných ubytovacích kapacít v ÚVTOS Ružomberok v mesiacoch december 2015 a január 2016 a to v strednom stupni stráženia - diferenciačné skupiny A, B, C. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 3.) K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 05.04.2016. Uviedol, že žalovaný sa riadi v súvislosti s umiestňovaním a premiestňovaním obvinených a odsúdených zákonom č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody, vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 368/2008, ktorou sa vydáva poriadok výkonu trestu odňatia slobody a Rozkazom generálneho ZVJS č. 31/2014 o umiestňovaní a premiestňovaní obvinených a odsúdených. Podľa § 7 ods. 3 Rozkazu generálneho riaditeľa ZVJS č. 31/2014 riaditeľ ústavu, do ktorého sa odsúdený žiada premiestniť posúdi, či premiestneniu nebránia bezpečnostné, kapacitné alebo iné objektívne dôvody. Podľa § 3 ods. 3 predmetného Rozkazu, odsúdený sa umiestni alebo premiestni do miesta výkonu trestu na základe právoplatného rozhodnutia príslušného súdu o jeho zaradení alebo zmene spôsobu výkonu trestu do príslušného ústavu; pritom sa prihliada na zásady vonkajšej diferenciácie a vnútornej diferenciácie. Riaditeľ ústavu pri svojom rozhodovaní vychádzal z aktuálneho stavu - počtu odsúdených v jednotlivých stupňoch stráženia a v jednotlivých diferenciačných skupinách. Žalobca vykonáva trest odňatia slobody v strednom stupni stráženia v diferenciačnej skupine C, kde pre tento stupeň stráženia a diferenciačnú skupinu je stanovená kapacita ústavu na 52 miest. Predmetná žiadosť o premiestnenie sa posudzovala v období od 08.01.2016 do 11.01.2016, kedy bolo vydané aj rozhodnutie. V tejto dobe bola kapacita ústavu v danom stupni stráženia a diferenciačnej skupine prekročená, čo bo aj dôvodom nesúhlasného stanoviska riaditeľa ústavu v rozhodnutí zo dňa 11.01.2016. Žalovaný má za to, že žaloba žiadnym spôsobom nepreukázala zákonný dôvod žalobcu na zrušenie rozhodnutia riaditeľa ústavu. Riaditeľ ústavu postupoval pri posudzovaní žiadosti žalobcu z reálneho stavu, kapacít ústavu, pričom postup ústavu bol plne v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi a internými predpismi. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4.) Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 17.08.2016. Na riadny termín pojednávania sa nedostavil žalovaný, doručenie predvolania mal vykázané riadnym spôsobom, súd vec prejednal aj v jeho neprítomnosti podľa § 114 SSP. 5.) Právny zástupca žalobcu zotrval na písomne podanej žalobe. 6.) Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. (ďalej len SSP), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7.) Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 8.) Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ako aj postupu správneho orgánu v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že žalobca žalobcu nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 190 SSP a to z nasledovných dôvodov: 9.) Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 10.) Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) SSP, Na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov a rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 11.) Krajský súd v Žiline v predmetnej veci ako prvotnou otázkou sa zaoberal, či predmetné oznámenie žalovaného o nesúhlase s premiestnením žalobcu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok ( z Ústavu na výkon trestu odňatia slobodu a Ústavu na výkon väzby Leopoldova ) v zmysle žiadosti žalobcu je preskúmateľné súdom ako rozhodnutie v zmysle ust. 3 pís. a) a b) SSP. 12.) Súd v predmetnej veci poukazuje zhodne so žalobcom aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 225/09-31 zo dňa 02.06.2009, ktorý sa zaoberal problematikou preskúmania oznámenia o nevyhovení žiadosti o premiestnenie do iného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, najmä z dôvodu ochrany svojho rodinného života, resp. súkromia. Pričom v predmetnej veci sťažovateľ argumentoval, že nevyhovenie jeho požiadavke znamená zásah do jeho rodinného života v miere neprimeranej, ktorá prevyšuje tie nevyhnutné obmedzenia rodinného života, ktoré so sebou prináša pobyt odsúdenej osoby vo výkone trestu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu možno vyvodiť, že pobyt vo výkone trestu odňatia slobody alebo väzbe znamená objektívne prerušenie rodinného života, ktoré môže zakladať za určitých okolností porušenie článku 8 Dohovoru. Ak odsúdený sa domáha premiestnenia s poukazom na ochranu vlastného rodinného života, potom je zároveň nepochybné aj to, že teda rozhodnutie sa týka základného práva. Takéto rozhodnutie v žiadnom prípade nevykazuje znaky rozhodnutí uvedených v § 248 ods. 1 OSP ( teraz § 7 SSP ). Sťažovateľ má preto možnosť postupom podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku domáhať sa na vecne a miestne príslušnom všeobecnom súde ochrany označených práv podľa Ústavy a Dohovoru. Musí pritom samozrejme postupovať v zmysle procesných podmienok vyplývajúcich z príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ mu už uplynula zákonná dvojmesačná lehota na podanie žaloby príslušnému všeobecnému súdu, potom musí vyčkať na novú možnosť požiadať o preloženie - po uplynutí šiestich mesiacov, a v prípade neúspechu takejto žiadosti podať žalobu v rámci správneho súdnictva. Taktiež možno uviesť, že v danom prípade prichádza do úvahy aj postup vyplývajúci z § 18 ods. 1 zákona o prokuratúre. Avšak ústavný súd v tejto súvislosti poznamenal, že postup podľa zákona o prokuratúre nemožno považovať za realizáciu základného práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ale za realizáciu základného práva na inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že v danom prípade nejde o výnimku z preskúmania veci správnym súdom podľa § 7 SSP, preto pristúpil k prieskumu predmetného oznámenia. 13. ) Podľa § 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody, tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“), práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu. 14.) Podľa § 1a zákona č. 475/2005 Z. z., účelom výkonu trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti, zabrániť odsúdeným v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvárať podmienky umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre ich resocializáciu, aby viedli riadny život. 15.) Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona č. 475/2005 Z. z., vo výkone trestu sa rešpektuje ľudská dôstojnosť odsúdeného a nesmú byť použité kruté, neľudské alebo ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania. Všetky práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú všetkým odsúdeným v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. 1) Vo výkone trestu sa podporujú také postoje a schopnosti, ktoré odsúdenému pomôžu pri opätovnom zaradení do spoločnosti a rešpektovaní právneho poriadku. Zmiernenie obmedzenia vo výkone trestu sa nesmie vykonať spôsobom, ktorý by ohrozil ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti alebo znížil účinok preventívneho pôsobenia výkonu trestu na ostatných členov spoločnosti. Trest sa vykonáva diferencovane. Pohyb, kontakt, spôsob zabezpečenia a uplatňovania práv odsúdeného je rozdielny podľa stupňa stráženia. Na zvýšenie účinnosti výkonu trestu sa vykonáva vnútorná diferenciácia a vytvárajú sa špecializované oddiely. 16.) Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 475/2005 Z. z., počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej voľby povolania a v práve na nakladanie s vecami osobnej potreby. Počas výkonu trestu odsúdený nemá právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, zakladať odborové organizácie a združovať sa v nich, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdený nemôže vo výkone trestu zakladať politické strany, politické hnutia a združovať sa v nich a nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie. Výkon práva odosielať a prijímať korešpondenciu, balíky a poukazy poštového platobného styku počas výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného zabezpečuje v jeho mene ústav. 17.) Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z., trest odňatia slobody (ďalej len „trest“) sa vykonáva v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, stredným stupňom stráženia a maximálnym stupňom stráženia, 2) v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých 3) a v oddelení na výkon trestu zriadenom v ústave na výkon väzby (ďalej len „ústav“), ako aj v nemocnici pre obvinených a odsúdených (ďalej len „nemocnica“). 18.) Podľa § 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 475/2005 Z. z., stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými a podmienky výkonu trestu zabezpečuje zbor, ak osobitný predpis 4) neustanovuje inak. Príslušník zboru je oprávnený odsúdenému vydávať príkazy a pokyny, uplatňovať obmedzenia podľa tohto zákona a používať donucovacie prostriedky v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitným predpisom. 4) Zamestnanec podieľajúci sa na plnení úloh zboru 5) (ďalej len „zamestnanec zboru“) je oprávnený vydávať odsúdenému pokyny a príkazy a vykonávať zaobchádzanie v rozsahu, v akom sa podieľa na plnení úloh zboru. 19.) Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z., odsúdeného možno prijať na výkon trestu len na základe právoplatného rozsudku súdu, ak sa preukáže jeho totožnosť a príslušný súd vydal nariadenie výkonu trestu. Ak k nariadeniu výkonu trestu nie je pripojené písomné vyhotovenie právoplatného rozsudku, súd rozsudok zašle ústavu dodatočne. Na výkon trestu sa nastupuje v ústave na výkon väzby. Ak odsúdený dodaný do výkonu trestu príslušníkmi Policajného zboru, Vojenskej polície alebo colníkmi nemá žiadny doklad, ktorým môže preukázať svoju totožnosť, možno ho prijať, len ak jeho totožnosť písomne potvrdí orgán, ktorý ho do výkonu trestu dodal. Ak totožnosť odsúdeného nemožno overiť, ústav odsúdeného do výkonu trestu neprevezme. 20.) Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z. z., odsúdený sa premiestni na výkon trestu do iného ústavu tiež vtedy, ak a) súd rozhodol, že odsúdený sa preradí do ústavu s iným stupňom stráženia, b) generálne riaditeľstvo kladne rozhodlo o návrhu riaditeľa ústavu na premiestnenie odsúdeného s cieľom prehĺbiť plnenie účelu výkonu trestu, c) generálne riaditeľstvo tak rozhodlo z iných dôvodov. 21.) Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 475/2005 Z. z., odsúdený môže podať písomnú žiadosť o premiestnenie podľa odseku 3 písm. b) riaditeľovi ústavu. Ustanovenie § 25 ods. 7 sa použije primerane. 22.) Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z. z., ktorou vydáva poriadok výkonu trestu odňatia slobody, premiestňovanie odsúdeného je jeho presun medzi jednotlivými ústavmi podľa § 10. 23.) Podľa § 8 ods. 2 predmetnej vyhlášky, ústav do ktorého má byť odsúdený premiestnený určí generálne riaditeľstvo okrem prípadu uvedeného v § 10 ods. 1 písm. a) zákona. Pri oznámení o určení umiestnenia odsúdenému sa postupuje podľa § 7 ods. 2. 24.) Podľa § 8 ods. 3 predmetnej vyhlášky, o písomnej žiadosti odsúdeného o premiestnenie do ústavu s rovnakým stupňom stráženia rozhoduje riaditeľ ústavu, do ktorého sa odsúdený žiada premiestniť. 25.) Podľa § 8 ods. 4 predmetnej vyhlášky, ak žiadosť o premiestnenie bola zamietnutá, odsúdený môže opakovane požiadať o premiestnenie najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o zamietnutí žiadosti; rovnako sa postupuje, ak generálne riaditeľstvo zamietlo návrh riaditeľa ústavu podľa ods. 3. 26.) Podľa Rozkazu č. 31/2014 - Rozkazu generálneho riaditeľa ZVJS o umiestňovaní a premiestňovaní obvinených a odsúdených, podľa § 3 ods. 3 odsúdený sa umiestni alebo premiestni do miesta výkonu trestu na základe právoplatného rozhodnutia príslušného súdu o jeho zaradení alebo zmene spôsobu výkonu trestu do príslušného ústavu; pritom sa prihliada na zásady vonkajšej diferenciácie a vnútornej diferenciácie - § 12 až § 14 zákona č. 475/2005 Z. z.. 27.) Podľa § 7 ods. 3 predmetného rozkazu, o premiestnení odsúdeného rozhoduje riaditeľ ústavu, do ktorého sa odsúdený žiadať premiestniť. Riaditeľ ústavu, do ktorého sa odsúdený žiada premiestniť, posúdi, či premiestneniu nebránia bezpečnostné, kapacitné alebo iné objektívne dôvody. 28.) Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobca podal žiadosť o premiestnenie do iného ÚVTOS s rovnakým stupňom stráženia žiadosťou zo dňa 04.01.2016. Žiadosť odôvodnil, že vykonáva od 17.09.2009 trest odňatia slobody, ktorý ukončí pravdepodobne dňa 17.07.2018. Do tunajšieho ÚVTOS ( Leopoldov ) - bol premiestnený v mesiaci jún bez zdôvodnenia. Poukázal na vzdialenosť na návštevu do Ústavu Leopoldov z miesta trvalého bydliska je cca 440 km. Teda žiadosť zdôvodnil rodinnými väzbami a dlhou vzdialenosťou z miesta trvalého bydliska jeho rodiny do Leopoldova. Poukázal aj na to, že hrozí riziko prerušenia osobného kontaktu s rodinou, čo v konečnom dôsledku spôsobí nenahraditeľnú psychickú ujmu. Žiadosť podáva na podnet svojich rodičov, pretože mu bolo avizované, že ho už naďalej nedokážu navštevovať. 29.) Ďalej z obsahu predložených dokladov bolo zistené, že Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov dňa 08.01.2016 v zmysle § 7 ods. 2 RGR č. 31/2014 poslal žiadosť odsúdeného o premiestnenie na posúdenie žalovanému. Zároveň uviedol, že dôvody, ktoré odsúdený uvádza vo svojej žiadosti možno považovať za opodstatnené. Premiestnením odsúdeného do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok je predpoklad zlepšenia sociálneho kontaktu odsúdeného s rodinou formou návštev. V záujme priaznivého pobytu na resocializáciu odsúdeného odporúča žiadosti odsúdeného vyhovieť. 30.) Dňa 11.01.2016 žalovaný vydal nesúhlasné stanovisko s premiestnením menovaného do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody z dôvodu toho, že aktuálne nedisponuje voľnou ubytovacou kapacitou v strednom stupni stráženia - diferenciačná skupina C. 31.) Je nesporné, že na rozhodnutie o žiadosti žalobcu o jeho premiestnenie sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody, vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva poriadok výkonu trestu odňatia slobody, ako aj rozkaz generálneho riaditeľa ZVJS č. 31/2014. Podľa názoru súdu rozhodnutie žalovaného - negatívne rozhodnutie, resp. oznámenie, že teda riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, čiže žalovaný nesúhlasí s premiestnením menovaného z kapacitných dôvodov vychádza podľa názoru súdu zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, keď bolo preukázané, že v čase rozhodovania o žiadosti žiadateľa - žalobcu zo dňa 04.01.2016, a to ku dňu 08.01.2016 žalovaný skutočne nemal kapacitné možnosti na premiestnenie žalobcu z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody z Leopoldova do miesta žalovaného. Jedinou žalobnou námietkou žalobcu bolo, že je nedostatočný argument žalovaného z titulu nedostatočnej ubytovacej kapacity, pričom žalobca poukazuje najmä na štatistku, že v mesiaci december 2015 bol v ÚVTOS Ružomberok z hľadiska kapacity využitý na 94,1%, keď v ňom bolo voľných 22 miest. Taktiež neskôr žalobca žiadal, aby súd vypočul v rámci súdneho konania ako svedka v predmetnom konaní odsúdeného Q. E., ktorý je v ÚVTOS Ružomberok umiestnený v identickom zariadení pre výkon trestu v strednom stupni stráženia - diferenčná skupina C. Taktiež žalobca žiadal predložiť súdu štatistku ohľadom kapacitných možností žalovaného. 32.) Záver žalovaného, že nie je možné premiestniť žalobcu z kapacitných dôvodov, a preto nemohol byť daný súhlas na jeho premiestnenie je považovaný zo strany súdu za správny. Žalovaný súdu predložil štatistiku - aktuálny stav počtu odsúdených v jednotlivých stupňoch stráženia a v jednotlivých diferenciačných skupinách č. l. 19 - 24 spisu, za obdobie od 8.1.2016 do 11.1.2016, teda aj ku dňu posudzovania žiadosti žalobcu. Nesporné je, že žalobca bol zaradený v strednom stupni stráženia v diferenciačnej skupine „C“, kde podľa žalovaného je stanovená kapacita ústavu na 52 miest. V období posudzovania žiadosti, teda od 08.01.2016 do 11.01.2016 - 11.01.2016 je deň, kedy bolo vydané negatívne oznámenie vo vzťahu k žalobcovi a v tejto dobe bola kapacita ústavu v danom stupni stráženia a diferenciačnej skupine dokonca prekročená - č. l. 21 - 22 spisu. Z uvedených dôkazov potom vyplýva, že žalovaný potom nemohol vzhľadom na kapacitné dôvody vydať súhlasné stanovisko s premiestnením žalobcu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok. Z týchto dôvodov vzhľadom na uvedené skutočnosti, vykonanie dokazovania výsluchom iného odsúdeného v rámci tohto konania pred správnym súdom súd považoval za bezpredmetné a k danému výsluchu nepristúpil. Vzhľadom na preukázané zistenia, nebolo možné vychádzať ani z čestného prehlásenia Q. E. zo dňa 26.04.2016. Ani ďalšie dokazovanie - predloženie menného zoznamu osôb nachádzajúcich sa v januári 2016 v ÚVTOS Ružomberok, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nemal v danom období kapacitné možnosti na premiestnenie žalobcu nebolo potrebné vykonávať. Keďže iné nezákonnosti žalobca v žalobe nenamietal, súd žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú, a preto ju zamietol podľa § 190 SSP. 33.) O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácií § 167 ods. 1 SSP. Keďže žalobca nebol úspešným účastníkom konania, neprináleží mu právo na náhradu trov konania. 34.) Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.